365: 2012 – 2022 – Začať lietať

Občas potrebujeme vo svojom živote dostať krídla aby sme dokázali naplniť svoje sny. Aby sme uverili tomu že ten prítomný okamih môže byť v našom živote dôležitejší než všetko ostatné okolo nás. Že budeme vedieť pri kom sa môžeme cítiť dobre a vedieť že tomu človeku môžeme čokoľvek povedať. Potrebujeme mať v tom čo cítime naozajstnú slobodu ktorá nie je na nikom závislá. Slobodu vďaka ktorej môžeme premýšľať sami za sebou a vďaka vnútorne vzlietneme. Že viac začneme si utvárať názory ktoré budú nezávislejšie a vďaka ktorým nás nebudú môcť druhí ľudia ovplyvniť. Každý z nás vie kam v skutočnosti patrí a nemusí mu to nikto rozprávať. A to je na tom úžasné že každý z nás má nejaké iné poslanie ktoré začne plniť. A určite by to malo byť niečo čo nás posúva a nie ťahá dolu. A ľudí ktorých stretneme by nás mali inšpirovať a dať nám nádej do života. A stretávam vo svojom živote ľudí a nemôže mi nikto povedať že je to pravý opak. Počas celého života som stretával ľudí ktorým som pomáhal, ale toto je téma ku ktorej sa dostanem neskôr a obšírnejšie. Ľudia vo svojom živote potrebujú rásť a posúvať sa. Aj ja to cítim že som sa posunul a všetko malo nejakú svoju prirodzenú postupnosť. Ale neudialo sa to okamžite a niektoré veci ma dokázal naučiť život. Aj keď človek vzlietne, ale napriek tomu občas treba zostať pri zemi a prehnane si neuletieť aby sa to nevymklo kontrole. Občas človek potrebuje dostať priestor na vlastné nápady, ale zároveň by si mal vypočuť aj to čo rozprávajú iní ľudia lebo to môže byť podnetné. Ak sa má človek v živote posúvať tak potrebuje aby jeho kroky boli akceptované nielen tými najbližšími ale aj celkovo spoločnosťami.

Len pozorujem

Niekedy sú momenty kedy veci viac okolo seba pozorujem. Nechám aby všetky myšlienky vo mne začali dozrievať tak ako dozrieva víno. Preto nepíšem toľko, aby to nebolo často na úkor kvality. Do popredia idú prirodzene iné veci a nad nimi potom premýšľam. Vypočujem si ambienty a niečo alternatívnejšie aby som sa dostal do príjemnej nálady. Vnímam celé toto spektrum farieb čo ma dokáže upokojiť. Niekedy sa vzdialim, lebo tie pocity potrebujem dostať do normálu. Nemusím v určitom momente povedať nič, len sa nechám unášať tým. Netlačím na to a nepotrebujem veci do veľkej miery hrotiť. Sú momenty čo len vnímam že existujú a vzdelávam sa v tom čomu som nerozumel. Učím sa že život mi nemusí dať všetko, ale vážiť si to čo naozaj mám. Dokážem sa tešiť vo vnútri a tam to ešte aj zostane. Pozorujem svet vo svojom prirodzenej podobe a vždy sa učím v ňom posúvať. Ako som rád za veci čo sa podarili a dokážem prijať ak niečo v živote nevyjde. Preto si uvedomujem že moja úloha v živote je dopredu jasne daná. A budem ich napĺňať tými najlepšími momentami života, ktoré si budem priať aby sa splnili a veril v ne.

365: 2012 – 2022 – Premýšľanie o šťastí

Premýšľam o tom že ak budem cítiť šťastie že či mi to vôbec ľudia budú priať. Že či si s tým skôr nezavriem dvere k niekomu na kom mi záleží. Musím sa priznať že niekedy na mňa takéto obavy v živote prídu. Keď sa dostanem do bodu kedy začne byť všetko v poriadku, tak môžu prísť pochybnosti o mne samotnom. Niekedy sa bojím že sklamem osobu ktorú mám rád. Uvedomujem si že mi na tom záleží žiť v pravde aspoň kvôli nej. Lebo pre mňa len kvôli nej má toto všetko zmysel. Nastavuje mi v živote zrkadlo a viem že pravdepodobne by som sa bez jej prítomnosti necítil dobre. Ja väčšinou nepíšem o tom čo cítim, lebo je pre mňa potrebné to povedať naživo. Lebo viem že je to potrebné povedať osobe na ktorej mi najviac záleží. Ak mám byť k niekomu úprimný tak budem v skutočnosti k nej. Môj svet sa zmenil, lebo viem že v ňom začala byť správna osoba. Osoba s ktorou všetko pekné chcem skutočne zažiť a pri ktorej viem že s ňou môžem rátať. Uvedomujem si že lieči moju dušu svojou prítomnosťou a tým že je. Nič viac vo svojom živote už nepotrebujem, len všetky pocity ktoré cítim dokázať naživo. Čím viac budem veriť tomu čo naozaj cítim, tak o niečo lepší bude môj život. Lebo viem že sa jej budem môcť pozrieť do očí a vedieť že mi rozumie. Viem že veľa vecí v živote sa bude diať aj bez slov. Ja väčšinou nehovorím o šťastí v citovom živote, lebo nechcem aby sa to pokazilo. Lebo mi na tom človeku ktorého mám rád naozaj záleží a dôležitejšie je pre mňa byť úprimný k nej. Až potom môžem byť úprimným k ostatným keď budem mať istotu že to tak môže byť. Lebo to šťastie sa buduje postupne a je za ním dlhá cesta. Cesta ktorá môže v živote tou najkrajšou akú môžem reálne zažiť.

365: 2012 – 2022 – Môžeme predstierať

Môžeme hovoriť že nemáme pocity.
Môžeme predstierať že nás nič neštve.

Sme ľudia čo vnútorne bojujú.
Občas aj sami zo sebou.

Každý jeden deň sa bojíme.
Obávame sa tej zmeny.

Zmena je šialeným procesom.
Procesom ktorý náss niečo naučí.

Viera v seba samého mi pomáha veriť.
Že sa nejako v tomto svete nestratím.

Občas si vyžaduje čas všetko pochopiť.
Musia tie staré rany navždy zahojiť.

Môžeme predstierať našu náladu.
Ale vo vnútri nás niečo môže bolieť.

Zakrývame svoju bolesť úsmevom.
Usmievame sa aby sme ľudí upokojili.

Realita nás učí byť inými ľudmi.
Pohlcuje naše vlastné vnútro.

Smejeme sa a chceme nevnímať problémy.
Chceme predstierať že sa nič nedeje.

Môžeme sa tváriť že nás nič nebolí.
Dokázať sami sebe že je všetko v poriadku.

Všetko čo nás trápi potlačíme.
Liek na úzkosť sa skutočne našiel.

Nikto už viac neplače nad rozliatym mliekom.
Všetky problémy sa v jednom momente vyriešili.

Nebudeme hrať podľa neférových hier.
Vyriešime všetky životné dilemy.

Necháme sa viesť samotným životom.
Pôjdeme len jedným smerom.

Predstierajme že sa nás nič netýka.
Nemyslime na tie večné starosti.

Zavrime oči a pozerajme na hviezdy.
Uvidíme že sme na správnej ceste.

365: 2012 – 2022 – Ide o viac

Ide o viac než sa môže zdať,

odpovede túžim skutočne poznať,

nesúdiť je tá skutočná filozofia,

pochopiť že nie všetko je naša vina,

uveriť že všetko je v našich rukách,

neverím že je všetko v našich osudoch,

volíme si skutočne tie správne možnosti,

stojím sám na tej ľudskej hranici,

stále sa učím veriť v seba samého,

lebo viem že mi nie je všetko jedno,

načúvam viac tomu svojmu srdcu,

dať každému okolo seba šancu,

verím v ľudí ktorých sa môžem dotknúť,

verím v to že raz tu nebude závisť,

viera človeka drží vnútorne pohromade,

viem že všetko dobré v človeku drieme,

niekedy nestačí len kráčať určitou cestou,

dôležité je v živote nenájsť tú slepú uličku,

potrebné je všetkým v živote prejsť,

viem že sa dá v živote viac dosiahnuť,

ide o viac než len riešiť problémy,

v skutočnosti je to o tom nájsť v sebe viac pokory.

365: 2012 – 2022 – Zlomení (príbeh o ľudskej duši)

Hľadáme šťastie.

Vo svete plnom ideálov.

Vieme že je všetko iné.

Nič sa nedá predpokladať.

Zlomení sme zo skúseností.

Ktoré nám poslal život.

Chceme zmiznúť.

Ale nevieme kam.

Hudba upokojí naše emócie.

Slúchadlá v ušiach pri nich na všetko zabúdame.

Pôda pod nohami nie je tak pevná.

Ledva sa na nej držíme.

Keď niečo strácame tak nás to mení.

Je to horšie než stratiť kľúče.

Meníme sa v niečo iné.

Lebo vieme že všetko inak.

Strácame oporný bod v živote.

Všetko čo bolo predtým zmizlo.

Nevieme ako sa vnútorne cítiť.

Pocity niekedy bývajú nestabilné.

Občas vidíme ten obraz.

Ktorý máme skutočne pred sebou.

Všetky tie obrazy v nás.

Ukazujú čo sme skutočne prežili.

Máme tie svoje vlastné svety.

Čakáme kým ich niekto pochopí.

Napriek všetkým pádom na zem.

Bojujeme ako sa najlepšie dá.

Vravíme že sa vzájomne nepotrebujeme.

Ale jeden bez druhého žiť ani nevieme.

Vraví sa že samota aká je správna.

Vo vnútri našej duše nás mení.

Ale napriek tomu ju tiež potrebujeme.

Aby sme veľa vecí pochopili.

Aby sme sa zamysleli nad životom.

Pochopili že musíme skutočne dospieť.

Pochopiť že sklamaním vo vzťahoch sa nič nekončí.

Napriek našej zlomenosti sa netreba vzdať.

Vieme že niečo skutočne cítime.

Niečo čomu nevieme nijako zabrániť.

Ale vieme že existuje tá správna cesta.

Vďaka ktorej sa nemôžeme vzdať.

Vnútorne sa otvoriť

Mám veľmi veľa pocitov v sebe, ale sú to veci čo si musím nechať na najlepšie momenty. Možno tie najlepšie momenty nemusia vždy prísť, lebo tá obava môže byť väčšia. Nemusia byť moje pocity pochopené a prijaté, preto často mám dôvody nad tým premýšľať. Prirodzene sa to deje, lebo tieto pocity môžu byť odmietnuté. Je umenie sa otvoriť ak na to môže byť prijateľný dôvod. Preto sa učím byť viac otvoreným voči tým čo si to zaslúžia, než voči všetkým. Často ma inšpiruje nejaká konkrétna emócia a analyzujem ju. Premýšľam nad tým či svojimi pocitmi ľudom neublížim. Vždy premýšľam či sa naozaj otvoriť, lebo ak to urobím môžem tým niečo zmeniť. A zároveň to prejavím voči človeku čo mi môže byť najviac blízky. Ak sa človek otvorí do veľkej miery opadne to vnútorné napätie. Ale nemusí to tak byť vždy, lebo človek by rád povedal veľa vecí ale vnútorne sa v ňom niečo zablokuje. A táto blokácia zásadne mení veci, lebo sa bojí že stanovisko bude zamietavé. Preto sú ľudia vnútorne ostražitými, odťažitými a ponorenými vo svojom svete. Majú na to svoje vlastné dôvody alebo sú za tým skúsenosti že sa otvorili a ublížilo im to. Vraj otvorenosť je úžasná vec, ale v skutočnosti ňou môžeme ublížiť ľudom ktorých máme najradšej. Je jedno či má človek v niečom pravdu alebo nie. Lebo ten dopad bude vo výsledku rovnaký. Vnútorne sa otvoriť nie je o tom všetko na človeka naraz vybaliť. Lebo tú úprimnosť treba dávkovať postupne Ja ako sa otvorím tiež to nedám von naraz, lebo by to bolo príliš veľkým šokom. Ale má to svoj zmysel, pokiaľ je to venovaná tá úprimnosť tým správnym ľudom.

365: 2012 – 2022 – Nájdime pokoj v duši

Prestaňme medzi sebou bojovať,

nájdime cestu ako všetky problémy zvládať,

možno že sa to zdá niekedy beznádejné,

ale nikdy v živote to nie je stratené,

neriešme neustále zbytočné maličkosti,

hľadajme čo má človek vo svojom srdci,

nebuďme zavretí vo väzení vlastných myšlienok,

nájdime dôvody ako sa zbaviť zlých spomienok,

keď sa raz skončí bolesť ktorú niekedy skrývame,

prídeme na to že je nám bez určitých vecí lepšie,

vždy sa nájdu ľudia ktorí nám budú chýbať,

ľudia bez ktorých si nevieme život predstaviť,

niekedy sa zdá že sme v tom bludnom kruhu,

nevieme sa rozhodnúť že kto bude našou láskou,

neistota v ľudskej duši nám zatvára dvere,

ale určite to v našom živote nie je márne,

ten úsmev na ľudskej tvári nám dá silu,

prídeme na to že nás mení k lepšiemu,

keď príde správny impulz čo nám dá silu pokračovať,

na všetkom ostatnom prestane záležať,

jediné čo bude v živote podstatné je mať pokoj v duši,

ktorý sme vďaka tým správnym ľudom skutočne našli.

365: 2012 – 2022 – Moji milovaní rodičia

Ďakujem vám za všetku nehu,

že mi v živote dávate veľkú lásku,

snažíte sa vždy môj život robiť lepším,

učíte ma byť čoraz viac ľudskejším,

prešli sme si v živote všetkými cestami,

za správne veci sme stále bojovali,

vždy ten boj mal skutočný zmysel,

vďaka vám som vždy správny impulz našiel,

dokázali ste vždy pochopiť všetky moje pocity,

už nikto nebude mať toľko dobroty v sebe ako vy,

viem že sú situácie kedy si robíte o mňa starosti,

lebo viem že ma máte skutočne radi,

žiaden človek na svete vás nedokáže nahradiť,

málokto ma bude vedieť bezpodmienečne milovať,

poznáte všetky moje radosti a starosti,

ale aspoň vieme že sme sa niekam dostali,

každá cesta životom bola kľukatá,

postupom času všetko do seba zapadá,

svet je plný rôznych skladačiek,

láska a pochopenie je ten najlepší liek,

ďakujem vám za všetky splnené sny,

ktoré zostanú navždy vo forme spomienky.

Sloboda duše

V živote je dôležité aby ľudská duša bola naozaj slobodná, aby sme neboli otrokmi spoločnosti. Aby sme my boli ako ľudia slobodnými. Niekedy sa podriaďujeme len preto, lebo sa ľudom bojíme povedať nie. A toto niekedy dokáže byť oveľa stresujúcejšie než niečo fyzické. Ľudia často niektoré veci robia iba preto že sú zaviazaní niekomu a je jedno komu. Sú zaviazaní priateľom, rodine a aj okoliu. Preto sa niekedy obetujeme na úkor vlastných záujmov ktoré máme. Fyzicky sme slobodnými všetci, ale psychicky nie. Riadime sa príliš často pravidlami a to nás voči iným úplne zväzuje. Namiesto toho aby sme sa samostatne rozhodli ako naložíme zo životom, tak necháme o tom rozhodnúť iných. Samozrejme treba rešpektovať ľudí a pravidlá, ale niekedy to môže nabrať rozmery vďaka ktorým sa tie hranice prekročia. Ak niečo urobím tak preto, lebo verím že je moja duša v tom úplne slobodná. Že môžem urobiť čo považujem za správne a nebude mi to nikým vyčítané. V rámci písania je moja duša slobodná a nie som nikým v tom ovplyvnený. Len ak by som urobil niečo čo je odlišné od spoločnosti, prial by som si aby to bolo rešpektované. A to že všetko a všetkých rešpektujem je štandardom, lebo sa to tak musí robiť podľa spoločenských pravidiel. Moja duša je príliš krehká a citlivá preto môžem určité veci vnímať citlivejšie. Všetci potrebujeme priestor na vlastné rozhodnutia a je jedno či sa to bude páčiť alebo nie. Naša duša musí byť slobodná, aby sme v tomto svete dokázali rásť. Samozrejme že sloboda duše je myslená v tom zmysle že človek nebude robiť automaticky zlé veci. Prišli sme na svet, aby sme v ňom robili veci ktorým ľudia nebudú rozumieť ale budeme im rozumieť my. Treba sa riadiť pravidlami, ale nesmie nás to obrať o našu vnútornú slobodu. Namiesto prežívania života, urobme všetko preto aby sme žili. Aby sme mali vlastnú vôľu a vedeli čo je pre nás skutočne najlepšie.