Moje najobľúbenejšie ambientné skladby (bez poradia)

Mvnners – About Her

Pri tejto skladbe sa začal jeden z mojich najkrajších príbehov kedy som si začal vytvárať vzťah k ambientnej hudbe. Ambient som začal počúvať 4 roky dozadu a čím viac som objavoval niektoré piesne, tak tým viac som bol fascinovaný že ako ambientná hudba dokáže znieť pokojne. Najkrajšie okamihy pri počúvaní ambientu sa začalo touto úžasnou pesničkou od Manners a neomrzelo ma to dodnes.

Andy Leech – The Hallows

Túto pieseň nezaraďujem medzi moje najobľúbenejšie náhodou. Andy Leech nie je len ambientný producent, ale kombinuje mnoho iných žánrov ako chillstep a dnb. Dodnes je táto pieseň zaraďovaná do rôznych mixov toho najlepšiemu čo sa v rámci ambientu dokázalo urodiť. Dodnes britskú hudobnú scénu považujem za to najlepšie a Andy Leech k tomu najlepšiemu patrí.

Owsey & Resotone – A Smile From The West

Owsey patrí u mňa najvýraznejším tváram ambientnej scény. Aj v súčasnosti patrí k tým najaktívnejším čo potvrdil svojim posledným albumom, ale najradšej mám od neho túto úžasnú a melodickú skladbu z jemne vysamplovanými vokálmi. Jednoducho je to talentovaný producent a Severné Írsko reprezentuje v rámci hudby úplne fantasticky. Jeho ambienty sú nádherné a prinášajú úplne úžasný zvukový zážitok.

Amity – Anxiety

Amity nemá najbohatšiu tvorbu v rámci ambientov ako iní hudobní producenti. Prakticky má len tri skladby ktoré sú melodicky silné a najviac považujem za jednu s tých top práve Anxiety. Lebo práve tá melódia dodáva do toho takú tú správnu atmosféru a pri nej sa človek zamyslí či nemá náhodou úzkosť. Túto skladbu počúvam vždy ak cítim že niečo nie je úplne v poriadku.

Hazy – Cosmos

Nórska scéna má aj veľmi talentovaného človeka ako je Hazy. Jeho hudby miestami znejú až filmovo a priam vďaka nim dokáže vytvoriť úplne zimomriavkovú atmosféru. Aj táto pieseň to potvrdzuje a priam je až nadpozemská. Jeden z najlepších ambientov čo sa naozaj oplatí vypočuť.

Daminika – Stargazing

Aj keď to vyzerá tak že v ambientnej scéne prevládajú len muži, tak tento fantastický ambient vytvorila žena. Daminika je z Bieloruska a má viacero atmosférických ambientov ktoré sa dajú vypočuť za každých okolností. Stargazing patrí medzi moje najobľúbenejšie skladby ktoré si dokážem vypočuť aj s odstupom určitého času.

Bella Goldwin – Blue

Možno to ľudí prekvapí ale aj Bella Goldwin má vo svojej tvorbe ambientné skladby. Aj toto talentované žieňa s Kanady čo sa skôr orientuje na popovú hudbu, tak aj v jej speve je cítiť úprimné a autentické emócie. Túto pieseň radím k mojim najobľúbenejším skladbám v rámci ambientu.

Hammock – Then the Quiet Explosion

Hammock tvorí dvojica amerických gitaristov a vytvárajú zo všetkých interpretov najemocionálnejšie ambienty. Lebo ich pesničky človeka strhnú a okamžite dokážu chytiť za srdce. Ich ambienty majú priam až obrovský presah k samotnej filmovosti. Miestami ich hudba dokáže dojať, rozplakať a spôsobiť tú najkrajšiu explóziu všetkých možných pocitov.

4lienetic – Parachutes

4lienetic svoju tvorbu označuje ako niečo či pri čom sa dá skutočne relaxovať. Tento talentovaný chalanisko je s Indie a vytvára rovnako atmosférické ambienty ktoré ukľudňujú. Jeho hudobné majstrovstvo je také autentické že sa jeho hudba dá počúvať takmer stále.

Aurora B.Polaris – As Tears We Fall

Taliansky fenomén Aurora B.Polaris ma nadchol už len tým že v rámci všetkých interpretov sa najviac odlišuje. Ambientnú hudbu kombinuje s chillstepom, downtempom, trapom a mnohými inými hudobnými štýlmi. Vďaka tomu je prakticky odlišný od ostatných ľudí a preto je tak geniálnym interpretom.

Hiatus – Dawn

Hiatus je z Londýna a prakticky zostáva verný len jednému hudobnému štýlu. Jeho ambienty majú dušu a vždy si rád túto pieseň vypočujem. Samotnú pesničku mám v mobile a vždy si púšťaš keď niekde sa prejsť. Je to veľmi pokojná a fantastická pieseň ktorú by som odporučil vypočuť každému kto má rád kvalitný ambient.

AK – Tell Me

Nemecký talentovaný ambientný producent AK si touto pesničkou okamžite získal moje srdce. Vždy keď ju počujem tak sa vo svojom vnútri cítim oveľa lepšie. Je to nádherný ambient z úžasnou prenikavou melódiou ktorú počúvam tiež keď sa niekam idem prejsť. AK má viacero úžasných melodických skladieb, ale Tell Me považujem za jeho úplný hudobný vrchol v ambiente.

Moby – Blue Paper

Kto by nepoznal Mobyho ktorý je priam až legendou elektronickej scény. Ale tvorí aj ambienty ktoré majú obrovský emocionálny náboj. Vždy keď si pustím túto pieseň bez ohľadu na miesto kde som, tak zastanem. Lebo pri Blue Paper si uvedomím všetky okamihy a zamyslím sa nad životom. Uvedomím si že niekedy je lepšie na chvíľu zastať a len tak premýšľať o svete. Blue Paper milujem a myslím si že každý milovník ambientov si ju zamiluje.

Kráčanie v pokoji

Kráčam si pomaly v pokoji a vidím všetky jasné odtiene. Počujem zvuky ktoré vo mne vyvolávajú určitú vibráciu. Zavriem oči a jemne mi do chrbta okamžite zafúka vietor. Cítim ako sa všetky pocity vo mne stlačia a všetko okamžite zmizne. V jednom okamihu všetko dokázalo stíchnuť a nepremýšľal som nad tým čo bude ďalej. Predstavujem že som vo svete kde nikomu nevadím a kde mám svoje skutočné miesto. Viem že ním jednoducho nebudem kráčať sám ale s tými správnymi ľuďmi Budem vedieť že žijem vo svete kde mi každý dokáže rozumieť. Predstavujem si že žijem vo svete kde nikto nesúdi moje chyby, ale pozerá sa na mňa komplexne. Upokojuje ma pocit že sa jedného dňa v takom svete a budem sa cítiť ako v skutočnom raji kde je ozajstný pokoj.

Čokoľvek

Čoraz viac si uvedomujem že žijem vo svete kde sa snažíme ľudom okolo seba vyhovieť. Občas sa zdá že všetko čo robíme môže byť správne. Ale nakoniec musíme bojovať s tým že nie všetci ľudia nám úplne sadnú. Nie všetci nás podržia vtedy keď to budeme najviac potrebovať. Jednoducho sa ľudia menia a pre nich budeme dobrými len vtedy keď budú od nás niečo chcieť. Pravdepodobne sa všetko zdá ako by to mala byť určitá spoločenská norma. Urobiť všetko tak aby sme naplnili očakávania je čoraz ťažšie. Nevieme či to čo urobíme bude v našom živote naozaj správne, preto nemôžeme dopredu očakávať či to nejakým spôsobom prinesie úspech. Naša podstata života začala stáť na to že plníme sny iných a nepozeráme sa na to čo chceme v skutočnosti my.

Niekedy mám pocit že sa snažíme príliš odovzdať ostatným. Stalo sa to do určitej miery našim poslaním pri ktorom môžeme úplne vyhorieť. Tak sa chceme sústrediť aby sme naplnili priania iných, len prestávame myslieť na seba. Keď začneme myslieť na seba tak v očiach ľudí budeme egoistami. Ale v skutočnosti keď myslíme na svoje potreby a sny ktoré máme tak to nemá nič spoločné s egom. Len sa jednoducho naučíme ako dokážeme pracovať zo svojim časom a s tým čo máme. Uvedomíme si že keď sa neustále niekomu prispôsobujeme tak to nemusí priniesť tú vytúženú zmenu po ktorej tak túžime. Ako treba si vypočuť rady a načúvať ľudom, ale neprepadnime pocitu že všetko čo je povedané môže byť najlepším riešením.

Keď niečo začneme robiť sami tak nebudeme vedieť že či to robíme dobre alebo zle. A presne na tomto stojí celé jadro nášho života. Nech vo svojom živote urobíme čokoľvek tak sa to ľudom páčiť jednoducho nebude. Pravdepodobne to tak bude preto lebo nebudeme hrať podľa ich kariet. Ale na druhej strane my si uvedomíme aký pokrok sme dokázali vo svojom živote urobiť. Lebo sme jednoducho nestáli na mieste a pokúsili sme sa urobiť tú najsprávnejšiu vec. A ja sa teším že počas svojho života som dokázal niečo naozaj urobiť. Vždy ľudia budú človeku podsúvať slová a podceňovať ho. Prakticky takýto model funguje už dlhé roky a stal sa miestami zaužívaným. A podľa mňa človeka ako takého netreba podceňovať v tom že niečo naozaj dokáže.

Občas je potrebné aby ľudia čo chcú niečo dokázať dostali šancu. Mnoho ľudí sa tej šance v skutočnosti ani nedožije, lebo ich niekto zámerne prehliada. Jednoducho to tak v živote je že okolo stretneme množstvo neprajných a zlých ľudí. Ale dôležité aby sme si zo života dokázali zobrať len to dobré. Nemôžeme dovoliť aby nás určitá skupina ľudí dokázala stiahnuť na samotné dno. Uvedomil som si počas života že nie všetci ľudia mi dokázali sadnúť. Pri niektorých ľudoch som si myslel že mám s nimi tak veľa spoločného a nakoniec sa dokázala ukázať rozdielnosť. Niekedy aj jedna téma dokáže ľudí úplne rozdeliť a prestanú si medzi sebou rozumieť. Ale nie som s toho smutný, len samotný čas ukáže s kým si naozaj budem rozumieť.

V živote sa nikdy úplne nezavďačíme všetkým nech by sme spravili čokoľvek. Občas si kladiem za vinu že v niektorých momentoch aj ja v niečom robím chybu. Keď je človek mladší tak nad tým jednoducho toľko nepremýšľa. Ale keď príde do určitého veku dospelosti uvedomí si všetky možné následky. Čim viac nad všetkým okolo seba premýšľam tak som si uvedomil veľmi veľa vecí. Že nemôžem ľudom zazlievať to ako sa môžu niekedy správať. Lebo chápem že je to tou unáhlenou dobou za ktorou je prílišné náhlenie. Každý sa za niečím chce naháňať a v skutočnosti ani nevie za čím. Celé toto ponáhľanie sa má jednu obrovskú slabinu. Že potom nedoceníme tie maličkosti ktoré nám do samotného života dokážu prísť.

Samotný človek by vo svojom živote mohol urobiť úplne čokoľvek kedy mu ľudia viac načúvali. Keby ľudia menej zľahčovali to keď im človek povie že sa vo svojom vnútri niekedy trápi. Lebo mnoho ľudí často s tohto sveta odídu len preto že si ich myšlienky nikto ani len nevypočul. Možno aj Chester ktorého hudbu a spev som miloval by naďalej žil keby sú jeho pocity ľuďmi skutočne vypočuté. Keby sa nezľahčovala úzkosť a depresia v spoločnosti mnoho ľudí mohlo ešte naďalej žiť. Keby akýkoľvek v živote mal čokoľvek možnosť v živote urobiť, tak by mohol nezľahčovať ľudské problémy a byť viac empatickým. Všetko by dokázalo fungovať v spoločnosti keby sa dokázali otvorene pomenovať problémy ktoré vo vnútri človeka trápia.

Ja keby mám vo svojom živote čokoľvek urobiť viac by som sa snažil toho druhého človeka pochopiť. Nevyčítal by som mu pocity ktoré v skutočnosti má, ale viac sa do neho vcítil. Je potrebné aby sme jeden druhého pochopili aj keď si ďalšia skupina bude myslieť opak. Načúvajme svojim vnútorným inštinktom vďaka ktorým budeme vedieť na čom v skutočnosti sme. Aj malý krok v živote nás môže doviesť k určitému úspechu. Ale podstatou nášho života je vedieť načúvať ľudom a nie si s toho že ich niečo trápi robili srandu. Nech čokoľvek v živote urobíme nepozerajme stále na to čo povedia druhí ľudia. Lebo bez ohľadu či to bude dobré alebo zlé ľudia vždy budú mať k tomu výhrady a to jednoducho nezmeníme. Treba brať ľudí zo všetkými kladmi a zápormi, berme ich slová nie ako urážku, ale ako niečo vďaka čomu sa môžeme stať lepšími ľuďmi.

Blázon

Občas sa cítim v tomto bláznivom svete ako človek ktorý vo svojej mysli niečo hľadá. Neustále zisťujem že čo je správne a čo je naopak za hranicou. Občas by som na niektoré veci poznal odpoveď, ale neviem či mi to dokáže dať úplný zmysel. Niekedy neviem že čo je lepšie, ale viem že všetko do seba musí zapadnúť. Mám v hlave veľké množstvo nápadov že sa niekedy považujem za blázna ktorý nad tým musí premýšľať. Ale jednoducho si nepomôžem som taký a len ťažko to môžem zmeniť. Viem že moja možno prílišná húževnatosť môže spôsobiť to že musím zaradiť ručnú brzdu. Ale občas je v poriadku si myslieť že môžem vo svojej podstate kýmkoľvek. Premýšľam nad rôznymi úvahami že keby v tomto svete bolo viac bláznivých momentov tak by sme sa mali lepšie. Ale viem keď sa pre niečo nadchnem vždy mi to dáva zmysel. Preto vznikajú občas aj bláznivé texty ktoré ma niekam posúvajú. Napriek tomu som rád že môžem písať aj niečo bláznivejšie čím dokážem vybočiť zo svojej komfortnej zóny.

Čoraz viac sa utvrdzujem v tom že žijem vo svete v ktorom musím viac premýšľať. Niekedy si môžem myslieť že nič poriadne ani nedokáže zapadnúť. Miešajú sa vo mne všetky možné obavy a pochybnosti pri ktorých nikdy nebudem vedieť na čom som. Je to občas veľmi šialený pocit ktorý zo seba úplne nezmažem. Občas musím bojovať s tým aby som ľudí okolo seba nikdy nenahneval. Neviem či vo svojom živote niečo spravím dobre alebo zle. Prial by som si v živote množstvo vecí robiť bez absolútnych výčitiek. Ale občas cítim že vo svojom živote mám kompletný zmätok a že nie som až taký úžasný ako si ľudia myslia. Robím aj chyby ktoré často v živote môžu sklamať ľudí ktorých mám rád. Nerobím ich cielene a vedome, ale skôr pri prílišnej snahe robiť niečo dobre. Samozrejme ma to neospravedlňuje a vďaka tomu si uvedomujem že nikdy nebudem úplne bezchybný.

Snažiť sa byť vo svete normálnym ako sú ostatní ľudia je náročné. Rád by som niekam zapadol, len pravdepodobne by som niekam zmizol. Keď som bol mladší tak nad niektorými vecami nebolo čas premýšľať. Bol som bláznivým navonok a ako malý človek určite nepremýšľa nad svojimi nedostatkami. Ani ja som nepremýšľal, lebo ľudská malá duša nerieši určité životné následky. Ako som vyrástol bolo mi jasné že je potrebné premýšľať nad dopadom vlastných myšlienok. Priznať si že všetko čo sa v mojom živote stane tak bude mať následky ktoré si ponesiem do konca života. Ak cítim nejakú emóciu tak nikoho s toho neviním lebo ovplyvnený tým môžem byť len ja. Je to samozrejme prirodzený cyklus života ktorý sa bude donekonečna opakovať.

Stal sa zo mňa čoraz hĺbavejší človek ktorý je viac vo svojom svete. Vytvoril som si svoju vlastnú bublinu do ktorej nie každý môže vstúpiť. Občas si musím dávať pozor aby som niekoho v živote nesklamal. Viem že sa tomu v živote nedokážem úplne vyhnúť. Prídu chyby pri ktorých ľudí okolo seba sklamem a nikdy nebudem vedieť kedy. Musím si to často vedieť priznať a nejakým spôsobom sa na to pripraviť. Aj keď viem že na niektoré veci sa veľmi dopredu nepripravím a život nemá dopredu napísaný scenár. Pravdepodobne je všetko také aké to má v skutočnosti byť a to je len dobre. Som rád že sa učím všetko okolo nejakým spôsobom vstrebať Všetko v živote má svoju prirodzenú postupnosť podľa ktorej treba ísť.

Občas počúvam ako je mi podsunuté že sa niečo v živote nedá. Nikdy som nepovedal že sa niečo v živote nedá alebo že to nejde. Robím všetko v rámci svojich možností ktoré mám a viem že nie som úplne nezničiteľný. Aj ja niekedy bývam unavený, ale nie vždy to súvisí z fyzickou stránkou. Keby to súvisí viac s fyzickou stránkou bolo by to skvelé, ale skôr to ovplyvňujú rôzne psychické faktory. Žijeme bláznivú dobu plnú stresov ktoré majú vplyv na to kým naozaj sme. Stále sa nič nezmenilo a pokúšame sa naháňať svoje šťastie aj za cenu že ho nedoženieme Až samotný čas nám ukáže komu môžeme okolo seba veriť. Nebude to veľmi jednoduché zistenie, ale každým dňom to bude viac a viac chápať čo bude len dobré.

Uvedomujem si čoraz viac že som do tohto bláznivého života jednoducho nezapadol. Lebo ľudia dokážu byť nad vecou a zasmiať sa, len ja sa vo svojom vnútri cítim ostražitý. Samozrejme sa dokážem nad mnohými vecami zasmiať, ale občas príde okamih kedy nerozumiem tomu čo je sranda a čo nie. Nemožno mi vyčítať že nerozumiem úplne všetkému a preto niekedy premýšľam nad hlbšími a hodnotovými vecami. Čím som starší tak sa snažím byť o niečo odlišnejším od ostatných ľudí. Pokúšam sa zo svojej vlastnej inakosti urobiť devízu a niečo vďaka čomu dokážem vyniknúť. Bez ohľadu na všetky okolnosti chcem byť pre každého človeka vzorom aj za cenu uvedomenia že nie som bezchybný.

Som rád že niekedy môžem napísať aj takéto texty ktoré môžu byť bláznivé a zároveň k zamysleniu. Lebo život môže byť bláznivým a ja si to uvedomujem každý jeden deň. Možno už nemám dušu dieťaťa že by som sa chcel zo všetkým v živote hrať. Lebo si uvedomujem že ma skôr zaujímajú veci ohľadom hudby a diania v nej. Tomu v skutočnosti chcem rozumieť, lebo rád spoznávam novú hudbu a veci ktoré v nej sú. Aj keď ju nikdy nebudem tvoriť, ale niekde vo svojom vnútri budem vždy fanúšikom čo to bude sledovať. Vždy budem pozorovať ak sa niečo skutočne udeje, lebo to považujem za svoje celoživotné poslanie to vnímať. Takže moje bláznovstvo súvisí s počúvaním hudby a s tým že sa ľahšie stotožním zo samotnými textami. Preto som rád že to vnímam a dokážem vďaka tomu o niečo lepšie na niektoré veci reagovať.

Vo vzdore

Vo vzdore čelíme pandémii Covidu,

dostali sme sa do úplného stavu strachu,

začali sa presadzovať ľudské rozostupy,

museli sme si nasadiť na tvár masky,

množstvo zbytočných obetí ktoré mohli niečo dokázať,

svet sa zmenil na bojisko kde každý musí bojovať,

vzťahy sa do veľkej miery sa narušili pre rozdielnosť názorov,

kvôli tomu že niekto na niečo vyjadril iný názor zaniklo množstvo priateľstiev,

za ten rok sa ľudia naučili jeden druhému pomôcť,

lebo vtedy ten strach o život omnoho viac začal prevládať,

namiesto rozumného vysvetľovania boli len politické hádky,

okamžite v určitom okamihu dokázali prísť aj zmätky,

za rok sa veľmi dokázali zmeniť vzťahy s kamarátmi,

už to prestalo byť také aké to bolo kedysi,

začali sa vytvárať predsudky a určité mantinely,

už sa postupne začali vytvárať rôzne ľudské strany,

keď to u nás na Slovensku začalo pred samotným rokom,

život sa obrátil na ruby jedným veľkým skokom,

ľudia začali šiť rúška z obavy samotnej nákazy,

samozrejme sa tým narušili sociálne kontakty,

niekedy až príliš prísne pravidlá nás držali doma,

ale mňa to veľmi neovplyvnilo ako človeka,

niektoré veci som robil aj pred pandémiou,

neovplyvnilo ma to a neprišiel som o inšpiráciu,

pravdepodobne bolo viac času na písanie,

mal som množstvo podnetov a novej inšpirácie,

napriek všetkým okolnostiam sa ma veci najmenej dotýkali,

aj keď boli nejaké prísne pravidlá nepocítil som to na duši,

mnoho ľudí v určitom okamihu prišli o svoje živobytie,

museli sa často zadlžiť aby vôbec mali na prežitie,

pandémia odkryla že mnoho vzťahov prestalo fungovať,

nie všetkým dokázala izolácia od okolitého sveta pomôcť,

čoraz viac mladých ľudí prežívalo úzkosť a depresiu,

občas mali pocit že s tejto situácie nevedia nájsť správnu cestu,

mnoho miest bolo zavretých a ľudia nemali kam ísť,

nemohli sa na svojom obľúbenom mieste ani porozprávať,

za ten čas som si pozrel množstvo seriálov a filmov čo som predtým nevidel,

po určitom čase ma tešilo ako som úspešne všetko dobehnúť stihol,

keď sa svet uzavrel do jednej obrovskej bubliny

jediné čo mi chýbalo tak boli koncerty,

nevidieť dav ako skáče mi chýba stále,

ale napriek som vďačný že prišlo toto obdobie,

ľudia sa prestali konečne za niečím naháňať,

naučili sa že v živote treba aj spomaliť,

uvedomili si že maličkosti robia svet krajším miestom,

už konečne vedeli ako naložiť zo svojim časom,

niektorí ľudia začali vykonávať prácu z domu,

aj deti si museli zvyknúť že sa budú učiť z domu,

komplikované veci často mohli byť jednoduchšie,

často tomu prechádzalo aj zložité vysvetľovanie,

nejasné odpovede politikov vďaka ktorým si ľudia svoj postoj vytvorili,

už tiež začali porušovať pravidlá lebo to začali robiť oni,

vznikol tu určitý psychický tlak ako ľudí k niečomu dotlačiť,

ak je niečo dobrovoľné prečo treba ľudí do niečoho nútiť,

boli protesty kde ľudia mohli povedať čo ich skutočne trápi,

mohli sa zdôveriť s tým že kvôli súčasným opatrením o prácu prišli,

ľudstvo začalo stáť na pokraji ľudskej existencie,

ak urobia niečo čo nie je v súlade z hlavným prúdom je to zle,

niečo ak nezapadá do skladačky tak je to okamžite konšpirácia,

a s odstupom času sa môže ukázať že to môže byť pravda,

v súčasnosti súdia ľudí čo sa nedali zaočkovať,

ak sa cítia že sú zdravotne v poriadku prečo by to mali robiť,

keď je to dobrovoľné tak štát nemôže na ľudí vytvárať nátlak,

a aj ľudia čo sa dali zaočkovať niečo vnucovať nemajú nárok,

ak naozaj žijeme v slobodnej spoločnosti rešpektujme jednu a aj druhú stranu,

nepodľahnime určitému svetonázoru iba pre zdanie že to je v poriadku,

vytvárať strach to je cieľ na ktorom stojí súčasné dianie sveta,

vo všetkom je potrebné aby bola určitý rozumná hranica,

neprestávam veriť že všetko sa s odstupom vráti do normálu,

že už bez obáv budeme môcť človeku podať ruku,

raz príde okamih keď ako celé spoločenstvo zvíťazíme,

keď my a aj celý svet spoločnými silami pandémiu porazíme,

všetko si vyžaduje svoj čas ale o to viac s toho vyjdeme silnejší,

určite keď to celé skončí budeme o niečo pokornejší.

Pokojná ľudská fantázia

Opäť som sa dokázal dostať presne na to správne miesto. Kde výčitky nemajú absolútne žiadny priestor a len ma upokojujú jednotlivé zvuky. Predstavím si že sa nikam netlačím a všetko do seba vstrebávam. Keď zavriem a premýšľam nad všetkými peknými okolnosťami upokojí ma to. Nemyslím sa určité veci ktoré sú nesprávne a ani sa nenechávam nimi rozptyľovať. Idem si svojou vlastnou cestou kde ľudská fantázia môže naplno pracovať Je to cesta kde ma množstvo zvukov dokáže okamžite upokojiť. Mám pocit že je to terapia pri ktorej mám istotu a stabilitu. V kombinácii z pokojnou hudbou cítim ako vo vnútri naberám na sile. Všetko okolo mňa má zmysel a nevnímam tie rušivé ruchy ktoré ma chcú vyviesť zo samotnej cesty. Nechávam sa viesť cestou ktorá je pokojná a bez stresu. Cestou kde len pokoj a kde viem že nebudú žiadne výčitky. Vďaka tejto ceste sa môžem rozvíjať a predstavovať si veci ktoré by za normálnych okolností boli nemožné. Preto moja ľudská fantázia je pokojná, lebo sa v rámci nej tým čo môžem vo svojej podstate ovplyvniť a to ma teší.

Jasnosť

Chcem mať v určitých veciach jasnosť,

nechcem pred tým čo cítim utekať,

bojujem s pocitmi ktoré sú silnejšie než ja sám,

niektoré veci ktoré sa dejú tak im nerozumiem,

chcel by som nemyslieť na to či niečo v živote prinesie následky,

ale viem že na živote mnohým veciam nezabránim a urobím chyby,

vravím si že nespadnem do tej emočnej pasce,

že nebudem riešiť dilemu čo je naozaj správne,

niekedy si prajem aby slová dokázali naozaj pomôcť,

len musím pevne na svojich nohách skutočne stáť,

viem že sa treba sa s vecami popasovať samostatne,

prísť na spôsob vďaka ktorému bude všetko lepšie,

mám právo cítiť pocity ktoré sú odlišné od spoločnosti,

sú okamihy kedy nedokážem zabrániť úzkosti,

hudba mi pomáha toto celé nejako pochopiť,

že nie som sám čo s tým musí bojovať,

bojujem z vlastnou hlavou a prispôsobujem sa,

nepoviem vždy nie lebo nechcem aby bola dusná atmosféra,

viem že mnoho ľudí robí dobré a správne veci,

som rád za mnoho vecí v živote ktoré za to stáli,

dokáže ma potešiť keď viem že je všetko v poriadku,

keď viem že nemusí mať vo svojom živote obavu,

rád urobím veci bez toho aby ma niekto do toho tlačil,

nič sa nedá silou mocou hneď ako by si niekto myslel,

potrebujem si popremýšľať aby som prišiel na riešenie,

sám postupne prídem na to čo je pre mňa skutočne správne,

postupne časom prídem na to komu v živote veriť,

budem vedieť kto ma psychicky dokáže podržať,

všetko by bolo vyriešené keby to na rovinu poviem,

bez ohľadu na okolnosti by sa nedalo vyhnúť dôsledkom,

chcem mať jasno v živote tak ako to majú aj ostatní ľudia,

pochopiť že všetko čo sa naozaj deje nie je žiadna náhoda,

bez ohľadu na okolnosti dokážem byť šťastným človekom,

aj keď to všetko nejakým spôsobom najavo nedám,

radšej chcem byť pokojná duša v nepokojnom svete,

dať najavo že každú skúšku ktorá príde nejako zvládneme.

Prečo vlastne píšem a aký je môj skutočný cieľ

Ľudia často nevedia že prečo píšem a akú mám motiváciu k tomu dať zo seba to najlepšie. Pôvodne som začal písať preto aby som nejakým spôsobom dokázal vyplniť svoj čas a už sa nedostávať do bodu kedy by bol môj život veľkou nudou. Na začiatku keď som začal písať tak o blogu prakticky vedelo len pár ľudí. Nehovoril som o ňom, lebo som chcel vo svojom živote niečo dokázať aj sám. Chcel som dokázať že čítanosť sa dá získať keď napíšem niečo čo svojim spôsobom dokáže osloviť ľudí. Napísať v dnešnej dobe niečo aby som sa v nejakých veciach neopakoval je pre mňa nesmierne náročné. Lebo pravdepodobne cítim zodpovednosť za každé jedno slovo ktoré napíšem. To ako si ľudia jednotlivé slová vyložia tak nad tým by som nemal premýšľať. Pamätám si aj obdobie kedy som mnohým ľudom vadil len za to že robím niečo čo mi dáva zmysel. Mnoho ľudí chcelo aby som skončil už na samotnom začiatku, ale nakoniec som sa nevzdal.

Keď samozrejme začali ľudia čoraz viac pribúdať tak som v tom začal vidieť zmysel. Ani vo sne by som si nemyslel že pôjdem smerom ktorým som nečakal že pôjdem. Nikdy som ku písaniu nemal žiaden vzťah, len som písal statusy a často som nad tým čo som písal ani nepremýšľal. Len som mal pocit že to čo som robil bolo správne a v skutočnosti nebolo. Upozorňovala ma na to aj moja najlepšia kamarátka ktorá sa stala mamou a ktorej som vďačný že mi v tomto otvorila oči. Uvedomil som si že mala pravdu a viac som svoju energiu zameral na blog. Ak ma niečo vnútorne škrelo alebo aj niečo tešilo radšej som sa s toho vypísal. Mal som pocit že mnoho vecí dokážem vyjadriť lepšie písomne než ústne. Na písanie som nikdy nemal nejaký špeciálny talent, niektorí ľudia mi hovoria že to mám po mamine. Niečo tam určite je aj keď viem že v rámci smerovania sa na niektoré veci budem pozerať odlišne. Viem že budem inak vnímať podnety ktoré dostanem počas reálneho života.

Zameranie blogu sa prakticky začalo kategóriou Myšlienky o živote do ktorej som písal veci ktoré sa počas môjho života udiali. Všetko o čom som písal vychádzalo z nejakej životnej skúsenosti bez ohľadu či bola dobrá alebo zlá. Nejako vždy na blogu bolo mojim cieľom sa úplne odlíšiť od iných ľudí. Témy o ktorých som písal mali určitý spoločenský rozmer aj keď som nikdy necítil že môžem niekoho ovplyvňovať. Kedysi som písal o témach a mnoho vecí sa mi písalo veľmi ťažko. Mal som pocit že to išlo ako s chlpatej deky a niečo vymyslieť bolo ťažšie. Keď pribudli ďalší čitatelia tak som bol samozrejme šťastný. Keď sa niekomu páčilo čo som napísal okamžite mi prišlo upozornenie. Ako rástol môj blog tým viac som začal pridávať nové kategórie aby som nepísal len o tom istom. Potom som pridával prebraté články zo zdrojom, informácie o hudbe alebo články ktoré nejakým spôsobom vybočovali.

Potom neskôr som objavil myšlienku jedného človeka ktorý napísal že jedna pesnička mu pomohla a motivovala ho k tomu napísať knihu. Neskôr som si uvedomil že hudba môže byť prostriedkom a môžem aj vďaka nej písať lepšie a lepšie články. Neskôr som začal písať do viacerých hudobných žánrov ako ambient, pop, rock, folk a mnohé iné. Viac som sa dokázal vžiť do toho ako píšu svoje texty jednotliví interpreti. Keď som počúval hudbu vždy to pre mňa návrat do nejakého časového obdobia. Dokázal som sa pri hudbe vrátiť k okamihom ktoré boli pre mňa veľmi dôležité. V súčasnosti si neviem predstaviť že by som nejaký článok nenapísal pri počúvaní hudby. Keby to tak bolo pravdepodobne by som si za tým článkom nedokázal ani stáť. Veľkú časť článkov píšem pri hudbe preto lebo sa vtedy dokážem cítiť pokojný a šťastný. Vtedy sa všetko píše jednoduchšie a ide to zo mňa ľahšie.

Často venovať sa spoločenským témam nemusí vždy priniesť len úspech. Raz keď som písal o náboženstve a o samotnej scientológii vyvolal som tým nečakaný rozruch. Dostal som komentár od ľudí čo sa venujú scientológii a dianetike. S odstupom času môžem povedať že to bol jeden z článkov ktorý ľutujem že som napísal. Bolo množstvo článkov ktoré dodnes ľutujem a boli napísané v negatívnej emócii. Ja viem že aj takéto emócie k životu patria, ale nie vždy to bolo úplne správne. Samozrejme sa tým ľudom ospravedlňujem ak som sa ich niekedy vo svojich článkoch nejakým spôsobom nepriamo dotkol. Ak chcem nejako priblížiť ľudom čo vnútorne cítim musím ísť aj do tém ktoré by som za normálnych okolností neriešil. Moje články často nimi reagujem na určité situácie, lebo je potrebné to čo cítim pomenovať. Aj toto ej cieľ ako sa viac otvoriť ľudom, ale uvedomujem že tým môžem odhaliť nejakú časť svojho súkromného života.

Môj skutočný cieľ na blogu je oveľa väčší než sa môže zdať. Je postavený na kvalite a nie na samotnej kvantite, viem kedy mám ubrať s tempa a kedy pridať. Nepíšem každý deň lebo by to do veľkej miery bolo pre mňa vyčerpávajúce. Dávam si 3-dňovú pauzu pri ktorej dokážem nejakým spôsobom nabrať inšpiráciu. Inšpirovať ma dokáže prakticky čokoľvek čo okolo seba vidím alebo pozorovaním prídem na to o čom by mala byť ďalšia téma. Okrem hudby ma dokážu inšpirovať ku článkom aj filmy, seriály, reálne udalosti alebo aj videohry. Nepíšem svoje články preto aby som niekomu nakladal alebo ho nejako urážal. Ak to niekedy ľudia pochopia zle alebo si vyvodia niečo s kontextu tak ma to veľmi mrzí. Ľudia si niekedy prečítajú len nadpis a potom podľa toho súdia kvalitu článku ktorý si ani neotvoria. Lebo nie nadpis je dôležitý, ale samotný obsah je podstatný a na tom to celé stojí. Niekedy niečo môžem napísať rýchlo a inokedy musím nad tým čo napíšem uvažovať. Postupne sa vyrovnal s tým že ľudia nebudú so mnou súhlasiť a ani im to nezazlievam. Vyhýbam sa aj článkom o politike, ale keď sa to nejakým spôsobom príliš vyhrotí vtedy jednoducho zareagovať musím. Keď je niečo celkovo v spoločnosti príliš vyhrotené tak mám o to viac dôvod sa voči tomu ohradiť.

Ani vo sne sa mi nesnívalo že budem písať tak dlho. Niekedy som chcel skončiť z blogom a občas vo mne prevládali pocity že nemám motiváciu sa niekde posunúť. Keď človek tvorí niečo určitý čas tak môže prísť na neho určitá pisateľská kríza. Na mňa tá kríza v jednom období prišla alebo mi bolo smutno. Aj som si niekedy poplakal, ale napriek tomu som to neprestal byť ja. Občas aj takéto emócie treba aby som sa posunul ďalej. Ak niečo píšem nie je to myslené zo zlým úmyslom, len nedokážem pretvoriť ľudí čo si myslia niečo iné. Ľudsky ich chápem lebo môžu mať úplne iný typ článkov a aj od iných autorov. Viem že nebudem mať veľké čísla ktoré majú niektorí ľudia a ani to reálne neočakávam. Napriek tomu som rád že to nejakým spôsobom rastie a posúvam sa v tom čo robím. Začal tvoriť aj ASMR články ktoré sú antistresové a viac oddychovejšie. Som šťastný že ich tvorím a viac si užívam že môžem do nich svoju vlastnú fantáziu. Preto sú piatky venované pokojným a antistresovým textom pri ktorých človek unikne z reality. A teraz som omnoho vďačnejší za to čo robím než kedykoľvek predtým.

Vysoko emocionálni ľudia

Emócie ovplyvňujú to kým naozaj sme,

nevieme že či sme v živote na dobrej ceste,

neistota ktorá sa k nám za posledné obdobie dostala,

celé naše vnútro do veľkej miere zmeniť dokázala,

na pokraji toho všetkého sa sa nám zmenili vzťahy,

už si nedokážeme zo všetkými v živote podať ruky,

podsúvame jeden druhému slová čo nepovedal,

tlačíme človeka do vecí ktoré by bežne neurobil,

svet je zvláštnym miestom kde sa vzájomne nechápeme,

emócie nás nútia k tomu aby sme klamali iným a aj sebe,

bohužiaľ všetko naše činy prinášajú následky,

kvôli ktorým niekedy si vzájomne ničíme vzťahy,

naše pocity sú ako váha na ktorú sa postavíme,

keď vidíme samotný výsledok okamžite sa zdesíme,

nastáva frustrácia a určité pocity bezmocnosti,

nevieme niekedy čo spraviť aby sa ľudia okolo nás lepšie mali,

nerozumieme svojim vlastným pocitom aj keď je tam chcenie,

ale ani ľudia nie vždy rozumejú vnútorným pocitom ktoré my máme,

sám poznám keď potrebujem uniknúť s tohto myšlienkového sveta,

keď na niektoré veci potrebujem prísť v rámci svojho vnútorného sveta,

každé rozrušenie môže zmeniť vo mne úplne všetky veci,

často je pre mňa lepšie keď v živote nevnímam určité udalosti,

cez psychický nátlak sa ľudom núti iný pohľad sveta,

ak niekto niečo neurobí tak ho zo spoločnosti vyčlenia,

nemám problém rešpektovať všetky možné pravidlá v spoločnosti,

ale nie je správne aby nám tie pravidlá určití ľudia vnucovali,

všetky veci sa dejú vysvetliť ľudsky a v rámci samotnej diskusie,

lebo priestor nemôžeme venovať len jednej jednostrannej pravde,

život je hra ktorú môžeme uhrať ak používame tie správne karty,

ak vieme že všetko čo urobíme bude mať zmysel pre všetky strany.

Slová upokojenia

Všetko má svoje jasné dôvody ktoré je potrebné akceptovať. V určitých okamihoch života je všetko dobré bez ohľadu na okolnosti. Nádej okolo nás tu stále je a kvôli nej sa oplatí žiť. Oplatí sa žiť život pri ktorom vieme že môžeme niečo reálne zmeniť. Nikdy nebudeme na to sami, lebo vždy tu budú tí správni ľudia. Budeme vedieť že mnoho ľudí okolo nás je dobrých. Len by sme sa im mať snažiť dôverovať aj sa nejako odlišujú. Lebo odlišnosti môžu byť skôr devízou než prekážkou. Hľadanie cesty ktorú okolo seba máme nás môže obohatiť. Môže nám to priniesť úplne nové poznanie vďaka ktorému budeme lepšími a múdrejšími. Budeme vedieť na čom reálne sme a môžeme si povedať že všetko čo sme robili malo zmysel. Všetko máme vo svojich rukách a môžeme urobiť svet lepším miestom. Je jedno či to budú veľké alebo malé činy, jednoducho keď urobíme správnu vec pocítia aj iní ľudia. Naša cesta je správna a keď ňou ideme tak nás dokáže zaviesť na tie správne miesta.