Časť mňa prestáva svetu rozumieť,
niekedy by bolo lepšie utiecť,
nie vždy má zmysel hrať tú hru,
kde ľudia na tvári nosia masku,
možno sa nie vždy navzájom poznáme,
problémy radšej pred sebou skrývame,
nemôže byť každý jeden deň úžasný,
stále zostalo veriť že život je milosrdný,
za úsmevom sa môže skrývať veľa problémov,
v srdci zostáva strašne veľa nevypovedaných slov,
sú veci s ktorými musím samostatne bojovať,
vnútorné pocity nad ktorými musím vyhrať,
prekročila sa určitá hranica v živote,
ale verím že existuje aspoň kúsok nádeje,
nie vždy je na určité veci dobrá nálada,
niekedy sa stáva liekom na všetko hudba,
ale viem že sa kvôli určitým ľudom netreba vzdať,
aj keď niekoľko myšlienok bolo že je to lepšie zabaliť,
vždy prídu ľudia kvôli ktorým to ešte má zmysel,
sú veci nad ktorými som sa skutočne zamyslel,
niekedy je lepšie dostať zo seba veci von,
zhodiť to zo seba ako ten najväčší balvan,
keby je všetko každý deň rovnaké,
tak by to v živote bolo nudné,
keby sa stále dejú len tie isté veci,
tak by sme si veci v živote nevážili,
nakoniec je správne keď je všetko v rovnováhe,
keď to nie je čisto iba čierne a biele,
každý má právo sa nejako cítiť,
dôležité je zbrane nezložiť,
vždy existuje svetlo na konci tunela,
čas ukáže že kadiaľ vedia tá správna cesta.