Archív pre júl 2017

Moji milovaní rodičia

31. júla 2017

Ďakujem vám za všetku nehu,

že mi v živote dávate veľkú lásku,

snažíte sa vždy môj život robiť lepším,

učíte ma byť čoraz viac ľudskejším,

prešli sme si v živote všetkými cestami,

za správne veci sme stále bojovali,

vždy ten boj mal skutočný zmysel,

vďaka vám som vždy správny impulz našiel,

dokázali ste vždy pochopiť všetky moje pocity,

už nikto nebude mať toľko dobroty v sebe ako vy,

viem že sú situácie kedy si robíte o mňa starosti,

lebo viem že ma máte skutočne radi,

žiaden človek na svete vás nedokáže nahradiť,

málokto ma bude vedieť bezpodmienečne milovať,

poznáte všetky moje radosti a starosti,

ale aspoň vieme že sme sa niekam dostali,

každá cesta životom bola kľukatá,

postupom času všetko do seba zapadá,

svet je plný rôznych skladačiek,

láska a pochopenie je ten najlepší liek,

ďakujem vám za všetky splnené sny,

ktoré zostanú navždy vo forme spomienky.

 

 

 

 

 

 

Reklamy

Rozbaľovačka č. 38 – František Kozmon – Potkan

30. júla 2017

Samotná kniha pojednáva o človeku ktorý spáchal brutálnu vraždu ale je maskovaná ako útok potkanov. Marek Wolf sa zo psom Fenrirom sa s Kanady do Bratislavy a snažia sa vypátrať vraha. Je to veľmi napínavý príbeh ktorý je lepšie si prečítať než všetko vyzradiť a nemať z deja nič.

 

Rozbaľovačka č. 37 – Suvereno – Jednoducho

29. júla 2017

Tak mi prišiel tento veľmi príjemný album, kde je cítiť úžasnú energiu. Suvereno ním potvrdil že dokáže spraviť skladby bez toho aby nejako šokoval. Páči sa mi že celý album je pozitívny a ním ukazuje že si váži samotné hodnoty života.

Rozbaľovačka č. 36 – Michal Kopecký – Ako ju získať

28. júla 2017

Sú knihy ktoré môžu zaujať čitateľov rôzne a Ako ju získať je presne tou knihou. Kniha dáva rôzne návody ako má chlap k žene ako takej reálne pristupovať. Ale rozhodne nie je presne všetkých, najme pre tých chlapov čo dokážu svoje skúsenosti aj bez nej.

Rozbaľovačka č. 35 – Cathy Rentzenbrink – Posledný skutok z lásky

24. júla 2017

Posledný skutok z lásky je kniha ktorá sa zakladá na skutočnej udalosti. Cathy vo svojej knihe opisuje svoj vzťah k vlastnému bratovi až po samotný moment kedy ho zrazilo auto a skončil v nemocnici. Samotný príbeh človek dokáže vstrebať až neskôr a pochopiť že všetko zapadá do danej mozaiky. Proste to nie je kniha ktorú človek okamžite pochopí, ale dáva nám možnosť sa zamyslieť nad určitým životným osudom a by sme si povedali že čo v našom živote by sme urobili inak.

 

 

Depresia – súčasný zabijak ľudstva

22. júla 2017

Každý človek vo svojom živote zažil depresiu a často vie že je miestami až nebezpečná. Depresia proste nie je blbá nálada ktorá okamžite prejde, ale je to choroba kvôli ktorej ľudia páchajú samovraždy. Človek čo má depresiu tak podvedome ani nevie čo v skutočnosti robí. V skutočnosti sa ocitne v neskutočnom tranze a jeho myseľ bude duchom niekde inde. Za minulých čias depresia plnila úplne inú úlohu akú plní dnes. Veľa dôležitých okolností môže vyvolať samotnú depresiu či to môže byť šikana, sexuálne zneužívanie, nedostatok sebavedomia, úzkosť a mnohé ďalšie. Niektorí ľudia priam berú antidepresíva aby nejako utlmili tú svoju vnútornú bolesť. Depresia proste nie je stav, ktorý okamžite prejde a niekedy si to vyžaduje viacej času. Keď človek trpí depresiami tak sa často zamýšľa nad tým že či vôbec má zmysel žiť tento život. Často ľudia ktorí majú určitý pocit bezmocnosti, tak nevedia na koho sa v danej chvíli majú obrátiť. Niekedy sa priam boja rozprávať o svojom probléme, lebo budú mať pocit že sa im nedostane dostatok pochopenia.

Niekedy človek môže mať depresiu aj s toho keď zažije svoj prvý rozchod zo svojim prvým partnerom. Ja som nikdy nemával také vážne depresie vďaka ktorý by som musel robiť radikálne kroky. Ale jedna taká depresia vznikla keď sa skončil môj prvý vzťah z mojou bývalou priateľkou. Vtedy som bol vnútorne tak tým poznačený a smutný že som vtedy mal pocit, že môj život nemá v danom momente žiadny zmysel. Premýšľal som vtedy nad všetkými možnými cestami ako to vo svojom živote radšej vzdám, než by som mal bojovať. Moja depresia prakticky trvala 4 mesiace aj s mesiacom kedy začala a aj keď som sa snažil robiť niečo čo nejako zamestná moju dušu, ale vnútorne som sa cítil zle. Depresia človeka priam vnútorne zničí a ja som mal vtedy pocit že vo mne niečo zomrelo. Mal som vtedy pocit že vo mne ten dobrý a kľudný človek zomrel. Nepomáhali mi ani rôzne motivačné slová a ani povzbudenia že všetko bude dobré. Jedine čo bolo potrebné, tak bolo nechať to vnútorne vychladnúť a dať tomu čas kým to prejde. V jeden mesiac sa depresia úplne skončila tým keď mi kamarátka ktorú som poznal 6 rokov, napísala mi slová vďaka ktorým som sa zamyslel a keď som zistil že mám sesternicu ktorú som vtedy ešte nepoznal. Potom ako prešlo to obdobie, tak som cítil že sa veci začali meniť k lepšiemu. Aj niekedy určite sú také smutné obdobia, ale depresia už po nich nenastala.

Ľudia čo majú v skutočnosti depresiu, tak sa dokážu ťažko niekomu s tým zveriť. Keď vnútorne cítia že majú úzkosť, nedostatok sebavedomia, vnútorné napätie, skleslosť, ochromenú jasnosť myslenia alebo ešte niečo ďalšie, tak vtedy začína byť niečo zlé. Človek sa vo svojom živote učí často odlišovať psychickú bolesť od tej fyzickej. Keď človeka niečo bolí lebo vynakladal pri svojej práci dostatok energie a niečo robil zo sebou, tak to je tá správna bolesť. Ak aj človek niekde spadne alebo sa mu nejaký úraz, tak to zvykne zabolieť. Ako väčšinou trvá kým tá bolesť prejde, ale v skutočnosti prejde a všetky rany budú zahojené. Psychická bolesť patrí k tým najhorším čo človek reálne môže zažiť a prežiť. Človeka to môže vnútorne zmeniť a ja som tiež poznal, aké je to keď v človeku niečo zomrie a keď sa v ňom narodí niečo iné. Sú dni kedy človek stále premýšľa nad tým že kedy svoju púť na tomto svete skončí a že či dokáže vo svojom živote reálne bojovať. Niekedy je pravda taká že človek vo svojom vnútri bojuje z niečím čo je oveľa horšie a to sú jeho vlastní démoni. To čo sa niekedy deje v hlave, tak na to sa ťažko hľadá nejaké vysvetlenie. Plus by som chcel zdôrazniť že úzkosť a depresia sú dve odlišné veci. Keď človek má úzkosť tak sa bojí určitých vecí, zmien a vecí ktoré sa okolo neho budú diať. Ak má človek depresiu, tak bude na tom oveľa horšie a všetky zmeny sa prejavujú v mozgu.

Pri depresii sa stáva že sa často človeku veci vymknú s kontroly. To nie že cielene dačo reálne spraví, niekedy môže byť pod vplyvom rôznych psychotropných látok. Môže sa to prejavovať aj tak že človeku sa nechce nič robiť a často sa to prejaví aj tým že nastáva určitá vnútorná nervozita. Najhoršie na depresii je to, že sa nedá odhadnúť kedy reálne príde. Ale keď príde, tak vtedy vieme že sa niečo zlé vtedy deje. Vieme že zrazu naša myseľ nebude pracovať tak, ako by reálne mala pracovať. Zrazu človek ani nebude vedieť že v ktorom priestore sa nachádza. Keď je človek v depresii, tak musí byť zamestnaný nejakou činnosťou vďaka ktorej všetku tú zlú energiu dá zo seba preč. Vždy je lepšie niečo robiť než sedieť v kúte zo smútkom v očiach, lebo nie je dobré sa vnútorne trápiť bolesťou. Nie je dobré keď sa uzatvorí do seba a o svojom probléme reálne nikomu nepovie. Ako si človek vždy povie že či tým nebude zaťažovať ostatnýc, ale toto je absolútne nesprávne myslenie.

Depresia sa prejavuje aj v spoločenskom živote a najme keď je človek v zlej sociálnej situácii. Keď mu dostatočne štát nepomôže a dostáva až polená pod nohy. Prípadne človek stratí prácu ktorú nadovšetko miloval a má pocit že už nemá žiadny zmysel života. Presne aj toto spôsobuje depresia že človek priam začne mať samovražedné myšlienky a tie myšlienky aj uskutoční. Veľa ľudí volí najkrajnejšie riešenia že skočia pod vlak alebo sa obesia. To nie je nejaká pasia že človek si okamžite zmyslí, že si sám nejako ublíži. Je za tým viac faktorov buď človek nemá ako splatiť dlhy, príde o dom a tým sa ocitne na ulici alebo prepadne drogám a alkoholu. Proste sa to dá definovať jedným slovným spojením zlá sociálna situácia a nikdy nevieme kto v takej situácii naozaj je. Len takého človeka nemôžeme súdiť, ale musíme sa snažiť mu nejakým spôsobom pomôcť alebo bude musieť vyhľadať odborné služby psychológov alebo psychiatrov. Dnes sa človek môže obrátiť aj na psychologickú poradňu pre mladých IPčko alebo na rôzne horúce linky. Ale je dôležité s určitým človekom čo cíti pocity bezmocnosti, úzkosti a samovražedné myšlienky komunikovať o veciach ktoré ho trápia. Proste treba robiť všetko preto, aby človek nespáchal samovraždu.

Ten posledný bod ktorý by som rád načrtol je depresia v hudobnom priemysle. Mnoho hudobníkov neraz odišlo zo sveta nie preto že chceli, ale preto že v detstve zažili nejakú situáciu ktorá ich vnútorne poznačila. Pred dvoma dňami odišiel zo sveta Chester Bennington ktorý niečo podobné zažil a bol tým poznačený na celý život. Bohužiaľ tento boj nevydržal, ale jedno je jasné, že jeho duša sa oslobodila od vecí ktoré ho trápili a zostane v našom srdci navždy. Napríklad v USA takéto horúce linky fungujú nepretržite a každý človek čo sa cíti bezmocný, tak môže na ne zavolať a vyrozprávať sa o svojom vnútornom trápení ktoré má. Preto treba robiť všetko, aby človek zbytočne nepremárnil svoj život a nespáchal samovraždu. Depresia je zabijakom ľudstva a nesmieme dovoliť aby nás v živote porazila. Nesmieme ani pomyslieť že si nejakým spôsobom ublížime aj keď sa nedá vynúť že pár ľudí bude nad tým uvažovať.

V živote si treba uvedomiť že depresia patrí k tým najzávažnejším ochorením ktorým trpí čoraz viac ľudí. Niektorým ľudom to dokáže prejsť po určitom čase a iným to veľa dlho trvať kým im to prejde. Ale je veľmi dôležité aby človek čo je v takom zlom stave, aby našiel odbornú pomoc. Nie preto že je ten človek blázon, ale preto že má určité trápenie o ktorom sa skrátka musí z niekým vyrozprávať. Je jedno či o tom rozpráva zo svojimi blízkymi alebo lekármi, ale jedno je jasné že keď o tom povie, tak sa mu vnútorne uľaví. Proste treba ľudom čo sú v zlej situácii pomôcť čo najskôr a nie ich okamžite odkopnúť. Treba ľudom hovoriť že ich máme radi a stáť pri nich v dobrom a aj v zlom. Nedovoľme aby depresia ľudí položila na kolená alebo ich poslala na druhý svet. Je dôležité aby sa o depresii hovorilo a robilo sa všetko preto, aby sa predišlo ďalším premárneným životom. Je veľmi dôležité vytvoriť nejakú verejnú diskusiu kdekoľvek v spoločnosti, kde by sa hovorilo o rizikách depresie a jej negatívnych dopadoch. A ľudia čo sa v takomto stave ocitnú, tak by sa nemali báť o tom otvorene hovoriť, lebo iba verejnou diskusiou sa môže nájsť riešenie ako ľudom s depresiou pomôcť. Proste je dôležité nemlčať a nedusiť určité veci v sebe, lebo potom sa človek bude zbytočne trápiť. Preto je dôležité aby sa každý problém riešil čo najskôr, aby potom nebolo neskoro.

http://www.zdravie.sk/clanok/44337/prevencia-samovrazdy

http://www.zdravie.sk/clanok/27634/telefonicke-linky-pomoci

http://ipcko.upside.sk/

 

 

 

 

Chester Bennington, človek na ktorom som vyrastal a aj ďalšie generácie ľudí

21. júla 2017

V živote je vždy smutné keď zo sveta odídu ľudia, ktorí pre nás niečo znamenajú. Či sú to priatelia, rodina alebo ľudia ktorých sme počúvali a vyrastali na nich. Každého dokáže poznačiť keď niekto odíde a vieme že sa už daný človek nedokáže vrátiť späť. Keď som začal počúvať hudbu Linkin Park, tak som nečakal že sa mi zmení život. Ako som začal vnímať úplne prvý videoklip Linkin Park, ukázalo sa že partia šiestich talentovaných ľudí ovplyvní generáciu. Keď vznikli Linkin Park, tak som zo začiatku nevnímal že v akých skupinách boli. Len som vedel že oni nastolia novú vlnu fanúšikovstva akú by nikto z nás nečakal. Mňa si práve v tomto čase veľmi získal Chester najme tým že mal určitý životný príbeh. Pre mňa bol neskutočným vzorom a určite aj pre veľa ďalších fanúšikov. Jeho úžasný spev ktorý doprevádzal neskutočný zimomriavkový scream, tak ma doprevádzal počas celého detstva. Pesničky Linkin Park boli pre mňa takým únikom z reality a uvedomením že je aspoň jedna kapela ktorá to robí od srdca. Hybrid Theory a Meteora boli albumy ktoré Linkin Park katapultovali vysoko. Linkin Park dokázali okamžite prepísať dejiny a dokázali ovplyvniť veľkú masu ľudí.

Keď Linkin Park začali vydávať ďalšie albumy, tak bol jasný smer kapely. Každý ich album mi dal určitý podnet k zamýšľaniu a k tomu že sú tam silné posolstvá. Každý album kde Chester spieval a screamoval tak ukazoval svoju vnútornú dominanciu a istotu v hlase. Bolo priam až neuveriteľné že aké polohy Chester dokázal reálne uspievať. Veľmi som obdivoval že aj keď bol introvert a nejak vnútorne to nedával najavo, tak si vždy vážil fanúšikov. Len bojoval s vecami s ktorými určite bojuje nejeden človek v živote. Skrátka Chester bojoval zo svojimi vnútornými démonmi a porážal ich tým že svoje myšlienky preniesol do textov. Dokázal svojim spevom vyjadriť svoje pocity ktoré nie vždy boli len veselé, ale opisoval nimi určité životné skúsenosti čo si prežil. Žiadna kapela na svete nemala dvoch hlavných spevákov ako boli Chester a Mike. To robilo kapelu samo o sebe jedinečnou a v tej dobe takých kapiel kde viac ľudí spievalo nebolo.

Chester často ma svojimi textami dokázal tak upokojiť, že som si to až neskôr začal uvedomovať. Napriek tomu že navonok pôsobil svojsky, tak vo svojom vnútri bol neskutočný dobrák. Jeho spev mi vždy dodával ten vnútorný pokoj, ktorý som vnútorne potreboval. Vždy dokázal človeka naviesť na tú správnu cestu a motivovať ho aby reálne začal žiť. Zo začiatku som si myslel že som jediný človek, ktorý v skutočnosti počúva Linkin Park. Ale vedel som že ich hudba mi vždy dokázala pomôcť vstať zo zeme a ísť ďalej. Potom neskôr začala taká krásna éra, kedy som mal získavať najrôznejšie veci ktoré nejako súviseli s Linkin Park. Či to bolo oblečenie, plagát, odznaky, poháre a iné ďalšie zaujímavé drobnosti. Potom som sa začal učiť kresliť znak Linkin Park v najrôznejších podobách. Čoraz viac som začal byť za to všetko vďačný a uvedomovať si že si to neskôr začnem vážiť. Všetko čo súviselo s Linkin Park mi robilo veľkú radosť a na tie momenty nezabudnem nikdy.

Potom neskôr som začal si písať z mojou veľmi dobrou priateľkou a osôbkou Elenkou s ktorou ma spojila práve hudba Linkin Park. Začali sme zisťovať že obaja máme radi tú istú kapelu a že si o Linkin Park máme stále čo povedať. Prežívali sme spoločne každý úspech, ktorý sa Linkin Park podaril a vzájomne sme sa tešili. Často sme si okolo Linkin Park vymenili informácie. Neskôr som začal spoznávať ďalších priateľov, ktorí sú tiež skvelými fanúšikmi Linkin Park. Keď sme riešili že koho zo skupiny má kto najradšej, tak viedol v určitom pomyselnom rebríčku sympatii Chester a Mike. Niektorým ľudom imponovali Rob, Dave, Brad a Joe. Každý z nás fandil tomu svojmu interpretovi, ale v konečnom dôsledku sme ich mali radi všetkých. Ja som zbožňoval Linkin Park najme kvôli tomu že sa dokázali odlíšiť od bežných skupín a razili si svoju vlastnú cestu. Že napriek tomu miešaniu štýlov si dokázali vždy nájsť skalných ľudí ktorých ich hudba nikdy neomrzí. Vždy dokázali urobiť niečo iné tak, aby sa to páčilo každému.

Chester sám o sebe mal dosť špecifický hlas a bol skvelý v každom jednom aspekte. Vyžarovala z neho tak úžasná energia čo potvrdzoval aj na samotných koncertoch. Už tá myšlienka ísť na Linkin Park bola každým rokom silnejšia a čoraz viac som že sa to raz stane. Keď som videl zopár koncertov na Youtube, tak som si vravel že Chesterov spev naživo môže znieť ešte lepšie. Už bolo pár momentov keď prišli do Česka a ja som si uvedomil neskoro. Ale stále som vnútorne veril že koncert Linkin Park zažijem. Nakoniec ten zlomový moment prišiel 25. augusta 2015 keď vystúpili v poľskom mestečku Rybnik na prekrásnom futbalovom štadióne. Bol to zážitok ktorý vo svojom živote už nezažijem nikdy a to viac si vážim ten moment. Potom som si spätne zaspomínal na koncert a povedal som si že tento koncert už neprekoná nič a nikto. Aj keď som to celé videl s diaľky, ale nakoniec tomu to bol zážitok na celý život a bolo to niečo čo bude navždy na prvom mieste.

Chesterova smrť ma psychicky tak položila, že doteraz tomu nemôžem uveriť. Viem že ľudia povedia že však to je súčasť života, ale keď odíde niekto vďaka komu naše detstvo bolo lepšie, tak to zamrzí. Ale vieme v skutočnosti zhora nás všetkých bude ochraňovať a dávať na nás pozor. Myslím si že by sme určite nemali súdiť že prečo sa to celé udialo a povedať si že niekde tam vo svojom vnútri sa trápil a vyriešil to tým smutným spôsobom. Pre mňa stále bude žiť v mojom srdci a viem že sa to nikdy nezmení. Chester pre mňa bude navždy legendou a človekom ktorý dokázal byť nielen skvelým spevákom aj verným manželom a milujúcim otcom svojich detí. Mňa Chesterova hudba vždy robila šťastnejším a zároveň aj vnútorne silnejším človekom. Vždy keď som si prešiel určitým obdobím tak počúvanie Linkin Park mi vždy psychicky prospelo. Nech sa dialo čokoľvek, tak vždy Chester bol top spevák a navždy ním zostane aj keď už nikdy nepočujeme počuť jeho skvelý spev.

Chester ma naučil inak vnímať tento svet a v každom vidieť len to dobré. Naučil ma že aj keď niekedy človek spadne na zem, tak sa musí zdvihnúť a bojovať. Vždy si dokázal za všetkými vyjadreniami čo povedal skutočne stáť. Bol výnimočný a stále ukazoval svojou hudbou riešenie ako sa dá dostať z najhoršieho. Som vďačný za to že existoval taký človek ako bol Chester a že to čo robil, tak robil srdcom. Som vďačný že som nielen na Linkin Park, ale že som aj vďaka Chesterovi dokázal prežiť krásne roky mladosti, ktoré už mi nikto nemôže vziať a viem že to tak cítia všetci fanúšikovia Linkin Park. Ja verím že určite značka Linkin Park nezmizne a budú sa snažiť všetci členovia si nejakým spôsobom uctiť si Chesterovu pamiatku. Aj keď bude zo začiatku ťažké sa s tým zmieriť, ale jedno je jasné že v našom srdci bude žiť stále. Chester bude navždy v mojom srdci a nikdy nezabudnem na to čo dokázal. Pre mňa bude navždy jedinečný. Ďakujem ti Chester že si mi dával silu. Je načase v tomto svete bojovať aj za teba.

 

Odpočívaj v pokoji Chester :/

 

 

 

 

 

Cestu popod Strečno otvoria zrejme skôr

19. júla 2017

Hlavný ťah severom Slovenska na Poľsko sprejazdnia zrejme skôr ako koncom júla.

Cesta medzi Martinom a Žilinou je naďalej úplne uzavretá. Otvoriť by ju mali zrejme už čoskoro najskôr pre záchranné zložky a neskôr aj pre ostatných vodičov.

Do obojsmernej premávky v zúžených pruhoch sa prepne hneď ako horolezci dokončia práce na novoobjavenom nestabilnom brale. Plán je stihnúť to skôr ako do konca júla.

Prvých pustia záchranárov

Po včerajšom zosuve stotonovej masy skál práce na hradných bralách pokračujú.

Horolezci naďalej uvoľňujú nestabilné časti na novoobjavenom nestabilnom brale, pričom bralo skontrolujú aj geotechnickým prieskumom.

Zároveň pokračujú aj v plánovaných sanačných prácach na zmonitorovaných častiach hradu.

Prednosta Okresného úradu v Žiline Michal Lavrík potvrdil, že úplná uzávierka by mohla skončiť skôr ako do 30. júla.

„Je veľká snaha uvoľniť čo najskôr aspoň jeden jazdný pruh pre záchranárov,“ uviedol. So zhotoviteľom plánujú spevniť štrkom navezenú cestu tak, aby po nej sanitky dokázali prejsť už teraz. Kedy to bude zhotoviteľ schopný urobiť sa pravdepodobne dohodnú na zajtrajšom stretnutí pod hradom. Dohodnú aj ďalší harmonogram prác a dopravné obmedzenia.

Náklady bude znášať štát

K zrúteniu skaly došlo v utorok večer po tom, ako horolezci postupne odstraňovali nestabilné bralo rozťažnou technikou.

Škody spôsobené pádom skál na cestu sú podľa Michala Lavríka minimálne. Najväčšie kusy sa roztrieštili o skaly a dopadli na pripravený štrkový vankúš už ako menšie skaly.

„Bola to jedna z možností, ktorá mohla nastať a boli sme na to pripravení,“ dodal s tým, že nešlo o veľké prekvapenie.

Náklady na odstraňovanie mimoriadnej situácie s bralom bude znášať štát. Ich výška však ešte nie je známa.

Sanačné práce na hradnom brale by mali byť úplne ukončené do konca septembra 2017.

zdroj: aktuality.sk

Rozbaľovačka č. 34 – H16 – Sila / Haf & Beyuz – Opice a Ananásy

18. júla 2017

Mi prišli dva skvelé albumy a som sa rozhodol že niečo napíšem ku obom albumom. H16 svojim albumom potvrdili jednoznačnú dominanciu na scéne a to že keď sa všetci členovia spoja, tak to vždy znamená skvelý výsledok. Páči sa mi na albume že je pestrý a že každý si tam nájde skladby, ktoré bude mať obľúbené. Skutočne album Sila dokáže povzbudiť a nakopnúť človeka keď sa necíti vždy dobre. Na albume je cítiť veľký posun či v samotnom rape alebo aj v produkcii. Skrátka môžem povedať že je to veľmi ucelené dielo a je tam veľa skladieb ktoré zaznejú aj na koncertoch.

Hafner & Beyuz už od začiatku ako začali spolu pracovať, tak potvrdzovali svoj svojský štýl. Keď sa spojí rap zo spevom a ešte aj z výbornou produkciou, tak tomu nie je čo vytknúť. Páči sa mi na tom albume ako je Haf uletený a že má veľmi uletený flow. Beyuz urobil veľmi pestrú paletu skvelých beatov čím potvrdil že najkreatívnejší producent v rámci slovenskej scény. Album znel príjemne, vtipne, pestrofarebne a každý si v ňom nájde skladby čo mu reálne vyčaria úsmev na tvári.

 

Zázraky (silné posolstvo pre ľudí)

16. júla 2017

Stále niekde v kútiku duše verím že v spoločnosti sa dá akceptovať určitý spoločenský ideál. Možno sa niekedy zdá že nie vždy sa myslieť pozitívne napriek veciam čo sa okolo nás dejú. Niekedy by si stačilo povedať že žijeme v tomto svete aj napriek tomu že nie všetci ľudia sa správajú dobre. Často ľudia bojujú s tým najhoršími predsudkami vďaka ktorým sa uzatvárajú do seba. Niekedy je to len preto že sú inej farby pleti a často sa im za to posmievajú. Je zázrak ak sa ľudia nesprávajú voči iným ako poslední rasisti. Vždy je správne vedieť rozlíšiť že kto je na akej strane a že či dokáže nejakým spôsobom naplniť morálne hodnoty.  Strach sa stal tak silnou mantrou a to človek ani nemusí byť slniečkár alebo nejaký radikál, aby vedel kde je pravda. Len viem že všetky tie spoločenské nálepky sú tak divné a nedá sa každej venovať pozornosť. Milujem zdravo tento svet aj keď nie všetkým ľudom to dokážem dať reálne najavo. Sú ľudia ktorí ešte v tomto svete zmenia veľmi veľa, len im treba dať šancu. Najme tým čo budú robiť tento svet lepším a nebudú sa snažiť vytvárať nenávisť a správať sa ako najväčší blázni.

V dnešnej spoločnosti sa vytvára určitý dojem že všetko čo je inej farby, tak do nášho sveta nepatrí. Vytvára sa absolútne falošný dojem že keď má niekto nejakú poruchu alebo postihnutie, tak do našej spoločnosti ako keby ani nepatril. Proste som nedokázal úplne porozumieť že prečo je inakosť vnímaná ako určitý balast, ktorý tu reálne nedá miesto. Stále si musím klásť otázky a zamýšľať sa nad spoločnosťou že prečo sa veci predčasne odsudzujú. Pozerám sa niekedy na tú bezmocnosť v srdci a na to že sa napriek konštruktívneho a kľudného dialógu nedá nájsť kompromis. Bolo by priam úžasné, keby si ľudia vedia s očí do očí vysvetliť veci a nemuseli sa neustále pretvarovať. Ale je niekedy výnimočné nájsť v spoločnosti nájsť človeka, ktorý dokáže zmýšľať rozumne. Len žiaľ sú ľudia nastavený tak že radšej budú niečo odsudzovať.  Dnes sa príliš rýchlo koná, než by sa malo nad tým zamyslieť. Ťažké je niekedy odhadnúť že kde je tá hranica medzi tým dobrým a zlým.

Často vo svojich myšlienkach sa k určitým zásadným spoločenským témam nevyjadrím. Pravdepodobne preto lebo sa chcem dištancovať od vecí, ktoré v našom živote nie sú vôbec správne. Nepáči sa mi súčasný extrémizmus a ani súčasný rasizmus len žiaľ sa pozerá iba na tú jednu stranu, ktorá to akože robí. Pravdepodobne najväčší extrémizmus nie je ten čo si ľudia myslia že niekto robí, ale ten že ľudia pomaly nemajú čo do úst, majú dlhy, páchajú samovraždy kvôli zlej životnej situácii. To je najväčší extrém že ľudia kvôli veľkým nedostatkom v systéme končia na ulici. Že namiesto povedania vecí na plné ústa, tak sa radšej propaguje politická korektnosť. V rámci nej sa rieši že jeden štát je zlý a agresor a tiež ďalšie sú dobré, čo nie je vôbec pravda. Propaguje sa jeden názor ktorý je správny a všetky ostatné sú zlé napriek tomu že sú myslené dobre.  V súčasnej dobe človek sa obáva že kvôli svojim názorom príde o prácu ktorú tak veľmi miloval.

Vyjadrím sa k tomu čo sa ľudia boja vysloviť a poviem to otvorene. Mne nevadia ľudia v rómskych komunitách a ani moslimovia na ktorých sa poukazuje že všetci sú v skutočnosti zlí. Mne je úplne jedno že či je človek biely, čierny, modrý, zelený, oranžový alebo ktorejkoľvek farby. Lebo by na tomto svete mali dodržiavať pravidlá všetci a bez rozdielu a aj ľudia čo majú burku alebo nikáb by sa tiež mali prispôsobovať pravidlám, tak ako sa ľudia čo idú do moslimských krajín sa prispôsobujú moslimským pravidlám. Na každého by mal platiť rovnaký meter, ale na druhej strane netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Ako je správne vyjadriť určitý názor na dané spoločenské udalosti, ale ešte dôležitejšie je, aby to neschytávali ľudia čo sú slušní a vedia sa prispôsobiť pravidlám. Majme na určité veci svoj názor, ale nemajme predsudky voči úplne všetkému čo nemusí byť vždy len zlé. Ja rozumiem ľudom čo sa boja vecí ktoré reálne ani nepoznajú, tiež sa bojím a aj napriek tomu sa snažím nad týmto svetom nelámať palicu. Snažím sa nebyť väzňom svojich vlastných myšlienok a posunúť sa vpred. Len pravdepodobne politika sa nás ako národ často snaží nejakým spôsobom rozdeliť.

Na ničom v živote nezáleží viac, ako mať otvorenú a čistú myseľ. Niekedy sa vnútorne musíme viac povzbudiť k tomu, aby sme dokázali odlíšiť čo je správne. Nájsť v sebe tú vnútornú rovnováhu ktorú reálne potrebujeme, aby sme tomuto svetu porozumeli. Treba často čítať medzi riadkami, aby nám určitá veta dáva zmysel a aby sme si ju nezobrali osobne. Často treba dobre počúvať slová ľudí, aby sme si po určitom čase uvedomili že dávajú zmysel. Lebo v živote je dôležité si pripomínať vetu že niet nad osobnú skúsenosť. Proste skúsenosti ktoré zažívame nám často napovedajú o ľudoch. Prídeme na to sami že ktorí ľudia nám chcú reálne pomôcť a ktorí nás v najväčších problémoch nechajú plávať. Proste v živote sú nám určití ľudia prínosom a dokážu nám povedať pravdu bez nejakého falošného pozlátka, takí ľudia sú najlepší. Dokážu nám dať vnútornú silu, keď nám nie je moc dobre a máme pocit že vďaka nim to ešte má nejaký zmysel.

Najlepšie by bolo keby láska dokáže poraziť nenávisť a pokrytectvo. Keby sa ľudia namiesto hádok radšej snažia nájsť spoločnú reč a uvedomiť že bojovať proti sebe nemá zmysel, tak by to bolo správne. Nie je nič dôležitejšie ako sa riadiť svojim srdcom a niekedy aj vlastnou intuíciou. Lebo ak je niečo v našom živote skutočne dôležité, tak určite si udržiavať zdravý rozum a vedieť správne posúdiť situáciu. Ako nikdy netreba prestať na zázraky a na to že v každom človeku sa skrýva niečo dobré, lebo nikto sa nenarodil s tým že je automaticky zlý človek. To len človeka formuje táto doba, priatelia a určité životné skúsenosti. Vtedy sa v človeku dokáže tak veľa vecí reálne zmeniť, začne vnímať inak svet okolo seba. Nebudem klamať aj vo mne sa veľa vecí zmenilo, ale to často menia určité okolnosti. Nikto z nás sa nezmení sám od seba, vždy musí prísť podnet zvonku. Ako je človek vychovávaný, tak sa bude v spoločnosti reálne aj správať. Ak bude nejakou skupinou ľudí utláčaný alebo šikanovaný, tak sa uzavrie do seba a už nikomu nebude môcť dôverovať.

Zázrakom v dnešnej spoločnosti je dať šancu ľudom, ktorí si ju reálne zaslúžia. Ľudom ktorí dokážu byť prínosom pre našu spoločnosť a majú určitý potenciál. Lebo nie je nič lepšie ako si uvedomiť, že každý na svete tu má svoje jedinečné miesto. Aj človek s ktorým nemusíme byť vždy úplne stotožnený a môže mať na veci iný názor, tak ho berme takého aký je. Možno ani ja vo všetkom nemám pravdu a ani na tú pravdu nemám patent, ale viem že sa na veci treba pozerať inými očami. Dôležité je nebyť zaslepený a tváriť sa že nič okolo seba nevidíme, lebo takýto ľudia sa produkujú rýchlosťou blesku. Ale netreba prestať veriť že všetko v živote sa deje s nejakého dôvodu a je na každom z nás či to pochopíme. Určite neprestávajme veriť v dobro ľudí lebo nikto v našom živote to nemyslí zle, len možno to nie šťastne vypáli. Keď sa nebude riešiť že kto čo povedal za chrbtom človeka, ale skôr sa bude vnímať duša človeka, tak všetko bude vtedy lepšie. Keď sa bude skôr riešiť ako ľudom pomôcť a nie ako si treba upevniť si tak moc, tak všetko bude lepšie. Všetci na tomto svete by mali mať nejakú rovnosť a nemala by byť len pre vyvolených. Každý človek na tomto svete má určité poslanie a je na každom že či využije svoj potenciál. Nakoniec každý príde na to že robiť rozdiely medzi spoločnosťou nie je správne.