Človek časom môže poznať výslnie,
môže od ľudí dostať skutočné uznanie,
nie vždy to môže reálne stačiť,
moju tvár každý môže niekde vidieť,
len nie na billboardoch a letákoch,
viem že nie je potrebné byť v otravných reklamách,
nebudem hrať hru ktorej vôbec nerozumiem,
hru pri ktorej dopredu viem že prehrám,
som tak tolerantný ako nikto v živote,
tolerujem toľko aby som ukázal že je všetko v pohode,
som schopný sa každému v živote odovzdať,
snažím sa vždy ľudí okolo pochopiť,
kým je čas zvládnuť všetky prekážky,
výslnie nie je vždy súčasťou mediálnej honby,
zvykol som si na to že ma ľudia pozorujú,
ale nezvykol som si že si tíško niečo šepkajú,
strach zo zmien má stále obludnejšie rozmery,
kvôli strachu s nepochopenia prichádzajú slzy,
nikto to nevidí lebo pocity sú tak silné,
keď sa niečo nepodarí tak to už nikdy nebude perfektné,
to dokonalé pozlátko sveta v jeden moment zmizne,
možno už to také dobré pravdepodobne nebude,
urobiť rozhodnutie znamená sklamať ľudí okolo seba,
prekonať niektoré obdobia často býva výzva,
život je plný odpadkov ktoré treba zahodiť,
duša je odpadkový kôš ktorý treba vytriediť,
je úplne jedno kto má aké postavenie,
preto je dôležité v živote pochopenie,
je jedno či je človek známy alebo neznámy,
ale čoraz viac to začína mať trhliny,
netvárim sa že som úplne bezchybný,
len skrátka som v myslení odlišný,
viem že nikomu reálne nepodlizujem,
lebo viem že to nie je riešením,
poznám keď si človek musí vyberať stranu,
často si musí priznať že má niekto pravdu,
niekedy neexistuje návod ako všetko dokázať,
skôr stačí samotný život reálne pochopiť.