365: 2012 – 2022 – Ja skúšam

Svet v ktorom som tak sa mu často pokúšam vo veľkej miere porozumieť. Snažím sa pochopiť že prečo každý z nás je vo svojej podstate niekým iným. Premýšľam nad tým že či tá dokonalosť ktorá tu okolo nás je že či dokáže urobiť ľudí šťastnými. Môže sa zdať že áno a pri tom to môže byť veľký sebaklam. Nie všetko čo sa môže zdať že ľudí robí šťastnými, tak ich naozaj šťastnými robí. Skúšam pochopiť že prečo sa ľudia často zaoberajú veci ktoré v tejto spoločnosti nemajú miesto. Nerozumiem že prečo sa riešia banálne veci a pri tom tá pravá podstata života reálne uniká. Nemyslím si že je na mieste sa hnevať ak ľudia cítia niečo úplne odlišné. Pravdepodobne to tak má byť že každý človek na svete sa uberá inou cestou. Často boli obdobia kedy som si niečo sľúbil a nie vždy sa mi to podarilo dodržať. V súčasnosti sa mi o niečo viac darí dodržiavať čo si skutočne sľúbim. Viem že sa nemôžem zaoberať vecami ktoré nie sú v mojom živote podstatné. Niekedy by som si prial aby to ľudia cítili rovnako a viac vnímali realitu okolo seba. Ale tiež nikomu nezazlievam ak vo svojom vnútri cíti iné pocity. Ja tiež čoraz viac prichádzam na určité poznania života postupne. Nemyslím si že všetko je dielom určitej náhody, ale je to skôr osudom. Celý život skúšam pochopiť že či v súčasnosti dokážu fungovať medziľudské vzťahy správne. Viem že často sa ľudia vo svojich postojoch môžu hodnotovo rozchádzať a chápem to. Chápem že niekedy sa všetci potrebujeme vzájomne pochopiť aby všetko bolo lepšie. Možno nikdy nebudú veci dokonalé, ale na druhej strane to treba nejakým spôsobom pochopiť. Potrebujeme zvládnuť všetky výzvy života, aby sme si mohli povedať že sa nemáme za čo hanbiť. Skúšajme pochopiť tento svet v súvislostiach a potom zistíme že prečo čo sa doteraz dialo tak bola len skúška ktorá nás preverila a urobila nás lepšími.

Tvoja myseľ nie je tvojim priateľom (inšpirované pesničkou)

Často naša predstavivosť je niekedy silnejšia než my sami. Premýšľame nad tým že prečo sa nám všetky veci dejú. Najradšej by sme tomu sa pokúsili porozumieť. The National a Phoebe Bridgers vydali skvelú pesničku Your Mind Is Not Your Friend kde spievajú o ľudskej mysli. A keď premýšľame môže nám to pomôcť alebo nám to ublíži. Myseľ sa stala nástrojom ktorým sa môže zmeniť úplne všetko. Zmenia sa všetky naše pocity a to čím všetkým si prechádzame. Môžeme mať tie najrôznejšie predstavy o živote a zmení to akýkoľvek jeden moment. Ale neskôr si uvedomíme že nie vždy nám myseľ dokáže pomôcť. Môžeme pri nej zísť s cesty na ktorej sme boli. Premietnime si všetky slová ktorými všetko okolo seba zmeníme. A nie vždy si tento pocit na začiatku dokážeme pripustiť. Neexistujú priame vysvetlenia že prečo sa deje toto a tamto. Lebo myslíme na veľké množstvo vecí čo máme naozaj spraviť a nespravíme to. Niekedy nám myseľ skrátka povie nie a nedozvieme sa prečo. Možno to tak má byť a niekedy by sme si mali povedať že nemôžeme len premýšľať. Lebo sa v tom celom premýšľaní vnútorne utopíme a to nie je dobré. Ako premýšľať treba, len z rozumom a o tom čo pekné sa môže stať. Vtedy môžeme povedať že naša myseľ môže byť v niečom prínosom. Ale v zlomových momentoch myseľ nie je našim priateľom, nepovie nám čo máme spraviť. Spravíme to čo nám povie rozum a zistíme že to môže byť správne.

Kto si?

Vždy premýšľam nad tým že keď uvidím nejakú osobu, tak kto v skutočnosti je. Ale nikdy to neskúsim ani zistiť, lebo viem že toho človeka nikdy viac nestretnem. Ale usmejem sa a poviem si že mi ten človek zlepšil deň. Ukázal mi tú malú iskierku nádeje že ľudia nie sú len smutní a zamračení. Niekedy sa ľudí nespýtame kto naozaj sú, lebo často máme naponáhlo. Lebo máme málo času aby sme človeku niečo skutočne povedali. Ale niekedy za tým môže byť aj nedostatok odvahy s čím sa stretávam pomerne často. A to nie je kvôli autizmu, lebo s tým sa stretávajú pomerne všetci aj neautisti. Ale určite rád by som niekedy tento krok urobil, ale je za tým veľa vecí. Človek čo to urobí buď spraví dojem alebo bude skôr dotieravý. Myslím si že možnosti kedy nejaké dievča alebo žena je niekde osamote a sedí na lavičke je málo. Keď ma pozdravia ľudia ktorých ani nepoznám, ale cítim z nich pozitívnu energiu tak ma to poteší. Nie je žiadny človek ktorý by sa tomu nepotešil tomu že je niekým oslovený. Je to aj dobou kedy sa do veľkej miery zmenili spoločenské normy v živote. Pravdou je že tento pocit často môže byť pripisovaný určitej náhode alebo skôr je to súhra okolností. Celá táto situácia má jedno jasné vysvetlenie že život nám dáva do cesty ľudí s ktorých si vyberieme tých čo budú našou osudovou láskou. Preto na začiatku nebudeme vedieť kto kým je až tú osobu nespoznáme. A viem že každý z nás takú osobu spozná. Lebo aj keď to čakanie na šťastie je niekedy dlhé, raz to určite príde.

365: 2012 – 2022 – Spievajúci anjel (venované Dolores)

Nevedeli sme aký tvoj osud bude,

že čo sa skutočne stane,

boj o ktorom málokto vedel,

málokto v tom výkyvy nálad hľadal,

niekedy sa môže zdať že je všetko v pohode,

ale často sa zdá že nás myseľ veľmi klame,

na tebe som vyrastal a nikdy na to nezabudnem,

vďaka tvojim pesničkám som sa naučil ako čeliť výzvam,

tie pocity ma nenechávajú vôbec chladné,

viem že v budúcnosti to bude ešte nejasné,

vyrovnať sa s tým že tu nie si bolo najťažšie,

fáza smútku sa striedala zo samotným šokom,

počúvať tvoju hudbu bolo tým najlepším riešením,

bolo potrebné s tej všednej reality uniknúť,

aspoň na chvíľu sa snažiť nič nevnímať,

tvoj spev mi vždy dokázal dať silu,

prežiť každú jednu zložitú chvíľu,

vyrovnanie sa s tvojim osudom bolo veľmi ťažké,

bez tvojho spevu je to ešte viac zložité,

tvoja duša je už na tom správnom mieste,

konečne si s Chesterom poriadne zaspievate.

365: 2012 – 2022 – Krok vpred

Často si v živote musíme povedať že jediné správne riešenie ktoré existuje je sa pohnúť vpred. Nájsť v sebe dostatok odvahy aby sme sa nesnažili v niečom hľadať len chyby ale aj pozitíva. Aj keď to pozitívne sa nedá nejakým spôsobom vynútiť, musí to prísť absolútne prirodzene bez nejakého nútenia. Musíme vedieť že ak sa chceme niekam pohnúť, tak musíme ľudom okolo seba odpustiť Ak nás aj niekto v živote sklame, tak vždy toho človeka máme nejakým spôsobom radi. A je úplne jedno či je blízko alebo ďaleko, len všetko závisí od nášho prístupu. Ak k nejakej situácii pristúpime zle, tak sa to bude s nami vliecť po celý život. Budeme cítiť tie následky veľmi silno a zistíme že všetky rozhodnutia ktoré urobíme majú určitý dopad. Presne ako vo filme Osudový dotyk ktorý poukazoval že aj jedna maličká vec môže mať dopad na naše rozhodnutia. Ten motýlí efekt sa nedá v skutočnosti oklamať, lebo aj malá udalosť môže mať vplyv na náš svet a na to ako sa k nemu často správame. Môžeme robiť čokoľvek čo sa bude zdať prospešné a v skutočnosti celá tá námaha bude zbytočná. Nie preto že to píšem, lebo v živote sa dokáže zmiešať veľmi veľa pocitov. Pocity môžeme dať do rôznych vriec ako dávame napríklad odpadky a vieme že ich nakoniec zbytočne separujeme. Lebo napriek tomu budú zmiešané dokopy a tak je to v skutočnosti zo všetkým. Ale aj napriek tomu netreba prestať veriť že sa v živote každý človek dokáže niekam pohnúť. Len musí často chcieť a v rámci svojich možností ukázať že určité veci v živote dokáže. Ani nie je tak potrebné sa prispôsobiť tejto dobe, ale je potrebné, aby sme osobnostne dokázali skutočne rásť. Aby sme pochopili že život nie je o tom že niečo musíme dať, ale musíme vedieť prijímať. Musíme vedieť riadiť svoju myseľ a nedovoliť aby si s nami robila čo si len zmyslí. Ak potrebujeme spraviť niečo v živote potrebné, tak to je nestáť na mieste. Viem že sa to ľahko povie a ťažko spraví, ale každý na to musí prísť sám a časom. Vždy je potrebné spraviť ten prvý krok a všetko ostatné sa nejako udeje prirodzene bez ohľadu na všetky okolnosti.

365: 2012 – 2022 – Hlava nad vodou

Potrebujem pochopiť že prečo je to tak zložité,

mať hlavu nad vodou býva stále komplikované,

odpusť mi že nie vždy kráčam správnym smerom,

vo svete kde sa stávam občas neistým,

pocity ktoré v sebe nedokážem spláchnuť,

nie vždy reálne dokážem ovplyvniť,

svet v ktorom neustále voči niečomu bojujem,

niekedy mám pocit že nad určitými vecami nevyhrám,

na ničom inom v živote nezáleží ako cítiť bezpečie,

potrebujem prísť na to že všetko sa pre niečo deje,

nezáleží na ničom inom ako zaliezť do svojej zóny,

kde nebudem prežívať tie svoje strachy,

obavy ktoré často bývajú silnejšie,

vo vnútri sú niektoré myšlienky nevypovedané,

niektoré veci dodnes zostávajú neuzavreté,

čoraz viac chápem že prečo je život zvláštny,

lebo občas dostávame skutočné rany,

rany osudu ktorým sa nedá vyhnúť,

bolo by správne prestať si klamať,

uveriť že svet nie je iba čudná bublina,

byť úžasným sa stáva často len póza,

učím sa ako nad tým všetkým zavrieť dvere,

pochopiť že nie všetko sa v živote samo udeje,

niekedy je potrebné sa vnútorne od vecí zachrániť,

hudba mi často dokázala najviac pomôcť,

v momente keď som cítil že je všetko prázdne,

v momentoch keď som mal pocit že neviem myslieť jasne,

zachránila moje myslenie v tú najvhodnejšiu chvíľu,

skutočne vďaka nej držím hlavu nad vodou,

učím sa zvládať tie všetky emocionálne boje,

pochopiť že nie všetko na prvý pohľad vyzerá zle,

vďaka hudbe to už nejako skutočne zvládnem,

viem že určité veci v živote prekonám,

nestrácam nádej že sa dá nad všetkým vyhrať,

že sa dá všetko aj to najťažšie prekonať.

Spektrum

Môj život sa skladá z veľkého spektra myšlienok ktoré mám na pôdoryse viacerých rokov. Mám viacero predstáv o živote veľká časť sa naplnia a tá ďalšia ešte nie. A tú by som rád priblížil, lebo sú to pre mňa dôležité veci a zároveň by som priblížil veci s ktorých mám obavy. Niekedy by som nad tým mávol rukou a povedal si aké banálne veci riešim. Ale určite taká prvá vec nad ktorou premýšľam, tak bude do veľkej miery prekvapivá. Nikdy som to z nikým neriešil, ale tá myšlienka vo mne rástla takpovediac od detstva. Neviem či sa to niekedy podarí, ale vždy premýšľam nad tým aké by bolo skvelé vidieť sesternicu ktorú som naposledy videl ako dieťa. Vždy si túto myšlienku uchovávam v sebe aby som na to nikdy nezabudol. A myslím si že táto myšlienka nie je iba z mojej strany. Neraz myslím na to, ako by som ju videl a objal. Keď si pomyslím koľko prešlo rokov a čo sa v živote zmenilo, tak pri komunikácii s ňou sa táto myšlienka časom môže naplniť.

Často premýšľam ako si nájsť k ľudom cestu aj keď sú odlišnými. Neviem že či sa mi to naozaj darí, ale vždy sa snažím nejakým spôsobom. Toto je ten bod ktorý sa mi čiastočne naozaj plní, lebo som spoznal super skupinu ľudí. Ale spoznal som jedného človeka ktorého som začal pozerávať pred 2 rokmi. Je to jedno úžasné dievča s Česka, ktorá má úžasnú komunitu a zároveň má veľmi skvelé srdce. Dá sa s ňou prebrať prakticky nejedna téma a vždy sa cítim šťastný keď môžem byť na jej streame. A od momentu ako som ju začal sledovať prišla myšlienka aké by bolo skvelé zažiť deň s ňou a jej komunitou na zraze. A je jedno či by bolo niekde v časti Česka alebo niekde inde. Bolo by skvelé raz takýto zraz zažiť, ale to neznamená že to musí byť okamžite. Lebo si uvedomujem že to nie je lacná záležitosť. Ale môžem na to myslieť a ak budú možnosti tak sa takýto zážitok v mojom živote určite zrealizuje, lebo ja na to tlačiť nebudem.

Ďalší bod v mojom živote je vyriešiť si svoj citový život. A toto sa mi zdá zo všetkého tak najviac uskutočniteľné. Rád by som spoznal ženu s ktorou by som zažíval všetky možné zážitky a mala by rada hudbu. Predstavujem si že je veľmi dobrým človekom pri ktorom by som dokázal skutočne rásť. A viem že keby je môj citový život naozaj vyriešený, tak moje šťastie bude kompletné. Budem mať pocit že už mi nič v živote nedokáže chýbať. Lebo byť milovaným je tá najkrajšia vec na svete a veľmi by som sa tešil z lásky. Nemám nároky na svoju budúcu vyvolenú, bude mi stačiť ak bude dobrým človekom. Nezáleží na tom akú bude mať farbu alebo na tom či má odlišné názory na život. Keď príde citový život tak už písanie prestane byť prioritou, lebo dôležitejšie bude odovzdať svoju lásku tej správnej osobe po mojom boku.

V skutočnosti som mal jeden sen ktorý sa mi splnil vidieť Linkin Park. Prakticky po tomto splnenom sne už nemal prísť žiadny ďalší sen. Ani som nad tým potom nepremýšľal, lebo to nebola veľmi priorita. Potom som začal počúvať Taylor Swift, väčšinou tie najznámejšie veci. Ale neskôr to umocnila stredná škola, viacero ľudí počúvali pesničky cez mobily. A potom som začal počúvať jej pesničky viac a premýšľať nad tým aké by bolo zažiť jej koncert. A stal sa s toho prakticky sen, ktorý ma motivuje k tomu aby som to časom naplnil. Ale ako všetko v živote aj tu musím byť veľmi trpezlivý. Lebo nie všetko sa naplní okamžite často treba čakať že či niekedy nezavíta do Európy. Niekedy to môže trvať aj dlhé roky, môžem mať predstavy ale realita je často niekde úplne inde.

Či mám v živote nejaké obavy, tak to má v skutočnosti každý. Tá najreálnejšia je že čo bude z mojim životom ak v ňom nebude rodina. Ak na tomto svete raz nebudú že či to vôbec zvládnem alebo nie. Lebo môj život je plný výziev a z niektorými sa musím nejako popasovať. Možno keď budem potrebovať nejakú radu alebo usmernenie tak mi to bude chýbať. Viem už teraz že všetko čo mi bolo povedané tak za tým bol dobrý úmysel. A myslím si že ešte stále aj bude, len je na mne čo si s toho zoberiem. A zároveň premýšľam aj o tom či nesklamem ľudí okolo seba. A pre mňa toto je ten najťažší cieľ robiť všetko čo je správne. Lebo sa môžem zmýliť a o to ťažšie bude niečo napraviť. Po materiálnej stránke sa cítim skutočne naplnený a potešia aj maličkosti. Ale po tej ľudskej stránke viem že je potrebné ľudí nesklamať. Ukázať im že všetko čo robím má naozajstný zmysel a nie sú to len predstavy.

Neraz premýšľam aké by bolo stretnúť ľudí s ktorým si môžem písať alebo ku nim nejako vzhliadam. Ale viem že to často musia byť mne seberovní ľudia a nie ľudia čo by môj život nikam neposunuli. Ale dôležité je že na to netlačím, všetko sa stane v ten správny moment. Všetko je o mysli ako takej a viem že moja myseľ je extrémne silná. Lebo keď myslím na to čo príde a nie na to čo neovplyvním upokojím sa. Lebo viera je v tomto silná a ak mám nejakú myšlienku nevzdám sa jej. Ja sa neviem vzdať v polovici cesty, ale dokončím všetko do konca. Len občas sa stane že nie vždy vyjde všetko, lebo to ovplyvní sled okolnosti. Sny ako také si vyžadujú čas a to sa nestane okamžite. Žiadny čarovný prútik nepríde, lebo v skutočnosti treba byť trpezlivý.

Už nie je veľa snov a cieľov v mojom živote. Postupne sa všetko zredukovalo alebo sa to naplnilo. Budem v bode kedy už nebudú žiadne sny. Ako budú už len malé veci ktoré ma veľmi dokážu tešiť. Mám veľa myšlienok, ale tie najdôležitejšie sa časom naplnia. Lebo čím viac nad tým premýšľam, tak to môže byť reálne. Lebo vďaka tomu čo sa v mojom živote udialo, tak dokážem si na tie správne veci počkať. Aj keď by to malo trvať nejaký čas, tak to zvládnem. Lebo tomu čo verím je vo mne stále viac silné. Realita môže byť na konci oveľa lepšia než predstavy. Veľa vecí sa mi v živote podarilo, lebo som to nevzdal. Nepovedal som že niečo v živote nedám, lebo tá viera mi dala silu. Uveril som v svoje sny a preto sa reálne uskutočnili. A som rád že na tie sny človek nie je úplne sám. Môžem ďakovať veľa ľudom za to že myšlienky ktoré som mal so mnou pretavili na skutočnosť.

365: 2012 – 2022 – Citový život

Svet v ktorom žijeme, tak v ňom je niečo zvláštne čomu neviem porozumieť. Uvedomujem si že v skutočnosti je najťažšie prejaviť k niekomu city. Ani to nie je tak mimo nejakého partnerského zväzku, ale vo vzťahu k ľudom. V dnešnej dobe je najťažšia úloha mať niekoho rád a niekomu skutočne porozumieť. Často mám pocit že mnohé otázky o citovom živote sú čoraz zložitejšie. Niekedy cítim že som niekde uprostred a zamýšľam sa nad tým že ako všetko je v skutočnosti dokonalé okrem jednej veci. Všetko v mojom živote je ako má byť okrem jednej veci, ktorú mám pocit že je čoraz ťažšie dosiahnuť. Skrátka získať to absolútne šťastie by bolo skvelé získať, ale často pri mojom šťastí viem že to nemusí vždy vyjsť. Nebudem klamať som si prešiel určitými vzťahmi a viem ako láska dokáže skutočne bolieť. Možno kvôli mojej inakosti teda môjmu autizmu pravdepodobne ten citový život nikdy nebude úplne naplnený. Lebo viem že možno ak príde nejaká budúca partnerka tak ťažko pochopí že mám Aspergera. Ako najradšej by som bol optimistom a nejako vnútorne veril že by sa našiel nejaký správny človek ktorý by akceptoval že som v mnohých veciach iný a nie vždy bezchybný. Možno príliš premýšľam nad tým že ako príliš chcem aby všetko bolo perfektné takmer v každom aspekte života. Viem že často som riešenie svojho citového života dal bokom kvôli tomu, lebo sa mojou prioritou stalo mať rád ľudí okolo seba. Bolo dosť dlhé obdobie, kedy sa mi nedarilo nájsť nejakú spriaznenú dušu. Vravím si že možno to bolo mojou chybou že to šťastie ku mne až tak nechodí. Ako chodí v takmer každom inom momente, ale v rámci citového života tak to skrátka nie je úplne ideálne. Ale jediné čo mi v tomto svete zostalo je nádej, lebo iba vďaka nej sa dá veriť že určité veci v živote nie sú až také zlé. Tá nádej mi dáva silu že raz príde človek do môjho života, vďaka ktorému sa budem cítiť šťastnejší.

365: 2012 – 2022 – Byť milý

Byť milý v zložitých situáciach je náročné,

niekedy sa to môže zdať nemožné,

ale viem že napriek tomu to má zmysel,

nikdy som vo vnútri nádej nestrácal,

vždy vo mne bola vnútorná sila zostať milým,

ani teraz neprišla chvíľa že to vzdám,

potichu a v pokoji sa snažím všetko prekonať,

aj napriek tomu že mi život dokáže veľa toho naložiť,

nemám čas sa na ľudí hnevať lebo idem smerom dopredu,

nesnažím sa vo svojom živote pozerať dozadu,

žijem prítomnosťou tak ako každý človek,

viem že po každej búrke zmizne mrak,

nestrácam nádej že všetko raz prejde,

vďaka jednej osôbke je všetko lepšie,

jej slová mi dávajú silu toto všetko prežiť,

tie najťažšie životné výzvy zdolať,

viem že trpezlivosť ruže prinesie,

všetko spoločne nejako zvládneme.

zostať milým v tejto dobe je správnym riešením,

aj keď sa ľudia hnevajú zostávam milým človekom,

opätovať zlosť nikdy nič nedokázalo vyriešiť,

z vyhrotenými emóciami sa nedá nikde pokročiť,

zostaňme milými ľuďmi aj keď nás niečo niekedy trápi,

aj keď niekedy cítime smútok je dôležité aby sme sa nezmenili,

nemeňme svoju povahu len preto že nám niečo v živote ublížilo,

ja sa tiež nezmením len preto že ma niečo v živote sklamalo,

idem ďalej bez ohľadu na všetky následky života,

zostal som milým aj keď to niekedy zneužívajú ľudia,

pomôžem vždy aj keď to je niekedy moja skutočná slabosť,

lebo niekedy mám že nemám na výber si niečo vybrať,

aj keď pre ľudí som bol zvláštnym tak som to akceptoval,

nech sa ku mne akokoľvek správali tak som to neriešil,

lebo som vďačný že nemusím prešľapovať na mieste,

lebo viem že byť milý k tým správnym ľudom je správne.

Loď

Plavím sa na lodi života kde postupne nachádzam všetko po čom som túžil. Kde si uvedomujem že k mojej spokojnosti nepotrebujem až tak veľa. Preto mám veľa dôvodov sa vzdialiť a nájsť v tom čo ma teší pokoj. Už nebojujem o tom aby som ľudom niečo dokazoval, kedysi to tak bolo. Niekedy sa ponorím do svojej ulity a neriešim vtedy absolútne nič. Nechám aby sa veci dokázali vyvinúť aj samé a na ničom inom až tak nezáleží. Boli momenty kedy na tom záležalo, lebo som sa na to veľmi sústredil. Už na tom až tak veľmi nezáleží, lebo cítim že som už niekde inde. Som rád že moja cesta životom je iná a už je dôležité sa jej držať. Nemyslím na to čo bolo zlé a nezaoberám sa tým, lebo to nezmením. Sústredím sa na to čo môžem vo svojom živote ovplyvniť. Vždy si neskôr priznám že veci ktoré sa stali neboli vždy mojim problémom. A ak prišli nejakí priatelia, tak preto lebo ma dokázali lepšie spoznať. Lebo ma akceptovali zo všetkým čo k môjmu životu patrí. To že si plávam životom neznamená že si tým prechádzam z ľahkosťou. Niekedy prídu starosti alebo výčitky, ale tomu už nezabránim a nebudem sa škriepiť. Stratilo to pre mňa akýkoľvek význam, lebo nie je to môj problém. Je to problém ľudí a ja to môžem len rešpektovať. Preto viac túžim po živote kde ľudia dokážu byť pokojnejší a nie po tom že si budem robiť všetko čo ja chcem. Ale niekedy v tom čo cítim potrebujem slobodu a cítiť že sa ľudia o mňa neboja. Potrebujem čoraz viac zažívať samostatné akcie, aby mi to dokázalo dodať sebavedomie. Niekedy viem že všetky veci ktoré urobím samostatne a nemusím to vždy vysvetľovať sú najlepšie. Preto sa plavím loďou života a snažím sa si plniť sny či väčšie alebo menšie. A verím že všetko čo sa deje má svoj skutočný zmysel. V živote mám veľa dôvodov kráčať po tejto ceste na ktorej nájdem svoje životné šťastie.