Archív pre júl 2018

Stena pokoja

28. júla 2018

Ten vnútorný pocit, keď netreba nikam kráčať len sa vnútorne upokojiť pri príjemnej hudbe. Keď nie je toľko potrebné rozmýšľať nad tým čo bude a na všetky odpovede prísť úplne sám. Pomaly pociťovať že je jemne pod mrakom a keď jemný vietor príjemne fúka. Tie pocity keď človek necíti tlak a povie si v jednom momente ako mu je dobre. Nie preto že je mu nejakým spôsobom ten pocit nanútený, ale preto že to tak skutočne cíti. Mať pokoj neznamená v niečom stagnovať alebo to len tak hodiť cez palubu. Je to o vypnutí svojej vlastnej mysle a aspoň na chvíľu si povedať že sme myšlienkami niekde inde. Môžeme byť kdekoľvek kam naša duša reálne splynie v dave a kde reálne dokáže nájsť pokoj. Predstaviť si že sme na nejakom koncerte, festivale, alebo sme kdekoľvek inde kde cítime že sa cítime dobre. Že sa do určitých vecí nenútime ale robíme to preto, lebo nás to napĺňa radosťou. Potrebujeme robiť veci pri ktorých sa naši blízky nebudú o nás viac báť a budú mať istotu že je všetko v absolútnom poriadku. Lebo byť v poriadku je dôležitá súčasť nášho života, ktorú si musíme uvedomiť. Odpovede môžeme stále hľadať niekde tam vonku, ale v skutočnosti ich musíme nájsť v sebe. Pochopiť naše myšlienky ktoré sa nedejú v našom živote len tak ako sa môže zdať. Veľmi je dôležité poznať hranicu medzi tým dobrým a zlým, lebo nás k tomu niekto predurčil. Ten pocit keď slnko nepáli a človeka nič nebolí je určitým spôsobom zázrak. Zaspávať s myšlienkou že niektoré sny zostávajú len snami a môžeme si plniť to čo bude reálne. Veci ktoré sa zo začiatku zdajú nemožné a nejako sa to po čase podarí. Niekedy možno príliš chceme a nie vždy to v našom živote vyjde. Byť v poriadku je skutočné víťazstvo a nie vyhrať nejaké skvelé súťaže. Aj to je skvelé niečo vyhrať a zároveň si povedať že za tú námahu to skutočne stálo. Niekedy sú situácie kedy chceme byť sami a urobiť si sami na seba čas. Prispôsobujeme sa niekedy iným veciam, ale v skutočnosti nám málo času ostáva na seba. Lebo tá unáhlenosť, nepokoj, neistota a strach zatemňujú našu hlavu. Je to až v takej miere že sa vo svojom vnútri pomaly ani nespoznávame. Myslíme na šťastie iných, ale často potom zabúdame na svoje šťastie. Povzbudzujeme iných, ale zabudneme vnútorne povzbudiť seba. Príliš veľa vecí riešime, vybavujeme, ale nájsť si čas na to čo má zmysel nejako nevieme. Preto je dôležité niekedy sa zastaviť, spomaliť a vnútorne sa snažiť upokojiť. Nie je vždy povinnosť ísť niekam, ale niekedy stačí sa upokojiť pri príjemnej hudbe a všetko ostatné príde samo.

Reklamy

Výslnie

24. júla 2018

Človek časom môže poznať výslnie,

môže od ľudí dostať skutočné uznanie,

nie vždy to môže reálne stačiť,

moju tvár každý môže niekde vidieť,

len nie na billboardoch a letákoch,

viem že nie je potrebné byť v otravných reklamách,

nebudem hrať hru ktorej vôbec nerozumiem,

hru pri ktorej dopredu viem že prehrám,

som tak tolerantný ako nikto v živote,

tolerujem toľko aby som ukázal že je všetko v pohode,

som schopný sa každému v živote odovzdať,

snažím sa vždy ľudí okolo pochopiť,

kým je čas zvládnuť všetky prekážky,

výslnie nie je vždy súčasťou mediálnej honby,

zvykol som si na to že ma ľudia pozorujú,

ale nezvykol som si že si tíško niečo šepkajú,

strach zo zmien má stále obludnejšie rozmery,

kvôli strachu s nepochopenia prichádzajú slzy,

nikto to nevidí lebo pocity sú tak silné,

keď sa niečo nepodarí tak to už nikdy nebude perfektné,

to dokonalé pozlátko sveta v jeden moment zmizne,

možno už to také dobré pravdepodobne nebude,

urobiť rozhodnutie znamená sklamať ľudí okolo seba,

prekonať niektoré obdobia často býva výzva,

život je plný odpadkov ktoré treba zahodiť,

duša je odpadkový kôš ktorý treba vytriediť,

je úplne jedno kto má aké postavenie,

preto je dôležité v živote pochopenie,

je jedno či je človek známy alebo neznámy,

ale čoraz viac to začína mať trhliny,

netvárim sa že som úplne bezchybný,

len skrátka som v myslení odlišný,

viem že nikomu reálne nepodlizujem,

lebo viem že to nie je riešením,

poznám keď si človek musí vyberať stranu,

často si musí priznať že má niekto pravdu,

niekedy neexistuje návod ako všetko dokázať,

skôr stačí samotný život reálne pochopiť.

 

Rok od smrti Chestera – pohľad na to čo sa za ten rok zmenilo

20. júla 2018

Mnoho fanúšikov prežívalo úmrtie Chestera veľmi zle a mňa to do veľkej miery ovplyvnilo. Premietlo sa to aj do reálneho života, kedy som mal pocit že určité veci nedávajú zmysel. Zrazu som vo svojom vnútri cítil tú tmu a úzkosť ktorá ma každým jedným dňom desila. Predstava o tom že ako ďalej sa ten život bude vyvíjať. V jeden moment nastala vo mne depresia, psychické zrútenie, úzkosť, strach, beznádej skrátka skoro všetky tie najhoršie ľudské faktory ktoré človek počas života môže zažívať. Som bol v bode, kedy som ani nechcel vnútorne žiť a mal som pocit že mi nič nedá tú vnútornú silu. Potom prišiel moment kedy som priam Linkin Park nemohol počúvať, lebo som vedel že to bude bolestivé. Lebo keď človek cíti nejakú emóciu, tak to s ním dokáže úplne zamávať. Ako som spomínal že keď si niekto siahne na život, tak sa s tým človek oveľa ťažšie zmieri než keď niekto zomrie po vážnej chorobe. Lebo je to skrátka emocionálny šok ktorý človek zažije a postupne sa s tým musí nejako vyrovnať. Potom som sa nejako snažil vyrovnať s tým aj cez hudbu, ktorá to priam utlmovala tie smutné pocity. V jeden moment som si povedal že musím byť silný a že by nechcel aby sme plakali.

Postupne som sa s tým faktom začal zmierovať cez hudbu, lebo práve to bolo tým liekom. Začal premýšľať o svojom živote a riešiť určité životné otázky ktoré som predtým neriešil. Viac si uvedomujem že život ako taký môže byť krehký, preto je dôležité žiť pre každú chvíľu čo v živote máme. Na Chesterovi som vyrastal tak ako každý jeden fanúšik Linkin Park, dodnes niektorí ľudia si kupovali rôzne veci ktoré obsahovali dve slová Linkin Park. Mne pribudol hrnček ktorý bol prakticky na istý čas posledným, lebo neviem čo bude ďalej. Neviem že či tá éra kedy sme počúvali Linkin Park skončí alebo tá éra bude pokračovať aj bez Chestera. Ako nikto nezabudne na určité texty ktoré mu pomáhali sa dostať s depresie a ťažkostí. Mne napríklad hudba Linkin Park veľmi pomohla a nič iné som nedokázal počúvať. Skrátka to bola tá najkrajšia závislosť na celý život, ktorú mi nikto nemôže zobrať a na ktorú nezabudnem. Viem že keď pôjdem niekde, kde budem mať v ušiach slúchadlá, tak Linkin Park budú mať v mojom živote vždy miesto.

Neskôr som sa o články ktoré opisovali stavy depresie a začal som na niektoré veci v článkoch otvorenejšie upozorňovať. Viac v živote riešiť a zamýšľať sa nad tým že ako je samovražda veľmi zlým riešením. Ale keď si niekto sexuálnym obťažovaním zo strany nejakého druhého človeka a prejde si šikanou na škole, tak to človeka ovplyvní. Nikto v živote si s pasie nezmyslí že si siahne na život, ale všetko má svoj dôvod môže byť za tým určitá traumatická udalosť. Niečo posttraumatické som začal aj ja cítiť a moje vnútro bolo úplne zlomené. Ja som súcítil s Mikeom lebo viem aké je to stratiť blízkych ľudí ktorých máme radi. Niekedy aj tí čo nám nie sú príbuzensky blízko, tak ich môžeme považovať za svoju rodinu a to môžu byť naši priatelia. Často som premýšľal nad žitím svojho života a vravel som si že by bolo dobré viac zažívať určité hudobné podujatia a festivaly. Lebo potom by sme tých interpretov nikdy nemuseli tak skoro uvidieť a o to viac si vážim že som sa dožil koncertu kde boli Linkin Park ešte v plnom zložení. Sú spomienky s ktorých priam človek dokáže žiť celý život a vie že tú hudbu bude mať navždy vo svojom srdci.

Každá cesta v živote človeka je zložitá a o tom viac si uvedomujem aké to je. Že niekedy za tým životom príde bodka, posledný úsmev a posledný koncert. Zrazu nepočuť ten úžasný scream čo zdobilo jednu z najlepších skupín na svete. Ten pocit čakania na každé jedno vyjadrenie, správu alebo čokoľvek iné bolo skľučujúce. Bolo to najťažšie čakanie na správy že čo bude s Linkin Park ďalej. Neskôr prišli vyjadrenia a moment keď si množstvo hudobníkov uctilo Chesterovu pamiatku jedinečným koncertom pri ktorom ani jedno oko nebolo suché. Uctili si ho takmer všetky hudobné kapely, raperi a priam skoro celá hudobná scéna pre ktorú Chester niečo znamenal. Kvôli koncertu som skoro vstával aby som dokázal danú atmosféru skutočne precítiť a som si ľahol s obrovskými emóciami v sebe. Bolo to niečo čomu sa nedokáže vyrovnať absolútne nič. Vedel som každým momentom že sa vo mne niečo zmení a že ten smútok budem nejako v sebe cítiť, bolo to nesmierne ťažké sa s tým vyrovnať. Ani počúvanie inej hudby mi k tomu nedokázalo reálne pomôcť. Cítil som sa priam v slepej uličke s ktorej som sa ťažko dokázal dostať. Keď Mike oznámil ako sa s tým všetkým snažil vyrovnať a potom prišiel s myšlienkou že spraví Post Traumatic EP kde budú tri skladby a mohlo sa zdať že to s týmto EP skončí, ale stal sa pravý opak. Tie tri skladby ešte pomaličky dávali nádej aj keď s nich bol cítiť veľký smútok a žiaľ. Ale tými troma skladbami som sa doslova upokojoval a videl som nádej že sa cez to všetko nejako prenesiem.

Keď Mike oznámil album Post Traumatic, tak som sa vnútorne zaviazal že napíšem nejaké texty inšpirované tou skutočnou udalosťou ktorá sa udiala, respektíve to čo som počas tých mesiacov cítil. Najprv som to nechcel robiť lebo to bola pre mňa emotívna situácia a keď som začal, tak som vedel že to musí byť emotívna jazda vďaka ktorej prevediem čitateľov čo som prežíval po Chesterovej smrti. Najprv tie texty boli depresívne lebo som v určitých momentoch nevidel zmysel vo svojom živote. Ale potom som po vydaní niekoľkých singlov videl svet lepšími farbami viac sa snažil poukázať že aj po takej smutnej udalosti môže prísť niečo čo človeku môže dodať silu a to sú ľudia. Mne určitá skupina ľudí dala veľmi veľa psychických vecí a potom som čakal na ďalšie informácie že čo bude s Linkin Park ďalej. Zatiaľ ešte žije ako taká nádej že ešte nekončia, ale stále sa musíme pripraviť na to že príde ťažká situácia. Mne album Post Traumatic pomohol vypísať sa s bolesti, smútku, frustrácie, neistoty a temnoty. Zrazu som videl to svetlo na konci tunela a ani texty čo boli priamo inšpirované celou tou situáciou ako sa ja ako fanúšik s určitými vecami vyrovnávam, tak neľutujem. Lebo viem že to išlo od srdca a že za tým nebol žiadny kalkul, pravdepodobne by to tak napísal každý čo Linkin Park skutočne fandil a čo tou hudbou skutočne žil. Ja som tou hudbou skutočne žil a skutočne som za tie chvíle vďačný.

Po roku sa zmenilo v živote toľko vecí, najme to že už necítim taký smútok a žiaľ ako predtým. Nie preto že nechcem, ale preto lebo by to Chester nechcel aby sme len plakali a smútili. Určite by chcel aby sme sa všetci v živote pohli ďalej a prijali že smrť je súčasťou života. Pribudol mi ešte hrnček kde si môžem Chestera pripomínať, pripomínam si ho aj púšťaním hudby to čo som predtým nedokázal. Mike ako keby nám všetkým ukazoval že vyrovnať sa zo stratou blízkeho človeka nepríde okamžite, ale že to má svoju postupnosť. Aj u mňa sa prejavovalo všetko postupne boli zlé nálady, krízy, depresie a doslova som bol negatívny. Bol vo mne v danom momente obrovský pesimizmus ktorý som navonok nedával najavo, ale držal som to radšej v sebe. Ale potom tá etapa kedy som začal všetko vnímať pozitívnejšie, tak bola pre mňa tou najlepšou. Mne počúvanie hudby a určité situácie v živote pomohli pochopiť ako to celé je. Aj keď viem že úplne sa s tým stavom nedá zmieriť, ale musíme ísť ďalej lebo priam nemáme výber. Ja tiež viem že musím ísť ďalej, lebo je to jediná cesta ako sa dá skutočne pohnúť.

Za ten rok viem že som sa vnútorne zmenil a podstata môjho ja, je už úplne odlišná. Ale viem že v živote je potrebné vedieť sa aj baviť aby sa naša duša skutočne uzdravila. Ja som sa tým začal riadiť a začal som počúvať rôzne pesničky, lebo bolo potrebné nájsť v sebe tú správnu rovnováhu. Bolo potrebné si uvedomiť, že je dôležité zažiť určité momenty a splniť si určité sny. Lebo neskôr keby určití ľudia odišli s tohto sveta hoc aj neplánovane, tak by sme si to vyčítali. Preto je dôležité využiť každý moment čo máme, prípadne ísť na koncerty našich obľúbencov dokým žijú. Lebo život sám o sebe je tak krehký a kedykoľvek sa môže v ňom všetko zmeniť. Preto je podstatné vedieť žiť nielen po tej stránke že stretávame určitých ľudí, ale aj chodiť na koncerty a festivaly lebo to nás v skutočnosti nabije novou energiou. Ja sám to viem keďže hudbu počúvam dlhé roky a doba je tak rýchla že sa musíme vedieť aj baviť. V skutočnosti sa za všetkým ponáhľame a priam ako by nemáme čas si zájsť na nejaké kultúrne podujatie alebo festival. Preto je dôležité využiť všetok čas čo máme, lebo potom môže byť skutočne neskoro.

PS: Napísal som to preto, aby ľudia vedeli ako ten rok plynul a čo sa reálne dialo. Že za tým všetkým boli zmeny, ktoré si prežil každý z nás a že sme sa postupne museli s tým vyrovnať. Preto tá hudba človeka drží nad vodou a dáva nám impulz ísť ďalej.

TOP 10: Najlepšie skladby od Mobyho

11. júla 2018

Ako veľa ľudí pozná Mobyho tvorbu a je špecifická v tom že si tam každý nájde to svoje. Pre mnohých ľudí Moby je tým kráľom elektronickej hudby aj keď ju spája z rôznymi štýlmi hudby. V jeho tvorbe znie ambient, blues, techno, rock, trip-hop a všetko dokáže úžasne odprodukovať. Nie je iba výborný producent, ale je aj vynikajúci spevák a potvrdzuje aj spoluprácami s rôznymi menami hudobnej scény. Môj výber skladieb ktoré vyberiem budú zmesou toho čo bežne počúvam alebo ako sa pri tých skladbách cítim.

10. Moby – My Weakness

Rád by som začal práve touto skladbou tento rebríček, lebo nesie priam zimomriavkovú atmosféru. Na albume Play patrí medzi tie najsilnejšie a zaznela aj v seriáli Akty X kde Mulder našiel svoju stratenú sestru a do tej atmosféry seriálu skladba sedela úžasne. Je to skladba ktorú môžem ľudom odporučiť, najme tým čo milujú zimomriavkové stavy.

9. Moby – A Dark Cloud Is Coming 

Táto skladba ktorej znejú prvky jazzu a ktorá vyšla na poslednom aktuálnom albume Mobyho, tak má silnú melanchóliu. Skvelé vokály spieva Apollo Jane ktorá má vokály aj na ďalších dvoch skladbách. Keď napríklad bude upršané počasie, tak táto skladba na počúvanie je priam ako stvorená.

8. Moby – Porcelain

Album Play mal viacero kultových skladieb vďaka ktorým Moby vystrelil hore. Porcelain určite medzi tie skladby patrí čo potvrdilo aj to že samotnú hudbu vysamploval Asap Rocky na svoj album, kde v skladbe Asap Forever znie na samotnom konci.

7. Moby – Flower

Flower je skladba ktorú by bolo hriechom vynechať, najme si neviem predstaviť bez nej nejakú reklamu. Skutočne skladba bola súčasťou rôznych reklám a zaznela aj vo filme 60 sekúnd. Proste je to skladba ktorá pre mnohých fanúšikov zostáva dodnes hudobnou klasikou.

6. Moby – Welcome To Hard Times

Z nového albumu túto skladbu považujem za textovo najsilnejšiu. Potvrdzuje to aj silný text, ktorý môže znieť úplne negatívne a emotívne. Skladba je o tom že niekedy tie ťažké časy môžu prísť, len je na nás ako sa s nimi vyrovnáme.

5. Moby – Live Forever

V najlepšej pätke si podľa mňa najviac zaslúži táto skladba, lebo je kľudná. Lebo viac smeruje k ambientu než k samotnej elektronike a viac sa dá pri nej upokojiť. Ako existuje aj 15-minútová verzia ktorá je o niečo dlhšia, ale v skutočnosti fanúšikovia ten rozdiel moc nepocítia lebo skladba je čisto len v jednej nálade a tempo skladby sa nemení.

4. Moby – Lift Me Up

Je ťažké s Mobyho tvorby vyberať to čo často považujem za najlepšie a Lift Me Up je skladba ktorá človeka roztancuje. Okrem jeho perfektného spevu vynikne aj spev vokalistiek ktoré tomu pri poslednom refréne dajú úplné grády. Mne vždy táto skladba zlepší náladu a vďaka nej sa cítim často oveľa lepšie.

3. Moby – The Sorrow Tree (EastWest Session)

V prvej trojke je podľa mňa tretia najlepšia skladba akú som počul. Potvrdzuje to aj skvelá Julie Mintz členka The Void Pacific Choir ktorá môžem povedať že dala svoj najlepší spev. The Sorrow Tree u mňa v pôvodnej verzii znela skvele, ale v tejto verzii znie ešte lepšie a tak viac rockovejšie.

2. Moby – In My Heart

Táto pesnička si na albume 18 získala moje srdce podobnosťou melódie ktorá znie v skladbe In This World. Nádherný klavír a fenomenálny spev výborného speváka až zimomriavkový záver ktorý priam sedel aj do nejakého orchestra. Najme záver znie úplne akoby by ho zahral orchester a má to fenomenálnu atmosféru.

1. Moby – Why Does My Heart Feel So Bad? 

Prvé miesto si najviac zaslúži táto silná pesnička ktorá má silný klip. Vždy je to pesnička pri ktorej si najviac v živote uvedomím a najviac sa pri nej dorevem. Stále vo mne tkvie silné posolstvo klipu a môžem povedať že je to najlepšia pesnička akú Moby spravil a málokto to dokáže nejakým spôsobom prekonať.

BONUS: Moby – Blue Paper

Neviem si predstaviť že by som k zakončeniu rebríčku nedal nejaký bonus. Ako sa táto pesnička nezmestila do rebríčka, ale môžem dodať že je veľmi krásna a veľmi citlivá. Ambientová atmosféra sa šíri celou piesňou a miestami sa tempo skladby mení. Blue Paper je veľmi dokonalou piesňou ktorá neomrzí ani po rokoch.

 

 

My Weakness

10. júla 2018

My weakness is making mistakes,
my weakness is to forgive others,
I know it’s sometimes not easy at all,
forgive someone to enter into my life,
but I know he will come to the chance to give him a chance,
so I give him the chance to give him the chance,
but fears of disappointment still remain in me,
because it may not be so ideal again,
I’m often mistaken and I know I’ll never be perfect,
I can not always deceive myself,
because I know that life is still a difficult test,
some things often sound like a bad joke,
I’m losing in that what’s real,
if I really know in my life,
so it will not matter to me otherwise,
I am grateful for my inner weaknesses,
they teach me in life how to be a better person,
I get up and fall every day,
thanks to certain people in life, it has all the sense,
they hold me over the water when I feel like I’m falling,
parents help me handle everything,
but I often have to deal with emotional problems myself,
weaknesses help us survive in this world,
thanks to them we realize that we are real living.

Všetko bolo krásne a nič nebolelo

8. júla 2018

Často sa stretávame s tým že ako dokážu byť obavy s našej budúcnosti silné. Nebudem klamať ja to cítim rovnako a viem že nič v živote nebude navždy. Svet ktorý poznáme sa raz zmení a budeme cítiť tie tmavé mračná, ktoré nás obklopia. Ako by to bol sled udalostí ktoré si nevieme nijakým spôsobom naplánovať. Vieme že sa niečo reálne stane, ale nevieme kedy sa to stane. Čakáme na zázrak a povieme si že všetko čo sa stane nás nebude nijakým spôsobom bolieť. Že tá bolesť okolo nás zrazu zmizne preč a budeme vnútorne úplne iní ľudia. Strach z môjho života je o to silnejší a o to vážnejší. Nie je to niečo vsugerované, ale je to niečo s čím sa treba časom vyrovnať. Bolo veľa vecí s ktorými som sa počas života musel vyrovnať, ale nikdy som to nedal najavo. Často tá fyzická bolesť nie je až taká vážna, ako často býva tá psychická. Niekedy sa môže zdať že žijeme v zdanlivo divokej temnote, kde sa deje príliš veľa nepekných vecí. Buď je to nejaký zámer alebo sa všetko deje kvôli niečomu nad čím sa treba zamyslieť. Deje sa príliš veľa vecí na ktoré doslova prestávame mať dosah a nevieme ako ich riešiť.

Ťažké časy nejakým spôsobom boli a vždy budú to sa nedá úplne zmeniť. Niektorí možno svojimi rozhodnutiami k tomu reálne prispievajú ako napríklad súčasní politici. Ovplyvňujú súčasný geopolitický priestor a samozrejme od toho sa odvíjajú súčasné vzťahy. Vždy sa nájde kto je silnejší a kto je slabší, vždy sa budú deliť ľudia. Často tie rozprávky o tom ako dobro porazí všetko čo je zlé, tak je to v reálnom svete úplne odlišné. Málokto by uveril možnosti že v živote bude všetko krásne a nič nebude bolieť. Ale nie je to úplná pravda, každé rozhodnutie čo spravíme tak reálne bolí. Často kvôli tým rozhodnutiam strácame priateľov a možno neskôr zostaneme sami. Ako by bol údel života že určité situácie sme pripravený zažiť znova a prejsť si nimi. Radosť sa mieša zo starosťou a s pocitmi že čo bude ďalej, ale nikto z nás to úplne nedokáže povedať. Lebo nevieme aká bude budúcnosť a nevieme sa na ňu vždy pripraviť, lebo slasti života nie sú vždy ideálne. Niekedy už aj tie tiene minulosti nás dokážu prenasledovať po celý náš život.

Možno by inak vyzeral svet v ktorom si vzájomne neubližujeme a v ktorom neubližujeme ani zvieratám. Viacej by sa dokázalo žiť v mieri a bez násilia ktoré v našej spoločnosti nemá čo robiť. Ale v skutočnosti prevláda v človeku strach žiť normálne a správne, lebo všetko sa v jeden moment vie zmeniť. Ja za posledné obdobie som cítil že koľko vecí sa zmenilo a často som to pozoroval okolo seba. Veľa vecí je zložitých ale nikto v skutočnosti nečakal že niečo bude ľahké. Nikto nikomu nedokáže nič zaručiť a určité veci môžu byť v našom živote relatívne. Ani ja som si nie úplne istý, že či sa niečo udeje k mojej spokojnosti alebo budem niekde uprostred. Premýšľam nad tým tak často že si čoraz viac uvedomujem vážnosť sveta v ktorom žijem. Viem že nie všetky tváre ktoré vo svojom živote stretnem budú šťastné. Že každý má ten svoj osud s ktorým nejakým spôsobom bojuje a nie je to ľahký boj. Lebo každý si ten boj prežije v tichosti a nepotrebuje k tomu rozruch zvedavých novinárov.

Často prežívam obdobie kedy o svojich pocitoch nechcem písať, lebo niekedy je to komplikované. Ešte hovoriť je o tom ďaleko ťažšie, lebo kvôli tomu človek môže stratiť priateľov a to nechcem. Ale niekedy sú okamihy kedy vo svojom vnútri absolútne nič necítim a v daný moment nepremýšľam nad určitými vecami. Necítim smútok a ani radosť, len cítim niečo čo sa nedá vysvetliť slovami a ani písaním. Nastane v určitom momente také ticho a potom sa nejako dokážem upokojiť. To nie je ten nepokoj navonok, ale skôr nepokoj vo vnútri že čo bude ďalej. Niekedy príde situácia ktorá vyvolá vo mne stres alebo budem vnútorne cítiť že je to nad moje sily. To nie je niečo čo robím vo svojom živote schválne, ale spúšťačom je veľmi veľa nových podnetov. Podnetov pri ktorých sa bojím že ich nedokážem úplne zvládnuť a pri ktorých je ťažké nejako bojovať. Stačí byť na určité veci nepripravený a daná situácia môže byť okamžite stresová.

Bolo by úžasné sa každý deň prebudiť s tým že nemám žiadne stresy a obavy. Predstaviť si že netreba všade okolo seba dávať pozor na cestu, len tak kráčať a vedieť že človeku nikto neublíži. Nepremýšľať nad tým že čo je biele alebo čierne, ale prijať všetko čo nám život dáva plnými dúškami. Ale viem že sú situácie kedy sa určitých vecí bojím a niekedy aj ľudí od ktorých neviem čo čakať. Psychické problémy máme vo svojom živote všetci a ešte som sa nestretol s tým že by ich nikto nemal. Mám ich niekedy aj ja, len všetko radšej riešim v tichosti a viem že jediné čo treba urobiť je ich prečkať. Často príde aj situácia kedy sa vnútorne utiahnem do seba, ale to preto aby som si utriedil v sebe tie myšlienky. Snažím sa pochopiť ľudí a nesúdiť nejaké ich chyby, lebo ani ja nie som vždy bezchybný. A ani nejde o to že či je človek múdry vo virtuálnom svete, ale že či dokáže byť múdry aj v reálnom svete. Ale pravdepodobne nie vždy múdrosť stačí, lebo tá v skutočnosti musí prísť s vekom. Stačí si premietnuť všetky veci a povedať si že sa na všetko už pozeráme inak. To je tá skutočná vyspelosť keď si človek povie že už reálne zmúdrel a berie veci zodpovednejšie.

Často človek musí odpovede na isté otázky nájsť buď pri hudbe alebo v tichu. Niekedy je to tým liekom ktorý môže pomôcť aspoň vyčariť úsmev na tvári. Viem že keď vidím krásnych ľudí okolo seba, tak je to veľmi motivujúce. Často ma to posúva ďalej a zároveň vďaka určitému poznaniu sa snažím od všetkých odlíšiť. Trvá mi istý čas kým pochopím isté veci a kým akceptujem nejakú životnú zmenu. Ťažšie je si zvyknúť na niečo nové, lebo sa často bojím že mi to nemusí sadnúť. Lebo viem že v rámci určitých vecí budem vždy skeptický a pravdepodobne to nebudem vedieť zmeniť. Lebo keby viem určité zmeny vo svojom živote zmeniť, tak by bol môj život jedna veľká póza. A ja viem že sa nechcem na nič hrať a ani nič predstierať. Ak sa niečo v živote deje, tak to reálne vycítim a nepotrebujem k tomu byť veštec. Lebo ak vo svojom živote niečo zásadné zmením, tak by zo mňa už nebol dobrý človek. Preto je lepšie byť sám sebou a cítiť vo svojom vnútri slobodu niečo ovplyvniť. Ako aj ľudia čo myslia pozitívne, tak majú psychické problémy ktoré prerastú do frustrácie. Ešte som sa nestretol s nikým kto by nemal v živote problémy, len veľa ľudí o tom radšej nehovorí. Všetci máme svoje radosti a aj starosti, lebo keby sme ich nemali tak sa v živote nudíme.

Ja som rád že nemusím mať masku na tvári, ale snažím sa žiť obyčajným životom. Nemám nejaký pocit že som populárny alebo že som lepší od ostatných a ani sa nechcem z niekým porovnávať. Sú ľudia čo sú lepší a od nich sa musím učiť, aby som sa v živote uberal tým správnym smerom. Ako vnímam že sú ľudia čo ma nejakým spôsobom rešpektujú, ale to je tak v rámci života všetko. Lebo skutočnosť je taká že bez pokory a bez priznania si vlastných chýb sa človek nikdy nikam nedostal. Ja keby vo svojom vnútri neotvorím veci čo ma niekedy dusia, tak by som sa nedokázal nikde dostať. Všetci to tak majú a vieme aké je to v živote si niečo vybojovať. Často treba prekonať ťažké úskalia života, aby sa niečo reálne začalo diať. Časom aj tie čierne mraky čo máme v duši nejakým spôsobom zmiznú a budeme sa tešiť na to že je nový a lepší deň. Veľa od života netreba len treba mať pokoru a vedieť v živote aké sú skutočné hodnoty. Lebo na tých hodnotách sa stavia celý život a je potrebné si to vždy uvedomiť. Lebo potom už nám to nebude mať kto pripomenúť že kým sme a odkiaľ sme.

 

 

Ceremónia nevinnosti

7. júla 2018

Stretávame sa v tom istom kruhu,

aura myšlienok zabíja postupne nudu,

učím sa ísť ďalej cez ľudské myšlienky,

predstaviť si že nie sú žiadne problémy,

strach s ktorého sa postupne stáva bublina,

ktorá postupne praskať začína,

som vďačný že niekoho môžem stretnúť,

že sú ľudia čo si vedia hodnoty ctiť,

nepredstierajú to aký sú ku mne,

vedia mi povedať že čo robím zle,

ich vnútorná nevinnosť je úprimná,

je veľmi vzácne že býva neskazená,

nie vždy sa dá stretnúť správnych ľudí,

ale vďaka môžeme zažívať kopec pekných dní,

hodnota človeka sa ukáže len tam vonku,

ukáže že či ten človek skutočne dodá silu,

zavriem oči a všetko si premietnem,

vnímam to ako jeden veľký film,

nechcem byť múdry len virtuálne,

ale každému to ukázať aj reálne,

ukázať že všetko čo robím má zmysel,

že za správne veci som skutočne bojoval,

je pár ľudí v živote ktorých si treba ceniť,

ľudí čo nám veci dokážu do očí povedať,

ľudí ktorí sa snažia naviesť na správnu cestu,

napriek tomu že oni sami majú ťažkú skúšku,

raz sa všetci stretneme na jednom mieste,

kde nám všetkým možno bude lepšie,

ale keď žijeme tak využime všetky možnosti,

aby sme sa snažili dlho prežiť na zemi,

život je oveľa znesiteľnejší keď sú tu správny ľudia,

keď sú tu pre mňa a porozumieť sa mi snažia.

 

Predsavzatia

3. júla 2018

Často si počas roka čo začína dávame rôzne predsavzatia od výmyslu sveta, ale napriek tomu sa neplnia. Je to možno tým že si na svoju hlavu pridávame príliš veľké sústo ktoré nie sme schopný zvládnuť. Pravdepodobne sa na určité veci treba pozerať reálne a nie všetko sa splní okamžite. Tiež som si dával predsavzatia ktoré nejakým spôsobom nedávali zmysel, lebo v skutočnosti boli nezmyselné. Veľa ľudí určité veci nevykoná najme preto, lebo tie predsavzatia môžu byť miestami aj časovo a finančne náročné. Niekedy je toho času skutočne málo a niekedy si niektoré veci ľudia nemôžu v rámci financií dovoliť. Ako človek má takú prvotnú myšlienku že precestuje celý svet, ale v skutočnosti ešte stále máme čo objavovať na Slovensku. Kopec vecí pravdepodobne nepoznáme a chceme ich spoznať či s niekým alebo sami. Túžba spoznať niečo čomu rozumieme je vždy väčšia a ľudí ktorí nám rozumejú.

Stretávam sa s tým ako ľudia dokážu povedať že sa im určité predsavzatia nesplnili. Lebo za ten rok sa im nakopilo toľko veľa vecí že pomaly nevedeli nájsť si čas na seba kvôli okolnostiam ktoré im prišli do cesty. Ale ono tie mesiace sú niekedy naozaj také že v skutočnosti jediné na čo každý čaká je leto. Nie je to tak kvôli prázdninám a oddychu, ale najme kvôli zážitkov ktoré počas neprázdninových dní človek nemá možnosť zažiť. Najme kvôli tomu že bude kopec hudobných ale aj nehudobných festivalov kde si každý jeden deň môže nájsť to svoje čo má rád. Ale nie vždy je všetko len o koncertoch alebo festivaloch, podstatné je byť medzi ľuďmi. Všetky tie okolnosti ktoré prídu viacmenej ten zážitok ako taký umocnia ešte viac. Ja to sám dôverne poznám a viem ako to reálne funguje v spoločnosti ľudí. Ako všetky tie predsavzatia čo si ľudia dávajú, tak majú zmysel len niekedy to odhodlanie chýba. Dakedy chýba skúsiť niečo iné a odlišné, lebo niekedy sú tie obavy spraviť niečo väčšie a nikto nevie že či niečo vo svojom živote robí dobre. Ale v skutočnosti je všetko o tom nejakým spôsobom zapôsobiť na ľudí a urobiť na nich dojem.

Predsavzatia má každý jeden človek iné a niektoré môžu byť absolútne banálne. Veľa ľudí si predsavzatie že schudne do plaviek, ale v skutočnosti u veľkej skupiny je to absolútne nesplniteľné. Je to najme preto lebo mozog človeka vždy bude nastavený na niečo úplne iné a dodnes je to tak. Proste niekedy ani ten čas ako taký sa nedá oklamať, často vieme na čom sme. Často si dávame od života očakávania a čakáme sa že sa reálne splnia. Ale v skutočnosti sa tu naráža na jeden problém že či máme v hlave zakomponované že niečo skúsiť chceme alebo budeme stagnovať. Lebo v skutočnosti je všetko iba v hlave a nie vždy sa dá na niečo vyhovoriť. V hlave začína každý jeden proces a je iba na nás že či nám to mozog dovolí vykonať alebo dostaneme stopku. Často sa musíme pozrieť na svoje možnosti že či môžeme niečo reálne uskutočniť. Aj keď život ako taký nie je iba o párty, ale že niekedy si na to treba zarobiť. Na veľké veci si v skutočnosti treba dostatočne našetriť aby sme si ich mohli dovoliť.

Pravdepodobne tie očakávania nimi všetko v živote reálne zabíjame. Keď sa pozrieme na realitu tak nie všetko ide ľavou zadnou a často si treba veci vybojovať. Niekedy keď sa človek potrebuje niekam dostať, tak to nie je vždy o peniazoch aj keď sú potrebné. Často niekedy stačí skúsiť šťastie v nejakej súťaži a povedať si že to tam musí padnúť. Niekde môže vyhrať iba jeden človek a niekde môže vyhrať viac ľudí ale je to skutočne o šťastí. Tu nejde o to že má niekto protekciu a že nejaký človek dopraje dakomu výhru. Je to ako v lotérii že padne nejaké zaujímavé číslo a to číslo môže byť výherné. Aj aké predsavzatie si človek môže dať že niečo reálne vyhrá a je to oveľa viac splniteľnejšie než veci ktoré sa nemusia splniť. Lebo nie všetko čo si povieme že sa splní, tak že sa naozaj splní. Len k tomu čo niekedy robíme, tak by sme mali pristúpiť realisticky a s plnou vážnosťou.

 

 

Ako sa podvádza pri hracích automatoch?

2. júla 2018

Prevádzkovatelia hracích automatov sa tvária, že majú kvízomaty, a teda sprísnené pravidlá sa ich netýkajú. Minulotýždňová akcia odhalila najčastejšie podvody slovenského hazardu.

Finančná správa (FS) koncom minulého týždňa zasahovala v stovke prevádzok na Slovensku. Cieľom bolo odhaliť obchádzanie zákona o hazardných hrách.

Do akcie s krycím názvom „Diamant” sa zapojilo 180 kontrolórov. Navštívili prevádzky na mieste a každá kontrola trvala od 1,5 do troch hodín.

Premenovali automaty

Okrem administratívy kriminalisti sami vyskúšali, ako miestne automaty fungujú a dôležitý bol aj ich počet. Podľa nového zákona totiž musí byť v prevádzke minimálne 12 hracích automatov. Štát chce týmto spôsbom odstaviť automaty z krčiem, reštaurácií, barov či pohostinstiev.

Šéf Kriminálneho úradu FS Ľudovít Makó potvrdil, že našli viacero prevádzok, kde bol práve jeden až dva automaty, čo je porušenie zákona.

Ďalší spôsob, ako sa prevádzky snažia obísť prísnejšie pravidlá, je označenie hracieho automatu ako kvízomat.

„Prevadzkári len prekrstili automaty na kvízomaty. Hráč na začiatku musí odpovedať na jednoduchú otázku, napríklad hlavné mesto Slovenska. Ak aj náhodou neodpovie správne, cez tri kliky sa k odpovedi dostane a potom ho to pustí k hre,” priblížil jeden z najčastejších podvodov šéf FS František Imrecze.

Server v zahraničí

Akcia odhalila približne 800 kvízových automatov. Po podrobnom preskúmaní FS očakáva výsledky zhruba o mesiac.

Nemenej zriedkavým porušením boli servery mimo nášho územia. Štát chce totiž výnosy a finančné obraty kontrolovať, a preto musí byť server evidovaný na Slovensku. Už dnes FS vie, že viaceré kontrolované prevádzky boli evidované mimo Slovenska, aj za hranicami Európskej únie.

Už takéto umiestnenie servera mimo Slovenska je podľa Imreczeho jasným nedodržaním zákona.

„Najčastejšie porušenia pri prevádzke hracích automatov boli v Bratislavskom, Trnavskom a  Žilinskom kraji. A nešlo len o prevádzky v obchodných centrách, ale aj na okraji miest, na perifériách,” doplnil Makó.

Pokuty za nedodržiavanie sprísnených podmienok sú pre fyzické osoby do 250 tisíc a pre právnické až do 500 tisíc eur.

zdroj: aktuality.sk

Safe

1. júla 2018

I feel that I’m finally safe,
I’m finally in your arms,
I know that everything is happening for something,
the mind sinks into lights,
recognizes who is on which side,
I live my world in great intensity,
I know who’s my real friend,
music gives me the strength to get through the problems,
understand that in this world I am not alone,
the heat of the home is a place full of love,
where I can freely spread my thoughts,
the worst enemy I often have in myself,
but I know I can always beat him,
the lights in my head are shining on my way,
at least I know I will always find my way,
I listen to music and forget about problems,
I know that thanks to it I have an impulse in life,
thanks at least I know who I am,
I will put my earphones and I will not say anything,
when I walk on this land I have peace of mind,
I live for certain circumstances in my life,
I know that judging people around is not right,
I can always make a social compromise,
my hope is accompanied by this beautiful life,
teaches me to deal with all the difficult obstacles,
for everyone in this world there is a place,
the place where he can live in his life,
I feel safe when I feel peace within myself,
when I know that someone really understands me.