Keď sa svet neustále mení,
prečo sa v jednom momente všetko zmení,
niekedy človek tie dôvody vôbec nepozná,
že prečo ten čas nám pomedzi prsty uteká,
smejeme sa tak strašne málo,
pre temnotu v srdci nevidíme svetlo,
máme pocit že nikdy v nás nič nezomrie,
ale zomiera to v nás kým ešte žijeme,
pocit že nás niekto má rád netreba ignorovať,
lebo neskôr budeme v tomto boji sami stáť,
nie vždy život býva skutočne fér,
všetci hľadajú ten svoj vlastný priestor,
raz príde deň kedy musíme zo sveta odísť,
v momente kedy sme svoju misiu dokázali naplniť,
ale je veľa vecí kvôli ktorým to ešte má zmysel,
veriť že každý našiel to čo skutočne hľadal,
aj keď sa zdá že svet môže byť peklo,
ale netreba prestať v ľuďoch hľadať to dobro,
vždy existuje svetlo na konci tunela,
smrť ľudí sa vždy dotkne ľudského srdca,
u každého sa raz skončí to trápenie,
jediné svetlo bude len tam hore,
ale kým máme čas tak sa snažme žiť,
v tomto zložitom svete nejako sa naučme prežiť,
keď sa zdá že je všetko beznádejné,
treba veriť že všetko raz bude dobré,
aj keď nás veľa vecí niekedy hnevá,
verme že naša budúcnosť bude svetlá,
viac svetla treba do tej našej duše,
veriť že smútok s tváre navždy zmizne,
všímajme si určité životné fakty,
že iní ľudia majú oveľa horšie osudy,
každý nájde vo svojom živote svetlo,
tam kde je rajom samotné nebo.