Vnútorné nepochopenie

Mám chuť utekať aj napriek všetkému,
že sa necítim byť perfektným za každú cenu,
občas nastáva ten silný zlomový bod,
kedy sa v mojej hlave zrodí myšlienkový pochod,
niekedy mám pocit že do tohto sveta nepatrím,
rozmýšľam že s tohto sveta pravdepodobne odídem,
nájsť samého seba je najťažšia životná výzva,
pravdepodobne asi nepatrím do tohto sveta,
občas nemám chuť povedať ani jedno slovo,
stačí mi aspoň byť na chvíľku ticho,
nechcem rozmýšľať na všetkým čo sa deje,
verím že sa nájde človek čo ma skutočne chápe,
občas je zvláštne chápať tento môj svet,
sú chvíle kedy je so mnou komplikovaný život,
keď raz človek tento môj svet raz pochopí,
neskôr mi taký človek príde omnoho vzácnejší,
nemám problém sa nad vecami zasmiať,
len stačí mať so mnou skutočnú trpezlivosť,
niekedy mám pocit že slová zoči voči nemajú žiadnu váhu,
vďaka nim som sa dočkal od človeka výsmechu,
tí praví čo tu ešte v mojom živote zostali,
trpezlivo ma pochopili a v správnom okamihu pri mne stáli,
sú veci čo nedávam moc ľudom najavo,
viem že po každej búrke raz vyjde slnko.

Náboženstvo / Scientológia – náboženstvo riadiace myseľ ľudstva

Je jedna téma, ktorú som mal dlhšie v hlave a som si povedal že sa do nej pustím. Nie je to ľahké, lebo je kopec ľudí čo sú zarytí fanúšici danej veci a dokážu sa za ňu krvopotne pobiť. Vlastne ako mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že ako je samotné náboženstvo doslova zvrhnuté istým systémom. Prakticky v kostole alebo kdekoľvek nás učia, aby sme si vážili pána Ježiša a nášho spasiteľa v ktorého verí veľká časť ľudí. Kopec ľudí verí v Boha a verí aj v to, že reálne existoval ako daná osobnosť v živote. Všetko čo súvisí z náboženstvom, nemusí byť zlé, ale samotná prezentácia a prevedenie celej tej myšlienky je absolútne zlá. Dlho som sa zaujímal o to, ako to reálne funguje a doslova náboženstvo riadi život každého jedného človeka. Niektorí ľudia chodia do kostola a neskôr ako vyjdú s kostola, tak doslova sa dá povedať že hania Boha. Takýto ľudia nemajú právo čo robiť v posvätnom chráme ako je kostol. Celkovo téma o náboženstve je strašne citlivá a nie všetci ľudia ju dokážu plnohodnotne pochopiť. Ja ako nebudem odhovárať nikoho, aby prestal veriť v Boha, proste človek nech si verí v čo chce, ale hlavne nech má svoj vlastný rozum. Celé náboženstvo je doslova posiate tajomstvami o ktorých nevie takmer nikto a celé jeho pozadie nepoznáme všetci. Náboženstvo samo o sebe má cieľ presvedčiť o tom, ako je dôležité veriť v Boha a ako treba okolo seba šíriť len dobro. Treba treba povedať, že náboženstvo ako môže mať pozitívne stránky, ale môže mať aj tie negatívne stránky.

Ako mnoho ľudí si neraz myslí že zachráni svet a doslova žijú v určitej ilúzii. Teda v náboženstve hlavný princíp je doslova rozvoj duševných a psychických kvalít človeka, teda ľudom je vštepovaná istá náboženská filozofia a potom sa samozrejme šíri ďalej medzi ľuďmi. Boh nie je zlý a človek v neho môže veriť, ale je zlé je to, čo sa prezentuje v samotnej cirkvi. Najviac ma hnevá, keď sa nedodržiava to čo sa povie v kostole, teda to sa týka samotného desatora. Je tam jeden bod, ktorý hovorí že nezabiješ a ten bod sa nedodržiava a nikdy sa nebude dodržiavať. V cirkvi sa prepierajú najväčšie peniaze a neraz niektorí farári zneužívajú svoje vlastné postavenie a často sa rieši ako niektorí zneužívajú svojich veriacich, teda skôr chcem povedať veriace a najme sexuálne. Náboženstvo samo o sebe má neskutočne temné pozadie o ktorom by najradšej nechcel písať nikto. Má strašne mnoho podôb, priam s niektoré praktiky zvrhlé, až prechádzajú do úplnému vymytiu mozgu a rozumu celkovo. Doslova niektorí ľudia sú takí náboženskí fanatici, že budú svojimi prehnanými tvrdeniami že existoval Boh alebo že bol živá osoba, ako sme my. To by sa mohlo povedať aj o Ježišovi Kristovi ako o určitom spasiteľovi, teda netvárim sa, že viem o všetkom, ale si jasne určiť kde je pravda a neschovávať sa za tú pravdu. Niektorí ľudia čo chodia do kostola, tak sa delia na tri skupiny, takých čo veria v Boha, takých čo sú náboženskí fanatici a takých čo sú v náboženskej sekte a veria všetkému, dokonca aj tomu čo nie je pravda. Náboženstvo prakticky má veľký vplyv na svetonázor človeka a na akým spôsobom ho má šíriť.

Tak k tým náboženským fanatikom sa dostanem, treba povedať že sú to ľudia, ktorí sa snažia doslova vnútiť človeka vieru v Boha. Tento systém človeku vymyje mozog, lebo neraz sa tí ľudia okamžite ocitnú v omyle, nie je nikoho povinnosť veriť v Boha, ale každý kto to tak cíti, môže tak učiniť. Mám priateľov čo sú náboženskí založení, ale proste ich neodsudzujem a mám ich svojim spôsobom, lebo oni to ešte robia v tej správnej miere. Vo všetkom v živote si treba určiť svoje hranice, ale nie vnucovať človeku čo mu má veriť, človek je tvor slobodný a je jeho vec čomu verí, teda každý z nás má možnosť výberu. Ale hlavne človek nech verí v samého seba a v svoje vlastné schopnosti. Samozrejme existujú ľudia čo sú v sekte a čo neraz chodia k ľudom domov, teda správne povedané sú to svedkovia Jehovovi. Chodia z letákmi k ľudom domov a lákajú ich do kostola, ale do istých miest kde sa táto sekta nachádza. Treba si uvedomiť, že nie všetkých môžeme odsudzovať a nazývať ich sektármi a nie všetkých treba absolútne odpísať že veria v nejaké veci. Ale niektoré veci, ktoré sa prezentujú nie sú správne a podliehajú zlým hodnotám. Neraz celé náboženstvo samo o sebe je podvodom a ľudia v neho veria, ako v nejakú modlu. Teda ľudské presvedčenie je ovplyvnené určitou vierou a tá viera môže človeku buď pomôcť alebo ho totálne zničiť, až prejde do psychického a citového upadnutia. Takže celkovo je cieľ náboženstva ako celku,  ovládať ľudstvo a ovládať jeho myseľ, takže nič dobré čakať človek nemôže. Základ je všetkým veciam veriť a doslova sa im podriadiť, tomu sa vraví geniálny systém a funguje to dodnes.

Najväčší kameň úrazu v náboženstve je niečo, nad čím sa väčšina ľudí pohoršuje a to je scientológia. Scientológia je vrcholom celého náboženstva v ktorom je ľudom vnucované veriť v určité duchovné hodnoty a veriť tomu že je človek nesmrteľnou bytosťou, teda že aj po smrti jeho duša bude niekde lietať.  Teda neraz je aj mnoho svetových osobností, ktorý skúsili byť v scientológii a dodnes k nej prechovávajú vieru. Scientologická viera je ešte mnohonásobne horšia, ako samotná viera v náboženstvo a v jeho filozofiu, teda sicentológia je určitý druh náboženstva. Tí ľudia čo v toto veria, tak prakticky chodia na rôzne kurzy a prednášky, tak okamžite sa stanú na nej závislí a je to proste ako taká rakovina. Celkovo títo ľudia chcú poznať odpovede o pozemskom živote a samozrejme chcú poznať reálnu pravdu o svojom vlastnom živote, len nakoniec sa tú pravdu nedozvedia. Prakticky je zo scientológiou je spojená dianetika, doslova tí ľudia čo sa rozhodli tomu veriť, tak neskôr to na nich zanechá určité následky, ktoré si budú pamätať do konca života a budú vlastne pod psychickou traumou, lebo budú ovplyvnení ľuďmi, čo proste im prednášali. Ich metódy sa neskôr prejavia, ako extrémne zlé a doslova myseľ človeka vôbec nefunguje. S človeka sa stáva okamžite ľudská troska, teda najprv to človek zo začiatku vôbec nepocíti, ale pocíti to až po určitom čase. Neskôr človek pocíti ako ho tí fanatickí ľudia oddelili od rodiny a zároveň sa v človeku snažia budovať  nejaký duchovný rozvoj a snažia ho nebrzdiť, chcú budovať určité duchovné hodnoty a na druhej strane v človeku tvoria trosku. Samotná scientológia bola vytvorená v USA pánom L. Ronom Hubbardom. Ide o určitý systém dogiem, učenia a rituálov, prakticky na týchto troch veciach to celé stojí a na základe toho sa ľudstvo nechalo zmanipulovať.  Prakticky scientológia sa postupne začala šíriť do celého sveta a neraz sa dianetikou a scientológiou zaoberajú kopec ľudí v Česku a na Slovensku.

Scientológia predpokladá, že človek sám o sebe je dobrý a jeho duchovné spasenie závisí čisto iba od neho. Mnoho ľudí predpokladá že scientológia je buď len náboženstvo ktoré je veľmi uznávanou cirkvou, lebo prakticky duševne a duchovne toho človeka môže rozvíjať, alebo je to nebezpečná sekta plná šarlatánov. Samotná scientológia je religióznou filozofiou v tom najhlbšom zmysle slova, so svojim záujmom o plnú rehabilitáciu ľudského duševna, teda jeho schopnosti, jeho vlastné uvedomovanie si a jeho istoty v dôveru vo vlastnú nesmrteľnosť. Každý človek má doslova tri veci, telo, myseľ a thetan, teda je v človeku vštepované do hlavy že je sám o sebe nesmrteľným. teda je možné aj to, že duša človeka môže prejsť do iného tela. Vlastne tým vzniká možnosť určitej reinkarnácie, že duša môže vojsť do tela, môže byť to nezmysel a zároveň to nemusí byť ani pravda.  V skutočnosti je ťažké odhadnúť, čo v skutočnosti môže byť pravdou a čo je fikciou, teda proste sú veci, čo človek nevymyslí. Proste akoby isté veci boli dané a ako by sa mali reálne stať. Samozrejme človeka takéto prednášky, rituály a učenia o novom vedomí môžu okamžite zničiť, teda ho môžu zničiť ľudsky, fyzicky, psychicky a môžu priniesť nejaké choroby, čím sa prejaví následok smrti. Neraz je mnoho dokumentov ktoré o scientológii hovoria že je proste podvod a podvodom je celé naše náboženstvo, len málokto má odvahu hovoriť o verejnosťi, tedda o tom nechcú informovať ani mainstreamové médiá, ktoré najradšej čušia, než by mali povedať veci na pravú mieru, ako reálne sú a ako sa vlastne dejú.

Pre scientológiu a samotnú jej organizáciu sú hlavnými nepriateľmi hlavne psychiatria a vojenský priemysel. V sicentológii ide o hlavný cieľ, dosiahnuť určitý stav, ktorý sa nazýva clear aj keď s tohto pomínania, ide o dosiahnutie operujúceho thetana absolútnej kontroly, nad časom, priestorom, energiou a hmotou. Teda mnoho ľudí vie že scientologické centrum je v USA a zdržujú mnoho ďalších organizácii a aj tie ďalšie menšie cirkvi. Náboženstvo je ovládané mocnosťami, teda určitými ľuďmi, ktorí majú moc ovládať nevedomých ľudí a snažia sa s nich spraviť vedomých a popri tom sa s nich stanú vymleté trosky. Mnoho ľudí cvičí na bradlách a snažia rozvíjať aj fyzického ducha, že človek ak má mať kontrolu nad svojim vedomím, tak musí chodiť na prednášky, cvičiť a počúvať doslova náboženské dristy. Tí čo robia prednášky a tie dané rituály, tak z ľudí automaticky chcú vytrieskať peniaze, ľudom je vysvetlené o čo je reálne ide a skutočnosť je taká, že nevedia do čoho reálne idú, dozvedia sa to na poslednú chvíľu, keď vidia propagačné plagáty a dostanú letáky do ruky, že vtedy sa koná určitá prednáška a že na ňu musia prísť určití ľudia. Ako nemám vyjadriť názor,  ak samozrejme tá myšlienka človeka nejako vnútorne obohatí a pomôže mu. Vážim si tých ľudí čo sa snažia niečo urobiť pre ľudí, ale nepáči sa mi že akou cestou sa to zvrhlo. U nás a v Česku samozrejme vznikli aj Seberevolta Workout, vonku sú rôzne preliezky a iné veci na cvičenie. Ako táto myšlienka je veľmi dobrá, ale jej prevedenie na ňu vrhá a aj na jej predstaviteľov vrhá zlé svetlo, lebo postupne sa praktizujú na ľuďoch prvky dianetiky a scientológie. Ľudia sú doslova izolovaní do rodiny, priateľov a od celého sveta a očakáva sa že budú cvičiť, nasávať nové vedomosti do hlavy a doslova oblbovať ľudí polopravdami, čo môžu byť pravdou a môžu aj klamstvom, ide o hlavný cieľ o dosiahnutie clearu. Ale pravda je taká, že ľudia nemajú svoje telo a ani svoje myšlienky pevne pod ktorou, sú ovplyvnení danými ľudmi a robia presne to čo im je reálne povedané, teda strácajú schopnosť sa rozhodovať sami.

Náboženstvo samo o sebe je kontroverzná téma a spadá do neho úplne všetko. Keď sa na neho poukazuje a poukáže na jeho nesprávne hodnoty, tak sa ľudia rýchlo ohradia že to nie je pravda. Mne je jedno či je človek katolík, evanjelik, ateista, budhista, neporovnávam to, hlavne nech je človek sám sebou. Mnoho biskupov a farárov sa doslova zastávajú svojich metód v náboženstve, len tie metódy majú jediný cieľ. Dosiahnuť aby ľudstvo bolo duchovne ovládané, aby ľudia verili vo veci, ktoré sú nepravdepodobné a často môžu aj skreslené oproti realite. Pri náboženstve si treba udržiavať určitú normu, ktorú človek nesmie presiahnuť. Lebo takýto človek sa rýchlo bude dať zmanipulovať a samotná cirkev ho môže ovplyvňovať najme s tej psychickej stránky. Niektorí ľudia považujú bibliu za posvätnú a nie je všetko v nej pravdivé. Uvádza sa v nej, že samotný Boh stvoril svet a toto je veľký nezmysel ktorému ľudia doteraz veria, takže podľa všetkého bola úplne zle preložená biblia. Mnoho biblických zázrakov nie je pravdivých a v skutočnosti sú podvod. Ako človek čo je správne zmýšľajúci a veriaci, tak by si dokázal spojiť všetky pre a proti. Ale ako samo o sebe je krásne prísť do kostola a zažiť v ňom svadbu dvoch ľudí čo sa skutočne ľúbia a sľúbia si lásku pred pánom Bohom. Mnoho politikov riešilo scientológiu a jej pozadím je strašne veľa vecí, ktoré si bežný človek nedokáže vysvetliť. Sú veci čo sú ešte nepreskúmané a jeho mnoho otázok ktoré sú nezodpovedané. Človek sa nedozvie pravdu, lebo by musel skúmať všetky veci ohľadom dianetiky, scientológie a celkovo náboženstva. Hlavne je dôležité, aby si ľudia nenechali vygumovať mozog a aby mali v sebe hodnoty, ktoré im vštepujú ich vlastní rodičia, ako môžu veriť aj v Boha, ale dôležité je aby človek veril v sám seba, aby dokázal veriť tým, ktorých skutočne má rád a tých ktorí ho nikdy v živote nepodrazia, lebo iba takto môže mať človek čistú a slobodnú mysľ, bez toho aby ho ovplyvnila scientologická viera.

 

 

 

Definícia chudoby

Proste celý život sa rieši chudoba nášho štátu a to, že prečo človek žije zo dňa na deň. Ale tak postupne to zhrniem, že ktoré krajiny sú okrem Slovenska ešte viac chudobnejšie dostanem sa k tomu. Do chudoby patrí strašne veľa vecí, teda hlad, násilie, zadĺženosť, sucho, choroby, hygiena. Chudoba je ten najhorší stav, aký môže človek zažiť, proste v jednej chvíli človek prichádza prakticky o všetko čo má. Prichádza o dom, o peniaze, postupne príde o všetko na čom mu reálne záležalo. Proste som videl včera jeden prípad V siedmom nebi, kde štyri deti doslova žijú zo 60 eur na mesiac, veď to je preboha absolútna smiešna suma. Teda je to skôr na zaplakanie, že tento štát doslova nič nerobí, aby pomohol ľudom, čo sú v neskutočne mizerných pomeroch. Schvaľujú sa nezmyselné zákony, dávame doslova svoje peniaze tým darmožráčom čo nechcú s tých peňazí pustiť ani euro. Celá tá politická zberba nerobí nič, aby sa ľudia mali lepšie, nevidia vôbec tú chudobu, čo sa okolo nás deje. Riešia sa politické hádky, neustále sprostosti a a ani jeden hajzel nerieši stav chudoby v ktorom sa ľudia nachádzajú. Neriešia že koľko samovražd sa neraz na Slovensku a je ich strašne veľa. Mnoho ľudí nespácha samovraždu len kvôli nešťastnej láske, ale spácha ju neraz kvôli tomu, že sú chudobní a vtedy úplne že spadnú na svoje psychické dno. Kopec ľudí žije v hlade, mizérii a v ďalších iných veciach čo som spomínal už vyššie, niektorí žijú doslova v otrasných podmienkach. V našom štáte je kopec miest, ktoré sa dajú doslova prirovnať ku getu, by bolo na dlho ich rozpisovať. Treba si uvedomiť, že chudoba je strašná pre každého človeka a je neraz náročné sa z nej vymaniť, teda nie je to jednoduché a ľudia proste potrebujú pomoc. Nielen tú finančnú ale samozrejme aj tú ľudskú, aby niekto tých ľudí proste povzbudil a dal im nádej, že nie je všetko ešte stratené, ako sa môže zdať. Niekedy by stačilo nejako pomôcť ľudom a zamestnať ich, lebo tu je ten kameň úrazu v nezamestnanosti a takto to proste je.

K ďalšej krajine ku ktorej sa momentálne dostanem je Afrika, tá patrí medzi ďalšie najchudobnejšie krajiny sveta. Niektoré miesta Afriky sa doslova nazývajú peklom, lebo tie podmienky sú doslova strašné a ešte horšie oproti tým našim. Doslova africké deti žijú na ulici, fetujú lepidlo a neraz potrebujú pomoc, nejakého človeka ktorí by ich v správny moment podchytil. Proste doslova tie deti boli odkopnuté na ulicu ich vlastnými rodičmi, ktorí sa o ne nedokázali dostatočne postarať a to je strašne smutné. Človek by musel ísť do danej krajiny, aby prišiel na to, aký je tam reálny stav. Uganda je nebezpečná časť Afriky a po včerajšom pozeraní príbehu, tak som sa nad tým vážne zamyslel a tie ďalšie časti sú ešte viac nebezpečnejšie. Nebezpečnejšie s toho hľadiska, že je tam proste riziko chorôb, teda človek tam môže okamžite chytiť aj maláriu. Ale niekedy to závisí všetko od toho, že v akej časti krajiny sa človek pohybuje. Ale je niekoľko Slovákov čo sa vybrali do Afriky a rozhodli sa tým deťom nejako pomôcť a samozrejme im aspoň trošku zlepšiť život. Samozrejme v Afrike funguje aj kopec centier, kde sú všetky deti a učia ich ako sa majú o seba postarať. Teda tie centrá majú pod patronátom naši Slováci, robia všetko preto, aby sa tie deti mali čo najlepšie a treba si uvedomiť, že je za tým veľa dlhodobej práce kým sa všetko podarí. Niektoré matky svojich detí aj HIV pozitív a aj deti sa moc dlho nedožijú, lebo choroby sú tie najhoršie pliagy na svete a doslova zabijú človeka. Neraz niektoré deti sú podmienené k tomu aby zabíjali, teda nie preto, že by to sami chceli, ale proste je to s toho obranného pohľadu, lebo bránia svoju krajinu a hrdo držia v rukách zbraň.

Pomaly sa k dostanem k ďalšej krajine, kde ten život nie je najľahší. Teda je to zároveň aj ďalšie nebezpečné miesto na zemi, v správach je najčastejšia spomínaná Gaza a tá chudoba je tam na vysokej úrovni. V Gaze sa doslova bojuje o prežitie, nemajú doslova tam vodu alebo na nejaké potraviny, ktoré by ich nejako aspoň nasýtili. Teda je veľké množstvo chudobných Palestínčanov, ktorí doslova zomierajú len na základe istého konfliktu Izraela a Palestíny. Proste sú tam určité mocnosti teda hnutia ktoré voči sebe bojujú, tam je hnutie Hamas a to sa snaží bojovať voči Izraelu. Plus Izrael bombarduje Gazu a proste tento konflikt už prakticky strašne dlho trvá. Proste princíp je v tom, že tam bojujú o územie, jedna časť si ho bráni a druhá sa ho snaží nejakým spôsobom získať. Ale v tomto prípade akoby sa zabúdalo na to, aké práva majú občania daných miest a doslova sa ide cez mŕtvoly. Do týchto konfliktov sa mieša aj USA, čo myslím že tento konflikt bol vyvolaný treťou stranou, ktorá je mocnejšia a chce mať moc oproti iným krajinám. Ako boli aj nejaké pokusy o tom, že ten konflikt sa skončí a že príde ku tomu aby prišiel mier, ale nakoniec ten mier neprišiel a doteraz to trvá. Neraz keby neboli tieto konflikty a riešilo by sa, ako pomôcť tým ľudom čo sú chudobní, tak by ten život bol omnoho ľahší, ako je tomu teraz. Bombardujú sa medzi sebou a doslova si tým ničia a zabíjajú svojich vlastných občanov. verím že sa raz to násilie navždy skončí a že prestanú medzi sebou bojovať, len to bude trvať ešte veľmi dlho.

Nie vždy sú krajiny chudobné ako celok, ale sú určité miesta, kde to s chudobou a nezamestnanosťou nie je najlepšie. Určite medzi tieto miesta patrí Detroit ktoré prakticky nazývajú vražedným mestom. Prakticky tam fungoval automobilový priemysel, ktorý neskôr opustil toto mesto a zaznamenali potom pokles ľudskej populácie o 25 percent. Ako mnoho ľudí čo tam neboli, tak môžu ťažko hodnotiť, ako to tam reálne je. Ako ani ja to neviem presne zhodnotiť, ale podľa rôznych obrázkov čo som neraz videl na internete, tak Detroit je strašne chudobné mesto. Neraz človek v Detroite môže nájsť kopec opustených a zničených domov čo sú v určitých oblastiach. Celkovo mesto má problémy s chudobnými tulákmi a tisícka ľudí žije v opustených domoch a v chatrčiach zo psami. Opustené domy sú často aj veľmi zanedbané a proste sa tam zmieta chudoba o ktorej sa doslova nehovorí. Mesto v júli tohto roka vyhlásilo bankrot a priznali dlh 18 miliárd dolárov. Neskôr v meste samozrejme začala byť aj vysoká nezamestnanosť čo pramení s toho, že si tam ťažko ľudia momentálne nájdu prácu. Celkovo podľa polície sú niektoré časti Detroitu nebezpečné a človek by v nich nemal vôbec byť, ak chce vôbec prežiť. Obľúbené miesta pre ľudí sú squaty a pivnice kde tam žijú zo psíkmi, doslova žijú zo dňa na deň. Proste verím, že sa nájde niekto kto tým ľudom čo sú v chudobe pomôže, teda že sa aspoň to riešenie bude niekde hľadať, lebo nie je najľahšie zistenie že určite by tí ľudia nejako pomohli, ale tiež majú určité existenčné problémy. Ako keď nie je zamestnanosť, tak tá situácia je o niečo vážnejšia než sa môže na prvý pohľad skutočne zdať, je to vlastne krutá realita, ktorú si nevieme predstaviť, dokým na danom mieste nie sme. V mnohých hudobných klipov Eminema môžeme vidieť ako vyzerá Detroit a môžeme s toho usúdiť že je to opustené mesto a vidieť tie opustené domy, on sám sa narodil v Detroite a prežil tam svoje detstvo.

Určite ďalšie mesto ktoré by som mohol v tejto súvislosti spomenúť je Los Angeles. Los Angeles samozrejme o sebe má španielske korene, lebo kedysi v minulosti Los Angeles bolo súčasťou Mexika. Celkovo samotné mesto je delené na štvrte a mestá, ale bolo by vhodné spomenúť jedno miesto kde sa to chudobou hemží. Compton je 8. najnebezpečnejšie mesto v USA a mnoho ľudí čo by si predstavuje, ako to tam vyzerá, tak sú tam veľké a zároeň pekné rodinné domy jeden po druhom. Ako v Comptone je sociálna základňa ktorá sa delí na nižšiu sociálnu triedu a na ľudí ktorí sú chudobní. Veľká časť afroameričanov žije v tejto štvrti, mnoho ľudí čo počúvajú prevažne rap, tak vedia že s Comptonu pochádzajú The Game, Dr. Dre, Kendrick Lamar a mnoho iných významných osobností. Teda na tomto mieste stále prevládajú gangy teda Bloods a Crips ktoré medzi sebou neustále bojujú, ten kto nebude v gangu, tak bude neskôr zabitý. Droga ktorá má najväčšiu dominanciu a hovorí sa o nej je crack, mnoho raperov o ňom rapuje. Stále tam prevláda kriminalita a obyčajný turista, ktorý by chcel navštíviť Compton, tak bude mať veľký problém. Chudoba je aj prejavom násilia čo sa tam deje, proste neraz človek čo do danej štvrte vstúpi, tak môže byť okamžite zastrelený a človeku čo chce prejsť cez cestu, tak nezastavia na červenú, tak proste ten človek bude vlastne mať automaticky smolu. Človek do Comptonu prakticky ide na svoje vlastné riziko a riskuje tým že môže si ho odchytiť nejaký gang.

Ďalšie mesto do ktorého ľudia najčastejšie chodia je Rio De Janeiro, ktoré sa nachádza v Brazílii. Samozrejme mnoho ľudí postrehlo že v Brazílii boli tento rok MS vo futbale, ktoré boli skvelo zorganizované. Mesto je samo o sebe veľmi krásne, robia sa tam veľkolepé karnevaly, ľudia si tam užívajú život a sú tam rozsiahle pláže z bielym pieskom. Sú tam aj favelas, teda sú to chudobné štvrte kde žijú ľudia v biednych podmienkach. Tieto skromné domčeky sú postavené z kovu, dreva a kameňa, prakticky aj keď sú tí ľudia chudobní, tak aspoň majú kde bývať, ale nie je najľahšie žitie. Celkovo v Riu prevláda vysoká kriminalita a samozrejme toto miesto okrem obyčajných ľudí má pod palcom aj drogová mafia, teda určité kartely ktoré prevážajú drogy a sú tam favelas v ktorých sú drogoví baróni čo dávajú rozkazy svojim kumpánom, ktorí im slúžia. Teda všetky drogy prakticky sa dopravujú loďou ktorá vedie do prístavu a s tej lode to prenášajú rovno do auta. Momentálne sa rieši, že či sa podarí usporiadateľom bojovať s kriminalitou, ktorá by mohla nastať počas letných olympijských hier ktoré budú o dva roky práve v Riu. Či polícia zabezpečí aby všetko prebehlo v čo najlepšom poriadku a aby olympiáda nebola nejakým spôsobom narušená, tak všetko momentálne ukáže až čas. Teda čas ukáže, že či všetko prebehne bez nejakých organizačných problémov a že sa im to podarí tak, ako sa im to podarilo aj pri tohtoročnom futbale.

Tak sa dostanem k poslednému bodu, čo sa najviac rieši v našich mainstreamových médiách. Rieši sa neustály konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, toto je jedna s tých najdôležitejších vecí na ktoré sa treba zamerať. Všetko začalo tým že spadlo lietadlo a riešilo sa na ktorú časť spadlo, či na tú ruskú alebo na tú ukrajinskú. Často kopec vecí bolo doslova prekrútených médiami a ťažko sa človek dozvedel pravdu. Tie neustále obviňovania sú viacmenej kontraproduktívne, potom neskôr začala vojna a tú vojnu, vyprovokovali USA čo sú vojnoví štváči a ktorí chcú ovládať doslova celý svet. USA má všade rozmiestnených vojakov a mala ich aj na území Ukrajiny, celý princíp tejto hry bol jednoznačný obviniť Rusko z niečoho čo prakticky ani neurobili, doteraz nevedia nájsť vinníka a hlavne že si prezident Porošenko nechá vyvraždiť svoj vlastný národ je už trošku moc aj na normálneho smrteľníka. Všetci chcú vykresliť samozrejme Rusko ako to zlé a najme Putina, teda možno Rusko má tiež v niečom maslo na hlave, ale v tomto prípade určite nie. Ruskí vojaci boli tí ktorí prichýlili ukrajinský ľud, ktorý prežil bombardovanie, ktoré sa dostalo na úplný pokraj chudoby. Okrem ruských ľudí ktorí dávali na tých ukrajinských, tak chodili nákladiaky z humanitárnou pomocou a samozrejme aj niektorí Slováci sa rozhodli že nejako pomôžu. Doteraz ľudia pomáhajú tým, čo sú na tom veľmi zle a nosia im rôzne potraviny, oblečenie a veci ktoré im nejako pomôžu prežiť. Ale tak si myslím, že by sa malo pomáhať každej krajine, čo žije v nejakých existenčných problémov.

Definujem to jedným slovom, treba si uvedomiť že v každej krajine je genocída. Genocída je doslova následok toho všetkého čo sa deje v jednotlivých krajinách. Je to čiastočné vyhubenie jedinca alebo úplné vyhubenie celého ľudstva, ešte je pár krajín čo ešte napíšem. V krátkosti môžem spomenúť že ďalšie krajiny čo sú na to ešte na tom tak existenčne zle je ešte dosť. Určite sú to ešte Bulharsko, Rumunsko, Sýria, Irak, Pakistan, Afganistan, Somálsko, India a mnoho ďalších. Ako v týchto štátoch funguje sociálny nedostatok, prakticky tam funguje nepomer chudoby a nepomer tých ľudí čo sú bohatí podnikatelia. USA bombardovala kedysi za minulosti aj Slovensko, konkrétne časť Staré mesto v Bratislave a na toto sa nepoukazuje vôbec. Ale samozrejme doteraz sa bombardujú krajiny ako Sýria, Somálsko, Pakistan, Afganistan a celý ten princíp je o ovládaní jednotlivých krajín. Treba si uvedomiť, že o život prichádza nesmierne množstvo ľudí a medzi tými ľuďmi sa nachádzajú aj deti. Na Slovensku sa dejú iné veci, ale politického charakteru a nepriamo sú aj z našej podporované vojny voči iným štátom. Treba si uvedomovať, že nie je žiadna cesta bojovať voči slovanským národom a je to smutné, že niektorí čo sa tvária ako najväčší liberáli, majú v sebe neskutočne veľa zla.  Vládne tu proste banda šovinistov, extrémistov a šašov čo robia svojim vlastným krajinám zle a sú to vojnoví štváči, teda sú to zločinci, ktorí by za hanebné činy mali zavrieť do basy a nectia si Tisa, Štúra, Bernoláka, Hlinku a iných národovcov čo niečo pre tento národ spravili. Ani jeden politik nepracuje pre svoj národ maximálne, za svojim národom stojí Maďarsko a Rusko na čele z Orbánom a Putinom. USA sa hrá na svetového policajta a každému chce uvaľovať sankcie a zároveň rozkazuje iným krajinám, aby uvaľovali sankcie voči Rusku. Rusko sa samozrejme začalo brániť protisankciami, čo je zjavne očividné, tí čo sú proti sankciám voči Rusku, tak na nich USA uvaľuje sankcie a to považujem za obrovskú drzosť. Náš národ spravil obrovskú chybu že volí tých čo sľubujú niečo čo nedodržia a výsledok je taký že sa nám politici smejú všetkým do ksichtu. Majú na sebe masky klaunovi a tešia sa s toho ako nás môžu rýchlo ošklbať, tomu sa vraví dokonalý systém. Systém s prehnitými zákonmi, vládne strany podporujúce J&T a Pentu, bulvárne denníky podporované Smerom a iným oligarchami. Televízie nezdieľajú pravdu, ale sa riadia selektovanou pravdou ktorú im niekto podstrčí a zrazu majú eso v rukáve. Jednoducho tento stav chudoby vzniká najme preto, lebo politici sa nesnažia s tým nič robiť. Namiesto toho aby sa riešilo, ako sa má pomáhať ľudu vo všetkých krajinách, tak sa tu mocnosti medzi sebou dohadujú a neskôr tá pyramída im tak spadne na hlavu, že potom začnú nad všetkým rozmýšľať. To raz príde deň, kedy všetci budú chcieť zvrhnúť tento režim a keď to príde, tak by sa mali politici báť. Vláda musí báť ľudu a nie ľud vlády, lebo iba v jednote všetkých národov je proste sila a tá sila sa nebude dať zničiť, keď bude v mase. Lebo každý národ bude bojovať za svoju nezávislosť, za vystúpenie z NATO organizácie plnej zločincov a vystúpenie z EÚ, ktorá ľudstvu spôsobuje problémy. Raz príde deň, kedy všetko raz prestane byť sprivatizované a skorumpované, že všetky dlhy ľudstva sa postupne vymažú a ľudia budú žiť šťastnejší život.

Pocit istoty

Niekedy tak málo stačí,
uvedomiť si že niekto na človeka myslí,
keď ten človek zo šťastím v očiach môže vstať,
povedať si že v živote má zmysel pri niekoho stáť,
ten pocit istoty že je niekto veľmi vzácny,
ale ten človek je svojím vnútrom veľmi múdry,
neraz dokáže spraviť v našom srdci veľkú stopu,
postupne zisťujeme že ako máme v ňom veľkú oporu,
je neraz plný silných a vážnych ideálov,
má jeden s tých najkrajších úsmevov,
neraz má v sebe človek veľkú moc,
v správny čas dokáže prísť na pomoc,
s človeka sa postupne stáva skvelý priateľ,
s ním prekonáme nejeden tvarovaný kužeľ,
porazíme s ním nejednu životnú prekážku,
uvedomíme si že s ním zvládneme každú skúšku.

Francis a jeho kocúr Lucky

Bol raz jeden obyčajný deň,
postupne vstal Francis a uvedomoval si že je samotár,
začal postupne rozmýšľať nad svojim vlastným životom,
vyhodili ho s práce lebo ju nedokázal dostatočne zvládnuť,
postupne ako prišiel o prácu, tak smutne sedel na gauču,
jeho svet sa od ostatných ľudí strašne odlišoval,
nie každý ho ma skutočne rád a spoločnosť ho často odsudzuje,
zisťuje postupne že nemá ako splácať hypotéku,
rozhodol sa že pôjde von a začne hľadať jedlo v odpadkoch,
ako sa obzeral po okolí, tak videl opusteného kocúra,
prakticky kocúr bol celý vystrašený a Francis si ho privinul k sebe,
neskôr ešte zistil, že mu zostali nejaké peniaze a kúpil krmivo a nejaké potraviny,
zapol si telku a kocúr sedel pri ňom na gauči a sledovali pozorne správy,
postupne rozmýšľal nad tým že aké meno dá kocúrovi ktorého našiel na ulici,
rozhodoval sa že či mu dá meno Lucky alebo ho bude volať Sage,
nakoniec mu dal meno Lucky lebo cítil že by mu mohol priniesť šťastie,
ako Francis vstal tak dal kocúrovi krmivo a sebe rožok z maslom a k tomu kávu,
zisťoval že už sú to jeho posledné raňajky a cítil že je chudobný na duši,
cítil že ho nikto okrem kocúra nemá vôbec rád a nemal chuť ísť von,
bol zavretý v rodinnom dome lebo cítil keby že vyjde von, tak ho ľudia opľujú,
spomenul si ako chodil do školy a mnoho spolužiakov ho šikanovalo,
dodnes mu v hlave zostala spomienka ktorá je zároveň aj jeho psychická trauma,
ako plynul čas tak Francis si všimol ako Luckymu prišlo nečakane zle,
zistil že už nemá peniaze a nemá ako zaplatiť liečbu Luckymu,
ale aj napriek tomu sa rozhodol že pôjde k veterinárovi,
samozrejme Francis sedí v čakárni aj z ostatnými ľuďmi,
okrem Luckyho tam boli psy a dve prasiatka,
doktor postupne volá Francisa z Luckym do ambulancie,
neskôr sa dozvedajú že Lucky je dlhodobo chorý,
veterinár sa mu snaží nejako pomôcť a vyšetrí ho,
ako Francis odchádza z Luckym domov, tak stretne jedno dievča,
ponúkne sa že mu nejako pomôže a že mu pomôže s kocúrikom,
jemným stiskom Francis podá ruku dievčine a zistí že sa volá Amanda,
neskôr sa ponúkla že Francisovi nájde prácu a ponúkne mu dočasné bývanie,
po dlhom čase aspoň jeden deň v živote Francisa nebol vôbec smutný,
potešil sa že prišiel niekto, kto sa mu snaží reálne pomôcť,
ako prišiel k Amande domov tak je postupne vysvetľuje celý svoj príbeh,
z veľkou pozornosťou ho Amanda počúva a zisťuje že nemá veľa priateľov,
ďalej Francis pokračuje a opisuje svoj príbeh ako ho rodičia vyhodili z bytu a takmer z neho bol bezdomovec,
pokračuje ešte s príhodou že do domu v ktorom začal bývať, tak pôvodne bol opustený,
postupne Francisa prijala aj Amandina rodina, ktorej ho predstavila,
v rodinnom dome kde bol bývala aj ďalšia mačka s ktorou sa Lucky skamarátil,
postupne Amanda a jej rodičia našli niekoho kto uzdraví Francisovho kocúra,
neskôr sa samozrejme Lucky uzdravil a Francis si našiel stabilnú prácu,
pracoval ako automechanik a pomáhal ľudom opravovať rôzne autá,
zarobil si aj slušné peniaze a postupne si začal získavať rešpekt od ľudí,
samozrejme neskôr sa zaľúbil do Amandy a bola mu oporou vtedy keď ho všetci opustili,
podporovala ho v každom jeho kroku a vždy sa snažila ho urobiť šťastným,
už sám cítil že ho má niekto rád a že jej rodina je to najlepšie čo ho postihlo,
neskôr Francis napísal knihu o tom ako sa z obyčajného outsidera stal rešpektovaný človek,
oženil sa z Amandou a rozhodli sa že si konečne založia svoju vlastnú rodinu,
jej rodičia ich rozhodnutie samozrejme podporili a robia im veľkú radosť,
neskôr sa samozrejme narodí ich prvé dieťaťko a kocúrik Lucky si tiež našiel svoju zvieraciu lásku,
ako sa na konci príbehu ukázalo, že v živote stačí natrafiť len na jedného človeka ktorý dokáže reálne niekomu zmeniť život.

Životná myšlienka: Nech sa cítiš akokoľvek chudobne na duši, tak si vždy spomeň, že je niekto kto bude pri tebe stáť.

Ticho

Celý čas som rozmýšľal nad tým, na ktorú vec sa momentálne zameriam. Čoraz viac začínam mať v hlave, že niekedy jedna s tých vecí nad ktorými sa dá rozmýšľať, že ako sa dá najlepšie vypnúť. Ako človek rozmýšľa nad všetkými možnými vecami v živote a niekedy stačí fakt vypnúť. Teda vypnúť neznamená len ísť von, ale celkovo to znamená že niekedy stačí byť ticho a nikomu nič vo svojom živote vysvetľovať. Uvedomil som si, že niekedy je to tak lepšie, lebo niekedy nie je dobré vždy niečo hovoriť a mať v niečo posledné slovo. Niekedy si vravím jedno, že najlepšia vec čo skutočne pomáha je hudba, kde hrajú len jemné tóny klavíru a je inštrumentálna. Proste nechcem stále počúvať len slová, len niekedy radšej počujem zvuk a hlboko rozmýšľam nad životom. Ale skutočnosť je taká, že vždy by mal byť moment, kedy sa človek aspoň na chvíľku zastaví a spomalí. Lebo žijeme v unáhlenej dobe a stále sa niekam ponáhľame a myslíme si, že je to tak skutočne správne. Viem že to tak proste nefunguje, čím sa náhlime, tým prichádzame o veci ktoré postupne milujeme. Mám svoj svet a sú chvíle, kedy nechcem niekoho zaťažovať svojimi starosťami, lebo nechcem aby sa niekto trápil. Viem že to čo robím, možno nie je vždy správne a niekedy toto považujem za svoje jediné správne riešenie čo vôbec mám. Ale aj to riešenie býva občas zradné, ale niekedy nemám inú možnosť.

Rozmýšľal som nad tým, čo by stalo, kebyže som na nejakom ostrove, kde je ticho a kde šumí more. Neraz snívam o tých veciach proste, že stačí vypnúť mobil, internet a všetky veci čo zabíjajú náš čas, ale sme na nich závislí kvôli ľudom ktorých milujem. Sám viem, že čo to znamená, byť na danom mieste, len kvôli niekomu koho mám skutočne rád. Nemusím ja slovami nič hovoriť, lebo za mňa všetko hovorí moje srdce a láska čo vlastne reálne cítim. Ako nie vždy ticho je to správne riešenie, človek sa musí z niekým vo svojom živote rozprávať a hlavne nesmie byť vôbec sám. Lebo všetci sme nejakí ľudia a každý z nás má svoj vlastný svet v ktorom žijeme. Nie vždy mám chuť hádzať nejaké argumenty o milosrdenstve a o tom ako je niekedy všetko zlé. Proste mám chuť byť ticho a nikoho najradšej neriešiť, ale proste je to súčasť mojej práce, písať nejaký spoločenský názor a nejako ľudom otvárať oči a dať im impulz k uvažovaniu. Nikdy som nešiel do vecí, aby som niekoho urážal alebo mi nejako tým svojim názorom ubližoval. To nikdy nebol môj štýl a všetko čo doteraz píšem, tak si za tým stojím a vždy si budem stáť. Sú proste chvíle, kedy nedokážem byť ticho a tváriť sa že som v pohode. Každý človek vie, že sa nepotrebujem na nič a ani predstierať, lebo toto je proste skutočné ja. Ako vždy si rád vypočujem nejaké názory, ale sú chvíle, kedy len radšej ich počúvam, než by som mal na nich reagovať. Ako nie vždy chcem nad niečím rozmýšľať a uvažovať, lebo neraz tým zabijem aj pol dňa, aby som k niečomu skutočne dospel. Ale niekedy rozmýšľanie je jedinou súčasťou, pri ktorej si človek môže niečo reálne uvedomiť a voči daným problémom sa zodpovedne postaviť.

Uvedomujem si, že kopec vecí v živote sa dá vyjadriť aj bez slov. Napríklad keď niekoho máme radi, tak mu to nemusíme povedať ústne alebo písomne, ako je to bežným zvykom v našom živote. Ale sú ľudia čo to dokážu gestikuláciou svojich vlastných rúk, teda nedokážu to reálne všetci. Sú ľudia čo majú posunkovú reč a neraz ňou dokážu povedať strašne veľa vecí. Proste pre mňa sú títo ľudia úžasní a dokážu dávať toľko lásky, čo si máloktorý človek vo svojom živote dokáže reálne predstaviť. Ja sám som jedného takého človeka poznal a pre mňa bol povahou fantastický človek. Jediná vec čo ma tak vnútorne mrzela, bolo že nerozprával, ale vnímal a počul všetko, čo sa okolo neho reálne deje. Niekedy je ticho dobré, ale nie to tak môže reálne byť a nie je to vždy dobré. Človek čo žije s poruchou ktorý nerozpráva, to má samozrejme najťažšie. Vnímam všetky zvuky, ale nemôže sa s človekom rozprávať inakšie len posunkami. Ale aj to je prejav určitého komunikovania s človekom, teda s toho neverbálneho hľadiska. Lebo naša komunikácia sa prakticky na verbálnu a neverbálnu, len niekedy tá neverbálna je často ľudmi zle chápaná. Ale je určite lepšie z niekým prehovoriť hoc aj pár slov, ako byť len ticho. Lebo niekedy niektorí ľudia majú doslova pocit, že keď sme ticho, tak sme doslova neviditeľní a nevnímame tento svet, len pravda je úplne inde, než sa môže na prvý pohľad zdať. Sám viem kde je pravda a viem že svety ľudí sa doslova odlišujú, všetci máme doslova svoj vlastný príbeh, ktorý si vlastne píšeme. Teda si ho píšeme svojimi vlastnými pocitmi a skutkami, ktoré reálne spravíme a je iba na nás, ako všetko dokážeme reálne zvládnuť vo svojom vlastnom živote.

Vlastne ticho je jediná vec, ktorá sa dá vnímať aj s toho pozitívneho hľadiska. Lebo pri tichu sa dá neraz rozmýšľať a dá sa v ňom vžiť sa do pocitov iných ľudí. Niekedy netreba nič hovoriť a vieme vycítiť že čo sa v živote človeka skutočne deje. Koľko ľudí si neraz myslí, že ma zaťažuje svojimi starosťami a reálne vycítim čo sa skutočne deje. Pri mnohých ľudí to pocítim buď s tváre alebo s toho, že čo mi momentálne napíšu. Nie som proste žiadnym jasnovidcom, aby som vždy dokázal odhaliť skutočnú príčinu daného problému a nie vždy sa to dá reálne vykonať. Neraz si uvedomujem, že koľkým ľudom som vo svojom živote pomohol a viem že sa nedá proste pomôcť celému svetu. Nedá sa proste byť myšlienkami všade a nemôžem neustále nad každým problémom rozmýšľať a riešiť ho, lebo niekedy mám aj tie svoje starosti a aj tie musím nejako riešiť. Nedá sa mi za všetkých ľudí rozmýšľať a nemám takú schopnosť, aby som vedel nad každým človekom a jeho problémom sa zamyslieť. To by som chcel moc a moc by to chceli aj ľudia ktorých okolo seba a ktorých mám veľmi rád. Sú proste chvíle, kedy musím radšej držať jazyk za zubami a nič nehovoriť, lebo nie vždy je to vhodné. Niekedy treba reálne zvážiť kedy čo hovoriť a kedy byť ticho, ja som v tejto situácii stále a uvedomujem si, že proste niektoré veci si musím nechať pre seba a nemôžem ich proste povedať, lebo ma niečo viaže určité tajomstvo, ako keď niekto ide na spoveď a spovedá sa farárovi, len v tomto prípade je to iné. je to iné s toho hľadiska, že ten človek nám prakticky dôveruje a spolieha sa na nás, že to jeho tajomstvo vôbec nevyzradíme. Neraz sa mi mnoho ľudí zdôverí z určitými vecami, čo nepovedia ani svojim vlastným kamarátom a viem že je to preto, lebo mi dôverujú a vedia že ich tajomstvá nikdy neprezradím. Teda viem že ani tí moji priatelia neprezradia tie moje tajomstvá.

Ako neraz si vážim, keď niekto do mňa skutočne vloží do mňa svoju dôveru a nebojí sa mi povedať veci na rovinu. Lebo takto viem, že ten človek sa mi snaží niečo dať najavo a ja si to skutočne všímam a chcem to riešiť. Človek nech robí čokoľvek, nech sa usmieva, škerí, nadáva, ale hlavne nech nie je ticho. Strašne viem oceniť keď je niekto úprimný a vie mi presne povedať v čom som dobrý a čo musím zlepšovať. Ja som človek, čo si váži každý jeden názor a ten názor môže byť aj kritický, ja ho dokážem okamžite akceptovať a dokážem si vypočuť človeka, keď to skutočne potrebuje. Keď človek o daných veciach nechce hovoriť zoči voči, tak mi o nich môže vždy napísať a ja môžem danú situáciu riešiť. Ako som uviedol, že sa mi nedá pomôcť všetkým ľudom, aj napriek tomu môjmu chceniu skutočne pomôcť. Nie je to jednoduché, proste je to nesmierne ťažká úloha a táto úloha je pre mňa veľmi zodpovedná. Uvedomujem si, že niekomu pomáhať je určité poslanie a sú chvíle, kedy človek nesmie zostať ticho a musí začať hneď konať. Treba si dobre premyslieť že čo všetko povieme, lebo všetko čo povieme sa môže obrátiť proti nám. Aj rozhodnutia čo môžeme urobiť nás strašne dokážu ovplyvniť v našom živote, každá možnosť môže veľa vecí zmeniť. Život nie je žiadna hra, vždy sa dá niečo zmeniť, ale sú veci čo nedokážeme vrátiť späť a nemôžeme proste ich zmeniť. Je prakticky iba na nás, ako sa k daným veciam postavíme a k tomu že či chceme vôbec bojovať. Lebo človek čo sa rýchlo vzdá, tak sa vo svojom živote nikam nepohne a môže stagnovať. Pokiaľ má nejakú motiváciu, ako zmeniť svoj život k lepšiemu, tak nech ho zmení v správny čas, lebo potom môže rýchlo upadnúť do zabudnutia.

Treba si uvedomiť, že život nie je počítačová hra a nemáme 7 životov na to, aby sme dokázali začať odznova. Máme iba jeden život a je iba na nás, že či niekomu niečo povieme alebo budeme ticho. Len sa treba zamyslieť, že čo presne povedať, lebo sa môže neraz stať, že neraz povieme niečo, čo človeka zamrzí. Sám viem, že som neraz vyjadril niečo čo v kontexte nebolo správne a neraz som sa ľudom, za svoje myšlienky ospravedlňoval, cítil som to, ale neskôr som prišiel na to, že to proste bola hlúposť vyslovená v určitom afekte. Vtedy som si proste mal zahrýzť do jazyka a nehovoriť alebo nepísať tie dané pocity, čo som v sebe mal. Nie vždy je správne byť ticho, ale treba to reálne odhadnúť, kedy je to vhodné a kedy nie. Treba si určiť jasnú hranicu a tej danej hranice sa treba automaticky držať. Pokým máme presne určený systém, tak potom máme skutočne jasno v tom, ako to bude reálne fungovať. Ja sám radšej mám rád, keď veci fungujú po kope a keď v nich nie je žiadny chaos v ktorom sa dokážem vyznať. Mám rád organizovaný chaos, teda viem že je to určitý bordel, ale viem že sa v ňom vyznám len ja a nikto iný na tomto svete. Som rád keď je pokoj a ticho a keď sa ľudia medzi sebou nehádajú, lebo vtedy mám pocit, že je v mojom živote aspoň nejaká vnútorná harmónia, ktorá sa tak skoro nerozbije a zostane veľmi dlho pevná a nerozbitná. Celkovo si vážim keď je všade pohoda a keď sa ľudia medzi sebou dokážu a dohodnúť, lebo toto je taká dôležitá vec, ktorá ma neraz drží pri živote.

Ticho je neraz krásne a dá sa pri ňom fantasticky premýšľať. Keď to dokáže ešte podčiarknuť fantastická hudba, tak človek hneď príde na iné myšlienky. Alebo stačí na chvíľku zatvoriť oči a na chvíľku aspoň meditovať, aj keď túto formu praktizujem veľmi málo, ale mnohým ľudom to pomohlo. Mne pomáha niečo iné, viera v niečo čo je skutočné a čo človeku otvorí oči. Pomáha mi viera v ľudské vedomie, evolúcia vedomia a dôvera v karmu, lebo ako sa vraví, že všetko čo odovzdávame von, tak sa nám to proste vráti a u mňa veriť v karmu som povýšil na prvé miesto. Viem prečo je to tak, lebo na karme je postavený celý náš život a najme to, ako v živote skutočne postupujeme. Sme si sami strojcami svojho šťastia a aké si ho urobíme, tak také ho budeme aj reálne mať. Každý krok treba zvažovať a uvedomiť si ho, sú situácie na ktoré môžeme reagovať a sú situácie kedy treba byť ticho. Dobre si treba premyslieť, čo treba povedať alebo napísať, vždy treba všetko zvážiť. Ako sa vraví, že nie je dobré nad všetkým premýšľať, ale tieto veci nad ktorými rozmýšľame sú pre nás život veľmi zásadné a môžu strašne veľa vecí ovplyvniť. Ale ovplyvnia aj ďalších ľudí okolo nás a nie všetci ľudia dokážu prijať určité fakty, lebo nátura človeka je iná. Nie všetci sme rovnakí a nie všetko zoberieme z humorom, na niektorých veciach sa dá zasmiať a sú veci čo treba zobrať vážne. Ale treba si uvedomiť že život máme iba jeden a že čo urobíme, tak môže mať na nás veľmi veľký dopad a proste niektoré veci sa dajú zmeniť v zárodku a iné sa proste nedajú zmeniť. Je to proste tak, všetko treba brať také, aké to naozaj je a nemožno sa neustále vyhovárať na nejaký systém a na nejaké iné chyby. Proste treba žiť tak, aby každému okolo nás bolo dobre a aby všetci proste boli šťastní a aby im nič nechýbalo. Lebo keď ľudia pri sebe stoja a chápu sa, tak to je potom ten najkrajší pocit na svete.

Úsmev

Mnoho vecí čo som písal, tak som písal pod vplyvom a podnetom, čo mal proste svoje dôvody. Niekedy v našom živote stačí, aby sme sa na seba usmiali a aby sme raz nemysleli na veci, ktoré nás vnútorne trápia. Stačí raz v živote celý tento smútok, zahodiť niekam preč, kde ho nikto nebude preč. Mám pocit, že boli dni, kedy som sa proste nesmial, lebo proste na to nebol žiadny dôvod. Bránila mi v tom určitá skúsenosť, ktorú som si prežil vo svojom živote a nebola práve najšťastnejšia. Ale som rád že všetko prešlo a začal som sa tešiť s toho mála, čo vo svojom živote mám. Proste v jednej chvíli som si povedal, že úsmev je jediná vec pri ktorom sa dá všetko poraziť. Úsmev vylieči každú bolesť, ktorú má človek vo svojom srdci a vtedy aj ten život funguje omnoho ľahšie. Vtedy mám pocit, že sa necítim sám, že všetko sa dá z úsmevom zvládnuť ľahšie. Zrazu zmizne vo mne celý ten strach a poviem si, že je dôvod prečo žiť. Snažím sa neopúšťať, teda viacmenej chápem, že život je iba jeden a ako si ho zariadim, tak to mám len vo svojich rukách. Život nie je závod, aby sme sa medzi sebou neustále pretekali, len niekedy stačí, aby sa ľudia jeden na druhého usmiali. V našom živote je kopec vecí dôležitých, ale pravda je taká, že úsmev je jedna z najkrajších vecí a je zadarmo, teda ho môžeme rozdávať každému bez ohľadu. Ale väčšinou ho dávame tým, ktorí nás majú radi a ktorí pri nás reálne aj svoja. Úsmev a smiech idú doslova ruka v ruke a na tomto základe zisťujeme, že či budeme mať pekný deň. Niekedy fakt stačí len sa tešiť z určitých maličkostí, ale na to ľudia zabúdajú v dobe kedy sa prakticky ponáhľajú prídu zo školy alebo z práce, zabúdajú na úsmev. Ja som to cítil kedysi rovnako a mám pocit, že sa všetko zmenilo k lepšiemu.

Čoraz viac sa smejem, neraz si pozerám veselé videá a dojmem sa od šťastia, keď niekto niekomu pomôže. Len úsmev je tá jediná cesta, ako niekomu spríjemniť deň. Dneska to vyzerá na zachmúrený deň, ktorý je posiaty dažďovými kvapkami, ale aj napriek tomu sa usmievam. Niekedy fakt stačí pochopiť, že každú chvíľku dokážeme na lepšiu a že nás človek ktorého máme radi neopustí. Som vďačný za to, že sa môžem zasmiať, iba vďaka tomu dokážem reálne žiť a dáva mi to silu poraziť každú prekážku. Človek na svojej ceste životom vníma iba tmu, má pocit že žiadne svetlo na konci tunela nie je a popri tom existuje. Okrem toho, že by sa mal človek usmievať, tak ďalším základom úspechu na ktorom treba stavať je dôvera. Lebo pokiaľ človek v niečo verí, tak sa mu po určitom čase podarí, len niekedy k tomu treba viacej chcenia. Sám chcem neraz všetko naraz, ale viem že to takto nefunguje, proste musím byť trpezlivý a povedať si, že všetko príde v ten správny čas a doslova môžem povedať, že to samozrejme aj prišlo. Mnoho ľudí si myslí, že som viacej smutný než veselý, ale proste ten úsmev ja nerozdávam hocikomu, len tým o ktorých viem, že im môžem reálne veriť a viem že ma tí ľudia nikdy nepodrazia. Tých čo nariekajú nad životom, tak im ťažko môžem pomôcť a povzbudzovať, keď to vôbec nechcú. Ja som sa nikomu nevnucoval, každý má svoj spôsob žitia vlastného života. Žijeme bez návodu, nevieme ako máme reálne postupovať. Treba si uvedomiť, že v našom živote nie je iba čierna farba, ale v našom živote je kopec farieb čo sú veselšie a ktoré vyčaria človeku úsmev na tvári.

Ja som proste večný blázon a samozrejme filozof, že sa neraz nad svojimi myšlienkami smejem. Ale to by som nebol, kebyže sa nesmejem, teda bolo by to kúsok divné. Neraz sledujem kopec ľudských príbehov a poviem si v duchu, že som v skutočnosti rád, že som taký aký som a že byť autistom, nie je až také hrozné. Dá sa s tým žiť, len k tomu treba prispôsobiť aj vlastný život, čo sa mi samozrejme podarilo a mnoho ľudí to prijalo. Nesnažím sa hovoriť, že čo majú iní a že čo nemám ja, ja som vďačný za to, že sa môžem zobudiť a povedať si, že je nový deň. Usmejem sa a proste idem ďalej, lebo mi ten úsmev pomohol nájsť samého seba a cítim že viac žijem. Ale tak viem, že keď sa usmejem, že sa do môjho úsmevu niekto zamiluje. Ale to je ten najväčší paradox, lebo to tak môže skutočne byť, nikdy človek nevie. Mať každý deň zachmúrenú tvár, proste nie je dobré a zároveň nie je dobré mať neustále depresie, lebo úsmev dokáže poraziť aj depresiu. Fakt niekedy stačí len tak málo, aby sa ľudia medzi sebou usmiali a vymazali zo svojho života negativitu. Píšem to, aby som motivoval a dal ľudom kúsok zo svojho úsmevu, lebo je to jediná cesta, ako môže reálne pomôcť. Proste keď sa na niekoho usmejeme, tak sa nám ten úsmev vráti s tým, že je niekto komu na nás záleží a kto pre nás aj dýchal. Radšej sa usmejem, akoby som sa mal tváriť smutne, ale niekedy sú chvíle, ktorým človek nezabráni. Ale ak osa vraví, po každej búrke príde raz slnko a vlastne musí prísť aj tá búrka, lebo až vtedy si človek začne vážiť čo reálne má. Netreba čakať neustále na šťastie, lebo celé naše šťastie pozostáva z úsmevu, šťastia, radosti a smiechu. Proste treba pochopiť jedno, že smiech vylieči všetky rany a človek je umelecké dielo, teda každý jeden človek. Všetci sme svojim spôsobom veľmi pekní a všetci máme poslanie, aby sme si splnili všetko po čom reálne túžime a môžme zbúrať všetky barikády.

Proste niekedy stačí, vyčarovať človeku úsmev na tvári a potešiť ho nejakou maličkosťou. Nedávno sa mi to podarilo a považujem to za svoj najlepší dobrý skutok vo svojom živote. Všetko čo spravím a nejako to toho človeka poteší, tak to považujem za svoj životný úspech. Treba si uvedomiť, že stačí v živote aj z mála dávať veľmi veľa. Aj s toho maličkého kúsku môžme dať niečo, čo človeku vyčarí úsmev na tvári a takto by mal rozmýšľať každý jeden človek. Mnoho ľudí má strašne veľa prianí, ja mám iba jedno, spraviť ľudí okolo seba šťastnými. Nepotrebujem materiálne veci, aj keď sú to veci, čo dokážu spestriť život, ale ja ich vôbec nepotrebujem. Pre mňa nie je dôležité mať veľa, pre mňa je dôležité dať veľa tým čo si zaslúžia. Teda dať každému radosť, smiech, pokoj v duši, lásku a všetko čo je v živote potrebné. Niekedy si stačí niečo pekné priať a mať slobodnú myseľ. Je to ako karma, keď dáme niekomu úsmev teda že sa na človeka usmejeme, tak nám to vráti a usmeje sa na nás. Tomu sa hovorí spätná reakcia, teda ten človek reaguje a ja sa teším, že nie všetci majú iba smutné tváre. Mne stačí vedieť, že ľudská myseľ je v rovnováhe a takýchto ľudí nazývam že sú to realisti a optimisti v jednom. Že v niečo veria, ale zároveň sa snažia držať pevne pri zemi a takýto ľudia pre mňa veľa znamenajú a sú mi vzorom. Teda proste mám rád zdravo sebavedomých ľudí, čo reálne vedia, čo chcú a neboja sa dané veci dosiahnuť.  Lebo ten kto myslí len na tie zlé veci, tak sa mu absolútne tie veci pritiahnu. Nepíšem to že som pozeral Secret, ako je pravda, že som ho pozeral, ale faktom je, že všetko čo dáme von, tak sa nám proste v živote vráti. Vráti sa nám aj ten úsmev, čo sme venovali človeku, ktorého máme veľmi radi. Úsmev je proste najkrajší prejav, ktorým dokážeme poraziť všetko, čo nás v našom živote trápia a preto si ho treba čo najviac vážiť. Lebo úsmev je tá najkrajšia vec, čo človek proste môže dať a treba si vážiť každú jednu sekundu čo máme.

Usmievam sa neraz, keď si píšem zo svojimi najmilšími ľuďmi, ktorých mám rád. Keď viem že sú to ľudia, čo ma neraz nejako vedia rozosmiať a spríjemniť mi deň. Je to úžasné vedieť, že sú to proste dobrí ľudia, môžem povedať že aj v reálnom svete sú proste skvelí. Ako som rád, že som aj z blízkou rodinou v kontakte a že ma neraz dokážu rozosmiať, keď mi je neraz ťažko. Úsmev je krásny a najkrajší je na krásnej žene, ktorej to najviac pristane. Neraz keď ja neraz povzbudzujem ľudí a snažím sa im dodať  nádej, že všetko bude dobré, tak oni mi to rovnako vracajú. Hovoria mi, že nech sa ničoho nebojím a že všetko bude dobre a mali pravdu, som vďačný za takýchto priateľov. Ako som vďačný za každého jedného čo mi dáva nejaké skúsenosti a ja ich postupne využívam vo svojom živote. Ako neraz si stačí povedať, že každá chvíľa čo bola zlá bude dobrá a takto to proste platí. Riadim sa v živote tým, že všetko zlé je na niečo dobré a platí to, vždy vyjde len treba proste tomu veriť. Ale človek by mal veriť v samého seba a milovať samého seba, aby potom dokázal veriť iným ľudom okolo seba. Človek by sa nemal báť vyjsť zo svojho tieňa a ukázať že s ním proste treba počítať a že sa dá na neho reálne spoľahnúť. Všetci sme výnimoční, len sa nebojme niečo v živote skúsiť a hlavne nehľadajme chyby tam, kde vôbec nie sú. V každom človeku treba hľadať len to dobré, lebo týmto škatuľkovaním sa nikdy nič nevyrieši a výnimočný je každý jeden človek v našom živote. Hlavne netreba všetko brať vážne a nad každou vecou sa treba pousmiať, lebo toto je správna cesta ako ísť v našom živote ďalej.

Hlavné je, aby sme v sebe proste mali určitú rovnováhu, teda aby sme vedeli zhodnotiť situáciu. Ale netreba sa opúšťať, lebo to spravilo kopec ľudí čo som poznal a potom neboli v poriadku po tej psychickej stránke. Treba zbúrať tú stenu, kde je všetko zlo a povedať si, že v našom živote nie je všetko zlé. Uvedomil som si, že radšej sa chcem smiať a menej plakať nad tým čo bolo. Lebo smiech mi dodáva silu, všetko reálne zvládnuť, proste sa snažím myslieť pozitívne. Ale pozitívne s toho správneho uhla, teda nie prehnane, lebo ako sú ľudia čo to majú tendenciu zneužiť. Som taký reálny optimista, takže sa držím takej zlatej strednej cesty a viem že to robím správne. Niekedy stačí si pozrieť do očí, usmiať sa na seba a všetky masky čo máme okamžite zahodiť preč. Máme šancu nielen svoj život zmeniť k lepšiemu, ale máme šancu zmeniť aj život iných ľudí k lepšiemu. Všetci sme predurčení spraviť niečo čo môže človeku pomôcť, niekedy stačí spraviť dobrý skutok a človeku ktorý potrebuje pomoc zachrániť život. Je iba na nás, že či sa dokážeme smiať alebo budeme len plakať nad tým čo bolo. Ale treba ísť vpred, hlavne sa nesmieme uzatvárať do minulosti, ako môžme z úsmevom zaspomínať, aké sme mali pekné detstvo. Ale dôležité je nestáť na mieste a musíme kráčať ďalej, teda je dôležité postaviť náš život na tom, aby sme si dokázali veriť a nepodceňovať sa. Človek robí zásadnú chybu v tom, že sa opúšťa a niekedy si stačí povedať, že to ten človek proste dokáže sa nevzdať a bojovať. Celý život je proste boj a ten boj sa dá vyhrať z úsmevom na perách, všetko sa dá, pokiaľ človek má pevnú vôľu a hlavne musí chcieť. Lebo keď človek niečo chce dokázať, tak to dokáže a aj ten prístup k životu dokáže strašne veľa spraviť. Dôležité je mať motiváciu a povedať si, že všetko sa dá spraviť, nič nie je také nemožné, ako sa na prvý pohľad zdá. Pokiaľ človek verí v svoje sny, tak sa mu tie sny aj reálne splnia. Ja verím že zažijem koncert Linkin Park a verím že to raz príde a môžem si povedať, že všetko to dané čakanie stálo za to. Že to zažijem z mojou najlepšou kamarátkou a priateľkou Elenkou a že to bude poriadna šou, pri ktorej si to úžasne užijem.

Kopec ľudí hovorí, že ako sa nič nedá, že to nejde a popri tom to neskúsili. Nariekajú ako je všetko zlé, popri tom za to zlé si môžu sami a vždy je šanca všetko zmeniť. Treba proste zmeniť myslenie a nehľadať vo všetkom iba to zlé, lebo v každej veci sa dá nájsť aj to dobré. Netreba hľadať rozdiely medzi ľuďmi, lebo ako povahovo môžeme byť iní aj myslením, ale všetci máme smerovanie rovnaké. To že na akú cestu sa dá človek je skutočne iba na ňom a pokiaľ sa podchytiť včas, tak je ľahšia cesta ako s nami bude spolupracovať. Úsmev treba dávať všetkým bez rozdielu a je jedno komu ho dávame, hlavné je aby sme vedeli, že či ho venujeme tomu správnemu človeku. Vzdať sa, je tá najväčšia hlúposť akú človek môže urobiť a hlavne človek musí byť silným. Každý človek by mal začať rozmýšľať nad tým, že keď sa raz niečo nepodarí, že to treba skúšať dovtedy, dokým sa to nepodarí. Každý človek má právo byť šťastný a byť milovaný tými ktorých má rád, každý si zaslúži dostať šancu. Každý má právo sa usmievať a najme na tých ľudí pri ktorých to skutočne cíti. Lebo všetci sme jedno a je na nás, že či sa dokážeme reálne spojiť a že či si dokážeme navzájom robiť radosť. Niekedy fakt stačí málo, aby z jedného smutného dňa, bol len ten najkrajší. Len sa človek nesmie vzdať, nesmie sa vôbec opustiť a musí skutočne bojovať. Lebo ten kto bojuje a niečo robí, tak toho viac dokáže, ako ten čo sa iba opúšťa a plače. Proste každý človek si zaslúži úsmev na perách a nezažívať vo svojom živote bolesť. Každý človek má právo na lásku a na to, aby mal človeka ktorý mu bude skutočnou oporou. Úsmev máme iba jeden rozdávajme to tým správnym ľudom a nebojme sa povedať niekomu, že ho máme radi. Nebojme sa to tomu človeku hovoriť hoc aj miliónkrát , lebo iba týmto mu môžeme dokázať, že nám na ňom reálne záleží a že by sme pre toho človeka spravili všetko, hoc aj modré z neba.

Vedomie

Niekedy mám pocit, že naša budúcnosť je omnoho jasnejšia než sa zdá. Uvedomujem si, že naše vedomie je ovládané skupinou, ktorá má moc po celom svete, ktorá má iba jediný cieľ, doslova nás zmanipulovať. V živote je prakticky len na nás, že či dokážeme nad niečím zamyslieť alebo budeme žiť v nevedomosti. Ľudská nevedomosť je najhoršia, lebo zastiera pravú podstatu toho prečo reálne žijeme. Od nášho vedomia sa strašne veľa vecí odvíja, samozrejme je iba na nás čomu dokážeme veriť. Všetko čomu veríme, nie sú iba dobré veci, ako sa na prvý pohľad môže reálne zdať. Proste všetko v našom živote je zamotané ako taký labyrint a je zložité sa vymotať s toho systému, ktorí nás neustále ničí a nepomáha nám tak ako chceme. Celá táto pyramída raz spadne a ľudstvo začne rozmýšľať nad skutočnou podstatou života. Mne dlho trvalo, kým som začal takto rozmýšľať a dospel som k tomu názoru, že proste v našom svete nie je niečo v poriadku. Prakticky ho ovládajú nadnárodné firmy a ľudia čo podporujú mafiánske praktiky na čele  s políciou, úradmi a inou mafiou, ktorá sa pohybuje na tomto svete. Ako platí, že ten čo je najviac pri moci, tak ten dokáže ovládať ľudí a dať si ich na svoju stranu. Prakticky naše vedomie je zmanipulované, naša hierarchia je doslova mizerná a vieme sa nechať rýchlo ovplyvniť. Naše vedomie sa stáva doslova neovládateľné a málokto dokáže povedať veci pravým menom, teda sa ľudia boja, že sa im niekto bude vyhrážať smrťou a zlikvidujú ich. Celé ľudské rozmýšľanie potom ide okamžite do zatratenia, lebo zrazu príde niekto, kto dokáže ľudstvu zapchať ústa.

Celá táto systematická hra má proste jednoduchý účel, proste sa zmocniť všetkých a zmanipulovať všetkých okolo seba. Toto robia politici keď prídu voľby a sľubujú teda niečo čo nedokážu automaticky splniť. Naše vedomie je vtedy zmanipulované,  lebo verí v nejakú nádej niečoho, ale potom v rámci volieb nepríde. My sme štát a všetci tí úradníci, polícia, politici a súdy by mali slúžiť nám a nie finančným skupinám typu Penta. Doslova naše práva sú pošliapané a mnoho ľudí okamžite sa stáva agresívnymi, keď sa poukáže na tento prehnitý systém a na jeho nedostatky. Som videl mnoho videí, kde sa za niektorými ľuďmi doslova zavreli dvere alebo vyhodili ľudí z miestnosti, čo si jednotlivé situácie natáčali na kameru. Zrazu prichádzajú argumenty, že v daných priestoroch sa nesmie natáčať, ale ústava nezakazuje, aby si ľudia natáčali verejných činiteľov a oni to musia strpieť.  Stále v našom svete funguje nevedomosť a niektorí ľudia sú doslova dutí, aby dané veci dokázali pochopiť. Človek by si mal byť vedomý toho, čo reálne robí a čo prezentuje, lebo okamžite sa môže stať nepohodlným a niekoho kvôli tomu okamžite zastrelia. Človek túžiaci zistiť pravdu, tak sa stáva terčom neraz aj médii a iných internetových denníkov, čo sa tvária že hľadajú pravdu a vytvárajú neskutočný oheň na svete. Niektorí ľudia sa doslova dostali do bodu, kedy žijú vo svojej nevedomosti a ignorujú určité veci, čo sa dejú v ich živote. Teda pravdepodobne ich k tomu vedie, že sú morálne uspokojení s tým, že ako celý svet funguje. Naša hlava funguje tak, že jediná vec na ktorú sa sústredíme že prečo na tomto svete je násilie, chudoba, vojna a mnoho iných zlých vecí. Človek žije v tom, že vládne demokracia a popri tom má neskutočné vedomie o tom, ako to celé funguje.

Celá nevedomosť je založená na ľudskej tupozrakosti a na tom, že ľudia sú doslova bezmocní. Vedomie je zatemnené tým, že sa v tomto svete nedá nič zmeniť a že sa ďalej nepohneme. Prakticky ľudia zle uvažujú, namiesto toho, aby sa uvedomili, tak robia nezmyselné činy. Ľudia na základe toho, že nie sú spokojní s týmto systémom, tak doslova sa hádžu pod vlaky alebo skáču a všetko robia zo zúfalstva. Iba nevedomý človek dokáže rýchlo zlyhať a ten kto je vedomý, tak dokáže mať jasno v celej situácii. Je dôležité vedieť svoje vedomie ovládať a ten kto to nevie, tak sa stáva okamžite pešiakom tohto sveta. Svet potrebuje skutočných bojovníkov, ktorí dokážu nazvať veci pravým menom a ktorí sa neboja bojovať za naša národné záujmy a česť. Naše vedomie musí byť nastavené správnym myšlienkovým smerom, treba okamžite konať. Je načase zmeniť všetko od základu, lebo viem že koľko ľudí sa správa neľudsky a nevedia rozmýšľať nad podstatou života. Rýchlo sa takýto ľudia opúšťajú a nedokážu nič iné, len robiť nesprávne činy. Najväčší problém je najviac v tom, že máloktorí ľudia vedia medzi sebou komunikovať a hľadať nejaké spoločenské riešenie. Každá vec v našom živote patrí do nášho vedomia, dokonca si to niekedy ani neuvedomíme. Doslova tu funguje ľudská neistota, ľudia neveria v nejakú zmenu, lebo sú sklamaní s toho ako počúvajú určité sľuby. Ja sa nedivím že sú ľudia naštvaní, lebo ľudstvo samo o sebe je v práve a všetky práva sú v našej ústave. Ale nevidím nikde riešenia, teda sú nejaké, ale v podstate tieto riešenia idú do zatratenia. Ako sú veci, čo sa nevyriešia hneď a majú dlhé trvanie.

Doslova sme ovládaní rôznymi informáciami, ktoré niekde počujeme a sledujeme dianie v televízii. Myslíme si, že sú častokrát pravdou a popri tom sú to vymyslené reči. Naše vedomie ovplyvňuje viacero aspektov, medzi ne patrí doslova televízia, bulvár a doslova všetky súčasné médiá čo fungujú na Slovensku a vo svete. Strašne veľa vecí, nás ovplyvňuje a je iba na nás, že ako sa k ním reálne postavíme. Naše vedomie by malo byť postavené na tom, že si treba uvedomiť veci, čo sa reálne dejú. Proste človek sám o sebe, nemôže sa tváriť, že nič okolo seba nevidí a ak veci ignoruje tak je automaticky nevedomý, lebo nie je informovaný a nevie o súčasnej situácii nič. Doslova obdivujem niektoré ľudské mysle, ktoré vedia reálne zhodnotiť dané informácie a vedia vyjadriť podstatu daných momentov. Žijeme v určitom sebaklame, sami sebe klameme vo veciach a myslíme si že sú pravdou. Nie sme slobodní, lebo k tej slobode nám chýba strašne mnoho vecí, teda žijeme v obmedzenej slobode, kde si doslova nemôžeme robiť čo chceme. Radšej by bolo pekné všetko volať demokracia, ale nie je tu žiadna, lebo funguje tu moc oligarchovia, elít a finančných skupín. Sú to mocní ľudia, ktorým nejde o nič iné, len ovládať celý tento svet a zatierať všetky špinavosti, čo sa dejú okolo nás. Doslova v našom živote funguje nenávisť, pokrytectvo, ľudia si nevedia pomôcť a dokážu si veľmi rýchlo ublížiť. Žiadna ľudskosť tu nie je, lebo rýchlo sa z niektorých ľudí stávajú podrazáci, bonzáci a iní čo sa vedia rýchlo pchať človeku do zadku. Funguje tu ideológia, že všetko čo je správne je zlé a všetko čo je nesprávne je dobré.

Celý náš svet je prevrátený a sú v ňom prevrátené určité životné hodnoty. Všetko sa robí naopak, ľudia namiesto toho, aby páchalo dobro, tak robia opak. Namiesto toho, aby sa ľudia mali radi, tak si doslova robia zle a to je fakt smutné. Je smutné, že ľudia namiesto súdržnosti si hľadajú jeden na druhom chyby. Sme doslova hlúpy a zakomplexovaný národ, lebo veríme všetkému, ale neveríme tomu, čo je skutočne správne. Nevieme počúvať pravdu a nevieme načúvať človeku, ktorý ju reálne hovorí. Sme sprosté stádo oviec, ktoré si ide samozrejme za svojim bačom, ktorý je poriadny had, čo zmenil svoju kožu. Chýba tú skutočný vlastenec, čo by reálne bojoval za práva všetkých ľudí a ktorý by dokázal nás spasiť. Nie je tu žiadna jednota, ľudia si podrážajú chrbty a tento svet doslova robia horším. Žijeme vo svete, kde sme ovplyvnení tým, že všetko sa spraví samo, ale nespraví sa, dokým k tomu nepriložíme ruku k dielu. Len proste sa nemôžeme zaseknúť v evolúcii, ako je pre nás tiež dôležitá v živote, ale treba robiť kroky, čo nás proste dokážu zjednotiť. Dokým sa nespojíme a nezmeníme nejaké veci v živote, tak ťažko môžeme niečo spraviť a keď sme k sebe zlí, tak je to omnoho horšie. Treba si uvedomiť, že stále máme možnosť zmeniť niečo k lepšiemu, len záleží na nás, čo skutočne chceme. Je na nás že či chceme slobodu v tomto totalitnom a dekadentnom štáte alebo budeme otroci a podnájomníci o vlastnom štáte, čo nimi momentálne aj sme, len si to vôbec neuvedomujeme a keď si to uvedomíme, tak bude prakticky neskoro.

Namiesto riešenia problémov, tak by sme mali tešiť s toho mála čo máme. Hlavne si musíme uvedomíť, že komu a čomu reálne veríme, hlavne nežime v naivite. Vo svete celkovo vládne taký stav, že sú doslova vojny a pri nich kopec ľudí príde o život. Preto treba okamžite zmeniť prístup k životu a uvedomiť si, že treba veci nazývať veci pravým menom. Nesmieme sa skrývať za nejaké klamstvá, ktoré nám poskytujú všetky denníky na čele z Novým Časom a Topkami. Nesmieme si nechať vygumovať mozog správami, lebo tie správy nás klamú a vodia nás za nos. Človek doslova si celú pravdu musí hľadať na internete, lebo v dnešnom svete funguje doslova vyselektovaná pravda. Človek chce počuť iba takú pravdu, ktorá mu vôbec neublíži. Doslova je tu hra z našim vedomím ako takým, lebo nechceme počúvať pravdu, ale radšej počúvame klamstvá, ktoré počujeme na každom rohu. Namiesto riešenia ľudia proste lamentujú a opúšťajú sa, ale toto nie je riešenie, proste ľudom chýba správna motivácia meniť svet k lepšiemu. Proste aj keď sú veci čo sú v živote nesprávne, ale aj napriek tomu sa netreba vzdávať a treba žiť, teda treba si hľadať nejaký ten zmysel života. Lebo ten kto ho nehľadá, tak sa iba ťažko dokáže pohnúť z miesta a niečo spraviť. Iba uvedomelý človek dokáže šíri pravdu, ktorá má jasné posolstvo a pravda človeka očistí od všetkej špiny, ktorú má na sebe. Človek by sa nemal báť povedať pravdu, lebo keď si je človek vedomý, že pravda je jediný nástroj vďaka ktorému začnú ľudia rozmýšľať.

Človek by si mal vážiť históriu, mal by si uvedomiť, že tu boli ľudia čo za niečo bojovali. Títo ľudia sú dnes vojnoví hrdinovia a bojovali za to, aby bola na Slovensku sloboda. Buďme radi, že máme slovenčinu a že tu boli ľudia ako Hlinka, Štúr, Bernolák, Tiso a ďalší ľudia čo sa snažili niečo spraviť pre túto krajinu. Naša krajina aj napriek tomu, že sa v nej deje neskutočne veľa zla, tak je veľmi krásna. Máme tu krásne ženy a máme tu prekrásne hory, kde ich neraz prídu poobdivovať ľudia s celého sveta. Máme tu tradičné slovenské bryndzové halušky a pirohy, neraz aj ľudia sú priateľskí voči sebe. Všetká nevraživosť  ktorá sa deje, tak ju vytvárajú politici a potom že prečo ľudia sú nahnevaní. Skutočnosť je taká, že ľudia sami o sebe nie sú voči sebe nepriateľskí. Máme skvelé vzťahy z inými krajinami, či je to s Českom, Maďarskom, Talianskom, Španielskom alebo inými krajinami. Mnoho ľudí chodí rado na Slovensko, lebo sme priateľský a srdečný národ, čo nemá problém vychádzať  z ľuďmi z iných krajín. Neraz keď prídu naši českí susedia na Slovensko, tak nám hovoria že sme priateľskejší a srdečnejší národ, že sa vieme viac odviazať a sme otvorenejší. Presne to vnímame aj my, keď prídeme do Česka, teda z môjho pohľadu to tak cítim. Proste by sa nemali robiť rozdiely, že v ktorej krajine je lepšie. Človek by sa mal v každej krajine cítiť ako doma, ale niekedy človek musí odísť do zahraničia, aby dokázal uživiť svoju vlastnú rodinu. Je to prirodzené, lebo u nás nie sú ideálne podmienky a neraz je ťažké si nájsť prácu a neraz mnoho ľudí ide na Úrad práce. Hlavne sa tešme s každého dňa, každej sekundy ktorú vo svojom živote máme a nebojme sa urobiť nejakú zmenu. Nebojme sa naše vedomie posilniť a postaviť základy na tradičných a ľudských hodnotách, ktoré prevýšia všetky veci čo sú nesprávne. Hlavne sa nebojme byť hrdý národ, teda byť hrdý na veci čo reálne máme a tešme sa z nich. Hlavne buďme k sebe ľudskí, lebo toto je jediná správna cesta, ako môžeme niečo reálne dosiahnuť.

Reklama

Som sa rozhodol, že spíšem niečo ohľadom reklamy, lebo nikde na internete to nie je a máloktorý bloger sa na to dokáže zamerať. Ako vždy môžeme reklamu vnímať z obidvoch strán. Reklama teda má v sebe jedno slovo, ktoré si málokto všimne, teda je to klam a mnoho ľudí naivne verí tomu, že všetko čo sa prezentujú v reklame je pravdivé. Človek neraz vidí teleshopping a ponúkajú produkty, ktoré prezentujú v štýle, že pomáhajú a že nech ľudia zavolajú a kúpia si to. Reklama má jediný účel manipulovať z ľuďmi a samozrejme ľudí okradnúť  o určité peniaze, teda nie v štýle, že prídu daní ľudia z reklamy a začnú kradnúť peniaze. Len proste si ľudia kúpia daný produkt a ukáže sa, že ten produkt je obyčajný šmejd, ktorý sa vôbec nedá nijako použiť. Reklama maskuje skutočný zámer toho, že čo sa v nej prezentuje a ľudí doslova láka na to, aby si ľudia kúpili produkt čo je v nej prezentovaný. Systematicky všetko v našom svete funguje a nie je to doslova dobrý ťah. Ako tí ľudia, čo sa prezentujú v reklame, tak je to pre nich vlastne výhodné a hneď samozrejme vysvetlím že prečo. Nemusí byť reklama priamo v televízii, rádiu, ale môže byť aj na miestach, kde ľudia prezentujú svoje produkty a aj to je vlastne sa dá povedať reklama, len je to taká iná reklama čo slúži viacmenej na prezentáciu. Len sme ľudia rôzny a neraz si všetko snažíme inak vysvetliť, ako sa v skutočnosti prezentuje, prakticky sa v danej chvíli ukazuje, že žijeme v sebaklame.

Kopec vecí na ktoré sa robí reklama, nemusia byť vždy dobré a neraz porušujú aj určité pravidlá prezentácie. Reklama vyvoláva neraz paniku a človek sa okamžite rozbehne do značkových obchodov a zisťuje že kde všade beží akcia. Ale v skutočnosti, tie akcie sú prakticky podvod, na ktorom sa snažia predajcovia zarobiť a zarábajú tým na ľudskej nevedomosti. Treba si predstaviť, že človek si kúpi hocijaký výrobok, teda je jedno aký a postupne za určitý čas sa ten výrobok pokazí. V dnešnej dobe sa strašne veľa rýchlo dokáže pokaziť, pri potravinách je to samozrejme, lebo dokážu rýchlo podliehať skaze. Celkovo výrobok čo máme, tak nedokáže vydržať a keď ponúkajú zľavu, tak len preto, aby ľudí dohnali do obchodoch a toto je jeden diel do tejto skladačky. Predajcom s tej reklamy nejdú žiadne peniaze, len nalákajú ľudí do obchodov a tento cieľ sa plní absolútne dokonale. Takto je nastavený systém a mnoho ľudí sa tomuto systému okamžite prispôsobili. Hlavne že niektorí ľudia sa sťažujú a potom si začnú protirečiť, tomu sa vraví dokonalá manipulácia tohto systému. Na reklamách je postavený celý náš svet a začneme si to uvedomovať pomerne neskoro. Proste sa stal s toho biznis na ktorom sa dá skvelo zarobiť, vznikol s toho neskutočne prešpekulovaný systém a ten systém akože funguje, ale v praxi je to celé zlé. Lebo neraz to čo si ľudia kúpia, tak to musia samozrejme vrátiť, lebo je to nefunkčné a neplní to svoju skutočnú funkciu.

Reklama plní svoju funkciu doslova všade a v televízii funguje jednoznačne skvele. Prakticky z reklamou sa prezentuje produkt, teda ten buďme môžme chytiť alebo je nehmotný. Teda tá reklama môže poskytovať určitú službu, teda môže poskytovať nejaký balíček televíznych kanálov čo si môžeme naladiť do televízora. Reklama ako som definoval buď naláka človeka do obchodu alebo môže poskytovať služby. Každá reklama je reklama, ale nie vždy reklama môže byť skutočne dobrou. Môže v ľuďoch vyvolať rôzne negatívne pocity a potom sú neskôr sklamaný, keď to čo sa prezentovalo v reklame proste nefungovalo. Ľudia sú rýchlo zaslepení, lebo veria tomu, že reklama samo o sebe niekomu pomôže a je to jeden veľký omyl. Je to jeden veľký omyl, ktorému ľudia budú veriť a proste sa toto pravdepodobne nikdy nezmení. Proste si vravím niekedy, že kde sa podela skutočná radosť s toho čo reálne máme. Tá radosť išla do zatratenia, všetko sa prejavuje tak umelo, Reklama je proste jama do ktorej padáme a s ktorej sa nedostaneme, budeme v nej uväznení do konca života. Reklama v latinskom preklade znamená klamár, teda človek čo tú reklamu prezentuje tak sa stáva s toho človeka veľký klamár a oblbuje ľudí. S toho človeka je okamžite manipulátor a doslova zo spokojnosťou ide cez mŕtvoly ako sa mu to hodí. Na tomto je celý systém postavený, že ten človek čo niečo prezentuje, tak je prešpekulovaný a vie doslova tú svoju reklamu okamžite predať a dokáže predať sám seba, tomu sa hovorí, že je to dokonalý marketingový ťah a takto to funguje celý náš život, nie vždy sa dozvieme aká je pravda.

Vrátim sa k tomu čo som spomínal, ja sám sledujem v televízii reklamy a prezentujú tam kopec produktov. Cez lieky, šampóny, mobily alebo rôzne zľavy v Lidli, Kauflande, Tescu a iných kamenných obchodoch kde sa bežne nakupuje. Samozrejme na tej reklame kopec ľudí dokáže rýchlo zarobiť, teda z reklamy neraz idú peniaze, tam kde majú ísť, teda sa za ne kupujú televízne programy, ktoré si môžeme pozrieť v televízii alebo sa za ňu vytvárajú ďalšie projekty, ktoré neskôr pozeráme. Vzniká mnoho reklamných spotov, ktoré prezentujú určité neziskové organizácie. Ale tam je to z iného hľadiska, nie s toho, aby ľudia boli oklamaní, ale aby ľudia boli motivovaní prispieť na nejaký projekt, ktorý má nejakú charitatívnu myšlienku. Ale sú ľudia čo vedia rýchlo zneužiť dobrú myšlienku daného projektu a neraz sú niektorí takí zlodeji, že namiesto toho, aby tie peniaze išli ľudom čo ich potrebujú, tak si nimi napĺňajú svoje vlastné vrecká. Toto je doslova drzosť a neľudskosť voči ľudom čo sú ťažko chorí a ktorým treba proste pomôcť. Proste samotná reklama sa začína prenášať do praxe a ukazuje sa, že to má negatívny dopad na ľudí. Sú reklamy čo sú dobré, len sa nájdu sprostí ľudia čo to dokážu zneužiť a potom že kde sú skutočné hodnoty, teda môžem povedať že nie sú nikde. V ľudoch je vyvolaná ilúzia, že reklama je dobrá a že dokáže pomôcť nejako ľudom, ako vravím mnoho ľudí čo si to myslí, žije vo svojom vlastnom sebaklame.

Na internete je tiež určitá reklama a tá funguje vo forme spamov. Človeku chodí kopec mailov a potom sa tie maily triedia do určitých zložiek, jedna zložka sa volá nevyžiadaná pošta teda spam. Kopec mailov prináša danú reklamu a tam sa neraz píše než sa prihlásime do nejakých súťaží a že môžeme niečo vyhrať. Ja viem že čo je to súťažiť a vyhral som kopec hudobných cd, teda sa držím overených zdrojov. Či v rádiu alebo v mailoch tá reklama vyvoláva v ľuďoch falošnú ilúziu niečoho, čo nebude nikde fungovať. Ale všade ten princíp reklamy nefunguje rovnako, teda všade to funguje inak. Reklama skáče na nás s každého rohu, či to je na billboardoch, internete, rádia alebo v štýle novín. Tie noviny doslova klamú ľudí a starajú sa do súkromia ľudí ktorých nazývajú celebritami. Noviny a letáky sú najväčšie zlo, lebo tam sa skrýva najviac klamstiev a ľudia tým klamstvám radi veria a žerú ich z navijakom. Je to doslova smutné, že ako reklama ovplyvňuje ľudské myslenie a otupuje človeku jeho vlastný rozum. Ľudia počúvajú veci, čo sa tvária ako pravda a popri tom sú to hlúpe klamstvá, doslova sa dá ironicky povedať že mňam, ľudstvo nech sa poriadne nažerie. Reklama je lacná napodobenina lacného produktu, ktorý vyzerá že je kvalitný a je to proste iba obyčajný brak, ktorý proste nefunguje. Niektoré reklamy sú tak negatívne, že doslova upozorňujú na určitý problém, ale v skutočnosti ho nedokážu vôbec riešiť alebo inak sa za neho postaviť. Reklama je ako taký zajac, čo na človeka vyskočí s každého rohu a kecá nám do toho, že toto je ten správny produkt, že aby sme si ho reálne kúpili.

Ako k tomu internetu, reklamy majú rôznu formu fungovania, niektorí ľudia si na nich doslova stavajú kariéru. Proste niektorí ľudia si na Youtube natočia nejaké video a pod neho si v určitých úsekoch dajú reklamu, to je ako keď v televízii sledujeme nejaký film a v ňom 4 alebo 5 krát ide reklama a tá reklama trvá takmer 20 minút. Ale na Youtube sa to dá nastaviť tak, aby mal človek nastavený Adblock, ale ja si myslím, že postupne nám ani ten Adblock vôbec nepomôže a reklamy budú na nás lietať s každej strany. Ale treba to pri Youtube a Twitchi vnímať vlastne pozitívne, lebo niekomu tá reklama môže aj finančne pomôcť. Len tam ide o určitý princíp, že reklamu nesmieme vypnúť, lebo z reklamy tie peniaze idú človeku, ktorého reálne podporujeme. Reklama je jedna z foriem podpory, ktorá dokáže ľudom pokryť určité náklady a tie peniaze idú priamo k človeku. Na Twitchi to takto funguje, že keď človeka nemáme ako podporiť, tak ho podporíme tým, že si pozrieme reklamu a s tej reklamy určitá časť peňazí idú tomu človeku. Neviem presne že aká presná suma, ide človeku z reklamy, to sa proste nedá takto odhadnúť. Reklama nemusí byť len negatívna a vyvolávať nejaké negatívne pocity u ľudí, ale dá sa to brať aj s toho pozitívneho hľadiska. Treba si len uvedomiť, že čomu skutočne veríme a že či sa v tej reklame neskrýva náhodou mačka vo vreci. Každý kto má neraz Google Adsense, tak má reálnu istou že v rámci reklamy bude zarábať reálne peniaze, ktoré mu prídu na jeho bankový účet, ak si  nejaký vôbec vytvoril. Takto to dokonale funguje, všetko má svoje pre a proti, nemusí byť všetko vyslovene zlí ako je to prezentované.

Každý človek má svoj spôsob ako dokáže prezentovať svoju reklamu. Ale rozhodne by nemal v nej úmyselne klamať a mal by si dopredu premyslieť do čoho ide. Reklama sa dá prispôsobiť tak, aby nebola len negatívna. Ale zároveň aby ľudí v niečo motivovala, niektoré reklamy aj upozorňujú na určité veci ktorým sa treba vyhnúť. Ale netreba veriť všetkému čo je prezentované, lebo nie všetko reálne môže aj v praxi fungovať. Len človek si musí dávať pozor, nedať sa nachytať a dopredu si premyslieť, čomu reálne veriť. Lebo človek je tvor naivný a uverí všetkému, čo mu dajú doslova pred nos. Človek by mal veriť svojmu vlastnému rozumu a zvážiť že čo je v jeho živote skutočne správne. Reklamu môžeme vždy ignorovať a prepnúť na iný televízny kanál, vždy to tak je. Kto nechce pozerať reklamy, tak nech si prepne na RTVS, tam nie je žiadny problém, len tam zas ide o inú vec, ktorou sú koncesionárne poplatky, jedna vec je samozrejme pozitívna, že tam nejdú reklamy a druhá je tá že musíme platiť koncesie televízii ako takej. Všetko sa dá vnímať ako určitá forma reklamy a je iba na nás, že ako to dokážeme prijať. Hlavne je dôležité, aby nám reklama neotupila mozog, tak ako nás oblbujú reklamy čo idú pred Vianocami a Veľkou nocou. Každá reklama je reklama, ale nesmieme to brať v štýle, že tomu musíme veriť, musíme mať svoj vlastný rozum. Treba si uvedomiť, že je dôležité žiť v realite a nie v určitom klame že reklama je nástoj ktorý nám pomôže. Dôležité je rozoznať reklamu ktorá je pozitívna a reklamu ktorá doslova klame ľudí a uvedie ich doslova do ilúzie.

Srnka

Bola raz jedna malá srnka,
blúdila tým hustým lesom sama,
na potulkách lesom sledovala okolie,
obzerala sa že či v lese niekoho nestretne,
postupne stretáva malého ježka,
postupom času sa s ním stáva veľká kamarátka,
ježko jej rozpráva ako si hľadá kamarátov,
ukazuje jej koľko má veľa pichliačov,
srnka sa ho pýta že či chce kráčať ťažkou cestou,
ježko motivovaný odpovedá áno z veľkou radosťou,
neskôr ako idú spolu po lese,
vidia ako je nejaké zvieratko na strome,
veverička skáče po stromoch a ježko zo srnkou pozerajú,
nečakali že uvidia malú veveričku a veľmi obratnú,
veverička sa im pozdraví a pýta sa ich prečo na ňu hľadia,
odpovedajú jej že ju obdivujú aká je rýchla skokanka,
veverička samozrejme rýchlo zoskočí dole,
pýtajú sa jej že či chcú aby s nimi kráčala v hustom lese,
postupne s nimi veverička kráča hustým lesom,
počujú neskôr ako niekto hlasno húka,
hádam to nie je žiadna vlčia svorka,
pristúpi k nim vlk a sa ich pýta úpenlivo,
že prečo tu zablúdilo ich drahé veličenstvo,
hovoria mu že na ceste lesom hľadajú nových kamarátov,
vlk sa nadšene na nich usmial a pridal sa medzi ich kamarátov,
ako začali kráčať lesom tak zazreli nejakú cestičku,
po tej cestičke videli v pozadí nejakú krmičku,
videli ako do nej kráčajú ľudia,
povedali si že rozhodne do nej radi vkročia,
videli ako tam ľudia popíjajú fernet,
hovoria si medzi sebou kadiaľ speje tento svet,
zrazu príde barman a pýta sa ich čo si dajú do nosa,
hovoria že najlepšia je pre nich čistá vodička,
príde mladý chalan a pýta sa ich prečo sa neopijú,
hovoria že preto lebo alkohol nemajú radi a nikdy si ho nedajú,
vlk, veverička, ježko a srnka sa zhodli že idú späť do lesa,
postupne sú svedkami ako sa v bare strhla veľká bitka,
barman ich prosí aby dvoch chalanov nejako zastavil,
lebo sám by tých opitých chalanov nikdy neskrotil,
zvieratká postupne prichádzajú k chalanom,
odsťahujú ich od seba z veľkým šuchotom,
barman im z veľkého srdca ďakuje,
postupne volá rodičov ktorí prídu na aute,
zvieratká sa vo svojom živote naučili,
že aby nikdy v bare takto nepili,
postupne všetky zvieratá išli do lesa,
na ceste životom ukázali čo je to súdržnosť a láska.