Archív pre jún 2013

Názorové prechody

30. júna 2013

Po včerajšej únave ktorá na mňa priam až doslova doľahla, tak vlastne píšem svoj posledný júnový článok. Som napísal že posledný článok v tomto mesiaci, mnoho ľudí si to vyloží tak, že chcem skončiť a popri tom nekončím. Aj cez prázdniny určite plánujem písať a rozvíjať svoj nadhľad pre určité veci a aj ako som začal hlbšie písať o problematike ale aj pozitívach tohto sveta, Pre niektorých ešte stále moje písanie zostane viacmenej nepochopené a nedocenené, ale už to beriem normálne.

Človek čím je starší, tak v ňom doznievajú určité názory. Stretáva sa s ľudmi, opisuje im svoje pocity a potom oni opisujú svoje pocity jemu. Začínam vo svojom živote chápať, že nie vždy sa stretnem s pochopením v nejakom názore. Tak ako si ľudia vytvárajú svoje vlastné názory na veci, tak ja si vytváram tie svoje. Niektorí ľudia proste nemajú ani svoj názor, len hovoria svoje vymyslené báchorky s ktorých sa snažia profitovať. Hrajú sa na niečo čím v skutočnosti nie sú a potom sa neraz čudujeme, kam tá spoločnosť speje.

Názory môžeme mať na čokoľvek, ale niekedy je to ako taká dvojsečná zbraň. Niekomu daným názorom môžeme pomôcť, ale na druhej strane ho tým názorom môžeme aj potopiť. V človeku sa tie názory, tak ako vo mne menia. Netreba človeku vyčítať, že prečo svoje názory mení ako ponožky. Lebo niekedy je neraz za tým aj chovanie určitých ľudí a často nás núti zmeniť názor na dané veci, naša životná situácia, do ktorej sme sa dostali.

Ja mám mnoho názorov vo svojom živote. Či na hudbu, spoločnosť, históriu, ľudské hodnoty a podobne. Ak sa mi niečo páči, tak toho človeka pochválim, alebo keď sa mi niečo nepáči, tak tomu človeku poviem, že to nie je také dobré, ako by som si to predstavoval. Neraz sa mi nepáči, akým smerom sa niektoré veci uberajú. Ale pravdepodobne to tak musí byť, bez toho by to ani nedokázalo fungovať.  Všetko je nastavené žiaľ inak, čo som spomínal vo včerajšom článku.

Aj moje názory vznikali na základe istých podnetov. Nevznikajú len tak náhodne, vidím dané veci a priam ich aj okomentujem. Reagujem na každú jednu situáciu a často sledujem dianie okolo seba. Nespím na vavrínoch, aj to čo vidím, tak napíšem do článku ako to pociťujem. Snažím sa svoje názory nedusiť v sebe, aj keď neraz sa to snažím povedať jemne, aby to nikomu neublížilo a zároveň aby to bolo aj diplomatické. Často v ľudoch sa názory menia a dozrievajú.

Každým rokom sa moje názory menia, takže nie vždy sú stále. Ale je to tak dané životom a mojimi vlastnými skúsenosťami. Môj názor sa vždy odlišuje od názorov ostatných ľudí. Odlišuje sa tým, že často krát idem do jadra daného problému, teda do jeho hĺbky. Snažím sa z ľudmi aj riešiť dané názory, rozprávam sa s nimi a popri tom oni prezentujú svoje názory mne. Zároveň vzniká taká spolupráca medzi ľudmi a mnou, ktorá ma posúva na iný level.

Určite by som chcel dodať, že moje názorové prechody prešli dlhou a ťažkou cestou. Doteraz si vážim každý názor človeka čo mi nejako pomohol. Ale vážim si aj kritické názory, čo mi neraz pomohli dačo vo svojom živote niečo zlepšiť. Pred rokom sa mi ešte ani nesnívalo o tom, že budem robiť niečo čo ma skutočne baví. Proste to bola len myšlienka, ale neskôr sa tá myšlienka, pretavila do reality. Verím že každý svoj názor na dané veci a že sa tých názorov skutočne drží.

 

Reklamy

História ľudskej a životnej inakosti

29. júna 2013

História ľudstva a života

Po celý náš život sa rieši len jedno, akú má naša krajina skutočnú históriu. Len nie všetci zažili skutočnú nežnú revolúciu a tí čo ju zažili nám hovoria o tom, že aké to bolo kedysi za socializmu. Kedysi sme fungovalo ako Československo a žilo sa priam až totalitným režimom teda tým nedemokratickým. Ale nie vždy občani mohli robiť čo chcú. Toto už je len taký úvod o tom, čo budem skutočne písať.

Zo samotnej minulosti si nie všetci pamätajú všetko. Dakto si pamätá všetko a dakto si pamätá len dané útržky. Či v minulosti malo všetko svoje pre a proti, tak aj v budúcnosti, je to rovnaké. Minulosť bola na niečo dobrá, ale bola aj tvrdá. Ako som spomínal, tak si ľudia nemohli povedať čo chceli, lebo by za to mali nejaké postihy, Každý človek musel proste robiť, nemohol povedať že nechce robiť, lebo by mal s toho veľké problémy. Proste to bol tvrdý ale spravodlivý systém, ale tak väčšina čo žila v tom režime, to vie omnoho lepšie zhodnotiť.

Za totality tu proste fungoval komunizmus, presadzovali sa tvrdé pravidlá, kde vznikol sovietsky model budovania a riadenia štátu.  Hlavné heslo bolo: Sovietsky zväz náš vzor! Toto heslo nebolo iba propagandou, ale bolo aj neúprosnou súčasťou uplatňované vo všetkých oblastiach nášho života. Sovietsky vzor sa samozrejme premietol aj do vnútornej politiky štátu. Po februári 1948 sa začala tzv. očista verejného života.

Odstraňovali sa z neho nielen príslušníci nekomunistických strán, ale aj tí občania, ktorí boli novému režimu proste nepohodlní. Čistky sa robili medzi riadne zvolenými poslancami Národného zhromaždenia. SNR a národných výborov. Komunistická strana sa stala štátostranou. Svoju vedúcu úlohu si nechala potvrdiť v ústave. Vo voľbách si občan nemohol slobodne vyberať svojich zástupcov. Vždy sa volili len tí poslanci, ktorých navrhla komunistická strana. Vlastne sa tomu hovorilo jednotná kandidátka. Politický systém sa budoval na prísnom centralistickom princípe.

Znamenalo to ďalšie obmedzenie právomocí slovenských národných orgánov. Centralizácia znamenala aj sústreďovanie neobmedzenej moci do rúk najvyšších predstaviteľov vládnucej strany, ktorí boli zároveň aj najvyššími štátnymi funkcionármi. Najviac tragickou a bolestivou súčasťou komunizmu bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov nového režimu tzv. triednych nepriateľov. V mene toho začalo masové zatýkanie, väznenie a iné prenasledovanie občanov.

Nepohodlné osoby poslali do táborov a do nútených prác. Uskutočnili sa stovky vopred naplánovaných súdnych procesov. Obžalovaní sa po krutom fyzickom i psychickom mučení priznávali k najťažším zločinom ako (vlastizrada. špionáž, sabotáže atď.), ktoré však nikdy nespáchali. Ich vina vlastne spočívala v pokuse opustiť republiku, v styku s cudzími osobami, vo vyjadrovaní svojich politických a občianskych názorov a pod. Rozsudky z politických procesov boli kruté: mnohoročné väznenie a 232 rozsudkov smrti.

Politické procesy mali donútiť občanov k poslušnosti a zároveň mali ospravedlniť hospodárske ťažkosti, ktoré sa pri budovaní socializmu vyskytli. Na druhej strane napätie a strach, ktoré spôsobovali,. vyvolávali v občanoch sklamanie a odpor. Napriek nebezpečenstvu a streľbe na hraniciach každý rok opustili Čes­koslovensko stovky občanov.

Vlastne SNP bolo prvým krokom k vstupu Slovenska do obnovenej Československej republiky. Oslobodenie samotného Slovenska trvalo neskutočných 8 mesiacov. Samotné oslobodzovanie území Slovenska začalo 20. septembra 1944, keď jednotky 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu prekročili jeho hranice východne od Michaloviec a na druhý deň oslobodili ako prvú obec Kalinov. Trvalo do 3. mája 1945, keď boli oslobodené obce Makov a Klokočov, t.j. 226 dní. Po celý ten čas bojovali na území Slovenska vojská Červenej armády, od 6. októbra 1944 jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a od 18. decembra 1944 aj vojská rumunskej armády.

Bojová činnosť oslobodzovacích vojsk, prebiehala v zložitých terénnych podmienkach, výhodných pre brániaceho sa protivníka. si neraz vyžiadala nemalé obete. Podľa ústrednej evidencie Ministerstva vnútra SR je na území Slovenska pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov rumunskej armády a 1 736 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru.

Zatiaľ čo v septembri a októbri 1944 boli do bojovej činnosti proti nemeckým a maďarským vojskám na území Slovenska nasadené tri vševojskové armády v počte 35 divízií a dve letecké armády, tak v januári až marci 1945 už operovali na našom území vojská siedmych vševojskových armád, jednej tankovej armády a jednej jazdecko-mechanizovanej skupiny v celkovej hodnote 55 až 82 divízií a dve letecké armády.

Najkrajšie obdobie 70, 80 a 90-te roky, nežná revolúcia, samostatný štát

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Prvým prezidentom Slovenskej republiky sa stal Michal Kováč a predsedom vlády zostal Vladimír Mečiar. Vládu vytvorenú po parlamentných voľbách roku 1994, kedy sa premiérom opäť stal Mečiar, však charakterizovali autoritatívne spôsoby a nacionalistická rétorika. Najmä v rokoch 1994 – 1998 sa Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom dostávalo do čoraz hlbšej medzinárodno-politickej izolácie, z ktorej sa krajinu podarilo vyviesť až po parlamentných voľbách v roku 1998, keď sa k moci dostala dovtedajšia opozícia vedená kresťanským demokratom Mikulášom Dzurindom.

Život sám o sebe má aj svoje pozitívne a aj negatívne stránky, len niekedy záleží na tom, ako ich človek dokáže prijať.  Po tej dobe čo bola, tak mal človek väčšiu slobodu v tom čo robí. Teda najkrajšie časy boli určite keď začala byť nežná revolúcia a keď sme začali fungovať ako samostatný štát. Proste aj hudba kde mal byť nejaký vulgarizmus bola s cenzúrou, dnes je tomu už inak. Podľa mnohých ľudí boli určite 70, 80 a 90-te roky, ako ich najkrajšie obdobie života.

Potom začal byť život skvelý, mali sme veľa zážitkov. Keď sme si púšťali niečo v telke, tak sme si to hneď nahrávali na kazetu. Prvý televízor bol čiernobiely, neskôr začali prichádzať tie farebné. Kedysi sme sa hrali Pogy, zbierali sme nálepky s Pokémonov a vymieňali si ich z inými ľudmi. Ak sme z niekým chceli ísť von, tak sme zazvonili na zvonček a išiel k nám dole. Doba kedy sa posielali listy, bola tiež veľmi pekná. Sme sa hrali na schovávačku, skákali gumu a podobné zábavky, na ktoré sa bohužiaľ zabúda.

Sa mi celkovo zdá, že aj ľudia po tých 70, 80 a 90-tich boli milší a spontánnejší. Tým chcem povedať že si dokázali užívať života a riadili sa jednoduchým Carpe Diem. Po škole väčšina nešla hneď domov, ale išli spolu niekam do mesta, alebo len tak niekde pokecať o živote. V škole si proste žiaden žiak nemohol dovoliť odpapuľovať učiteľovi, lebo by dostal trstenicou po rukách a samozrejme samotný učiteľ bol aj väčšou autoritou, žiaci ho viacej poslúchali a niečo sa aj naučili.

Proste nikto sa nikde neplašil, všetci robili to čo ich bavilo. Samozrejme ľudia ani neboli toľko chorí, málokedy to tak bolo. Nikto neporovnával a nesúdil človeka, len na základe toho čo má oblečené, lebo všetci si boli naozaj rovní a na nič sa nehrali. Proste neexistovala pretvárka, faloš alebo nejaké iné intrigy. Človek ak sa išiel zabaviť, tak si nebral peniaze zo sebou, ale bol zo svojimi ľudmi vonku. Bolo to tak krásne obdobie, ktoré skrýva veľa spomienok.

Súčasná doba

Ale trošku odbočím z histórie a nahliadnem do budúcnosti. Ako začali vznikať mobily a počítače, tak zrazu všetko bol rýchly technologický pokrok. Kedysi fungovali aj diskety, aj keď tie prakticky už dávno zanikli. Prestalo fungovať to posielanie listov a zrazu moderné výdobytky prebili všetko okolo nás. Ľudia zrazu začali používať mobily, teda ich používať začali všetci. Zrazu veci sú nastavené v úplne inom meradle a každý sa niekam ponáhľa.

V školstve aj žiaci nie sú takí ako v minulosti. Vyskakujú na učiteľa, neraz ho aj napadnú a s učitela vykreslia doslova toho najhoršieho človeka, ktorý sa snaží tie deti niečo naučiť a chce im len dobre, aj keď je prísny. Mnoho ľudí keby nemalo prísneho učiteľa, tak sa nikdy nič nenaučia. Dnešné deti, sú omnoho drzejšie, než tie predtým. Si stále chcú niečo dokazovať nielen v škole, ale aj mimo školy. Neraz sa znížia na takú úroveň, že začnú kradnúť a čakajú že ich nikto nechytí.

Neraz v niekoľkých článkoch som určite spomínal, že mnoho vecí čo nebolo v minulosti hrozbou, tak v tejto dobe sú nebezpečné. Samotný internet nie je dostatočne bezpečný a často krát si človek nedáva pozor, kam vešia svoje vlastné údaje. Píše neraz aj to, čo neraz človeku ublíži a neuvedomí si skutočné následky, daných slov. To čo napíšeme, alebo povieme sa nedá opraviť a nedá sa to ani zmazať.

Aj vznikajú rôzne skupinky ľudí ako emáci, punkeri, metalisti, hip-hoperi a podobne. V minulosti to bolo niečo úplne iné tam boli hippies. Každá skupinka bola na základe oblečenia niekam členená a ľudmi bola buď milovaná alebo nenávidená. Proti skinheadom tiež sú predsudky, ale tam je to už zložitejšie. Niektorých ľudí začali súdiť podľa oblečenia, ak mali nejakú známu značku, tak tam bola určitá závisť a chceli mať rovnaké oblečenie. Podľa daných kontroverzných značiek, niektorých ľudí vykreslili ako fašistov a skutočnosť bola iná.

Dnešná doba je strašne uponáhľaná a ľudia sa stále niekam náhlia, či zo školy alebo s práce. Všetko ide až takým neskutočným tempom, že človeku unikajú podstatné veci v živote. Vstane, naje sa, ide do práce, dá si obed, ide domov a zasa to isté. Ľudia by si nemali v kuse vyčítať nejaké maličkosti, aj keď niekedy je treba, si všetko vyjasniť. Všetko je nastavené inak, zákony politikov málokomu skutočne pomohli a každý si hrabe len pre seba. V dnešnej dobe nevieme kto je náš kamarát a kto je iba obyčajný podrazák. Preto treba veriť iba tým správnym osobám.

Treba si dávať pozor na to čo robíme a ako to robíme. Každý krok si treba premyslieť a nie bezhlavo konať. Vždy si treba vážiť tých ktorým na nás záleží a nepúšťať si k telu hocikoho. Dôveruj a preveruj platí dodnes, takisto isto platí že dvakrát meraj a raz rež. Na svete si treba vážiť mnoho vecí, zdravie, štastie a lásku. Najme to zdravie je dôležité, lebo neraz s ním ľudská duša hazarduje. Treba sa tešiť s každého dňa čo prinesie, lebo všetko v našom živote môže byť našou výhrou a prehrou zároveň.

 

 

 

The CW 2013/14: Dátumy premiér

27. júna 2013

Stanica The CW, narozdiel od staníc CBS a NBC, rozbehne sezónu 2013/14 až od druhého októbrového týždňa. Kedy sa vrátia z letnej prestávky ňou obnovené seriály a kedy budú mať premiéru jej novinky?

Pondelok (7. október)
20:00-22:00 Hart of Dixie S3
22:00-23:00 Beauty and the Beast S2

Streda (9. október)
20:00-22:00 Arrow S2
21:00-22:00 THE TOMORROW PEOPLE

Štvrtok (10. október)
20:00-21:00 The Vampire Diaries S5
21:00-22:00 REIGN

Utorok (15. október)
20:00-21:00 THE ORIGINALS
21:00-22:00 Supernatural S9

Piatok (25. október)
20:00-21:00 The Carrie Diaries S2

zdroj: serialy.sk

Hrozivá predpoveď: Doba ľadová má prísť už o dva roky!

26. júna 2013

Zatiaľ čo sa jedna časť vedcov domnieva, že prichádza globálne otepľovanie, uznávaný klimatológ Hubert Lamb varuje pred dobou ľadovou. K dramatickému poklesu teplôt by podľa neho malo dôjsť už v roku 2015.

Počas svojho života ho považovali za jedného z najväčších expertov vo svojom odbore. Okrem iného skúmal správanie vetra v Londýne, ktorého časový priebeh zhmotnil v roku 1988 do grafu.

Do grafu zaniesol dáta z posledných 600 rokov, pričom u nich zaznamenal 200 ročnú periodicitu a skopíroval graf na 200 rokov dopredu, čím urobil predpoveď, ako by to malo vyzerať v budúcnosti, uviedol portál wattsupwiththat.

Jednou zo záhad vývoja klímy posledných 300 rokov bol náhly pokles teplôt v Európe roku 1740. Došlo k nemu znenazdajky, pár rokov po vrchole solárneho cyklu a desaťročia relatívne priaznivého počasia. A práve perióde do roku 1740 zodpovedá klíma, ktorú tu máme posledných 30 rokov, pričom podľa Lamba by súčasným rokom 1740 mal byť rok 2015. Z tohto modelu vyplýva, že už o dva roky by malo prísť neobyčajne mrazivé obdobie.
Zem čaká obdobie chladu

Globálne otepľovanie, o ktorom vedú vedci v posledných rokoch vzrušujúce debaty na verejnosti i v odborných kruhoch možno nebude tým, čo našu planétu čaká v najbližších rokoch. Naopak, prichádza ochladenie, varujú aj ruskí vedci. Pokles teplôt podľa nich však nebude zničujúci. Slnečná aktivita podľa pozorovania expertov petrohradského observatória Pulkovo začína slabnúť, čo podľa nich znamená na 200 až 250 rokov pokles priemerných ročných teplôt.

Slnko mení svoju aktivitu v niekoľkých cykloch – 11-ročnom, 90-ročnom a 200-ročnom. Práve štart toho posledného Rusi avizujú. “Situácia nie je taká jednoduchá,” tvrdí Jurij Nagovycin z Pulkovo. “Ochabne ak slnečná aktivita, neznamená to automaticky pád teplôt,” vysvetľuje. Podľa experta klímu ovplyvňuje rad faktorov vrátane pevnín, atmosféry, oceánu či ľadovcov. Podiel slnečnej činnosti predstavuje v tomto mixe len 20 percent. “Takže zatiaľ čo na Zemi už proces zmien prebieha, slnečná činnosť, respektíve jej pokles môže naštartovať niektoré ďalšie čiastkové posuny,” pripúšťa Nagovycin.

zdroj: aktuality.sk

Porazený

25. júna 2013

Človek neustále zvádzal svoj boj zo životom. Stále vo svojom vnútri cítil, že je odstrčený od skupiny, cítil sa porazený a bez motivácie. Zrazu začal bojovať s depresiami a s tým, že je v tomto svete absolútne nedocenený. V hlave človeka sa zrazu rodí niekoľko myšlienok, začne vnímať isté veci negatívne a potom sa uzavrie do seba, čo je fakt veľkou chybou. Často nie je jednoduché, veciam čeliť, než si môže väčšina ľudí pomyslieť.

Som obyčajný človek ako každý z nás, len s inými vnútornými pocitmi. V rámci svojho života som si prešiel, neskutočným množstvom ciest, aby som našiel tú jednu správnu, na ktorej sa budem v skutočnosti držať a s ktorej nikdy nezídem. Mal som obdobie ktoré bolo v rozpore z mojim životom, nesmierne náročné a môžem povedať, že najviac ma to ovplyvnilo psychicky, fyzicky som sa cítil omnoho lepšie. Každý deň som v istých veciach v živote, videl že robím úplne inak.

Bol som neraz aj taký, že všetko ma v mojom živote totálne rozhádzalo. Že všetko som tak bral vážne, až som to proste nedokázal ovládať. Zrazu moja sebareflexia bola na totálnom bode mrazu a zrazu som vo veciach mal chaos. Som zrazu mal chaos, čo som totálne nezvládal a musel som neraz znášať isté lekcie, čo som dostával od života. Vnímal som svoj život ako boj, pri ktorom som mal pocit, že som bol porazený a že sa nič v ňom nedá napraviť. Bolo to ťažšie, než si ľudská duša vie predstaviť.

Život pre mňa nebol vždy ľahký, často som musel vo svojom živote potlačiť bolesť a zaťať zuby, aby som mohol nejako ísť ďalej. Neraz som si isté veci musel doslova preskákať. Či to tak bolo v citovom živote alebo v školskom živote, vždy sa okolo mňa diali, iné životné veci ktoré som nie vždy dokázal zmeniť tak, aby každému okolo mňa bolo lepšie. Ako som nad danými vecami v živote rozmýšlal, tak tým bolo čoraz horšie a príliš som si potom pripúšťal veci.

Často som sa cítil, ako ten porazený bojovník a outsider ktorý sa uzatváral do seba. Mal som neraz s tých vecí, čo sa diali v mojom živote depresie. Som musel potlačiť aj plač, ktorý som v sebe cítil. Mal som chuť toľko krát sa vyplakať a nedokázal som to. Aj napriek tomu koľko krát, som musel v sebe dusiť svoje pocity a dávať ich von bolo strašne ťažké, teda to išlo viacmenej zo mňa, ako s chlpatej deky. Bol som pravdepodobne príliš opatrný a často som nevedel čo mám vôbec robiť.

Mal som také prázdninové obdobie ktoré som neraz preplakal a mi dlho trvalo kým sa postavím na nohy. Vo vnútri som sa snažil zabudnúť na všetok ten plač. Nešlo mi to, nemal som zmysel života a som bol normálne demotivovaný sa pohnúť ďalej, často krát som sa musel k niečomu totálne dokopať. Nad ničím vo svojom živote som nemal kontrolu, všetko spadlo na moju hlavu ako balvan a bol som viacej pesimistom, než by som mal byť optimistom. Bolo dlhé obdobie, kým som sa zo všetkého skutočne dostal. Potom neskôr v mojom živote prišiel úplný zvrat, ktorý mi pomohol.

Po istej dobe som začal chápať, že všetko vo svojom živote treba zmeniť. Ako moja povaha tá bola stále dobrá čo platí doteraz, len som musel isté životné priority predhodnotiť. Zrazu som vo svojom živote začal hľadať zlatú strednú cestu. teda viacej byť optimistický a viacej si veriť. To bola jediná a zároveň najťažšia cesta, ako začať prekonávať okolo seba nástrahy. Lebo umenie života je v ňom zvládať všetko okolo seba. Teda človek by si mal povedať čo je správne a čo nie.

Zistil som, že ak chcem dané situácie zvládnúť, tak ich musím zvládnúť s chladnou hlavou a viacej sa sústrediť na to, čo je pre mňa skutočne dôležité. Moja sebareflexia začala byť lepšia a začal som byť viac otvorenejší. Prestal som sa báť a menej sa uzatvárať do seba. Som sa stal omnoho silnejším človekom a všetko znášať ľahšie. Vo všetkom som sa snažil nájsť len to dobré a naučil som sa, že každá prehra človeka môže len posilniť a dodať mu mnoho sily.

Bolo by načase si veci zhrnúť tak, aby to nebolo príliš depresívne. Kedysi som sa cítil porazený, ale už sa tak necítim, lebo aj v tej najväčšej veci v živote sa snažím nájsť nejakú devízu. Mám za sebou, neraz ľudí čo stoja pri mne a pri nich sa cítim skutočne výnimočný. Necítim sa ako lúzer, skôr pociťujem, že mnoho ľudí mi pomohlo v tej najťažšej chvíli prekonať všetky najťažšie prekážky. Všetko robím srdcom a to čo poviem myslím skutočne úprimne. Mojou výhrou v živote je to, že som sa dokázal popasovať s realitou a snažím sa ísť ďalej. Ak keď si myslím, že ten boj je ťažký, ale konečne sa necítim porazený. Skutočné víťazstvo človeka je vtedy, keď začne zo svojim životom niečo skutočne robiť. Mojou motiváciou začalo byť to, že som sa napriek všetkému nevzdal.

Prázdniny sa blížia

24. júna 2013

Pomaly sa blíži koniec školského roka a jednoznačne by trebalo povedať o istých veciach, čo sa budú diať na stránke. Prázdniny sa pomaly blížia a určite by nejeden človek chcel vedieť, že či budem na blogu pracovať aj cez prázdniny. Určite moja práca na blogu, bude pokračovať aj cez prázdniny, aj keď môžte očakávať, že niekedy bude na blogu aj menšia prestávka. Jedna bude týždňová a druhá bude pravdepodobne ešte dlhšie. Budem chodiť aj medzi ľudí, tak uvidím ako všetko budem stíhať, ale určite neprestanem písať.

Človek si neraz musí od istých vecí oddychnúť, aj keď ja beriem blog, ako oddychovo-písaciu činnosť, pri ktorej sa snažím zapájať všetky svoje myšlienky. Neraz je toho na mojej hlave dosť veľa a nedá sa robiť všetko naraz. Snažím sa vo všetkom nájsť určitú postupnosť a povedať si, že všetko sa dá nejako stihnúť, len treba chcieť a niečo pre to robiť. Chápem že neraz svojimi článkami ovplyvňujem určitú generáciu ľudí, teda nielen tých starších, ale aj tých mladších čo čítajú moje články.

Som zo stránkou prešiel do takého levelu, že okrem pridávania kategórií, som sa naučil pridávať aj tabuľky, kde si nájdete informácie o mne, aké mám filmy, hry a seriály. Určite v rámci voľného času, pridám ešte nejakú tabuľku v ktorej bude, že akú mám rád hudbu. Začal som písať hudobné biografie ktoré sa stretli z veľkým úspechom, neraz si ich pozrie dosť ľudí, čo si naozaj vážim, lebo naozaj napísať biografiu s mojim názorom, ako vnímam určité skupiny, trvá strašne dlho, plus si k daným veciam nájsť informácie, zaberie dosť času.

Určite by som neskôr pridal aj nejaké svoje fotočky v rámci danej tabuľky. Ale táto myšlienka je ešte vo vzduchu a neviem kedy sa k tomu dostanem. Mnoho ľudí si povie, že nič nerobím, ale každý deň rozmýšlam nad tým, že aký článok napíšem, že či sa to bude vôbec niekomu páčiť a že či to danú skupinu ľudí osloví. Plne chápem, že neraz svojimi článkami ovplyvním veľkú skupinu ľudí a neraz sa tí ľudia môžu rozdeliť na dva tábory, niekto dané články pochváli a dakto nie.

Nie vždy všetky články je ľahké napísať. Mojim cieľom nie je čo najrýchlejšie spraviť článok, ale aj popremýšlať, aké tam zvolím slová, o tomto to vlastne celé je, proste mne ide o kvalitu a nie o kvantitu. Ako stane sa, že ešte niekedy sú tam deficity, ale snažím sa neustále zlepšovať a každý článok spraviť najlepšie ako len budem vedieť. Niekedy mám aj výpadkové dni, kedy doslova neviem o čom mám písať, ale potom prídu dané životné situácie, ktoré mi doslova napovedia, že o čom mám v skutočnosti písať. Je to rýchly proces, plný silných impulzov.

Pri tvorbe článkov nielen že čerpám zo svojich životných skúsenosti, ale často krát mi pomáhajú aj priatelia, za čo som vďačný. Neraz mi napíšu tému o ktorej mám písať a zo mňa to už nejako ide samo. Každý článok mi trvá napísať priemerne takých 1 až 2 hodinky, to závisí od toho ako dlhý chcem písať článok. Niekedy ten článok napíšem rýchlo a niekedy mi to trvá dlhšie, vzhľadom k tomu, že to nechcem odfláknúť a chcem aby ten výsledok bol čo najlepší.

Neraz mi pomáha keď mi niekto povie, že čo mám zlepšiť, lebo ja podľa toho, dokážem ľahšie spraviť niečo, čo ma posunie ďalej. Snažím sa aby každý článok mal hlavu a pätu, aby to nebol nejaký nezmysel, čo by ľudia neocenili. Za dva mesiace si zhodnotím, moju celoročnú prácu, ktorú sa snažím viacmenej aj obhájiť. Nemyslel som si, že blog si nájde svojich priaznivcov, ale za každého jedného som vďačný. Verím že ešte bude mnoho ľudí, pre ktorých sú moje články dostatočnou motiváciou na to, aby si povedali, že všetko sa dá v živote zvládnúť. Verím že si všetci prázdniny užijete a načerpáte veľa energie, na splnenie vašich snov a prianí čo určite máte. Ja určite budem robiť, to čo ma naozaj baví a čo ma napĺňa.

 

 

 

Placebo (hudobná biografia)

22. júna 2013

O skupine

Placebo je anglická alternatívna rocková kapela z Londýna. Vznikli v roku 1994 spevák a gitarista Brian Molko a gitarista / basista Stefan Olsdal. Ku kapele sa pripojil bubeník Robert Schultzberg, ktorý bol neskôr nahradený Steve Hewitt po konfliktoch s Molkom. Hewitt kapelu opustil v októbri 2007 a bol nahradený Steveom Forrestom v roku 2008. Placebo sú známy pre ich androgýnny imidž a úzkosťami poháňaný hudobný obsah. K dnešnému dňu vydali šesť štúdiových albumov, z ktorých všetky dosiahli vrchol TOP 20 vo Veľkej Británii, a predali viac ako 12 miliónov platní po celom svete.

Formácia (1994–1995)

Brian Molko a Stefan Olsdal sa obaja zúčastnili American International School of Luxembourg, ale nemal skrížiť cestu správne, až do roku 1994 v Londýne, Anglicko. V tej dobe, Olsdal bral lekcie hrania na gitaru a bol na ceste domov, keď stretol Molko u metra South Kensington stanice. Molko, poznamenal, že Olsdal mal gitaru na chrbte, pozval Olsdala sledovať ho hrať v miestnom bare. Na sile výkonu Molka, Olsdal rozhodol, že oni dvaja by mali založiť kapelu. Dvaja tvorili kapelu Ashtray Heart, lo-fi duo, hrajúci prevažne na detské hudobné nástroje.

Pôvodne dvaja boli schopní rozhodnúť o bubeníkovi. Molko mal nejaké skúsenosti hrať so Steveom Hewittom, čo bolo pre neho ideálnou voľbou. Avšak, Hewitt mali predchádzajúce záväzky voči inej kapele z Londýna, a len mal čas hrať na občasné ukážky s Molkom a Olsdalom. To viedlo Roberta Schultzberga prevziať pozíciu bubeníka, kedy kapela podpísala zmluvu s Caroline Records. Schultzberg poznal Olsdala z internátnej školy v Sigtuna, Švédsko, kde by spolu hrali v kapele.

Meno “Placebo”, Olsdal poznamenal v rozhovore pre MTV, bol vybraný pretože jeho latinského pôvodu “placebo” doslovne prekladá z latinčiny ako “ja, prosím”. Často v rozhovoroch, Molko hovoril, že meno je satiricky odrazom 1990 klišé menovať niečí kapelu po lieku, hoci Olsdal prehlasuje, že toto nebol pôvodný plán a motiváciou pre pomenovanie skupiny “placebo”. Ak sa pýtal na pomenovanie kapely, Molko povedal:

Je to zložitá otázka, naozaj. Ako hudobníci sa pokúsite nájsť názov vašej kapely, ktorá reprezentuje a vy nikdy naozaj, pretože v podstate, názvy kapiel strácajú svoj význam po chvíli. Stanú sa z nich rad zvukov, ktoré spájajú s ľuďmi v hudbe. Najdôležitejšia vec na meno je to, že si dokážete predstaviť, štyridsať tisíc ľudí kričí to jednohlasne.

Debutový album, zmena lineupu, spojenie glamu (1996-1998) 

Placebo svoj debutový album vydali 16 júla 1996 a bol to pre nich veľký úspech, vrcholiť na pozícii č 5 v Británii, čo značilo že je to ich najlepší album v rámci britpopovej éry. Album predstavovalo desať skladieb (jedenásť vrátane skrytého bonus track “Hong Kong Farewell”), ich najviac populárna bola skladba “Nancy Boy”. V roku 1998, čitatelia časopisu Q hlasovali za Placebo č 87 v “Čitatelia Q All Time Top 100 Albums zoznam”. Skupina prerobený a znovu vydaný album 18. septembra 2006 vydala, v rámci desiateho výročia čo sú na hudobnej scéne.

Napätie u Schultzberga začalo stúpať. Skupina spočiatku ho nechala ísť v septembri 1995, ale bol znovu prijatý na zaznamenanie prvého 7-palcového singla “Bruise Pristine”. Po hádke v auguste 1996, tesne predtým, než začal robiť svoju prvú televíznu show, Molko sa rozhodol, že to by bolo najlepšie pre kapelu, ak Schultzberg odišiel. Ale Schultzberg navrhol kapele aby mohli spolu hrať, kým sa dokončí príprava ich prvého albumu Placebo a kapela ho nakoniec prijala.

Nakoniec Schultzberg skutočne musel opustiť kapelu v septembri 1996, na turné po USA. Pred odchodom na javisku na svojej prvej výstave v štáte New York, Olsdal informoval Schultzberga, že nebude na turné v Nemecku, ktoré bolo po USA len jedno. Na vedúceho žiadosť Schultzberg urobil ďalšie dve vystúpenia s kapelou v Paríži po amerického turné, z ktorých posledné bolo vystúpenie na “Nulle Part Aillleurs”. Molko hovoril, že on bol “unavený z toho, že sa nedokázal sústrediť kvôli tomu že Robert zúril proti celému svetu”.  Kým Schultzberg bol s kapelou, bolo nahraných niekoľko skladieb, vrátane ich prvého 7-palcového singla Bruise Pristine “,” Come Home “EP, singlovej verzii” Boy “(Nancy s B-strany” Slackerbitch “,” Miss Moneypenny “, a cover od skupiny Smiths ” Bigmouth Strikes Again “) a ich debutový album. Obsahoval skladbu” I Know “, Schultzberg hral didgeridoo, rovnako ako bubny. V rovnakom roku, však, oni boli schopní presvedčiť Hewitta vrátiť sa do Placebo a stal sa plnohodnotným bubeníkom kapely.
Na začiatku roka 1996 Placebo otvorili niekoľko koncertov pre Davida Bowieho v Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku ako súčasť jeho vonkajšej Tour po tom, čo počul len jednu sklafbu z ich dema. Bowie takisto vyzval trio hrať na jeho 50. narodeniny u záhrady Madison Square v New Yorku v roku 1997. Na párty boli tiež aj osobnosti, ako je Billy Corgan zo Smashing Pumpkins, The Robert Smith z The Cure alebo Lou Reed.

Skupina je spojením glam rocku i naďalej. V roku 1998, Placebo nahrali skladbu ktorá bola coververziou T. Rexa “20th Century Boy” pre soundtrack Velvet Goldmine. Skupina tiež mala menšie role vo filme. Bowie vytvoril špeciálne vystúpenie na pódiu s Placebom počas turné zastávkou v New Yorku. Verzia piesne “Without You I’m Nothing”, ktorá sa pôvodne objavila na albume s rovnakým názvom, kde bol aj track zo spoluprácou Molka a Bowieho. Placebo hrali “20th Century Boy” naživo s Davidom Bowiem na Brit Awards show v roku 1999.

Without You I’m Nothing and Black Market Music (1998–2002)

V roku 1998 prešli Placebo pod major label Virgin, a vydali tam svoj album Without You I’m Nothing v novembri. To bol ďalší veľký úspešný predaj vo Veľkej Británii a spočiatku sa zdá byť skupina prelomom na trhu v USA, kde MTV obsahoval titulný prvý singel z albumu “Pure Morning”, ale nasledujúce single a videá nedokázali odpovedať na úspech svojho predchodcu.

Prvé dva single z Without You I’m Nothing , “You Don’t Care About Us” a “Pure Morning”, boli vrcholom ich britského úspechu, kde sa dostali do prvej desiatky.Síce od albumu Without You I’m Nothing kapela dostala menej pozitívne ohlasy od britskej hudobnej tlače, ktorá príležitostne sa vysmievala z vnímaných nárokov frontmana Molka. Avšak, skupina si zachováva obrovskú popularitu a kritiku nasledujúcu v Kontinentálnej Európe. Podľa spôsobu ich anglicky plynule francúzskym prízvukom frontmana, Francúzsko sa stalo ich prvou cieľovým trhom v Európe, čo viedlo k ich získaniu obrovskej popularity, dokonca viac než ich britskej základni fanúšikov.

Skupina vydala album Black Market Music v októbri 2000, kde ďalej experimentovali zo žánrami mimo ich rockového zvuku. Re-release verzia vydaná v Spojených štátoch predstavovala trochu iný zoznam skladieb, kde bola pridaná spomínaná Bowieho cover verzia “Without You I’m Nothing”, a skupina mala tam aj cover skladbu od Depeche Mode “I Feel You”. Album splodil ďalšie britské hity ako “Taste In Men” a “Slave To The Wage”.

Placebo sa stretli s odporom od britského hudobného priemyslu po vydaní singlu “Special K” kvôli jeho odkazu o ketamíne ako podobenstvo o láske. Pieseň bola vydaná v Austrálii ako singel predtým, než nakoniec sú dispozícii v UK ako EP kde boli súčasťou b-strany a remixy, ktoré by vyplnili konvenčné dvoj-diskové vydanie singlu. V tej dobe kapela tvrdila, že toto bolo kvôli nespokojnosti s vydaním vo dvoch formátoch CD, požiadavka bola trochu narušená v ich následných jednotlivých vydaniach, všetky sú k dispozícii v dvoch formátov CD sprevádzaný 7 “vinylu.
Ich štýl zmenil len málo z Without You I’m Nothing na čiernom trhu hudby, založený na pomerne jednoduchej hry na gitaru, často ovplyvnené štýlom 1970 britského a amerického rocku a Molkovho prenikavého spevu. Prvý singel pre nový album, “Taste In Men”, bol jedným z ich najobľúbenejších s Trancy syntetizátorom v pozadí a kvíleniem skreslenej gitary. Black Market Music nedostal rovnakú úroveň dlhodobého uznania a mediálneho humbuku, ako Without You I’m Nothingl, ale jeho vrchol predaja predčili tie jeho predchádzajúce vo Veľkej Británii.

Sleeping with Ghosts and Once More with Feeling (2003–2005)

Na jar v roku 2003, Placebo vydali svoj štvrtý album Sleeping With Ghosts. Album obsadil vo Veľkej Británii 11. miesto a predalo sa s neho 1,4 milióna predaných kópií. Austrálsku časť turné mali zo skupinou Elbow a absolvovali britské šou Hai Mai Superstar ktorá bola v roku 2004.

Na jar 2004, vydala skupina svoje prvé živé DVD s názvom Soulmates Never Die ktoré bolo s koncertu v roku 2003 v Paríži. Záznam bol zaznamenaný v októbri 2003 počas koncertu v Paríži, Francúzsko. DVD obsahuje aj 25-minútový dokument.

Na jeseň v roku 2004, vyšla kompilácia zásadných skladieb Once More With Feeling Placebo Singles Collection: Singles 1996-2004 ktorej súčasťou všetky doterajšie hity kapely, ktoré predstavovali prierez ich tvorbou a súčasťou DVD boli aj videoklipy skladieb s ktorých sa stali hity. Na tomto CD je 19 skladieb kde sú aj dve novinky Do a Twenty Years.

Ten istý rok, hrali na jednu noc len koncert vo Wembley Arena, v ktorom Robert Smith z The Cure naživo vystúpil v dvoch skladbách, “Without You I’m Nothing” a cover The Cure je “Boys Dont Cry “. Tento výkon mal byť ich posledný koncert UK do roku 2006. Po koncerte vo Wembley, Placebo šli na krátke Once More With Feeling turné v Južnej Amerike. Dňa 2. júla 2005 skupina hrala “Twenty Years” a “The Bitter End” na Live 8 koncertu, v Palais de Versailles vo Francúzsku (pozri Live 8 koncertu v Paríži).

Meds and zmena lineupu (2006–2009)

V septembri 2005 kapela dokončila nahrávanie svojho piateho štúdiového albumu, Meds, ktorý bol vydaný 13. marca 2006 (meškanie v USA bolo do 4. apríla). Prvý singel z nového albumu, ktorý mal byť vydaný vo Veľkej Británii bol “Because I Want You.” “Song to Say Goodbye” bola prvá medzinárodná pieseň (vydaná súčasne s Because I Want You”). Album bol prerobený od októbra 2005 do januára 2006. Dve piesne, nahrané na album, majú duety s americkými spevákmi: “Meds” s Alison Mosshart z The Kills a “Broken Promise” s Michaelom Stipe z REM. Francúz Dimitri Tikovoi produkoval a mixoval vybrané skladby na piaty album Meds, vlastne on ho celý odprodukoval, čo značilo že mal celistvý zvuk.

Meds sa leakli na internet 17. januára 2006. Oficiálny dátum vydania Meds bolo 13. marca 2006, ale únik bol takmer dva mesiace skôr. To bolo podľa projektu kapely potenciálne spôsobiť veľmi nebezpečnú stratu zisku na vydanie albumu. Avšak, vo väčšine krajín, album debutoval pomerne dobre, štvrtý bol v Austrálii a siedmy v Spojenom kráľovstve.  Druhý singel z albumu Meds bol “Infra-Red”. Ten bol vydaný 19. júna 2006 vo Veľkej Británii. V roku 2006 vymenill Placebo label v USA, aby Astralwerks re-vydal niekoľko revízií svojich predchádzajúcich prác. V októbri bol ich debutový album Placebo digitálne prerobený a re-povolený s podtitulom “10. výročie vydania zberateľov”, box set zahrňoval tiež DVD obsahujúci videoklipy, koncerty a televízne vystúpenia. Tri ďalšie piesne: “UNEEDMEMORETHANINEEDU”, “Lazarus” a “Prevádzka na ten kopec” boli pridané do americkej verzie Meds (a pieseň “V chladnom rannom svetle” bola vyradená z albumu kvôli vulgárnych výrazov).

Placebo sa pripojili k Linkin Park a k ostatným umelcom v roku 2007 do Project Revolution Tour. Toto turné býva prakticky každý rok a v roku 2007, Linkin Park darovali $ 1 s každého lístka americkým lesom vďaka charitatívnej akcii Music For Relief.

V roku 2007, neskôr po Projekt Revolution tour bolo naplánované že Virgin vydalo Extended Play ’07 EP ako jednoduchý úvod pre nových priaznivcov do kapely posledného desaťročia hudby. Kompilácia predstavovala osem piesní: “Nancy Boy”, “Every You Every Me”, “Taste In Men”, “The Bitter End”, “Med”, “Pure Morning”, “Infra-Red” a cover skladba Kate Bushovej “Running Up That Hill”.

Dňa 01.10.2007 Steve Hewitt odišiel zo skupiny Placebo. Brian Molko prehlásil: “Byť v kapele je veľmi podobné, ako v manželstve a vo dvojiciach, v tomto prípade trojaký ľudia môžu pestovať seba v priebehu rokov. Chcete povedať, že nemáte radi vašeho partnera už je nepresné, vzhľadom všetko, čo ste prešli a dosiahli spoločne. Tam jednoducho príde okamih, kedy si uvedomíte, že chcete rôzne veci z vášho vzťahu, a že už nemôže žiť pod jednou strechou, aby som tak povedal. V auguste 2008 kapela získala nového bubeníka Stevea Forresta. Hewitt pokračoval vo vytvorení svojej vlastnej kapely, Love Amongst Ruin, kde z bubnovania prešiel na gitaru a hlavné vokály. On sa zároveň stal aj bubeníkom reformovanej kapely Six By Seven v roku 2012.

Placebo dalo jedno živé vystúpenie v roku 2008, ako súčasť podujatia EXIT MTV, čo bola kampaň proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá sa konala v Angkor Wat v decembri 2008.

Placebo opustili EMI v roku 2008, ale značka vydala kompletné nahrávky Placebo 8. júna 2009, vrátane všetkých štúdiových albumov, DVD a B-strany. To črtá desať diskov.

Battle for the Sun (2009–2011)

V januári 2009, Placebo potvrdili, že dokončili práce na svojom naslednovníkovi Meds z roku 2006 a že ten album vydajú v júni 2009. Úplný zoznam skladieb bola oznámený na internetových stránkach skupiny v marci 2009. Album Battle for the Sun je prvý album kde sa objavil nový bubeník Steve Forrest. Album bol vydaný 8. júna 2009 vo vydavateľstve PIAS Entertainment Group. Album bol nahrávaný v kanadskom Toronte s producentom Davidom Bottrillom.

Titulná skladba s eponymného albumu “Battle for the Sun” debutovala na BBC Zane Lowe je Radio 1 šou, 17. marca 2009. Následne bola k dispozícii zdarma na stiahnutie, na oficiálnych stránkach kapely. V rovnaký deň, hrali tajný koncert v Londýne, hrali niektoré materiály z albumu, vrátane skladby “Ashtray Heart”, “Julien”, “Kitty Litter”, “Speak In Tongues” a “Devils In The Details “. Vo svojej recenzii na koncert, Rock Sound napísal, že nový album je ťažšie hudobne znejúci v porovnaní so svojim predchodcom a pripomína atmosféruWithout You I’m Nothing . K dispozícii sú tiež rad opatrení, ktorý predstavujú na nových skladbách.

Prvý singel “For What It’s Worth”, v rádiu debutoval 20. apríla 2009. Bol k dispozícii na stiahnutie na iTunes a EMusic od 00:00 GMT 21. apríla 2009, a video na single premiéru na MySpace súčasne. To bolo fyzicky vydané 1. júna 2009.

V máji 2009, Placebo pokračovali hrať tri koncerty vo Veľkej Británii na pomerne intímnych miestach v Sheffielde, Bournemouth, a Londýne, pred odletom do 2009 Sezóna letných hudobných festivalov v Európe a Ázii. Odhalenie nového albumu s plným track-by-track vyčerpaný, Molko povedal pre škótsky News of the World, uvedených v zozname časopisu: “Je to ako nový začiatok … sme oživený, svieži a pripravení dobyť svet “.

13. mája 2009 skupina zahájila oficiálne internetové stránky ktoré boli v prepracovanej verzii s viacerými interaktívnymi prvkami a on-line obchodom. Od 29. do 31. mája 2009 Placebo prúdili nový album na svojich oficiálnych internetových stránkach. Fanúšikovia sa prihlásili na oficiálnej konferencii a dostali unikátny kód pre prihlásenie do 5 listening session z albumu v plnom rozsahu.

Dňa 5. novembra 2009 Placebo vyhrala MTV Europe Music Awards v kategórii “Best Alternative”.

V decembri 2009, Placebo vydali na iTunes London Festival ’09, živý album nahraný na iTunes festivale v Roundhouse, Camden 14. júla 2009. Album obsahuje 19 živých piesní a digitálnu brožúru.

Po letnej sezóne festivalu (a zrušenia amerického turné), Placebo išiel na sériu arena veľkých koncertov po celej Európe, v októbri a decembri 2009. Časť turné vyvrcholilo koncertom v londýnskej O2 aréne, ktoré bolo pre Placebo najväčším koncertom v Spojenom kráľovstve. Vo februári až apríli 2010, cestovali do juhovýchodnej Ázie, Austrálie a Južnej Ameriky.

V konečnom cieli cesty Placebo hrali v Izraeli a Libanone, pred návratom do Európy pre rad festivalov a koncertov predstavovali. Všetky Placebo koncerty neboli veľmi úspešné, aj keď, v Solúne, Grécko, v septembri 2010 účinkovali iba 50 minút vystúpenia, čo vyvolalo rozporuplné pocity z tisícok davu. Posledné show na turné sa konali v Brixtone v Londýne. akadémie 27-28 septembra 2010, súčasne s vydaním posledného albumu edície Redux.

V auguste 2011, Placebo sa vydali na mini-turné po dvoch výstavách v Berlíne a Stuttgarte.

Dňa 31. októbra 2011 skupina oznámila vydanie svojej druhého live video albumu We Come in Pieces, dokumentu zo živého vystúpenia v Brixton Academy 28. septembra 2010. Tiež 12. decembra 2011 bol na iTunes exkluzívne koncertný album Live At Angkor Wat.

2012 tour a B3 EP (2012–2013)

Dňa 29. novembra 2011, skupina Placebo oznámila, že bude hlavnou hviezdou Sundance Film and Music Festival v apríli 2012. V januári 2012, skupina bola potvrdená na Rock im Pott festivale, ktorý sa bude konať dňa 25. augusta 2012 v Veltins Arena , Nemecko, spolu s Red Hot Chili Peppers. Kapela hrala reťazec koncertov, všetky z nich v Európe, od apríla do septembra 2012.

Na konci mája 2012 Placebo potvrdili, že očakávajú, vydanie niektorých skladieb do konca roka 2012, rovnako ako, že bude pomáhať Adam Noble (Red Hot Chili Peppers, dEUS) na novom albume, ktorý bude vydaný v 16. septembra 2013. V auguste 2012 Molko odhalil pre Rai Radio Taliansko 2, že nový singel s názvom “B3” bude v septembri, nový album by mal byť vydaný ešte tento rok. Dňa 14. septembra 2012 skupina oznámila, že  5-trackové EP s názvom B3, ktoré bolo vydané 12. októbra 2012. To bolo znovu vydané na 10 “vinyle ku Record Store Day 2013.

Loud Like Love (2013–súčasnosť)

Počas Battle Of The Sun Tour, Molko a Olsdal sa zhodli, pri rôznych príležitostiach, že začnú pracovať na materiáli pre ďalší štúdiový album. V novembri 2011 skupina oznámila, že prostredníctvom svojej stránky na Facebooku a oficiálnej webovej stránky, sa chystajú do štúdia v roku 2012 nahrať ich siedmy štúdiový album.

21.mája 2013 Placebo oznámili názov svojho siedmeho štúdiového albumu, ktorý sa bude volať Loud Like Love. 10-trackový album, produkoval Adam Noble a bude vydaný 16. septembra 2013.

Kapela bude hrať na Vodafone Istanbul Calling festival v auguste 2013 (spolu s Rihannou, Tiestom a Sigur Rós, mnoho ďalších), rovnako ako Jisan World rockovom festivale v Kórei. Budú potom ísť na arény turné v Európe a v Spojenom kráľovstve v novembri a decembri 2013.

Moje vnímanie kapely Placebo

Placebo môžem povedať, že počúvam dosť dlho, neviem povedať že koľko je to rokov. 6-7 rokov možno aj viac. Na Placebo sa mi páči, že ich hudba človeka prinútia sa zamyslieť nad istými vecami, že čo ten Brian neraz prežíval vo svojom živote a že tie texty, nie sú len nejaké obyčajné básničky. Vlastne ich tvorba je alternatívny rock a miestami sa to približuje aj ku glam rocku. Každý ich album vystihol, nejakú životnú etapu,  Každá ich pesnička má proste niečo do seba.

Ťažké je Placebo porovnávať s nejakou inou skupinou, lebo majú svoj vlastný štýl, ktorého sa držia dodnes a sú mu verný celé roky. Mňa neraz ich hudba prinúti si sadnúť zadok a poriadne počúvať. Často vo svojom žánri experimentujú alternatívny rock s inými sub-žánrmi. Ich hudba v každom ohľade funguje ako celok. Je ťažké povedať, ktorá skladba ma od nich baví viac, lebo v každej skladbe od nich sa nájdem,

Brian sám o sebe nielen že spieval v skupine, ale aj v hosťoval v množstve iných skladieb a zároveň sa objavil v klipoch iných interpretov. Jeho hlas je proste nezameniteľný a nemožno si ho pomýliť, mnohí ho prirovnávali k dievčatu a popri tom to je spevák z neskutočným hlasom. Často krát u Placeba treba pochopiť, že sa mnohým páčiť nebude, neraz možno mnoho ľudí bude mať predsudky, ale si myslím že tomu treba dať šancu.

Ako talentovaný spevák, to nemal v živote najľahšie, neraz sa stával aj terčom posmeškov zo strany britskej tlače, že je nemódny a adrogýnny, popri tom on sám vedel, že čo je pre neho najlepšie. Napriek má u mňa veľký rešpekt že čo dokázal nielen samostatne, ale aj zo skupinou a že aj napriek tlakom na jeho osobu, sa dokázal vyrovnať s danými životnými lekciami.

Ešte najviac by som sa chcel vyjadriť ku klipom, ku ktorým nemám proste čo vytknúť. Proste v každom klipe je kúsok zo skupiny a z jej výnimočnosti, samotný klip vystihne úplne životnú situáciu čo je v danej skladbe, že človek môže počúvať text, ale až klip mu skutočne objasní, o čo v skladbe skutočne ide. Ja si myslím, že na každú skladbu bol výborný klip. A verím že Placebo tých klipov spraví ešte mnoho.

Verím že album čo má výjsť, bude tak skvelý, ako tie predtým. Na tomto albume sa ukáže sila skupiny, ale nepochybujem že do toho dajú všetko. Pre mňa sú Placebo po Linkin Park druhou najlepšou skupinou na svete a plným právom. Brian je skvelý líder a nebojím sa sklamania. Už len treba čakať album, ale ešte predtým 7. júla vyjde skladba Too Many Friends a neskôr bude aj klip, takže je sa na tešiť. 16. septembra vyjde celý album, tak verím že budú aj pozitívne reakcie. Určite sa máme na čo tešiť, ja sa jednoznačne teším.

Karlovarský festival privíta hollywoodsku hviezdu – Johna Travoltu

20. júna 2013

Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary ocení Křišťálovým globem za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii amerického herce, držitele dvou nominací na Oscara a Zlatého globu Johna Travoltu. Při této příležitosti bude slavnostně uveden snímek Sezóna zabíjení(Killing Season). Role, již zde John Travolta vytvořil, je nejnovějším důkazem jeho výjimečného hereckého mistrovství, díky němuž dokáže ztvářnovat náročné úlohy ve filmech různých žánrů.

John Travolta směřoval k herecké kariéře již od mládí. Po několika menších úlohách a účinkování v divadle na sebe upozornil v televizním sitcomu Welcome back, Kotter (1975). Necelé dva roky nato již přichází první příležitost, která z mladého herce vytvořila skutečnou hvězdu – úloha tanečníka Tonyho Manera ve snímku Horečka sobotní noci (Saturday Night Fever, r. John Badham), v níž dokázal zúročit spojení hereckého talentu a pohybového nadání. Kromě mimořádné popularity bylo výsledkem především ocenění v odborných kruzích, korunované nominacemi na Oscara a Zlatý globus. Postavení hvězdy upevnila vzápětí role v divácky úspěšném muzikálu Pomáda (Grease, r. Randal Kleiser, 1978), za niž byl podruhé nominován na Zlatý globus. Role ve filmu Městský kovboj (Urban cowboy, r. James Bridges, 1980) pak utvrdila publikum i kritiku, že John Travolta není jen tváří pro kasovní trháky, ale hercem, který má všestranné nadání.

Po několika letech hledání zajímavé příležitosti se na výsluní popularity vrací v komediálni trilogii Kdopak to mluví (Look Who ´ s Talking, 1989, 90, 93). Jako zásadní pro další směřováni jeho herecké kariéry se pak ukázala spolupráce s Quentinem Tarantinem na filmu Pulp Fiction – Historky z podsvětí (Pulp Fiction, 1994). Za ztvárnění zabijáka Vincenta Vegy získal další nominace na Oscara a Zlatý globus, ale hlavně díky této roli našel novou polohu svého herectví. Po mladých, sympatických mužích z počátku jeho dráhy, přicházejí postavy, které se často pohybují na hranici zákona či za ní a mají řadu záporných vlastností. John Travolta však právě tyto role dokáže zahrát s obdivuhodným nadhledem, schopností sebeironie a sarkasmu a díky tomu dát i záporným charakterům jistou dávku sympatie a neučinit z nich plochou karikaturu. Platí to především o postavě mafiána Chiliho Palmera z krimikomedie Chyťte ho (Get Shorty, r. Barry Sonnenfeld, 1995), za niž získal Zlatý globus a dále o dvou postavách z akčních filmů režiséra Johna Woo Operace: Zlomený šíp (Broken Arrow, 1996) a Tváří v tvář (Face/ Off, 1997). Souběžně však do své filmografie přidává emotivně působivé i náročné psychologické role jako je zemitý anděl z komedie Nory Ephronové Michael (1996), automechanik, který v sobě objeví nečekané schopnosti z filmu Johna Turteltauba Fenomén (Phenomenon, 1996), nebo propuštěný pracovník muzea dohnaný k zoufalému činu z Costa-Gavrasova dramatu Město šílenců (Mad City, 1997).

Střídání různých typů rolí napříč žánry je ostatně příznačné pro celou současnou hereckou kariéru Johna Travolty. Připisuje si další dvě nominace na Zlatý globus za výkony ve volební satiře Mikea Nicholse Barvy moci (Primary Colors, 1998) a v komedii Hairspray (r. Adam Shankman, 2007) a vrací se k oblíbeným ” bad guys” rolím, jimž propůjčuje přitažlivý nadhled – třeba v akčním thrilleru Dominika Seny Swordfish:Operace hacker (Swordfish, 2001), krimidramatu Únos vlaku 1 2 3 ( The Taking of Pelham1 2 3) Tonyho Scotta, či krimikomedii Divoši(Savages, 2012), kterou natočil pod vedením dalšího hosta letošního ročníku MFF KV, režiséra Olivera Stonea.

Snímek Sezóna zabíjení (2013), který bude při příležitosti ocenění Johna Travolty na MFF KV uveden, spojuje pod režií Marka Stevena Johnsona dvě velké herecké osobnosti – Johna Travoltu a Roberta De Nira v napínavém souboji, na jehož počátku stály dávné válečné události a traumata, která nelze potlačit.

zdroj: kinema.sk

Oči vidia srdce cíti

19. júna 2013

Na tento zaujímavý článok, ma namotivovala jedna krásna pesnička, ktorá má rovnomenný názov a podľa svojich skúsenosti sa to snažím napísať, tak ako to naozaj je. V našom svete nevnímame všetko, len na základe vonkajších pocitov, ale neraz treba pochopiť, že naše vnútro je oveľa silnejšie než rozum. Človek by mal sám nájsť silu svojho vnútra a pochopiť že nie všetko vo svojom živote treba dusiť. Náš svet aj keď má svoje pozitívne alebo negatívne stránky, treba žiť pre každú chvílu.

Ľudská duša sa často riadi rozumom a nie tým čo máme vo svojom vnútri. Teda všetko by mal človek robiť srdcom, ale sú situácie, kedy sa proste nedá srdcu rozkázať a nepovie nám že koho máme milovať a nevyberie nám životného partnera. Očami vnímame každú jednu udalosť okolo seba, analyzujeme nimi každý jeden krok človeka, ako sa tvári, cíti a podobne. Neraz by mal človek vnímať farby tohto sveta, usmievať sa, aj keď koľko krát sa to nedá, ale pokým človek sa nesnaží, tak nemá motiváciu na nič, ani žiť. Človek pochopí zmysel, že oči vidia a naše srdce cíti a miluje.

Je neraz obyčajný deň a je iný než tie ostatné. Človek vstane s tým, že čo ho v skutočnosti čaká. Keď vidí okolo seba, ako svieti slnko a ľudia v jeho okolí sú štastný, tak to je jeden s tých najkrajších pocitov v živote. Človek by sa mal nemal vzdávať a mal by si plniť sny, čo má vo svojom živote. Nemal by sa v kuse pozerať na to, že okolo neho je iba negatívne. Život je dar a preto každý z nás, by ho mal využívať, tak aby nebol spokojný len jeden človek, ale aj tí ostatní okolo neho.

Moje oči často vidia a srdce často krát cíti, že nie je všetko beznádejné, že vždy sa nájde zmysel života. Treba žiť naplno a vážiť si tých najbiližších priateľov čo existujú. Často krát si uvedomujem, že neraz chcem pokoj v raji, kde sa sny nikdy nemôžu skončiť. Stačí len keď žijeme pre milovanú osobu, ktorá nás má nadovšetko rada a ktorá nám dá všetko. Naučil som sa, že sa musím tešiť s každého dňa a usmievať sa na tým, pre ktorých to má skutočný a pre ktorých mám chuť niečo spraviť. Neraz keď sa mi niečo podarí, tak mám v sebe, ešte väčšiu energiu si vyliať dušu a ísť naplno.

Človek by nemal v kuse myslieť, iba na to čo musí stihnúť. Potrebuje neraz aby jeho hlava dostala reset. Každý človek proste cíti, že musí dobiť baterky a načerpať energiu aby dokázal ísť ďalej. Keď v našich očiach cítime, že sme štastný, tak ešte viac chceme žiť a ešte viac chceme milovať človeka, čo pre nás niečo znamená. Vychutnávať si treba každú voľnú chvíľu a hľadať aj v tej najväčšej maličkosti pozitíva. Žijeme v blbom stereotype, kde vládne negativita a často zabudneme vypnúť. Naše myšlienky neustále pracujú a myslia v kuse na tie isté pocity, čo máme v hlave.

Chybou dnešného ľudstva je, že proste akoby nevedeli nájsť zmysel života. Pokiaľ robia, to čo ich baví, tak sú proste štastný a potom aj ľudia okolo nich sú štastný. Musíme si vážiť tých čo sú okolo nás a ešte keď im pomôžeme, tak oni pomôžu nám a ako sa vraví, keď konáme dobro, tak sa nám to dobro vráti. Nestačí len o skutkoch hovoriť, ale treba prejsť k reálnym činom. Ľudia by sa mali medzi sebou vzájomne podporovať a nie na iných hľadať chyby. Treba otvoriť oči naplno a ukázať svetu ako ho v skutočnosti vnímame. Svet je krásny, len si treba všímať všetky okolité veci.

Oči vidia a srdce cíti, že často krát všetko zveličujeme. Zamýšlame sa neskoro nad tým, že plakať nad rozliatym mliekom je zbytočné a tým strácame priveľa času. Žijeme v takom systéme, s ktorého sa stala naša každodenná rutina, riešime neustále problémy iných a nedokážeme sa sústrediť na seba. Popri všetkých riešeniach nám nezostane čas, na našich najbližších. Každé naše rozhodnutie by sme mali robiť srdcom a nie rozumom. Máme slobodnú vôlu, rozhodnúť sa, čo je pre nás správne a čo nie. Ak máme naplno žiť, musíme z vlkmi vyť.

Ak máme niečo robiť, tak to nesmieme robiť z donútenia, ale preto že to tak cítime. Naše srdce neraz vycíti, že koho si môžme pustiť k telu a koho máme ignorovať. A aj myšlienky čo v sebe máme, v nás formujú istú osobnosť. Nielen myšlienky v nás formujú osobnosť, ale aj skúsenosti, ktoré získavame. Neraz by si človek prial, aby každý jeho deň bol pozitívny a popri tom v skutočnosti je to iba holá predstava, ktorá sa bohužiaľ nikdy nesplní. Nie preto, že niekto nechce, ale preto, lebo bez rovnováhy v našom svete, by všetko vyzeralo jednotvárne a nemal by všetko zmysel.

Premýšlam som o tom, že čo by bolo, kebyže je všetko, len dobré. Ale nejde to, len preto, lebo nie všetci chcú rozmýšlať srdcom a nevidia v živote tie skutočné hodnoty. Stále sa riešia isté zákony a raz by bolo pekné, kebyže sa mysľou upustí od istých vecí. Stále sa držíme neustále nejakých pravidiel a nemusíme sa stále niečo držať, človek by si mal užívať a nemusí v kuse dačo dodržiavať. Určite by sa mal vyblázniť a niekde svoju energiu vyventilovať von. Mal by zavrieť oči a všetky ilúzie zo seba odstrániť a premeniť na svoje sny, na skutočnosť.

Každý si zvolil taký život aký má, nie všetci sme rovnakí. Sme originál a opičiť sa po niekom, nie je riešenie. Naše pocity si treba vychutnávať po dúškoch, ako pohár čistého červeného vína. Treba život brať ako výzvu a nie sa všetkého báť. Strach treba prekonať a všetko okolo seba vnímať, ako taký krst ohňom, ktorým si musíme prejsť, ak máme ísť ďalej. Úsmevom treba ukázať to, že sa proste netreba neustále opúštať. Štastnám budeme len vtedy, ak pre to niečo spravíme.

Vážme si navzájom každý okamih čo máme a nielen ten. Ak má fungovať tento svet, tak musí byť v ňom rovnováha dobro a zla. Nesmie byť nič príliš pozitívne, ale ani nič príliš negatívne. Len treba vo svojom živote, nájsť zlatú strednú cestu. Vždy si treba pamätať, že v dnešnom svete neplatí porekadlo typu, čo oči nevidia, srdce nebolí. V dnešnom svete platí jedno, oči vidia srdce cíti. Treba sa vždy na všetko čo máme pred svojimi očami a príjmať to plnými dúškami. Len naše srdce nám skutočne povie, čo je v skutočnosti správne.

Čas

18. júna 2013

Náš život sa skladá z niekoľko silných vecí čo sú dosť viditeľné. Čím viac dané veci riešim, tak tým viac času okolo seba strácam. Čas je tá najhlavnejšia zložka nášho života. Často rozmýšlame nad tým čo vo svojom živote musíme stihnúť a popri tom sa neustále niekam náhlime, Nemáme čas niekedy dokonca, ani na tých najbližších čo sú pri nás prakticky po celý náš život. Vždy si všetko uvedomíme neskoro a v nesprávny čas.

Dnešný svet je príliš materialistický a riešime každú maličkosť čo človek urobí. Ľudia strácajú čas závisťou a niekedy človeku nedoprajú byť štastný. Preto človek neraz odíde zo svojho domova, lebo už nechce počúvať neustále reči na jeho osobu a nechce strácať ani sekundu z ľudmi čo si ho berú do úst. Človek chce tráviť chvíľky len s ľudmi, ktorý mu za to stoja a nie z ľudmi, ktorý ho doslova ohovárajú za chrbtom a vzadu aj zostanú.

Niekedy je veľa vecí, čo človek robí a neraz nemá čas na to, čo by chcel v skutočnosti spraviť. Teraz človek príde zo školy alebo s práce a miesto radosti ísť domov, je vôbec rád, že žije a že sa mu podarilo stihnúť, to čo by ináč za normálnych okolností nestihol. Čas si treba vážiť a tak si treba vážiť, aj ľudí okolo seba. Lebo väčšina ľudí sa niekam ponáhľa a nedokáže spomaliť svoje rýchle tempo v ktorom žije. Neraz ľudia zabúdajú aj na tých svojich najlepších priateľov čo majú. Ja si vážim, že nevyužívam svoj čas na hlúposti, ale že robím, to čo ma baví a to čo ma napĺňa.

Kedysi si vedel človek správne rozložiť čas, ale v dnešnej dobe to dokáže len málokto. Deň má 24 hodín a je umenie si správne rozložiť čas na činnosti, ktoré treba vykonať a dať si ciele na tento týždeň, že čo všetko musíme splniť. Nie je to tá najľahšia vec na svete, ale keď človek chce, tak všetko dokáže stihnúť, bez toho aby sa niekam plašil a popri tom bude mať aj nejaký ten čas navyše.

Neraz keď si človek uvedomí, že čím sa snaží myslieť na dané udalosti, tak tým stratí všetko čo má a nikdy sa nebude môcť pohnúť dopredu. V živote často konáme skratovo a veľa krát tým stratíme veľa času, čo by sa dalo využiť nejakým zmysluplnejším spôsobom. Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany, ale koľko krát sa treba zamyslieť nad tým, že čím dlhšie čakáme na niečo, tak tým je to horšie.

Stále sa neraz pozerám späť do istých vecí, čo sa v mojom živote udialo. V kuse rozmýšlam nad tým, že čo by sa stalo, kebyže sa všetko zmení k lepšiemu. Z odstupom času vnímam, že všetky slzy čo som neraz preplakal, neboli zbytočné a že vo mne časom zahojili všetky moje rany, čo som cítil na srdci a neraz nebolo jednoduché, to zvládnúť. Som vo svojom živote stratil, neraz veľa času a aj veľa ľudí čo kedysi stáli pri mne, ak vôbec stáli a boli pri mne.

Čas je relatívny pojem o tom, že ako neraz musíme čakať za štastím. Celý čas len čakáme na to, ako bude s nami niekto, kto nám bude skutočnou oporou a kto nás posunie vo svojom živote niekam ďalej. Človek sa neustále zamýšla nad tým, keby všetok čas venoval iným stranám a nezanedbával tých, ktorý pri ňom stoja. Neraz človek hľadá medzi tými kamienkami, ten najkrajší diamant. Nie vždy to ide, len netreba sa vzdávať a venovať tomu viacej chcenia.

Je neraz zvláštne, že človeku sa nechce vstávať a že najradšej by bol, kebyže mu ten čas ubieha pomalšie, ale nejde to proste. Nedá sa zastaviť ako to vidíme v mnohých amerických filmoch, lebo na to, aby človek zastavil čas, tak by všetko v jeho podaní vyzeralo príliš jednoducho. Čas nikdy nezastavíme, stále bude bežať, aj keď naši milovaní sa na nás už pozerajú len z nebíčka.

Naša cesta životom, prechádza mnohými životnými etapami. Zrazu si všetko hodnotíme v hlave a rozmýšlame, že čo sme mohli spraviť inak. Každý rok sa časom názory človeka menia a neraz sa menia aj na základe istých životných udalostí, čo sa udejú v jeho živote a proste to nie je nič príjemné, skôr je to nepríjemné. Preto si treba vážiť každú jednu sekundu, lebo nikdy nevieme, kedy sa v našom živote všetko skončí.

Treba si neraz uvedomiť, že treba žiť a nie všetko len prežívať. Máme iba jeden čas a keď ho stratíme kvôli nejakej našej chybe, ktorú urobíme, tak nikdy sa nevrátime do normálneho života. Neraz máme toľko myšlienok v hlave, že neraz nemáme čas ich splniť všetky naraz, to sa proste nedá a vo všetkom treba vidieť, istú postupnosť. Ale nikto nejde podľa návodu a vždy si treba nájsť svoj vlastný zmysel života, teda nemyslím tým lásku.

Ľudia žijú v betónovej džungli a bez nejakého zmyslu života. Radšej presedia v izbe a preplačú nad tým že aký je život krutý. Máloktorého človeka napadne sa vyrozprávať, alebo aspoň sa rozpísať na nejaký papier, alebo si vytvoriť nejakú stránku kde bude písať, po prípade lúštiť osemsmerovky a tajničky, niektorí vo svojom čase tkajú, lepia lietadielka, skladajú si puzzle, alebo nejako inak rozvíjať svoj mozog, len väčšina ľudí je proste lenivá a potom všetko riešia laxným prístupom. Máme čas čo treba naozaj využívať zmysluplne a nie na všeliaké blbosti typu roznášanie klebiet a ohováranie druhých.

Treba si vážiť každú maličkosť a nepohŕdať tým čo dostaneme. Vážiť by sme si mali každého človeka bez rozdielu a dať čas ľudom, čo sú pri nás a najme im nekrikovať ich správanie. Človek by si mal vážiť čas, ktorý dostal na vyriešenie niektorých úloh a hlavne ním nesmie zbytočne plytvať. Lebo každá chyba nás oberá o čas, ktorý sme mohli stráviť aj nejakým zmysluplnejším spôsobom. Každý jeden deň by mal byť pre človeka výzvou, s ktorou sa niekam vo svojom živote posunie. Preto človek by mal využiť každý moment, čo v živote má.