Archive for the ‘Myšlienky o živote’ Category

Svet kde je len pokoj cestou

14. októbra 2017

Sme sa v poslednom období dostali do bodu kedy nadobúdame pocit že život sa stáva rutinou. Ideme niekam bez cieľa a často vieme že tým dokážeme stratiť veľmi veľa času. Podstatné veci ako by sa strácali a my ani nevieme že či všetko čo robíme je správne. Neustála mantra ktorá sa nás snaží nejakým spôsobom poháňať vpred, tak nás v skutočnosti ničí.  Často sme niekedy s ľuďmi, ktorí sa snažia nás brzdiť a spomaľovať na ceste za snami. Potom zabúdame na ľudí čo nás na ceste za snami podporujú a veria nám. Nie je to tak touto dobou, ale tým že ako je človek na určité veci mentálne nastavený. Nejeden človek sa stretáva s tým že ľudia mu podsúvajú nejaké myšlienky a pocity ktoré v skutočnosti ani nevyjadril. A ak človek povie niečo zaujímavé, tak to ľudia okamžite vytrhnú s kontextu. Vytráca sa zo sveta pokoj a ľudia veľa vecí rieši nepokojne a toto nie je správne. Nie je správne keď ma človek za vzor niekoho kto nevie veci riešiť s pokojom.

Naučili sme sa žiť podľa určitých pravidiel a noriem čo spôsobuje že naša kreativita zaniká. Doslova sa dá povedať že na nejaké vlastné nápady priam nedostávame určitý priestor. Ľudia začnú človeka posudzovať na základe toho ako vyzerá a zabúdajú na to aký je človek vo vnútri. Žijeme na základe určitého vzorca a ten vzorec svorne a poslušne dodržiavame ako také stádo. Náš život je o neustálom naháňaním sa za vecami ktoré chceme silou mocou mať. Len realita je taká že všetko si človek musí postupne vybojovať. Nikto nikdy nedostane nič zadarmo a všetko si treba nejakým spôsobom odpracovať. Potom neskôr si človek tie zarobené peniaze začne viacej vážiť a nebude ich míňať nerozumne. Súčasné problémy tiež sa riešia zle a neriešia sa s kľudom a pokojom. Potom sa nemožno čudovať že všetko sa nerieši s chladnou hlavou. Riešiť problémy hádkami človeku zoberie veľmi veľa času a energie. Niekedy je lepšie odísť a stiahnúť sa, než s niekým slovne bojovať.

Mať pokoj od určitých vecí neznamená sa niekde pasívne skryť do kúta. Je to skôr o to skôr spomaliť a uvedomiť si že na tomto svete nemáme moc času. Všetko sa môže skončiť a nevieme ktoré dni budú našimi poslednými. Náš život sám o sebe relatívny a nikdy nevieme že čo nám reálne príde do cesty. Nevieme že či vôbec nejako prežijeme a že či určité veci zvládneme. Nepotrebujeme nejaké extra predražené veci k tomu, aby sme sa cítili šťastní. Potrebujeme aby nejaký človek stál pri nás a aby to s nami myslel úprimne. Potrebujeme ten náš vnútorný pokoj, vďaka ktorému sa budeme jedného dňa cítiť lepšie. Môžeme si povedať že všetko sa deje pre nejaký dôvod, ale musíme sa zamyslieť nad tým že my máme všetky dôvody v rukách. Máme jasno v tom že sa niečo musí zmeniť a že tá zmena nepríde nikdy sama od seba. Všetko žiaľ musíme zmeniť my, lebo v skutočnosti nemáme moc na výber. Tie možnosti sa nám odkrývajú sami a je na nás čo si zvolíme.

Je na každom človeku akú cestu si zvolí, ale dôležité mať kľudnú dušu. Nepoškrvnenú a sebaistú najme v situácii keď nevieme na čom reálne sme. Nevieme že či môžeme s niekým vo svojom živote rátať a opatrnosti nikdy nie je dosť. Ale jedno je isté že napriek všetkému sa dajú veci nejakým spôsobom zvládnuť. Len treba k nim pristúpiť lepším a kľudnejším spôsobom. Uvedomiť si že zo zdravým rozumom všetko je oveľa lepšie a jasnejšie. Tá cesta ako by sa nám sama nejakým spôsobom otvárala. Lepšie je žiť vo svete kde prevláda pokoj než vo svete kde prevláda neistota a strach. Keď nájdeme presne to čo skutočne potrebujeme, tak sa nám bude žiť oveľa lepšie. Len je dôležité aby sme stretávali na ceste životom ľudí čo nás nebudú brdziť, ale ľudí čo budú náš život lepším.

Reklamy

Trip

25. septembra 2017

Život je jeden trip v ktorom človek zažíva veľa radostných ale aj veľa zlých vecí. Človek zažíva na ceste svetom určité veci ktoré dokážu s ním poriadne zamávať. Nebudem klamať aj mne sa udiali rôzne veci a často sa riadim pocitom ktorý ma nenecháva chladným. Niekedy na ceste životom nerozumiem ľudom a tomu že prečo bojujú medzi sebou, nerozumiem že akú majú motiváciu. Prežívam ten svoj vlastný trip, kedy som si prešiel všetkými ťažkými vecami a tým že nie všetko bude skutočne dokonalé. Utvrdzujem sa v tom pri momente kedy si uvedomujem kto je môj obľúbený človek a kto nie. Ja to nemusím vyjadrovať slovami, ale mimikou svojej tváre a tým je jasné že mi vtedy určitý človek nesedí. Proste sa nedá očakávať že všetkých ľudí sa dá mať rado, lebo si proste nemôžeme vzájomne klamať do očí. Môj život je sled všetkých vecí a období ktoré neboli vždy príjemné. Veľa vecí ma vnútorne dokázalo potešiť a aj napriek tomu zostávam pri zemi. Nesnažím sa niečo si zľahčovať, lebo viem že realita je úplne iná než si to vie každý predstaviť.

Veľa zážitkov a podaných rúk človeku dá niečo o čom predtým ani nesníval. Dá mu ten vnútorný pocit že ešte reálne existuje a to dokáže veľa zmeniť. Ja si tiež uvedomujem že existujem vďaka určitým aspektom života a keby to tak nebolo, tak pravdepodobne inak zmýšľam. Ľudia majú veľmi často majú hlavu v oblakoch a nedokážu vnímať reálny svet. Je im predostrená predstava sveta ktorý v skutočnosti neexistuje a ktorý ešte dlho existovať nebude. Ja si pamätám obdobie že som v skutočnosti nevedel kým som. Vedel som že buď budem pesimistom, optimistom, realistom alebo idealistom. Ale postupne ma nejako každá doba naučila poznať v tomto svete že čo je v skutočnosti dôležité a že je čoraz ťažšie rozoznávať že kto je skutočný priateľ. Stále je to ťažšie, lebo uznávajú už neexistujúce modly a prestávajú uznávať reálnych ľudí čo niečo reálne vytvorili. Dnes už ani pomaly nevieme že čo je umelé a čo je pravé lebo nám to určuje nejaký spoločenský trend. Samozrejme sa tým trendom necháme opantať a potom vyzeráme ako také stádo oviec. Udivuje ma že na tejto zložitej ceste dokážem nájsť zdravo uvažujúcich ľudí. A že si okolo seba uvedomujú všetky tie následky ktoré sa reálne dejú.

Každým rokom je tá cesta niekomu dôverovať zložitejšia a stále musíme byť ostražitý. Nikto si ničím nemôže byť istý vo svete kde sa zloba a nenávisť stali hlavnou mantrou. Už ani ja som si nie istý tým že je všetko také ako má reálne byť. Sú ľudia s ktorými sa mi to vnímanie sveta úplne rozchádza a sú ľudia ktorí to cítia podobne ako ja. Chýbajú skutočné hodnoty ktoré nám kedysi vštepovali ľudia čo si prežili snáď najviac v živote, ktoré sme si my ani neprežili a nikdy ani neprežijeme. Dnes je všetko len o póze a o tom že kto je akým dobrým hercom vo filme zvanom život. Zo sveta sa priam akoby vytrácala tá prirodzenosť a na ničom inom ako sú peniaze a neukojené ego priam nezáleží. Ľudia nestoja pri sebe tak ako predtým a pri prvom malom probléme odídu od seba. Vzdávajú ten vnútorný boj sami sebou a prepadajú určitému mysleniu ktoré nezapadá do určitej spoločenskej normy. Ja sa vždy aj v tomto snažím nájsť nejaké riešenie a vedieť pomôcť ak sa to vôbec dá. Ale niekedy je lepšie reálne určité veci nehrotiť keď sú v nejakom spoločenskom bode.

Môj život je trip vďaka ktorému zisťujem že pri kom mám stáť. Že pri kom si musím uvedomovať aké slová reálne vyslovím a čo by som nimi ovplyvnil. Celý môj život je spleť radosti, starostí, vnútorného boja a presvedčenia že všetko nejako zvládnem. Ale viem že mám určité veci ktoré musím riešiť a uvedomiť že nie som dokonalý. Vždy musím mať tú sebareflexiu a uvedomiť si že všetko sa deje kvôli niečomu. Každý zážitok sa deje kvôli niečomu a kvôli tomu aby som bol za to vďačný. Lebo v dnešnej dobe málokto dokáže byť vďačný a uvedomiť si svoju misiu na tomto svete. Stále je v živote o čo bojovať, len je dôležité sa nevzdať. To že ľudia budú voči sebe bojovať a robiť si neustále zle nepovažujem za riešenie. Pokiaľ existuje v našom živote pokora, láska a súdržnosť, tak vieme že sa nás nikto nedokáže vtedy zastaviť.

 

Priznanie o láske

18. septembra 2017

Nikdy som sa nevyjadroval o láske ako takej a vždy som to vnímal ako citlivú záležitosť. Ako vždy je krásne sa zaľúbiť a nájsť si človeka ktorému môžme dôverovať. Všetko je na začiatku úplne pekné a krásne. Potom príde realita a väčšia zodpovednosť že či dva páry čo sú spolu dokážu obstáť vo vzťahu. Na začiatku sa oba páry začnú navzájom chváliť do nebies a povedia že s tým človekom budú navždy. Povedia si že oba páry sú bezchybné a že to medzi nimi bude klapať. Mal som niekoľko vzťahov, ktoré vždy vydržali určité obdobie a potom sa to skončilo. Bolo obdobie kedy som sa nad tým vnútorne trápil a zožieralo ma to zvnútra. Môj prvý vzťah som skúsil s tým že aj keď to dané dievča vedelo o mne všetko, tak som čakal že bude akceptovať moju inakosť. Akceptovalo ju, ale potom nejakým spôsobom skonštatovala že som sa na ňu príliš naviazal. Potom s odstupom času som začal nad tým premýšľať a zistil som že mala v niečom pravdu. Len za krátky čas sa stretnúť, tak som ani nečakal že sa to podarí. Proste to bol vzťah na diaľku a myslieť si že to bude fungovať bolo naivné. Potom prišla depresia a úplné spamätávanie sa s toho že ma prvý vzťah vnútorne poznačil. Preplakal som a vnútorne ma bolela duša, zrazu som nebol tým človekom akého ľudia poznajú. Potom prišiel ďalší vzťah s človekom čo bol ešte ďalej než ja. Vnútorne sme to radšej ukončili. Neskôr sme zistili že to nemá absolútne žiadnu perspektívu. Potom som našiel dievča z môjho blízkeho okolia a veľmi som sa tomu tešil. Bol to ten najkrajší vzťah aký som doteraz mal a môžem povedať že doteraz s ňou vychádzam super. Ale je správny čas aby som povedal, že prečo to celé skončilo. V skutočnosti môj vzťah s ňou rozbil môj bývalý spolužiak ktorému sa tiež páčila a potom neskôr sme sa videli pred školou alebo v areáli školy. Bola iná než ostatné najme tým že mala inú farbu pleti. Ale mne boli ukradnuté predsudky ľudí a to že bola rómskeho pôvodu. Ale nakoniec som sa dozvedel že stretla iného človeka a nevedela mi vysvetliť že prečo zostávame iba priateľmi. Len proste som neplakal. Lebo som si uvedomil že by to nemalo cenu. Neskôr som jej dokázal odpustiť a preniesť sa cez danú situáciu. Potom na istý čas som prestal veriť lásku a mal som v sebe rôzne pesimistické scenáre. Vravel som si že možno všetky ženy sú rovnaké, ale v skutočnosti nie sú a nebudú. Každá žena je v niečom iná, výnimočná a dokáže byť sama sebou. Potom som ešte spoznával kopec žien a boli nejaké zaľúbenia, ale ja som to radšej ukončil. Nie preto že to dané dievča nechcem, ale preto že už som nebol na nejaký vzťah pripravený a nie to ešte milovať. Ale platonické lásky mám stále a aj napriek tomu že s nimi reálne možno nebudem, tak viem že tieto lásky ma aspoň neopustia. Ani láska medzi deťmi a rodičmi nikdy nezmizne lebo je bezpodmienečná. Aj keď ešte boli moje pokusy si nájsť nejakú lásku a miestami to vyzeralo nádejne, ale už som sa vnútorne necítil šťastný. S láskou buď človek veľa získa alebo veľa stratí. Kvôli láske človek prestane vnímať priateľov a ľudí okolo seba. A pravdepodobne človek vďaka nej stratí tú svoju vnútornú slobodu a všetko bude len v rovine kompromisov. Ako ja vo svojom živote nezavrhujem lásku a ani možnosť nájsť si plnohodnotný vzťah. Len neviem že či by nejaké dievča chcelo chodiť s autistom. Neviem že či to moje súčasné dievča ktoré by so mnou bolo dokázalo prijať že som iný. Možno áno a možno nie. Som vďačný za všetky moje osudové ženy, ktoré prišli do môjho života. A za to že sú súčasťou môjho života. Nebudem sa brániť tomu keď raz príde tá pravá, ale určite nebudem na to tlačiť. Len treba byť trpezlivý, lebo iba na tom skutočne záleží.

Dajme veciam šancu

4. septembra 2017

Každý určite zažil nejakých ľudí ktorí hodnotili niečo o čom v skutočnosti nemali ani páru. Ale málokto dokáže konštruktívne povedať že čo treba reálne zlepšiť a v čom by sa malo reálne pokračovať. Máme na svete veľa odborníkov na ľudí, hokej, futbal, politiku, médiá a dokonca aj na naše milované Tatry. Veľa ľudí nadobúda že sa rozumejú určitej tématike a vedia ľudom vnucovať určitý názor. Vždy rešpektujem keď má niekto iný názor čo je založený na nejakej osobnej skúsenosti a nie keď človek hodnotí niečo čo nezažil. Ľudom sa často dávajú rozumy ako majú sa starať o prírodu a pri tom sami nevedia že kde majú hádzať odpadky. Ešte sa dá pochopiť keď niekto kritizuje politiku a tí ľudia sú v práve, lebo niečo od daných ľudí očakávali a nesplnili to. Keď človek povie nejakú svoju skúsenosť zo života, ktorú zažil tak je to oveľa uveriteľnejšie. Dnešná doba si priam vyžaduje, aby v nej bolo viac uvedomelých ľudí čo ešte vedia premýšľať. Ľudí ktorí nevidia za každou jednou vecou nejakého strašiaka. Nie všetci ľudia na svete sú zlí, len možno má niekto nad nimi silný vplyv. Každý človek čo to s nami myslí dobre si zaslúži v živote šancu.

Nie vždy nám je potrebné súdiť nejakú situáciu, ktorú sme reálne nezažili. Nemáme nárok kritizovať niečo o čom v skutočnosti nevieme aké má pozadie. Ale môžeme sa nad tým všetkým zamyslieť a v kútiku duše si povedať svoj názor. Dôležité je vyjadriť svoje pocity jasne a konštruktívne, tak aby sa nad tým každým zamyslel. Môžme vyjadriť názor na nejakú udalosť, ale nemôžeme sa považovať za ľudí čo majú vo všetkom pravdu a ktorí vedia všetko. Úprimne sa musím priznať že ani ja neviem všetko a vždy si rád človeka vypočujem. Nie som odborník na všetko a nebudem kritizovať s čím nemám ani tú najmenšiu skúsenosť. A ani si nemyslím že mám vo všetkom pravdu, ale viem že každý človek na určité veci musí prísť sám. Vždy ešte predtým než niekam zameriame svoj úsudok, tak sa uistme že či to je pravda. Povedzme si vnútorne že nie všetci ľudia sú zlí a každý slušný človek má šancu byť našim priateľom.

Mám veľa priateľov čo majú nejakú tú svoju inakosť a snažia sa nejakým spôsobom začleniť do spoločnosti. Snažia sa prežiť v tejto spoločnosti napriek všetkým tým negatívnym náladám ktoré rezonujú v srdci ľudu. Ale aj napriek tomuto faktu neprestávajme vnímať realitu a odlišovať ľudí. Lebo až neskôr zistíme kto nás skutočne chce pomôcť a kto nie. Ak je nejaká myšlienka tak by sme ju mali podporiť, lebo nám môže priniesť dačo pekné. Keď sa niekto snaží vytvoriť niečo čím by nás ľudí mal potešiť, tak sa to snažme podporiť ako sa najlepšie dá. Potešme ľudí milým slovom a povzbudením lebo vďaka tomu sa môžu posunúť ďalej. Vždy je najkrajšia tá odozva ktorú človek reálne dostane a o to viac je motivujúcim faktorom pre prácu človeka. Pre mňa ako človeka je vždy motivujúce keď sa niekomu páčia moje texty a keď im vedia dať impulz do života. Lebo vtedy začínam vedieť že to má zmysel napriek tomu koľko času si to reálne vyžaduje. Každým rokom je to čoraz väčšia zodpovednosť si dávať na svoje slová a na to aby ľudom okolo mňa neublížilo.

Dajme veciam okolo seba šancu a aj ľudom ktorých ešte nepoznáme. Myslím ľudí ktorí sú v našom blízkom okolí a snažia sa robiť tento svet lepším. Musíme upriamiť pozornosť na to, že nie všetko čo sa v skutočnosti robí je zlé. Len niekedy často človek prílišne odsudzuje a potom danými vecami nevie dať šancu. Toto je problém celej spoločnosti a treba to reálne riešiť dokým nebude neskoro. Treba nájsť určité riešenie ktoré bude prospešné pre všetkých a urobiť kompromis.  Všetci máme právo veciam okolo seba dať šancu a pozrieť na všetko s iného ľudskejšieho pohľadu. Všetko v našom živote má určitý vplyv a je iba na nás že či sa necháme niekým ovládať. Máme možnosť zmeniť tento svet a ukázať že všetci sme tu s nejakého dôvodu.

Umelá inteligencia – potrebnosť alebo zbytočnosť do budúcnosti?

28. augusta 2017

Posledné obdobie sa o umelej inteligencii vedú tie najrôznejšie polemiky a rôzne názory. Dá sa povedať že sa prakticky všade kam sa človek reálne pozrie a dosť je to vidieť aj v počítačových hrách. Tiež sa tam vytvára určitá AI a nejako sa vnútorne snaží prispôsobiť tej ľudskej. Proste celkovo všetky tie postavy predstavujú určité pixely a sú umelo vytvorené. Naša doba sa neustále posúva čo potvrdzujú najrôznejšie technologické vychytávky o ktorých sme niekedy v minulosti ani nemali predstavu. Umelá inteligencia sa priam snaží všetky naše vnemy priam odkopírovať, ale stále nie je úplne dokonalou. Žiadny človek si nevie v skutočnosti predstaviť že by bol strojom a že je jediné čo by v človeku bolo ľudské by bol jeho mozog. Možno že človek raz bude očipovaný alebo bude nejako inak vylepšovaný, lebo vtedy sa bude riešiť že či mu to uľahčí život. Už samotné roboty pomaličky sa začínajú učiť používať určité slová a snažia sa nejakým spôsobom napodobniť ľudí. Proste povedzme si pravdu taká aká je, raz príde ten deň kedy tu priam bude určitá nadvláda humanoidov. To sa nebude diať čisto v hrách alebo vo filmoch, ale raz sa to bude diať aj reálne a bude správne sa na to pripraviť. Je veľa vecí čo môže byť umelých a nesúvisí to priamo z umelou inteligenciou. Umelá inteligencia začína tvoriť aj hudbu a tvorí ju z rôznych nástrojov, teda že by do budúcna ju mohlo využívať čoraz viac hudobníkov. Aj keď celkovo sa veľmi veľa hudby tvorí cez počítač, kde si každý človek môže dotvoriť nástroje podľa svojej voľby. Niekedy sa naozaj zamýšľam nad budúcnosťou že či všetky veci sú nám skutočne potrebné alebo sú pre nás zbytočnosťou a ovplyvňujú nás v myslení. Niekedy už ani nevieme že čo je pravé a umelé, lebo sa v tom začíname strácať. Možno že existencia nás ľudí visí na vlásku a možno potrebujeme aby tu tie najmodernejšie pokroky boli. V živote to môže byť akékoľvek, ale všetci vedieme sami zo sebou ten vnútorný boj. Každý deň ľudia bojujú za to, aby sa nám bežným smrteľníkom žilo lepšie. Je načase sa zamyslieť že či umelú inteligenciu potrebujeme k životu alebo že či dokážeme prežiť aj bez nej. Každý človek na to pozná odpoveď vo svojom srdci a všetko ukáže až ďaleká budúcnosť.

Dôstojné právo na život pre všetkých ľudí rovnako

20. augusta 2017

Žijeme v živote kedy sa treba zamyslieť nad tým že kto má na čo právo. Často sa pretláča názor že tí čo sú najviac utláčaný a ktorých práva sú najviac porušované, tak sú ľudia rovnakého pohlavia. Ja som nevidel ani jeden náznak že by práva homosexuálov a lesbičiek boli nejako porušované. A keď to ešte odprezentovala naša súčasná ombudsmanka že treba posilniť práva LGBTI, tak sa zamýšľam nad tým že ako. Tak že im budeme venovať viac pozornosti než ľudom čo dreli na tento štát a teraz sa ani nedožijú dôchodku, lebo odchod do dôchodku sa znova o niečo predĺžil. Nevravím že všetci ľudia medzi LGBTI sú zlí, ale je správne zamýšľať sa že prečo len im treba prisudzovať všetky práva. To vážne na tomto svete iní ľudia ako by ani neexistovali v tomto štáte. Im netreba prisudzovať práva ale povinnosti ktoré majú mať voči štátu a správať sa podľa nich. Však zákony ako také by mali platiť pre všetkých ľudí rovnako a nie iba si vyberať omrvinky. A z rómskou komunitou ľudí mám veľmi dobré vzťahy, takže to znamená že mi nevadí inakosť ako niektorým. Ja som tiež iný, ale nikomu nevnucujem že aké práva mám mať a snažím sa dodržiavať pravidlá ako každý slušný človek.

V islamských krajinách tak tam sa ku komunite LGBTI správajú oveľa horšie a viacej ich diskriminujú než na Slovensku. Priam sa dá povedať že takí ľudia prichádzajú o život, ale u nás sa toho báť nemusia. Štát sa im maximálne prispôsobuje ako sa najlepšie dá a nemôžu povedať ani jedným slovom že by boli diskriminovaný. Veľa ľudí čo pre štát niečo urobili tak majú právo sa cítiť diskriminovaný. Ľudia čo si prežili nejakým spôsobom socializmus a ešte čelia súčasnému kapitalizmu, tak si zaslúžia právo na dôstojný život a na to, aby s nimi niekto láskavejšie jednal. Práva ľudí sú viac porušované a obhajované, ale jediné čo v danom momente poznajú sú povinnosti voči štátu, ale nikto im ani nepovie na čo majú v skutočnosti právo. Jediné čo v skutočnosti vedia je že musia štátu odvádzať dane a podávať daňové priznania. Doslova sa dá povedať že človek je priam otrokom a pokiaľ nerobí čo sa mu povie, tak je okamžite zle. V súčasnej dobe človek nemôže povedať slobodne svoj názor, lebo je buď rasistom alebo diskriminuje. Veľa ľudí vyhodili s roboty, len preto že vyjadrili názor na nejakú spoločenskú problematiku.

Poďme riešiť práva všetkých ľudí, lebo všetci ľudia majú právo prežiť dôstojný život. Každý človek má právo vyjadriť svoj názor na veci a nemal by byť za to odsudzovaný. Všetky názory by sa mali rešpektovať a je to fatálna chyba že sa to tak nedeje. Sme prílišne ovplyvnený západnými postojmi a súčasným liberalizmom ktorý nám priam určuje k čomu sa máme vyjadrovať a k čomu nie. Lebo sloboda nie je o tom že človek si má vybrať k čomu sa má vyjadrovať a voči čomu by mal človek sklopiť uši. Sloboda by mala byť o tom že sa človek slobodne vyjadrí ku všetkému čo má na srdci. Však predsa je to garantované našou ústavou že daný postoj sa dá vyjadriť nielen ústne ale aj písomne. Skrátka v živote si môžeme zvoliť čo reálne chceme, ale keď sa stane že ten človek naše očakávania sklame a maximálne si vtedy môžeme búchať hlavu o stôl. Potom sa čudujeme že v politike sú tí istí ľudia, ktorí si problémy bežného ľudu všímať nebudú. A tí čo by radšej niečo aj urobili v prospech ľudu, tak im to priam nebude nijako umožnené. Najme preto lebo nemajú toľko poslancov v parlamente, aby niečo reálne dokázali zmeniť. Chcú niečo reálne zmeniť, ale nemôžu lebo nemajú určitú väčšinu a toto je holý fakt.

Všetci majú právo na život a na to aby ho dokázali dôstojne prežili. Práva detí, zdravotne postihnutých a dôchodcov by mali byť tou najväčšou prioritou v súčasnom svete. Lebo tieto skupiny ľudí sú najviac zraniteľné a nie vždy sa vedia voči určitým veciam dôkladne brániť. Slušní ľudia čo majú v sebe nejakú inakosť a rešpektujú dané tradície určitej krajiny, tak si zaslúžia našu podporu. Zaslúžia si aby sme im my nepodkopávali nohy a ukázali im že sú v našej krajine vítaní. Tí čo sa snažia za každú cenu upútať nejakým spôsobom pozornosť a robiť iným zle, tak by sa mali v skutočnosti nad sebou zamyslieť. Uvedomiť si že na tejto planéte žijú všetci ľudia a je úplne jedno akej sú rasy. Len niekedy treba odlišovať, aby sme ten zmysel pre realitu nestratili. Nepíšem tieto myšlienky preto aby som niekoho šokoval a pobúril, ale aby som poukázal na určitý spoločenský princíp. Aby som poukázal na to, že ako by bolo skvelé keby všade vládla spravodlivosť a neriešili by sa rozdiely. Všetci ľudia na svete majú právo si prežiť dôstojný život a nie iba niektorí na ktorých sa ukáže prstom. Preto by sme sa všetci vzájomne mali rešpektovať a vedieť si pomôcť keď je to skutočne potrebné. Mali by sme sa naučiť počúvať aj iné názory bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie.

 

Svet ľudskej fantázie

16. augusta 2017

Každý niekedy zažíva momenty, kedy by chcel napísať niečo čo bude plné fantázie. Často sledujem ako ľudia vytvárajú svet ktorý bude fikciou a zároveň v ňom bude niečo pravdy. Bolo by úžasné keby človek si určité životné postavy začne vymýšľať a predstavovať si svet ktorý nie je skutočný. Skrátka si ten človek nejako svet vytvorí a začne v ňom si vytvárať predstavu vecí ktoré v skutočnosti nie sú reálne. Aj vo filmoch sa vytvára ten fantasy svet a v skutočnosti vieme že všetko sa deje za zeleným plátnom. Ja málokedy píšem niečo čo môže obsahovať niečo fantazijné. Ale tento rok som to konečne zlomil a napísal som niečo čo bolo úplne fiktívne, ale v skutočnosti to bolo niečo čo sa mi snívalo. Fiktívne boli postavy ktoré som si vymýšľal v hlave, ale sen bol sám o sebe reálny. Ale vytvárať si niekde vo vnútri fantazijný svet, tak znamená prežiť nejaké dobrodružstvo. Aspoň v tej danej predstave čo človek skutočne má a na ktorej to celé stojí. Písal som Snový pád ktorý sa zaváňal fantasy myšlienkou a že som v ňom predstavil určitú ďalekú budúcnosť ktorá môže kedykoľvek prísť. Ak keď vnútorne mi je vždy bližšie písať o tom čo môže zaujímať spoločnosť a že tie veci sú úplne reálne. Žiadne vyfabulované myšlienky, ale veci ktoré sa môžu každému v živote stať. Za každým textom musí byť aj kúsok fantázie aj napriek tomu že sa ním snažím opísať určitú skúsenosť. Proste keby neexistovala fantázia, tak by človeka nič v živote nenapadlo. Viem že by som v danom momente nepísal nič, lebo tie myšlienky by mi nepredchádzali do hlavy. Ale napriek tomu že sa nedá všetko robiť na silu a niečo niekomu vnucovať. Všetko musí prísť v ten správny čas a používať fantáziu je veľmi ťažké. Niekedy si ani neviem vysvetliť že prečo sa určité veci dejú a potom prídem na to, ako všetko spolu súvisí. Určite som naklonený myšlienke písať aj veci ktoré nebudú súvisieť so mnou, ale môže sa v tom skrývať aspoň kúsok pravdy. Som pripravený aj veci ktoré budú mať nádych fantasy, ale viem že to nebude také časté. Raz za čas to určite bude a viem že ešte treba na to dozrieť.

5. narodeniny blogu

2. augusta 2017

Ako si každý mool všimnúť tak pomaličky moja stránka oslavuje 5. narodeniny. Za posledné obdobie sa veľmi veľa vecí udialo a bojoval som s tým že či budem pokračovať s písaním. Ako vždy som dokázal nejako zotrvať kvôli ľudom ktorí fandia tomu čo robíš a veria v to že môžem iným dávať nádej. Skrátka mojim cieľom vždy bolo nielen ľudí nejakým spôsobom povzbudiť, ale im dať aj určitý impulz k zamysleniu. Vždy keď píšem tak premýšľam že či to čo robím má skutočne zmysel. Často pre mňa inšpiráciou boli zdanlivo obyčajné maličkosti a niekedy aj hudba ktorú tak veľmi počúvam. Niekedy cítim že keď píšem, tak sa snažím tými slovami zbaviť vecí ktoré ma vnútorne ťažia. Proste ako by som vnútorne cítil že mám určité balvany ktoré musia zo mňa opadnúť. To sú presne tie moje pocity ktoré sa striedajú čoraz častejšie ako na hojdačke. Sú situácie kedy sa mi niektoré veci píšu ťažšie a inokedy niektoré veci píšem s plačom. Niekedy ako by som si uvedomoval že mám nadmerné množstvo empatie a že ma dokáže v danom momente rozplakať takmer všetko. Stále si vravím že by som mal vo svojom živote urobiť viac a uvedomiť si svoju vlastnú cenu. Uvedomiť si že je príliš málo času a je správny čas konať a nájsť vnútornú rovnováhu.

Posledných pár mesiacov som si naložil na seba, veľmi silné veci. Som dostal veľmi silnú motiváciu napísať články ktoré budú priamo inšpirované albumom One More Light. Proste každá skladba vyjadrovala určitý stav a ja som si v danom momente uvedomil že som sa cítil presne rovnako. Keď som to úplne zo seba dostal, tak som cítil takú vnútornú očistu a vnútorne som bol dojatý. Keď som tie články písal, tak som sa úplne cítil ako iný človek a keď som počúval všetky texty bolo mi jasné že toto musí von. Potom som dosť písal o veciach ktoré sa ľudia reálne boja pomenovať a potom som zrazu nastal vo mne určitý blok. Zrazu som nevedel sa nikde pohnúť a nemal som jasno v tom kam chcem reálne smerovať. Ale vždy keď som počúval hudbu, tak som mal určité nápady a nejaké moje vnútorné podnety sa začali premieňať na články. Niekedy som sa zobudil a vedel som že nejaká téma musí konečne prísť a že sa nevytvorí sama.  

Často mi moji priatelia držali palce a dávali silu, aby som určité veci zvládol. Veľa ľudí mi dalo motiváciu aby som sa vnútorne nezosypal. Každý človek v mojom živote ma držal nad vodou a snažil nejako pochopiť ten môj vnútorný svet. Postupne sa svoje písanie snažím dostať aj medzi širšiu masu a tak som si založil na SME. Bolo to najme preto, aby som mal nejakú záložnú stránku. Učím sa aké je to pracovať na dvoch stránkach súčasne a to písanie tak prestriedať. Snažím sa nad každou myšlienkou rozmýšľať než ju napíšem a niekedy sa mi stane že niektoré veci proste nedokončím. Nie preto že nechcem, ale preto že nie je správny čas o takej téme písať. Na to že už píšem piaty rok tak už toľko nerozmýšľam nad tým že ako stránku vylepšiť. Aj keď som skúšal nastavovať rôzne dizajny, tak vždy zostal nakoniec vianočný stromček ktorý pripomína že sa darčeky nedávajú len v decembri. Niekedy už neviem čo také mám vylepšovať, keď sa prakticky snažím držať tú kvalitu a nesklamať ľudí.

Veľa ľudí si často myslí že v skutočnosti nič iné nerobím, len si píšem s každým na Facebooku. Áno píšem na svoju stránku a snažím sa tomu venovať čo najviac času kým mi môj vlastný rozum slúži. Písanie nie je v skutočnosti o tom že si človek píše s priateľmi, ale že sa venuje niečomu čo má skutočne rád. Ja mám veľmi rád písanie, lebo mám vďaka nemu slobodu vyjadriť veci, ktoré by som ústne vyjadriť nedokázal. Dokážem vďaka vnútorne sám seba pochopiť a vcítiť sa do vecí čo často neviem vždy povedať. Veľa ľudí sa stretlo s tým že určité veci nie vždy dokážu vyjadriť ústne, lebo sa často boja nepochopenia. Ja najme pre toto som začal písať, lebo som vedel že iba cez písanie ľudia dokážu veci chápať. Stále myslím na slová že niektorým ľudom moje písanie pomáha prežiť v tomto svete. Aj mne pomáha prežiť aby som sa vnútorne nikdy nevzdal a za správne veci bojoval. Písanie mi pomáha k tomu, aby som znova neprepadol depresii a bol stále sám sebou. Aj keď sú situácie ktorým sa neviem vyhnúť a že sa na ne treba vnútorne pripraviť. Človek si vnútorne povie že nikdy nebude smutný a popri tom to nemusí až taká pravda. Pravda je taká že sme ľudia čo súcitia s osudmi iných ľudí. Často nás vedú k tomu rodičia, aby sme vo svojom živote vedeli prejaviť ľudskosť a empatiu.

Posledné dni sa všetci fanúšikovia Linkin Park dozvedeli že človek ktorý bol pre veľkým vzorom tak už nie je medzi nami. V daný moment som sa vnútorne cítil zle a na druhej strane som si uvedomil že už sa aspoň netrápi. Najprv som cítil prvotný šok čo ma vnútorne položil a potom som sa začal zamýšľať že čo zo životom. Že či ísť vo svojom živote ďalej alebo sa vzdať a prestať bojovať. V skutočnosti bojujem už len s pár priateľov a s rodinou ktorá stojí pri mne v každom momente. Ale potom som si vnútorne pomyslel že ešte nie je čas ísť preč a treba čeliť životu zo všetkými možnými prekážkami. Viem že jediné moje poslanie je šíriť dobro aj napriek tomu že žijeme vo veľmi nepokojnej dobe, kde nevieme na čom reálne sme. Stále sa snažím byť dobrým človekom napriek tomu že to nie je až také ľahké a viem že to nebude nikdy ľahké. Šíriť toto posolstvo bude pre mňa najväčšou prioritou aj napriek tomu že ma určite niektorí vysmejú a povedia mi že to možno robím zbytočne. Ale keď niekomu vo svojom živote urobím niekomu radosť, tak viem že to má vtedy zmysel.

Napriek tomu že už moja stránka má 5 rokov tak voči každému človeku cítim zodpovednosť. Cítim že každý človek ma nejakým smerom posunul a motivoval ma k tomu, aby som neprestal. Svet je zaujímavým a niekedy aj zvláštnym miestom kde treba nad všetkým uvažovať. Často niekedy treba uvažovať aby slová ktoré niekedy napíšem neublížili ľudom a tomu sa chcem pri písaní vyhnúť. Radšej sa snažím navodiť pri písaní atmosféru ktorá bude napriek všetkému pozitívna. Aj keď niekedy sú niektoré texty negatívne, ale konce článkov bývajú vždy pozitívne lebo nimi dávam nádej že všetko zlé je na niečo dobré. Možno by bolo naozaj správne keby ľudia nebojovali medzi sebou a nevadili sa kvôli peniazom. Ale aby sme si vždy dokázali nájsť cestu k ľudom a vedieť voči nim prejaviť aspoň kúsok empatie a byť im oporou. Lebo neustále sa voči nejakým veciam hádať nemá absolútne žiadny zmysel a často sa snažím v písaní na to poukázať.

Som veľmi rád že mám svoju skupinu ľudí čo čítajú moje články. Veľmi veľa to pre mňa znamená a každý deň si to vážim ako sa najlepšie dá. Teším sa keď aspoň jeden človek že to čo som napísal sa mu páči a že ho to nejakým spôsobom oslovilo. Celý život som hľadal že v čom môžem byť skutočne dobrý a písanie je to jediné v čom ešte dokážem byť ako tak dobrý. Lebo viem že v rámci písania dokážem nájsť ten vnútorný pokoj, ktorý by som pravdepodobne nikde nenašiel. Ďakujem všetkým čo si tento článok prečítali a verím že ešte ďalšie roky na stránke ešte pobudnem dokým budem mať o čom písať. Som vďačný za momenty kedy mi každý človek podal pomocnú ruku a že pri mne skutočne stál. Nie iba vtedy keď bolo dobre, ale aj vtedy keď bolo zle. Lebo viem že to čo robím má reálny zmysel a posúva ma to niekam. Vážim si že sa môžem s ľudmi podeliť o svoje pocity a nejako osláviť že moja stránka je tu 5 rokov a verím že tu bude raz toľko.

 

Rozbaľovačka č. 36 – Michal Kopecký – Ako ju získať

28. júla 2017

Sú knihy ktoré môžu zaujať čitateľov rôzne a Ako ju získať je presne tou knihou. Kniha dáva rôzne návody ako má chlap k žene ako takej reálne pristupovať. Ale rozhodne nie je presne všetkých, najme pre tých chlapov čo dokážu svoje skúsenosti aj bez nej.

Depresia – súčasný zabijak ľudstva

22. júla 2017

Každý človek vo svojom živote zažil depresiu a často vie že je miestami až nebezpečná. Depresia proste nie je blbá nálada ktorá okamžite prejde, ale je to choroba kvôli ktorej ľudia páchajú samovraždy. Človek čo má depresiu tak podvedome ani nevie čo v skutočnosti robí. V skutočnosti sa ocitne v neskutočnom tranze a jeho myseľ bude duchom niekde inde. Za minulých čias depresia plnila úplne inú úlohu akú plní dnes. Veľa dôležitých okolností môže vyvolať samotnú depresiu či to môže byť šikana, sexuálne zneužívanie, nedostatok sebavedomia, úzkosť a mnohé ďalšie. Niektorí ľudia priam berú antidepresíva aby nejako utlmili tú svoju vnútornú bolesť. Depresia proste nie je stav, ktorý okamžite prejde a niekedy si to vyžaduje viacej času. Keď človek trpí depresiami tak sa často zamýšľa nad tým že či vôbec má zmysel žiť tento život. Často ľudia ktorí majú určitý pocit bezmocnosti, tak nevedia na koho sa v danej chvíli majú obrátiť. Niekedy sa priam boja rozprávať o svojom probléme, lebo budú mať pocit že sa im nedostane dostatok pochopenia.

Niekedy človek môže mať depresiu aj s toho keď zažije svoj prvý rozchod zo svojim prvým partnerom. Ja som nikdy nemával také vážne depresie vďaka ktorý by som musel robiť radikálne kroky. Ale jedna taká depresia vznikla keď sa skončil môj prvý vzťah z mojou bývalou priateľkou. Vtedy som bol vnútorne tak tým poznačený a smutný že som vtedy mal pocit, že môj život nemá v danom momente žiadny zmysel. Premýšľal som vtedy nad všetkými možnými cestami ako to vo svojom živote radšej vzdám, než by som mal bojovať. Moja depresia prakticky trvala 4 mesiace aj s mesiacom kedy začala a aj keď som sa snažil robiť niečo čo nejako zamestná moju dušu, ale vnútorne som sa cítil zle. Depresia človeka priam vnútorne zničí a ja som mal vtedy pocit že vo mne niečo zomrelo. Mal som vtedy pocit že vo mne ten dobrý a kľudný človek zomrel. Nepomáhali mi ani rôzne motivačné slová a ani povzbudenia že všetko bude dobré. Jedine čo bolo potrebné, tak bolo nechať to vnútorne vychladnúť a dať tomu čas kým to prejde. V jeden mesiac sa depresia úplne skončila tým keď mi kamarátka ktorú som poznal 6 rokov, napísala mi slová vďaka ktorým som sa zamyslel a keď som zistil že mám sesternicu ktorú som vtedy ešte nepoznal. Potom ako prešlo to obdobie, tak som cítil že sa veci začali meniť k lepšiemu. Aj niekedy určite sú také smutné obdobia, ale depresia už po nich nenastala.

Ľudia čo majú v skutočnosti depresiu, tak sa dokážu ťažko niekomu s tým zveriť. Keď vnútorne cítia že majú úzkosť, nedostatok sebavedomia, vnútorné napätie, skleslosť, ochromenú jasnosť myslenia alebo ešte niečo ďalšie, tak vtedy začína byť niečo zlé. Človek sa vo svojom živote učí často odlišovať psychickú bolesť od tej fyzickej. Keď človeka niečo bolí lebo vynakladal pri svojej práci dostatok energie a niečo robil zo sebou, tak to je tá správna bolesť. Ak aj človek niekde spadne alebo sa mu nejaký úraz, tak to zvykne zabolieť. Ako väčšinou trvá kým tá bolesť prejde, ale v skutočnosti prejde a všetky rany budú zahojené. Psychická bolesť patrí k tým najhorším čo človek reálne môže zažiť a prežiť. Človeka to môže vnútorne zmeniť a ja som tiež poznal, aké je to keď v človeku niečo zomrie a keď sa v ňom narodí niečo iné. Sú dni kedy človek stále premýšľa nad tým že kedy svoju púť na tomto svete skončí a že či dokáže vo svojom živote reálne bojovať. Niekedy je pravda taká že človek vo svojom vnútri bojuje z niečím čo je oveľa horšie a to sú jeho vlastní démoni. To čo sa niekedy deje v hlave, tak na to sa ťažko hľadá nejaké vysvetlenie. Plus by som chcel zdôrazniť že úzkosť a depresia sú dve odlišné veci. Keď človek má úzkosť tak sa bojí určitých vecí, zmien a vecí ktoré sa okolo neho budú diať. Ak má človek depresiu, tak bude na tom oveľa horšie a všetky zmeny sa prejavujú v mozgu.

Pri depresii sa stáva že sa často človeku veci vymknú s kontroly. To nie že cielene dačo reálne spraví, niekedy môže byť pod vplyvom rôznych psychotropných látok. Môže sa to prejavovať aj tak že človeku sa nechce nič robiť a často sa to prejaví aj tým že nastáva určitá vnútorná nervozita. Najhoršie na depresii je to, že sa nedá odhadnúť kedy reálne príde. Ale keď príde, tak vtedy vieme že sa niečo zlé vtedy deje. Vieme že zrazu naša myseľ nebude pracovať tak, ako by reálne mala pracovať. Zrazu človek ani nebude vedieť že v ktorom priestore sa nachádza. Keď je človek v depresii, tak musí byť zamestnaný nejakou činnosťou vďaka ktorej všetku tú zlú energiu dá zo seba preč. Vždy je lepšie niečo robiť než sedieť v kúte zo smútkom v očiach, lebo nie je dobré sa vnútorne trápiť bolesťou. Nie je dobré keď sa uzatvorí do seba a o svojom probléme reálne nikomu nepovie. Ako si človek vždy povie že či tým nebude zaťažovať ostatnýc, ale toto je absolútne nesprávne myslenie.

Depresia sa prejavuje aj v spoločenskom živote a najme keď je človek v zlej sociálnej situácii. Keď mu dostatočne štát nepomôže a dostáva až polená pod nohy. Prípadne človek stratí prácu ktorú nadovšetko miloval a má pocit že už nemá žiadny zmysel života. Presne aj toto spôsobuje depresia že človek priam začne mať samovražedné myšlienky a tie myšlienky aj uskutoční. Veľa ľudí volí najkrajnejšie riešenia že skočia pod vlak alebo sa obesia. To nie je nejaká pasia že človek si okamžite zmyslí, že si sám nejako ublíži. Je za tým viac faktorov buď človek nemá ako splatiť dlhy, príde o dom a tým sa ocitne na ulici alebo prepadne drogám a alkoholu. Proste sa to dá definovať jedným slovným spojením zlá sociálna situácia a nikdy nevieme kto v takej situácii naozaj je. Len takého človeka nemôžeme súdiť, ale musíme sa snažiť mu nejakým spôsobom pomôcť alebo bude musieť vyhľadať odborné služby psychológov alebo psychiatrov. Dnes sa človek môže obrátiť aj na psychologickú poradňu pre mladých IPčko alebo na rôzne horúce linky. Ale je dôležité s určitým človekom čo cíti pocity bezmocnosti, úzkosti a samovražedné myšlienky komunikovať o veciach ktoré ho trápia. Proste treba robiť všetko preto, aby človek nespáchal samovraždu.

Ten posledný bod ktorý by som rád načrtol je depresia v hudobnom priemysle. Mnoho hudobníkov neraz odišlo zo sveta nie preto že chceli, ale preto že v detstve zažili nejakú situáciu ktorá ich vnútorne poznačila. Pred dvoma dňami odišiel zo sveta Chester Bennington ktorý niečo podobné zažil a bol tým poznačený na celý život. Bohužiaľ tento boj nevydržal, ale jedno je jasné, že jeho duša sa oslobodila od vecí ktoré ho trápili a zostane v našom srdci navždy. Napríklad v USA takéto horúce linky fungujú nepretržite a každý človek čo sa cíti bezmocný, tak môže na ne zavolať a vyrozprávať sa o svojom vnútornom trápení ktoré má. Preto treba robiť všetko, aby človek zbytočne nepremárnil svoj život a nespáchal samovraždu. Depresia je zabijakom ľudstva a nesmieme dovoliť aby nás v živote porazila. Nesmieme ani pomyslieť že si nejakým spôsobom ublížime aj keď sa nedá vynúť že pár ľudí bude nad tým uvažovať.

V živote si treba uvedomiť že depresia patrí k tým najzávažnejším ochorením ktorým trpí čoraz viac ľudí. Niektorým ľudom to dokáže prejsť po určitom čase a iným to veľa dlho trvať kým im to prejde. Ale je veľmi dôležité aby človek čo je v takom zlom stave, aby našiel odbornú pomoc. Nie preto že je ten človek blázon, ale preto že má určité trápenie o ktorom sa skrátka musí z niekým vyrozprávať. Je jedno či o tom rozpráva zo svojimi blízkymi alebo lekármi, ale jedno je jasné že keď o tom povie, tak sa mu vnútorne uľaví. Proste treba ľudom čo sú v zlej situácii pomôcť čo najskôr a nie ich okamžite odkopnúť. Treba ľudom hovoriť že ich máme radi a stáť pri nich v dobrom a aj v zlom. Nedovoľme aby depresia ľudí položila na kolená alebo ich poslala na druhý svet. Je dôležité aby sa o depresii hovorilo a robilo sa všetko preto, aby sa predišlo ďalším premárneným životom. Je veľmi dôležité vytvoriť nejakú verejnú diskusiu kdekoľvek v spoločnosti, kde by sa hovorilo o rizikách depresie a jej negatívnych dopadoch. A ľudia čo sa v takomto stave ocitnú, tak by sa nemali báť o tom otvorene hovoriť, lebo iba verejnou diskusiou sa môže nájsť riešenie ako ľudom s depresiou pomôcť. Proste je dôležité nemlčať a nedusiť určité veci v sebe, lebo potom sa človek bude zbytočne trápiť. Preto je dôležité aby sa každý problém riešil čo najskôr, aby potom nebolo neskoro.

http://www.zdravie.sk/clanok/44337/prevencia-samovrazdy

http://www.zdravie.sk/clanok/27634/telefonicke-linky-pomoci

http://ipcko.upside.sk/