Archive for the ‘Myšlienky o živote’ Category

Zatvorenie

4. októbra 2022

To keď sa niekomu človek otvorí do veľkej miery tak dokáže zlepšiť život, ale čo sa stane keď v sebe človek pocity dusí vie málokto. Keď sa človek dostane do stavu kedy v sebe začne niečo dusiť, tak vie že to nemôže povedať komukoľvek. Niekedy sa zdá že môže byť všetko perfektné, ale v skutočnosti to tak nie je. Myslím si že do veľkej miery ma ovplyvnila jedna a pravdepodobne aj viac skúseností zo života. Vždy som si uvedomil aké bolo pre mňa dôležité nájsť osobu ktorá by tomu čo cítim rozumela. Ukazuje mi že v tomto svete to nie je až také zlé. Uvedomujem si že môj svet bez nej by nemal úplne žiadny zmysel, možno že by mal len by v ňom nebola istota a bezpečie. Viem že sú pocity ktoré občas v sebe dusím a niekedy sa bojím o tom rozprávať. Možno je za tým pocit že tým ľudí okolo seba sklamem alebo je za tým niečo oveľa hlbšie. Niekedy bojujem a nie vždy viem že či to naozaj robím dobre. Aj na mňa prídu dni kedy ma niekedy veci položia aj keď sa snažím žiť bezstarostným životom.

Ľudia mi veria aj keď sú momenty kedy si ja veľmi neverím. Občas premýšľam nad tým všetkým prečo sú momenty kedy sa dokážem uzavrieť do seba. Sú momenty kedy by som rád aj niečo povedal, ale niekedy sa cítim vo vnútri zablokovaný. Nie vždy viem vysvetliť svoj vnútorný pocit aj keď by som veľmi rád. Lebo tá moja vnútorná blokácia mi to nedokáže dovoliť. Lebo niekedy sa bojím že môžem okamžite prepadnúť do vnútorného stresu. Ja to tak niekedy cítim aj pri najlepších kamarátoch alebo keď som v spoločnosti viacerých ľudí kde som skôr pozorovateľom a poslucháčom. Kde sú tie energie úplne odlišné a viem že je potrebné na chvíľu odísť a nabrať silu. Vtedy cítim ako sa neviem v určitom momente otvoriť ľudom aj keď by som si to veľmi prial. Nie je za tým niečo osobné nejaké antipatie, len si uvedomujem že je o tom ku komu mám vytvorenú cestu. Niekedy je za tým tak veľké chcenie a nakoniec zisťujem že to veľmi ani nejde.

Keď na mňa prídu úzkostné pocity, tak často je moja duša v obrovskom pozore. Viem že ma môže v takomto bode rozhádzať každá vec aj maličkosť. Automaticky to neznamená že budem kričať, ale že príde bod kedy budem musieť nad všetkým viac premýšľať. Uvedomujem si že život je cesta na ktorej treba nájsť ľudí čo budú mať so mnou maximálnu trpezlivosť a empatiu. Niekedy môžu prísť obavy čo bude ďalej a to je úplne prirodzené. Ak mám pravdu povedať tak sa niekedy viac bojím zlých ľudí než zvierat. Lebo si uvedomujem že zvieratá doba nikdy neskazila. Je veľa vecí ktoré sa v živote dejú a nedokážem ich nejakým spôsobom vysvetliť. Žijem vo svete kedy sa môže z jedného dňa na druhý niečo reálne zmeniť. Nikdy sa nedá predpokladať niečo dopredu a viem ako môžem byť do veľkej miery citlivým človekom.

A keď príde v mojom živote stres tak sa okamžite začnú kopiť chyby rad za radom. To sa naozaj dialo a určite som to nerobil úmyselne. Niekedy je to všetko o snahe urobiť veci čo najlepšie aj keď viem že realita môže byť iná. Ale napriek tomu som vďačný že takéto situácie sa môžu v mojom živote udiať. Snažím sa to v sebe nepopierať a pokúšam sa tomu do veľkej miery čeliť. Som vďačný že nie som sám čo cíti podobné veci a o to lepšie dokážem čeliť životu. A viem že nikdy ani nebudem kričať, lebo nevidím v tom absolútne žiadny zmysel. Lebo žitie v pravde, láske a autenticite bude stále pre mňa prvoradé aj keď prídu pocity ktoré nie sú dobré. A tie pocity môžu do veľkej miery ovplyvniť moje vzťahy z ľuďmi niečo sa môže zlepšiť a niečo iné sa môže pokaziť.

Sú momenty kedy je mi smutno a často sa to pokúšam nejako zvládnuť samostatne. Ak by to bolo niečo v rámci citovej stránky, pokúsil by som sa to vyriešiť samostatne. Niekedy si uvedomujem že ako je môj život neustálou výzvou. A často mám pocit že je to boj ktorý vediem sám zo sebou. Ale viem že v tom boji dokážem vždy obstáť a to ma na tom teší. Keď je všetko dobré, tak ma nedokáže vôbec nič rozhádzať a moja vnútorná sila vo mne dokáže rásť. Ale keď viem že niečo naruší môj vnútorný pokoj, tak sa vo mne dokáže všetko okamžite uzavrieť. Keď prejde vo mne tá vnútorná búrka, tak je všetko oveľa lepšie. Všetko sa vo mne otvorí a začnem mať pocit že je všetko úplne dokonalé. Môj život sa niekedy dá prirovnať ku dverám ktoré pred ľuďmi dokážem zavrieť na istý čas.

Keď prídu pocity plaču tak viem že je pre mňa potrebné si pustiť hudbu. Pustím si často ambienty alebo Lo-Fi aby som upokojil svoju vlastnú dušu. Lebo občas mám pocit že iné riešenie v mojom živote vtedy nedokáže existovať. Často hudba dokáže zachrániť moju dušu a pár ľudí vďaka ktorým dokážem viac rozumieť svojmu životu. Uvedomujem si že aj tie pocity ktoré nie sú dobré k životu potrebujem, lebo môžu byť pre mňa ponaučením. Vďaka týmto pocitom si uvedomujem že je potrebné byť citlivým. Aj keď sa niečo vo mne dokáže uzavrieť, tak potom neskôr sa to otvorí. Celý život je takpovediac o tom čo sa deje v hlave. Keď zavelí tak okamžite zdravý rozum je vtedy úplne v keli. Ale keď je všetko dobré, tak srdce a duša sú v úplnom pokoji.

Sú veci ktoré sa dejú z úplne reálnych dôvodov a skúseností. Keby sa určité veci v mojom živote nediali, tak by som si to pravdepodobne neuvedomoval. Všetko by bolo pre mňa samozrejmé a vnímal by som svet inak. Bolo pre mňa dôležité túto tému otvoriť, lebo každý človek môže niečo podobné zažívať. My introverti to tak prežívame, otvoríme sa ľudom vtedy ak to má pre nás zmysel. Neznamená to že sme zlými ľuďmi, len si viac svoje pocity držíme v sebe. Občas sa bojíme že ľudom okolo seba ublížime a jedine ako im ublížime je to že mlčíme. Občas príde dilema že keď sa jednému človeku viac otvoríme, tak ten druhý človek sa na nás nahnevá. V skutočnosti vždy je lepšia variante sa otvoriť než zatvoriť. Tá správna cesta v živote je vedieť pred kým sa v skutočnosti otvoríme. Lebo toto je skutočná výzva vedieť sa otvoriť a uvoľniť pri tých ľuďoch ktorých považujeme za svojich priateľov.

Otvorenie

3. októbra 2022

Je veľa vecí ktoré by som rád povedal, ale nie vždy sa to v skutočnosti môže podariť. Žijem v tomto svete a uvedomujem si aké je niekedy zložité otvoriť niekomu svoje srdce. Veľa ľudí si môže myslieť že niekedy za mojim tichom je to že sa hnevám a iné podobné veci. Ja sa na ľudí nehnevám, len musím premýšľať nad každou myšlienkou a nad tým komu čo poviem. Predtým som sa otváral kadekomu a viac mi to v živote ublížilo než pomohlo. Slovom sa dá pomôcť a zároveň ním môžeme ublížiť aj tým ktorých milujeme. Aj ja som možno niekedy ublížil a nie úplne vedome. Je málo ľudí čo v skutočnosti vie, ako to naozaj je. Myslím si že na tej ceste životom som potreboval spoznať človeka ktorý by ma s tou pravdou naozaj ľudsky konfrontoval. Ktorý by mi ukázal smer vďaka ktorému sa môžem naozaj ubrať.

Ľudia si povedia že môj život je perfektný, ale všetky tie veci si je potrebné vybojovať. A viem že pokiaľ niečo neurobím tak sa to nikdy ani nestane. Uvedomujem si že moja realita života je úplne iná a nie je samozrejmá. Ja by som rád o svojich pocitoch povedal aj celému svetu, len si uvedomujem že to nie je úplne možné. Neviem že či medzi tými ľuďmi nie je niekto kto by to v skutočnosti nezneužil. Bolo by úžasné otvoriť svoje srdce všetkým, ale realita je úplne inde. Nie všetci ľudia by to prijali a to nie je o tom či je človek naozaj úprimný. Lebo človek môže rozprávať všetky možné pravdy a nie vždy budú akceptované. A sú ľudia čo človeka budú mať radi napriek tým pravdám čo je na tom úplne to najkrajšie.

Svet je úplne iným miestom ako to niekedy opisujú rozprávky. Nie vždy dobro zvíťazí nad zlom ako nám to niekedy povedia. Ale nikdy som nestal veriť v dobro aj keď nastali v živote omyly. Nemyslím si že celý môj život je omyl, len si uvedomujem že sa stále v ňom deje niečo iné. Niekedy by som sa rád otvoril, ale dostanem do určitého vnútorného kŕču a niečo sa vo mne zablokuje. Doslova sa spustí vo mne určitý obranný a miestami aj ochranný mechanizmus. Lebo bola za tým jedna skúsenosť ktorá nebola dobrá. Keď sa niekomu človek zdôverí o niečom a poprosí ho o diskrétnosť tak vo výsledku to môže dopadnúť zle. Cítil som sa vo svojom vnútri zle a zároveň ma to mrzelo. Myslel že ten človek bol ten pravý a nebolo to v skutočnosti tak. Cítil som sa veľmi smutný a do veľkej miery ma to poznačilo. Prišiel určitý odstup času a prišli slová ktoré boli ospravedlňujúce. Dokázal som odpustiť, lebo pre mňa je dôležitejšie žiť v pokoji, mieri, láske a harmónii. Ja nepotrebujem z ľuďmi bojovať a ani ísť s nimi do konfliktu. Len sa snažím žiť pokojným životom a urobiť všetko aby som nebol šťastný len ja, ale aj ostatní ľudia.

Ja som vďačný za moju rodinu a za všetky zážitky s nimi. Lebo vždy verili že sa moje sny časom splnia aj keď si vyžadovali veľa času. Ale niekedy viem že pre mňa je celý môj život totálnou výzvou. Uvedomujem si že niekedy to nemusia mať so mnou ľahké. Prešli so mnou celú tú cestu ktorá niekedy nebola jednoduchá. Naučili ako niektorým veciam v živote čeliť a čomu sa vyvarovať. Ale aj tak viem že niekedy ešte niektoré veci budú výzvou. Viem že ma budú chrániť pred niektorými vecami, ale zároveň tomu musím nejako čeliť. Vždy im budem za veľa vecí vďačný aj keď to možno niekedy ťažšie dokážem vyjadriť. Naučili ma veľa vecí viac než si môžem v skutočnosti predstaviť. Ak sa niečo v mojom živote podarilo tak do veľkej miery za to vďačím im. Poznajú ma najlepšie a moja duša im bola otvorená do konca môjho života. Príliš mi záleží na tom aby som ich nesklamal a sú to jediní ľudia čo o mne skutočne vedia všetko, lebo tú moju životnú cestu prežili so mnou. Obom rodičom vďačím za veľa, dokázali ma naučiť ako prejsť tým životom pokojne a šťastne.

Ale jadrom celej myšlienky o ktorej píšem je to že veľmi ťažko sa dokážem vo svojom živote niekomu otvoriť. A je to tak preto lebo som prežil nejakú skúsenosť v živote. Lebo si uvedomujem že keď to chcem povedať aj často mojim najbližším ľudom tak sa vo mne niečo spustí. Niekedy moja myseľ skrátka zavelí že je potrebné radšej mlčať ako niečo povedať a ľudom nejako ublížiť. Spustí sa vo mne určitý obranný až ochranný mechanizmus vďaka ktorým to moje podvedomie tú situáciu vyhodnotí. Lebo viem že ako sa niekedy ťažko v mojom živote rodili tie priateľstvá. Nebolo to jednoduché ku mnohým ľudom som si musel vytvoriť cestu aby bolo všetko dobré. A ani priateľstvo nevznikne okamžite ku tomu človeku si skrátka treba vytvoriť určité puto. Doslova v určitom momente cítim ako sa vo mne niečo zablokuje. A to nie je o tom že by som nechcel rozprávať. Len viem že je dôležité aby tie najdôležitejšie veci a tajomstvá vedela viac moja rodina než určitá skupina ľudí.

Ak niekoho vo svojom živote milujem, tak viem že je to potrebné povedať najprv tej dotyčnej osobe a nie všetkým ďalším. Niekedy si uvedomujem že ak príde nejaká zvedavosť ľudí tak to môže do určitej miery buď pomôcť alebo ublížiť. Som vďačný že je tu pár ľudí a človek na ktorom mi záleží a môžem mu naozaj povedať všetko. A viem že všetky myšlienky ktoré sú mu povedané nikdy nezneužije. Lebo je mojim svetlom v živote a skvelou osôbkou vďaka ktorej tento rok má naozaj zmysel. Viem že sa môžem na ňu naozaj spoľahnúť a dokážem jej stopercentne dôverovať. Viem že keď sa budem držať jej pozitívnych a pokojných myšlienok tak všetko zvládnem. Mám v živote obrovské šťastie a nie je to pre mňa žiadnou samozrejmosťou. Ak mám pravdu povedať vďačný som každému človeku v mojom živote a nie iba niekomu konkrétnemu. Lebo každý človek v živote ma niečomu naučil a sú to často veci ktoré budem mať vo svojom srdci.

Viem že je môj svet iný od sveta ostatných ľudí, ale neznamená to že by sa môj svet s tými ostatnými ľuďmi nedokázal prepojiť. Na ceste životom spoznám ľudí čo môžu byť v niečom rozdielny, ale v určitom aspekte môžem mať s nimi niečo spoločné. Nakoniec môžem zistiť že určité postoje a myšlienky dokážu byť s nimi úplne totožné. Niekedy tá rozdielnosť môže mať na veci v živote pozitívny vplyv. Ak niečo v živote nebudem chcieť, tak by som nechcel aby ma ľudia do toho tlačili. Určite ak niečo príde budem za to vďačný, lebo viem že by ma to naozaj bavilo. Ale uvedomujem si že niekedy môžu prísť úzkostné myšlienky alebo nejaký smútok ak budem cítiť že niečo nie je na sto percent v poriadku. Ale viem že všetko čo sa v mojom živote udialo malo svoj jasný zmysel.

Moment pravdy – štvrtá séria – 5. časť

2. októbra 2022

Počas roka som si uvedomil že mám vo svojom živote tú správnu osobu s ktorou môžem vždy rátať. Viem že pri nej môžem vo svojom živote naozaj rásť a nič iné k svojmu životu nepotrebujem. Jej myslenie a pozitivita mi dávajú do života obrovskú silu ktorá je tak krásna. Už teraz viem že môj svet bez nej by nemal absolútne žiadny zmysel. Lebo si uvedomujem aké je to prepojenie obrovské a vieme že si vždy môžeme povedať pravdu. A tou pravdou si nikdy neublížime za čo som veľmi vďačný. Na začiatku som si myslel že tie svety do veľkej miery môžu byť úplne rozdielne. Čím viac som začal zisťovať že tie svety sú prepojené s takmer úplne totožnými pocitmi. A nevnímam to ako nejakú samozrejmosť vo svojom živote, ale ako niečo špeciálne čo sa postupne deje. Som vďačný za to že všetky svoje pocity najprv radšej zdieľam s ňou, lebo mi na tom v skutočnosti veľmi záleží. Lebo ak mi na niekom záleží tak to nemusím dokazovať iba slovami. Musia postupne prísť aj činy a skôr je dôležitejšie zostať sám sebou. S ňou je prítomnosť o niečo krajšia a reálnejšia. Za posledných 5 rokov sa mi zmenilo tak myslenie za čo doteraz zostávam veľmi vďačný. O to dôležitejšie bolo zistiť ako je potrebné zostať v láske a v autentickosti. Preto všetko zapadá do seba ako domino a každá maličkosť je dôležitá. A viem že všetky ostatné myšlienky je potrebné si nechať do reálneho sveta, lebo niekedy tá realita môže byť oveľa krajšia.

Dnes som pri písaní počúval moju najobľúbenejšiu skladbu od Leo Rojas – Der einsame Hirte.

Všetko je v našej mysli

30. septembra 2022

Možno si to málokto uvedomuje, ale všetko je v našej mysli. Lebo to čo sa v nej deje nám v živote spôsobujú určité zmeny. A tie zmeny priam nás v živote dokážu ovplyvniť. Dokážu nám každý deň nastaviť zrkadlo a ukázať kto v skutočnosti sme. Lebo naša myseľ ak je zdravá, tak v skutočnosti je zdravé všetko v našom vnútri. Naše vnútro ovplyvňujú maličkosti a nie je to len o nejakej ľudskej pasivite. Je to o tom na čo si myslíme a čo si do života priťahujeme. Keď myslíme na tie dobré veci, tak si ich nejakým spôsobom k životu pritiahneme. Celý život je o tom koho na svojej ceste skutočne spoznávame. A presne tieto emocionálne a psychické aspekty ovplyvňujú náš život. Lebo keď človek myslí na niečo dobré tak to prospieva telu a aj duši. Niekedy človek ani nemusí povedať ani slovo a vie že sa smeje jeho duša. Všetky aspekty života z nás do veľkej miery môžu spraviť z nás lepších ľudí. Keď riešime ktoré nie sú nejakým spôsobom dobré neprospievajú zdraviu, srdcu a duši. Keď je človek pokojný, tak je pokojné celé jeho telo a v tom je krásna celá tá logika. Keď na niečo myslíme, tak sa nám to z odstupom času udeje. Lebo si to do veľkej miery predstavíme a upokojí to našu dušu. Veľa vecí v našom živote dajú zmysel, len im ten zmysel musíme dať my. Najlepšie je to urobiť okamžite a neodkladať to na neskorší čas. Lebo sa potom môžu absolútne zmeniť priority. Ak máme možnosť v živote využiť nejakú šancu, tak ju využime. Všetko je potrebné aby sa vyvinulo prirodzeným spôsobom. Lebo myseľ je niečo tak dokonalé a o to dôležitejšie je vedieť s ňou narábať. Len v nej sú často tie najkrajšie nápady a tie potom môžeme uskutočniť. Preto sú niekedy potrebné otázky na ktoré postupne nájdeme odpoveď. Naše vlastné podvedomie sa nás bude veľa pýtať a na konci budeme vedieť že všetko čo nám nebolo jasné. Budeme poznať všetky tie odpovede a ten pocit nás vo vnútri bude tešiť.

Zostať dobrým človekom

28. septembra 2022

Uvedomujem si že čoraz viac sa priority v živote začnú meniť. Každý jeden deň si uvedomujem že je v niečo iný a nepríde mi to ako nejaký stereotyp. Pre niektorých ľudí možno áno, ale pre mňa nie. Veľa ľudí si povie že možno v tom živote absolútne nič nerobím, ale robím v ňom viac než si ľudia dokážu predstaviť. Len to nepotrebujem vždy niekam vešať aby som si získaval u ľudí nejaké plusové body. Keď je to niečo v súvislosti s pesničkami tak som rád že sa o to v skutočnosti zaujímam, lebo ma to baví a rozumiem tomu. Teší ma ak je každý deň iný a prinesie mi do života určité poznanie. Som za každú maličkosť vďačný a dôležité je pre mňa žiť v láske a v pokoji. A o to je dôležitejšie zostať dobrým človekom, ale to neznamená že sa ten dobrý človek v živote nezmýli. Zmýlim sa aj ja, ale som vďačný že mi to vždy dokáže nastaviť zrkadlo a môžem ísť ďalej. A keď je niekto kto to cíti rovnako ako ja tak mám oveľa väčšiu motiváciu pracovať na tom byť lepším a lepším. Nie je o tom sa z niekým pretekať a už som z niektorých vecí v živote vyrástol. Nepotrebujem vyhľadávať konfliktné situácie a ani ich k svojmu životu nepotrebujem. Vždy som veril v dobro a tento pocit ma držal v živote nad vodou. Viem že aj láska ma drží nad vodou a to je niečo čo mi nikto nemôže zobrať. Všetko v mojom živote prišlo preto aby ma to niečomu reálne naučilo. Naučil som sa všetko okolo seba prijať a nikdy by som nechcel za to niečo späť. Len je pre mňa dôležité zostať dobrým človekom a stretávať inšpiratívnych ľudí vďaka ktorým budem vnútorne rásť. Ale niekedy budem potrebovať aj pokoj, aby som načerpal silu. Mám rád ľudí, ale uvedomujem si že je potrebné mať priestor aj samostatne vnútorne posunúť.

Moment pravdy – štvrtá séria – 4. časť

25. septembra 2022

Niekedy je potrebné vniesť do určitých vecí aj pravdu a takú skutočnú. Čoraz viac mám pocit že ľudia si niekedy myslia keď ak niečo nepridávam, tak vo svojom živote absolútne nič nerobím. Ale nie je to tak, robím veľa vecí len o tom nepotrebujem každému rozprávať. Uvedomujem si že žijem v spoločnosti ktorá to môže nejakým spôsobom zneužiť. Samozrejme nie sú takí všetci, len čoraz viac prichádzam na to že realita je iná. Keď sú očakávania tak viem ako človek dokáže okamžite naraziť. Aj môj svet je taký že v ňom reálne narazím a nie doslovne. V živote som sa postupne naučil aj to komu naozaj dôverovať. Nie je to o tom že prvému človeku sa ozvem a všetko bude vyriešené. Často sa odkláňame od vecí ktoré v skutočnosti potrebujeme riešiť a ktoré sú podstatnými. Snažím žiť sen bezkonfliktného človeka, ale niekedy si uvedomím ako ma môže niečo v živote ovplyvniť. Ako ľudia do veľkej miery môžu inými manipulovať a majú pocit že to robia za určitým dobrým úmyslom. Len sú tam čoraz silnejšie nástroje vďaka ktorým to ľudia robia taktickejšie. Vnímanie na svet sa zmení lebo je za tým určitá životná skúsenosť. Aj ja si uvedomujem že samotné dobro sa nedá vynútiť, ale musí byť prirodzené. A nie je to ani o tom že niekoho vo svojom živote mám radšej. Lebo všetci majú určitú štartovaciu čiaru a vycítim kto stále žije z minulosti a neustále to musia niečím pripomínať, lebo takáto skupina ľudí sa vo svojom živote neposúva. Ja z minulosti nežijem a snažím sa vo svojom živote posunúť vpred, žijem tak aby mi nikto nemusel nanucovať niečo čo robiť nechcem. A určite by som nechcel aby mi v živote bolo nanútené niečo čo som už robil a vďaka čomu som sa cítil v strese a vnútorne aj vyhorený. Keby som ja nútil ľudom niečo čo som robil ja, tak by neboli veľmi šťastní. Robím veci ktoré ma robia šťastným a vďaka nim sa nejako rozvíjam. Ak sa v živote rozhodnem že niečo neurobím spoločnosť ľudí by to mala akceptovať. Nemalo by sa na mňa tlačiť, lebo vďaka tomu môžem byť vnútorne podráždený. Ja rád urobím čokoľvek čo viem urobiť, ale nie som rád keď niekto niečo robí za mojim chrbtom a vymýšľa veci ktoré by sa mne nepáčili. Je to často maskované za slovami že ja ti chcem len dobre a reálne sa deje opak. Ak vieme že niečo ľudia nechcú, tak ich aspoň do toho nenúťme. Nemanipulujme a nepoučujme ak za tým všetkým nepoznáme celý príbeh. Verme tomu že si ľudia vybudujú sebadôveru a povzbudzujme ich na ceste životom. Netlačme na to aby nám niečo v skutočnosti povedali, lebo v skutočnosti im takto len ublížime.

Pri písaní som počúval veľmi zaujúimavý retrowave AINOMA – The Dead City.

Tenký ľad

23. septembra 2022

Často si uvedomujem že v živote je množstvo príbehov ktoré prežívajú ľudia. Niekedy sa zdá že navonok je všetko úplne perfektné, ale čoraz viac si uvedomujem že nie. Ľudia prežívajú rôzne pocity a niekedy cítia že tento život nemá žiadny zmysel. Ale napriek všetkému existuje cesta ktorá človeka môže doviesť niekam kde predtým nebol. Celý život je tenkým ľadom kedykoľvek sa v tom čo cítime utopíme. Spoznal som množstvo príbehov ktoré sú často ťažšie a potom si uvedomím že veci ktoré riešim sú absolútne banálne a mám vlastne šťastie. Veľa ľudí takéto šťastie nemá a musia bojovať aj zo svojou existenciou na tomto svete. Niekedy stojíme na pokraji ľadu a čakáme kedy sa to začne pod nami roztápať. Príbehy ktoré opíšem budú silné, ale neuvediem skutočné mená ľudí. Ale je potrebné vyjadriť to, aby tento text mal dôležitú osvetu.

Ľudia vo svojom živote dostanú do bodu kedy to medzi nimi prestáva fungovať. Boli vo svojom živote párom ktorý napĺňal harmóniu v spoločnosti. Mali pocit že je medzi nimi perfektné a na začiatku to tak naozaj bolo. Lebo láska tá dokázala zaslepiť a vzájomne si tá dvojica nevšímala určité nedostatky. Lebo láska sa na začiatku medzi nimi zdala tak silná, ale potom začali prvé problémy. Konflikty do veľkej miery prerástli do niečoho fyzického až do samotného násilia. A kvôli tomu sa tá dvojica musela rozísť, lebo pokračovať v tom by bolo veľmi toxické a už tam nebol určitý prienik. Potom sa ukázalo že niečo v skutočnosti nebolo vôbec v poriadku. Niekedy jeden s tej dvojice sa ťažšie vyrovnáva s tým že je koniec. Lebo keď to čo bolo láskou prerastie do niečoho čo fyzicky niekomu ublíži nie je veľmi dobré. Dievča ktoré to prežilo muselo bojovať s týmto pocitom do konca života. Verila že v živote dokáže nájsť pomoc a oporu v ľuďoch. Začala robiť osvetu a upozorňovať na to že fyzické násilie nie je vôbec v poriadku. A ukázala že vo svojom vnútri je oveľa silnejším človekom než si dokázala predstaviť.

A v živote môže sa človek dostať do bodu kedy sa mu ľudia vysmievajú. Ľudia človeka súdia za to že je nejakým spôsobom iný a nejako sa odlišuje. Niekedy táto odlišnosť môže ovplyvniť to s kým sa začne stretávať. Keď určitá osoba je v prostredí kde sa môže cítiť nedocenene, tak niečo nie je v poriadku. Tieto posmešky sa môžu preniesť do domáceho prostredia, pracoviska, školy alebo kdekoľvek inde. A tu ani nejde o nejakú šikanu, ale o to čo slovo môže spôsobiť. Aj slovo v dobrom úmysle dokáže vo veľkej miere ublížiť. Veľa ľudí bude súdiť človeka iba za to ako vyzerá a neberú ho takého aký v skutočnosti je. Lebo to že človeku je povedané nejaké slovo tak mu to vnútorne nedokáže pomôcť. To že človek musí niečo zo svojim životom urobiť vie aj sám. Chlapec je ponorený vo svojom vlastnom pocite, myšlienkach ktoré sú často silnejšie než je on. Bojuje s tým že mu nie všetci rozumejú, snaží sa prísť na to prečo. Pýta sa sám seba rôzne otázky a čoraz viac si uvedomuje že hudba mu dáva silu. Kvôli dianiu v hudbe začína žiť, spoznáva jednotlivé štýly a niekedy na spoločenské podujatia

Človek sa nie vždy ocitne sám od seba v existenčných problémoch. Lebo môže spadnúť na dno už len tým že robí ktoré nie sú správne a často do veľkej miery nevedome. A tie veci často kvôli ním sa rozbijú aj tie najpevnejšie vzťahy. Tie prostriedky ktoré sú často k tomu použité tak im človek dokáže okamžite prepadnúť. Sú to často hry alebo automaty vďaka ktorým môže prehrať úplne všetko aj svoj vlastný dom a aj rodina sa od neho okamžite odvráti. Zostane bez domova a začne blúdiť ulicami mesta na začiatku si uvedomuje čo sa skutočne deje. Bol otcom stabilnej rodiny a spadol do bodu kedy to začalo byť zlé. Láska k alkoholu a automatom bola oveľa silnejšia až prerástla do všetkého. Až do bodu kedy sa jeho rodina od neho odvrátila a odišla. Postupne sa to dostalo do rozvodu a jeho manželka z deťmi odišla k jej rodičom. Musel sa naučiť žiť sám a potom zisťoval že čo všetko vo svojom živote stratil. Ale neskôr prišiel ten impulz k tomu aby sa niečo zmenilo k lepšiemu. Začal sa liečiť s potom sa začali diať zmeny v samotnej rodine. Postupne sa všetko vrátilo do normálu a nakoniec ten rozvod nenastal.

Život dievčaťa často sprevádzalo pocit že je jedináčikom bez súrodenca. Jej cesta životom začínala školou a tým že začala milovať hudbu. Žila v rodine kde ten boj často bol o niečo ťažším. Musela rešpektovať všetky pravidlá aby všetko v jej živote bolo dobré. Aj preto jej boj v živote býva stále viac ťažším a jej dušu začala liečiť hudba. Konečne začala cítiť v určitom momente že tu niečo pre ňu je. Že existujú v jej živote impulzy ktorú dokážu nasmerovať k tomu aby bola silnejším človekom. Nebola jedináčikom čo by si niečo vyžadovala, ale snažila sa žiť v prítomnosti. Študovala a veľmi dobre sa aj učila, len vo svojom vnútri bojovala z depresiou. Dávalo jej do veľkej sily keď začala spievať a vždy sa s tej vnútornej bolesti dokázala vyspievať. Našla si kamaráta ktorý jej dokázal dodať silu ktorú naozaj potrebovala. Nebol to vážny vzťah, ale bolo to jedno krásne priateľstvo ktoré dodnes prežilo.

A často z určitými životnými výzvami sa dokážu stretnúť aj rodičia detí z autizmom. Občas vedia že na začiatku je to veľmi náročné. Lebo nevedia aké to dieťa na začiatku naozaj bude. A niekedy táto skúsenosť sa ukáže ako tá najsilnejšia. Niekedy z inakosťou ako takou môžu súvisieť obavy a niekedy to môže byť ako na tenkom ľade. Prídu výzvy ktoré často preveria trpezlivosť rodičov a to či sa dokážu postarať o deti s autizmom. Je to proces a uvedomujem si že aj so mnou to môže byť niekedy boj. Je to cesta ktorou je potrebné si prejsť, aby všetko bolo čo najviac v poriadku. Táto životná skúška bude trvať celý náš život a všetci s ňou musíme nejako žiť. Je to realita ktorú vo svojom živote potrebujeme aby nás to nejako naplnilo. Aby poslanie ktoré majú rodičia detí dokázalo mať zmysel a zároveň aby dokázalo byť aj osvetou.

Život prinesie rôzne príbehy ale nie všetky dokážu mať šťastný koniec. Často to môže byť aj o nás samotných a musíme s tým bojovať. Niekedy sa tieto problémy neberú vážne a neprikladá sa im pozornosť. Ľudia by radi o tom rozprávali, ale niekedy majú pocit že nemôžu. Nie je za tým nejaká antipatia ale nejaká skúsenosť ktorú si daní ľudia prežili. Preto často sa ľudom smejú za to že majú depresiu alebo úzkosť. A v skutočnosti je to oveľa vážnejší problém než sa dá reálne pripustiť. Len niekedy je potrebné nájsť si k určitým ľudom cestu. Lebo navonok sa každý môže usmievať, ale vo vnútri sme zraniteľní úplne všetci. Lebo aj to slovo čo môže byť myslené v dobrom tak nám môže ublížiť. Niekedy s tými myšlienkami musíme naložiť naozaj opatrne, lebo nikdy nevieme ako to ľudia zoberú. Ale aj napriek všetkému môže slovo zmeniť všetko aj k lepšiemu a to môže byť na tom to krásne.

Ľudské dobro

21. septembra 2022

Niekedy možno neexistuje návod ako zostať dobrým za každých okolností, len viem že v živote sa to aspoň oplatí skúsiť. Ono z ľudskou dobrotou často súvisí veľmi veľa vecí aj tie miestami nečakané. Niekedy človek nevie či to dobro ktoré v sebe má bude spoločnosťou akceptované. A niekedy si uvedomujem že možno byť dobrým človekom si vyžaduje veľmi veľa práce. A najmä môžem povedať že tej mentálnej, lebo s človekom sa vyvíjajú aj jeho názory na svet. Aj ja som si to začal uvedomovať a nestaviam svoju myšlienku na otázke či sa mi oplatí byť dobrým. O to tu v skutočnosti nejde, musí sa to v človeku nejako prirodzene vyvinúť. Je pravda že sa človek v určitom bode zmení a tú zmenu netreba nejako potláčať. Skôr sa ju treba naučiť prijať takú aká v skutočnosti je a ono to človeka niekam posunie. Tu ani nejde ani o to či som voči niekomu dobrý viac alebo menej. Ale keď vycítim že niekto nie je dobrý, tak sa nebudem snažiť ho pretvoriť na svoj obraz. Ak niekomu vyjadrím uznanie, tak si nemyslím že by to v živote nemalo nejakú váhu. V živote viem že zostanem dobrým aj keď sa ľudia budú na mňa niekedy hnevať. Zostanem takým až do konca môjho života a nebudem na tom nič meniť. Keď ma niekto sklame alebo mi nejako inak ublíži, tak mu to nikdy nebudem vracať. Viem že budem smutný a poplačem si niekedy, ale nikdy ľudom to zlé vracať nebudem. Nechcem byť ako oni a spadnúť na nejakú ich úroveň. Jediné na čom mi záleží je žiť pokojný a šťastný život. Aj dobrý človek sa často zmýli a ja som sa tiež niekedy zmýlil. Často ma to mrzelo viac než som si to dokázal pripustiť. Ja viem že sa dá byť dobrým človekom bez toho aby som komukoľvek niečo dokazoval. Vždy som veril v dobro aj keď mi niekedy bolo niečo vytknuté. A ani sa nikdy nechcem hádať o tom kto má v čom pravdu lebo v tom nevidím zmysel. Robím všetko preto aby bol môj pokoj čo najmenej niečím alebo niekým narušený. Zostávam bez kriku a konfliktov z inými ľuďmi, neprestávam žiť svoj sen bezkonfliktného človeka. A nie je to niečo s čím sa potrebujem chváliť, ale musím to ukázať aj činmi. Ja rád aj pomôžem ak viem, ale niekedy sú momenty kedy to nepôjde vždy. Nie je za tým lenivosť, ale spleť okolností ktoré sa v danom momente udejú. Ak sa bude niekto hnevať, tak sa s ním o tom nebudem škriepiť. Budem tomu načúvať vždy, ako som tomu načúval aj predtým. Veľa vecí sa v mojom živote zmení, ale to kým som sa nezmení. Lebo dobro, pokoj a láska a veriť svojim snom je dôležitejšie než to čo by narúšalo môj vnútorný pokoj.

V srdci

20. septembra 2022

Je veľa myšlienok ktoré mám v srdci a premietajú sa mi pred očami. Občas zisťujem že koľko slov som počul a boli reálne povedané. Nikdy som neprestal veriť že boli často povedané v dobrom úmysle aj keď to niekedy dokázalo bolieť. Niekedy si uvedomujem že ako môj svet oproti iným ľudom vzdialený. Často si musím k ľudom nájsť cestu aby som mal v živote istotu že môžem niekomu veriť. To že som ponorený vo svojom vlastnom svete nie vždy môže znamenať smútok, hnev alebo uzavretie. Viem že ak mám v živote niečo dokázať tak nestačí o tom iba rozprávať, ale konať. Veriť v tú myšlienku ktorú vo svojom srdci a bojovať za ňu. Bojovať za tie pocity ktoré sú v mojom živote správne a myslieť na človeka pri ktorom viem že vždy dokážem nájsť pokoj. Využívať príležitostí ktoré ma niekam posunú a vďaka ktorým nebudem stáť na mieste. Ale veľa vecí si musím vybojovať a to neznamená že silou mocou od ľudí niečo vyžadujem. Lebo o tom to v skutočnosti vôbec nie je, skôr je to o tej ceste ktorou som si musel prejsť a určite nielen ja. Veľa vecí som sa v živote naučil a zároveň sa to popri mne učili aj iní ľudia. Život sa netočil len okolo mňa, ale aj ľudia v mojom živote ovplyvnili to kým v skutočnosti som. Nie vždy všetko bolo dokonalé a myslím si že som to nie každému uľahčil. Ale nikdy som neprestal veriť v dobro a vždy mi záležalo na tom aby bol pokoj. Aj boli momenty kedy som si poplakal a bolo mi aj smutno. Robím všetko preto aby sa ma veci čo najmenej dotkli, ale v skutočnosti sa mi to nemusí vždy podariť. Niekedy by som rád niečo reálne povedal, ale občas cítim ako to nie vždy ide. Nad každým vyjadreným pocitom musím premýšľať aby to zo mňa vyliezlo či písomne alebo reálne. Veľa vecí mám v srdci a vždy myslím na to ako sa veci vyvinú správnym smerom. Môže sa zdať ako som silným, ale nie je to tak vždy. Ale neprestávam mať v srdci dobro aj keď môže prísť sklamanie. Viem že každá skúška v živote ma dokáže niečo naučiť, len na to prídem s odstupom času sám a to je na tom najkrajšie. A nebudem si robiť z ľudí ani srandu a ani rozprávať nejaké vtipy, lebo cítil že som s toho vyrástol. Rád sa zasmejem nad vecami, ale nie na úkor aby to ľudí ponižovalo. Lebo mi vždy viac bude záležať na tom aby v tomto svete prevláda viac dobro než zlo.

Moment pravdy – štvrtá séria – 3. časť

18. septembra 2022

Často si uvedomujem že život je doslova jedno bláznivé šialenstvo. Často v ňom viem že na pokraji toho všetkého je potrebné nájsť sám seba. A často v tomto živote potrebujem ísť aj svojou vlastnou cestou aby som sa dokázal dostať ďalej. Už to nie je o nejakom pretekaní alebo o tom čo môže byť pre mňa lepšie. Lebo si tú cestu napriek všetkému dokážem vytvoriť sám. Prišiel som na to ako mi sedí podoba kedy sa v skutočnosti naozaj bavím. Lebo vďaka tomu dokážem oveľa viac sa dostať s tej komfortnej zóny a uvedomiť si že je správne stretnúť rovnocennú skupinu ľudí. Ľudí čo ma v živote dokážu niečo naučiť a nie čo ma v živote brzdia. Je oveľa lepšie prirodzene tak ako to naozaj cítim a nie ako sa to odomňa často očakáva. A nejde tu o to byť v očiach ľudí perfektným, ale zostať autentickým a verným tomu vďaka čomu dokážem naplniť svoje poslanie. Myslím si že vo vlastnom vnútri každý človek môže byť bláznivým a robiť úplne odlišné veci. Aj ja môžem také veci robiť a ani o tom nemusím vždy tuším. Ale keď o tom tuším, tak zistím aká je za tým úžasná vlastná sloboda. Ten pocit ktorý na základe toho získam je najkrajší a dáva mi silu ísť ďalej. Ja aj keď si čímkoľvek prejdem, tak potom tá cesta k vytúženému cieľu je ešte krajšia.

Písal som pri tejto výbornej skladbe The Mighty Mighty Bosstones – The Impression That I Get.