Mimo

Naučil som sa stáť mimo všetkých tých vecí ktoré neviem zmeniť. Ponoril som sa do svojho sveta lebo som to tak skutočne chcel. Nechávam žiť svoje vlastné ja mimo všetkých drám a bez potreby hádania sa. Prečo som takým človekom akým naozaj som, lebo si uvedomujem vlastnú hodnotu. Lebo si uvedomujem že nepotrebujem kričať, hnevať sa alebo čokoľvek si dokazovať. Vždy som mohol byť iným, ale napriek všetkým okolnostiam to prevýšila moja vlastná dobrota. Ja si pripustím že ľudia okolo mňa môžu mať pravdu a nehádžem sa kvôli tomu o zem. Celý môj život mi záleží na tom aby som žil pokojne a bez stresov. Nikdy som do nepokojnej situácií nevstúpil a zo všetkými sa snažím vychádzať dobre. Lebo introverti sa nepotrebujú hádať z ľuďmi a nejako sa obhajovať. To že veci vnímam úplne inak ako veľká časť spoločnosti neznamená že som zlý človek. Možno sa taká bublina okolo mňa vytvorila a ja to ľudom okolo seba odpúšťam.

Nikdy som nepotreboval akúkoľvek svoju myšlienku silou mocou pretlačiť. A ani si silou mocou hľadať ľudí čo by so mnou reálne súhlasili. Len viem že si všetko v tomto svete musím vybojovať a tomu nie všetci budú rozumieť. Moja cesta životom je niekedy ako na hojdačke. Niekedy stúpam a inokedy padám, lebo viem že je to potrebné. Každý deň sa snažím nájsť silu na to, aby som žil zmysluplný a pokojný život. Lebo ja si to tak poviem, ale v realite je všetko iné. Nedokážem to oklamať na ceste životom je veľa prekážok a výziev ktoré musím zdolať. Musím prekonávať veci ktorých sa bojím alebo dať šancu ľudom ktorých sa niekedy bojím. Ak sa utiahnem do seba, tak mám na to extrémne pádny dôvod. Boli za tým predošlé skúsenosti z ľuďmi, ktoré mi voči nim dokázali naštrbiť dôveru. Preto cítim že som mimo sveta, kde nie sú tie vibrácie také aké by mali byť. Vzdialim sa a niekedy budem radšej ticho, než sa obhajovať a vedieť že by som nebol pochopený.

Za mojou dobrotou takpovediac môže byť aj to že celý svoj život ustupujem ľudom. Nikdy som nepovedal nie, lebo by som sa bál že by sa ľudia na mňa nahnevali. Je iné robiť veci keď človeka niekto poprosí a ja to samozrejme urobím z radosťou lebo sa nemusím ničoho báť. Niekedy si kvôli týmto pocitom prídem že som solídne mimo. Ale v skutočnosti je to tak preto, lebo moje vnútro je iné. Uvedomujem si že som citlivejším a viac ma dokážu slová zabolieť aj keď sú myslené v dobrom. Môj život nikdy nebol o tom že by som mal niekoho viac alebo menej rád. To že od života veľmi veľa nechcem je prirodzená vec, Predtým som si prial veľmi veľa materiálnych vecí, ale uvedomil som si že ma šťastným neurobia. Raz za určitý čas áno, ale najväčšie šťastie si človek musí vytvoriť sám.

Ak cítim že za všetkými slovami dokáže byť láskavosť, tak to dokážem oveľa viac prijať. Niektoré veci sú vo mne tak dané že až tak veľmi vec toho k životu nepotrebujem. Viem že môžem mať množstvo materiálnych vecí, ale v skutočnosti je dôležitejšie aby ku mne ľudia pristupovali z láskou a pokojom. Toto potrebujem viac ako všetky veci sveta, ktoré sa dajú nahradiť. Vzťah s človekom sa nedá niečím nahradiť a ani všetky zážitky. Radšej ku svojmu životu pristupujem skromne než si vyžadovať niečo čo mi v skutočnosti nikdy nemusí patriť. Veci ktoré chcem sa často za peniaze nedajú kúpiť a to je láska, pokoja, radosť a ľudské jednanie. Preto do veľkej miery sú mi malicherné a povrchné veci na míle vzdialené. Lebo ich jednoducho nepotrebujem a dôležitejšie je pre mňa žiť v prítomnosti. A nežijem tak preto lebo mi to bolo rozkázané, ale preto mám vo svojom vnútri oveľa silnejšiu vôľu. Keď mám nejakú myšlienku tak ju dokončím a nevykašlem sa na to.

Sú momenty kedy sa cítim vystrašený, úzkostne a utiahnem sa do seba. Na tieto pocity mám veľké právo a nie je potrebné mi ich zazlievať alebo vyčítať. Niekedy o tom čo cítim musím porozmýšľať a dostať sa s toho. Môže to trvať pár dní, týždňov alebo mesiacov lebo je moja duša príliš citlivou. Som rád že napriek mojej citlivej duši nejakých kamarátov a priateľov naozaj mám. Ak ma niečo duševne štve alebo bolí radšej sa vyspievam a to ma upokojí. Lebo niekedy potrebujem únik ak cítim že môže prísť niečo napäté a stresujúce. Nejde o konkrétnych ľudí v mojom živote, ale o to že sa takéto situácie môžu stať kedykoľvek. Niekedy jedno slovo môže pomôcť alebo ublížiť, lebo sú citlivými a môžu to zle brať. Čím viac chcem byť mimo a vzdialiť sa, uvedomujem si že ako to môže človeka dobehnúť. Pre mňa tá túžba byť vo svojom vnútornom pokoji oveľa väčšia, než vstupovať do konfliktov a kričať po ľuďoch.

Niekedy sa emočne rozkývem, lebo si uvedomujem že nie som skalou. Lebo niekedy vo svojom živote zažívam veľmi veľa emocionálnych šokov ktoré potrebujem postupne prijať. A kvôli takýmto pocitom sa môžem cítiť úplne mimo, ale je to napriek tomu úplne v poriadku. Lebo si uvedomujem že mi na tom skutočne záleží. Keď sa budem nejako vo svojom živote cítiť, tak si prajem aby to veľká časť ľudí rešpektovala a nepotláčala to vo mne. Keď budem niekedy plakať a budem kvôli tomu mimo, tak preto lebo ma dokáže dojať pesnička. Lebo ma nezaboleli slová, ale vcítil som sa do príbehu niekoho iného. Ľudia sa začali báť citlivým, lebo robia presne to čo chcú iní. Počúvajú slová typu buď pozitívny, neplač, neopúšťaj sa a ďalšie iné slová. Ale týmito slovami sa ľudom viac ublíži než pomôže. Niekedy ľudom čo sú smutnými alebo majú úzkosť treba dať pokoj, nechať ich aby sa s tej vnútornej bolesti dostali a vyliečili sa z nej. Ľudia majú právo sa cítiť zle a mimo preto im tieto emócie neberme.

Priznávam že aj ja mám takéto momenty a často ich neviem vysvetliť. Len viem že ich musím nechať odznieť a potom všetko dokáže byť oveľa lepšie. A často si spomeniem na myšlienku z filmu Invalid že ak sa človek začne hnevať, mal by si zaspievať. A niekedy si pustím hudbu, lebo nie vždy dokážu pomôcť ľudské slová. Ale sú situácie kedy aj ľudské slová mi dokážu dať silu. Som rád že mám svoj svet kde si vyberiem ľudí ktorých si do neho pustím. Viem že každá minca má dve strany a človek by sa nemal báť byť naozaj citlivým. Nie že si to vyžaduje šablóna v spoločnosti, ale preto lebo je človek veľmi krehká bytosť. Niekedy ľudia nedokážu vyjadriť myšlienky ústne, lebo sa boja nepochopenia a predsudkov. Každý človek má právo sa cítiť mimo a niekedy sa vzdialiť, aby našiel stratenú rovnováhu.. Všetci si zaslúžia aby im pocitom bolo skutočne porozumené.

365: 2012 – 2022 – Dôvod

V živote každý z nás potrebuje poznať že prečo sa veci okolo nás dejú. Potrebujeme tie riešenia ktoré by zlepšili náš život. Najme tie dôvody nám ukazujú že či dokážeme vysvetliť svoje pocity. Sem tam viem že život býva dosť zamotaný, ale treba ho žiť. Vždy existuje dôvod ktorý nás dokáže posunúť vpred a ukázať nám že prečo sme ľudia. Aj keď môže v živote prísť zrada od ľudí ktorých máme radi, ale musíme ísť ďalej. Lebo vieme že nikto za nás tie problémy nevyrieši, zostaneme jednoducho sami. Nie všetko v živote bude mať happyend, ale viem že sú ľudia kvôli ktorým skutočne žijem. Sú to ľudia pri ktorých viem že im môžem povedať všetko a viem že ma nezradia. Viem že si pri nich nemusím pamätať čo som povedal predtým a môžem si za svojimi myšlienkami stáť. Nie vždy ten život ponúkne návod ako treba riešiť problémy. Nie vždy sa vyriešia všetky tie vzťahy s ľuďmi na ktorých to predtým stálo. Občas aj tie konfliktné situácie sa nedajú vždy ovplyvniť. Ja mám svoje dôvody kvôli čomu skutočne žijem a každý na ne príde sám keď uvidí osobne. Lebo sú veci o ktorých sa jednoducho nedá písať a je ich lepšie riešiť v reálnom živote. Viem že aké to bolo milovať niekoho kto ma chcel zmeniť. Veľa ľudí by ma najradšej zmenilo na svoj obraz a ja to veľmi nechcem. Mám dôvod byť stále viac sám sebou a nepotrebujem sa na niečo hrať. Radšej budem mať viacero odlišných tvárí o ktorých ľudia ani netušia. Lebo viem že práve v tej odlišnosti je tá moja skutočná sila na ktorej to stojí. Odlišnosť je dôvodom vďaka ktorej viem že zo mňa robí lepšieho človeka. Preto som vďačný za ľudí čo ma chápu a ktorým svoju odlišnosť nemusím vysvetľovať.