Zamyslenia – 3. časť – Finále

Moje posledné myšlienky ktoré v sebe mám sa často týkajú tej najpodstatnejšej veci. Tou je budúcnosť a to že čo v živote bude ďalej nasledovať. Často vznikajú obavy z budúcnosti, lebo môže byť neistá a nemožno povedať čo sa stane. Len viem že keď sa niečo stane tak to bude mať dopad nielen na mňa, ale aj na ľudí okolo mňa. Nie vždy sa v živote všetko naplánovať a predpovedať že čo reálne bude. Ale viem že keď sa niečo stane, tak s odstupom času budem nejakým spôsobom za to vďačný. Budem vedieť že niektoré veci sú súčasťou mňa a je potrebné ich akceptovať. Čoraz väčším umením je pochopiť samotný život a všetky okolnosti ktoré sa udejú.

V živote je potrebné aby sme si uvedomili že keď sa zamýšľame nad niečím, tak to má veľkú moc. Zamyslieť sa nad skutočnosťami je veľmi dôležité a najme potrebné. Všetko v našom živote je dôležité, len na každom človeku či si to skutočne uvedomí. Ja si to každý deň uvedomujem že všetko má svoje výhody a svoje nevýhody. Aj keď niekedy sa zamýšľať nad určitými vecami prináša aj jednu o dosť závažnú nevýhodu. Tá dôležitá nevýhoda je v tom že to človeka nie vždy dokáže posunúť ďalej ako si človek myslí. Najme aj človek myslí na niečo negatívne čo sa mu nejakým spôsobom zafixovalo do hlavy. Niekedy musí existovať aj tá pomyselná hranica kedy si treba povedať že ideme cez čiaru. A tá hlavná výhoda je v tom že to človeka môže inšpirovať k písaniu a tvoreniu nejakého nového obsahu.

Zamýšľam sa nad tým že či bude inšpirácia niečo napísať alebo budem riešiť niečo iné. Lebo že keby urobím čokoľvek, tak by som sa s toho písania úplne nestratil. Len by to tempo bolo o niečo pomalšie a ešte viac by som premýšľal že či to koncepčne sedí. Pravdou je aj to že ľudia to môžu vnímať rôzne a nie vždy môže to čo píšem sadnúť. Viem aj to že nie vo všetkom musím pravdu, niekedy sa môžem vo svojich tvrdeniach aj mýliť. Nemám nejaký patent na pravdu a ani nemám na všetky problémy riešenie. Len sa pozerám na veci cez logiku a cez to že sa dá všetko nejako logicky vysvetliť. Ale viem že nič nerobím na silu a ani sa nesnažím pretlačiť nejaký svoj názor. To že či je v živote niečo správne, tak to môže posúdiť každý sám. Každý človek si môže porovnať moje názory čo padli v minulosti a názory ktoré panujú v súčasnosti čo potvrdzuje že je prirodzené keď sa človek vyvíja.

Dochádzam k určitému záveru že každý si z mojich myšlienok môže zobrať to čo je podstatné. Najme to že ak vo svojom živote nemyslíme, tak to znamená že nedokážeme potom vnímať realitu. Ak dokážeme načúvať myšlienkam, tak dokážeme byť lepšími ľuďmi. Len je potrebné že nikto z nás na tomto svete tu nie je náhodou, ale že každý má to svoje poslanie. Niekedy cítim že to moje poslanie na tomto svete už je naplnené a jediné o čo sa snažím je nejako na tomto svete žiť najlepšie ako sa dá. Nevravím že je všetko dokonalé a skvelé, ale snažím sa aby to tak zakaždým bolo a aby si ma ľudia vďaka tomu pamätali.

 

Zamyslenia – 2. časť

Občas sa zobudím s predstavami o svete pri ktorých som rád uveril že existujú. Ale vidím presne to čo vidia aj ostatní ľudia, teda to je práve to svetlo ktoré na nás svieti. Premýšľam nad týmto aspektom života a vždy si poviem že to svetlo je určitou bránou do našej duše. Neraz je to poznanie v živote veľmi dôležité a je potrebné aby sme zistili na čom skutočne sme. Aby sme že vždy bude existovať niečo čo nám svieti nejakým spôsobom svieti na cestu. Ale ešte dôležitejšie je aby človek ako taký dokázal veriť sám v seba, ale nie nejako prehnane a s prehnane sebavedomo. Na ničom v živote nezáleží tak ako na tom že ak človek chce v niečo skutočne veriť, tak najprv musí veriť sám sebe a potom sa bude mať lepšie.

Často sa zamýšľam nad tým že aká tu občas je kultúra a že sa málo vecí rieši s chladnou hlavou. Ja sa väčšinou snažím riešiť s patričným kľudom a povedať že v živote to nie je až také strašné. Často to spoločenské dianie ovplyvňuje veci a viem že niektoré veci dokážu ovplyvniť aj mňa. Je to niečo čomu sa nedokážem úplne vyhnúť, ale viem že existuje cesta ako sa dá nad tým povzniesť. Učím sa byť nad vecou v každej jednej chvíli a nemiešať sa do vecí ktorým v skutočnosti vôbec nerozumiem. Snažím sa ten svet pochopiť do hĺbky a priznať si že určité veci si vyžadujú viac pochopenia a trpezlivosti. Trpezlivosť je to čo som sa postupne naučil pri životných situáciach a zároveň som si uvedomil že nie vždy sa dá vyhrať. Nesnažím sa dávať nejaké rozumy a návody ako riešiť určité životné situácie. Lebo v živote každú situáciu musíme vyriešiť samostatne, ale to neznamená že sa už nebudeme obracať na ľudí. Vždy budeme niekoho okolo seba potrebovať kto by nás dokázal usmerniť a nasmerovať na správne miesto.

K môjmu premýšľaniu mi často pomáha mix rôznych hudobných skladieb. Čoraz viac sa utvrdzujem že je mi bližšie to alternatívne až menej komerčné jadro teda v rámci hudby. Vďaka tomu viem že dokážem rozmýšľať úplne nezávisle a že všetko čo sa mi deje v hlave tak je prirodzeným vyústením. Pri hudbe často vymýšľam si témy a texty, ktoré by mi koncepčne sedeli. Rozvíjam vďaka tomu svoju vnútornú fantáziu a vlastnú predstavivosť ktorej nikdy nie je dosť. Bez hudby s veľkou pravdepodobnosťou nedokážem napísať text ktorý by dokázal osloviť ľudí. Lebo to ticho často vo mne utvrdzuje že niekedy nedokážem napísať ani riadok. Ale viem že je niekedy potrebné pre utriedenie si myšlienok, vďaka čomu si ich poukladám tam kde skutočne patria.

Môj záver ktorý si s toho celého vyvodzujem je založený na tom že je vždy správne sa zamýšľať. Aj keď nám ľudia môžu povedať že možno to preháňame a že príliš sa niektorými vecami zaoberáme, ale je potrebné sa vecami zaoberať. Je potrebné si každý jeden deň čo máme patrične uvedomovať dokým je čas. Čas od času sa treba pozrieť na veci ktoré sme robili predtým a zamyslieť sa nad nimi. Povedať si že žijeme v dobe ktorá nám stále môže niečo dať. Len to musíme patrične oceniť a potom budeme neskôr patrične odmenený.

 

Zamyslenia – 1. časť

Milujem tie momenty keď môžem nad určitými vecami rozmýšľať a jemne sa nad tým pousmiať. Tie momenty keď sa teším s tých obyčajných a podstatných vecí ktoré robia môj život krajším. Keď si môžem vo svojej vnútornej fantázii predstaviť že všetko okolo mňa má určitú hodnotu. Tie zamyslenia ktoré často vznikajú v mojej hlave nie sú len o obavách, ale aj o tom že stále verím v ten pozitívny svet. Každý si môže povedať že je bláznivé na niečo alebo na niekoho myslieť. Ale niekedy je potrebné myslieť a uvedomiť si že vďaka tomu mysleniu sa nejakým spôsobom posúvame. Myslím na množstvo vecí ktoré sú niekedy silnejšie a stačí si k tomu pustiť nejakú úžasnú pesničku. Často si pri tom hudobnom klipe vytváram svoje vnútorné scenáre a predstavujem čo sa bude diať.

Ten moment keď neriešim nič a nechávam voľne plynúť všetky svoje myšlienky. Viac sa sústredím na tie podstatné hodnoty a na to byť pre ľudí tým správnym a vzorným človekom. Ono to možno nie vždy funguje ideálne, ale neprestávam veriť že všetko sa pre niečo deje. Viem že mám všetkých ľudí rovnako a niekedy si vravím že by som mohol urobiť niečo viac. Ale potom sa zamyslím a poviem si že všetko čo robím tak robím vo svojich vlastných možnostiach čo mám. Každý deň mi dáva možnosť pochopiť život vo väčších súvislostiach a priznať si že čím som starší, tak tým viac nad vecami premýšľam. Možno keby som nepremýšľal a nevidel veci okolo seba, tak by som sa nad tým nedokázal tak zamyslieť. Učím sa stále že niečo môže byť lepšie a to je absolútne v poriadku. Je úplne v poriadku nevedieť všetko a všade nebyť, lebo mám iba jednu hlavu a do nej sa nezmestí úplne všetko. Zmestí sa do nej len to čo je potrebné, aby sa tam zmestilo. Vďaka tomu viem že čo potrebujem skutočne vedieť a čo v skutočnosti vedieť nepotrebujem. Je to aspekt kvôli ktorému dokážem určité aspekty života, ale niekedy to neodhadnem a zmýlim sa.

Vnútorne si poviem že každá skúsenosť ma vždy posúva aj keď si to zo začiatku nemyslím. V skutočnosti mi pomáha že sa na veci pozriem s určitým odstupom času a poviem si že určité veci nemusím až tak prežívať. Často sa zasmejem nad tým ako som niektoré veci riešil a že som ich mohol lepšie riešiť. To uvedomenie mi často pochopiť že nie som sám čo prežíva určité veci. Je veľa iných ľudí čo prežíva ťažšie veci a poviem si že mám veľké šťastie v živote a že mám skvelú rodinu čo ma podporuje. Ten pocit šťastia možno nie je vždy vidieť, ale to ešte neznamená že to tak necítim. Cítim to a som za všetko čo sa skutočne deje veľmi vďačný. Mňa tešia tie maličkosti a nepotrpím si na nejaký veľký rozruch v rámci svojej osoby. Som rád že môžem niečo zažívať a zároveň si uvedomujem že všetky väčšie veci v živote si vyžadujú určitý čas. Preto som začal pred 7 rokmi aby som dokázal si splniť určité sny a splniť niektoré sny aj iným. Radšej prekonávam seba než by som mal prekonávať iných, lebo necítim za potrebné predbiehať sa. Uvedomujem si že je lepšie stredné tempo a to znamená neísť príliš pomaly a príliš rýchlo. Skrátka tá zlatá stredná cesta skutočne vedie k určitému cieľu, ktorý sa nesnažím za každú cenu dosiahnuť.

Potom neskôr si urobím záver s tých všetkých dní a poviem si že to za všetko reálne stálo. Zaspím s pokojom v duši a poviem si že všetko malo skutočný význam. Viem že moje srdce žiari spokojnosťou a celý môj život je pestrou paletou rôznych myšlienok. Myšlienky ktoré ma sprevádzajú počas celého života, tak v určitom momente dávajú silu. Tie zamyslenia mi pomáhajú často zamyslieť sa a niečo zlepšiť, lebo vždy je potrebné niečo zlepšiť a posunúť sa. Vraví sa že život je najlepšia škola a vďaka sa nej učíme všetky tie poznatky. Ale najpodstatnejšia vec je vedieť žiť a vedieť byť vďačný za veci ktoré vo svojom živote skutočne máme. Lebo tie veci náš život robia lepším a krajším, ale ešte krajšie si uvedomiť že všetci ľudia na svete sú skutočným prínosom. Každý človek má tú hodnotu a je na každom človeku či si bude pestovať tie svoje vlastnosti k lepšiemu alebo k horšiemu. Všetci máme možnosť voľby aby sme zmenili svet, ale v prvom rade musíme zmeniť sami seba a potom môžeme meniť všetko okolo seba.

 

Írsky parlament podporil návrh dohody o brexite

Za dohodu o brexite hlasovala drvivá väčšina poslancov.

Írsky parlament v stredu drvivou väčšinou podporil návrh dohody o brexite, ku ktorej minulý týždeň dospeli vyjednávači zo Spojeného kráľovstva a Európskej únie. Všetky hlavné írske strany s návrhom dohody súhlasia, pričom aj vláda tvrdí, že dosiahla všetky svoje kľúčové priority a požiadavky. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Hoci súhlas írskeho parlamentu nebol právne vyžadovaný – ratifikácia je potrebná len v Európskom parlamente a v britskom parlamente – írsky premiér Leo Varadkar chcel ukázať, že írski politici zo všetkých táborov jeho postoj podporujú.

Proti návrhu dohody o brexite sa v 158-člennom parlamente postavilo len deväť zákonodarcov – to bolo menej než požadovaných desať, aby sa o návrhu muselo riadne hlasovať. Predseda dolnej komory ho teda vyhlásil za schválený.

Mayovú čaká neľahká úloha

Návrh dohody o brexite, čiže vystúpení Británie z EÚ, majú schvaľovať lídri EÚ v nedeľu 25. novembra na summite v Bruseli, spolu s politickou deklaráciou o budúcich vzťahoch vrátane obchodných. Potom čaká britskú premiérku Theresu Mayovú náročná úloha získať pre dohodu súhlas väčšiny skeptických britských zákonodarcov.

„Som si istý, že podpora návrhu dohody, vyjadrená v tejto snemovni, vyšle pred nedeľnou Európskou radou silný signál, že Írsko plne stojí za touto dohodou,“ vyhlásil írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney.

Varadkar mal podporu naprieč všetkými stranami počas rokovaní o brexite, keď sa snažil dosiahnuť, aby sa nevrátili pohraničné kontroly medzi Írskom, členským štátom EÚ, a britskou provinciou Severné Írsko, ktoré ako súčasť Spojeného kráľovstva vystúpi z únie. Návrat pohraničných kontrol by podľa názoru mnohých ohrozil 20 rokov trvajúcu mierovú dohodu, ktorá ukončila tri desaťročia náboženského krviprelievania v Severnom Írsku.

Dohoda o brexite obsahuje aj opatrenie, vďaka ktorému sa nevrátia takéto kontroly – takzvanú severoírsku poistku. Práve tá spôsobila najväčšie znepokojenie v Konzervatívnej strane premiérky Mayovej.

Súhlasili aj nacionalisti

V stredu vyslovila dohode podporu aj írska nacionalistická strana Sinn Féin, ktorej zákonodarcovia sedia v parlamente v Dubline, ale aj v Severoírskom zhromaždení v Belfaste, avšak odmietajú aktívne pôsobiť v siedmich kreslách, ktoré im v súčasnosti patria v britskom parlamente v Londýne.

Strana namieta proti britským voľbám v provincii a nesedí v londýnskom parlamente, pretože je proti tomu, aby v Severnom Írsku platili úradné právomoci britskej správy – a nechce ani zložiť slávnostnú prísahu pred britskou kráľovnou.

Vedenie tejto strany vyhlásilo, že neurobia výnimku ani v prípade hlasovania o brexite v Londýne, ktoré sa má uskutočniť v nasledujúcich týždňoch.

zdroj: aktuality.sk

Raz to príde

Sú chvíle kedy nad tým vážne premýšľam,

že kedy konečne príde ten prelom,

keď prehrmí vo mne tá búrka,

ale viem že moja cesta raz bude mať konca,

raz skončí všetko čo bolo tak dôležité,

v mojom živote už bude všetko jasné,

niekedy sa strácam v predstavách o živote,

viem že nie vždy môže byť ideálne,

raz tá opona spadne a zmiznú tie chyby,

usmievam sa napriek tomu že cítim vnútorné jazvy,

niekedy sa smejem keď by sa mi chcelo plakať,

niekedy plačem keď by som sa chcel smiať,

keď príde chvíľa že všetkým raz skončím,

tú podstatnú etapu života navždy uzavriem,

žijem napriek možnostiam a všetkému čo sa vyskytne,

ale nie vždy na niektoré veci mám reálne šťastie,

viem že kedykoľvek sa stane že tento svet opustím,

som pripravený na to napriek zmiešaným pocitom,

niekedy ma vyčerpáva to žitie na svete,

vravím si že by som bol radšej na inej planéte,

ale viem že raz tu skončím svoju misiu,

len už teraz viem že poznám vlastnú podstatu,

byť úžasným v skutočnosti vôbec nestačí,

očakávania ľudí tak to nie vždy môj život zlepší,

nie vždy túžim byť tým najlepším a najskvelejším,

lebo viem že takým skvelým v skutočnosti nie som,

nevytváram si o tomto svete nejakú skreslenú ilúziu,

urobím všetko aby som nespravil potupu,

ťažké budem povedať ľudom čo skutočne cítim,

ťažko porozumejú aké je to žiť s autistom,

nikdy som sa nesťažoval napriek tomu že som mohol,

keď bola nejaká bolesť tak som to v sebe potláčal,

nemám množstvo ľudí ako sa môže niekedy zdať,

je ich len toľko koľko si do tela dokážem pustiť,

niekedy ma trápi že nie som ako ostatní ľudia,

niekedy ma trápi že nemôžem dať ľudom po čom túžia,

môžem sa snažiť vo svojom živote niečo zlepšiť,

ale viem že to pravdepodobne nebude veľmi stačiť,

zmierujem sa s tým že osud je taký aký reálne je,

to čo mi príde skutočne do cesty len čas ukáže.

 

 

Vysoké nádeje 2

Stále verím že ešte nie je neskoro,

že každý na tomto svete má svoje miesto,

vedený k tým správnym hodnotám,

neubránim sa svojim vlastným pocitom,

všetkých ľudí mám rád bez rozdielu,

neriešim že kto má takú akú farbu,

odlišnosti k našej spoločnosti patria,

ale najviac je podstatná hodnota života,

svet v ktorom sa nebude potrebné schovávať,

kde môžme slobodne niečo povedať,

viem že niektoré veci nie sú ľahké,

ale snažím sa aby všetko bolo viac sebaisté,

istý čas trvá kým určité veci prekonáme,

len je na každom či má dosť motivácie,

žijem vo svete kde sa vzájomne musíme pochopiť,

aby sme neskôr mohli na sebe niečo zlepšiť,

pozriem sa do zrkadla a priznám si pravdu,

vďaka tomu sa nasmerujem k poznaniu,

ďakujem všetkým že vo mňa stále veria,

ďakujem mojej rodine ktorá si ma vždy zastala,

urobím všetko aby som niektoré veci zlepšil,

ale bude potrebné aby som na to netlačil,

ak má niečo prísť tak to reálne príde,

som človek čo do seba vkladá nádeje,

skúsim tú bariéru introvertného sveta prekročiť,

ale napriek všetkému sám sebou zostať,

veriť tomu že všetko sa kvôli niečomu deje,

že to dobro vo mne navždy zostane,

som šťastný a nepotrebujem k tomu veľa,

mne stačí ku šťastiu moja milujúca rodina,

nemám okolo seba veľmi veľa ľudí,

ale napriek tomu že to až tak nevadí,

vždy je lepšia kvalita než samotná kvantita,

niekedy k radosti stačí sa vedieť aj z mála.

 

Pre vás, pre mojich milovaných rodičov

Chcel by som vám za všetko poďakovať kým je ešte skutočne na to čas. Za vašu neustálu lásku a nehu ktorú do môjho života dávate a vďaka ktorej ten môj svet robíte lepším. Čoraz viac si uvedomujem že veľa vecí by sa v skutočnosti nepodarilo, keby nie ste po mojom boku. Ak som mal nejaké sny, tak sa splnili vďaka vám a vďaka vašej obetavosti ktorú do života vkladáte. Viem že budú situácie kedy budem potrebovať vašu pomoc a s mnohými nástrahami si nebudem vedieť vždy poradiť. Vždy ak sa dá tak vám zo všetkým pomôžem ako najlepšie budem vedieť a v rámci svojich možností ktoré mám. Uvedomujem si že niekedy nie som úplne bezchybný, ale dávate mi silu sa vo všetkých aspektoch života zlepšovať a nejako sa posúvať. Viem že niekedy mi trvá kým spracujem množstvo nových podnetov a myšlienok, ktoré si niekedy v hlave musím rozobrať.

Od mala ste ma formovali a ukazovali mi že stále môžem lepším a múdrejším. Stále ma vediete tým správnym smerom a ukazujete mi že všetko sa dá v živote pokiaľ ja skutočne začnem veriť. Niekedy prídu situácie kedy sa úplne zostresujem a keby nie je vás, tak by som to pravdepodobne nedokázal zvládnuť. Ten život by bez vás nemal absolútne žiadny zmysel, lebo by som pravdepodobne už na tomto svete ani nechcel existovať. Viem že možno nedokážem úplne vyjadriť všetky svoje pocity, tak ako by som chcel a viem že to nerobím naschvál. Ale viem jedno že vždy sa budem snažiť vám pomáhať ako sa najlepšie dá. Nebudem vravieť nie a ani odmietať určité úkony, lebo viem koľko času a námahy vám určité veci dokážu zabrať. Robíte absolútne maximum preto aby som sa mal dobre a vždy vám za všetko budem veľmi vďačný.

Budem robiť všetko preto, aby ste mohli byť na mňa hrdý a aby ste si povedali že všetko čo ste pre mňa urobili malo svoj význam. Vaša morálna podpora mi pomáha v tomto svete reálne existovať. Budem sa snažiť urobiť všetko aby som vašu dôveru nikdy nesklamal, lebo ste tu pre mňa vždy za každých okolností ktoré sa v mojom živote buď plánovane alebo neplánovane vyskytnú. Uvedomujem si že som prvorodené dieťa a že tá zodpovednosť ktorá sa do mňa vkladá je v určitých momentoch kľúčová. Často sú kľúčové aj rozhodnutia ktoré urobím a viem že do veľkej miery môžu ovplyvniť vzťahy s ľuďmi ako takými. Uvedomujem si že ako introvert mám tých priateľov skutočne málo a že to nie sú ľudia s ktorými sa vždy dá stretnúť. Že sú to ľudia čo často majú veľa práce, buď chodia do školy alebo robia niečo iné čo ich momentálne zamestnáva. Keď si to takto všetko premietnem, tak v skutočnosti mám len vás ste mojou najväčšou oporou. Keď sa udialo niečo v mojom živote, tak ste si mi vždy zastali a je to niečo na čo nikdy nezabudnem.

Keby nebolo vás tak veľkú časť koncertov a festivalov by som reálne nezažil. Vďaka vám som sa dokázal vo svojom živote posunúť vpred a zistiť na čom skutočne som. Ak by to tak bolo skutočne nebolo, tak by som vo svojom živote stagnoval. Podporujete ma v každom kroku čo sa chystám urobiť, lebo viem že mi nikto iný okrem vás nebude vždy rozumieť. Moje myšlienkové pochody sú plné silných myšlienok a pocitov ktoré niekedy potrebujem vyjadriť. Ale jedno viem že mám všetkých ľudí vo svojom živote, ale najradšej mám rád vás a vždy v mojom živote budete na prvom mieste pred všetkými ostatnými ľuďmi. Lebo vám som sa narodil a nie niekomu inému, vždy to bude fakt ktorý nezmení nikto.

Veľa vecí som sa naučil od vás a viem že bez vašej lásky a opatery by som nebol nikým. Naučili ste že nemám medzi ľuďmi robiť rozdiely bez ohľadu na ich rasu, lebo nikto nemôže za to kým je. Niekedy sa môže zdať že už ten osud v živote máme úplne jasne daný. Nie vždy sa dá v živote ovplyvniť všetko, ale to čo dokážeme skutočne ovplyvniť je to ako sa budeme správať k druhým ľudom. Ale najme je dôležité vážiť si svojich rodičov a snažiť sa im v každej sfére života pomôcť. Ale nič nie je dôležitejšie aby ľudia mali zdravie a aby sme im boli v každej jednej chvíli oporou a najme aby sme stáli pri svojej rodine ktorá je základnou bunkou našej spoločnosti.

Vážme si že máme rodičov a ľudí ktorí nám v skutočnosti chcú len pomôcť. Najme si uvedomujme každý jeden deň, lebo potom môže byť neskoro. Najme sa tešme zo zdravia ktoré máme, lebo bez neho nemôžeme urobiť nič. Nemôžeme bez neho zažiť nič, jedine len ležať v posteli a popíjať čajíky. Ak máme zdravie, tak v skutočnosti máme všetko a sme vďaka tomu šťastnejšími ľuďmi. Veľa vecí nám nie je v živote potrebných len to zdravie a to keď nás ľúbia naši najbližší ľudia. Človek ak nemá okolo seba tých správnych ľudí, tak mu aj samotné bohatstvo bude úplne na nič.

Chcem poďakovať mamine a tatinovi že majú voči mne množstvo trpezlivosti a budem sa snažiť ich nikdy nesklamať. Urobím všetko čo bude potrebné aby boli len krajšie zajtrajšky. Budem sa snažiť robiť všetko preto, aby som niektoré zmeny v živote zvládal lepšie a menej sa obával určitých zmien. Ale nedokážem sľúbiť že všetko sa zmení zo dňa na deň, môže to trvať dni, týždne, mesiace a dlhé roky. Vo mne sa všetko formuje postupne a všetko si vyžaduje určitý čas. Ja viem že všetko sa dá v živote zvládnuť a neprestávam tomu veriť, ale niekedy si veci vyžadujú trpezlivosť. Ale jedno viem sľúbiť že vás budem ľúbiť s celej mojej duše čo mám. Viem že ak sa v živote niečo nepodarí, tak sa vždy musím nad tým povzniesť a vďaka tomu si vážim všetky tie tradičné hodnoty, ktoré prináša rodina.

V duši ukryté

V duši človeka navždy ukryté,

myšlienky života dávno vzdialené,

od raja zostáva len pár krokov,

niekedy sám neverím koľko mám spraviť skokov,

veľa myšlienok zostáva dodnes nevypovedaných,

vďaka Bohu verím že nikdy nezostanem v depresiách,

premietam si všetky myšlienky v počúvaní hudby,

vravím si že dostávam kopec vnútornej sily,

hovorím si že vidím to svetlo na konci tunela,

myšlienky sa stávajú tak silné ako abeceda,

v mojej duši je príliš veľa silných vecí,

za životom ešte otvorím množstvo dverí,

premýšľam nad tým že či si určité veci zaslúžim,

doteraz prečo som pre ľudí dobrým človekom,

som len obyčajným človekom čo s niečím bojuje,

keď sa niečo v živote splní tak to považujem za vzácne,

usmievam sa aj viem že to má skutočne zmysel,

nikdy som na určité veci netlačil,

moje hranice mi nie vždy dovolia svoj tieň prekročiť,

je ešte veľa vecí ktoré musím skutočne prekonať,

stále verím že si splním svoje sny nech sú akékoľvek,

po určitom čase si poviem či som spravil správny krok,

verím v ľudí čo moju dušu dokážu skutočne zachrániť,

ľudí čo dokážu pri mne v každom okamihu stáť,

často sa to môže všetko písať samo,

spúšťa sa v hlave myšlienkové posolstvo,

množstvo riešení padá na moju hlavu,

život vnímam ako určitú hádanku,

záhady s každej jednej strany,

často mi život príde ako simulátor reality,

čas až príliš rýchlo plynie,

otváram aj tie posledné dvere,

viem že je správne konečne niekam kráčať,

na správnu cestu sa v živote vydať.

 

Čaro obyčajných vecí

Tie pocity keď nad určitými vecami nemusím premýšľať a poviem že na tomto svete to má stále zmysel. Aj vo svojom vnútri si často hovorím opak, ale skutočnosť ktorá existuje mi dáva čoraz viac pokoj na duši. Tá vnútorná sila často pochádza s trpezlivosti a pochopenia iných ľudí, lebo viem aké je to dôležité byť sám sebou. Vie ma veľké množstvo maličkostí potešiť pri ktorých si poviem že sú veľmi dôležité. Ten pocit keď vstanem a nechávam všetkému voľný priebeh je pre mňa najviac. Keď aj v obyčajných veciach dokážem nájsť čaro, ktoré sa v súčasnej dobe prehliadajú kvôli tomu náhleniu. Často mi pomáhajú určité situácie pochopiť život aj napriek tomu že ma niekedy veci zaskočia a keď je tých podnetov príliš veľa. Často musím nad tým popremýšľať a povedať si že všetko sa deje kvôli niečomu. Ale napriek všetkému sa nad tým všetkým povznesiem, lebo je dôležité sa pohnúť ďalej a nájsť tú svoju hodnotu. Všetko v živote má svoj súlad čo ma naučilo veľmi veľa ľudí čo majú zdravé sebavedomie a čisté srdce.

Keď kráčam a viem že stretnem na svojej ceste ľudí čo sa na mňa usmievajú, tak mi to zlepší deň. Často si mnohí ľudia povedia že je to niečo samozrejmé, ale pre mňa je to veľmi výnimočné. Ten pocit keď ma má kto držať nad vodou a nemusím sa báť že čo sa skutočne stane. Keď vo svojom introvertnom svete spravím niečo neobyčajné alebo sa dopracujem k určitému poznaniu ktoré ma posunie tak som na to veľmi hrdý. Život je sám o sebe krásny, len je niekedy na každom človeku ako s ním skutočne naloží. Ja sa učím stále s ním naložiť ako najlepšie viem a povedať si že všetko čo sa deje v živote má svoj význam. Zo začiatku si to nepripustím, ale až neskôr sa nad tým zamyslím a s odstupom času sa pousmejem nad niektorými situáciami. V niektorých situáciách obdivujem niektorých ľudí ako dokážu s určitými nástrahami života bojujú a ukážu že sa dá ísť ďalej aj cez prekážky.

Najviac celé to čaro života vidím v určitej skupine ľudí ktorí sú mi často oporou. Vidím ho v mojej rodine a v úzkej skupine priateľov čo po svojom boku mám a verím že tu ešte budú. V ľuďoch čo mi veria a pri ktorých mám absolútne jasno vo svojich myšlienkach. Pre mňa sú čarovné všetky veci ktoré sa mi stanú a pri ktorých si poviem že skutočne stáli za to. Keď zažijem nejaký pekný zážitok alebo sa stretnem zo zaujímavými ľuďmi ktorých som spoznal. Je úplne jedno či majú popularitu alebo si žijú tým svojim obyčajným životom. Teda nie že sú tí ľudia v niečomu obyčajný, ale že v ich srdci viac prebýva pokora a ľudskosť. Ten pocit keď môžem niekomu podať ruku a v tom človeku budem aspoň istotu. Mám určitú skupinu ľudí ktorým môžem povedať všetko ako mojej najlepšej priateľke Danke, sesterničke Maťke a ďalším dvom skvelým priateľkám Edinke a Táničke. Ale aj napriek tomu nerobím rozdiel medzi ľuďmi a viem byť maximálne tolerantný voči každému.

Často pre mňa je inšpiráciou pre písanie viacero ľudí a aj hudobných interpretov a skupín. Niekedy svoje myšlienky čerpám zo života ako takého aj keď viac nad tým rozmýšľam. Keď urobím nejaký pokrok a posuniem sa vo svojom živote ďalej tak ma to veľmi poteší. Ale napriek sú situácie kedy priam cítim rešpekt a o to viac sa snažím pristúpiť k veciam s pokorou. Proste na nič sa nehrať, lebo to ľudia ktorých poznám okamžite vycítia. Teda ja mám okolo seba dosť vnímavých ľudí a vedia vycítiť keď sa niečo okolo mňa deje. Len niekedy je potrebné aby som o tom aj ja viac hovoril, aby som to čo cítim neschovával pre seba. Ale viem že to nie je ľahké a niektoré zmeny sa v človeku musia udiať postupne. Zažívam že sa do mojej hlavy dostane veľmi veľa informácii a ja nie vždy viem ako ich mám spracovať. Ale je to absolútne v poriadku, lebo keď si to všetko prejdem v hlave tak si poviem že to nie je až tak strašné.

Vždy mi dokáže spraviť radosť hudba, okolití ľudia a keď sa mi niečo podarí vyhrať. Keď si vypočujem dve moje najobľúbenejšie speváčky Zuzku Smatanovú a Simu Martausovú tak moja myseľ sa vznáša niekde vo vzduchu. Vtedy naberiem úplne druhý dych a všetko sa v mojej mysli dokáže pohnúť dopredu. Keď mi ľudia dokážu povedať pravdu do očí a dokážu prejaviť voči mne úprimnosť, tak je to niečo čo ma tiež dokáže zahriať na duši. Ešte viac ma dokáže potešiť keď sa zapojím do nejakej súťaže a o to som radšej keď ju nevyhrám len ja. Najme preto lebo to prajem aj ostatným ľudom čo sa tiež nejakým spôsobom snažia. Ale nie vždy sa mi podarí, ale som rád keď sa to podarí aj iným čo si tiež zaslúžia radosť v živote. Vďaka súťaženiu som si dokázal splniť množstvo snov ktoré som mal a dokázal som sa vďaka nemu dostať na rôzne koncerty, festivaly a na miesta kde som predtým nebol.

Milujem tie správne hodnoty života a to keď môžem mať pokojnú dušu. Keď môžem vstať a vypočuť svoju najobľúbenejšiu hudbu ktorú mám. Zavriem oči a relaxujem pri relaxačnej hudbe, nasávam vedomosti a stále sa v živote učím. To že som vyšiel zo školy neznamenalo že si nebudem veci uvedomovať a nevnímať ich. O to viac je dôležitejšie načúvať ľudskému srdcu a najme je podstatné veriť v samého seba lebo vďaka tomu sa dá v živote posunúť vpred. Ten pocit keď nezažívam stresové situácie a keď moje myšlienky sú svetlejšie, tak vtedy si poviem že je to najlepšie životné obdobie. Radšej kráčam vpred, ale aj napriek tomu sa treba pozerať pred seba a za seba. Vedieť akým smerom sa vydať aby som sa v živote nepotkol a nespadol na zem. Ale ešte podstatnejšie je ukázať že viem každému človeku dokážem dať dostatok lásky a to ani nemusím byť v partnerskom zväzku.

Čaro obyčajných vecí nie je čisto iba vo veciach čo máme, ale najme je to o maličkostiach s ktorých sa vieme tešiť. Najme je o tom že si vážime prítomnosť ľudí a čas ktorý s nimi skutočne zažívame. Je to aj o možnostiach ktoré máme a dokážeme ich nejakým spôsobom využiť vo svoj prospech. Viem že sa to ľahko vraví a nie vždy sa dá v živote usmievať, ale aspoň to skúsme. Skúsme nájsť dobro v človeku samotnom a nepozerať sa iba na to ako vyzerá navonok. Všetko v živote treba skúsiť aj keď nemáme v tom čo robíme istotu. Hľadajme cestu k pravde a k hodnotám života ktoré nás nasmerujú tým správnym smerom. Najme sa sústreďme na to že náš život je potrebné žiť v súvislostiach vďaka ktorým sa dokážeme posunúť dopredu.

 

 

 

 

V záplave myšlienkových pocitov

Viem že často v živote sú veci na ktoré musíme takmer neprestajne myslieť. Niekedy to čo sa deje je oveľa silnejšie než naše vlastné ja a často tomu treba porozumieť. Neraz sa pristihnem s myšlienkami ktoré možno pre ľudí nie sú vždy tými s ktorými sa dá absolútne stotožniť. To moje ponímanie sveta vždy bolo v niečom iné od ostatných ľudí. Občas si vravím že keď niečo úplne nedopadne ako má že možno do tohto sveta nepatrím, teda nie som jeho súčasť. Často si treba priznať že ak sa snažíme niekam zapadnúť a zabodovať u ľudí, tak jednoducho skrátka zmizneme. Zmizneme presne ako taká kocka v Tetrise a ľudia ani nebudú vedieť že sme niekedy existovali. Len nám skrátka doba musí nastaviť zrkadlo aby sme si to postupne uvedomili. Aby sme si dokázali uvedomiť že niektoré situácie musíme vyriešiť sami, aby sme niekam posunuli.

Premýšľal som nad životom hlbšie než je pravdepodobne zdravé, ale keby to tak nebolo, tak by som na určité veci neprišiel. Neprišiel by som na to že v živote nikto nie je dokonalý a nikto nie je bezchybný. Chyby tu vždy boli a vždy tu aj budú, lebo môžu byť pre nás výstrahou že niečo robíme nesprávne. Neprišiel by som na to že niekedy je lepšie sa vnútorne vyplakať, než v sebe to potláčať. Často si vravím že mi určité veci priam akoby určil osud. Osud v ktorý často väčšina ľudí radšej neverí, lebo sa môže zdať že to nedáva úplný zmysel. Ale postupne určité veci začnú dávať zmysel keď sa nad nimi ľudia skutočne zamyslia.

Ja vždy sa snažím k svojmu životu pristúpiť najlepšie ako viem v rámci svojich možností. Netlačím sa na silu niekam, kde sa v skutočnosti necítim pohodlne. Lebo skôr sa snažím nechať veciam prirodzený priebeh a keď sa udeje niečo čo ma môže niekam skutočne posunúť, tak ma to niekam posunie. Len niekedy ľudia musia rátať s tým že mám svoje chyby, svoj vlastný svet a vedieť že nie som dokonalý. Nikdy som si o sebe nemyslel že som najlepší, úžasný a bohviečo ešte. Nie som človek ktorý ma patent na rozum a na všetky životné otázky riešenie, som len obyčajný človek čo je rád že vstal. Nehrám sa na niekoho kým nechcem byť a často ma niektoré veci mrzia. Pravdepodobne je to tým že si uvedomujem viac než si môžu ostatní ľudia myslieť. Ak sa v živote nezmýlim a ak sa mi v živote bude len dariť, tak sa v skutočnosti nemám kam posunúť. Všetci v živote sa potrebujú niekedy zmýliť aj za cenu že budú ľudia z nás sklamaný.

Najlepšie sa mi premýšľa pri hudbe zapnem určité skladby podľa mojej vnútornej nálady. Pustím moje najobľúbenejšie speváčky súčasnosti ako sú LP, Siu, Taylor Swift, Zuzanu Smatanovú, Simu Martausovú a veľa iných interpretov. Moju myseľ často uzdravuje hudba a to keď na určité veci v živote radšej ani nepomyslím. Púšťam si aj ambientnú a relaxačnú hudbu aby som vnútorne dokázal precitnúť. Aby som našiel východisko a popremýšľal nad tým ako ísť v živote ďalej. Keď človek premýšľa príliš nad vecami ktoré nemôže nejakým spôsobom ovplyvniť, tak ho tie veci úplne pohltia. Ja sa tomu nedokážem vyhnúť, lebo často hlbšie premýšľam a riešim veci ktoré by extroverti neriešili. Introverti väčšinou premýšľajú nad každým slovom a myšlienkou čo skutočne povedia. Ja tiež nad tým premýšľam a niekedy si prídem že som v tom divnom bludnom kruhu.

Premýšľam nad rôznymi spoločenskými a sociálnymi problémami a nad tým že sa môžeme v živote niekam posunúť. Vie ma veľké množstvo vecí rozplakať a dojať, lebo mám v sebe veľké množstvo emócii ktoré neprejavujem krikom alebo hnevom. Ak sa niečo v živote deje, tak viem že následky napriek tomu budú bez ohľadu na to, či to urobím dobre alebo zle. Aj malé veci môžu mať na spoločenský život veľmi veľký dopad a ľudia si to samozrejme zapamätajú. Často sa stáva že ľudia si rýchlo všimnú jednu chybu, ale nevšimnú si množstvo dobrých skutkov čo bolo pred tou danou chybou. A tým opäť môžem povedať že nenarážam na nejakých konkrétnych ľudí, ale ide o všeobecné ponímanie určitej životnej situácie. Nenarážam na veci ktoré si ľudia môžu vytrhnúť s kontextu a ktoré môžu zle pochopiť. Nejde mi o to nejako ľudí nahnevať alebo šokovať, len robiť veci o ktorých som presvedčený že sú správne.

Napriek tomu si vážim že niektoré pocity ľudia skutočne pochopili správne a netreba im to toľko vysvetľovať. Ale sú veci ktoré je potrebné vysvetliť aj keď to niekedy býva ťažšie prejaviť vlastné pocity. Ale na druhej strane je to v poriadku že sú určité veci také aké v skutočnosti sú a treba ísť ďalej. Ak sa ľudia na mňa niekedy hnevajú, tak ma to mrzí a nič nerobím úmyselne. Všetko sa deje kvôli určitým okolnostiam ktoré sa nie vždy dajú ovplyvniť. Často do života spadajú aj rozhodnutia kedy si človek musí niečo vybrať, niekoho to môže potešiť a niekoho iného to nepoteší vôbec. Ale napriek tomu to treba brať tak že všetko sa deje kvôli určitým dôvodom na ktoré ľudia prídu časom. Nič sa nedeje kvôli nejakej náhode, ale kvôli okolnostiam ktoré nám prídu do cesty.

Mám toľko myšlienok že ich nedokážem obsiahnuť úplne všetky, ale že si ich musím nechať pre iné články. Ale napriek tomu som cítil že je potrebné myšlienky čo mám v sebe zo seba dostať. Lebo vďaka tomu cítim že sa dokážem viac cez akékoľvek starosti preniesť. Ja nemám v úmysle niekomu robiť zle a ani nikomu zámerne škodiť. Viem v živote povedať prepáč a nie iba to napísať, viem že je potrebné veci robiť reálne a bez nejakých kvetnatých rečí. Lebo v živote je potrebné sa za chyby ospravedlniť aj napriek tomu že sa niekedy bojíme ako to môže skutočne vypáliť. Nepíšem to preto aby ma niekto ľutoval alebo sa snažil uznávať, ale preto lebo niektoré veci sa nedajú vyjadriť ústne. Ale som rád že som určité pocity dostal zo seba a vďaka tomu sa dokážem posunúť ďalej.