Postoj

Veľa ľudí si povie, že keď sa povie slovo postoj, tak okamžite treba niekde zastať alebo v živote stáť na mieste. Ale nie je to naozaj tak, lebo ten náš postoj vypovedá o tom aký máme prístup k životu. Či budeme vždy robiť veci sami za seba alebo budeme okolo seba počúvať ľudí čo nám chcú len dobre. Obidve možnosti môžu byť správne ak to dokážeme spojiť nejakým spôsobom dokopy. Len to čo cítime je potrebné nejakým spôsobom vysvetliť tým správnym spôsobom. Na situácie je potrebné reagovať pokojnejšie a nie vždy je potrebné vybuchnúť. Myslím si že aj ja som mal momenty, kedy som nereagoval správne. Často si ten hnev odnesú ľudia čo nám v živote chcú len dobre. Veľa ľudí čo sa chcú postaviť na svoje vlastné nohy majú pocit že ľudí okolo seba viac nepotrebujú. Ale nie je to pravda, lebo každý z nás okolo seba tých najbližších ľudí či v podobe rodiny alebo priateľov potrebuje. Veľa ľudí si myslí že ľudí okolo seba nepotrebujú a že všetko zvládnu sami, ale nie je to pravda. Realita je iná, budú situácie keď sa im zíde nejaká pomoc alebo rada ako jednotlivé veci v živote zvládnu. A často ľudia čo nepočúvajú druhých ľudí, končia v živote z následkami do konca života. Urobiť veci za účelom frajeriny v snahe sa nejakej podobnej skupine nie je riešením prináša to iba problémy. A tieto veci človeka do veľkej miery môžu pripraviť o tú vytúženú slobodu ktorú si tak dokáže užívať. Postoj k tomu čo spravíme nám môže buď pomôcť prežiť zmysluplný život alebo ho prežijeme za múrmi cely. Veľa ľudí má pocit že nepotrebujú dodržiavať pravidlá a že si naozaj rozprávať čo len chcú. Aj keď je človek slobodný, tak by mal mať úctu k ľudom, pravidlám, zákonom a nemal by robiť hlúposti. Mať správny postoj je dôležité aj v určitých spoločenských názoroch. Množstvo názorov vzniká na tom že sú domnienkami, lebo ľudia majú nejaký dojem. A ten dojem v skutočnosti nemusí byť vôbec pravdivý ako sa niekedy zdá. Spoločnosť niekedy očakáva že my ako jednotlivci k určitým veciam svoj postoj vyjadríme. Ak to nevyjadríme tak sa voči tomu ohradzujú že čo sme si dovolili nevyjadriť svoj postoj, keď je to načas občianska povinnosť. Iné je to pri udalosti ktorá nás nejakým spôsobom ovplyvňuje ako celok a spoločnosť na Slovensku. Náš postoj sa odvíja od atmosféry v spoločnosti a na základe toho robíme určité kroky. Nad všetkým čo spravíme je potrebné premýšľať, aby sme sa neunáhlili a neurobili niečo čo by nás mrzelo. Mal som na veľa vecí názor, lebo som si myslel že tomu naozaj rozumiem. Ale realita mi ukázala opak že tomu v skutočnosti nerozumiem. Preto som prestal sa k niektorým veciam vyjadrovať, ale ku hudbe sa vždy budem vyjadrovať z radosťou lebo v tom dianí naozaj žijem a nemám problém sa o tom s kýmkoľvek porozprávať. K hudbe vždy rád vyjadrím svoj postoj. K iným postojom v živote sa vyjadrujem len na stránke, lebo na to moja stránka skutočne slúži. A nejaký čas ešte verím že to tak zostane pokiaľ bude inšpirácia. Človek ak má v živote spraviť nejakú premenu tak to začína zmenou prístupu. Veci sa nestanú ako šibnutím prútika, ale treba na tom každý deň pracovať. Všetko príde vtedy ak v to človek verí a má dostatočnú trpezlivosť. Všetko v živote závisí len od postoja a iné to nebude aj keď prídu nové životné situácie. Keď príde prvý krok tak vtedy už sa to dá považovať za úspech na ktorom sa dá niečo stavať.

Svet vnútorných svetiel

Vždy som si to predstavoval ako niektoré veci budem robiť inak. A som vďačný že ten moment dá sa povedať prišiel. Premýšľal som najprv o tom aké by bolo úžasné robiť ASMR. Ale čím som nad tým premýšľal moje priority boli iné. Postupne som začal písať ASMR texty z krásnym relaxačným zámerom. Potreboval som v živote ukázať ľudom že viem písať aj pozitívnejšie texty. Písať relaxačné texty ma začalo baviť lebo tam pracujem s fantáziou a môžem to dotvoriť podľa seba. Viem že ma to vnútorné svetlo dokáže vždy naviesť na správnu cestu. Toto svetlo ma naviedlo k tomu že tieto texty sa mi píšu prirodzenejšie. Lebo viem kam to mám naozaj nasmerovať a tento pocit všetko znásobuje. Za tento svet som vďačný, lebo je v ňom obrovské množstvo inšpirácie ktorej sa neviem nabažiť. Viem že keď zatvorím oči som vo svete svetiel ktoré dokážu žiariť farbami a liečia moju dušu. A tento svet v ktorom sa dokážem ocitnúť je skutočne liečivý, relaxačný a upokojujúci. Vďaka nemu si všetky myšlienky upracem a potom je všetko skvelé.

Premýšľanie o svete a o spoločnosti

Čoraz viac cítim že premýšľam nad tým kam sme sa reálne dostali. Že celý náš svet je skôr o tom aby sme sa vzájomne pretekali a mali pocit že je to v poriadku. Pociťujem že nechcem určitým veciam venovať pozornosť a nie je to kvôli lenivosti. Je to preto lebo si uvedomujem že nechcem určitým veciam v spoločnosti venovať priestor. Rieši sa veľa tém v spoločnosti, ale odvracia sa pozornosť od podstaty života. Keď cítim že na určité veci nemám názor, jednoducho to nevyjadrím. Uvedomujem že sa svet do veľkej miery zmenil a aj ľudia v ňom. Samozrejme je prirodzené ak si všetci niečím prejdeme. Potrebujeme všetko dobré a aj zlé k tomu aby nás to posilnilo. To že máme nejakú životnú skúsenosť nás niečomu naučí. Aj mňa to naučilo že veľa informácií musím správne vyhodnotiť. Nie je o tom aby som silou mocou presadzoval nejakú svoju pravdu. Prial by som si aby o to v skutočnosti išlo, ale realita sa nedá oklamať. A viem že často keď si robíme plány tak sa okamžite zmenia. Všetci sa menia lebo je to niečo čo v skutočnosti nezastavíme a zo starnutím budeme na tom rovnako. Celý svoj život som si myslel že je všetko potrebné mať okamžite a všetko okamžite zažiť kým je čas. Ale uvedomujem si že je potrebné ísť trpezlivejšou cestou na ktorej si treba všetko vydrieť. Nič nebude na počkanie a všetko čo sa stane ma ovplyvní do budúcnosti. A ono to tak naozaj bolo, vždy mi prišli do života aby ma niečomu naučili. A viem že všetky veci myslia dobre aj keď na začiatku taký pocit nemám. Je to tým že som občas opatrný vo svojich pocitoch, ale je to prirodzené. Nie som smutný ak sa v živote niečo nepodarí lebo to akceptujem ako prirodzenú súčasť života. Ale ak som niečo urobil a nepodarí sa to, vtedy ma to v skutočnosti mrzí. Ale idem ďalej a viem že všetky ostatné veci ma dokážu počkať, ale život ma nepočká. Žijem život najlepšie ako len viem aj za cenu následkov a dokážem sa v ňom aj zmýliť. Niekedy si uvedomím že nemusím mať pravdu, skôr je dôležitejšie žiť v pokoji. Stalo sa to mojou osobnou mantrou a za tento pocit budem vždy vďačný.

Do rúk

Svet sa stal miestom pri ktorom je tu tá správna osoba. Niekedy viem že pri nej nikdy nebude v mojom živote tma. Viem že vždy budem na ňu myslieť aj keď nie je pri mne. Mám pocit že myšlienka ktorú v sebe mám tak ma v skutočnosti drží pri živote. Bolo skvelé vyjadriť všetky tie city ktoré som dlhšie obdobie cítil. Naučila vnímať realitu v prítomnosti a viem že keď som s ňou všetky problémy dokážu zmiznúť. Niekedy ani nepotrebujem povedať všetky možné slová, aby som vyjadril pocity šťastia. Viem že do jej rúk sa veľmi rád zverím. Všetko má zmysel keď sa jej dokážem pozrieť do očí a upokojím sa. Lebo v skutočnosti mi nič viac ku samotnému životu netreba. Môžem v skutočnosti rásť a uvedomovať si že za čo môžem byť vďačný. Nebojím sa povedať že veľa vecí zvládnem, lebo keď príde búrka tak ju dokáže zdolať.

Mal som pocit že môj život predtým bol úplne iným, lebo som tú správnu osobu okolo seba nepoznal. Keď moja túžba povedať to na čom mi naozaj záleží bola pre mňa veľmi dôležitou. Ale vedel som že v živote je potrebné človeka spoznať ešte pred tým kým vyjadrím svoje city. Nie je to o tom že všetko človek povie a bude to naozaj vybavené. Lebo v živote tá odpoveď naozaj príde a treba ju prijať nech bude akákoľvek. Viem aké je to mať motýliky v bruchu, ale vedel som že je potrebné to najprv tej osoby na ktorej mi najviac záleží. A keď jej to poviem, tak potom to môžem neskôr vyjadriť ostatným ľudom teda tým ktorí sú mne blízkymi. Vedel som že v živote bolo potrebné nájsť človeka na ktorého sa naozaj môžem spoľahnúť. Jej objatie mi dáva silu v tomto svete ísť ďalej a veriť že dobro môže byť zaplnené láskou. Som za to v súčasnosti veľmi vďačný a nevnímam to ako určitú samozrejmosť.

Myslím si že moje šťastie som hľadal niekde kde v skutočnosti nebolo. Vytvoril som si ilúziu šťastia ktorá v reálnom živote nebola skutočnou. Mal som pocit že moje šťastie malo byť pri iných ľuďoch, ale v skutočnosti to tak nebolo. Celý život som sa pokúšal nájsť človeka ktorý by mi ukázal že v živote nič nie je nemožné. Keď som bol mladší, tak moje uvažovanie oveľa odlišnejšie ako je tomu dnes. Som rád že v skutočnosti môžem padnúť do rúk človeka čo mi prináša do života ten skutočný pokoj. Lebo cítim že už nič viac k svojmu životu nepotrebujem. Ale viem že je tu niekto pri kom sa ničoho nemusím báť. A tento pocit je tým najkrajším, lebo vďaka nej všetky obavy a pocity dokážu zmiznúť. Dokáže liečiť moju dušu či slovami alebo aj bez slov. Ten úsmev a to objatie mi dávajú silu vďaka ktorej dokážem žiariť. Či som s ňou alebo nie, tak v mojom srdiečku bude už navždy a nikto to nezmení a nezmení to ani žiadna iná žena.

Napriek všetkému vo svojom živote si uvedomujem že všetko potrebuje čas. A ja vždy verím že všetko v živote sa deje preto aby som tomu naozaj porozumel. Viem že v určitom momente cítim a niekedy je to silnejšie než ja sám. A cítim ako to konečne vo svojom vnútri dokážem pomenovať. Predtým som to tak nevedel, lebo som v živote to šťastie naozaj potreboval nájsť. Moja cesta ku samotnému šťastiu nebola jednoznačná, vždy tam existovali prekážky a obavy. A vždy moje obavy sa skladali s pocitov nad ktorými som nemal žiadnu kontrolu. Boli momenty kedy ma to prevalcovalo a nedokázal som veriť že môže existovať niečo krásne. Poznal som iné ženy a mal som pocit že s nimi naozaj budem šťastný, ale v skutočnosti nebolo. Mal som pocit že sa mi v tom celom citovom kolotoči zakrútila hlava. Sú dni kedy ma mrzí že osoba ktorú poznám nebola mojou prvou láskou, lebo keby to tak bolo všetko život by bol perfektný.

Myslím si že môj život by sa vyvíjal úplne inak a všetko by bolo oveľa lepšie. Málokedy sa pri niekom tak usmievam a smejem ako pri nej. Lebo vďaka nej viem že sa nestrácam a je mojim svetlom čo ma napĺňa láskou a pokorou. Ale napriek všetkým veciam v živote vnímam aj realitu a je potrebné si na tomto pocite neuletieť. Uvedomujem si že jediné čo môžem urobiť je byť za tento pocit byť vďačný. Prijal som to s pokorou a viem že už od života nič viac nepotrebujem. Ale zároveň sa pokúšam nemať veľké oči a viem že sú veci ktorým treba dať voľný priebeh. Uvedomujem si ako netreba na niečo tlačiť a ak sa má niečo stať postupne to nejakým spôsobom príde. Mám pocit posledný rok že sa to naozaj stalo a všetko sa deje korektným spôsobom. Nič sa nedeje preto aby mi to ublížilo, ale preto aby ma to niečomu naučilo. A život bol pre mňa obrovskou skúškou vedieť že je tu niekto komu dokázal vyjadriť city. Že som sa konečne nebál a bol to ten najlepší krok aký som spravil. Neľutujem to bez ohľadu na okolnosti čo sa môžu diať v budúcnosti.

Som vďačný že je tu tá správna osoba ktorej môžem povedať pravdu a nikdy jej tým neublížim. A zároveň voči nej vo veľkej miere cítim zodpovednosť ktorú viem že dokážem naplniť. Pre mňa bolo veľmi dôležité že som ju nesklamal a verím že ju nikdy ani nesklamem. Vždy dôverujem jej slovám a pocitom ktoré v skutočnosti má. Viem že je korektná a férová za čo si ju v skutočnosti veľmi vážim. Ak sa niečo nedá dokáže mi to otvorene povedať a o to jednoduchšie to dokážem prijať. Potom sa teším na ďalšie momenty ktoré v skutočnosti dokážu prísť. Dokážeme spoločne o svojich pocitoch rozprávať a preto všetko v živote dokáže byť oveľa ľahšie. Vďaka tomu v skutočnosti dokážeme rásť a rozvíjať sa po duševnej stránke. Vždy som túžil takého človeka vo svojom živote spoznať a som šťastný že sa to stalo. Neľutujem to ani v jeden jediný moment a určite to nikdy nebudeme ľutovať lebo viem že som svoje srdce otvoril správnemu človeku.

A som šťastný za všetky momenty ktoré som s ňou skutočne zažil a viem že ešte zažijem. Lebo vďaka nej dokážem mať dôveru v seba samého. Všetky pochybnosti ktoré som predtým mal tak dokázali okamžite zmiznúť. Som šťastný že mám s ňou tak silné prepojenie v každej sfére života. A viem že všetky veci v živote dokážeme zvládnuť spoločne. Že sa vždy budeme podporovať nech budeme robiť čokoľvek. Som šťastný že som sa dostal do jej rúk a že mám v nej skutočnú oporu. A môj život viem že bude naplnený pokojom, radosťou, láskou. Nebudem sa báť žiadnej ďalšej výzvy v živote ak to budem zažívať s ňou. Ku svojmu šťastiu v skutočnosti nepotrebujem až tak veľa, lebo už toľko snov sa v mojom živote dokázalo naplniť. Už ich v skutočnosti nie je až tak veľa, lebo mi stačí žiť v samotnej prítomnosti. Preto to čo cítim ma vo vnútri dokáže napĺňať láskou nielen voči sebe, ale aj voči tej správnej osobe a správnym ľudom.

Zóna kľudu

Viem že veľa vecí vo svojom živote si človek musí vytvoriť sám. Aj ja som si vytvoril niečo čo ma vo vnútri dokáže upokojiť. Vytvoril som si určité pocity ktoré ma upokojujú, ale nepovažujem za stvoriteľa. Nie som stvoriteľom sveta a ani som sa tak nikdy necítil. Ale snažím si vytvoriť tie kľudné momenty ktoré v živote nakopnú. Vďaka ktorým sa nikdy nevzdám myšlienok ktoré vo svojom vnútri mám. Ale viem že keď si v živote vytvorím určité momenty dokážem byť za ne vďačný. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá, ale akceptoval som realitu takú aká je. A preto využívam prostriedky ktoré môžu byť spojené z relaxáciou. Preto si zatvorím oči a predstavím si ako je okolo mňa žiarivé biele svetlo. A s ním aj zvuky a melódie ktoré upokojujú moju dušu. O tomto pocite ktorý je tak silný a krásny zároveň. Ale viem že sa to môže okamžite v jednej sekunde rozplynúť. Potreboval som si vytvoriť pocit ktorý by som používal pri písaní relaxačných textov. Vďaka tomu dokážem ísť ďalej a nechám sa tým prirodzene okolo seba viesť. Vytvorím si zónu kľudu vďaka ktorej si predstavím ako sú všetky dni krásne. Ako zatvorím oči a predstavím si ako ležím na bielom obláčiku. Ako je všetko dobré a nič sa v živote vôbec nedokáže ťažiť. A ako nad tým všetkým dokážem mať skutočnú kontrolu. Tento pocit ktorý som si vytvoril ma teší a je to cesta po ktorej určite rád pôjdem či sám alebo z niekým.

Mám sen

Mal som veľa snov v živote a niektoré sa naozaj dokázali splniť. Ale tento sen je oveľa dôležitejší a na ňom musím pracovať celoživotne. Snívam to o tom že všetci budeme k sebe milí a budeme sa vzájomne tolerovať. Byť dobrým nie je niečo čomu by sa ľudia mali vysmievať. Verím že problémy sa budú dať v živote vyriešiť pokojnejším krokom a nie krikom. Keď rozumné vysvetľovanie prečo to treba urobiť bude dôležitejšie než na človeka v niečom tlačiť. Každý problém by mal mal vyriešiť pokojnou cestou a áno treba o tom rozprávať. Ale zároveň akceptujme ak ľudia o tom čo cítia nebudú vždy rozprávať. Je to prirodzené že každý z nás si prejde odlišnou cestou. Vždy som bol tolerantný a nemal by som problém akceptovať inakosť ako takú. Ľudské dobro nemám problém akceptovať a rád urobím čokoľvek čo sa naozaj dá spraviť. Ak cítim že niečo nejde, nebudem silou mocou na to tlačiť. Lebo viem že mám nejaký svoj limit a nie je to mojou diagnózou. Viem komu sa prirodzene otvorím a pri kom to radšej ani neskúšam. Vraví sa že ako je dôležité povedať pravdu, ale keď ju povieme tak ňou ľudom ublížime. A to že chcem žiť pokojne neznamená sa na veci vykašlať. To že túžim po pokojnom dni neznamená že som lenivým, ale dajú sa veci tvoriť aj v pokoji. Veci sa dajú robiť pokojne a aj žiť sa dá pokojne. Všetko sa v živote dá len treba niečo pre to skutočne spraviť. Samozrejme je dôležitejšie žiť v láske, autenticite a v pokoji. Na ničom inom mi v živote nezáleží viac, lebo je to myšlienka za ktorou si stojím do konca života.

Odysea

Putujem svojim vlastným životom,

cestu k ľudom si stále hľadám,

snažím sa v tomto živote nájsť smer,

vďaka ktorému si skutočne vytvorím priestor,

občas sa pokúšam porozumieť sám sebe,

niekedy márne na svoje pocity dokážem nájsť odpovede,

moja duša je vo veľmi silnom vnútornom zmätku,

pokúšam sa vo svojom vnútri samotnú istotu,

úzkostné pocity niekedy prídu a nastavujú mi zrkadlo,

stále premýšľam že či to v mojom živote za niečo stálo,

občas neviem či niečo vo svojom živote alebo nie,

ale viem že pred tým utiecť by nebolo riešenie,

keď počúvam hudbu na všetky problémy zabúdam,

vďaka nej svoj zmysel v živote nájsť dokážem,

keď si spievam tak otváram svoju vlastnú dušu,

mám pocit že je to často kľúč môjmu vlastnému srdcu,

niekedy slová mi dokážu dodať pocite nádeje,

vďaka ním mám oveľa viac motiváciu v živote,

z hudbou je všetko oveľa lepšie a nič k šťastiu nie je potrebné

viem že počúvanie skladieb dodáva nádej že všetko bude dobré,

vďaka nej vzlietnem a nájdem svoju vnútornú slobodu,

moje šťastie nikdy nestálo že budem riešiť každú myšlienku,

nepremýšľam nad tým čo v skutočnosti neovplyvním,

viem že vo svojom vnútri sa vždy nájsť dokážem,

nepotrebujem nič viac aby ľudia boli pokojní a milí,

aby mi ukázali že žiť v tomto živote za to naozaj stojí,

musím bojovať zo svojimi pocitmi aby som sa cítil dobre,

potrebujem aby môj život bol v pokoji a láske nie strese,

snažím sa nájsť cestu ktorá často môže byť náročnou,

niekedy cítim že môj život sa stal skutočnou odyseou,

ďakujem za cestu ktorú môžem v skutočnosti zdieľať,

že časom tá cesta ma dokáže niekam skutočne zaviesť.

Žiť pokojnejšie je dôležitejšie

Čoraz viac zisťujem že aké je dôležité vedieť žiť v pokoji. Nie sú to len nejaké frázy, ale je to skutočnosť ktorú mám v sebe nejaký čas. Môj život je potrebné aby naozaj bol len o pokoji a o tom aby som svoju myseľ nepreťažoval vecami ktoré neviem ovplyvniť. Ak vo svojom živote niečo robím, tak už nie je preto aby som niekomu niečo dokázal. Ale aby som vo svojom vnútri dokázal prekonať sám seba a zistil kde sú moje limity. Môj limit je presne tam kde moja duša presahuje určitý obzor. Viem že čo sa nemám problém naučiť a čo sa ešte len budem učiť. Život bol pre mňa najlepšou školou a nikdy som nikomu nepovedal nie. Keď som cítil z ľudí pokoj tak aj ja som bol pokojný. Vždy to tak bolo a nikdy to v mojom živote nebolo iné. Preto málokedy vybuchnem a ak to príde, tak za tým môže byť určitá stresová situácia a slová ako sa mi v živote môže niečo stať ak sa v živote o seba nepostarám. Ale v živote sa mi určité veci stanú tak či tak ako najlepšie viem. Moje možnosti urobiť veci správne tu budú vždy, len to tak musím cítiť a nesmie ma nikto do niečoho tlačiť. Ja ak budem cítiť že je potrebné niečo spraviť, tak to naozaj spravím. Ono celý život dávam veciam voľný priebeh. Ak sa niečo naučím musí to prirodzene vyplynúť zo situácie. Žiť v pokoji neznamená že človek prestane napredovať. Napredovať sa dá aj pokojnejším tempom, všetko v živote sa dá robiť pokojnejšie. Netreba k nášmu životu napätie, stres, úzkosť a obavy. Potrebujeme lano ktoré bude utkané z lásky, nádeje, pokory a radosti. Nič viac ako spoločnosť nepotrebujeme len uzdravenie ľudskej duše. Žiť v neustálej minulosti namiesto posunu vpred nikomu neprospeje. Neustálymi výčitkami že kto v čom urobil chybu sa nikdy nič nevyriešilo. Skrátka sa to stalo a už to nedokážeme zmeniť, naučme sa s tým nejakým spôsobom žiť. Ja som vďačný že môžem nejakým spôsobom ľudí viesť k tomu aby sa pokúsili byť pokojnejšími. Keď je pokoj, tak človek vo svojom živote má naozaj všetko. A som vďačný za možnosť ako môžem tento pocit ľudom sprostredkovať. Žiť pokojnejšie je dôležitejšie než mať sny ktoré trvajú istý čas kým sa splnia. Môj reálny sen ktorý dokážem naplniť je žiť v pokoji, láske a autenticite. O tomto by mal byť život ľudí, nielen iba ten môj. Lebo keď je pokoj, tak sa prenesie aj do domáceho prostredia. Ak neustále ľudí z niečím strašíme alebo vytvárame v nich stres premietne sa to do domácnosti. Ale ak ľudí podporujeme, dávame im lásku a podporujeme ich na ceste životom tak nám to v dobrom vrátia. A ja keď budem cítiť zo strany ľudí pokoj tak to ľudom v dobrom dokážem naozaj vrátiť.

Vrátil som sa k sebe samému

Viem že často človek sa nejakým spôsobom potrebuje prinavrátiť k sebe samému. A viem že jediné čo mi reálne dokázalo pomôcť bolo slovo dobré alebo dobre. Lebo toto slovo ma počas celej tejto etapy upokojovalo a dávalo mi nádej. Zavrel som oči a predstavil si ako sa ma niekto na ceste životom snaží povzbudiť. Tú podporu som cítil aj na diaľku a vedel som nikdy nebudem úplne sám. Som rád že na túto cestu sa ešte dokážem naozaj vrátiť. Ten pocit ktorý ma na ceste životom tak dokázal upokojiť že nič iné ku samotnému šťastiu som nepotreboval. Vedel som že pri ASMR a hudbe moje vnútro dokáže byť pokojné. Tento pocit mi dáva silu pokračovať vo svojej ceste životom. Na ceste kde viem že ma niečo dobré skutočne dokáže čakať. Viem že keď počujem slová ktoré dodávajú pokoj mojej duši upokojí sa to vo mne celé. A dnes som počul moju vzdialenú sesternicu ktorá naspievala tak silný text až mi dodalo pocit šťastia. Mal som pocit že jej slová vystihovali to čo som cítil a vďaka nej som sa vrátil na svoju cestu. A som šťastný že tento pocit prišiel a dokážem vďaka nemu rásť ako kvet.  

Návrat k sebe samému

Viem že často človek sa nejakým spôsobom potrebuje prinavrátiť k sebe samému. A viem že jediné čo mi reálne dokázalo pomôcť bolo slovo dobré alebo dobre. Lebo toto slovo ma počas celej tejto etapy upokojovalo a dávalo mi nádej. Zavrel som oči a predstavil si ako sa ma niekto na ceste životom snaží povzbudiť. Tú podporu som cítil aj na diaľku a vedel som nikdy nebudem úplne sám. Som rád že na túto cestu sa ešte dokážem naozaj vrátiť. Cítil som ako sa od podstaty môjho duševného bytia, lebo som riešil pocity ktoré neboli správne. Dovolil som určitému svojmu pocitu že ma to na nejaký čas stiahlo zo sebou. Neveril som svojim pocitom, začal som sa odkláňať od nich aj za cenu vedomia že boli správne. Moje srdce bolo v absolútnom zmätku že na nejaký čas som nepočúval ani ASMR. Ale viem že sa k tomu bolo potrebné vrátiť, lebo viem že ma to upokojuje. A to čo mi dokáže pomôcť tak by som nemal opustiť. Nemal by som opustiť ani ľudí čo pri mne skutočne stoja a veria vo mňa. Keď som v sebe cítil určité pocity, tak sa to vo veľkej miery vo mne bilo. Premýšľal som o tom keď niečo urobím či to bude správne. Riešil som v sebe dilemy, bolo to také že som cítil ako nebola energia na niektoré veci. Odklonil som sa od písania a od všetkého čo mám v skutočnosti rád. Lebo som potreboval pokoj a nájsť sám seba na ceste životom. Mal vo vnútri pocit že som stratený a potrebujem nájsť smer vďaka ktorému sa nakopnem. Potreboval som sa stíšiť, aby som zistil že je oveľa dôležitejšia prítomnosť než riešiť veci ktoré nemám ako ovplyvniť. Nechal som sa tým všetkým prevalcovať, než si pripustil že ľudia ktorých mám najradšej majú v niečom predsa len pravdu. Moja myseľ bola preťažená myšlienkami iných a v jednom momente to vo mne vybuchlo. A ten pocit ma vo vnútri mrzel, ale viem že nikdy nebudem robiť veci bez príčiny. Ak sa niečo v živote udialo vždy to malo príčinu a tak to bolo aj teraz. Pravdepodobne tento moment ktorý som cítil musel naozaj prísť. Na začiatku som si to nepripúšťal, ale až neskôr mi to celé začalo dávať zmysel. Keď som počúval hudbu dokázala ma vždy vo vnútri upokojiť. Vždy som pri nej našiel zmysel v tom čo robím. Na ničom mi nezáleží, viac, lebo ak je pokoj tak z radosťou spravím čokoľvek aj keby mi to malo byť viackrát pripomínané. Som vďačný za svoje vlastné pocity ktoré ma postupne viedli tým správnym smerom. Že moje srdce nájsť napriek všetkým okolnostiam vďaka ktorým som sa vrátil k svojej podstate. Žiť vo svojej vnútornej podstate je oveľa dôležitejšie než mať všetky sny dokopy.