Archív pre máj 2016

Nákupná cena mlieka stále klesá

26. mája 2016

Mliekari strácajú každým mesiacom. Nákupná cena mlieka opäť klesla.

Pokles priemernej nákupnej ceny mlieka sa v apríli 2016 nezastavil, cena sa medzimesačne oslabila o 4,5 % na 24,72 eura/100 kg. Cena mlieka Q. triedy klesla tiež o 4,5 % na 24,89 eura/100 kg. Nákupná cena mlieka 1. triedy sa medzimesačne znížila o 3,8 % na 24,65 eura/100 kg.

Neštandardné mlieko, naopak, zdraželo o 2,2 % na 20,73 eura/100 kg. Vyplýva to z aktuálnej správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS).

V porovnaní s aprílom 2015 priemerná nákupná cena surového kravského mlieka medziročne klesla o 15 %. Nákupné ceny mlieka sa medziročne znížili od 13,7 % u mlieka 1. triedy do 15,4 % u mlieka Q. triedy. Nárast ceny o 19,8 % sa zaznamenal pri neštandardnom mlieku.

Nákup surového kravského mlieka sa v apríli 2016 v medzimesačnom porovnaní znížil o 1,8 % na 74.552 ton. Mlieka Q. triedy nakúpili spracovatelia 55.202 ton, teda 74 % z nákupu.

Mlieko 1. triedy kvality tvorilo 23,1 % z aprílového nákupu a bolo ho 17.229 ton, neštandardného mlieka bolo 2120 ton, teda 2,8 % nákupu. V porovnaní s marcom 2016 v apríli tohto roka klesol nákup mlieka v Q. triede kvality o 2,9 % a v 1. triede o 5,3 %.

Medziročne nakúpili spracovatelia v apríli 2016 spolu o 0,6 % surového mlieka menej. Nákup mlieka Q. triedy sa znížil o 1,3 % a mlieka 1. triedy kvality sa nakúpilo o 5,5 % menej ako v apríli 2015.

zdroj: aktuality.sk

Reklamy

Útek z vlastnej mysle

24. mája 2016

Sme sa naučili na niečo myslieť, niečomu sa reálne prispôsobiť. Niekedy sa zdá že je tá premena v nedohľadne. Svet nie je vždy taký, aký ho poznáme a aký ho poznám ja. Nie je to vždy miesto, kde človek môže čakať nádej a to že bude niečo lepšie. Zlepší sa maximálne len jedna zmena s celku a na ostatné sa zabudne. Niekedy sú chvíle, kedy by som najradšej utiekol a dokázal chápať že všetky odpovede môžem hľadať len v sebe samom. Niekedy mám takú myšlienku utiecť na nejaké miesto, kde by som si prevetral hlavu a že by to bolo miesto, ktoré nikto okrem mňa by nepoznal. Niekedy sa mi to zdá ako predstava, ale môže sa približovať realite. Verím že nie je všetko len náhoda, možno len to uvedomenie že je človek inom mieste a že s niekým kope zemiaky v záhrade (je to uletená predstava). Vlastne jediná vec v živote čo by bola najkrajšia by bola nemyslieť. Myslieť ale menej a tak nad tým nepremýšľať, teda vnútorne sa neopustiť a uvedomiť si prečo človek vlastne žije. Skrátka si uvedomiť že sú tu určití ľudia čo sa snažia meniť tento svet k lepšiemu, snažia sa dať človeku novú nádej. Prílišné rozmýšľanie skutočne škodí a najradšej by som si to doprial najčastejšie myslieť len na tie pozitívnejšie veci. Lebo vždy platí, že keď človek príliš na veľa vecí myslí, tak sa okamžite zamotá a nevie vyliezť von.

Skrátka by bolo najlepšie sa tešiť s toho že je pekný deň a že je dobrá nálada. Ale neviem tomu rozkázať alebo dať stopku, ale dá sa to ovládať. Keby bol diaľkový ovládač na ovládanie pocitov by to bolo úžasné. Keby len stlačím jedno tlačítko, kde sa vymažú všetky tie spomienky a budú len dobré. Viem si predstaviť svet, kde by boli len veselí ľudia a najme by necítili vnútornú bolesť. Kedy by jediná myšlienka ktorý by existovala by bola prítomný čas a žili by sme pre ten čas. Som včera pozeral film Vymedzený čas a čoraz viac som začal chápať, že je všetko o prioritách, nedopozeral som to, lebo moje oči boli príliš unavené. Keď som ležal v posteli, tak som si vravel, aké by to bolo, keby sa platí za všetko časom. Predsa by to bolo úžasné a krásne, viac by sme si vážili prítomnosť ľudí čo máme po svojom boku. Niekedy premýšľanie nás o veľa vecí pripraví a nežijeme. Vlastne len potom začneme prežívať a to sa stáva potom výsledkom doby. Pravdepodobne sú nesprávne nastavené hodnoty a potom sa potláča to čo v ľudom je dobré. Utiecť od vlastnej mysle znamená utiecť od všetkého čo nás vnútorne ničí a čo nám spôsobuje slzy. Ja keď počujem nejakú pesničku tak plačem, tak sa vo mne spustí taký proces, že je zo mňa iný človek. Ponorím sa do úplne iného sveta, kde len počujem text a mám pocit že Linkin Park a Kali sú vtedy jedinou mojou nádejou že musím ísť ďalej alebo si pustím drum n bass a vtedy je všetko lepšie.

Moja rodina bude vždy to najlepšie čo v živote vôbec mám zo sesternicami a bratrancami. Že to budú vždy tí najmilší a najbližší ľudia, plus ešte pár priateľov čo sú ľudskí a empatickí. Ako mám všetkých rád, ale sú ľudia čo sú môjmu srdcu bližší. Neviem ovplyvniť že niekoho budem mať rád viac a niekoho menej. Skôr ide o to s kým som myšlienkovo prepojený, kto dokáže približne uvažovať tak ako ja, len ešte na lepšej úrovni. Každý má v živote človeka čo ho ovplyvnil a že má vzor v rodine. Ja to mám tiež a by som raz v budúcnosti chcel správnym smerom viesť aj ľudí okolo seba. Ale nie nejako ich pretvárať, lebo dôležité je vedieť ľudom načúvať a vnímať ich pocity. Možno raz budem mať deti a možno nie, všetko reálne ukáže čas a ukáže či by som to zvládol. Ale ešte je príliš skoro uvažovať, len skôr sa treba zamerať na to, ako prežiť život pokojne a bez stresu. Lebo nie je nič krajšie, ako si uvedomiť že ten vnútorný pokoj reálne udrží človeka pri živote. Mňa to vždy udrží, niekedy sú momenty, kedy nastane panika a jediné čo musím urobiť je maximálne sa upokojiť. Teda dať sa do kľudu a uvedomiť si, že stres môže spôsobiť rôzne ťažkosti. Stres môže spôsobiť vracanie, úzkosť a tie najhoršie príznaky ktoré sú priam psychicky zlé a priam to má až deštruktívne následky.

Vždy premýšľam aké by to bolo byť v priestore, ktorý je prázdny a kde fúka len jemný vietor. Len si niekam sadnúť vonku a nič neriešiť, teda neriešiť unáhlenú dobu. Neriešiť celý tento deštruktívny systém, ktorý len ľudí zotročí a prestanú myslieť. Skrátka mi to príde niekedy ako séria Divergencie a Hier o život, kde sa budú ľudia deliť na chudobnú, strednú a bohatú vrstvu. Celý život je niekedy boj o prežitie, kde na tom konci maximálne len zomrieme až sa bude naše telo telesnou schránkou. Preto musíme žiť tak, aby sme si to reálne užili a povedali si, že tento zmysel život má. Teda určite má, len si to niekedy ani nevieme uvedomiť a niekedy uletí ako vták. Všetko letí tak rýchlo, ale my žiaľ nemáme krídla a nemáme teleport, aby sme išli s bodu A do bodu B. Ani ja nemôžem zmeniť všetko vo svete a tak rád by som to chcel, len žiaľ to nejde a to sa môžem aj pokrájať. Jediné čo sa dá zmeniť je človek sám o sebe a jeho vnútorná podstata sveta. Človek môže zmeniť len to, na čo má dosah a môže to nejako ovplyvniť. Ja dodám že neviem zmeniť všetko a neviem pomôcť všetkým aj keby som chcel a vložil do toho celú dušu. Myslím na veľa vecí a potom reálne ani neviem čo s čím súvisí. Že pravdepodobne to nebudem vedieť nikdy a všetko zostane maximálne len pod rúškom tmy.

Niekedy si uvedomujem že mám strašne nízke sebavedomie a že si vnútorne neverím, že niečo dokážem. A aj keď to dokážem, tak si vnútorne svoje sebavedomie maximálne zrazím dole. Skrátka to neviem vysvetliť, ale keď sa to stane, tak je to dosť nepríjemné. Ľudia nenesú na tom vinu, nesiem si vinu na tom ja sám. Ten prílišný realizmus spojený priamo zo skepticizmom, tak ukazuje že ako som vybočil zo zlatého štandardu, ale stále to nie je tak, že by som si ho neudržal. Jediný problém je že nedokážem možno všetko sám, že aj tie úkony čo sú jednoduché, tak pravdepodobne nedokážem. Viem že v skutočnosti by som bol maximálne bezradný a bez rodiny by som všetko nedokázal, bez rodiny by som nebol nikým, lebo oni si zaslúžia to uznanie za to že ma vychovali a že robia všetko preto, aby som sa mal dobre. Jediná vec čo som dokázal sám je spraviť si stránku a vyhrávať súťaže, ale nič viac a nič menej. Nič iné som v skutočnosti nedokázal a nemyslím si, že som populárny a nejako uznávaný, len som obyčajný človek a viem sa v živote aj mýliť. Vždy som bol voči sebe kritický a vždy som ocenil snahy ľudí zmeniť svet k lepšiemu. Dokážem sa viac tešiť s úspechu iných než s úspechu seba samého. Je to skrátka dané a vždy to tak bude, skrátka sa nepovažujem za niečo viac, lebo viem že niektorí ľudia sú lepší a ja sa na nich nechytám ani omylom. Ani sa nechcem niekomu rovnať, lebo viem že je ten človek lepší než ja a vnútorne silnejší. Možno preto sa ledva sústredím na vlastné šťastie, lebo som radšej keď sú šťastní ľudia, ktorých si vážim. Ako vždy ma poteší, keď sa mi podarí niečo čo som nečakal že vyjde, keď viem že to čo spravím má nejaký zmysel.

Bolo by úžasné, keby sa svet so mnou točí a by som vyzeral ako po kolotoči. Celý život je ako kolotoč, prevezieme sa a bolí nás hlava. Skrátka by som si vedel predstaviť že som v nejakom svete, kde je kľud, láska, pokoj a kde si ľudia nerobia zle. Predsa by to bolo krásne, ale aj tak je to ilúzia a tak skoro to čakať nemôžem. Ja aj v noci premýšľam nad tým, aké by to bolo keby všetko išlo ako má. Ale treba niečo preto urobiť, aspoň na to upozorniť a poukázať, že sa určité veci dejú. Skrátka človek nemôže robiť veci sám a ja darmo by som robil niečo, keď to nebudem môcť zmeniť. Človek si povie že čo mám za prístup, ale v skutočnosti vidím realitu a že čo všetko musí človek urobiť, aby sa daná zmena stala. Nič sa nestane lusknutím prsta, nič sa nestane zo dňa na deň. V skutočnosti každý človek vedie ten svoj vlastný životný boj a je iba na ňom či ho dokáže vyhrať. Všetci máme svoje problémy čo musíme vyriešiť a je na nás, ako sa zo všetkým vyrovnáme. Ja sa vyrovnávam s vecami po svojom aj keď sa to nie vždy musí každému páčiť a nie to musí každý so mnou zdieľať. Celkovo to vždy zdôrazňujem, že ak nemám v niečom pravdu, tak radšej nech mi to človek vyvráti a dá vlastný argument.

Celý život je ako hojdačka, len je na nás akým smerom pôjdeme. Je na nás či to všetko dokážeme, lebo v nás je tá sila. Len my môžeme zmeniť určité veci, ale vieme že nezmeníme všetko. Vždy nám strach zviaže ruky a pritlačí nás k tomu, aby sme mlčali a nič nepovedali. Premyslieť si každý krok budeme stále a inak to ani nebude. Ak človek raz niečo pokazí, tak to nebude môcť vrátiť späť a nebude môcť utiecť pred tým. Môžeme utiecť pred našim myslením, ale neutečieme pred tým čo sa reálne stalo. Aj keď najkrajšie by bolo, keby sme dokázali utiecť a pocítili že čo je to sloboda. Že je skrátka krásny dar čo si nemôžeme kúpiť za nijaké peniaze a že to máme zadarmo. Najlepšie je nemyslieť na veci, čo človeka trápiť a ísť ďalej. Povedať si, že človek určité veci musí zvládnuť sám. Všetci si píšeme vlastný denník a je iba na nás kedy ho uzavrieme a ukončíme knižku z názvom život. Je iba na nás či sa spojíme a nastane revolúcia, ktorá zmení náš svet k lepšiemu a nemôžme sa spoliehať na to, že to niekto zmení za nás. V skutočnosti je iba na nás či utečieme od zlých a temných myšlienok alebo od myšlienok čo nie sú pre nás podstatné. Dôležité by bolo zamerať na myšlienky, čo môžu niečo reálne zmeniť a čo môžu posunúť svet k lepšiemu zajtrajšku. Bolo by správne sa nasmerovať na ľudí čo nás majú radi takých aký sme a uvedomiť si že sú tu pre nás a konečne našu myseľ reálne vypnúť.

Rozbaľovačka č. 11 – Suve – Premena + Bonusové CD

23. mája 2016

Tak akurát som dočítal jednu z najpravdivejších kníh čo vôbec vyšla. Premena je zaujímavá tým že opisuje v nej Suve svoj životný príbeh ako začal tvoriť hudbu a až po určitý zlomový moment, kedy začal tvoriť uvedomelé texty. Samozrejme v knihe človek nájde veľa zaujímavých citátov a aj rád, ako správne viesť svoj vlastný život. Spomenul že ako technológie majú na nás zlý vplyv, spomenul aj dejiny a ako by mal svet fungovať vo väčšej harmónii. Samozrejme aj bonusové cd je úžasné a dotvára skvelú atmosféru k tak skvelej knihe.

 

webcam-toy-fotka14 (1)

Vlastenectvo

17. mája 2016

Každý z nás by mal byť hrdý na to, že pochádzame z našej rodnej krajiny. Slovensko je krásna krajina kde máme hory, prírodu, lesy, faunu, flóru a priateľských ľudí. Zažívame v nej plno pekných momentov ktoré si uchovávame do pamäti. Každý človek je niečím iný a výnimočný, každý sa snaží dosiahnuť svoj skutočný cieľ. Treba si uvedomiť že už od malička sme boli vedený k tomu, aby sme milovali našu zem a všetko čo v nej je. Uvedomiť si, že si musíme vážiť dary čo sme dostali, že môžeme dýchať tento vzduch. Nemôžeme si ničiť našu zem, hádzať odpadky mimo koša a čakať že ich tam hodí niekto iný. Treba si uvedomiť že prečo tu sme a aké máme poslanie. Každý má určitú životnú situáciu, ktorú musí zvládnuť a nie vždy to je ideálne, ale reálne sa to dá a je dôležité sa vnútorne zaťať a ísť ďalej. Slovensko je krajina plná perspektívnych ľudí čo chcú niečo reálne dokázať. Teda prezentovať nejako Slovensko vo svete a ukázať svetu, že je dôvod na hrdosť.

Človek by nemal byť hrdý len na to v akej krajine žije, ale byť hrdý aj na to, že máme štátne symboly. Ja som sa o našej krajine učil veľa a aj o tom že aké sú štátne symboly. Učí sa to väčšinou na občianskej výchove ktorá mi veľa do života dala a že tie vedomosti môžem reálne využiť aj v praxi. Je krásne keď je človek hrdý na svoj národ a keď sú ľudia patrioti, teda nielen pri hokeji. Proste celé vlastenectvo by nemalo byť len o hrdosti, ale o tej jednote a spájaní ľudu. Lebo skrátka si treba povedať, že keď sa ľudia spoja, tak sú spolu omnoho silnejší než sa môže na prvý pohľad zdať. Treba si uvedomiť, že keď sa budeme hádať o tom že kto je väčší vlastenec a kto nie, tak tým nevyriešime žiadny problém. Skrátka ľudia si musia veci medzi sebou vravieť a navzájom jeden druhému načúvať. Treba sa tešiť hoc aj s toho že je nový deň, že môžeme vstať a povedať si že je nové ráno. Že každý deň máme šancu niečo zmeniť k lepšiemu, postaviť sa zo dna a niečo urobiť. Aj keď niekedy sú situácie, kedy nemá človek vždy dôvod na úsmev a jediné čo človek môže urobiť je to nejako prečkať a bojovať.

Aj keď niekedy je smutné, že nie je človek vždy na niečo hrdý. Nikoho neteší keď musí bojovať vo vojne a čakať kým ho netrafí guľka. Aj to je vlastenectvo, keď človek nejako bojuje za svoj národ aj na úkor rizika že môže zomrieť. Každá vojna v živote prináša určité následky a nedá sa vyhnúť tomu aby neboli obete. Však predstavme si čo priniesla vojna, že naši starí otcovia a mamy bojovali aby sa nám tejto súčasnej generácii ľudí na nej lepšie žilo. Všade vo svete je to tak, že vždy trpia nevinní len kvôli nenažranosti mocných ľudí sveta, teda o nič iné ako o ovládnutie územia, ropy a moci nejde. Tí čo idú proti svojej vlastnej krajine, tak je to banda farizejov a zlodejov. Tí čo zapredajú čo i len kus našej zeme, nejakým západným korporáciám tak by sa mali prepadnúť od hanby. Tí čo majú veľkú dávku odvahy nás oblbovať skrz médií, bulváru a nejakej propagandy, tak by nám nemali kázať o tom ako sa máme správať, keď sa oni nevedia tak správať.

Najme politici sa tvária ako tí najväčší vlastenci a pritom obhajujú priam až hybridné praktiky EÚ a Bruselu. Keď som čítal že niekomu menovanému vadí, že sa cítime viac národne než európsky, tak som si myslel že budem vracať. To že je niekto viac národný než európsky, vôbec nie je zlé, lebo každý národ by si mal zachovať svoju vlastnú identitu. Každý národ má svoje vlastenecké cítenie, len Slováci sú často označovaný za extrémistov a fašistov, len preto že chcú niečo reálne zmeniť. Možno že nie všetky protesty niečo zmenia, ale netreba spochybňovať snahu ľudí na niečo poukázať. Má to svoj zmysel, len treba byť trpezlivý a nevzdávať sa, lebo iba silný národ dokáže zvládnuť aj tú najťažšiu skúšku. Treba si uvedomiť že sa východným krajinám netreba otáčať chrbtom. Treba si uvedomiť že od Ruska sa nemôžeme odtrhnúť, lebo oni boli tí čo nám pomohli vyhrať vojnu nad fašistickým Nemeckom. Ako môžme sa s ním priateliť, ale najme musíme si držať svoju národnú identitu a to naše ja. Sme Slovania a musíme držať spolu, lebo keď sa budeme hádať, tak tým nevyriešime žiadny problém.

Treba si uvedomiť že nemôžeme byť vlastencami len keď je hokej, ale aj vtedy keď sa rieši nejaký reálny problém ktorý sa môže týkať nás všetkých a to je práve naša budúcnosť a budúcnosť našich detí. Ale aj tak treba oceniť každého jedného človeka čo sa nejako snaží prispieť k tomu, aby sme sa na našom svete mali lepšie. Lebo nie je nič lepšie keď niekto reprezentuje našu krajinu vo svete a to by malo byť tak všade. Treba si uvedomiť že v našej budúcnosti sa môže stať čokoľvek a je na nás, že či sa dokážeme pred tým ochrániť. Je kopec talentovaných ľudí, ale neraz zahodia šance, ktoré reálne dostanú. Zatvoria za sebou dvere, ktoré im niekto reálne otvoril. Momentálne sa stala ľudskosť účelom manipulácie a toho že keď človek niečo robí na povel, tak to nie je reálne riešenie. Človek nie je opica, aby sa mal nechať niekým ovládať a aby mu niekto niečo kázal. Ľudskosť máme v sebe a už naši rodičia nás vedú k tomu, aby sme vedeli byť vďačný za to čo máme, aby sme sa vedeli tešiť aj z mála čo dostaneme.

Sme vedení k tomu, aby sme vedeli poprosiť, poďakovať alebo sa niečo opýtať ak nám niečo nie je úplne jasné. Ale najme je dôležité, aby sme mali ako Slováci svoju hrdosť a aby sme nelietali vysoko v oblakoch. Aby sme dokázali byť realisti a uvedomiť si, že všetko v živote má svoje pre a proti. Ani nemôžme čakať že všetko príde hneď, lebo musíme byť naozaj trpezlivý a netlačiť jeden na druhého. Maximálne treba tlačiť na politikov, riešiť petície, ktoré môžu niečo zmeniť a posunúť veci správnym smerom. Treba si uvedomiť, že pred čím reálne stojíme a zachovať si svoj vlastný rozum. Rozlíšme čo je dobré alebo zlé, ale nikdy nehádžme ľudí do jedného vreca, lebo všade sa nájdu aj dobrí ľudia. Je jedno či tí ľudia sú biely, čierny, modrý, oranžový, ale dôležité je, aby mali dobré srdce a pokoru. Aby si tí ľudia uvedomili, že sa musia prispôsobiť našim pravidlám a tradíciám. Aby sme aj my urobili všetko preto, aby sa ľudia v našej krajine cítili dobre. Ale aj tak musíme byť obozretný a dávať si pozor, aby nevzniklo nejaké nebezpečenstvo.

Je jedno či je človek aktivista alebo nie, lebo každý má rád túto zem. Každý má rád to naše Slovensko dokonca aj turisti čo sem prídu, povedia že sa im páči na Slovensku. Možno nie všetci dávajú najavo že majú radi vlastnú krajinu a sú ľudia čo to dávajú najavo tým že hovoria o tom ako majú radi svoju vlasť. Málokedy dávame najavo čo máme radi na našej krajine, ale skôr riešime že čo nemáme radi a čo nám najviac vadí. Je to chyba, treba viesť od začiatku deti k tým správnym hodnotám a nie ich klamať a oblbovať. Treba ich viesť k vlastenectvu a aby vedeli, že si musia dávať pozor na prechode pre chodcov. Deti treba učiť reálne fakty s histórie, aby sa neučili prekrútené veci. Musia reálne vedieť čo sa deje vo svete a urobiť si o tom reálny úsudok. Niekedy sa to týka aj nás, aby sme sa nedali nikým oklamať a stáli pri sebe. Vždy je nádej, že sa veci zmenia k lepšiemu, len tomu treba dať čas. Nič sa neudeje samé, ak sa o to nepričiníme, celý život máme vo svojich rukách a je iba na nás ako všetko zvládneme.

Mexiko zrušilo už štvrtú tohtoročnú smogovú pohotovosť

16. mája 2016

Mexické úrady stiahli výstrahu pred smogom. Vďaka priaznivému počasiu a dažďom hodnoty znečistenia klesli.

Mexické úrady stiahli dnes po dni výstrahu pred smogom v dôsledku vysokej úrovne znečistenia ovzdušia po tom, čo prekročilo povolené limity o 150 percent. Informuje o tom agentúra AP.

Miestna environmentálna komisia totiž povedala, že priaznivé počasie a dažde spôsobili pokles hodnôt znečistenia.

Pôvodná výstraha počítala s 20 percentami automobilov, ktoré nemohli vyjsť na cesty v hlavnom meste a okolí.

Išlo už o štvrtú tohtoročnú smogovú pohotovosť v mexickej metropole, ktorá obmedzila počet áut na cestách v dôsledku znečistenia ovzdušia.

Prvé varovanie po viac ako desiatich rokoch prišlo v marci tohto roka, kedy mesto znížilo hranicu pre vyhlásenie smogovej výstrahy z 200 percent nad povolenými limitmi na 150 percent.

zdroj: aktuality.sk

Rozbaľovačka č. 10 – Portrét Taylor Swift

12. mája 2016

Tak som vyhral krásny portrét podľa vlastného výberu a ten výber môžem vysvetliť. Kresby sa ujala talentovaná Niki, ktorá má vlastnú stránku, kde pridáva svoje výtvory a zverejňuje vždy proces od začatia až po samotný záver. Som mal veľkú dilemu čo si reálne vybrať za portrét, mal som na výber veľa známych ľudí či s filmu alebo s hudby. Vybral som si Taylor Swift, lebo mám rád jej hudbu a mám ju rád nielen ako speváčku ale ako človeka čo reálne pomáha iným ľudom. Určite zavážil aj aspekt že napriek jej úspechom čo reálne dosahuje, tak je stále sama sebou a je veľmi pokorná a skromná.

Doporučujem túto skvelú stránku, kde pridáva svoje skvelé výtvory, môžte si tam aj zasúťažiť. Niki je skvelý talent z úžasným potenciálom. 🙂

webcam-toy-fotka9

Život je boj

7. mája 2016

Každý si zažil určitú situáciu, kedy musel o niečo bojovať a je jedno o čo to bolo. Ale skrátka sme boli postavený pred jednoznačnú vec a nedá sa tomu nejako vyhnúť. Nie vždy máme ten najlepší deň, niekedy nás toľko vecí trápi a bolí že sa bojíme o nich vravieť. Niekedy sú dni kedy sa človek uzavrie do seba a je v tom svojom svete do ktorého nie vždy niekoho pustí. Sú okamihy, kedy sa človek o veciach nechce ani s tými ktorých voláme najlepší priatelia. Nie že sa nám nechce, ale preto že by nás nedokázali reálne pochopiť. Ja niekedy tiež sa tak cítim, že sú ľudia ktorým nerozumiem a ktorých nechápem, ale viem že je preto, lebo v ich svete nežijem. Je to iný svet, ktorý by človek musel strašne dlho chápať a zamýšľať sa nad ním. Človek by musel byť so mnou 24 hodín alebo aspoň jednu polovicu s toho celého času. Môj život je skutočným bojom, ale dá sa povedať že je to môj boj sám zo sebou. Vidím okolo seba rôzne tváre a premýšľam že či sú pravé alebo falošné, teda že či majú nejakú masku na hlave. Keď sa obzriem okolo seba, tak na jednej strane ma teší keď vidím ľudí že kráčajú svojim smerom. Nikdy to nedám najavo a ani to nepoviem, len všetko viacmenej napovie môj výraz tváre. Len viem že svieti slnko a že ľudia kráčajú po zemi a zisťujem že nič nie je také márne. Niekedy sú chvíle, kedy sa reálne bojím ľudí ich reakcii, pocitov a najme toho že neviem čo mám reálne čakať. Neviem či mám čakať úprimnosť alebo klamstvo, lebo dnešná spoločnosť je taká že jej nejde porozumieť, ťažké je to v mojom svete. Skrátka určití ľudia nemajú s tým problém, ja to mám inak, ťažšie sa mi nadväzujú vzťahy z ľuďmi a ešte ťažšie je nájsť spriaznenú dušu. Skrátka tú osobu ktorá bude rozmýšľať ako ja a povie mi, že som mal v istých vecí pravdu. Stále viac chápem že nepotrebujem veľa vecí v živote, že ten dostatok lásky mám a že sa ju nebojím rozdávať tým čo si to zaslúžia. Ja nerozdeľujem a ani neškatuľkujem, lebo viem že vo svete sa to stalo národným športom a ani to nebudem robiť. Lebo mám ten svoj vlastný boj, ktorý musím reálne vyhrať a každý deň sa musím prekonať. Možno že neviem všetko a nie vždy mám na všetko dosah, ale snažím sa ten život žiť. Počúvam dobrú hudbu, píšem články, pozerám seriály a filmy, teda mám ten vnútorný pokoj. Snažím sa nebojovať s tým že má niekto iný názor a nemiešať sa do vecí ktorým nerozumiem. Mám pekný život aj keď sú veci ktoré musím zvládnuť a vyrovnať sa s nimi. Som rád za tých správnych ľudí, čo mi pomáhajú k tomu, aby som to reálne nevzdal a kráčal ďalej, lebo to je jediná možnosť akú vôbec mám.

Šéf rakúskeho FPÖ chce referendum o zjednotení Tirolska

6. mája 2016

Tirolsko je v súčasnosti rozdelené medzi Rakúsko a Taliansko.

Predseda pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinz Christian Strache sa vo štvrtok vyslovil za vypísanie referenda o znovuzjednotení Tirolska, ktoré je v súčasnosti rozdelené medzi Rakúsko a Taliansko.

Obyvatelia talianskeho regiónu Južné Tirolsko by mali dostať príležitosť na sebaurčenie, povedal v rozhovore pre denník La Repubblica, z ktorého cituje rakúska agentúra APA.

„Chcem zaceliť terajšiu ranu a dať Tirolsku možnosť opätovne sa zjednotiť,“ vyjadril sa šéf rakúskych pravičiarov v období, keď vzťahy jeho krajiny s južnými susedmi narúšajú plány obnoviť hraničné kontroly v Brennerskom priesmyku pre obavy z prílevu nelegálnych migrantov. Strache označil pripravované kontroly v tirolskom Brenneri za „núdzové riešenie“, ktorým Rakúsko reaguje na nedostatočnú ochranu vonkajších hraníc EÚ.

„Ak sa primerane nechránia vonkajšie hranice, ak vy, Taliani naďalej dovolíte, aby sem cestovali migranti, ako keby ste boli prevádzačským štátom, tak to nie je v poriadku. Rakúsko sa musí chrániť,“ povedal Strache s tým, že taliansky premiér Matteo Renzi „sem len pozýva migrantov… presne ako (nemecká kancelárka) Angela Merkelová“.

Čo sa týka úspechu kandidáta FPÖ Norberta Hofera v prvom kole rakúskych prezidentských volieb, Strache vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí zvíťaziť aj v druhom kole naplánovanom na 22. mája, čo bude znamenať začiatok „novej politickej éry“.

zdroj: aktuality.sk

Svetlá

4. mája 2016

Všade cítiť veľkú nádej,

veríme že sa dočkáme tej našej,

niekedy nie je ľahké za niečo bojovať,

čo sme sa naučili milovať,

naša krajina je plná krásnych vecí,

prebýva v nej veľa zaujímavých ľudí,

každý človek v nej má svoje miesto,

tak ako vtáky majú svoje vlastné hniezdo,

všetci máme tie svetlá nádeje,

veríme že sa niečo dobré stane,

vieme že to nie je vždy ľahký boj,

problémov je často plný roj,

keď sa všetci reálne spojíme,

vytvoríme veľmi silné línie,

každý človek má právo na svoj priestor,

má vždy v živote šancu rozšíriť si obzor,

stále v živote existujú určité zázraky,

že zvládneme aj tie najťažšie kroky.

 

 

Železnice SR majú nového šéfa. Dušana Šefčíka nahradí Tibor Šimoni

4. mája 2016

Dušan Šefčík dnes skončil vo funkcii šéfa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Minister dopravy Roman Brecely (nominant Siete ) ho dnes odvolal. Na jeho miesto vymenoval Tibora Šimoniho.

„Železnicu považujem za najrýchlejší, ekologický a moderný spôsob dopravy. Jej modernizácia je jednou z kľúčových priorít nového vedenia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Potrebuje však nový impulz, ktorý očakávam v podobe nového generálneho riaditeľa, skúseného manažéra s výsledkami,“ uviedol minister Brecely.

Tibor Šimoni pôsobil ako nezávislý odborník v oblasti efektívneho krízového manažmentu, prioritne v oblasti výstavby a energetiky. V roku 2005 ukončil štúdium na prestížnej European School of Management – ESCP Europe.

V minulosti pracoval ako generálny riaditeľ a šéf predstavenstva spoločnosti Vojenské zdravotnícke zariadenia, a.s., v ktorej mal za úlohu zabezpečiť celkové ekonomické ozdravenie a finančnú stabilizáciu spoločnosti.

„Svoje vymenovanie vnímam ako veľkú manažérsku výzvu. Medzi moje priority bude patriť okrem modernizácie hlavných dopravných koridorov aj obnova významných regionálnych tratí a dlhodobo neriešený problém bratislavskej Filiálky,“ uviedol Šimoni.

zdroj: aktuality.sk