Čo znamenajú slová

Slová nás často na ľudí ktorými nie sme,

slová ovplyvňujú v každom momente dianie,

vďaka nim môžeme niekoho povzbudiť,

a niektorým ľudom nimi ublížiť,

svet bez niektorých vecí by bol divný,

bez slnka by nedokázal byť jasný,

za dverami je ten reálny svet,

virtuálnu bublinu prerušuje sám život,

skrývať za anonymitu nie je riešením,

ale robiť niečo odlišné sa stáva pokušením,

pokušenie z nás robí úplne iných ľudí,

ľudí čo zavrie veľké množstvo dverí,

šance sa po určitom čase začnú míňať,

kvôli určitým veciam prestávam to pekné vidieť,

uzatvárame sa vo svojej vlastnej bubliny,

robíme všetko preto aby sme zmazali svoje chyby,

občas musíme prekročiť tú svoju komfortnú zónu,

aby sme vďaka tomu čelili reálnemu životu.

 

Dokázať, že som sa mýlil

Pamätám si ako som sa musel s určitými vecami zmierovať a vedel som že to nepôjde ľahko. Moja myseľ bola ako to rozbúrené more cez som ktoré som sa snažil preplávať životom. Snažil som sa porozumieť že prečo ľudia s tohto sveta musia odísť a myslel som si že dokážem na to skutočne prísť. Niekedy tie odpovede sú omnoho nejasnejšie než sa môže zdať, ale viem že tú odpoveď každý má vo svojom srdci. Viem že sa niečo v skutočnosti zmenilo a ľudia vycítia že sa niečo deje. Snažil som sa sám sebe dokázať že som sa mýlil v tom tvrdení že je všetko ľahké. Uvedomujem si že som sám seba v určitých momentoch klamal a premýšľam nad životom čoraz viac. Vo väčšej intenzite riešim že či ten osud ktorý nás v skutočnosti čaká či bude k nám milosrdný. Nie vždy si vyberieme ako sa budeme cítiť a nie vždy budú veci podľa našich predstáv.

Často sa zdá že všetky chyby ktoré spravíme nás niečo naučia, ale v skutočnosti nás učia zamýšľať sa. Viac sa ponárame hlbšie do svojho srdca a hľadáme súvislosti v sebe samom. Viem že ma nebavia všetky tie hry pri ktorých nie je skutočným víťazom. Niekedy ten vnútorný démon je skrátka najhorší nepriateľ akého v skutočnosti máme a robí z nás iných ľudí. Mnoho ľudí ani o tom otvorene nehovoria lebo sa v skutočnosti boja nepochopenia zo strany ľudí. Keď človek nemá stres tak je absolútne silnou osobnosťou a vie že ho nedokáže absolútne nikto zastaviť s ľudí. Neraz som sám seba snažil presvedčiť že všetko okolo nás je dokonalé a krásne. Ale v skutočnosti keď sa nezmýlime tak náš život zaplaví nuda.

Keď človeka emočne zasiahnu určité udalosti, tak si povie že už nič nebude také ako predtým. Ja som si v posledných rokoch uvedomil a povedal že ľudia čo tu nie sú aspoň sa netrápia a že ich na tom druhom svete nič nebolí. Chester, Dolores, Chris a mnoho talentovaných ľudí čo za posledné obdobie zo sveta odišli sa na nás pozerajú s nebies. Verím že sa za nás modlia aby sme na tomto svete dokázali prežiť o niečo dlhšie a viac si vážili tie hodnoty. Uvedomujem si viac že sa nechcem pretekať s ľuďmi o to že kto je v čom lepší. Viac sa snažiť prijať fakt že s tohto života nikto neodíde živý. Ale keď máme okolo seba ľudí čo sa nám snažia pomôcť, tak sa ich držme dokým žijú. Lebo potom v živote môže byť neskoro a ich stolička na ktorej sedeli bude raz prázdna. Preto ich oceňme ich prítomnosť, lebo potom budeme množstvo vecí robiť sami. Nikto nás nebude ťahať za ruku a nie vždy nájdeme okolo seba ľudí čo nám môžu pomôcť. Nie je to strašenie ale skutočnosť na ktorú musíme byť vždy pripravený.

Cez niektoré veci som sa musel dostať najme cez počúvanie hudby. Vravel som si že keby si nespievam a keby nepremýšľam nad určitými textami tak sa vnútorne neupokojím. Počúvanie hudby vnútorne zachránilo moju dušu vtedy keď som sa cítil neisto. Mne album Post Traumatic veľmi pomohol sa preniesť cez smutnú udalosť a zároveň mi pomohol pochopiť že život je o tom uvedomení si vecí. Pamätám si že keď som bol mladší tak som určité veci neriešil a nezaujímal sa o ne. Lebo aj keď bolo niečo vážne, tak som o tom vnútorne nepolemizoval. Teraz keď som starší viac si uvedomujem že v živote každá jedna sekunda dokáže niečo zmeniť. Ale napriek tomu som vedel že je potrebné ich zvládnuť, aby som sa s toho všetkého dokázal dostať.

Vďaka tomu som pochopil že aká je tá pomyselná hranica medzi tým čo je dobré a čo je zlé. Že aj keď je človek slobodný, ale často musí premýšľať že všetko v živote dokáže priniesť nejaké následky. Aj malá udalosť dokáže mať v živote veľký vplyv aj napriek tomu že si to nie vždy pripustíme. Vieme že medzi žitím a prežívaním je jedna veľká čiara, ktorú môžeme vždy nejakým spôsobom preťať. Ak žijeme tak je to absolútne správny prístup a niekedy aj to prežívanie určitých situácii k životu jednoducho patrí. Keby nevnímame sled určitých situácii emotívne, tak by sme pravdepodobne nedokázali mať empatiu a zamyslieť sa.

Vravel som si že v živote sa dá rýchlo zo všetkým zmieriť, ale v skutočnosti som sa v tomto tvrdení mýlil. Keď niekto odíde s tohto sveta, tak sa proste s tým nedá zmieriť tak rýchlo ako sa môže zdať. Často tá bolesť je veľmi silná a niekedy aj ja sa obávam čo bude so mnou. Bojím sa že sa niečo stane tým ktorých mám rád a bez ktorých by to v tomto svete nešlo. Niekedy sa bojím okamihu keď tu nebudem ja a aj napriek tomu viem že nemám silu určitým veciam zabrániť. Len proste po nás príde úplne iná generácia ktorá bude úplne inak zmýšľať a budú sa prezentovať úplne iné hodnoty. Príde úplne iný pohľad na veci a samozrejme s ním aj nová zodpovednosť. Prenesie sa to do každej sféry života a svet bude ešte modernejší než reálne je. Je dôležité si pripustiť že kedykoľvek môže prísť koniec a tá bublina navždy po nás definitívne praskne.

Existuje v živote jedna veľká životná pravda že všetci sme tu na istý čas. Preto je potrebné si ho užiť dokým môžeme, lebo potom budú chvíle čo sme mohli využiť a nevyužili sme ich. Čas od času je potrebné sa zamyslieť nad životom a uvedomiť že nie sme tu náhodou. Že všetci tu máme rovnaké miesto a že máme určitý čas na tomto svete. Raz zomrieme a bude náš popol poletovať niekde vo vetre alebo bude v nejakej maličkej truhličke. Fanúšikovstvo je niečo čo človeka dokáže zmeniť a vďaka čomu dokáže precítiť určité pocity. Nie je to iba o tom keď sa darí, ale aj o tom keď sa nedarí a o tom že ako fanúšikovia ľudí čo tvorili hudbu musíme byť ešte silnejší. Teda keď máme možnosť ktorú nám život sám o sebe skutočne dáva. Ak sa raz moje poslanie na tomto svete skončí, tak chcem aby všetci ľudia vedeli že som ich mal veľmi rád a stále ich mám rád. Chcem aby ľudia vedeli že aj keď som v živote niekedy mýlil, tak to nebolo úmyselné.

Teraz vás nepočuť

Teraz nepočujem hlasy ktoré všetko uzavreli,

myšlienky ktoré sa vo mne skutočne formovali,

spomienky v človeku zostávajú navždy,

hudba mi pomohla zahojiť všetky rany,

dostal som sa konečne k správnemu smeru,

už nad tým čo cítim mám väčšiu kontrolu,

dospelosť mi v živote veľmi pomohla,

ale ešte viac mi pomohla sebareflexia,

ak sa v živote mýlim tak si to uvedomujem,

všetky životné lekcie si nadovšetko vážim,

vnútorne cítim že som v niečom iný,

že som o niečo viac silný,

nedokážem sa určitým stavom vyhnúť,

ale je absolútne v poriadku to tak cítiť,

je správny čas vykročiť tou správnou nohou,

nájsť v živote svoju vlastnú osudovú cestu,

viera v seba ma niekam reálne posunula,

myšlienkami na rôzne krásne miesta,

preciťujem to tak ako nikdy predtým,

všetko čo sa dialo si plne uvedomujem,

motivácia niečo dokázať bude stále veľká,

pokiaľ k nej cesta nebude tak zložitá.

Svet je v ohni

Môj vnútorný svet bol v ohni,

ale vedel som že sa karta obráti,

niekde za horizontom už smútok ustal,

postupne som sa zo všetkým vyrovnal,

už necítim tie pocity čo som cítil predtým,

vnútorne už tú nádej nestrácam,

viem že sa niekam musím posunúť,

že som tú vnútornú silu dokázal nájsť,

v duši začína konečne vnútorný pokoj,

cítim že sa postupne dokážem pohnúť ďalej,

inak už vnímam inak svet okolo seba,

spomienka ktorá zostala bude v srdci človeka,

plameň stále žiari ešte silnejšími farbami,

hudba ma sprevádzala všetkými možnými cestami,

priatelia a rodina stáli vždy pri mne,

napriek tomu že vedia aké to so mnou je,

ďakujem všetkých čo mali so mnou trpezlivosť,

ľudia čo tu nie sú tým to chcem venovať,

už je moje vlastné ja oveľa lepšie,

vo vnútri začína byť oveľa silnejšie.

 

I.O.U. (Ilúzia, Obavy, Uzavretie)

Je čas otvorene priznať že čo sa počas tých 11 mesiacov dialo a pravdepodobne sa deje. Nikdy som si nemyslel že sa dostanem do stavu vo svojom živote kedy si prežijem určitú životnú traumu. Niekedy som cítil že blackout vo mne je tak silný a bol tak silný že som nad tým nedokázal mať kontrolu. Nikdy som si nemyslel že ma jedna udalosť v živote môže emotívne zobrať a že sa budem s ňou zmierovať tak dlhý čas. Premietlo sa to do môjho života vo veľkej miere a tak veľa vecí sa vo mne dokázalo zmeniť. Ten pocit keď zrazu tá radosť je okamžite preč a zrazu v človeku niečo svojim spôsobom zomrie. Vo mne to zomrelo a nikdy sa to už nedokáže vrátiť späť, len túto skutočnosť prijať je bolestivé. Viem že vďaka nej už nie som tým človekom akého ma ľudia reálne poznali, lebo si viac uvedomujem vážnosť života. Nesmejem sa na veciach ktoré nedávajú zmysel, ale ani na vtipoch ktoré sú mimo môjho chápania. Len si uvedomujem že prítomnosť človeku počas života bude neskutočne nakladať a nikdy to nebude iné. Ako som sa psychicky zrútil, tak na istý čas do môjho života prišla depresia a bolo to najťažšie obdobie života. Stále sa dá ťažko akceptovať fakt že keď sa niekto obesí a Chester tak ukončil svoje vnútorné trápenie. Prvé mesiace boli po 20. júli tie najťažšie, ale vždy si spomeniem na to že vďaka mojim rodičom sa mi splnil môj životný sen. Že som videl Chestera ešte keď žil a keď odohral svoj najlepší koncert aj keď s veľkej diaľky. Ale aspoň si môžem povedať že som to ešte dokázal stihnúť kým bol čas a možnosť.

Keď prišla depresia a ten smútok, tak som na istý čas cítil že nemám radosť zo života. Že prišiel daný moment čo v skutočnosti zmizol a už sa nikdy nevrátil. Bolo šialené vidieť že sa zrazu v mojom vnútri objavila jedna veľká čierna diera, ktorá sa len ťažko zacelovala. Vedel som že v živote sú určité procesy s ktorými sa vyrovnáva veľmi dlho. Moja myseľ bola úplne v takom stave že sa to miestami nedalo ovládať a dalo sa to prirovnať k časovanej bombe ktorá mala vybuchnúť, ale v skutočnosti nevybuchla. Vedel som že to čo sa deje vo vnútri ma buď dokáže zlomiť alebo ma to vnútorne posilní. Potom som si nejakým spôsobom začal o svete určitú ilúziu, ktorá priam nezapadala do tohto sveta. Začal som si predstavovať že ľudia čo nie sú medzi nami stále žijú, miestami som nedokázal uveriť že tu Chester nie je. Miestami som sa cítil ako nejaký paranoik a nič mi nedávalo zmysel. Zrazu som mal pocit že sa celá tá skladačka zrútila do absolútnej priepasti. Ten pocit bezmocnosti že sa s tým nedá absolútne urobiť bol najhorší. Často sa zdá že osud máme všetci vo vlastných rukách ale zasiahnu tí vnútorní démoni a povedia čo treba robiť. Samozrejme navedú človeka na zlú cestu a tá cesta často môže viesť ku samotnej smrti. Často to riziko je tak veľké že tá emocionálna bolesť bude vždy silnejšia než tá fyzická. Zrazu sa vo mne prevrátila myseľ a v jednom momente som mal pocit že Chestera vidím takmer všade.

Miestami som bol v takom stave že som nedokázal počúvať Linkin Park napriek tomu že je to moja najobľúbenejšia skupina od mojich 10 rokov. Vedel som že keby si niečo vypočujem tak sa rozplačem a najme keď mi tá hudba sa pomáha vyrovnať s vecami okolo života ako takého. Proste ten žiaľ bol vtedy taký obrovský že to kompletne zasiahlo moju dušu. Aj keď navonok sa vždy snažím pôsobiť nad vecou a vyrovnane lebo nechcem ľudí nejakým spôsobom znepokojovať a pridávať starosti. Často sú v živote veci ktoré človek nemôže povedať naživo, lebo sú veci čo ťažko je povedať s očí do očí. Najme keď je to nejaká emocionálna záležitosť ktorá s človekom dokáže okamžite zamávať. Potom som mal pocit že som videl iba tmu a to svetlo na konci tunela stále v diaľke nebolo vidno. Ako dá sa zmieriť s určitými vecami a po určitom čase ich prijať, ale nie je to tak zo všetkým ako sa zdá. Rád by som dokázal uveriť tomu že je to naozaj tak, ale viem že to už iné nebude. Dlho som sa učil prijať túto skutočnosť a viac sa zameriavať na svoj vlastný život. Ale potom začali vznikať obavy že či moja obľúbená kapela bude pokračovať v kariére alebo skončia. Dodnes tie obavy cítim a ak príde to osudové rozhodnutie tak jediné čo budem musieť urobiť je ho akceptovať. Niekedy sa obávam aj reálneho života a budúcnosti v ňom ešte viac než sa zdá. Tie moje pocity sa často lámu a že nech sa čokoľvek udeje tak to bude pravdepodobne bolieť.

Prerástlo to do stavu kedy som sa vo svojom vnútri úplne uzavrel. Ako stále dokážem žiť svoj život napriek okolnostiam, ale viem že bola jedna vec o ktorej by som pravdepodobne nikdy nehovoril. Skôr som sa sústredil v živote iba na to pozitívne aj keď to nie je vždy ľahké ako si to dokážem dakedy predstavovať. Nebál som sa o určitých veciach hovoriť, ale téma Linkin Park bola v danom momente úplné tabu. Ale už som v takom bode že už si Linkin Park vypočujem, ale ešte stále to nie je také ako by som chcel. Postupne som sa učil aké je to vyrovnať sa s tým keď si niekto siahne na život. Je to niečo čo trvá istý čas a nedá sa s tým tak zmieriť ako keď niekto odíde po vážnej chorobe. Je to úplný rozdiel a potom veľa mladých ľudí rozmýšľa že spravia presne to čo ich obľúbený interpret. Proste toto je tá najväčšia chyba akú môže mladý človek ako taký spraviť a myslím si že by Chester nechcel aby si mladí ľudia siahali na život. Lebo on mal na to skutočný dôvod, zatiaľ čo väčšia časť mladých si tými vecami reálne ani neprešla a dúfam že nikdy neprejde. V skutočnosti samovražda nie je žiadne riešenie ako si všetci môžu myslieť, len je to finálne ukončenie života. Nech sa čokoľvek v živote udeje, tak sľubujem že ja tu budem vždy pre každého kto to bude potrebovať.

Ak niektorí mladí ľudia sa pre toto radikálne rozhodnutie rozhodnú, tak nech sa obrátia na mňa a ja im to nejako vyhovorím.  Aspoň sa o tom reálne pokúsim ako sa najlepšie bude dať, ale viem že nie všetkým budem vedieť pomôcť. Lebo viem že aká je depresia a že pri nej skutočne si musí dávať pozor sám na seba. Proste je to veľký emocionálny stav, ktorý nedokáže nikoho nechať chladného. Je to stav o ktorom by mala mladá generácia hovoriť lebo iba tak sa bude dať predchádzať ďalším úmrtiam. Náš život je niekedy tak krehký že je potrebné, aby sme si to každý jeden deň uvedomili. A je úplne jedno či je človek chudý alebo pri sebe, lebo každý z nás má problémy čo musí riešiť. Len je podstatné určité veci v spoločnosti pomenovať, lebo iba takto sa dá dostať ďalej. Viem že niektorým ľudom určité veci pôjde ťažšie čo absolútne chápem, ale depresia a psychická trauma sa dajú prekonať. Vždy pri každej možnosti môže existovať nejaké riešenie, ale všetko si vyžaduje určitý čas a nikdy nič nepríde samo. Len si to vyžaduje viac trpezlivosti a všetky tie správne veci sa reálne udejú. Len je dôležité sa pozrieť pravde do očí skôr než budeme robiť nejaké závery.

Ako prišiel čas kedy som s určitou situáciou postupne začal vyrovnávať, začal premýšľať nad pozitívnejšími vecami. Začal som si premietať v hlave že aj tie najťažšie situácie sú tu nie na to aby nám ublížili, ale aby nás nejako posilnili. Potom som začal počúvať Mikeove texty ktoré mi pomohli sa zo všetkým postupne vyrovnať, lebo iné východisko som ani nedokázal vidieť. Len som vedel že existuje určitá cesta ktorá môže byť v skutočnosti správna, len je podstatné si ju zvoliť. Tá cesta sa postupne človeku otvorí sama a všetci prídeme sami na to, ako na tom reálne sme. Viem že ak sa treba s niečím vyrovnať, tak sa s tým treba vyrovnať postupne. aj keď cítim ešte žiaľ, ale už to toľko nebolí a postupne verím že existuje nejaká nádej. Lebo tá nádej ma často drží pri živote a vtedy si poviem že všetko v mojom živote má zmysel. Nestratil som ten zmysel, len pravdepodobne vo mne dozrelo úplne iné ja ktoré si viac uvedomuje. Prišlo so mnou úplne niečo iné čo predtým som ani tým nedokázal ani nejako vidieť. Stal sa zo mňa väčší realista a viac si uvedomujem že ako život dokáže byť krehký. Niekedy stačí jedna sekunda aby sa všetko dokázalo zmeniť a prevráti nám to život na ruby.

Nepíšem to preto aby som moralizoval alebo mudroval, ale skôr sa snažím poukázať na určité veci. Na to že v živote sa dá zo všetkým postupne vyrovnať ale nemožno očakávať že všetko príde okamžite. Viem čo cítia fanúšikovia Linkin Park a ja som tiež cítil zle, tak zle že sa to ani nedalo vyjadriť slovami. Boli tam všetky pocity čo bežný fanúšik dokázal cítiť od depresie, psychickej traumy, strachu, neistoty a prázdnoty. Ale niekedy je potrebné aj takéto pocity cítiť aby sme dokázali byť vo svojom živote silnejší. Lebo keby cítime iba tie pozitívne pocity tak berieme svoj život ako samozrejmosť. Preto viem že radšej nebudem svoj život brať ako samozrejmosť a byť pripravený na každú jednu situáciu čo príde. Lebo keď je človek na určité situácie pripravený, tak oveľa ľahšie predíde samotným problémom. Ak sa s určitými vecami dokážeme vyrovnať tak budeme oveľa silnejšími ľuďmi než si sami myslíme.

Zdvihnúť

Spomínam si na určité veci a premietam si ich každý deň do hlavy. Niekedy sa zdá že ako by to bolo včera a stále sa mení kolobeh života ktorý neviem ovplyvniť. Čas od času si priznám že celý tento boj je iba emocionálny a vnútorný, nebojujem zo žiadnymi ľuďmi. Bojujem s tým že sa s niečím dokážem zmieriť a že či dokážem ísť ďalej, ale vždy si pomyslím že tento boj nie je u konca. Viem že prídu situácie pri ktorých si poviem že ma dokážu zdvihnúť a poviem si že ani jednu vec v živote neľutujem. Pomyslím si že všetko čo sa v živote udialo, tak vždy malo svoj zmysel aj keď si možno často nepripúšťam. Celý život je súhra určitých vecí ktoré si musíme reálne prežiť, aby sme sa v živote dokázali stať silnými ľuďmi. Keď sa zdá všetko úplne beznádejne, tak príde niečo čo mi dá vnútornú silu nezabudnúť na to kým reálne som a viac poznať svoju vnútornú hodnotu. Viem že nie všetko v živote bude pozitívne, ale treba sa snažiť aby to tak bolo. Podstatné je tomu skutočne uveriť a pripustiť si len tie správne veci ktoré v našom živote majú hodnotu.

Ako sa vraví že nie je dobré plakať nad rozliatym mliekom a že určití ľudia tak ich nemôžeme vrátiť k sebe na zem. Nemôžeme na zem vrátiť Chestera alebo kohokoľvek kto pre nás niečo znamenal, lebo sa učíme postupne zo všetkým zmieriť. Existuje iba jedna pravda v živote že iba čas dokáže zahojiť všetky rany a je jasné že to nezahojí hneď. Všetko v živote má určitý postup, ktorým si musíme všetci prejsť, aby sme dostali do stavu pokoja ktorý potrebujeme. Ani nie tak potrebujeme pokoj, ale mať jasno ako sme na tom s emóciami. Lebo v skutočnosti emócie ovplyvňujú vzťahy s ľuďmi a to že často pod nimi konáme. Často potrebujeme cítiť že nad vecami máme úplnú kontrolu, ale v skutočnosti nemáme a nikdy ani nebudeme mať. Len si to musíme skutočne priznať, aby sme pochopili všetky tie aspekty života. Nikto určité veci nedokáže spraviť za nás, ale musíme to spraviť my. Je na nás či túžime poznať pravdu a odpovede na otázky nad ktorými by sme sa bežne nezamysleli.

Nie vždy je všetko zložité, ako sa niekedy zdá a ja si to každý deň uvedomujem. Každý deň mi dáva silu sa zdvihnúť zo zeme a povedať si že všetky tie pády na hubu mali úplný zmysel. Keď počúvam hudbu, tak sa mi v daný moment otvorí úplne iný svet. Že nie som v tom svojom klasickom svete, ale vo svete kde ľudia spievajú a tešia sa zo života. Vtedy zabudnem na všetky každodenné problémy a viac sa zdvihnem hlavu hore keď sa niečo nepodarí. Vážim si všetky tie možnosti čo reálne prišli a ktoré boli využité, lebo času na tomto svete je skutočne málo a treba využiť každú sekundu ktorú máme. Lebo kedykoľvek sa môže niečo stať a potom si budeme niektoré veci vyčítať do konca nášho života. Ak niečo v živote nevyšlo, tak mi niekedy bude ľúto, ale neskôr sa nad tým povznesiem. Prijmem to ako súčasť svojho života a poviem si že sa to malo reálne stať. Všetko v živote sa stalo kvôli niečomu a všetko sa dá nejakým spôsobom odôvodniť.

V živote viem jedno že mi často dokáže pomôcť keď sa na veci pozerám s odstupom času. Keď emócie po určitom čase vychladnú a dospejem k novému a lepšiemu poznaniu. Zmierenie sa s určitými vecami nepríde okamžite, ale som vďačný za tie spomienky. Často sa cez ne prenesiem o určitý čas späť a poviem že ako dospelý chalan sa pokúsim určité veci spraviť lepšie a rozumnejšie. Možno nie všetko čo urobím bude pre ľudí rozumné a múdre, ale v skutočnosti sám dokážem posúdiť že či to čo robím je naozaj rozumné. Ak sa niekedy v živote zmýlim tak si to priznám a uznám že to nebolo správne. Poviem si že toto je cesta s ktorej som sa vychýlil a musím sa na tú cestu životom okamžite vrátiť dokým nebude zle. Skrátka vrátiť sa do tých koľají a nedovoliť emóciám aby ma nejakým spôsobom prevalcovali. Ja určité veci v živote zvládnem, ale vyžadujú si určitý čas a trpezlivosť.

Mám stále chuť bojovať napriek tomu že nie vždy je ten boj ľahký a všetko si treba vybojovať. Keď sa niečo v živote nedokáže vydariť raz, tak by sa to malo podariť na druhý alebo tretí pokus. Preto je dôležité určité veci skúšať dovtedy dokým sa nepodaria a ak sa mi niečo nepodarí tak sa to snažím zlepšiť. Snažím počúvať ľudí, ale najme sa snažím myslieť aj viac na seba a na to čo mňa teší. To že sa niekedy snažím potešiť aj sám seba, tak nie je žiadny egoizmus. Lebo nie je nič lepšie ako si povedať že robím veci ktoré majú zmysel. Počúvam skvelú hudbu a snažím sa byť oporou ľudom ako sa len najlepšie dá. Snažím vnímať existenciu na tomto svete ako poslanie aj napriek tomu že prídu emotívne chvíle. Lebo tie emotívne chvíle musia prísť, lebo bez nich by som tým silným človekom nebol. V živote nestačí myslieť pozitívne ako sa nás ľudia k tomu snažia viesť, ale snažiť sa viac na veci pozerať reálne. Viac si uvedomovať že v živote existuje nejaké pre a proti s čím treba rátať.

Treba rátať s každou jednou situáciou ktorá nastane, lebo nie vždy to vieme ovplyvniť. Ak to vieme nejakým spôsobom tak snažme nejakým spôsobom svoj prístup k danej situácii. Akceptujme že sa určité zmeny budú diať stále aj vtedy keď sa nám to nepáči. Zmierme sa s tým že určití ľudia tu s nami nie sú a akceptujme prítomnosť takú aká je. Ja tiež som dlho musel určité veci akceptovať než som ich dokázal prijať a pri niektorých veciach to stále trvá. Stále si vážim momenty ktoré boli v mojom živote a že som mohol určité veci zažiť. Celý náš život je o tom že či dokážeme akceptovať prítomnosť alebo budeme zaseknutý v minulosti. Lebo keď akceptujeme prítomnosť tak budeme oveľa šťastnejší a bude sa nás na tomto svete lepšie dýchať. Lebo nebudeme premýšľať nad tým čo bolo v minulosti, ale myslieť realisticky a zároveň pôjdeme aj s dobou.

Neexistuje nejaký návod ako sa s určitými vecami vyrovnať, lebo každý musí prísť na to sám. Každý si musí prejsť celým životom aby prišiel že či má skutočnú hodnotu. Všetci sa môžeme zdvihnúť zo zeme ak reálne budeme chcieť, lebo nikto to za nespraví. Nikto určité veci nevyrieši za nás, lebo to v skutočnosti musíme vyriešiť my. Nemôžeme sa skrátka vyhovárať na iných, ale priznať si že sa niekedy dokážeme mýliť. Mať v sebe tú povestnú sebareflexiu a veriť v tie lepšie zajtrajšky. Možno to nie je vždy úplne ideálne, ale po určitom čase si povieme že všetko má svoj zmysel, len ak tomu uveríme. Lebo všetci ľudia na svete potrebujú tú vnútornú silu aby sa dokázali s určitými vecami vyrovnať a ten čas ukáže ako na tom sme. Pochopíme že sa všetko v živote stalo kvôli nejakému dôvodu. Nie všetkým ten dôvod bude dávať zmysel a jediné čo pomôže je odstup času. S odstupom času každý ukáže že či je vnútorne silný alebo sa na konci tej cesty vzdá.

Robím to za chodu

Postupne aj keď sa zmierujem s vecami, tak napriek tomu vo svojom vnútri strácam vieru. Neistota ktorá často bola v mojej hlave bola veľmi silná a nevedel som či sa dá prekonať. Šialené veci ktoré sa často nedajú úplne vstrebať, lebo často sa zdá že tie čierne myšlienky bývajú oveľa silnejšie než to čo je pozitívne. Keď človek v sebe držím tie temné veci, tak prestáva rozoznávať realitu a má pocit absolútnej bezmocnosti každý jeden deň. Vyrovnať sa s určitými vecami je určitý beh na dlhú trať a nevravím že to nejde. Len si to vyžadovalo určitý čas a určite si to stále ten čas bude vyžadovať. Niekedy tá moja vnútorná nestabilita bola tak strašná a zlá že som nič iné nedokázal vnímať, len ten môj vnútorný boj. Niekedy som mal pocit že už pomaly neviem, kým reálne som a snažil som sa to nejako zakryť. Sám seba som vždy vnútorne klamal a vravel som si že ako všetko v živote zvládnem. V ten zlomový moment keď prišlo k tomu, tak som si vravel že sa dokážem cítiť navonok dobre a najme po fyzickej stránke. Každé jedno ráno som si premietol svoj život a vravel si ako cez určité veci preniesť. Často hudba mi dávala odpovede na určité otázky na ktoré som v skutočnosti sám nedokázal poznať odpoveď.

Moje myšlienkové pochody boli o to horšie, lebo som si nedokázal v skutočnosti pripustiť nejaký pozitívny signál. Keď človeka niečo psychicky zasiahne nejaká smutná udalosť ktorá s ním zalomcuje tak ho to zmení. Keď si človek siahne na život, tak vo veľkej miere to s každým človekom miestami zamáva a nikto nemôže povedať že to tak nie je. Ak niekto sa už trápi a vie že už nemá veľa času na tomto svete, tak sa s tým pravdepodobne dá zmieriť viac a menej to bolí aj napriek tomu že je to smutné. So mnou to zasiahlo a spustilo to obrovskú vlnu emócii ktorá bola silnejšia než akákoľvek prívalová vlna. Ale ako sa vraví že človek robí určité veci za chodu a často sa k tomu premietnu aj zlé rozhodnutia. Ťažké je sa s niečím zmieriť a ísť nejako vo svojom živote ďalej, skrátka mi to príde ako bludný kruh s ktorého sa dá dostať len ťažko. Tie temné myšlienky zmazať a premeniť ich na tie pozitívne som sa učil veľmi dlho. Často sa ukazuje že nás realita na určité veci musíme pripraviť aby sme si uvedomili že tu kedykoľvek nemusíme byť. Kedykoľvek aj my môžeme mať v sebe tých svojich démonov ktorý nás dovedú k stavu ktorý môže najhorší. Len je na nás že či si to reálne pripustíme alebo budeme kráčať ďalej. Všetko som robil za pochodu alebo som sa nad určitými vecami nerozmýšľal tak ako by som chcel. Len som si uvedomoval že ten môj vnútorný svet je taký že sa do neho všetkých pustiť. Ale keď sa takí ľudia nájdu, tak som za nich v skutočnosti vďačný a viem že ma ich dobrota prekvapí.

Miestami som si v živote vytvoril určitú životnú ilúziu kde som si predstavil že určití ľudia žijú. Najme pri Chesterovi keď niekto kto vyzeral úplne identicky a takmer identicky aj spieval. Vtedy som si nejako dokázal pripustiť že jeho duša odišla do iného tela a pripustil si že žije ale v inom človeku. Ale v skutočnosti ten človek iba tak vyzeral a podobal sa a to bolo prakticky všetko. To mi nejako v živote dávalo nádej že keď niekto podobne spieva tak to nemusí byť až také zlé. Vtedy som si pripustil, že by niekto taký s podobným hlasom mohol nastúpiť do Linkin Park. Ale už teraz viem že by ho v skutočnosti nedokázal nahradiť a ani jeden človek čo by sa snažil spievať približne rovnako. Ja verím mnohým fanúšikom že sa s určitou situáciou nezmierili a s nimi to vnútorne dopadlo ešte horšie. Niektorí už to zo svojim životom nezvládli a išli za svojim obľúbeným spevákom do neba podobným spôsobom ako išiel on. Moje myšlienky boli rôzne a viem že keby vo svojom živote urobím to najťažšie rozhodnutie, tak by to nebolelo mňa ale všetkých čo ma v živote poznajú. Všetkých ľudí čo mi v živote dokážu podať pomocnú ruku aj vtedy keď mi je v mojom vnútri absolútne najhoršie.

Ale postupne som sa na všetky veci začal pozerať pozitívnejšie a lepšie. Začal som premýšľať že ak sa budem celý život utápať v žiali, tak sa v skutočnosti nedokážem pohnúť ďalej. Ak prestanem veriť v seba a začnem sa dostávať do stavov depresie, tak sa s toho stavu pravdepodobne nikdy nemusím dostať. Ale bol som v tom stave a bolo to veľmi ťažké si uvedomiť tie veci okolo mňa. Bola okolo mňa neustála nestabilita a hľadal som unáhlené závery tam kde ani neboli. Len všetko čo sa dialo, tak sa dialo v mojom vlastnom vnútri. Nikdy som nedal najavo čo som v skutočnosti dokázal cítiť, lebo som nechcel znepokojovať. Lebo som chcel určité veci v sebe nehrotiť a viac do svojho sveta priniesť trošku kľudu. Opúšťal som sa vnútorne a navonok som sa viac snažil ukázať ľudom iba to pozitívne. Lebo celkovo sa snažím tou pozitívnou energiou všetky tie temné veci. Východiskom bolo pre mňa sa nad tým všetkým úplne zamyslieť a povedať si že čo treba reálne zmeniť.

Povedať si že všetky veci čo sa vo mne sú v hlave a nie v niečom inom. A ani za všetky veci čo sa vo mne dejú nikdy nebudem viniť ľudí, lebo tí ľudia za to reálne nemôžu. Je to vo mne a v tom že mám možno príliš empatie že sa vcítim do každej jednej situácie. Lebo viem že mi to nie je úplne jedno, ale skôr aj v tom svojom vnútri sa snažím byť pozitívny. Nastaviť sa na tú realistickú vlnu ktorá ma bude ťahať opäť niekam nahor. Nasadnúť na ten vlak pozitívnej energie kde sú tí ľudia čo ma reálne potrebujú. Možno nebudem vedieť všetkým okolo seba pomôcť a budem sa snažiť ich nejakým spôsobom nesklamať. Lebo viem že všetci na svete máme tú misiu ktorú musíme splniť, aby sme sa niekam reálne dopracovali. Viem že aj neistota sa prekonať a akýkoľvek psychický problém keď sa o ňom hovorí. Ale niekedy je situácia kedy sa o tom probléme hovorí ťažko z očí do očí a niekedy je lepšie o tom napísať. Lebo ak to niekto napíše tak to bude mať väčší dosah na ľudí a viac ľudí sa v tom reálne nájde. Môže to niekomu reálne pomôcť k tomu, aby našiel odpovede ktoré predtým nepoznal.

Človek ak sa má v živote niekam pohnúť, tak to musí krok za krokom. Nie všetky rany sa okamžite sa dokážu zahojiť rany, ale viem že tá viera mi pomohla aby sa tie rany zahojili. Lebo ak človek v niečo neverí, tak ako keby sám v sebe niečo zaprel. Ja som rád že ja taký človek nie som a že mi dávajú aj obyčajné maličkosti nádej. Lebo ak existuje nádej, tak všetko v živote môže byť aj pekné. Aj to čo bolo zlé, tak neskôr bude v skutočnosti dobré. Len sa tomu nedokážeme úplne vyhnúť a nemáme nad tým určitú moc. Musíme brať život zo všetkým čo k tomu patrí a nie je to nejaký obyčajná fráza. Je to skúsenosť s ktorej budú čerpať všetky generácie čo prídu po nás. Robím za chodu veľmi veľa vecí a viem že musím nad určitými vecami musím popremýšľať. Ale viem že v sebe dokážem nájsť čo mi reálne dokáže silu a dokážem nájsť v sebe odpovede ktoré tak potrebujem. Čas je pravdepodobne tou najväčšou odpoveďou na všetko a keď všetko prehrmí tak môže prísť po búrke slnko.

Ale viem že budú situácie kedy budem cítiť žiaľ, ale vo vnútri sa budem snažiť byť silný. Nevzdať sa veci ktoré sú správne a ísť si za tým čo mám rád. Lebo pokiaľ dokážem veriť že všetko príde v správny čas, tak to reálne aj príde. Len je dôležité aby som na to netlačil a nesnažil sa všetko mať okamžite. Niekedy si musím priznať že od určitých vecí potrebujem odstup a od určitých ľudí trpezlivosť a pochopenie. Všetky myšlienky čo sa dejú vo mne dejú, tak sa nedejú schválne a sú na základe určitých podnetov. Posledne zisťujem že ako mi Mikeova hudba pomáha sa zo všetkým vyrovnať a byť silným, lebo si myslím že to ľudia chcú. Chcú cítiť že sa nevzdávam a nepadám pri prvom pádu na držku, lebo pravdepodobne ešte potrebujú pomoc. Všetci potrebujeme nájsť ten pokoj v duši, aby sme zistili že od čoho sa dokážeme odraziť ďalej. Vieme že musíme mať veľkú dávku trpezlivosti aby určité veci v nás prešli. Len si musíme viac veriť a viac si k sebe hľadať cestu aby sme sa vzájomne pochopili. Najme sa snažme si vnútorne odpustiť všetky chyby čo v sebe máme a pohnime sa ďalej. Lebo si myslím že všetci ľudia čo už medzi nami tak by si prijali, aby sme toľko nesmútili a nejako sa cez tie všetky veci preniesli.

 

Držte to spolu

Držte to spolu tú povestnú vlajku,

verte že v živote nájdete kúsok mieru,

nedovoľte aby vás niečo vnútorne porazilo,

aby to nad vami kontrolu malo,

spolu to skúsime všetko zvládnuť,

stratu človeka a hudobníka prekonať,

viem že akceptovať zmenu je ťažké,

rozumiem že je to veľmi smutné,

nikto nedokáže nahradiť našu legendu,

prežili sme si jednu krásnu hudobnú éru,

éru ktorá môže byť skutočne posledná,

budúcnosť často býva veľmi neistá,

veľa otáznikov bude v našom živote,

čas ukáže že či bude všetko správne,

držme všetci v našom živote spolu,

snažme sa zabrániť konfliktu,

nedovoľme aby nás niekto rozdelil,

aby všetko niekto v živote zničil,

temné pocity sa dajú skutočne poraziť,

len sa nesmieme v živote vzdať,

nesmieme sa vykašlať na problémy,

uveriť že sa zahoja v živote všetky jazvy,

všetci máme šancu v živote niečo zvládnuť,

len si to musíme reálne aj pripustiť.

 

 

Sľuby ktoré nemôžem zachovať

Viem že sú veci ktoré sa nedajú dodržať,

lebo svet je zvláštny aby som ho vedel pochopiť,

tiene pocitov sú stále v mojej hlave,

priznať si že ich nemám je veľmi zvláštne,

kopec myšlienok ktoré sa nedajú zmazať,

stále musím na ne v danom momente myslieť,

nemôžem povedať že sa mi všetko podarí,

nemôžem zaručiť že všetko v živote prebolí,

nahradiť niečo v živote je najťažšie,

potom cítim že je prázdno v tomto svete,

ťažké je si na tento fakt zvyknúť,

viem že najťažšie je sa s tým zmieriť,

ale viem že napriek všetkému bojovať treba,

vzdať sa všetkého je tá najhoršia voľba,

viem sľúbiť že tu pre niektorých budem,

že neprestanem byť hudobným fanúšikom,

niektoré veci nikdy neprestanem milovať,

lebo viem že budú navždy v mojom srdci žiť,

nemôžem sľúbiť že nikdy neurobím chybu,

nemôžem zaručiť že v každom budem mať oporu,

môžem zaručiť že tu bude správna skupina ľudí,

ľudí s ktorých ma nikto reálne nezraní,

môžem dodržať v živote určité záväzky,

veriť že priestor nebudú mať moje obavy,

ak budú veci nad ktorými budem mať kontrolu,

veci ktoré mi skôr dajú vnútornú silu,

uverím tomu že sa zo všetkým vyrovnám,

že tú skutočnú silu lásky reálne spoznám.

Skľučujúco

Počuť len hudbu hrať v samotnom pozadí,

to ticho sa aspoň na chvíľku prelomí,

tie zvuky znejú ako určitá panoráma,

ktorá ma vedie niekam do neznáma,

nepremýšľam nad tým čo sa často deje,

uniknúť pred tým všetkým je skutočne správne,

otvorené dvierka v mojej hlave navždy zostali,

raz uverím tomu že všetko sa deje vo vnútri,

zmierenie zo situáciou býva vždy najťažšie,

myslieť pozitívne je v skutočnosti to najzložitejšie,

depresia sa stáva súčasťou vnútorného temna,

pocit ktorý cítim o ňom sa ťažko rozpráva,

niekedy už by som najradšej starosti nepoznal,

aspoň na nejaký moment vnútorne precitol,

ale viem že nedokážem lietať nad oblohou,

uvedomujem si že každá chvíľa môže byť to poslednou,

anjeli nás dokážu zhora nejakým spôsobom chrániť,

ale niekedy cítim že sa nedokážem sám ochrániť,

navonok sa učím že je všetko krásne,

ale vo vnútri je kopec bolestivej duše,

raz vzlietnem ako to urobil môj hrdina,

budem chrániť všetkých ľudí zhora,

ale verím že ma viera ťahá správnym smerom,

že tú svoju sebadôveru konečne nájdem,

v živote treba čas na to sa zo všetkým vyrovnať,

niečo pozitívne v tomto živote konečne nájsť.