365 – Čo ma inšpirovalo pri projekte Zamyslenia ľudskej duše

Pri písaní knihy Zamyslenia ľudskej duše ma inšpiroval môj život, priatelia, rodina a okolitý svet. Keď som vyberal v prvej časti tie najlepšie články bola to veľká výzva. Pri druhej časti som sa držal rovnakej myšlienky a miestami som to obohatil aj o myšlienky ktoré boli predtým nevydané. Mojim cieľom bolo vydať niečo čo by dávalo zmysel čitateľom. Za 10 rokov sa moje písanie zmenilo a vyvíjal som sa aj ja. Na začiatku Zamyslenia ľudskej duše to mal byť denník, ktorý by mapoval určité etapy môjho života. Pri tomto projekte som sa vyhýbal témam ktoré v spoločnosti najviac rezonujú. Preto súčasťou písania boli určité zamyslenia života vďaka ktorým viac opisujem svoj život a veci ktoré sa mi udiali. Pri písaní mi pomáhalo aj počúvať hudbu, vďaka ktorej bola myšlienka vybrať články ktoré som považoval za najlepšie. Výber článkov ovplyvnili aj rôzne životné obdobia cez ktoré som sa dokázal dostať a naučili ma niečomu novému. A titul Zamyslenia ľudskej duše vznikol tak že som každý mesiac išiel na moje obľúbené miesto a tam premýšľal nad životom. A toto miesto bolo pre mňa inšpiráciou k tomu aby som tento projekt začal tvoriť. Moje obľúbené miesto je spomenuté aj z jednej časti projektu.. Som vďačný za možnosť Zamyslenia ľudskej duše dokončiť a odovzdať v ňom ľudom svoje posolstvo.

365 – Som už inde

Už nie som tam kde kedysi,
znesiem v živote viac bolesti,
chápem čo bolo kedysi byť čiernou ovcou,
ktorá si musela prejsť každou jednou prekážkou,
stále som vo svojom živote hľadal sám seba,
musel som pochopiť že sa musím odlíšiť od stáda,
život pre mňa bol niekedy nekonečným stresom,
prechádzal som cez neho ako veľký slalom,
niekedy sa vo mne bil ten strach,
nerozhodný som bol vo svojich vlastných pocitoch,
niekedy som sa musel pozrieť do zrkadla,
povedať si že toto nie je správna cesta,
čím som začal byť starší,
tak cítim že som vnútorne silnejší,
kedysi som bol naivný a zabúdal veriť v samého seba,
ale postupne moja viera v živote je omnoho silnejšia,
postupne zisťujem že pred čím som skutočne stál,
že postupne som brzdu zaradil na neutrál,
neraz v živote bolo kopec podceňovania,
že v akom nemom úžase zostali ľudia,
sú niekedy chvíle kedy cítim že sa vo mne niečo uzavrie,
všetko čo v sebe cítim postupom času vybuchne,
niekedy je lepšie v sebe veci nedusiť,
najlepšie je keď sa nájsť niekoho s kým sa dá o tom hovoriť,
postupne zisťujem že kto je môj skutočný priateľ,
pre tých ktorí už odišli tak im vravím bohužiaľ,
už nie som ten naivný človek čo kedysi,
robím v živote niečo čo ma skutočne baví,
po dlhom čase viem že čo je v skutočnosti správne,
že všetko čo robím v mojom živote nie je nereálne,
depresia a nuda vo mne navždy zomreli,
všetky pocity čo ma trápili tak zrazu zmizli,
už mám 25 rokov a staviam sa k veciam inak,
cítim že sa stávam pokojný bojovník,
našiel som dôvody prečo mám žiť,
viem že sa nenechám nikdy zničiť,
mnoho krát mi pomohla hudba,
pred ďalšími depresiami ma zachránila,
nevzdávam sa kvôli tým ktorých mám rád,
postupne zo základov sa snažím postaviť svoj vlastný hrad,
rozmýšľam inak ale čoraz viac si uvedomujem,
že náš život nie je iba večným trápením,
pochopil som že je všetko v karme,
že to čo nám ľudia dávajú tak im to vraciame,
musíme za dobré ale aj zlé veci poďakovať,
naučme sa za všetko v živote odvďačiť,
nemení sa moja povaha alebo moje názory,
len sa snažím ľudom dať viacej nehy,
uvedomujem si že vždy treba ísť ďalej,
hlavné je dôležité nestrácať v živote nádej.

365 – Ľudská dobrota

Poznal som kopec ľudí okolo seba,
nie vždy to bola veľká sláva,
každý sa vždy sa choval ako sa mu to hodilo,
schovával sa za svoje vonkajšie pozlátko,
nie vždy všetci ľudia sa tvárili ako kamaráti,
boli chvíle kedy z môjho života radšej odišli,
chápal som to a nechcel som sa viacej pýtať,
prečo niektorí ľudia museli tak náhle utekať,
za celý život som stretával rôzne osoby,
ale chýbalo im ten malý kúsok pokory,
v tomto svete nie je vždy miesto pre pochopenie človeka,
neskoro som začal chápať že nie všetci majú kúsok dobra,
pri jednom človeku som to začal konečne všetko chápať,
aj on ma začal s každej ľudskej stránky chápať,
nikto nebude taký človek ako je on,
v mojom srdci začal zvoniť ako taký veľký zvon,
po dlhom čase prichádzam na to že ten úsmev za to stál,
že som sa na niekoho konečne z radosťou usmieval,
začal som chápať že ženská krása nie je iba o kráse a peniazoch,
viem že sa nebudem vzdávať a že nebudem hádzať o stenu hrach,
v dobe paradoxov nájsť skvelého človeka je doslova rarita,
zistiť že vo svojom vnútri je neskutočne krásna,
jej úsmev je tou najsilnejšou devízou,
že sa na ňou pozrieť bolo skutočnou radosťou,
čoraz viem že od všetkých ľudí odlišná,
viem od prvej chvíle že je skutočne ľudská,
kopec ľudí ma niekam poslalo kade ľahšie,
jedine ona moju nesmelosť chápala najlepšie,
som vďačný v živote za každú jednu sekundu,
že prišiel niekto skvelý kto dodal môjmu životu novú šťavu.

365 – Všetci sme jedno

Celý život musíme pochopiť že nie sme sami,
že každý z nás sa v živote nejako cíti,
musíme sa s tým všetkým nejako popasovať,
nesmieme sa v tých najťažších okamihoch vzdávať,
naučme sa pochopiť jeden druhého,
hľadajme cestu v ktorej je iba ľudské dobro,
všetci za nejakú vec skutočne bojujeme,
svojich snov čo chceme sa nikdy nevzdávame,
bez strachu a nejakých ďalších možných hádok,
nebojme sa v živote spraviť nejaký dobrý skutok,
namiesto nejakej nenávisti ju zameňme za lásku,
tešme sa že máme pri sebe nejakú milovanú osobu,
nehádajme sa pre neustále množiace hlúposti,
pochopme človeka ako sa skutočne v danej chvíli cíti,
nebojme sa spojiť a vytvoriť niečo krásne,
nežime neustále iba v čistom chaose,
všetci máme svoje vlastné problémy,
za ktorými sa skrývajú nekonečné slzy,
strácame čas s pocitmi čo vôbec máme,
veď v našom živote predsa nie je nič márne,
nie vždy môžeme na všetko byť sami,
potrebujeme aby pri nás všetci stáli,
musíme všetci držať spolu ako jedna reťaz,
žiadny problém vtedy pre nás nebude žiadna záťaž,
postupne sa s tohto sna prebúdzame,
treba si uvedomiť že každý deň prežívame niečo vzácne,
všetci sme v niečom skutočne jedinečný,
nebudeme navždy v našom živote opustený,
postupne celý ten smútok opadne,
všetci sme jedno a to je na tom celé krásne.

365 – Tmavý svet

Ľudstvo má na seba neustále okuliare,
doslova má pocit že je všetko banálne,
človek kráča pomaličky aby sa nepotkol,
aby sa na ceste životom nikdy nezastavil,
mnoho ľudí by najradšej videlo tento svet,
ale nemôže lebo všetko sa robí cez hmat,
najťažšie je kráčať v tejto tme,
nevieme či nás v nej dakto neprepadne,
v pozadí počuť iba zvláštne kroky,
doslova nevieme aké majú ľudia povahy,
niekedy sa zdá že všetko je iba karma,
ale v živote človeka čaká iba facka,
doslova cítiť tento silný chlad,
znášame tento zvláštny pohľad,
vybuchne to všetko ako bomba,
čakáme kedy príde tá neskutočná lavína,
nahraďme celú túto tmu svetlom,
dokážeme prejsť si týmto peklom,
veľké oči v neustálych neistotách,
doslova je tu určitý vnútorný strach,
hovoria nám že nás to všetko prevalcuje,
doslova sa tohto sveta všetci bojíme,
verme že časom príde aj tá láska,
že nájdeme v sebe aspoň kúsok pokoja.

365 – Nie hneď

Občas sa otvárajú rany,
nemáme ani kúsok istoty,
stojíme pred ťažkým rozhodnutím,
kto bude našim skutočným priateľom,
možno nie sme schopný niekoho milovať,
tak potom načo s tým človekom musíme ostávať,
nechcime riešiť to čo bolo v minulosti,
prečo nechceme žiť v prítomnosti,
v tomto svete nie je šanca pre odpustenie,
ignorácia od toho človeka nás zabije,
nie sme asi pripravený prvý krok,
všetko čo je zlé nazývame pokrok,
všetci žijú v dobách evolúcie,
nikto nechce v živote revolúcie,
všetko čo je zlé tak je podporované,
naše ľudstvo nie je na zmenu pripravené,
chceme v živote niečo robiť,
ale pre dobrú vec sa nedokážeme ani spojiť,
ovplyvnený neustále novou dobou,
náš život sa stal okamžitou samozrejmosťou,
mnoho ľudí radšej počúvajú plytké texty,
nepočúvajú hudbu ktorá má skutočné myšlienky,
mladí ľudia si vôbec nedokážu užívať života,
v 13-tich rokoch mládež na skutočnú lásku nedozrela,
mladí rýchlo inýcn namotávajú a ich využijú,
potom človeka po určitej dobre rýchlo odkopnú,
prevalcovala nás nová moderná doba internetu,
postupne zabúdame na reálnu komunikáciu,
zbytočne venujeme pozornosť falošným vzťahom,
ktorý sa postupne končí našim životným sklamaním,
mnoho žien radšej chce zostávať s chlapom čo nie je dobrý,
ale radšej kašlú na chlapa čo by bol dobrý a skutočne verný,
prevrátená doba je plná prevrátených klamstiev,
ľudia namiesto dobra sa radšej dopúšťajú chorých svinstiev,
ak sa má raz na tejto zemi niečo skutočne zmeniť,
tak všetko čo je správne musíme podporiť a to čo je nesprávne odsúdiť,
musíme čakať na ten správny životný okamih,
kedy konečne prelomíme v sebe nevedomosť a ľudský strach.

Reklamy

365 – Divadlo

Neskôr ľudia začínajú hrať divadlo,
túžba po rešpekte je ich spoločenské meradlo,
krokom za krokom sú určité hranice,
systém vychoval z ľudí ľahkomyseľné ovce,
vo svete kde nefunguje jednota,
človek sa tvári že je vodca stáda,
postupne sa zatvára brána ľudskosti,
radšej vo svete podporujú zlé veci,
tolerujú sa nekonečné klamstvá,
život sa stáva neustála komédia,
na prázdnom pódiu človek prezentuje predstavenie,
kde ľudstvu sa ukáže čo je magorenie,
život je predstavenie kde hráme hlavnú rolu,
meníme svoju vlastnú povahu na základe povelu,
postupne sa určujú nejaké pravidlá hry,
kde ľudia ukazujú ako fungujú intrigy,
všetko je niekedy ako taká šachová partia,
kde hlavná figúrka behá uprostred poľa,
my sme v skutočnosti tie reálne figúrky,
nevieme kam povedú naše kroky,
život nám určuje našu životnú cestu,
je iba na nás že či budeme smerovať k dobru,
v živote sa hrá jedno divadlo,
postupne im s toho načisto preplo,
samí bábkoherci držia na ručičke špagát,
ľudská sprostosť začína prekvitať,
hra dievčat hrajúce sa na 20-ročné ženy,
nemajú v sebe ani štipku pokory,
chcú mať vzťah a potom nastane zmätok,
milovať 45-ročného chlapa je veľký pokrok,
v spoločnosti kde nie je žiadna morálka,
ľudstvo premohla moderná doba,
divadlo a hádky fungujú na bežnom poriadku,
ľudia sa radšej riadia systémom plnom chaosu,
radšej si všetci chcú iba robiť selfie,
to je také populárne ako Schengenské hranice,
všade populárne Instagramy a Facebooky,
ľudia si aj vonku ťukajú na tie slávne mobily,
ľudská spoločnosť funguje tak strašne divne,
že postupne ani to krásne ahoj v živote nefunguje,
ďalšie divadlo začína v ľudskosti samotnej,
postupne sa zabúda na to čo je skutočný boj,
vzniká tu pretlak skupín ktoré tvoria kulisy,
treba ich postupne vrátiť do skutočnej reality,
všetci čo to hrajú sa akože volajú zoskupenie,
jediné čo ich v živote zaujíma sú peniaze,
komerčný svet je postavený na ich hranosti v rádiu,
ich výpoveď v hudbe nemá už žiadnu hodnotu,
postupne ich zasiahla ľudská chamtivosť,
chýba tu určitá zdravá súťaživosť,
zabúda sa na určité ľudské hodnoty,
radšej hudobníci robia hudbu bez výpovednej hodnoty,
niektorí radšej majú vzťahy na jednu noc,
predohra bez lásky nemá v skutočnosti žiadnu moc,
ľudia hľadajú rýchlo namotávajú a hľadajú vzťah,
po určitých dvoch mesiacoch rýchlo nastáva krach,
potom rýchlo vo vzťahu nastáva nevera,
chlap ženu postupne rýchlo opúšťa,
žena sama plače niekde v kúte,
dakedy má pocit že je ona tomu na vine,
ale nie je to v skutočnosti jej vinou,
to len chlap si nevedel vážiť ženu,
postupne prichádzajú situácie ktoré treba pretrpieť,
všetko v živote musí raz a navždy prebolieť,
sme hercami na jednom veľkom javisku,
všetci v tomto živote máme dôležitú úlohu,
je na nás či sa správame dobre alebo zle,
či dokážeme v živote myslieť pozitívne alebo negatívne,
naše kroky nás vedú uprostred jednej veľkej cesty,
je iba na nás že či dokážeme poraziť všetky prekážky.

365 – Vianočná

Svet sa pomaly zahalil do biela,

na problémy každý z nás zabúda,

myšlienky ktoré nás trápili už nebudú súčasťou,

pomaly je svet pohltený vianočnou atmosférou,

vianočné pesničky znejú ako krásne zvončeky,

pred televíziou sledujeme tie najkrajšie rozprávky,

Perinbaba alebo Mrázik sú každoročnými klasikami,

vychutnávame si okamihy zo svojimi vlastnými rodinami,

nemyslíme na starosti lebo sa tešíme na sviatky,

na stromčeku pribúdajú pribúdajú vianočné ozdoby,

prichádza december a počúvam Simu Martausovú,

pri nej mám svoju dušu veľmi pokojnú,

postupne začína pľasnúť tá bublina,

aj v tomto období mi veľmi pomáha hudba,

každý z nás má nejaké to svoje prianie,

ale skôr než darčeky poteší keď je zdravie,

vianočné sviatky nás učia zabudnúť na hádky,

vďaka nim máme o niečo viac pokory,

každý má v sebe to vzácne svetlo,

vďaka ktorému je prežiarené to temno,

vianočná pieseň znie v našich srdciach,

zdolávame vďaka nej svoj vlastný ostych,

pokúsme sa cez vianočné sviatky nehádať,

na istý čas nepokojné myšlienky v sebe zahodiť,

niektorí ľudia napečú koláče a iné dobroty,

iní v skromnosti prežijú tie najkrajšie sviatky,

na ničom nezáleží viac ako na ľudskom pokoji,

na samotné sviatky by bolo skvelé kedy sme si ho dali,

prišiel sneh a meníme si svoje topánky na zimné,

keď príde Mikuláš tak naše topánky budú čisté,

darčeky bez ohľadu na hmotnosť potešia,

detské očká sa radosťou rozžiara,

tento rok sa nestretneme na vianočných trhoch,

nepozdravíme sa s ľuďmi pri jarmočných stánkoch,

musíme bojovať s pandémiou ktorá nás izolovala,

nech sa čokoľvek deje tak nám to nepokazí zima,

vianočný stromček už si pomaly pripravíme,

všetky darčeky čo sú pod ním si z radosťou rozbalíme,

potešíme sa s toho čo sme v skutočnosti dostali,

aj ten najkrajší darček je sviatky prežiť v ľudskej prítomnosti,

postupne si všetci tento rok spoločne vyhodnotíme,

povieme si že nech do nového roka vstúpime o niečo lepšie.

365 – Viem

Kde pomaly končia staré časy,

začínajú vo mne nové výzvy,

ako bojovať s predsudkami ľudí,

aj napriek tomu neraz sme všetci v živote rovnakí,

kedysi môj život bol taký že ho nechápal nikto,

najviac to bolelo od ľudí na okolo,

začal som inak v živote myslieť,

rozhodol som sa za istými ľuďmi dvere zavrieť,

treba uzavrieť jednu kapitolu minulosti,

sústrediť sa na určité časti prítomnosti,

môj život je iba moja vlastná misia,

ktorú v živote riadim podľa seba,

nebojím sa ale viem že sa treba pohnúť,

nájsť v sebe silu ako reálne bojovať,

nie som ako žena ktorá kedysi odhaľovala stenu,

nebudem akože sa hrať na našu slovenskú scénu,

neustály pretlak klamstiev s každej strany,

viem že občas robím v živote chyby,

mnoho ľudí nevie čo sa im deje za nosom,

ja to tak sledujem ako ty z jasným pohľadom,

pochopil som iba jedno že som inde,

nebudem sa potápať v každej jednej brinde,

neskáčem tak ako všetci pískajú,

lebo viem že takými krokmi sa nikam neposunú,

viem že občas sa menia v našich názoroch,

nemôžeme sa hádať neustále o našich rozdieloch,

aj keď spravím chybu tak ma to posunie ďalej,

nech sa čokoľvek deje tak nestrácam nádej,

moje riadky neznejú ako tvoje pomalé rapovanie,

lebo už neviem kto za koho vlastne kope,

je to tak že v dnešnej dobe každý chce chytať pózu,

to ako keď niekto chytá za nohy kozu,

čoraz viac viem že prichádza zodpovednosť,

kedy konečne raz musím rázne konať,

život je občas na tvrdé lakte,

nebudem sa nikdy vyhýbať pravde,

každá prekážka bude nejako porazená,

moja viera v niečo je čoraz jasná,

nie som ako televízne noviny ktoré klamú,

ktoré si každý deň selektujú pravdu vlastnú,

nebudem nikdy ako v politike parlament,

lebo netvárim sa ako taký inteligent,

hľadám riešenia každý jeden deň,

že po mojich rozhodnutiach nezostane ani kameň,

necítim v sebe žiadny silný hnev,

nebudem tu vyvolávať žiadny rev,

vystupujem s tohto rozbehnutého vlaku,

idem si vydupať každú jednu zmenu.

som človek čo je pripravený všetko rozdupať,

tak ako môžem každé dvere rozkopať,

pripravený bojovať z následkami pravdy,

zničím okolo seba neustále predsudky,

hovoria mi ako mám žiť svoj život,

ale zabúdajú žiť svoj vlastný život,

možno budem sám v neustálom boji,

viem že už nechcem medzi tými zmijami,

mnoho krát ale sa zo zeme zdvihnem,

to čo milujem tak toho sa v živote nevzdám.

365 – Sila ľudí

Plávali sme v určitej rieke,

postupne sme všetci jednom prúde,

je to zvláštne chápať tento svet,

tak ako je divné spraviť premet,

ľudská hlava je vždy schopná rozmýšľať,

len niekedy jej treba dať občas dýchať,

každý má na veci svoju hlavu,

postupne sa každý sám dopracuje k výsledku,

sme ľudia v živote  skrátka rôzny,

niekedy urobíme aj životné chyby,

je iba na nás či sa s nich poučíme,

či niečo vo svojom živote zmeníme,

nikto z nás nie je neomylný,

ale je na nás či dokážeme byť silný,

máme v sebe silu zo všetkým bojovať,

niekedy sa musíme v živote obetovať,

neverme všetkému čo nám predhodia,

lebo nie všetko čo je písané je vždy pravda,

sme vo svojom živote výnimočný,

niekde vo vnútri sa snažíme byť pokojný,

príliš veľa vecí si berieme k srdcu,

veríme v každú jednu správu,

tlačia nám do hlavy kaleráby,

postupne zisťujeme že sú to bludy,

preto sa treba nejako spojiť,

nebojme sa za zmenu bojovať,

majme sa vo svojom živote radi,

každý máme právo byť milovaní.