Archive for the ‘Spomienkovník’ Category

365: 2012 – 2022 – Úvaha o ďalekej budúcnosti

5. februára 2023

Často si určité spoločenské faktory nedokážeme úplne pripustiť a budeme si to ťažko pripúšťať. Naša budúcnosť môže byť úplne odlišná než ju žijeme teraz. Nie vždy všetko čo sa bude raz v našom živote diať môže byť konšpiračná teória a často sa k tomu svetu žijeme. K svetu ktorý vo svojej podstate nebude možno až tak slobodný, ako momentálne je. Možno sa raz stretneme s robotmi a androidmi ktorí sa budú správať podobne ako my a budú sa snažiť nadobudnúť niečo s ľudských vlastností človeka. Žijeme v dobe ktorá ide dopredu a v ktorej sa vyrábajú úplne moderné výdobytky ktoré pravdepodobne ľudia nie vždy potrebujú. Ale postupne sa to ukazuje ako sme na určitých veciach závislý a nevieme sa ich úplne vzdať. Možno keby neexistujú počítače alebo notebooky, tak pravdepodobne žiadny článok nikdy nevznikne. Keby neexistujú mobily, tak nemáme až takú možnosť komunikovať s ľuďmi, lebo stále by to bolo v rovine listov. Raz budeme musieť pripustiť v našej budúcnosti možnosť že čoskoro ľudskú rasu nahradia androidi a budú mať oveľa lepší výkon než my. Ale pravdepodobne si nebudú určité veci uvedomovať lebo to budú mať nastavené vo svojom programe. Budú vedieť čo majú povedať len preto, lebo budú tak nastavený. Ani nejde o to že či sa musíme takejto budúcnosti báť, ale skôr pôjde o to že či sa na to dostatočne pripravíme. Možno každá jedna rodina si bude musieť pri náročnosti svojich povinností budú musieť kúpiť androida. Nikdy som sa predtým tak úplne nezamýšľal, ale raz budeme k tomu smerovať či chceme alebo nechceme. Je veľká pravdepodobnosť že jeden takýto robot čo bude nejako podobný človeku buď rozbije jednotu ľudstva alebo sa ju bude snažiť upevňovať. Je veľká možnosť že ľudia namiesto bankoviek začnú používať platobné karty, začnú mať čipy a budú vedieť otvárať dvere bytu aj bez kľúča. Nebude nám to nariadené vďaka smerniciam Európskej únie ako si to všetci myslíme. Lebo v skutočnosti je tento názor úplným sebaklamom v ktorom sa snažíme žiť. Všetky zmeny prídu nečakane a nebudeme ani vedieť že kedy to bude. Ale pripravme sa na svet ktorý bude veľmi moderný a zároveň nás do istej miery ovplyvní.

  

365: 2012 – 2022 – Vonkajšie a vnútorné pocity

4. februára 2023

Človek si povie neraz v živote že sa cíti navonok dobre a že je všetko v pohode. Ale ako to v skutočnosti je? Povedzme si pravdu máme rôzne druhy pocitov, myšlienok, prejavov, proste máme neraz všetky druhy daných vecí o ktorých sami naozaj niekedy ani nevieme a ani ich nevieme schovať. Celkovo o pocitoch by sa dalo fakt písať dosť dlho a aj sa nad nimi dostatočne zamyslieť. Je ľahké povedať človeku že má dobrý a zlý pocit. Takto sa to nedá presne odhadnúť. Aspoň zo svojho hľadiska viem že slovo pocit sa dá rozobrať s každej strany a s iného pohľadu. Každý má na to iný pohľad a názor. Vonkajšie pocity sú viacmenej tie, ktoré vidia takmer všetci ľudia, vidia naše chovanie, správanie, vidia či sme šťastný alebo smutný, celkovo navonok takmer všetko čo urobíme. Tieto vonkajšie pocity sú strašne silné, že zasiahnu neraz niekoľko ľudí okolo nás a mňa zasiahnu už duplom, lebo on nich viem. Vnútorné pocity sú tie, o ktorých máloktorá skupina vie. Neriešia sa v takom merítku ako tie vonkajšie. O človekovi každý vie aký je navonok, ale nikto nevie aký je vo vnútri, že čo v tom svojom vnútri skrýva. Lebo vo vnútri sa skrývajú samozrejme tie najsilnejšie tajomstvá o ktorých nikto nevie. Vnútorné a vonkajšie pocity spája jedna silná vec. Že všetci o nich chcú vedieť, ale nie každý ich na konci dokáže prijať tak ako sa patrí. Sám viem že u mňa je to úplne iné. Ale okrem týchto pocitov sa dokážu ešte definovať na fyzické a psychické.  Je medzi nimi úplne priepastný rozdiel. Fyzické pocity sa často zakladajú na tom, ako sa cítime, že či nie sme unavený z nejakej práce. Napríklad môžeme teda povedať že keď nás napríklad bolí celý človek, alebo nás bolí niečo po dákej namáhavej práci tak môžeme povedať že sme na to fyzicky skutočne zle. Ja u seba že by som sa mal fyzicky zle nepociťujem. Len viem že keď takéto pocity prídu tak sa k nim postavím čelom.

365: 2012 – 2022 – Najlepšie dni

3. februára 2023

Keď kráčam s dobrým pocitom,

s pokojom sebe vlastným,

keď ma nedokáže nič trápiť,

vďaka čomu viem že všetko dokážem zvládnuť,

najlepšie dni vďaka ktorým nie sú žiadne obavy,

keď pri hudbe dokážem dokončiť všetky riadky,

nebolí ma srdce pri prvom momente neúspechu,

pri momente keď ani nevyrieknem slzu,

ten pocit sa cítiť vyrovnane skutočne pomáha,

pocit vďaka ktorému sa vo mne psychická sila zbiera,

niekedy neviem vysvetliť pocit kedy dokážem byť nad vecou,

vážim si momenty keď mám všetko nad svojou kontrolou,

keď ma rodina podporuje a v najťažších momentoch drží palce,

lebo viem že všetko čo v živote robím je skutočne správne,

všetky koncerty a zážitky sa pomaly stávajú skutočnosťou,

lebo vďaka súťažiam sa život stáva mojou skutočnou výzvou,

každý jeden deň ma učí byť lepším človekom,

učím sa počúvať ľudí s iným názorom,

nehnevám sa ako niečo dokážu vnímať inak,

lebo každý z nás na svete je len človek,

občas potrebujem viac veci pochopiť,

pochopiť že je potrebná v živote trpezlivosť,

nikam sa vo svojom živote nasilu netlačím,

viem že ku všetkému dobrému si cestu nájdem,

po ťažkých dňoch prídu tie najlepšie dni,

dni vďaka ktorým viem že bude úsmev na tvári,

musia prísť aj ťažké dni ktoré ma niečo naučia,

naučia ma pochopiť že vždy dokážu prísť lepšie rána,

keby je to tak v mojom živote skutočne navždy,

tak viem že by v živote neexistovali žiadne problémy,

ale sa učím zo všetkým popasovať ako najlepšie viem,

svoje pocity viem že nikomu nevnucujem,

nevyhováram sa že niečo nedokážem spraviť,

skúsim to napriek tomu že sa to nemusí podariť,

viem že určité veci môžem dokázať len sebe,

dokázať že všetko na čo pomyslím vyjde,

postupne sa plnia aj najtajnejšie sny,

vďaka ktorým prekonávam všetky mantinely,

každý jeden deň sa snažím si spraviť lepším,

robím všetko tak ako najlepšie viem.

365: 2012 – 2022 – Len tak sa stíšim

2. februára 2023

Len tak sa stíšim,

o niečo jednoduchší svet si vytvorím,

kráčam tými svojimi životnými cestami,

premýšľam nad svojimi krokmi,

dospel som do správneho bodu,

kedy už nepotrebujem niečo dokazovať niekomu,

už cítim že som v živote niečo dokázal,

že som sa v živote niekam posunúť dokázal,

len radšej nechávam viesť svoje srdce,

vďaka nemu zistím že čo robím správne,

premýšľam o živote viac než chcem,

vravím si že pred tým utekať nedokážem,

svet okolo mňa ťažko mu porozumieť,

nechcem aby ma niekto začal ľutovať,

osud mám už dávno vo svojich rukách,

viem že som na tých správnych stranách,

niekedy si zaslúžim o niečo viac rešpektu,

aby som ľahšie mohol zvládať svoju životnú cestu,

odlišným zostávam a viem že by som to nemenil,

keby je to iné tak by som sa dobre necítil,

viem že sa musím ponoriť do svojho sveta,

aby sa moja duša navždy nezbláznila,

viem aké je to žiť život v pokoji,

keď viem že ma nič netrápi,

zlé dni prídu a aj okamžite odídu,

dobré dni prídu a v srdci zostanú,

počúvam hudbu a ľahšie kráčam svetom,

nikdy nezabudnem kým v skutočnosti som,

hodnota človeka bude vždy v jeho charaktere,

nie v tom že či je v skutočnom bohatstve,

niekedy v samotnom živote stačí tak málo,

aby pri nás to šťastie navždy stálo,

svet si vychutnávam po maličkých kvapkách,

viem že všetko pekné je v tých maličkostiach,

moja duša je to čo už nechám odpočívať,

vo svojom vnútri sa budem voľne unášať,

keď tento riadok konečne dopíšem,

tak sa na istý čas vnútorne stíšim.

365: 2012 – 2022 – Počiatok

1. februára 2023

Stojím.

Premýšľam že na akom mieste.

Všade okolo mňa len tieň.

Potom kráčam a nohy ma vedú.

Som na počiatku niečoho.

Alebo na počiatku ničoho.

Vidím všetky tie tváre.

Ktoré sú mi občas známe.

Premýšľam nad nimi stále viac.

Koľko sily ma to musí neraz stáť.

Prečo sa niektoré veci dejú v živote.

Odpoveď sa v skutočnosti nedozviem.

Buď som na začiatku alebo konci cesty.

Kde sa všetko pre mňa navždy skončí.

Niekedy unavený zo všetkých pocitov.

S toho že niekedy cítim ako padám.

Rôzne svety vidím okolo seba.

Svety ktoré sú predsa tak rozdielne.

Občas sa mi zdá že je šťastia málo.

Neviem či to všetko za to stálo.

V živote veľmi veľa vecí bolí.

Viem že s tým už nič nenarobím.

Hľadám stále potrebnú silu ísť ďalej.

Pozerať sa dozadu nie je riešenie.

Občas prídu obavy s toho čo cítim.

Ale viem že to tak má skutočne byť.

Kráčam si vo vetre a premýšľam.

Odpoveď sa snažím skutočne nájsť.

Hľadám cestu ako uniknúť.

Zo všetkých tých nesprávnych myšlienok.

Počúvam hudbu pre ľahšie pochopenie.

Aby som ľahšie dokázal všetko zvládnuť.

Ale napriek tomu nestrácam nádej.

Lebo nájde sa vždy niekde zjaví.

Nechávam sa viesť srdcom.

Zisťujem čo je skutočne správne.

365: 2012 – 2022 – V tichosti

30. januára 2023

Mám pocit že nie sú potrebné slová,

len v tichosti bude moja duša pokojná,

už nechcem kohokoľvek vo svojom živote sklamať,

nechcem svojimi myšlienkami nejako ľudí rozrušiť,

viem že v živote treba niečo povedať aby reč nestála,

aby mnohých ľudí moja odpoveď reálne upokojila,

všetko je v poriadku veta ktorú si stále vravím,

sú okamihy kedy nad mnohými myšlienkami premýšľam,

či robím niečo správne alebo nie na to neviem prísť,

občas mám pocit že sám seba potrebujem nájsť,

bolo príliš veľa momentov ktoré ma vo vnútri mrzia,

viem že mnohé veci v živote sa už nikdy nenapravia,

ani jedno prepáč alebo mrzí ma to nezmení určitý následok,

viem že vo svojom živote nie som úplne skvelý človek,

v živote sa mýlim a viem že nie som v tom úplne sám,

z niektorými vecami si v živote nejako poradím,

verím tak v iných ľudí že som prestal veriť v seba samého,

niekedy by som najradšej v tichosti dokázal šíriť dobro,

občas musím bojovať s tým že ľudia majú odlišné názory,

aj za cenu že to vo vnútri môže zanechávať jazvy,

vždy budem iný a je len pár ľudí čo tomu bude rozumieť,

už v týchto okamihoch vždy dokázali pri mne stáť,

snažím sa žiť šťastne aj keď prídu stresové situácie,

keď cítim že tlačiť nejako na človeka nie je správne,

vždy budem žiť vo svojom vlastnom svete bez ohľadu na okolnosti,

som šťastný keď sa nájdu ľudia čo tomu skutočne porozumeli,

vnútorný svet je pre mňa veľmi bohatým na myšlienky a nápady,

ľudí ktorých do neho pustím viem že mi dodávajú množstvo psychickej podpory,

365: 2012 – 2022 – Vlastné myšlienky

29. januára 2023

V živote je potrebné aby každý človek mal svoje vlastné myšlienky. Aby nebol vždy niekým ovplyvniteľný a vedel aké je to fungovať sám za seba. Môže sa to zdať akokoľvek, ale mať svoje vlastné myslenie je základ. Často sa človek môže stretnúť s tým že sa niekto môže niekým inšpirovať. A samozrejme je to úplne v poriadku, ale nesmie to zájsť do bodu keď tie myšlienky budú vykradnuté. Ľudia sa nie vždy opýtajú či danú myšlienku môžu použiť. Vydávajú cudzie myšlienky za svoje a ľudia prirodzene veria tomu že je to z ich hlavy. Ak je nejaká myšlienka ktorú ľudia chcú použiť, tak by mali uviesť do zátvorky komu tá myšlienka patrí. Ak sa niekým inšpirujeme, tak to znamená že k tomu človeku môžeme vzhliadať. Stotožňujeme sa s ním v každom aspekte života a aj ja inšpirujem. Ak sa inšpirujem tak to neznamená snahu niekoho reálne vykradnúť. Vykráda sa vo veľkej miere v hudbe a mnoho ľudí čo sú fanúšikmi si to všimnú. Vidia že niečo reálne nesedí a že sa to podobá na pôvodný hudobný materiál. Mať vlastnú myšlienku je podstatné v každom aspekte života. Je potrebné mať svoj vlastný prejav vďaka ktorému nám ľudia reálne uveria. Ja keď píšem tiež sa snažím aby to bolo z mojej hlavy. Cítim obrovskú zodpovednosť za to čo napíšem a vždy si vážim ľudí ktorí si nájdu cestu k mojim myšlienkam. Mať vlastné myšlienky je dôležité a o to viac v súčasnej dobe. Lebo nikdy nevieme komu svojimi myšlienkami ovplyvníme život a to je na tom krásne.

365: 2012 – 2022 – Prechádzka na slnku

28. januára 2023

Keď kráčam týmto svetom uvedomím že nič nie je až také vzdialené. Viem že všetky tiene dokážem dostať za seba a vždy vyjde slnko. Kráčam a uvedomujem si že po tomto svete nekráčam úplne sám. Nie vždy to môžem dať najavo, ale to je úplne v poriadku. Keď tá celá bublina spľasne tak dokáže byť všetko úplne dobré. Tá istota že na ceste životom môžem stretnúť nejakého človeka čo to cíti rovnako je pre mňa nádejou. Uvedomím si že v živote nemusím byť sám čo sa uberá nejakou cestou. Lebo viem že tá cesta zároveň môže byť cieľom čo ma dovedie na nejaké miesto. A o to ľahšie sa kráča životom keď mám pustený nejaký svoj obľúbený hudobný playlist. Niektoré veci si púšťam podľa nálady a pocitu, keď cítim že dokážem nájsť v tom posolstvo. Keď kráčam tak viem že slnko svieti na všetky strany je to úplne v poriadku. je zároveň svetlom ktoré dokáže zlepšiť našu náladu a dokážeme sa pri ňom cítiť lepšie. Prídeme na iné myšlienky a dokážeme načerpať inšpiráciu. Sme plní energie a máme viac impulzov ísť v živote ďalej. A o tom to je že sa dokážeme nad vecami lepšie povzniesť.

365: 2012 – 2022 – Pre nikoho

27. januára 2023

Žijeme na planéte ktorá v skutočnosti nie je nikoho. Máme ju v skutočnosti požičanú a vieme že bude raz potrebné aby sa vrátila do tých správnych rúk. Vieme že si v nej nemôžeme úplne robiť čo chceme a aj napriek tomu to skutočne robíme. Lebo si myslíme že to čo robíme je v skutočnosti správne. Ale v skutočnosti to môže byť omyl za ktorý ponesieme všetci následky bez rozdielu. Je potrebné s tejto planéty urobiť lepšie miesto vďaka ktorému bude môcť vyrastať nová generácia ľudí. Lebo potom keď tí ľudia prídu na svet budú mať množstvo otázok o tom čo predošlá generácia s touto planétou urobila. Budú sa zaujímať o to či sme vytvorili čistejšie prostredie vďaka ktorému nebude toľko dymu a že či budú môcť na nej žiť plnohodnotný život.

365: 2012 – 2022 – Vážme si každý okamih

26. januára 2023

Premýšľam niekedy nad tým aké by to bolo zmeniť čas, pretočiť ho a napraviť chybu čo sme nepatrne spôsobili. Alebo sa len tak do tých krásnych chvíľ s ľuďmi ktorých máme radi vrátili a zopakovali si ich. Bolo by to určite krásne, celkovo tá predstava je krásna, ale v praxi bude nereálna. Nemáme super schopnosti a nie sme v počítačovej hre. Sme v realite, kde nemôžme neustále naprávať niečo čo sme pokazili, skrátka sa musíme vyrovnať s tým že tie chyby nás formujú, bez tých chýb by sme nedokázali to čo dokážeme. Už nemôžeme zmeniť to čo sa stalo v minulosti, ale môžeme zmeniť prítomnosť a tie rozhodnutia čo urobíme sa nám premietnu do budúcnosti. Musíme to brať ako súčasť nášho života nech je to akékoľvek. Všetko v našom živote je súčasťou istej skladačky, ktorú musíme poskladať do samotného konca, aby sme pochopil jej význam. Nemôžeme čakať že sa nám vždy bude diať len to dobré, ale musíme prijať aj to zlé. Musíme niekedy prijať prehru a pády, aby sme dokázali vstať zo zeme. Vstaneme a povieme si, že žijeme pre určitý okamih. Vstali sme a prišiel nový deň v ktorom sa udeje niečo nové, dostaneme novú šancu zlepšiť niečo čo sa nepodarilo v predchádzajúci deň. Najväčšia chyba ktorú ľudia robia v živote je, že zabúdajú byť vďačný. Vďačný za to že žijú, za to že ich niekto vychoval, že dostali rodičovskú lásku a vďačný za každú skúsenosť v živote. Náš život by mal byť postavený na čarovných slovíčkach. Mal by byť postavený aj na tom, že každý jeden problém sa dá vyriešiť v mieri a v pokoji. Len málokto niečo rieši s chladnou hlavou a reakcie sú zbrklé, že ani nie je čas nad tým rozmýšľať a ak je, tak zrovna vtedy keď je neskoro. Ľudia by si mali viac dôverovať a pochopiť jeden druhého. Sú ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ľahšie a ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ťažko. Netreba im to zazlievať a vyčítať, lebo každý z nás je iný. Každý z nás z niečím bojuje a má svoj životný príbeh. Mám ho ja a má ho každý z nás. Všetci máme svoj život pevne vo svojich rukách, len je na nás akou cestou sa vyberieme. Treba veriť že tá cesta bude správna, bez ohľadu na prekážky. Lebo sme to my a žijeme tak ako najlepšie vieme a v rámci možností čo máme. Viem že všetci vo svojom živote niečo dokážeme, len je na nás, že či to správne uchopíme do rúk.