Osamote

Čoraz viac sa snažím nájsť cestu ktorá ma dokáže v živote niekam zaviesť. Pochopiť že keď dokážem na niečo osamote myslieť tak sa to časom podarí. Viem že na tomto svete môžem nájsť niekoho s kým budem vedieť byť osamote. Lebo je úplne iné byť o samote a byť osamote z niekým kto môže niečo reálne cítiť. A viem že dokážem byť osamote zo svojimi vlastnými myšlienkami. Lebo dokážem načerpať inšpiráciu na nové nápady ktoré ma utvrdia v tom že to čo robím je správne. Dokážu mi k správnej atmosfére dopomôcť pesničky ktoré si vyberám podľa určitej nálady a pocitu. Vďaka nim je to osamotenie kreatívnejšie a zábavnejšie. Existuje vždy niečo vďaka čomu dokážem upokojiť svoju vlastnú dušu. Sú spôsoby vďaka ktorým dokážem nájsť cestu ako sa dá ísť ďalej. Keď je človek sám zo sebou tak dokáže nájsť inšpiráciu na všetko. Dokáže nájsť riešenie vďaka ktorému ten život naberie iný rozmer.

Po vojne

Som často vo vojne zo svojimi vlastnými myšlienkami a pocitmi, bojujem s tým že či je niečo naozaj správne. Moja myseľ je plná vecí, ktoré človek často nevidí. Uvedomujem si že svet v ktorom žijem by takéto slová najradšej nevnímal. Lebo svet v ktorom často človek žije musí byť perfektný a dokonalý. A najmä preto lebo to očakávajú ľudia ktorí dokážu na človeka klásť nároky. Aj odo mňa sa možno očakáva dokonalosť a to aby som nezlyhal. Ale ak mám pravdu povedať, nie vždy sa to podarí. Čim viac sa človek snaží nie vždy to vypáli šťastne. Uvedomujem si že moje vnútorné boje sa dejú na základe nejakej skúsenosti ktorou som si prešiel. Nie som naivný, uvedomujem si že svet je iný ako bol v minulosti. Ale viem že keď tie boje vo vnútri skončia, vždy príde ten pocit pokoja. Je dôležité v živote vedieť kto má na človeka aký vplyv. Uvedomujem si to každý deň že ma niektorí ľudia niekam posúvajú. Moje vnútro do veľkej miery ovplyvňuje to kým naozaj som. Viem že keď načúvam svojmu vlastnému srdcu, tak dokážem zvládnuť čokoľvek. Či niekedy prídu obavy alebo nie tak to v sebe nepotláčam. Lebo samotný život je pre mňa tou najlepšou školou v každom smere. Uvedomujem si že na veľa vecí sa budem pozerať inak než v samotnej minulosti. Moje srdce vedie vojnu z rozumom a zvláda ju napriek všetkému úplne fantasticky. Po tejto vojne z vlastnou mysľou príde absolútna úľava a pocit zadosťučinenia.

PS: Chcem upozorniť na to že tento text nie je o súčasnom dianí. Je to o tom ako si vytvárame sami svoje vnútorné vojny a často zbytočne. Že naše vnútorné strachy súvisia z tým čo od nás čaká spoločnosť. Je to o tom čo očakávajú ostatní ľudia a vieme že sa vďaka tomu necítime šťastnými, lebo nenapĺňame svoje potreby ale tie ich. Preto príde úzkosť a rôzne obavy ktoré človek môže mať. Kto si to prečíta, porozumie tomu čo sa deje v ľudskej duši.

Prepojenie mysle z dušou

Ľudská fantázia pri ktorej sa môže prepojiť myseľ z dušou je úžasná. Ten pocit keď pracuje celé telo do veľkej miery pôsobí upokojujúco. A keď je to prepojenie medzi dvoma ľuďmi tak prevládne okamžite tá silná atmosféra. Všetko sa okamžite upokojí a príde ten blažený pocit istoty. Zistíme že všetko čo sa okolo nás deje má svoj prirodzený zmysel. Uvedomíme si že zo vytvorenie pokoja často dokáže človeku zlepšiť život. Keď zatvoríme oči a len počúvame jednotlivé zvuky zistíme že to upokojí. Mňa to upokojuje už nejaké obdobie a cítim že nič lepšie neexistuje. Uvedomím si aké je šťastie že môžem vnímať veci v každom jednom smere. Upokoja ma rôzne zvuky a vďaka nim dostávam tú potrebnú masáž. Keď zatvorím oči, ponorím sa do svojej mysle a uvedomím si že je určitým spôsobom napojená. A to mi vždy dáva pocit že je všetko také aké to má byť.

Koniec a jeho pochopenie

Často sa o samotnom konci rozpráva že je v skutočnosti pre nás zlý. Koniec sa často stane v živote len jednou variantou, keď ľudia s tohto sveta odídu. Často máme pocit že v živote sa všetko končí iba smrťou, ale v skutočnosti to tak byť nemusí. Lebo konce v živote môžu byť aj pozitívne a niektoré stoja za samotné rozobratie. Ak sa niečo v živote ukončí tak za tým vždy býva veľké množstvo emócií. Ľudia čo si v živote niečo prežijú majú pocit sklamania. Majú pocit že keď sa skončí určitá etapa života, tak nemá zmysel v tom čo robia pokračovať. Ale v skutočnosti má zmysel pokračovať aj keď určitá etapa života reálne skončí. A vďaka tomu že existuje množstvo koncov tak o to lepšie ich dokážeme s odstupom času pochopiť.

Najbolestivejší koniec v živote je vtedy keď stratíme nami blízke osoby. Uvedomíme si že vo svojom živote dokázali naplniť svoje poslanie. Aj ja som stratil kamaráta ktorý ma vo svojom živote tak veľmi veľa naučil. Jurko ako sa môj kamarát volal tak robil svet o niečo krajším miestom. Naučil ma oceniť kvalitnú hudbu najmä tú metalovú mal skvelé vydavateľstvo pod ktorým vydal množstvo interpretov zo slovenskej, českej ale aj zahraničnej scény. Jurka som spoznal osobne keď som vyhral súťaž do ktorej som sa zapojil na Facebooku pre jeho vtedy vlastné rádio. Bol to jediný moment kedy som ho vlastne videl osobne. Mal veľmi rád hudbu žil ňou a písal aj recenzie. Miloval futbal, hory, svoju rodinu a priateľov ktorých okolo seba vždy mal a zostalo to až do konca. Priateľstvo s ním ma veľa naučilo najmä si uvedomiť že metalisti sú úžasní ľudia zo skvelým srdcom. Jurko bol úžasný dobrák zo skvelým srdcom a tak si ho dodnes budem pamätať nielen ja ale aj jeho priatelia, priateľka a rodina. Odišiel na chorobu ktorá je raritná a pri ktorej zostáva len rok života. Aj keď niekedy prídu dni kedy sa ešte cítim smutný, ale potom si uvedomím že by nechcel aby som bol smutný a určite by chcel aby som bol šťastný a vážil si každý moment ktorý v mojom živote príde. Bolo to najstabilnejšie priateľstvo na ktoré nikdy nezabudnem a ktoré budem mať vždy vo svojom srdci. Viem že by chcel aby som šiel ďalej, tak ako to dokázal aj on.

Ďalší koniec môže byť v podobe vzťahu dvoch ľudí a niekedy sa vytvorí zdanie že je to väčšinou zlý koniec ale je to úplne inak. Keď si dvaja ľudia nerozumejú tak za to môžu buď odlišné názory na život alebo majú pocit že sa v tomto vzťahu necítia šťastne. Do veľkej miery to pokaziť aj samotná nevera keď jeden s párov si nájde niekoho iného. Vtedy to môže bolieť a zároveň príde samotné sklamanie. Ale v skutočnosti tento koniec nie je až taký zlý.. Tento koniec do veľkej miery môže priniesť úľavu buď jednému alebo druhému. Niekedy láska môže pre ľudí priniesť aj trápenie vďaka ktorému sa určité páry v živote necítia šťastne. To zistenie že človek niekedy môže byť šťastný aj sám zo sebou môže byť oslobodzujúce. Preto tým že sa ukončí nejaký vzťah, tak to nie je niečo zlé Skôr to treba vnímať ako krok ku ktorému sa každý človek s určitým odstupom času dopracuje.

Filmové a seriálové konce tie často sú na fantázii tvorcov. Vďaka ním si predstavíme ako by to do istej miery malo byť aj v samotnej realite. Len keď niečo sledujeme často je to na míle vzdialené reálnemu svetu. Často najmä v filmoch vidíme situácie ktoré sa končia tak že im do veľkej miery diváci nerozumejú. To že či koniec bude pozitívny alebo negatívny tak to do veľkej miery majú v rukách tvorcovia. Ako tieto veci pochopíme my je čisto len na nás a našej ľudskej fantázii. Keby máme možnosť my niečo ovplyvniť v rámci filmov a seriálov určite by sme tam napasovali odlišnejšie a pozitívnejšie konce. V seriáloch tie rozhodujúce momenty prídu vtedy keď sa dané postavy začnú vyvíjať určitým životným smerom.

Ďalší bod v živote môže byť vtedy keď človek odíde s práce ktorú robil. Veľa ľudí na začiatku môže cítiť cítiť smútok. Treba to vnímať z dvoch rovín existenčnej alebo tej že nás tá práca baví. Ak človek odíde s práce vďaka ktorej sa snaží uživiť rodinu môže to byť existenčne zlé. Ten koniec môže mať do veľkej miery vplyv na to akým smerom sa bude vyvíjať život. Iný koniec môže byť pozitívny, lebo môže byť začiatkom niečoho úplne nového. Keď odíde s práce z dôvodu že je tam napätá atmosféra alebo sa tam necíti šťastný, tak je potom správne že odišiel. Toto zároveň patrí ku voliteľným koncom v našom živote, lebo sa rozhodujeme v danom momente sami za seba. A celkovo okrem tej práce sa rozhodujeme aj v iných aspektoch života ktoré nás môžu ovplyvniť. Máme možnosť výberu vďaka ktorému sa môžeme pokúsiť niečo reálne zmeniť. Premietne sa to často do vzťahov a zistíme že nie všetci akceptujú naše rozhodnutia nech budú akékoľvek, ale to je v poriadku.

Aj súčasné videohry môžu ponúkať určitý voliteľný koniec. Často ten finálny koniec ovplyvňuje množstvo menších alebo väčších rozhodnutí ktoré sú vyhodnotené v samotnom závere. Videohry už sú pomaly ako určité interaktívne filmy kde je vidieť určitú obrazovku. Tam sa zjavia určité možnosti, ktoré sa až neskôr ukážu či sú správne alebo nie. To že si treba premyslieť určité kroky aj v reálnom živote nebude žiadna náhoda. Najmä adventúry sú často najbližšie spojené z rozhodnutiami a s tým že pri určitých logických hádankách treba zapojiť vlastnú myseľ. Preto videohry nie sú iba o tom ako treba poraziť nepriateľa a dostať sa z bodu A do bodu B. Sú určené aj na samotný relax a vďaka nim človek môže prísť na úplne iné myšlienky.

Pri každom konci v živote som dokázal pochopiť že nie je všetko iba zlé. Koniec je naozaj nový začiatok vďaka ktorému môžeme nájsť niečo čo nás urobí lepšími ľuďmi. Tým že naša duša odíde zo sveta, tak ešte neznamená že ten cyklus prestane pokračovať. Prídu ďalší ľudia čo budú po nás tvoriť určité hodnoty a tomu nikdy nezabránime. Lebo realita sa bude okolo nás meniť, niečo začne a niečo skončí. Pochopil som že koniec je naozaj uzavretie určitej misie ktorú ľudia postupne naplnia a budú sa neskôr pozerať z nebies. Budeme sa na začiatku cítiť smutne prípadne nebudeme vedieť prijať zmenu. Koniec je nový začiatok nie je žiadna obyčajná fráza, lebo za tými slovami má všetko svoj zmysel. Nič v živote nie je trvalé a o to viac si môžeme vážiť to čo máme teraz.

Ako zostať pokojným človekom

Niekedy sa zdá že niektoré veci v živote úplne nejdú ako si predstavujeme. V dnešnej dobe zostať pokojným človekom dokáže málokto. Ja ani nemám nejaký návod ako to v skutočnosti robím. Ale krátke myšlienky by som k tomu rád spísal. Žijeme dobu kedy sa valia z každej strany len tie negatívne veci. Ja veľa vecí vo svojom živote odfiltrujem, ale niekedy si uvedomím vážnosť situácie. Aj pokojný človek dokáže mať v živote kedy je mu smutno alebo cíti vo svojej duši trápenie. Ani ja nie som vždy tak silným ako si ľudia môžu myslieť. Tiež môžem prežívať veci ktoré sa možno nie vždy dajú vysvetliť. Sú emócie ktoré sa musím naučiť spracovať a vedieť nejak prijať. Keď cítim vo svojom živote pokoj, tak mám pocit že pre mňa neexistuje prekážka ktorú by som nezvládol. Vo svojom živote som spoznal ľudí čo tiež mali ten pokoj v sebe a posúvali ma niekam. Začal som počúvať pokojnejšie pesničky, hľadať v tom čo robím väčšiu súvislosť. Viem že jediné čo musím v živote pochopiť je samého seba. Čím je človek starší, tak už menej rieši banálne veci. Viac som začal premýšľať nad tým čo v živote môžem ovplyvniť. Nad tým čo je v mojom živote skutočne podstatné. Preto v skutočnosti nemám potrebu sa zapájať do konfliktných situácii, lebo moja túžba po pokoji je mi bližšia. Lebo tým že budem naštvaný tak žiaden problém v živote nevyriešim. Snažím sa žiť pokojným životom cez činy a nie cez reči. A viem že keď stretnem niekoho kto bude tiež pokojným všetko pôjde jednoduchšie. To že človek miluje pokoj neznamená že je lenivým, len sa posúva v živote svojou vlastnou cestou.

Jemné pokojné myšlienky

Slovo je niečo vďaka čomu sa dá cítiť určitý vnútorný pokoj. Vďaka nemu ak je príjemné tak sa dá nad ním premýšľam. Myšlienky ktoré dokážu preniesť človeka do sveta určitej ľudskej fantázie je najkrajšie. Je úžasné myslieť na veci ktoré môžu byť mne veľmi blízke. Prináša to také vnútorné upokojenie vďaka ktorému sa cítim lepšie. Uvedomím si že všetky impulzy ktoré v sebe mám sú silné. Myšlienka je niečo vďaka čomu v živote dokážem kráčať ďalej. Uvedomím si že vďaka nej dokážem veriť v tie správne veci. Lebo myšlienky môžu dodať ten pocit sily ktorý potrebujem po vnútornej stránke. Keď je niečo pokojné, tak je všetko oveľa lepšie.

Koniec a jeho pochopenie – malá príprava na väčší článok

To čo bude vonku, tak je viacmenej takou prípravou na to čo ľudí čaká. Môžem úvodom povedať že veľa ľudí si často zamieňa koniec z niečím čo nie je dobré. Ale v skutočnosti to nemusí byť úplne pravdou, lebo toto slovo môže predstavovať niečo úplne iné. Môže to byť niečo vďaka čomu si uvedomíme podstatu života. Toto a ešte veľmi veľa vecí priblížim v článku Koniec a jeho pochopenie kde vo veľkej miere vysvetlím ako ten koniec naozaj vnímam. Vysvetlím súvislosti ktoré sú založené do istej miery aj na mojej skúsenosti. Pomenujem všetky emócie ktoré môžu akokoľvek súvisieť s koncom tie pozitívne, negatívne alebo akékoľvek iné. Tento článok bude pre mňa rovnako osobný ako aj tie zvyšné. Ale bude potrebné to napísať a pomenovať ako všetko okolo seba.

Keď svetlo vstúpi do našej duše

Keď svetlo nám dokáže svietiť na cestu, ukáže nám kadiaľ treba kráčať. Vďaka nemu si uvedomíme že život má zmysel. Uvedomíme že nie je nič čo by sa nedalo zvládnuť. Nikdy nebudeme osamotení lebo budeme poznať smer. Vieme že na ceste životom stretneme ľudí čo nám zlepšia deň. Ukážu nám že to čo je pozitívne v živote často preváži. Vieme že existuje nádej ktorá nám vleje do duše istotu ktorú potrebujeme. Ak veríme tak nás samotný život odmení tým že budeme cítiť pocit šťastia. Do našej duše sa dostane svetlo a láska ktoré nás vnútorne upokoja. Nebudeme na to sami, lebo budeme vedieť že ktokoľvek koho máme radi za nami stojí. A netreba sa báť veriť, lebo viera každému môže dať zmysel. Treba tomu dať čas a všetko sa prejaví postupne, lebo vždy to tak bolo. Keď svetlo vstúpi do nás, uvedomíme si skutočnú cenu života. Naša duša je ako oceán v ktorom prúdia von tie najkrajšie emócie ktoré reálne máme. Naše vnútro sa dokáže okamžite naplniť veľmi krásnym a žiarivým svetlom. Vďaka tomu svetlu sa cítime šťastným a naplneným dojmom. To čo je vo vnútri bude vždy oveľa silnejšie než to je navonok. Mne do veľkej miery tento proces pomohla pochopiť meditácia od Anky Repkovej ktorá sa týkala uzdravenia nášho vlastného vnútra a ktorú môžem prakticky každému odporučiť. Uverme tomu že svetlo predstavuje to čo je pozitívne. Vďaka nemu ľudom toľko lásky koľko len naozaj vieme. Je dôležité aby sme načúvali tomu čo je v našom vlastnom vnútri a to nás navedie na správnu cestu.

V myšlienke, v pokoji

V myšlienke, v pokoji kráčam svetom tak ako to vo vnútri cítim. Viem že všetky pocity sa často môžu zlievať dokopy ako jeden celok. Už viem že kamkoľvek budem kráčať, vždy počujem to čo ma vnútorne upokojí. Jednotlivé myšlienky a zvuky upokojujú vďaka čomu vzniká úžasná symbióza. Život sa stal melódiou ktorá vo veľkej miere dokáže upokojiť ľudskú dušu. Viem že keď je pokoj, tak vtedy je človek vnútorne najsilnejším. Sám to poznám z vlastnej skúsenosti že keď vnímam veci ktoré rozširujú moju vlastnú fantáziu posúva ma to vpred. Ten pocit počúvať jednotlivé zvuky ma upokojuje a nie je vôbec rušivé. Je to forma relaxu ktorá ma dokáže dostať do vnútornej pohody. Niekedy len zatvorím oči, nie za účelom spánku ale objavenia iného sveta. Predstavím si svet kde sú rôzne pokojné farby a aj pokojné zvuky. Je to miestami až muzikoterapia, ktorá ma dokáže vrátiť na to správne miesto. Vďaka tomu je moje poznanie o niečo silnejšie a upokojujúce. Viem že vďaka jednotlivým impulzom sa dokážem cítiť o niečo lepšie a silnejšie.

Lavína

Občas to musím v živote priznať,

že aj vo mne sa emocionálna lavína dokáže spustiť,

každý pocit vo vnútri stále dokáže byť silným,

viem že nie vždy to slovami skutočne napravím,

navonok byť silným v tejto dobe je komplikované,

mal som v sebe pocity kedy som cítil že je to beznádejné,

niekedy prišli pocity úzkosti ktoré moju dušu zamestnali,

často ma niektoré veci v mojom vnútri reálne boleli,

boli momenty kedy niektoré veci neboli v poriadku,

pred ľuďmi som sa snažil nikdy nespadnúť do smútku,

dávať iným silu aj keď som ju ja sám potreboval bolo najťažšie,

v tejto dobe stále býva čoraz ťažšie bojovať o to čo je naozaj správne,

viem pomôcť iným ale keď mám pomôcť sebe a nájsť riešenie tak v tom tápem,

mám pocit že sa v určitých pocitoch ešte stále reálne ľadám,

nie vždy v mojom živote dokáže byť všetko úplne okay,

vnímam že aj v zdanlivom dokonalom svete môžu prísť problémy,

každý jeden deň je potrebné bojovať aby všetko bolo lepšie,

uvedomujem si že v živote robím aj chyby a vždy ma to niekam posunie,

robím veci pri ktorých zabudnem na problémy súčasného sveta,

spoznal som ľudí čo mi ukázali aké je dôležité veriť v samého seba,

ľudia čo sú často ďaleko mi museli ukázať kým vlastne som,

a som vďačný aj rodine že ma vždy dokážu povzbudiť,

aj keď sú momenty kedy na niektoré veci sám musím prísť,

často aj hudba ma dokázala zachrániť keď som sa dostal do sebaľútosti,

som rád že existujú prostriedky pri ktorých je lepšie mojej vlastnej duši,

život nie je v skutočnosti o tom voči niečomu bojovať ale za niečo,

často si treba vybrať tú ťažšiu cestu pri ktorej to za to reálne stálo,

každá búrka sa skončí a konečne z ľudskej duše odídu mraky,

lebo v živote sa dajú zvládnuť všetky aj tie najťažšie skúšky.