Celý život sa nejako staviame k určitým veciam a je jedno ako. Chápeme že všetko čo sa v našom živote deje, nie je žiadnou náhodou. Poznáme všetci ten pocit sa zobudiť, uvedomiť si význam určitých situáciach a postaviť sa im zoči voči. Viem že nie je najjednoduchšie fungovať v existencii mladých ľudí, ktorí na isté životné myšlienky zdieľajú iný názor. Treba si uvedomiť, že v živote potrebujeme len jedno, vedieť že nás niekto má rád a že nám ten človek dokáže za každých okolností pomôcť. Netreba od života si želať príliš moc a ani chcieť toho príliš málo. Treba vedieť byť skromný a nie vždy mať veľké perie ako taký vták. Ako nahovárame si, že potrebujeme veľa vecí vo svojom živote, tak tu by som každého uviedol do menšieho omylu. Nie je to pravdou, v živote potrebujeme len tie najdôležitejšie veci, ako zdravie, láska a priateľstvo od ľudí, ktorých máme nadovšetko veľmi radi. Preto neraz by som si prial, keby ľudia rozmýšľali rovnako ako ja, ako nemusia zo všetkým súhlasiť a ani ich k tomu nijako nenútim.
V živote je veľa vecí čo musím riešiť a je jedno v akom štádiu to je. Niekedy mám také zmiešané pocity zo života a najme z vecí, čo sa okolo mňa dejú. Uvedomujem si, že koľko vecí sa môže zmeniť za jeden deň a často ich neviem ovplyvniť. Neraz mnohým ľudom niečo sľubujem a sú iné okolnosti, ktoré ma nútia odložiť veci, ktoré som si naplánoval. Ale to neznamená že nevyjdú, len sú dočasne odložené a vždy sa môžem k nim vrátiť. Niekedy mám chaos v tom, komu som čo povedal a ako som to povedal, ale vždy sa snažím vo svojom živote, nielen vychádzať z ľuďmi, ale aj robiť určité kompromisy. Som človek čo rieši problém do hĺbky a všetko robím tak, aby som to dokázal dotiahnuť do úspešného konca. Proste neriešim iba tie veselé veci, ale aj veci čo sú vážnejšieho charakteru. Sú chvíle, kedy sa snažím prispôsobiť určitej situácii a vcítiť sa do tých ľudí. Viem že nikto z nás nemá najjednoduchší a najlepší život, teda nemám ho ani ja, ale snažím sa ho zlepšiť všetkým okolo seba.
Neraz verím tomu, že sa stretnem z jedným človekom, ktorého si strašne moc vážim a že bez neho by som to nikdy nedal. Viem že budem mať možno trému a že mi bude silno biť srdce. Celkovo v živote mám voči ľudom veľký rešpekt a neraz sa bojím tých, ktorí iným doslova naháňajú strach. Snažím sa pomáhať všetkým bez rozdielu, aj keď treba si uvedomiť, že každá pomoc má svoje hranice a že ju ľudia môžu ľahko zneužiť. Viem že čo reálne pre tých ľudí dokážem urobiť a viem že čo pre nich nemôžem urobiť, teda že im moc nemôžem pomôcť. Ja naozaj môžem robiť iba to, čo je v mojej zodpovednosti a ak sa stane že v niečom zlyhám, tak si priznám chybu. Neraz sú chvíle, kedy o istých veciach nemôžem hovoriť, doslova ani s tými najbližšími ľudmi ktorým by som mal o svojich pocitoch a názoroch povedať. Proste moment istého uzavretia sa do seba považujem u seba za ľudskú chybu, ale zas na druhej strane mi to pomáha, sa neotvárať každému človeku zo všetkými mojimi starosťami. Snažím sa na veci pozerať z oboch strán, teda viacmenej som taký umiernený realista vyznávajúci staré spôsoby života. Teda nechcem sa prispôsobovať všetkému, ale sú veci čo človeka zhltnú ako čierna diera.
Taká dôležitá vec ktorú potrebujeme v živote je mať nejaké pevné priateľstvo. Teda ho mám z niektorými ľuďmi ako Elenkou, Evkou, Nikolkou, Petrom, Viktorom, Radkou, Ivkou, Maťkami, Peťulkou, Erikou, Miluškou a mnohými ďalšími. Najviac pri mojej sesternici Maťke chápem, čo to znamená slovo rodina a nie žeby som to predtým nechápal, ale konečne viem, že čo to znamená mať človeka o ktorom môžem povedať, že je tou správnou a skutočnou oporou. Tiež sa snažím odlíšiť že kto je pravý a kto nie. Snažím sa dávam pozor, aj keď koľko razí sa to nedá odhadnúť a väčšinou to vypáli tak, že ten čo sa tváril ako priateľ, tak nám bodol nôž do chrbta. Ako som pochopil, že v živote sa nemôžem neustále uzatvárať do vlastnej ulity a že občas musím vyliezť von. Najviac je dôležité, nebyť sám, lebo samota je najväčším zabijakom a nie je vôbec dobrá. Človek by nikdy nemal byť sám a vždy by sa mal držať aspoň pár ľudí, ktorí by ho dokázali naozaj chápať. Ako vážim si svoju rodinu, ktorá sa mi snaží vždy pomôcť, ako sa najlepšie dá, aj keď niekedy im to tiež moc neuľahčujem.
Ale vždy by trebalo spomenúť to najdôležitejšie teda zdravie. Môžeme byť akokoľvek silný a mocný, ale prvoradé je, aby sme boli zdraví. Keď máme zdravie, tak máme všetko čo si môžeme priať. Je jedno čo to je, hlavné je, že to naozaj máme. Neraz si prajem, aby sa pomohlo tým ľudom, čo sú na to najhoršie a žijú v ďaleko horších podmienkach a nemajú strechu nad hlavou. Viem že sa v mnohých článkoch opakujem, ale toto je dôležitá vec, ktorú si musia uvedomiť všetci ľudia, ja si to uvedomujem a preto na to budem upozorňovať. Napriek tomu treba venovať svoju lásku tým, čo to majú zo svojim zdravotným postihnutím najťažšie. Naozaj si treba uvedomiť, že čo zdravých ľudí má prakticky všetko, čo si zaželajú od svojich rodičov a títo ľudia čo to majú najťažšie, tak chcú iba jednu vec v živote, aby ich mal niekto rád a bol im tiež oporou. Sám som človek, čo je iný než všetci zdraví ľudia a preto sa snažím brať život taký aký v skutočnosti je. Viem že autizmus bude pre mnohých neznámou a že mnohí ho nedokážu akceptovať v plnom rozsahu. Ale človek keď chce tak dokáže zapadnúť do spoločnosti zdravých ľudí, ale to sa tiež nepodarí hocikomu. Zapadnúť do spoločnosti ľudí, ktorí sú schopný človeka prijať takého, aký naozaj je, je skutočne umením.
Každý z nás má právo sa zaľúbiť, dokonca aj človek pre ktorého to nie je najľahšie. Ale v rámci lásky, ako sa človek môže cítiť šťastný, tak môže aj totálne padnúť na dno. Koľko ľudí neraz vďaka ľáske nevnímajú okolitý svet a ďalších ľudí okolo seba. A to je veľká chyba, keď sa kvôli láske zabúda na tých dôležitých ľudí a to nemyslím iba rodinu, ale celkovo kamarátov. Je pekné sa do niekoho zaľúbiť, ale na druhej strane, treba žiť v realite a zistiť že či ten vzťah má nejakú perspektívu. Niektorí ľudia sa zasnúbia a poznajú sa sotva len rok, teda vstupujú do zasnúbenia bez rozmyslu a jeden z nich by mal najprv dokončiť školu a potom dačo riešiť. Ako pri ľuďoch čo sa poznajú omnoho dlhšie a žijú spolu, tak sa to dá pochopiť. Prežili spolu určitú časť života, poznajú svoje kladné a záporné vlastnosti. Majú sa radi a vedia o sebe takmer všetko, je pár ľudí čo sa zasnúbilo a urobili to z rozumom. Je veľa ľudí čo sa náhli do manželstva a nakoniec zistia že nie sú spolu štastní. Ak si ľudia medzi sebou zajatú, tak je potom ťažké niečo naprávať a potom sú sklamané obidve strany, ktoré sa neskôr súdia o deti. Neraz kvôli hádkam dvoch ľudí, trpia ich vlastné deti, ktoré sú smutné s toho, že sa v rodine ich rodičia hádajú, ale ako sa vraví, každá búrka raz prehrmí.
Všetko čo v živote potrebujeme máme pred svojimi vlastnými očami. Len si to musíme zobrať a nepustiť to z rúk, každý jeden moment je dôležitý. Keď cítime že máme niečo spraviť, tak to proste spravme a nestojme na mieste. Nevzdávajme sa len preto, že nám to niekto prikáže, alebo že nám to určí nejaká hlúpa smernica z Európskej únie a Bruselu. Buďme sami sebou a kašlime na nejaké predsudky ľudí, ktorí nepoznajú náš svet a nevedia o ňom prakticky nič. Všetci sme jedno a dôležité je, aby sme spolu držali, ako taká jedna veľká armáda a bojujme za naše ľudské práva. Neobhajujme len svoje práva, ale plňme si aj svoje povinnosti, čo máme voči štátu. Treba robiť všetko preto, aby sme sa necítili len my šťastní, ale aj ľudia okolo nás. Život má svoju prirodzenú postupku, ideme od ľahkých krokov k tým ťažším a snažíme sa vyrovnať zo všetkým, čo nás v živote čaká. Lebo v živote je stále veľa zmien a zákonov ktoré musíme prijať, aj keď nechceme. Ale netreba sa vzdávať, treba stále skúšať niečo nové a niečo čo nás obohatí. Ja stále niečo študujem nejaké zákony a paragrafy, stále zisťujem pravdu o svete a snažím sa ju posunúť k ľuďom. Netreba žiť vo falošnom pozlátku a treba žiť v realite, lebo realita je krajšia ako všetky výmysly okolo. Treba sa stretávať z ľudmi, riešiť s nimi svoje pocity a názory, ale hlavne dôležité je nebyť ticho, lebo mlčaním človek preukazuje svoj nechcený súhlas a podporu voči tomuto systému. Hlavne treba vždy veriť v lepší zajtrajšok a v životné presvedčenie, že človek keď chce niečo spraviť, tak sa musí o to pričiniť reálnymi činmi.
Jozef Blšák - Svet obyčajného chalana 