Archív pre jún 2014

Dobrá správa aj pre dovolenkárov, od zajtra bude lacnejší roaming

30. júna 2014

Roaming od zajtra (1. 7.) zlacnie. Telefonovanie, posielanie textových správ či dátové služby budú lacnejšie na základe nových európskych pravidiel. Znižuje sa maximálna cena, ktorú si môžu mobilní operatárori za tieto služby účtovať.

“Z tohto poklesu budú v najbližších mesiacoch zrejme najviac profitovať dovolenkári, ale z dlhodobého hľadiska je to dobrá správa aj pre ľudí, ktorí cestujú za prácou mimo Slovenska,” konštatoval štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček.

O päť centov za minútu

Maximálne ceny roamingových hovorov v zahraničí klesnú od júla o päť centov za minútu, každá SMS správa zlacní o dva centy. Tiež cena za jeden prenesený megabajt v rámci roamingu v Európskej únii (EÚ) poklesne o 25 centov.

Júlové zlacnenie je podľa ministerstva ďalším krokom v postupnom znižovaní roamingových cien v dôsledku európskych nariadení. Prvé cenové maloobchodné stropy začali platiť v auguste 2007.

Lacnejšie prijaté aj uskutočnené hovory

“Ak porovnáme ceny spred siedmich rokov s cenami platnými od júla tohto roku, zistíme, že ľudia na dovolenke či pracovnej ceste zaplatia za prijaté hlasové volania v EÚ o 79 % menej a 61 % ušetria pri uskutočnených hovoroch,” dodal Stromček.

Maximálne maloobchodné cenové stropy pre SMS správy začali prvý raz platiť v roku 2009 a pre prenesené dáta v roku 2012. V porovnaní s rokom 2009 preto zaplatia v zahraničí nielen Slováci za každú SMS o 45 % menej a za každý 1 MB prenesených dát ušetria od tohtoročného júla v porovnaní s rokom 2012 približne 71 %.

zdroj: aktuality.sk

Reklamy

Leto 2

29. júna 2014

Ako som minulý rok písal článok s podobnou tématikou, tak som sa rozhodol v ňom pokračovať.  Za posledné mesiace sa udialo strašne veľa vecí v mojom živote, niektoré som znášal ľahko a niektoré ma dodnes bolia. Ja som čakal na to, kedy budú prázdniny, lebo posledné mesiace boli pre mňa psychicky ťažké a som si myslel, že ich vôbec nezvládnem. Normálne aj pri písaní som mal také obdobie, že niekedy to vo mne vybuchlo a nedokázal som napísať ani riadok. Nie vždy som mal chuť, cítil som potrebu zresetovať hlavu a nemyslieť na neustále moje myšlienkové pochody. Opäť prichádzajú dva krásne mesiace, kedy opäť niekoho budem stretávať alebo sa stretnem z ľuďmi, ktorý som sa sľúbil a časovo to nikdy nevychádzalo. Celkovo ten čas hral rolu pri každom stretnutí, ale aj napriek tomu to stálo za trpezlivosť.

Nechcel som na dnešný deň písať nič zložité, keďže sú prázdniny a tým zložitejším témam sa budem venovať neskôr. Ako neraz z letom prichádzajú momenty, kedy všetci budú chodiť na dovolenky. Ja toto nebudem riešiť, ja budem riešiť veci v rámci stránky a písať články, ktoré som dlhšie sľúbil že napíšem a nedopracoval som sa k nim. Proste sa vo mne strašne moc myšlienok nahromadilo a chcem ich postupne vyprázdňovať. Aj keď človek má prácu, tak by ju mal spájať aj z nejakým oddychom. Niekedy svoju prácu považujem za veľmi oddychovú, ale viem že prostredníctvom nej, posúvam svoje myšlienky ľudom a to viac si to ľudia cenia. Za chvíľku to budú pomaličky dva roky a treba prehodnotiť všetko, čo vylepšiť a po prípade zmeniť. Celkovo tieto mesiace čo budú si chcem čo najviac užiť a aspoň na chvíľu vypustiť všetko z hlavy.

Ako viem že nie vždy treba brať život z úplnou vážnosťou, sú veci nad ktorými sa dá skutočne zasmiať. Sú stále veci ktoré treba riešiť a sú veci, ktoré nie sú až také dôležité a venujem im zbytočnú pozornosť. Je to tak, že v živote sa udeje strašne veľa situácii a človek neustále stojí pred otázkou ako ich riešiť. Ja stojím prakticky pred touto otázkou každý deň a viem že čo znamená, všetky svoje myšlienky zosúladiť do jedného celku. Ale postupne sa to dá, len treba mať nejaké chcenie a vedieť že či nás to baví. Blogovať cez letné prázdniny som mal opäť menej, ale teraz viem, že budem mať na to viac čas, prakticky skoro každý deň. Celkovo aj viac ľudí by tu malo reálne chodiť, keď viem že niektorí ľudia chodia do práce a nie vždy to časovo stíhajú. Viac budem aj písať, keďže veľa vecí mám v hlave a cítim že sa potrebujem nejako vypísať, lebo neustále si všímam okolie, ľudí a ich názory na život, teda čerpám z bežného života.

Okrem blogovania budem robiť aj iné veci, teda určite chodiť na nejaké podujatia. Teda chodiť rôzne koncerty, haluze, srandičky a prežívať iné zaujímavé dobrodružstvá.  Viem že nie je dobré dačo plánovať, ako môžme si povedať, že sa z danými ľuďmi stretneme dopredu. Neraz sa mi stane, že sa z niektorými ľuďmi stretnem náhodne a ani neviem že v ktorý čas. Toto sa mi stalo dva dni dozadu a konečne som stretol človeka, ktorý pre mňa znamená úplne všetko na tomto svete. Pre mňa je ten človek viac, než niektorí kamaráti dokopy. Ale viem že aj tie vzťahy z ľuďmi, sú také aké naozaj sú, niektorých som možno sklamal a pre niektorých som nejakou modlou. Aj keď ja sa nepovažujem za niekoho väčšieho a nikdy nechcem byť taký, že budem viac než tí ostatní. Všetci sme na jednej lodi a dodržiavame rovnaké pravidlá v zmysle určitých zákonov. Stále platia isté veci, ktorých sa treba držať a treba pochopiť, že za akým účelom sa dejú. Všetko čo sa deje, má nejaký presný dôvod, nič sa nedeje bezdôvodne.

Samozrejme okrem toho písania, budem určite pozerať aj nejaké seriály s českými titulkami. Mám rád rôzne typy seriálov, či sú to rodinné, akčné, drámy alebo nejako post-apokalyptické. Teraz bude viac času na pozeranie seriálov, teda aj na pozeranie filmov. Predtým toho času nebolo, teraz ho bude omnoho viacej než tomu bolo predtým. Určite mám v pláne pozrieť si zaujímavé seriálové novinky čo budú bežať, mnoho seriálov mi skončilo, alebo skončili na základe zlej sledovanosti. Niektoré seriály veľmi rýchlo zaujali a dostanú druhú sériu a iné rýchlo poleteli preč. Trošku ma to aj mrzelo, lebo človek sa dostane do deja a zrazu sa celý ten dej začína uzatvárať. Pri filmoch je to iné, tak je jeden komplexný dej a jeho rozuzlenie musíme zistiť až na samotnom konci. Celkovo je veľa filmov pri ktorých sa dá dobre rozmýšlať, len ich treba vedieť správne hľadať a zistiť že či nám žánrovo vyhovujú.

Okrem toho že budem pozerať televíziu, tak sa vďaka nej budem vedomostne vzdelávať. Sledujem rôzne súťaže a hádam jednotlivé slovíčká po prípade hľadám na jednotlivé otázky správne odpovede. Budem sledovať takmer všetky športy, či to bol hokej, kajak, tenis, cyklistiku, volejbal alebo hokejbal. Teraz taká najväčšia udalosť je Wimbledon, majstrovstvá v Brazílii a Tour de France. Vo futbale najviac fandím Argentíne, Brazílii, Kolumbii a ďalším tímom čo ešte postúpia do štvrťfinále. Vo Wimbledone držím palce naším chlapom a babám, aj keď tiež to nevyšlo podľa ich predstáv, ale aspoň sa zúčastnili a mali nejaký zážitok vo svojom živote. V cyklistike budem fandiť nášmu želiezku v ohni, takže Saganománia sa opäť rozbehne v plnom prúde  a budeme mať opäť znova na čo pozerať.

Na záver by som chcel povedať, že aby ste si užili leto čo najlepšie. Robte čo vás baví a je jedno čo to môže naozaj byť. V dnešnom svete je dôležité nevzdávať sa a stále hľadať svoje životné šťastie. Hlavne majte v sebe duševnú pohodu a hľadajte v ľuďoch len to dobré, nie iba chyby. Proste leto je na to, aby si ho človek užil a nepremýšľal nad neustálymi problémami a trápeniami. Milujte sa a nepodrážajte si medzi sebou nohy, lebo nie je to správne a ani čestné voči tomu druhému. Určite neprestanem ďalej písať, stále budem niečo robiť, aby som si nejako spríjemnil čas a vážim si tých čo ma skutočne podporujú. Je jedno či ľudia poznajú môj blog od začiatku alebo nie. Ja toto vôbec neriešim a každého človeka, čo to čítam proste cením a viem že tie myšlienky mu niečo skutočne dávajú a motivuje nimi aj ostatných. Opäť potom celé dva roky zhodnotím, tak komplexne ako budem najlepšie vedieť. Všetkým chcem popriať pekné prázdniny a hlavne veľa pevných nervov v živote a veľa trpezlivosti voči ostatným ľudom v živote. Lebo ako sa vraví, že všetci sme jedno a vieme za akým účelom tu skutočne sme a to si treba uvedomovať každý jeden deň.

Ideme z vetrom

28. júna 2014

Fúka nám vietor do plachiet,

vychutnávame si celý svet,

neriešime kto za nami ide,

kráčame medzi prázdne ulice,

život je neskutočne šialený závod,

počas neho utekáme cez prechod,

snažíme sa užiť si nejeden deň,

v srdci sa nám rozžiari plameň,

stačí len vzlietnuť a roztiahnuť krídla,

nastáva v človeku skutočná pohoda,

stačí ísť do hlavného prúdu,

hľadať svoju vnútornú cestu.

Kontrolujú vlády mobilné zariadenia? Odhalili tajný systém

25. júna 2014

Talianska spoločnosť HackingTeam čelí obvineniam, že svetovým vládam poskytovala služby, prostredníctvom ktorých mohli kontrolovať mobilné zariadenia svojich občanov.

Podľa niektorých zdrojov ide o tzv. „legálny“ malware, ktorý má HackingTeam vyvíjať a predávať.

HackingTeam pritom na svojich oficiálnych stránkach uvádza, že šifrovanie je veľmi často používanou technológiou pred odpočúvaním. A to podľa  talianskej firmy „bohužiaľ tiež zabraňuje presadzovať právo spravodajským agentúram, aby boli schopné monitorovať a predchádzať trestnej činnosti alebo ohrozeniu bezpečnosti krajiny“.

Ich systém diaľkového ovládania (Remote Control System-RCS) je schopný obísť šifrovanie pomocou agenta, ktorý je priamo nainštalovaný do zariadenia. Ten umožňuje jeho sledovanie.

Možné služby talianskej firmy pre svetové vlády odhalili ruská bezpečnostná firma Kaspersky Lab a výskumníci z University of Toronto.

Cez RCS kontrolujú operačné systémy Android, Symbian, Windows Phone, iOS, a BlackBerry.

Mapa ukazuje krajiny, kde sú umiestnené servery HackingTeamu:

Najviac serverov má byť v USA (64), nasleduje Kazachstan (49) a Ekvádor (35). Podľa odborníkov však umiestnenie servera nemusí znamenať, že sa využíva iba v konkrétnej krajine.

zdroj: aktuality.sk

V mojej mysli

24. júna 2014

V živote človek premýšľa nad všetkým možným, dokonca nad tým, že či všetko čo robil, malo zmysel. Mám v hlave toľko vecí, že som si nemyslel, že budú pre mňa tak zásadné. Moja myseľ sa postupne hromadí všetkými možnými nápadmi, ktoré by si neraz zaslúžili svoju realizáciu. Pomaly som prekročil ďalšiu dôležitú métu, okolo 500 pridaných článkov a nejako budem na tom stavať. Nahromadilo sa vo mne názorov, čo musím vypustiť von, aby som mal čistú myseľ.  Stále sa vo mne mení pohľad na ľudí a na rôzne spoločenské situácie čo sa dejú. Zisťujem že kto je ku mne skutočný kamarát a že kto neťahá so mnou za nitky. Je niekedy ťažké držať z niekým, kto to tak vôbec necíti a nechápe dané situácie. Ale tak sa snažím pochopiť aj tú druhú stranu, že možno aj ona má nejaké svoje vnútorné problémy. Nevieme kto aký je a nevieme odhadnúť jeho skutočnú povahu, čo je veľký paradox dnešnej doby.

Niektorí ľudia prichádzajú a iní odchádzajú, čo treba v živote prijať. Nie vždy dokážeme vyhovieť všetkým, teda ja sám viem, že sa to vôbec nedá. S odstupom času som si vedomý toho, že sa veľa vecí zmení na základe určitých pocitov, čo v sebe máme. Naša myseľ je neskutočne komplikovaná a niekedy stačí, že keby nám niekto vedel čítať s pier a vedeli by o nás všetko. Niekedy je ťažké byť takým, akým nechceme byť. Každý deň mám pocit, že všetko čo sa deje v živote, tak za to plne nesiem nejakú zodpovednosť. Ale na druhej strane, si to nemôžem vôbec vyčítať. Robil som všetko tak, ako mi to srdce kázalo a dokonca z vedomím, že je to nesprávne. Fungujem ďalej a neskoro je moralizovať nad tým, čo sa naozaj deje. Treba v sebe mať akú psychickú silu, s ktorou to dokážem skutočne potiahnuť. Celý život je o nejakej veci a neustále treba bojovať, teda zdvihnúť hlavu. Dôležité sa netváriť, že to všetko máme na saláme, lebo takto sa v živote ani jeden problém nevyriešil. Hlavne netreba klesať na duchu, lebo toto je nesprávny spôsob nášho myslenia.

Nemôžem porovnávať minulosť s prítomnosťou, aj napriek tomu že viem aká bola. Ako na minulosť si treba spomenúť a povedať si, že bola krásna. Ale netreba sa v nej zaseknúť, lebo môže sa stať, že prestaneme vnímať veci, čo sú pred našim nosom. Potrebujeme cítiť ten pocit, keď nás má niekto skutočne rád. Nepotrebujeme to cítiť, len jeden deň, ale chceme to tak cítiť stále. Chceme zapadnúť do spoločnosti určitých ľudí, ale nie vždy sa nám to podarí. Byť iný znamená znášať následky svojich konaní a vedieť niesť za ne zodpovednosť. Proste treba si priznať v duchu určité zlyhanie, ale nie sa opúšťať a predčasne sa vzdávať. Nemôžme robiť neustále chyby, ako aj tie patria k životu, ale netreba to s nimi preháňať. Vždy treba robiť všetko preto, aby sme sa mali naozaj lepšie. Môžme byť sami sebou, vždy sa to dá, len sa treba o to skutočne snažiť. Len niekedy sa nedá všetko riešiť a nemôžem svoj život zameriavať iba na neustále riešenia problémov iných ľudí. Robím to celý život a pomaly sa cítim ako taká ovca, prispôsobujúca sa stádu a sám viem že som inde.

Pomaly si začínam vyčleňovať určité skupiny ľudí s ktorými prichádzam do styku. Ako rodina bude vždy na prvom mieste od ostatných ľudí a od kamarátov. Nech sa čokoľvek udeje v mojom živote, tak sa vždy pozriem na to, kto ma môže skutočne usmerňovať a motivovať kráčať dopredu. Ako vždy sa vraví, že človek by mal veriť sám sebe, ale aj s tohto pohľadu, je to veľký nezmysel. V dnešnej dobe nevieme na koho sa spoľahnúť a kto nám podá pomocnú ruku. Nežime v umelej predstave, že všetci budú k nám milí, lebo ani toto nie je pravdou. Lebo v skutočnosti ten čo je psychicky silný, tak dokáže všetko okolo seba prekonať. Ten čo je slabý, tak tomu sa začnú vysmievať a ešte ho budú psychicky šikanovať. Slabý jedinec v tejto spoločnosti nedokáže vôbec prežiť a ja sám viem, že čo je to, pozrieť sa na veci s pohľadu dvoch strán mince. Teda sa vraví, že všetko zlé je na niečo dobré, lebo postupom času si uvedomíme, že všetko čo nám ublížilo v živote, tak nás posilní.

Netreba sa spoliehať na to, že nám všetci budú hovoriť pravdu, lebo sám viem ako to je. Nie všetci sa idú potrhať od toho, aby povedali nejakú životnú pravdu. Ľudia budú zahmlievať rovnako, ako to robia naši politici 25 rokov. Stále tie isté klamstvá, lebo v inom a smradľavejšom obale.  Ale ani pravda človeku nezaručí dostatočnú ochranu a vždy sa s neho môže nepohodlná osoba. Za pravdu mnoho ľudí zomrelo a doteraz to tak platí. Necítim rozdiel medzi klamstvom a pravdou, teda ich vplyvy na človeka môžu byť bolestivé alebo mierlivé. Len celý ten dopad je absolútne iný, než môžeme všetci reálne čakať. Každá jedna myšlienka ktorú povieme, dokáže zmeniť nielen náš život, ale aj život tých ostatných. Stále si to uvedomovať a beriem na vedomie každú jednu zmenu, čo v živote naozaj nastane.

Pochopil som, že koho sa naozaj držať a od koho si mám držať odstup. Nie je to ľahké zistiť, že ako človek dokáže rýchlo zradiť našu dôveru. Ale viem, že v živote vždy nájdeme ľudí, čo budú lepší od tých s ktorými sme boli. Aj tých o ktorých si myslíme, že nás milujú, tak nás v skutočnosti nechcú. Treba milovať tých, ktorí sa zaujímajú o to, ako sa skutočne cítime a stoja pri nás. Takýchto ľudí skutočne potrebujeme a nie tých, čo nám len podkopávajú nohy. Ako neraz strácam tých čo som ich nazýval kamaráti, ale postupne sa snažím nachádzať tých čo sú skutoční priatelia a nedokážu podraziť človeku nohy. Mám takých ľudí a vážim si ich najviac na celom svete. Možno si myslím niekedy, že tí ľudia pri mne nie sú a popri tom sú duševne a psychicky so mnou. Vážim si ich čas aj napriek tomu, že neraz majú sami dosť vlastných starostí.

V mojej mysli sa deje strašne veľa vecí, ale som vďačný za každé ľudské pochopenie. Som rád za každého človeka, ktorý dokáže neraz v daných situáciach rozmýšľať ako ja. Necítim sa sám, ale stále potrebujem oporu nejakých priateľov a psychickú oporu. Viem že na svete životom, môže prísť niekto, kto dokáže človeka motivovať k tomu byť lepším. Ja nech som akýkoľvek, ale proste nebudem taký, ako to chcú odomňa iní. Lebo mám svoj vlastný rozum, ktorý mi hovorí, že toto treba spraviť úplne inak. Musel som ukázať v každej ťažkej situácii, že som naozaj silný a musím to ukázať znova. Lebo viem že iba ťažké situácie ma dokážu skutočne posilniť a uvedomiť si hodnoty tohto života. Viem že v živote by som menil všetko, ale najme moje rozhodnutia, čo som spravil neraz. Ale aj napriek tomu ich nesmiem ľutovať, lebo proste sa museli stať a boli dané. Niekedy nemám inú možnosť, len všetkému čeliť a nebáť sa tých ťažkých vecí, aj napriek tomu, že nie sú pre mňa ľahké.

 

Vysvetlili záhadu zamotaných slúchadiel. 120 uzlov zvládnu vo vrecku za pár sekúnd

23. júna 2014

Zamotané slúchadlá na 120 spôsobov už za pár sekúnd – to je výsledok experimentu, ktorý tím fyzikov analyzoval prostredníctvom matematickej teórie uzlov. Aktuality.sk prinášajú aj návod, ako ich rozmotať čo najrýchlejšie.

Len máločo dokáže hudobných fanúšikov vytočiť tak rýchlo ako klbko zamotaných slúchadiel. Komplikované uzly vznikajú vo vrecku alebo v taške už za pár sekúnd. Potvrdzuje to experiment tímu fyzikov, ktorí využili počítačové simulácie, aby identifikovali, ako vzniká 120 odlišných komplikovaných uzlov.

Fyzici Dorian Rayner a Douglas Smith potvrdili, že zložité uzly vznikajú v priebehu sekúnd a že pri menej poddajných kábloch nie je komplikované zamotanie slúchadiel, pri ktorom ľudia zvyknú strácať nervy, až také pravdepodobné.

V praxi zauzlenie vzniká, keď do seba narážajú jednotlivé konce slúchadiel. Majú pri tom tendenciu ovíjať sa podobne ako nite pri pletení alebo tkaní. Pravdepodobnosť zauzlenia i typy uzlov skúmali odborníci z kalifornskej univerzity v San Diegu.

3415 pokusov

Súčasťou experimentu boli slúchadlá s rozdielnou dĺžkou. Fyzici ich jednotlivo umiestnili v krabiciach a pomaly nimi otáčali podobne ako v bubne. Potom krabice otvorili tak, aby boli vzniknuté uzly zachované. Komplikované uzly zaznamenali fotoaparátom.

Experiment opakovali 100-krát s každou dĺžkou, aby mali dostatok štatistických údajov, ktoré ďalej spracovali pomocou počítačovej simulácie. Takto fyzici identifikovali až 120 typov komplikovaných uzlov, pri ktorých sa jednotlivé pramene prekrížili najmenej 11 ráz. Je to výsledok 3415 pokusov.

Pri analýze fyzici využili matematickú teóriu uzlov, ktorá zohráva dôležitú úlohu aj v ďalších vedných odboroch. Prišli na to, že v závislosti od dĺžky slúchadiel sa pravdepodobnosť zložitejšieho zauzlenia zväčšovala. Pri určitej dĺžke však už ďalej nerástla.

Ako zamotané slúchadlá rozuzliť čo najrýchlejšie

Najprv treba nájsť koncovku slúchadiel a najbližší uzol, ktorý je pri nej. Oveľa jednoduchšie možno uzly rozmotať, ak už je jeden koniec voľný. Koncovku treba držať ďalej od “klbka” a snažiť sa jednotlivé pramene od seba oddeliť.

V prípade, že to nefunguje, treba pod okraj uzla umiestniť hrot pera a snažiť sa takýmto spôsobom uzol uvoľniť. Zvyšok kábla treba prepchať cez spleť. Opakovaním tohto postupu možno prísť až do toho bodu, keď budú všetky uzly rozmotané.

zdroj: aktuality.sk

Cesty iných názorov

22. júna 2014

Niekedy sa staviam k veciam zvláštne,

nechápem už, kde to viazne,

môžem veľmi veľa priateľov,

ale je málo reálnych priateľov,

neviem kto pri mne skutočne zostane,

že či si ma daný priateľ skutočne zastane,

celý život chápem že nie všetci budú so mnou priatelia,

iba tí čo ma poznajú, tak zostávajú moji priatelia,

na ceste životom si prechádzam často s nimi,

pozeráme sa na tento svet svojimi vlastnými očami,

naše názory sa veľmi od okolia niečím líšia,

nie vždy v nich môže platiť nejaká zvláštna zhoda,

sú chvíľe, kedy sa v danom momente rozhádame,

ale po každej výmene názorov sa znova udobríme,

všetci máme nejaké svoje radosti a starosti,

občas silno musíme prekonať všetky svoje bolesti,

chcem niekedy pochopiť, prečo to tak musí byť,

že slzy v očiach, by som radšej chcel skryť,

odchádzajú tých ktorých som mal skutočne rád,

nie všetkým stojím za svoj vlastný pohľad,

cesty priateľov sa musia raz rozísť,

aby sme našli nových ľudí pre ktorých budeme žiť,

naučil som sa že musím nechať ľudí odísť preč,

v živote pomaly strácam nad všetkým reč,

príde raz kto ma skutočne pochopí,

niekto kto mi úsmev na tvári vyčarí.

Facebook padol – oživili ho po pol hodine

19. júna 2014

Ak ste dnes nemohli krátko po 10:00 hodine pridať príspevok na  sociálnu sieť Facebook, nie ste sami. Sociálna sieť totiž zaznamenala celosvetový výpadok. Hlásenie o chybe sa objavilo priamo na stránke s upozornením, že na odstránení poruchy sa pracuje.

Prihlásiť sa na sociálnu sieť mali problém užívatelia počítačov aj mobilných telefónov. Tento incident predstavuje najdlhší výpadok, aký spoločnosť zaznamenala. Chybu  zaznamenali v Menlo Park v Kalifornii, kde má spoločnosť sídlo.

Výpadok siete ovplyvnil nielen bežných užívateľov, ale aj  stránky, ktoré na sociálnej sieti riešia svoje obchody. Výpadok, ktorý nastal zrejme na celom svete, sa napravil približne po 30 minútach. Výpadok sociálnej siete ovplyvnil aj akcie spoločnosti.

Výpadok nahlásili ľudia po celom svete prostredníctvom druhej najpreferovanejšej sociálnej siete Twitter. Prispievali mnohými správami, zdieľali fotografie a vtipkovali o výpadku. Sociálna sieť Twitter zaznamenala vďaka výpadku Facebooku oveľa väčší nárast návštevníkov.

Spoločnosť Facebook sa za výpadok ospravedlnila prostredníctvom svojho hovorcu. Chybu vraj vyriešili čo najskôr a v súčasnosti by mala stránka fungovať na 100 percent.

Dnešný výpadok nebol jediný

  • V septembri 2010 postihol výpadok sociálnej siete aj ďalšie internetové stránky, ktoré používali aplikácie z Facebooku. Nedostupné boli vtedy napríklad “Like” tlačítka. Užívatelia museli byť trpezliví a na svoj  “Like” si museli počkať.
  • Od rána 7.3. 2012 prichádzali správy z celej Európy, Afriky aj Stredného východu, že sociálna sieť Facebook má výpadok. Nedostupnosť stránky hlásilo aj niekoľko užívateľov zo Slovenska. Web sociálnej siete sa mnohým v ranných hodinách podarilo načítať až na niekoľkýkrát. Koreňom problému bol vtedy zrejme problém v chybnom smerovaní DNS. (systém na správu doménových mien počítačov a ich IP adries). Informovalo o tom aj zive.sk.
  • Sociálnu sieť Facebook postihol výpadok aj v 21.10 2013. Kvôli nemu nemohli niektorí používatelia pridávať nové príspevky alebo písať komentáre či posielať správy. Informoval o tom server Mashable. Facebook vtedy vo svojom  stanovisku uviedol, že výpadky boli spôsobené bežnou údržbou. Tento výpadok zaznamenali aj užívatelia na Slovensku.

Facebook sa môže pochváliť až 500 miliónmi užívateľov po celom svete. S týmto číslo je najväčšou sociálnou sieťou na svete. Jeho zakladateľ Mark Zuckerberg je jedným z najbohatších mužov planéty.

zdroj: aktuality.sk

Lily Allen: Vždy som túžila po sláve

18. júna 2014

Britská speváčka Lily Allen vyhlásila, že vždy chcela byť slávna. Dvadsaťdeväťročná dcéra herca Keitha Allena a filmovej producentky Alison Owen to prezradila v rozhovore pre britský denník The Daily Telegraph.

“Vždy som chcela spievať, no myslím si, že viac ako to, som chcela byť slávna. Videla som, že so slávnymi ľuďmi zaobchádzajú lepšie ako s tými, ktorí neboli slávni. Chcela som sa cítiť výnimočne,” povedala Allen a dodala, že jej k tomuto pocitu dopomohla aj matka.

“Mama sa pekne obliekla a išla na udeľovanie cien BAFTA alebo na nejakú filmovú premiéru. Cítila som, že chcem, aby to bolo skutočné, aby som do toho sveta naozaj patrila a necítila sa tak, že sa na to len hráme,” vyjadrila sa.

Lily Allen sa narodila 2. mája 1985 v londýnskom Hammersmithe. V roku 2006 vydala debutový album Alright, Still obsahujúci skladbu Smile, ktorá ovládla britský singlový rebríček. Komerčne úspešný album jej priniesol i nominácie na Brit Award či Grammy. O tri roky neskôr uzrela svetlo sveta druhá štúdiovka It’s Not Me, It’s You, ktorú v roku 2010 nominovali na Brit Award v kategórii Najlepší britský album a Allen si z ceremoniálu odniesla sošku pre Najlepšiu britskú sólovú interpretku. Z tejto nahrávky, ktorá sa umiestnila na vrchole britského albumového rebríčka, pochádzajú úspešné single ako The Fear a Not Fair.

Allen má na konte aj tri prestížne ceny Ivor Novello, ktoré udeľuje Britská akadémia textárov, skladateľov a autorov (BASCA). Začiatkom mája vydala tretí štúdiový album Sheezus (2014).

zdroj: aktuality.sk

 

Všetko čo potrebujeme

17. júna 2014

Celý život sa nejako staviame k určitým veciam a je jedno ako. Chápeme že všetko čo sa v našom živote deje, nie je žiadnou náhodou. Poznáme všetci ten pocit sa zobudiť, uvedomiť si význam určitých situáciach a postaviť sa im zoči voči. Viem že nie je najjednoduchšie fungovať v existencii mladých ľudí, ktorí na isté životné myšlienky zdieľajú iný názor. Treba si uvedomiť, že v živote potrebujeme len jedno, vedieť že nás niekto má rád a že nám ten človek dokáže za každých okolností pomôcť. Netreba od života si želať príliš moc a ani chcieť toho príliš málo. Treba vedieť byť skromný a nie vždy mať veľké perie ako taký vták. Ako nahovárame si, že potrebujeme veľa vecí vo svojom živote, tak tu by som každého uviedol do menšieho omylu. Nie je to pravdou, v živote potrebujeme len tie najdôležitejšie veci, ako zdravie, láska a priateľstvo od ľudí, ktorých máme nadovšetko veľmi radi. Preto neraz by som si prial, keby ľudia rozmýšľali rovnako ako ja, ako nemusia zo všetkým súhlasiť a ani ich k tomu nijako nenútim.

V živote je veľa vecí čo musím riešiť a je jedno v akom štádiu to je. Niekedy mám také zmiešané pocity zo života a najme z vecí, čo sa okolo mňa dejú. Uvedomujem si, že koľko vecí sa môže zmeniť za jeden deň a často ich neviem ovplyvniť. Neraz mnohým ľudom niečo sľubujem a sú iné okolnosti, ktoré ma nútia odložiť veci, ktoré som si naplánoval. Ale to neznamená že nevyjdú, len sú dočasne odložené a vždy sa môžem k nim vrátiť. Niekedy mám chaos v tom, komu som čo povedal a ako som to povedal, ale vždy sa snažím vo svojom živote, nielen vychádzať z ľuďmi, ale aj robiť určité kompromisy. Som človek čo rieši problém do hĺbky a všetko robím tak, aby som to dokázal dotiahnuť do úspešného konca. Proste neriešim iba tie veselé veci, ale aj veci čo sú vážnejšieho charakteru. Sú chvíle, kedy sa snažím prispôsobiť určitej situácii a vcítiť sa do tých ľudí. Viem že nikto z nás nemá najjednoduchší a najlepší život, teda nemám ho ani ja, ale snažím sa ho zlepšiť všetkým okolo seba.

Neraz verím tomu, že sa stretnem z jedným človekom, ktorého si strašne moc vážim a že bez neho by som to nikdy nedal. Viem že budem mať možno trému a že mi bude silno biť srdce. Celkovo v živote mám voči ľudom veľký rešpekt a neraz sa bojím tých, ktorí iným doslova naháňajú strach. Snažím sa pomáhať všetkým bez rozdielu, aj keď treba si uvedomiť, že každá pomoc má svoje hranice a že ju ľudia môžu ľahko zneužiť. Viem že čo reálne pre tých ľudí dokážem urobiť a viem že čo pre nich nemôžem urobiť, teda že im moc nemôžem pomôcť. Ja naozaj môžem robiť iba to, čo je v mojej zodpovednosti a ak sa stane že v niečom zlyhám, tak si priznám chybu. Neraz sú chvíle, kedy o istých veciach nemôžem hovoriť, doslova ani s tými najbližšími ľudmi ktorým by som mal o svojich pocitoch a názoroch povedať. Proste moment istého uzavretia sa do seba považujem u seba za ľudskú chybu, ale zas na druhej strane mi to pomáha, sa neotvárať každému človeku zo všetkými mojimi starosťami. Snažím sa na veci pozerať z oboch strán, teda viacmenej som taký umiernený realista vyznávajúci staré spôsoby života. Teda nechcem sa prispôsobovať všetkému, ale sú veci čo človeka zhltnú ako čierna diera.

Taká dôležitá vec ktorú potrebujeme v živote je mať nejaké pevné priateľstvo. Teda ho mám z niektorými ľuďmi ako Elenkou, Evkou, Nikolkou, Petrom, Viktorom, Radkou, Ivkou, Maťkami, Peťulkou, Erikou, Miluškou a mnohými ďalšími. Najviac pri mojej sesternici Maťke chápem, čo to znamená slovo rodina a nie žeby som to predtým nechápal, ale konečne viem, že čo to znamená mať človeka o ktorom môžem povedať, že je tou správnou a skutočnou oporou. Tiež sa snažím odlíšiť že kto je pravý a kto nie. Snažím sa dávam pozor, aj keď koľko razí sa to nedá odhadnúť a väčšinou to vypáli tak, že ten čo sa tváril ako priateľ, tak nám bodol nôž do chrbta. Ako som pochopil, že v živote sa nemôžem neustále uzatvárať do vlastnej ulity a že občas musím vyliezť von. Najviac je dôležité, nebyť sám, lebo samota je najväčším zabijakom a nie je vôbec dobrá. Človek by nikdy nemal byť sám a vždy by sa mal držať aspoň pár ľudí, ktorí by ho dokázali naozaj chápať. Ako vážim si svoju rodinu, ktorá sa mi snaží vždy pomôcť, ako sa najlepšie dá, aj keď niekedy im to tiež moc neuľahčujem.

 

Ale vždy by trebalo spomenúť to najdôležitejšie teda zdravie. Môžeme byť akokoľvek silný a mocný, ale prvoradé je, aby sme boli zdraví. Keď máme zdravie, tak máme všetko čo si môžeme priať. Je jedno čo to je, hlavné je, že to naozaj máme. Neraz si prajem, aby sa pomohlo tým ľudom, čo sú na to najhoršie a žijú v ďaleko horších podmienkach a nemajú strechu nad hlavou. Viem že sa v mnohých článkoch opakujem, ale toto je dôležitá vec, ktorú si musia uvedomiť všetci ľudia, ja si to uvedomujem a preto na to budem upozorňovať. Napriek tomu treba venovať svoju lásku tým, čo to majú zo svojim zdravotným postihnutím najťažšie. Naozaj si treba uvedomiť, že čo zdravých ľudí má prakticky všetko, čo si zaželajú od svojich rodičov a títo ľudia čo to majú najťažšie, tak chcú iba jednu vec v živote, aby ich mal niekto rád a bol im tiež oporou. Sám som človek, čo je iný než všetci zdraví ľudia a preto sa snažím brať život taký aký v skutočnosti je. Viem že autizmus bude pre mnohých neznámou a že mnohí ho nedokážu akceptovať v plnom rozsahu. Ale človek keď chce tak dokáže zapadnúť do spoločnosti zdravých ľudí, ale to sa tiež nepodarí hocikomu. Zapadnúť do spoločnosti ľudí, ktorí sú schopný človeka prijať takého, aký naozaj je, je skutočne umením.

Každý z nás má právo sa zaľúbiť, dokonca aj človek pre ktorého to nie je najľahšie. Ale v rámci lásky, ako sa človek môže cítiť šťastný, tak môže aj totálne padnúť na dno. Koľko ľudí neraz vďaka ľáske nevnímajú okolitý svet a ďalších ľudí okolo seba. A to je veľká chyba, keď sa kvôli láske zabúda na tých dôležitých ľudí a to nemyslím iba rodinu, ale celkovo kamarátov. Je pekné sa do niekoho zaľúbiť, ale na druhej strane, treba žiť v realite a zistiť že či ten vzťah má nejakú perspektívu. Niektorí ľudia sa zasnúbia a poznajú sa sotva len rok, teda vstupujú do zasnúbenia bez rozmyslu a jeden z nich by mal najprv dokončiť školu a potom dačo riešiť. Ako pri ľuďoch čo sa poznajú omnoho dlhšie a žijú spolu, tak sa to dá pochopiť. Prežili spolu určitú časť života, poznajú svoje kladné a záporné vlastnosti. Majú sa radi a vedia o sebe takmer všetko, je pár ľudí čo sa zasnúbilo a urobili to z rozumom. Je veľa ľudí čo sa náhli do manželstva a nakoniec zistia že nie sú spolu štastní. Ak si ľudia medzi sebou zajatú, tak je potom ťažké niečo naprávať a potom sú sklamané obidve strany, ktoré sa neskôr súdia o deti. Neraz kvôli hádkam dvoch ľudí, trpia ich vlastné deti, ktoré sú smutné s toho, že sa v rodine ich rodičia hádajú, ale ako sa vraví, každá búrka raz prehrmí.

Všetko čo v živote potrebujeme máme pred svojimi vlastnými očami. Len si to musíme zobrať a nepustiť to z rúk, každý jeden moment je dôležitý. Keď cítime že máme niečo spraviť, tak to proste spravme a nestojme na mieste. Nevzdávajme sa len preto, že nám to niekto prikáže, alebo že nám to určí nejaká hlúpa smernica z Európskej únie a Bruselu. Buďme sami sebou a kašlime na nejaké predsudky ľudí, ktorí nepoznajú náš svet a nevedia o ňom prakticky nič. Všetci sme jedno a dôležité je, aby sme spolu držali, ako taká jedna veľká armáda a bojujme za naše ľudské práva. Neobhajujme len svoje práva, ale plňme si aj svoje povinnosti, čo máme voči štátu. Treba robiť všetko preto, aby sme sa necítili len my šťastní, ale aj ľudia okolo nás. Život má svoju prirodzenú postupku, ideme od ľahkých krokov k tým ťažším a snažíme sa vyrovnať zo všetkým, čo nás v živote čaká. Lebo v živote je stále veľa zmien a zákonov ktoré musíme prijať, aj keď nechceme. Ale netreba sa vzdávať, treba stále skúšať niečo nové a niečo čo nás obohatí. Ja stále niečo študujem nejaké zákony a paragrafy, stále zisťujem pravdu o svete a snažím sa ju posunúť k ľuďom. Netreba žiť vo falošnom pozlátku a treba žiť v realite, lebo realita je krajšia ako všetky výmysly okolo. Treba sa stretávať z ľudmi, riešiť s nimi svoje pocity a názory, ale hlavne dôležité je nebyť ticho, lebo mlčaním človek preukazuje svoj nechcený súhlas a podporu voči tomuto systému. Hlavne treba vždy veriť v lepší zajtrajšok a v životné presvedčenie, že človek keď chce niečo spraviť, tak sa musí o to pričiniť reálnymi činmi.