365: 2012 – 2022 – Svetlo a tma

Svetlo a tma sú večne s nami,

s nami všetky ciele prekročili,

nezostávame v tejto dobe osamote,

všetko v živote raz navždy zhasne,

ale pokiaľ svetlo v našom živote svieti,

tak všetko zlé sa zrazu rozostúpi,

keď nádej v našom srdci stále je,

vďaka nej všetko krásne zvládneme,

problémy už nebudú také veľké,

lebo všetko v živote bude veľmi malé,

pochopenie toho nie je nikdy dosť,

verím že ho každý nájde za hrsť,

keď všetky rany v živote prebolia,

potom všetko dobré bude znova.

Nie som zlý, len mám svoj svet

Sú ľudia čo majú svoj vlastné svety a je to úplne v poriadku. Aj ja mám svoj svet a je na mne či si ľudí naozaj k sebe pustím. Ľudia možno majú pocit že keď mám svoj svet tak automaticky musím byť zlý a uzavretý človek. Nie som pred svetom uzavretý, ale sú situácie kedy je náročné sa vnútorne otvoriť. Niekedy si ľudia môžu jedno slovo alebo nejakú moju myšlienku zle vysvetliť. V súčasnosti človek čo chce žiť pokojne je vlastne lenivým. To že chcem žiť pokojným životom neznamená že na veci reálne kašlem. Pokiaľ cítim že nie som prijatý a pochopený, nebudem sa silou mocou niekam tlačiť ak tam nepatrím. Prišiel som na tento svet aby som mal možnosť výberu. Aby ak sa vo svojom živote rozhodnem niečo urobiť prial by som si aby to ľudia rešpektovali. Chcem cítiť že sa nemusím o tom čo cítim báť rozprávať a báť sa že by to mohlo byť otočené proti mne. Rád sa otvorím ak viem v skutočnosti komu. Preto veľa nad tým premýšľam a autisti viac premýšľajú o svojich pocitoch. Tiež premýšľam o tom čo by sa udialo keby som ako väčšina ľudí. Len sa snažím žiť pokojným životom, počúvam hudbu ktorú mám rád a vážim si prítomnosť. Ale niekedy prídu obdobia úzkostí a pocitov čo ma dokážu vykoľajiť. Som citlivým a niekedy som smutný ako sú mi povedané určité slová ktoré aj keď sú myslené v dobrom bolia. Snažím sa pristupovať k životu svojim vlastným tempom. Mám svoje sny v ktoré verím a ja si vyberiem čo absolvujem. Vyberiem si cestu a spôsob ako sa budem pozerať na svet. Vycítim kto ma má naozaj rád a kto si potrebujem nájsť ku mne cestu. Ale niekedy sa tie cesty z ľuďmi nedokážu pretnúť aj keby som sa veľmi snažil. Tie svety sú príliš vzdialené, aby som s tým niečo urobil. Lebo ľudí nepretvorím a ani to nikdy nebudem chcieť. To že vnímam svet odlišne a neočakávam od neho veľmi veľa neľutujem. Či to tomu ľudia rozumejú alebo nie až tak na tom nezáleží a nezaoberám sa tým. Len sa snažím žiť svoj vlastný život ako najlepšie viem a na tom naozaj záleží.