Restt – prvý Slovák s partnerstvom na Twitchi

Som sa rozhodol že napíšem niekoľko riadkov o Resttovi, keďže okrem Refresheru to ešte málokto robí. Restt je z Dubnice nad Váhom (Trenčín) a začal streamovať v polovici marca. Nebol som od začiatku na vikingskom streame, ale celkovo to začalo League Of Legends, ktoré neskôr prestal hrať, lebo nedokázal pri hre komunikovať z ľuďmi. Prakticky som na streame už druhým mesiacom a čoraz väčší prehľad mám o tom čo hrá. Najviac si získal ľudí svojim rageom na FIFU 14 a sa stále viac stal obľubenejším streamerom a hráčom hier. Mnoho ľudí hovorilo že LOLKO je obyčajná rakovina a že pri tej hre človek nemá žiadnu radosť a nenaplní ho v ničom. Postupne som začal zisťovať že prečo je to tak a postupne som začal zdieľať rovnaké názory. Mnoho ľudí sa pohoršuje nad tým aký má Restt slovník, ale za nadávky ešte nikoho nezabili a ani nezavreli do basy. Resttov cieľ bol na začiatku sa úplne odlíšiť od iných streamerov a letsplayerov tým, že svoje livestreamy postaví na komunikácii z ľudmi. Proste ma na ňom baví, že proste nemá problém sa baviť na akúkoľvek tému a to je na ňom také dosť hodnotné. Má 23 rokov a za sebou strednú strojársku školu teda ako to povie väčšinou strojarinu. Točí vlogy, pridáva rôzne videá, vyjadrenia na určité spoločenské udalosti a podobne. Meno Restt z dvoma t vzniklo, lebo slovo Rest znamená odpočinok a nechcel aby to niečo znamenalo, takže preto Restt.

Restt okrem hrania hier chodí do roboty a takmer skoro každý deň ťahá 15 hodín v robote. Chodí do fitnesska kde okrem toho že cvičí, je trénerom a zároveň okrem tej práce aj upratuje pracovisko v ktorom je. Prakticky príde vždy o desiatej večer a potom pustí stream. samozrejme aj zo svojou obľúbenou pesničkou a hneď potom povie že čo bude hrať. Restt aký je mimo hrania hier, tak je aj na verejnosti a nepotrebuje sa meniť kvôli niečomu, čo znamená že je sám sebou. Za 5 mesiacov dosiahol že ho sleduje celkovo pol milióna ľudí a že číslo ľudí ktorí ho sledujú je 6 758 ľudí a to číslo sa stále navyšuje. Dokázal to bez zdieľania svojho kanálu, bez zdieľania svojej stránky na akékoľvek weby. Proste tento úspech sa udial bez spamu a nespamuje mu tam skoro nikto, teda málo je takých prípadov. Cez deň hráva rôzne hry DayZ, Nether, World Of Warcraft, ARMA 3, CS:GO teda hry pri ktorých môže komunikovať z ľudmi a večer hráva rôzne príbehovky a hororovky teda Nightmare House 1 a 2, Mafia, Mafia 2, Cry Of Fear, Alan Wake a mnoho ďalších. Teda ešte po prejdení hry sa samozrejme hlasuje že aká hra by mala bývať na večernom streame. Tá hra čo vyhrá, tak sa vyberie a hrá sa v dané večery dokým ju neprejde. Pri príbehových hrách sa snaží viac sústrediť na príbeh, aby neskákal do dialógov. Potom po prejdení hry alebo na konci streamu, teda je to samozrejme individuálne sa pustí hudobná hymna Cat Stevens – If You Want Sing Out, Sing Out ktorú máme všetci veľmi radi a samozrejme aj ja som si ju veľmi obľúbil alebo nová hymna Kid Cudi – Pursuit Of Happiness.

Sa dostanem k tomu partnerstvu ako je uvedené v nadpise, tak v tomto prešiel veľký kus cesty. Aby získal partnerstvo s Twitchom tak musel splniť určité kritériá, musel dosiahnuť na svojom kanáli určitú métu že každý deň ho pri každej jednej hre bude sledovať dostatočné množstvo ľudí, čo sa mu prakticky podarilo naplniť do dokonalosti. Písal do zahraničia, kde sa prakticky vybavuje žiadosť o partnerstvo s Twitchom a musel čakať na to, že či mu to partnerstvo schvália. Na základe schváleneho partnerstva okrem toho, že mohol Restta niekto podporiť donateom a ľubovoľnou sumou, tak pribudlo tlačítko Subscribe čo znamená že človek na základe toho prispeje 4,99 dolárov v prepočte sú to tak približne 2-3 eurá. Ten čo dá donate prakticky tým nezíska nič, len akurát tak dobrý pocit že mohol prispieť hocijakou sumou. Subscriber prakticky získava rôzne smajlíky je zvýraznený v chate a získava rôzne výhody, teda môže Resttovi vyberať rôzne hry, zároveň ak sa mu daná hra nebude páčiť, tak ju môže zmeniť a zároveň môže súťažiť o rôzne herné ceny. Samozrejme sú aj náhodné súťaže pre nás viewerov čo sledujeme jeho kanál a môžeme vyhrať rôzne hry. Teda sa vyberú traja ľudia čo vyhrajú nejakú hru. Resttovi zo subscribu nejde celá suma, teda to znamená že druhá polovica peňazí ide Twitchu. Vytvorila sa skvelá komunita ľudí s ktorými sa dá skvelo pokecať a navzájom si pomáhame, teda sa k tomu ešte dostanem v ďalšom riadku.

Mnoho ľudí neraz rieši prečo Restt nadáva a že čo chce tým povedať. Len proste sa nezatvára pred realitou a nemá strach povedať svoj názor, za čo ho reálne cením. Ako som spomínal nemá problém odpovedať na naše otázky, proste sa teší zo života a nezaoberá sa nejakými negatívnymi vecami. Dokáže sa porozprávať zo všetkými ľudmi bez rozdielu, chat je absolútne slobodný a každý človek čo tam niečo napísal tak nebol za to odsudzovaný, lebo to je jeho názor. Je to proste sympatický chalan s ktorým sa všetci dokážeme nasmiať a je s ním veľká sranda. Neraz robí ranné streamy soboty, kde je súťaž o GTA 5 a každým kto dá vstupné 1 euro do súťaže a napíše svoj email, tak je okamžite v súťaži a má väčšiu šancu vyhrať. Restt robil aj 90-dňový vikingský stream a neraz hral aj Diablo 3, teda tieto streamy mali charitatívny smer a robí ich doteraz. Mnoho ľudí si myslí, že sa Restt prevádza na webke a robí zo seba niečo viac, ale to nie je vôbec pravda. Teda mnoho ľudí nevie že prispieva na organizáciu Save The Children a je to nezávislá organizácia kde idú peniaze do Afriky a na základe toho sa deťom čo sú zasiahnuté chudobou pokúpia veci, teda nejaké potraviny, vodu a mnoho ďalších vecí. Buď venuje 10 eur alebo 1 euro, teda vtedy človek vie, že tie peniaze prídu na tú danú organizáciu a že sa tým deťom a ľudom čo sú poznačení chudobou aspoň nejako pomôže. Samozrejme robí aj rôzne vtipné videá s kamarátmi teda Morugu, Surstromming a rôzne uletené videá pri ktorých sa každý nasmeje.

Dostanem sa ku komunite všetkých ľudí, teda aj keď sa stream vypne, tak sa všetci medzi sebou bez problémov rozprávame. Nemáme problém sa rozprávať o všetkom a ja nemám problém sa im zdôveriť s tým čo ma teší a čo ma trápi, lebo viem že títo ľudia ma skutočne vypočujú a chápu ma. som si strašne obľúbil Mimi, Ukrajinca, Janušku, Šárku a Stryca. Sú to moji najlepší priatelia, čo ma chápu a skutočne pri mne v každom ohľade stoja a dá sa s nimi super pokecať o všetkom.  Ako v tom chate mám rád všetkých, neviem si predstaviť že by som s tými ľudmi nepísal. Je s nimi rovnaká sranda ako z Resttom a prídem tam aspoň na iné myšlienky. Neraz si spomeniem na komunitu na G-Unit City fóre čo sme mali teda menovite Seven Six, PEchi, Mya, Kolec, Martiaz a spol, bola to super komunita len škoda, že všetci išli iným smerom. Teda si spomínam aj na tú ďalšiu komunitu, kde som si našiel ďalších super priateľov a z niektorými si doteraz píšem. Mám pocit že v tejto komunite sa cítim šťastne čo je vytvorená vďaka Resttovi, lebo sa tam proste vždy nasmejem. Nie je tam žiadna nuda a vždy sa máme o čom rozprávať, teda sú tam aj dosť empatickí ľudia, čo sa vedia vcítiť do danej situácie.

Restt založil Plug.DJ kde si všetci púšťame svoje najobľúbenejšie pesničky a proste si to tam užívame. Všetci máme svojich vlastných avatarov a tie postavičky rôzne poskakujú. Neraz v niektoré dni sa púšťajú čisto len staršie skladby a doslova s iužívame hranie starších hitov. Na tom Plug.DJ je tiež super a som rád že si tam môže pustiť rôznu hudbu. Teda je tam pár pravidiel čo tam treba dodržiavať teda žiadne vulgarizmy, pesnička mať viac ako 6 minút a keď sa niekomu nepáči daná pesnička, tak sa komunita z moderátorom zhodne a dajú tlačítko Meh. Woods znamená že ľudia na tú pesničku tancujú a v rámci toho získavajú body, vďaka ktorým si odomknú rôzne postavičky. Je to veľmi veselé, vtipné a zároveň to nesmierne pobaví. Tam si tiež v chate píšeme a rozumieme si, takže tá komunita funguje bezchybne. Všetci sme tam kamaráti a keď sa nám niečo nepáči, tak nemáme problém vyjadriť svoj názor a potom všetci ideme bez problémov ďalej. Ja v tej komunite fungujem pod menom Cashbank a tá prezývka mi vydržala strašne veľa rokov a vydrží jednoznačne.

Tento záver by som chcel zakončiť tým, že každý streamer má svoju komunitu a nemá rád keď mu tam niekto spamuje a robí reklamu inému streamu. Takýto spôsob doslova ubližuje našej komunite a aj komunite iných ľudí. Ako rád si pozriem aj iných ľudí ako Zdochliakka, Jenny Jane, Selassieho, teda ďalších ľudí ktorých rešpektujem za to, že sa snažia to robiť pre komunitu svojich ľudí. Treba si uvedomiť, že na Youtube má jediný partnerstvo len Zdochliakk zo zahraničia vám to presne neviem povedať a na Twitchi má ako jediný Slovák partnerstvo len Restt. Na Twitchi žiaden iný Čech alebo Slovák nemá partnerstvo, skôr v zahraničí je viac ľudí čo má partnerstvo či z Youtube alebo s Twitchom. Za dva mesiace som si užil neskutočne veľa srandy a verím že tam bude stálo rovnako super, ako doteraz. Mám rád komunitu na Twitchi a každý deň pozerám z nadšením stream a s tým že sa dozviem niečo nového. Samozrejme Resttov taký najväčší sen je za 1 000 stabilných ľudí pri akejkoľvek hre ísť na Floridu odkiaľ by mal točiť vlogy, chodiť na jednotlivé miesta za ktoré zahlasujeme, po prípade by si našiel prácu a upratoval kino ako to spomína v streamoch. Ja ho nerešpektujem len pre názor čo vyjadril voči Ice Bucket Challenge, ale rešpektujem ho preto, lebo sa nepretvaruje a vie vyjadriť svoj názor. Každý človek čo ho odsudzuje pre nadávky a myslí že je to nejaký arogantný človek, tak je na omyle. Je to neskutočný pohoďák, neraz vznikajú highlighty ktoré ľudia dávajú na mojevideo.sk alebo na Youtube. Každý kto ho predčasne odsudzuje, tak nech napíše do vyhľadávača resttpowered či na Facebooku, Youtube, Twitchi alebo Googli a sľubujem vám že s ním zažijete neskutočne veľa srandy. Uvidíte že je to správny chlap z dobrým srdcom a že neraz dokáže doporučiť skvelé hry, filmy a dokáže každému poradiť keď niečo nevie a preto neľutujem jedinú chvíľu, čo som ho začal sledovať.

Nesúrodé životy

Niekedy ani vôbec nevieme,

pred čo sa skutočne staviame,

utekáme pred našim životom,

bojíme sa spraviť nejaký vnútorný prelom,

za nami je pomaly hustý les,

postupne sa s neho stáva prales,

naše životy sa zmietajú v určitých stavoch,

postupne chceme žiť v iných rovinách,

hľadáme svoj vlastný pokoj v duši,

občas nám chýb aby sme veci pochopili sami,

niekedy potrebujeme vedieť kto je náš priateľ,

či kvôli nemu dokážeme podstúpiť svoj vlastný ortieľ,

niekedy potrebujeme vedieť že nás má niekto rád,

že s kým pôjdeme na tento pomyselný hrad,

naše životy postupne si pretínajú inú cestu,

každý človek si postupne začne hľadať svoju nevestu,

niekedy musíme pochopiť čo náš čaká na ceste životom,

že každý deň si prejdeme určitým dobrodružstvom.

Honba za šťastím

V poslednej dobe som dospel k určitému názoru a začal som sa zamýšľať nad tým, že čo je skutočné šťastie. Môže to byť čokoľvek v našom živote a je jedno čo to môže byť, len sa pozrieť na to, či to dokážu vnímať rovnako aj ostatní ľudia. Šťastie neraz sa dokáže pominúť v priebehu jednej sekundy, teda sa všetko môže rýchlo zmeniť. Toto si neraz uvedomujem, že ako sa môžem tešiť z niečoho, tak moja radosť veľmi rýchlo ochladne. V poslednej dobe prežívam také obdobie, kedy si vravím, že kedy budem robiť čo ma spraví šťastným. Robím len veci čo ma nebavia a písanie je jedna z vecí čo ma skutočne baví, lebo v ňom dokážem nájsť mnoho spôsobov ako vyjadriť vo svojom živote. Lebo viem že ma to ešte dokáže ako tak potešiť a zároveň tým môžem potešiť okrem seba aj iných ľudí, ktorých to reálne osloví a ktorí ma reálne podporia. Celkovo musí nastať určitý impulz, pri ktorom buď cítime radosť alebo určité rozčarovanie. Sám neraz sa stretávam s tými pocitmi, nie je to jednoduché, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Nie je jednoduché znášať všetok ten psychický tlak okolo seba a ľahké je ľudom hovoriť, že všetko bude v pohode, keď bude dlho trvať kým to bude v pohode.

Niekedy si vravíme, že by nebolo od veci potešiť sa niečím v živote. Že ani také značkové veci by neboli najhoršie a že by nám mohli pomôcť byť krásnymi pred ľuďmi. Ako je v móde sa od ľudí neustále niečím odlišovať, stále skúšať nejaké nové postupy a riešenia. Stále sa snažíme byť zaujímavý pred ľuďmi a pred nimi sa v niečom vytiahnuť. V živote sa za mnohými vecami naháňame a nesúvisí to iba zo šťastím ako si všetci myslíme. Pravda je niekde úplne inde, snažíme sa svoj život, dostať pod určitú rovnováhu a pochopiť ho vo všetkej úplnosti. Nedá sa proste žiť v materializme a treba pozerať sa na to, že sa dá prakticky žiť aj z mála. Proste nie je všetko mať nejaké zlaté hodinky na ruke a zlatú retiazku mať na krku. O tomto nie je naše šťastie a týmto sa dá povedať, že naše šťastie v istých veciach rýchlo zmizne. Na jednej strane skáčeme od radosti a potom neskôr prídeme na to, že čo všetko sme museli urobiť a že aká dlhá cesta k tomu šťastiu viedla. Šťastie spočíva v strašne mnohých veciach a je iba na nás, ako ho dokážeme rýchlo prijať. Je na nás čo urobíme a aké kroky nás vedú k určitým rozhodnutiam. Ale nie vždy to je také jednoduché a nie sa dá k tomu postaviť tak, chce to proste všetko určitý čas.

Naháňame sa neustále za šťastím a pomaly už aj zabúdame prečo reálne žijeme. Hádame sa pre hlúposti, podkopávame si navzájom nohy a všetko by sa dalo riešiť úplne inak. Celý náš život je postavený na určitej hlúposti a tú hlúposť doslova ľudia jedia aj z navijakom. Mám pocit, že kedysi všetko fungovalo úplne inak a predstavy sa nie vždy zhodujú z názormi druhých. Doslova sme pohltený celou masmediálnou dobou, zdieľame názory rôzneho druhu a zároveň nás tie názory v niečom ovplyvňujú. K celkovému šťastiu vedie ďalší faktor, teda je to určité zverejňovanie a prezentácie danej pravdy. Teda aj tú pravdu treba vedieť postaviť na nejakých reálnych základoch. Pre mňa by bolo šťastím sa pohybovať po boku nejakých profesionálnych žurnalistoch a neraz by som počúval ich rady, ako postupovať pri svojej práci. By ma potešilo, mať na veci doslova iný názor a neprispôsobil by som sa pravidlám iných novín, čo nedokážu ľudí pravdivo informovať a dokážu veľmi rýchlo klamať. Je to tak, že treba naplniť určité reálne hodnoty, ktoré ľudom v niečom pomôžu. Teda neuvádzať ich priamo do omylu, lebo realita sa nedá oklamať ako si niekedy myslíme a všetko je proste úplne inak. To čo si myslíme že je pravda, tak s toho sa stáva klamstvo, to čo si myslíme že je klamstvo s toho sa postupne stáva pravda. Pravda sa nedá ničím oklamať, stále môže byť niečím podložený, teda myslené ako danými dôkazmi.

Celý život pred niečím utekáme, doslova sa schováme ako také potkany v diere zahrabané. Premýšľame nad tým čo máme skôr spraviť a keď niečo urobíme, tak zistíme že nás k tomu vedie zúfalstvo. Zúfalé činy sa premietnu neskôr do stavu, kedy začneme byť podráždený a začne nás všetko štvať dokonca aj najlepší kamaráti. Dostaneme sa do stavu depresie a zrazu rozmýšľame nad tým že si siahneme na život, lebo si myslíme že nás to spraví šťastnými a popri tom je pravda inde. Považujem za absolútnu hlúposť si zničiť vlastný život a zároveň tým zničiť život aj tým ktorých máme radi. Na tomto sa nedá založiť šťastie, týmto doslova nič nevyriešime a budeme doslova tápať v tme. Sme doslova dá sa povedať zvláštny druh, rozmýšľame nad jednou vecou a doslova robíme tú druhú. Hovoríme jedno a robíme druhé, toto je náš celoživotný syndróm ktorým doslova trpíme. Všetci máme svoju vlastnú filozofiu života a buď ju zdieľame z niekým alebo doslova s ňou nesúhlasíme. Že či sme ovce kráčajúce z davom alebo ideme proti prúdu, je vlastne iba na nás a že čím dokážeme šíriť určité posolstvo. Len nie všetci to dokážu skutočne prijať a viacero ľudí má voči určité predsudky a chápem ich v tomto prípade.

Niekedy sú doslova chvíle že robím šťastných iných a nedokážem spraviť šťastným seba. Že niekedy sú chvíle, kedy ma tá radosť doslova opustí a že to za čo bojujem zmizne. Doslova niekedy sa nemám chuť za niečím v kuse naháňať, lebo viem že takéto tempo nedokážem ustáť. Koľko krát pomôžem iným ľudom a sám sebe vôbec nedokážem pomôcť, aj keby som chcel. Mám toľko riešení v živote ako pomôcť niekomu, ale pre seba to riešenie nenájdem. Doslova tá nekonečná honba za šťastím mi príde taká divná, uvedomil som si aká je zložitá a že sa neraz dvakrát nesmejem. Uvedomujem si neustálu zodpovednosť za svoje kroky a za to čo urobím, teda aj to aký to bude mať vplyv na moje súkromie. Každý deň vstanem s tým, že koľko vecí sa môže okolo mňa neskutočne zvrtnúť a viem že sú veci čo nikdy nevrátim späť. Slová ktoré neraz odznejú sa neraz stávajú pozornosťou ľudí a niekoho môžu motivovať a iných sklamať. Uvedomujem si že šťastie si každý vyberá sám a to si človek nemusí vybrať nejakého partnera. Niekedy stačí sa tešiť s určitých maličkostí a žiť pre nich. Tešiť sa z mála je tá skutočná krása nášho života, nechcime príliš veľa a zároveň nemajme toho príliš málo, teda všetko by malo fungovať v rovnováhe.

Naše šťastie by nemalo byť len postavené na maličkostiach, ale aj na určitých ľuďoch ktorí sú okolo nás. Naozaj stačí si povedať, že daní ľudia stoja pri nás a že by im bolo ľúto, kebyže sa nám niečo stane. Neviem si predstaviť svoj život bez istých ľudí ktorí mi reálne pomohli a ktorí doteraz pri mne stoja. Proste strašne veľa ľudí mi zmenilo život, niektorí pozitívne a iní aj negatívne, ale snažím sa to nebrať vážne. Snažím sa pochopiť, že mi všetci chcú dobre a strašne si to nesmierne vážim. Ako som rád, že sú názory v ktorých už nie som sám a že sa so mnou viac ľudí stotožňuje. Teší ma moment, keď môžem povedať že ten sen čo sa mi sníval bol len sen, ale verím že sa dané sny pre ktoré momentálne žijem premenia na skutočnosť. Že stretnem ľudí ktorých si vážim a že im môžem povedať strašne veľa myšlienok. Šťastie je to, keď môžeme vstať a povedať si, že je nový deň a že sa stane niečo nové. Šťastie je, keď sa môžeme usmiať jeden na druhého a zároveň ho povzbudiť nejakými myšlienkami. Stačí tak málo v živote aby sme ľudom urobili radosť a aby sme im vyčarili úsmev na perách. Netreba nič iného v živote, len byť vďačný a ľudský voči všetkým ľudom, nepozerať sa na rozdiely že ten je biely alebo čierny, lebo všetci sme jedno a všetci niekam patríme. Netreba nikoho zatracovať a každému sa naučme odpustiť jeho životné chyby. Majme sa radi takí akí naozaj sme, lebo mať rád v živote je skutočné šťastie a to šťastie môžeme prenášať ďalej medzi ostatných.

Uvedomujem že mať 1000 priateľov nie je výhra, ale že je šťastie mať tých 4-5 priateľov čo sú praví alebo ich je viac. Čoraz viac chápem ten pocit, keď môžem niekoho objať a vcítiť do jeho myšlienok. Chápem to, že aj napriek pocitov sa cítim sám skutočná je pravdepodobne iná. Viem že mám svoj vlastný svet, do ktorého neviem koho pustiť a neviem komu dôverovať. Mám strach že ma niekto sklame, alebo že sklamem tých ktorých na svete milujem. Niekedy sa bojím že sa stane niečo čo nebudem môcť ovplyvniť, že nebudem môcť pomôcť tým na ktorých mi záleží. Proste naháňať za materiálnymi vecami je absolútne zbytočné, lebo tie rýchlo pominú. Ale priateľstvo k človeku ak má pevné základy, tak dokáže prežiť akékoľvek zemetrasenie, akúkoľvek radosť a bolesť v živote. Ja som vďačný za tých čo tu reálne sú, ktorí podajú pomocnú ruku a ktorí ma neopustia ani vtedy keď je mi najhoršie. Človek nepotrebuje viac v živote ako pochopiť, že kto ho má skutočne rád a že kto mu dá skutočne šancu. Naše šťastie je, keď vieme pre koho skutočne žijeme a že či dokážeme nájsť ten pomyselný zmysel život, ktorý je pre nás neskutočne dôležitý. Aj napriek istým veciam vo svojom živote, tak som rád že niekoho mám a viem že nie všetci to majú so mnou najľahšie. Ale každého kto prejde so mnou nejaké kroky pochopí, že všetko čo vo svojom živote robím, tak to robím preto, aby ľudia ktorých mám rád boli skutočne šťastní. Lebo v živote je omnoho krajšie dávať ako dostávať a na tomto treba postaviť náš život. Jednoducho nenaháňajme sa za nejakým šťastím, lebo neskôr prídeme na to, že to šťastie časom príde za nami.

Carpe Diem

Počujem zvoniť v pozadí nejaký alarm,

snažím sa pochopiť prečo sa pomaly prebúdzam,

žijem za všetky šance čo mi život dáva,

že mi stavia ľudí do cesty ktorý vo mňa veria,

chápem každého čo chce mi nejako pomôcť,

čo chce vo mne všetko ťažké premôcť,

žijem uvedomelým životom a chápem jeho filozofiu,

chcem šíriť pre ľudí svoju reálnu pravdu,

aj keď mám na svojej duši jazvy žijem,

veľa krát aj keď ma ľudia kopnú tak vstanem,

prebúdzam sa s tým že nesmiem myslieť na trápenie,

zisťujem že nie všetko v živote sa deje náhodne,

pre mňa jediná motivácia je mať sesternicu Maťku ktorú ľúbim

užívam si šťastné pocity že je pre mňa človekom pri ktorom stojím,

vážim si momenty kedy si môžem povedať že plávam po správnej hladine,

kedy sa ukáže že konečne pri ľuďoch nie som v žiadnej neistote,

píšem tieto riadky lebo život ma naučil chápať strašne veľa vecí,

že všetko čo v živote robím tak budem vždy robiť pre ľudí,

nebudem robiť nič čo bude ľudom vymývať mozgy,

nechcem sa zúčastniť klamstiev špinavej propagandy,

žijem pre tých čo pre mňa skutočne niečo znamenajú,

pre tých kvôli ktorým vypľujem na povrch svoju vlastnú dušu,

každý deň vo svojom živote sa snažím čo najviac vážiť,

snažím sa pochopiť že ako je krásne v živote milovať,

pochopiť že čo sa deje v živote má svoj skutočný zmysel,

že všetci máme na tom čo sa deje skutočný podiel,

prebolela ma bolesť zo sklamania a idem ďalej,

prechádzam s vami cestou ktorá má dlhú alej,

robíte ma silnejším a kvôli vám sa snažiť nevzdať,

vy ste moja skutočná životná radosť,

nerobím nejaké životné ľudské rozdiely,

lebo viem že v ľuďoch nájdem kúsok skutočnej opory,

užívam si pocity a šírim ich ako určitý odkaz,

spolu to všetko ťaháme za jeden veľmi silný povraz.

 

Nevzdať sa

Som rozmýšľal či písať alebo nepísať, ale myslím že by ľudia radšej poznali tú moju lepšiu tvár. Mám pocit že v mojom živote sa stále niečo mení a je jedno čo to je. Koľko krát vo svojom živote zažívam rôzne situácie, kedy neviem kto je môj priateľ a neraz cítim nejakú zradu. Viem že mi budú ľudia klásť polená pod nohy, ale nevzdám sa, aj napriek tomu, že nie všetko je jednoduché. Nikdy som nemyslel, že budem robiť čo ma bude baviť a doslova si myslím že ma to robí silnejším. Proste sa učím žiť s tým že sa nesmiem zaseknúť v určitej minulosti, aj keď na ňu rád spomínam. Život ma učí akým smerom mám ísť a aké veci mám reálne spraviť, že každá prekážka sa prekonať. Možno je to divné, ale vážim si všetko, dokonca aj to čo mi niekedy ublížilo a zároveň ma to dokázalo posilniť. Každý deň si začínam uvedomovať kto sú moji reálni priatelia a ktorí sa niekedy do zadku pchali. Kvôli tým reálnym bojujem za pravdu a kvôli nim mám motiváciu ísť ďalej. Usmejem sa aj napriek tomu, že ma mnoho vecí bolí a nechcem tým znepokojovať ľudí, ktorých mám rád a ma hnevá že im musím niekedy klamať a vyslovovať neustále svoju milosrdnú lož.  Proste nemám rád takéto stavy a nemám stále chuť nad niečím plakať, lebo chcem žiť pre tých správnych.

V živote si treba uvedomiť, kam sa treba vybrať, či ísť z davom alebo prezentovať nezávislé názory bez ohľadu na to, čo na to ľudia povedia. Proste každá kritika ma neraz posilňuje a snažím sa dať do toho ešte viac. Nechcel som ísť nikdy z davom a nechcel by som pobláznený rôznymi klamármi čo si liečia komplexy na iných. Proste aj sklamania v bývalých lások ma neskôr posilnili a pochopil som, že musím ísť ďalej a vstať s popol ako taký fénix. Môj život  sa uberá cestou uvedomelosti, to znamená že nielen nastavujem ľuďom zrkadlo, ale zároveň sa ich snažím motivovať k tomu aby sa nevzdávali. Lebo vzdať sa dokáže iba skutočný blbec a ten čo si myslí o sebe viac, tak dokáže rýchlo spadnúť. Mal som také stavy, som také psychické depresie, ktoré ma doslova položili na dno a priam som mal miestami také myšlienky, že na tomto svete už viac nechcem byť. Ale všetko sa začalo meniť vtedy, kedy som spoznal svoju vlastnú sesternicu Maťku a začal si s ňou písať, ona a rodina mi prakticky dodávali sily, aby som sa nikdy neopustil. Zmenil sa mi zrazu život a cítim som sa kvôli niekomu konečne silnejší a som vedel že ma ona nikdy nesklame a bude stáť vždy pri mne. Mám pocit, že sa môj život začal žiť omnoho ľahšie, bol som omnoho viac vďačnejší.

Zmenilo sa strašne veľa vecí, keď si spomeniem na to, aký som bol večný pesimista a doslova som to prenášal. Proste som sa naučil viac živote brať taký aký je, aj napriek tomu že sú chvíle, kedy mi je smutno. Ale potom sa postaví na nohy a poviem si, že každá bolesť v živote je dobrá a že za ňu poďakujem, lebo vďaka nej pochopím, že ako dokážem byť skutočne silný. Každá jedna skúsenosť ma naučila, komu mám veriť a od koho sa musím odvrátiť, teda ja sa od ľudí neodvraciam schválne, ale preto že naše svety nezapadajú do seba. To že mi niekto povie, že som u neho skončil, tak to so mnou určite emocionálne nespraví. Lebo predtým som bol hlúpejší a naivnejší, čím som preukazoval že som veril takmer všetkým a nedával som si na nikoho pozor. Toto bola moja životná previerka uvedomiť si, že nechcem byť taký akí sú ostatní ľudia v živote, teda zlý, zákerný a nebudem nikoho ohovárať poza jeho chrbát. Mal som v živote strašne veľa zlých skúsenosti a neraz ma v dôležitých momentov niekoľko ľudí doslova zradilo. Aj cez tú zradu a všetky podrazy som si povedal, že pôjdem ďalej aj keď vo svojom vnútri som sa cítil nahnevaný a to nedávam každému najavo. Už nie som ten človek, akým som bol kedysi a teraz to myslím v tom zmysle, že sa snažím viac otvoriť a nedusiť v sebe všetky tie veci.

Neraz keď sa pozriem na svoj svet a na svet iných ľudí, tak sa vážne zamyslím. Poviem si, že iní ľudia to majú ťažké po tebe mentálnej a aj fyzickej stránke. Ja to mám ťažké po tej psychickej stránke, lebo mnoho ľudí sa nevie vyznať v tom čo skutočne vo svojom živote chcem. Málokto sa má pýta, že čo chcem v živote dosiahnuť a robiť, lebo kebyže sa to viacero ľudí opýta, tak im poviem veľmi jasnú odpoveď, odhaľovať pravdu v prospech nášho národu a zároveň byť ich motivátor, ktorý im dá nádej, že sa niečo zmení. Viem že všetko v našom živote sa musí udiať postupne, ale aj tak som vďačný za každú zmenu. Viem že neraz sú zmeny, čo ťažko znášam a postupne sa snažím do nich dostávať. Naučil som sa veriť len v jedného Boha, čo mi vnútorne pomohlo k tomu, aby som sa cítil vyrovnane z vedomím že nepotrebujem žiadnych egocentrikov, zradcov a iných ľudí čo sa snažia vymývať niekomu mozog. Veriť v Boha a veriť v karmu je také jediné správne riešenie v živote, teda je to riešenie, ktoré mi pomáha si zachovať zdravý rozum. Niekedy človeku príde patetické za niečo neustále ďakovať, ale ja budem vďačný za všetko dobré a aj zlé, lebo viem že život mi dáva skutočné lekcie. Proste tá škola života, človeku nielen že dá facku, ale zároveň ho preberie k životu a snaží sa nejako žiť.

Vážim si každého čo ma nejako motivuje aby som to nevzdal, lebo koľko krát som mal také čudné myšlienky. Lebo viem že mi tí ľudia nechcú v živote zle a záleží im na mne. Tí čo prakticky z môjho života, tak proste museli odísť, aby prišli do môjho života tí lepší. Moje najlepšie osôbky v živote Evka a Elenka sú mojimi najlepšími oporami a vedia sa vcítiť neraz do mojich životných situácii a motivujú ma ísť ďalej. Bez nich by som to prakticky vôbec nedal, nie žeby tí ostatní ľudia by neboli mojimi oporami, len oni dve vedia o mne všetko a napriek tomu všetkému ma majú skutočne radi. Ale inak som rád za každého človeka, čo niečo vo svojom živote chce dokázať a napriek nepriazni osudu sa nevzdáva. Takýchto ľudí si proste cením, že kvôli ním má tento život zmysel žiť a že kvôli ním sa mám chuť postaviť zo zeme. Že každé slovo čo napíšem má zmysel a že nie sú to len vymyslené polotovary v našich hypermarketoch. Vždy slovami sa snažím ľudí povzbudiť a nielen poukazovať na negatívne svetlo tohto sveta.  Robím všetko čo je v mojich silách a neraz sa snažím viac smiať a neraz sa ľudsky vcítim do určitého nešťastia. Vtedy chápem, že akú cestu si vo svojom živote vyberieme je iba čisto na nás a že sa nedajú vrátiť slová späť.  Ale na druhej strane neľutujem čo som vo svojom živote a ak sa niečo skončí, tak si nebudem trieskať hlavu o stenu a nebude zacyklený v sieti intríg. Každá prekážka sa dá buď preskočiť alebo ju môžme obísť, ale ako vravím je to čisto na nás čo urobíme vo svojom živote.

Ako z húsenice sa stáva motýľ, tak sa aj z dieťaťa postupne začína stávať dospelý človek. Začína v sebe formovať rôzne názory a postupne začína vyjadrovať svoje postoje voči spoločnosti. Tak sa formoval môj život a vďaka tomu som sa chcel rozlíšiť od daného sveta. Proste som neustále hľadal sám seba a to že s čím budem prezentovať svoje vlastné myšlienky. Vážim si, že každá skúsenosť čo v mojom živote bola, tak nebola nakoniec zbytočná. Dakedy som proste nevedel čo sa vo mne skrýva a vravím že písať som mal skôr, lebo viem že tým môžem vyjadriť všetko. Radšej som originál, akoby som mal byť kópiou a podriaďoval sa ľudom čo mi skutočne nerozumejú. Radšej budem sám sebou, aj napriek vedomiu že pre mnoho ľudí to dnes nie je v móde. Koľko ľudí ma neraz podceňovali, neverili mi, mysleli si že nič vo svojom živote nezvládnem a ako to dopadlo, že tí čo to povedali, tak teraz ma rešpektujú a cenia moje myšlienky. Tí čo ma chceli zhodiť ku dnu, tak sa do toho dna dostali sami a treba si uvedomiť, že v živote žiadneho človeka netreba podceňovať. Lebo ten kto človeka podceňuje, tak ho proste degraduje do určitej pozície a myslí si o ňom že je doslova neschopný, kopec ľudí si to myslelo a niekedy myslí, ale snažím sa to nebrať vážne. Vždy budem outsider pre ľudí a bývam s tým už postupne zmierený a už sa kvôli tomu viac netrápim.

Pochopil som, že nech sa deje v živote čokoľvek netreba to vzdať a netreba vešať hlavu. Vždy v živote za každou cestou sa postupne dá nájsť cieľ, len treba v to veriť. Stále sa snažím žiť tak ako by som tu bol posledný krát a povedať že všetko má svoj dôvod. Neraz ma hudba zachránila od istých vecí a keď mi bolo smutno, tak pri nej som sa znova usmial. Chápem že sú chvíle, že všetci máme svoje obdobia a vieme že vznikajú na základe našich skúseností v živote. Ale predsa nemôžeme život preplakať, ale musíme si ho žiť v zdraví a pripiť si na neho z radosťou.  To že som iný než ostatní, tak to ešte nič neznamená a viem že všetci sme jedno. Musíme na ceste životom pochopiť jeden druhého a pochopiť, že všetko čo sa stalo, tak sa muselo proste stať. Sú veci ktoré v živote nezmeníme a predsa musíme zmeniť myslenie a viac sa usmievať, viesť jeden druhého cestou plnou prekážok. Ja som vďačný že napriek tomu, čo všetko som si prežil, že som s toho vždy vyťažil maximum. Vravím si neustále, že všetko zlé je na niečo dobré a že všetko čo vyzeralo hrozivo tak to vôbec nevyzerá. Naučil som sa, že nech sa v živote stane, tak sa proste nesmiem vzdať. Nevzdám sa aj napriek tomu, koľko ľudí mi bude klásť polená pod nohami a aj napriek tomu, že nech spravím čokoľvek dobré alebo spravím chybu a bude mi to mnoho ľudí vykrikovať, tak sa nezastavím a nedovolím aby ma niekto zastavil šírení pravdy. Budem silný, lebo viem že to robí pre ľudí ktorých milujem a ktorí skutočne vo mňa veria a verím že neprestanú veriť. Či sa moje slová budú niekomu páčiť alebo nie, tak ich nebudem meniť, lebo radšej budem sám sebou, lebo viem že byť sám sebou je skutočné šťastie.

 

Modlitba

Modlím sa neustále za tento svet,

aby sa našiel v ňom vnútorný pokoj,

neprestávam veriť že sa všetko zmení,

všetci máme v živote svoje miesto,

nezabíjajme sa a neploďme medzi sebou nenávisť,

konečne pochopme že takto sa nedá žiť,

naša existencia na zemi má svoj limit,

všetci na tejto planéte tu chceme byť najdlhšie,

smútok z hláv z ľudí aby navždy zmizol,

aby nastala vo svete harmónia,

neprestávajme veriť že nádej je jediná vec na svete,

neskáčme z mostov len preto že nám život ubližuje,

nerobme chyby ktoré robia v živote iní,

nehádajme sa pre neustále maličkosti,

naučme sa žiť aj s toho mála čo skutočne máme,

modlím sa aby všetko bezprávie na ľuďoch skončilo,

aby si ľudia začali viac veriť a aby zmenili svet,

modlím sa za všetky krajiny ktoré sú chudobné,

aby konečne sa našiel niekto kto by im pomohol,

aby sa nerobili konečne ľudské rozdiely kto je kto,

v živote musí stále existovať nádej na nový začiatok,

kde ľudia nájdu vo svojom živote skutočné šťastie,

verme v Boha a dajme mu šancu ukázať že je milosrdný,

uvedomme si že všetko čo sa deje je príliš negatívne,

že ľudia by si mali prestať ubližovať,

konečne aby našli svoj vlastný zmysel života,

treba veriť že ukrajinskému ľudu niekto pomôže,

verím že raz skončí tento masový terorizmus,

dúfam že sa nenaplní systém Nového svetového poriadku,

prajem si aby už ľudia za činy politikov prestali trpieť,

aby neustále zlo čo nás obklopuje zmizlo z nášho sveta,

pozerám sa do televízie a každý deň nás klamú do očí,

verím že skončia veci čo ľuďoch oblbujú hlavu,

kráčajme cestou kde sa všetci konečne spojíme,

neverme cirkvi ktorá nás klame na dennom poriadku,

ľudia nikdy nebudú dodržiavať staré známe desatoro,

stačí veriť že všetci máme vo svojom vnútri svojho Boha,

nebojme sa voči ľudom zostať ľudský,

pomáhajme vždy a nemusí to byť len peniazmi,

dávajme lásku všetkým a nenávisť si zo svojho srdca vytrhnime,

verme v skutočnú nádej že existuje možnosť žiť šťastný život,

bojujme za to čo skutočne milujeme a nikdy sa v živote nevzdávajme,

zdvihneme všetci hlavy hore a povedzme si že musíme byť všetci silný, nielen navonok ale aj vo vnútri,

prestaňme konečne páchať samovraždy a tých nevinných ľudí čo žijú vraždiť.

Toto je odkaz pre všetkých, ktorí veria v skutočnú nádej, ktorí sa dennodenne modlia za to, aby vo svete nebola nikdy chudoba, vojny a strach o holý život. Každý kto bude mať možnosť niečo niekomu venovať na charitu a je jedno čo to bude, tak nech to venuje. Neoblievajte sa vodou na základe toho aby ste získali čo najviac likeov a shareov. Každý čo má nejakú možnosť, nech dačo venuje, lebo v tých chudobných krajinách to môže niekomu pomôcť. Modlím sa za všetkých svojich priateľov, ľudí čo stoja pri mne, za svojich rodičov, za to aby spravodlivosť bola konečne učinená. Aby si všetci dokázali podať ruku a aby tento nekonečný boj o územia navždy skončil. Aby ľudí vojaci prestali zabíjať a aby na tomto svete konečne zavládol mier. Verím že raz ten mier príde, aj napriek tomu že to čakanie na neho bude dlhé. Majme sa radi, ľúbme sa, vychádzajme spolu a hlavne si nerobme zle. Neničme to čo tu máme a vážme si každý okamih čo máme a ak sa nám niečo zlé stane alebo nám niekto niečo urobí, tak mu to nevracajme, neprajme ľudom zle. Hlavne verme svojmu vlastnému rozumu a tomu čo máme vo vnútri. Lebo cesta lásky a porozumenia je v našom živote je nesmierne dôležitá. Budem na všetkých myslieť v dobrom a budem každému priať bez rozdielnosti pováh, lebo ja mám rád ľudí takých aký naozaj sú.

 

Máš v sebe oheň

Všetci máme v sebe nejaký oheň,

do vody zahodíme nejeden kameň,

robíme všetko aby sme boli šťastný,

aby sme žili život plnohodnotný,

občas náš život nie je najlepší,

ale každým dňom sa snažíme byť lepší,

vo svojom vnútri sa snažíme z niečím bojovať,

neustále chceme si chladnú hlavu zachovať,

všetci sme v niečom výnimočný,

každý má právo byť v živote šťastný,

niekedy náš život má väčšiu cenu než si myslíme,

že niekedy len stačí ak sa nad tým zamyslíme,

nemali by sme riešiť medzi sebou riešiť rozdiely,

spolu by sme mali prekonať všetky bariéry,

nedovoľme strachu aby nás vo vnútri zlomil,

aby naše vnútorné postoje navždy zmenil,

niekedy stačí aby sme pochopili jeden druhého,

musíme v živote sa dostať ešte riadne ďaleko,

prestaňme medzi sebou neustále bojovať,

ale hľadajme riešenia ako sa zjednotiť,

treba zmeniť všetko čo je v našich silách,

prekonajme vo svojom vnútri strach.

Outlander: Sfilmovaná bude aj druhá kniha!

Káblová televízia Starz obnovila novinku Outlander na 2. sériu. Urobila tak iba po odvysielaní jediného dielu. Nová séria bude pozostávať minimálne z 13 epizód a bude založená na druhej knihe z knižnej série Diany Gabaldon s názvom Dragonfly in Amber.

zdroj: serialy.sk

Finálna maškaráda

Pomaly by som sa chcel dostať k pár veciach, ktoré sú vo svete nesmierne dôležité. Žijeme taký doslova zvláštny život, kde nevieme kto nám kryje skutočne chrbát. Nevieme kto nás miluje a kto nás naopak podrazí, lebo tu funguje určitá ľudská pretvárka. Ľudia často majú masku priateľa a môžu človeka doslova bodnúť dýkou do chrbta. Nevieme kto je náš priateľ a nie všetci sú nám ochotný pomôcť, teda niektorí sú iba za vidinou aby s toho získali nejaký profit. Ja som to sám pochopil, ako to reálne funguje a že nie všetci v živote ma skutočne podržia. Ľudia všetko robia iba preto, aby tým neutrpelo ich vlastné ego a aby sa necítili previnilo. Takéto veci sa mi vyslovene nepáčia, lebo náš svet by nemal stáť na pretvárke a falošnosti. Je to chyba, keď namiesto toho, aby bola niekomu podaná pomocná ruka, tak človek je taký zlomyseľný že najradšej toho druhého potopí.  Svet sa mení a menia sa aj ľudia v ňom, zrazu sa mení význam toho, prečo by sa malo skutočne žiť. Každý na každom doslova sa snaží nájsť nejakú chybu, doslova ľudia sa hádajú pre maličkosti. Kde je tá neha, pohladenie a túžba po pomoci iným ľudom, je to pravdepodobne už preč, lebo ľudia vedia byť poriadne zlí.

Dnešné vzťahy ktoré fungujú medzi ľuďmi, nie sú skutočné a rýchlo sa nájdu v nich trhliny. Proste namiesto toho aby sa riešilo násilie vo svete, tak by sa malo riešiť ako tým ľudom, čo sú doslova v bojových miestach pomôcť. Mnoho ľudí prichádza o život, mali by sa hľadať riešenia ako im reálne pomôcť. Dennodenne sa bojuje s chudobou ako takou, ktorá doslova odzrkadľuje reálny stav daných krajín. Doslova sme týmto pohltený a začína to poriadne ten zvláštny pocit, kedy doslova sa človeku rozbúcha srdce. Toto je ten rozdiel kedy človek prežíva a doslova keď bojuje o svoj holý život. Proste všetci hovoria o Slovensku že v ňom vládne chudoba, ale treba sa pozrieť na iné štáty, kde ešte horšie živoria, kde ľudí doslova zabíjajú. Doslova ďaleko od civilizácie, si nevieme niekedy predstaviť aký sa žije život. Tam ľudia doslova nepoznajú kapitalizmus a totalitu, proste Afrika je absolútna inou krajinou od tých ostatných krajín. Že tí ľudia tam nie sú chudobní len finančne, ale sú doslova chudobní aj na duchu, V Afrike doslova ľudia zo dňa na deň, proste nemajú čo jesť a niekedy si prajú doslova, aby u nich začala padať dažďová voda. Proste si každý deň prajem, aby všetko čo sa deje navždy skončilo a aby sa ľudia mali skutočne dobre. Koľko ľudí hovorí že sa má dobre, ale vo svojom vnútri sú strašne ubolený životom.

Niekedy sme doslova klamaný rečami, že čomu máme skutočne veriť a popri tom sú nezmysly. Počúvame slová, že ako je náboženstvo dôležitou súčasťou nášho života a popri tom tak nie je. Hovoria nám aká dôležitá je biblia a desatoro, len na základe týchto vecí sa pácha skutočné zlo.  Ako tých čo chodia do kostola neodsudzujem a tých čo veria v Boha, len niekedy sa mi nepáči, že niektorí ľudia sa tvária, ako najväčší kresťania a potom keď vyjdú s kostola, tak sa doslova rúhajú proti Bohu a nadávajú vonku pred kostolom. Vtedy sa ukazuje že aké sú babky demokratky a akí sú ľudia, tak potom načo chodia do kostola. Chodia len počúvať farárovu omšu a bohoslužby a potom ho začnú poza jeho chrbát ohovárať. Cirkev je doslova taká zvláštna, kde sa doslova ukazuje že kto nosí masku, teda že kto sa v nej dokonale pretvaruje. Poviem to takto, cirkev je doslova skorumpovaná, kde vodu kážu a víno pijú. Kde doslova niektorí zneužívajú malé deti a potom sa tvária, že sa to vôbec nestalo a kde zneužívajú svoje vlastné právomoci. Páčia sa mi myšlienky Pápeža Františka, ktorý sa snaží tú cirkev doslova viesť k skutočným hodnotám a zároveň tých ľudí motivovať. Len že existujú nejakí prorokovia, tak to považujem za veľký nezmysel a neverím tomu. Proste nedržme sa somarín že energia ide z vesmíru o iných pozitívnych bludoch. Ako môžme byť pozitívny, ale vo svojom vnútri a neveriť všetkému čo nám niekto natára. Proste všetko čo sa deje, tak sa deje v našom vedomí a to vedomie sa musíme naučiť v našom živote ovládať. Ľudia musia veriť len svojmu vedomiu a karme, lebo naše vedomie funguje dokonale a naša karma funguje tiež skvele.

Doslova si musíme uvedomiť, prečo skutočne žijeme a pre koho naozaj žijeme. V rodine to platí tak tiež, že by mala medzi sebou vychádzať čo najlepšie a hľadať medzi sebou nejaké kompromisy. Teda nemôže to byť v kuse iba o hádkach pre nejaké maličkosti a treba nejako utužovať vzťahy. Niekedy my musíme rodine načúvať, ale aj ona sa musí naučiť vcítiť sa do našich pocitov a do toho čo prežívame my. Všetci máme svoje rodiny radi také aké naozaj sú, len tiež nás musia pochopiť v tom, že čo chceme od života. Proste v rodine ako takej musí fungovať rovnováhu a správne vyváženie pocitov. Treba si uvedomiť, že aj tá rodina sa snaží urobiť pre nás všetko možné, aby sme sa mali ako v bavlnke. Že sa môžme na ňu vždy z niečím obrátiť, píšem to nie na základe protirečenia, ale na základe toho, lebo viem ako to reálne funguje. Viem že to musí byť aj o určitej solidarite a o nesmierne veľkej tolerancii. Vždy by malo platiť, že musia ľudia držať spolu bez ohľadu na životné situácie. Neraz tie situácie nás dokážu vnútorné nejako posliniť a uvedomíme si v živote, že všetko čo sa deje okolo nás sa dá nejako riešiť. Že vždy sa môžu ľudia medzi sebou nejako dohodnúť a povedať si, ako môžu ďalej fungovať. Vždy je riešenie, len ho netreba odkladať na poslednú chvíľu, lebo môže byť neskoro.

Mám tento svet a aj ľudí okolo seba, ale nemôžme si robiť neustále zle. Takto sa už proste nedá žiť, už aj malé deti chápu, že nemôžme sa donekonečna hádať pre hlúposti. Sám neraz bývam s toho smutný, keď sa ľudia hádajú a že nemôžem do toho zasiahnuť, len viem že by to nebolo správne riešenie. Mám rád príliš svoj život na to, aby som sa z niekým hádal o svojej pravde a nestojí mi to za to. Proste som človek čo nestojí o nejaké maškarády a pretvárky nejakých ľudí, čo sa hrajú na tých kým v skutočnosti nie sú. Vnímam to tak, že všetko čo sa stalo, tak akoby bolo prispôsobené určitej náhode. Usmievam sa napriek vedomiu, že ma správanie niektorých ľudí vnútorne bolí. Bolí ma, že si ľudia medzi sebou nevedia pomôcť a namiesto toho, aby všetci sme medzi sebou hľadali riešenia, tak si robíme zle. Vravíme že život nie je najľahší, ale aj tak ho treba žiť, lebo všetci máme v ňom určité miesto a nemôžme sa neustále nad niekoho povyšovať alebo sa pretvarovať, ako nám je všetko jedno. Mne nie je nikdy jedno, čo sa v mojom živote udeje a viem že sa musím na svet pozerať s každej strany. Proste viem, že ľudí nemôžem uvádzať do omylu a hovoriť im somariny o tom, ako je to tu všetko rozprávkové. Ale môžem im dať nádej, že sa všetko raz zmení k lepšiemu a že vstanú z vedomím, že niečo vo svojom živote skutočne dokázali. Preto som sa rozhodol písať, lebo viem že tým môžem povedať strašne veľa, že môžem z ľuďmi nejako pohnúť a dať im nejaký impulz do života.

Verím v skutočnú ideológiu, že vždy môžu ísť veci tým správnym smerom. Že vždy sa dá život prežiť v úprimnosti a pokore, než by sme si mali všetci klamať do očí. Lebo klamaním sa nikdy nič nevyriešilo, len sa práveže všetko uľahčovalo. Proste náš život funguje na základe určitej šablóny pravidiel ktoré musíme doslova dodržiavať a vďaka čomu svoj život nežijeme. Dodržiavame pravidlá a nemáme s toho nič, lebo si doslova neužívame život. Aspoň na chvíľku sa netreba držať presne nalinkovaných vecí a môžme si dovoliť urobiť niečo iné vo svojom živote. Treba sa nad všetkým pousmiať a povedať si, že netreba neustále striktne sa držať nejakých vecí. Je to náš život a je na nás ako s ním môžeme nakladať. Žime v realite a nie v prehnanej ilúzii, zdvihneme sa konečne zo zeme a povedzme si, že všetko sa dá nejako zmeniť, len treba chcieť. Chcieť zmeniť prístup k životu a zmeniť na určité spoločenské veci názor. Musíme si proste vedieť nájsť cestu a dokázať si odpustiť. Treba si uvedomiť za každou búrkou skutočne vyjde slnko a že si ľudia podajú ruky. Modlím sa neustále za správne rozhodnutia ľudí a za to, aby si vedeli povedať pravdu. Odstráňme masku z našej hlavy a konečne sa preberme s toho už dokonale šialeného sna. Naučme sa chápať jeden druhého a potom prídu aj žiadané výsledky. Len sa treba skutočne snažiť o to, aby sa všetci ktorých máme okolo seba mali dobre.

Kašlime na nejaké predsudky s tým, že budeme robiť všetko preto, aby náš svet bol lepší. Treba zmeniť uvažovanie, ako nie až tak úplne, ale musíme zostať nohami pevne na zemi. Zvážiť všetky svoje doterajšie činy a veriť v určité milosrdenstvo. Vždy sa dá nad všetkým zamyslieť a môžeme vybrať možnosť ktorá sa nám zdá ako správna. Treba si uvedomiť pocit, že tu nežijeme sami a že môžeme zmeniť život mnohým ľudom. Kašlime na zbytočné hádky, pretvárky, polovičné pravdy a nejaké zbytočné klamstvá, čo nám ničia život. Zamerajme sa na nepísané pravidlá života, nie na tie písané, že toto urobíme urobiť a hento máme spraviť. Lebo takto nikdy nebudeme šťastný život, ak sa budeme opierať o všetky písané pravidlá a zákony. Nebojme sa urobiť to, čo sami považujeme za najlepšie a nebojme sa priznať si určité zlyhanie. Naučme sa ospravedlniť aj za cenu, že možno budeme za blbcov, ale aspoň nám na tom vzťahu s človekom záleží. Nehrajme na tých kým nechceme byť a buďme sami sebou, nestojme na tenkom ľade a po pádoch sa naučme vždy vstať zo zeme. Hľadajme cestu určitého pochopenie, pochopme určité fakty, že všetko čo sa deje, tak sa deje pre niečo a nič sa nedeje bezdôvodne. Odstráňme všetky masky s tváre, neschovávajme sa ako také potkany v diere a nebojme sa urobiť ten správny krok. Hlavne sa nepretvarujme a buďme sami sebou, lebo toto je jediná cesta ako sa môžeme pohnúť vpred.

 

Svet v riadkoch

Myslím dennodenne na každý riadok,
sústredím sa na každý vlastný pokrok,
bez ohľadu na všetko ma nezhodia zo stoličky,
držím sa pevne a nepodkopávam ľudom nohy,
nerobím podrazy za ich vlastným chrbtom,
lebo stojím za tým správnym kamarátstvom,
chcem zachrániť skutočnú pravdu,
chcem zničiť v ľudoch tú neustálu zlobu,
v ušiach Traydy čo mi dáva dôvod sa nikdy nevzdať,
ukazuje mi správnu cestu že sa nesmiem báť správnym ľudom ruku podať,
stále začínam chápať že prečo život má dve strany mince,
že prečo do steny neustále zatĺkam vlastné klince,
nechcem byť bábikou zlomyseľnej doby kalkulu,
nemám chuť sa podpísať neustálemu klamaniu,
zmenilo sa strašne veľa vecí v živote,
nie vždy sa dokážem vyhnúť každej zrade,
ľudia namiesto ľudskosti zapredajú vlastnú dušu,
už nevedia nikomu podať pomocnú ruku,
niekedy nemá zmysel robiť všetko,
už sa v ľuďoch postupne vytratilo všetko dobro,
máme milión dôvodov zmeniť k lepšiemu,
treba veriť že raz nájdeme v živote tú správnu cestu.