Bez prázdnych fráz

Často sa ľudia predháňajú v tom že aké slová skutočne povedia. Že s čím vlastne predstúpia pred samotnú verejnosť a o čom budú vlastne hovoriť. Nevieme že to čo ľudia zo svojich úst vypustia či naozaj myslia vážne alebo si z nás robia len srandu. Možno toto je takou iróniou osudu že toto sa ťažko dá nejako rozlíšiť. Niekedy ľudia hovoria tak strašne veľa, ale v skutočnosti nič podstatné nepovedia. Toto sa mi niekedy v tomto svete zdá ako určitá utópia, niekedy sa zdá že to majú ľudia jednoducho nabiflené čo majú povedať. A potom sa dá len ťažko povedať že to o čom ľudia hovoria že to skutočne majú zo svojej vlastnej hlavy. Niektorým možno stačí na to papier a iným na vyjadrenie myšlienok stačí aj vlastná hlava. Ale pravdepodobne je vždy lepšie niečo mať zo svojej hlavy, než to mať dopredu niekým napísané.

Často tieto slová ktoré ľudia povedia k niečomu skutočne podnecujú. Ale v skutočnosti nepodnecujú k samotnému rozmýšľaniu, len človek začne unáhlene reagovať. Človek podľa toho čo reálne povie vlastne ani nežije, len chce aby to ľudia skutočne počuli. Len chce si nájsť v ľudoch svoje poddané ovečky ktoré mu všetko zožerú aj z navijakom. Nestačí v živote o veciach len rečniť, ale treba niečo pre tento svet skutočne urobiť. Ale rečami sa samotný svet nikdy nezmení k lepšiemu a nikdy toto nemôžeme očakávať.

Nemôžem sa stotožniť s tým že ľudia jedno rozprávajú a iné robia. Lebo často sa môže zdať že žijeme vo svete kde sa dá každý niekým ovládať. Že proste naša spoločnosť nebude dostatočne uvedomelá a nebude premýšľať nad tým že čo má reálne zmeniť. Že jednoducho sa ľudia nechajú niekým slepo viesť a uveria tomu že je to správna cesta. Ľudia vždy verili že nájdu v nejakom človeku spasiteľa ktorý ich navždy spasí. Ale takto to jednoducho nefunguje, lebo nikto za nás zhora tie problémy čo máme nevyrieši a sami sa musíme životu čelom.

Naša súčasná politika a aj politika globálneho sveta kde sú mocní hráči je postavená na prázdnych rečiach. Mnoho ľudí sa pasuje do role ekoaktivistov, ale iba pár ľudí hneď začne premýšľať že treba začať sadiť stromčeky. Európski politici sa stavajú do role humanistov, ale nikto s nich nechce prijať migrantov lebo to všetko prikazujú ľudom. Lebo bohužiaľ títo politici sú odtrhnutý od reality a nepočúvajú to čo ľudia reálne hovoria. Mnoho ľudí reční o tom že čo by najradšej na tomto svete zmenili, ale v skutočnosti nič neurobia. Sú ľudia čo dokážu vo svojom živote urobiť viac, než ľudia čo o tom len rečnili.

Hovorí sa že v živote sú omnoho dôležitejšie činy než samotné slová. Lebo keď niečo skutočne urobíme tak aspoň ukážeme že aj ten malý krôčik môže niečo znamenať. Keď nestojíme na mieste, ale sa postupne posúvame tak to znamená že sme urobili nejaký pokrok. Keď pomôžeme ľudom okolo seba, tak sa nám bude predsa o niečo lepšie žiť. Lebo si skutočne uvedomíme že ľudom môžeme pomôcť tak keď nebudeme používať prázdne frázy ktoré im nič nevravia. Lebo keď urobíme nejaký reálny čin a podčiarkneme to ešte niečím navyše tak budeme mať o niečo lepší život.

Mnohým veciam ľudia skutočne uveria len vtedy, keď tí ľudia čo o nich hovorili niečo začnú robiť. Ja keď viem že mám vo svojom živote niečo spraviť, tak to skutočne spravím. Ja nezavádzam ľudí a ani nepoužívam prázdne frázy na ktorých sa spoločnosť a politici dokážu rozhádať. Ľudia nechcú počúvať prázdne slová ale chcú vidieť že pre nich niekto skutočne niečo robí. Že celkovo samotnej Európe skutočne záleží na jej vlastných občanoch. Že všetky tie sľuby čo často odznejú, tak že sa skutočne dokážu uskutočniť.

Naša spoločnosť ak sa má uberať tým správnym smerom tak v nej nesmú byť prázdne slová. Musia tam byť reálne činy aby skutočne veci mohli fungovať. Keď začneme viac hľadať riešenia ktoré nám nejako zlepšia život, tak tým môžeme pomôcť aj našej planéte. Ak začneme viac niečo robiť a menej o tom rozprávať, tak sa skutočne niekam posunieme. Niekedy urobiť aj malý krok je o niečo lepšie ako by sme nemali urobiť žiaden krok. Už len to že začneme tak môže byť našim životným úspechom. Lebo aj tá malá snaha ktorú reálne vyvinieme tak sa reálne cení.

 

Zachovám si svoju tvár

Zachovám si svoju tvár v tejto dobe,

kde hádať sa s ľuďmi neprinesie riešenie,

vždy som chcel inak riešiť veci,

nájsť všetko v tom vnútornom pokoji,

vo svojom vlastnom svete sa na veci inak pozerám,

viac vo svojom vnútri všetko čo bolo zlé odpúšťam,

necítim hnev lebo viem že v sebe niečo dusiť nie je cesta,

viem že ak by som to dusil nebola by šťastná moja duša,

premýšľam vždy len nad tým ako spraviť veci lepšie,

vždy pre každý problém nájsť to správne riešenie,

viem že v živote mám niekedy aj tie obavy,

bez nich by sa nikdy nesplnili moje sny,

stále zostávam tým istým človekom,

napriek mnohým zmeneným názorom,

každý z nás ma na tomto svete svoju rolu,

ale napriek všetkému sa snažím mať pokoru,

stále si vážim hodnoty na ktorých to celé stojí,

verím že v živote sa už máločo pokazí,

nikdy sa nebudem na nič pretvárať,

ale skôr v každom len to dobré hľadať,

nebudem vo svojom živote všetko hrotiť,

nehrám sa na niekoho kým nie som,

len pravdu na ceste životom spoznávam,

nevnucujem ľudom svoje vlastné pocity,

lebo v nich si každý nájde ten svoj kúsok pravdy.

 

Nie je vždy múdrejšie ustúpiť

Dlhodobo sa človek riadi tým že v živote múdrejší ustúpi a pri tom to nie je vždy riešením. Maximálne sa môže stať to že niekto využije náš reálny ústup. My nesmieme ustupovať a ani mať pocit že sa tým niečo v živote skutočne vyrieši. Nie je to veľmi správny prístup a množstvo rád ktoré často nejakým spôsobom dostávame do života tak nám v praxi nepomôžu. Lebo vieme že samotná teória je odlišná od samotnej praxe ktorú zažijeme na vlastnej koži. Často sa niektoré veci úplne vymykajú zdravému rozumu a pri tom ako sa vraví treba zapojiť mozog. Ale možno ani nemusíme sa až tak namáhať, len si stačí nad niektorými vecami v kľude popremýšľať.

Ako treba sa v živote prispôsobiť určitými rolám, ktoré možno pôsobia v súčasnej dobe stereotypne a príliš konzervatívne. Niekedy si stačí len uvedomiť že všetci sme na svete len preto, lebo máme určité poslanie ktoré potrebujeme splniť. Lebo vieme že keď sa narodíme, tak po určitom čase zostarneme a odídeme s tohto sveta. Uvedomíme si že žijeme pre určitý okamih života ktorý si môžeme všetci nejakým spôsobom spríjemňovať. Môžeme robiť všetko čo nám v skutočnosti robí radosť, ale až neskôr zistíme či nás to dokáže naplniť.

Občas sa zdá že ľudia chcú od nás možno príliš veľa, niečo čo nie je vždy v našich možnostiach. Často sú do nás vkladané veľké očakávania a vieme že sa vo svojom živote zmýlime. Ale o to dôležitejšie si nedať niekým skákať po hlave a tomu človeku nejako ustupovať. Lebo keď nejako ľudom čo začnú zneužívať našu dôveru budeme neustále ustupovať, tak len tým ukážeme našu slabosť. Ukážeme ako veľmi zo sebou dokážeme manipulovať a takýchto manipulátorov v živote stretneme dosť veľa. Ale ak má niekto v živote pravdu a svojimi slovami to myslí dobre tak to akceptujme.

V našom živote často stretneme ľudí pri ktorých nikdy nevieme na čom sme. Nikdy nevieme že či to s nami myslia úprimne alebo jednoducho s nami hrajú neférovú hru. Často sa vraví že život sám o sebe nie je fér, ale toto je názor ktorý s väčšinou ľudí nezdieľam. Nemôžeme na samotný život zvaľovať že nie je k nám fér, ale v skutočnosti k nám fér nie sú tí ľudia o ktorých si myslíme že sú naši priatelia. V skutočnosti ani nevieme s akými ľuďmi sa vlastne kamarátime. Nevieme že či im môžeme skutočne veriť, lebo na toto platí že čas ukáže.

Niekedy si vyžaduje čas kým si uvedomíme že kto je náš skutočný priateľ. Buď stretneme ľudí čo majú majú pozitívny prístup k životu alebo narazíme na ľudí čo nás zhodia ku dnu. Takých ľudí čo človeka zhodia na dno je extrémne veľa a takým ľudom je lepšie sa vyhýbať. Niekedy si musíme dávať pozor aj na to v akom prostredí sme, lebo niekedy to v ňom byť veľmi toxické. Často tie vzťahy sami o sebe sú toxické a často je to aj atmosférou ktorá nie je vždy priateľská. Nie vždy sa stretneme s dobrými ľuďmi a často narazíme aj na rôznych závistlivcov ktorých neprajnosť nepozná konca kraja.

Ale napriek tomu aj keď sa ocitneme v nejakej zlomovej situácii, tak si musíme zvážiť že či ustúpiť v niečom je naozaj správne riešenie. Ako raz za čas je to úplne v poriadku, ale nemôžeme ľudom okolo seba neustále ustupovať. Lebo ľudia to jednoducho začnú zneužívať, začnú sa zahrávať s našimi citmi až to prejde do akéhosi citového vydierania. A často to citové vydieranie zneužívajú deti a mladí pubertiaci čo takto vydierajú svojich rodičov. A rodičia často svojim deťom ustúpia, lebo ich majú radi a chcú pre nich to najlepšie čo sa dá absolútne pochopiť a nemožno im niečo zazlievať.

V živote je potrebné si zachovávať zdravý rozum a niekedy aj zdravý odstup. Viac venovať energiu ľudom čo sa nás nesnažia zneužívať a pri ktorých vieme že im môžeme veriť. Musíme si často dávať pozor komu čo povieme a ako to povieme. Vieme že napriek tomu ako veľmi si dávame pozor, tak sa napriek tomu vo vzťahu k ľudom popálime. Ale napriek všetkému sme ľudia a potrebujeme sa aj zmýliť aby sme v živote mohli ísť ďalej. Ale dôležitejšie v našom živote je to aby sme sa nenechali zneužívať ľuďmi pre ktorých sme dobrými len vtedy keď niečo od nás chcú. Nenechajme si skákať po hlave a najme sa nesnažme neustále ustupovať, lebo neskôr zistíme že toto nebude žiadna výhra. Len sa nechajme viesť našim vlastným rozumom a po určitom čase sa určitá skupina ľudí odfiltruje.

PS: Pre ľudí sme dobrými len vtedy keď niečo od nás chcú, ale napriek tomu im neustupujme.

 

Vyjadrenie k 2. miestu v súťaži Naj blog/stránka za rok 2018/2019

Mnoho ľudí zachytilo že som sa zapojil do súťaže ktorú organizovala stránka Abdon. Prakticky som sa do súťaže zapojil v poslednej možnej chvíli a som sa tešil keď bol môj blog úspešne zaregistrovaný. Tešilo ma že som mohol byť v spoločnosti ďalších troch ľudí čo tiež tvoria určitý obsah. Príjemne ma prekvapil prístup ľudí čo sa rozhodli že ma podporia a mne to veľmi pomohlo. Som vďačný Abdonu za možnosť sa prihlásiť do súťaže a aj mnohým ľudom čo za mňa zahlasovali. Chcem dodať že aj vďaka vám som získal 2. miesto a cítim že už v tejto chvíli to bude pre mňa určitý záväzok. Teda môj záväzok voči vám tvoriť svoj obsah aby mohol byť prijateľný úplne pre každú vekovú skupinu. Aby stále som dokázal nájsť silu a motiváciu tvoriť texty ktoré budú jednoducho o živote a o veciach ktoré počas života zažívam. Stále budem hľadať riešenia aby som vychádzal zo samotnej reality a s toho čo je nejako overené. Už teraz tvorím viac svojho vlastného obsahu a viem že to zaberá dosť času. Toto 2. miesto nie je iba čisto moje, ale je aj pre vás hlasujúcich čo ste pomocou dotazníka skutočne hlasovali. Samotný diplom čo som získal bude obrovskou motiváciou pokračovať ďalej a verím že to do budúcna pre vás raz aj vyhrám. Ďakujem všetkým za krásnu podporu a za to že vaše hlasy mali skutočne zmysel a stačili na krásne 2. miesto s ktorého sa veľmi teším.

Motýlí efekt

Dlhodobo som riešil že či môže existovať niečo vďaka čomu môžu mať aj menšie veci dopad. Málokto sa zaoberal tým že či ten motýlí efekt skutočne existuje. Ale pravdepodobne každý človek na svete túto odpoveď musí poznať sám. Len vieme že všetko čo vo svojom živote urobíme tak bude mať dopad na náš svet a na našu planétu. Len všetko často stojí na nás a na tom aký prístup reálne zvolíme. Vieme že množstvo spoločenských a ekologických problémov sa reálne dejú a možno je to len o tom nájsť v živote spôsob vďaka ktorému začneme žiť ako ľudia a začneme si viac uvedomovať svojich vlastných hodnôt. Táto myšlienka je postavená na tom ako vo svojom živote uchopíme rozhodnutia lepšie a keď viac začneme premýšľať nad ich následkami. Viac začneme riešiť že kde je problém a nebudeme sa k problémom stavať chrbtom. Ja viem ľahko sa to hovorí, lebo prax je v skutočnosti úplne iná a nie je to v živote také jednoznačné.

Často nám možnosť motýlieho efektu ukázala herná séria Life Is Strange kde tie rozhodnutia mali dopad alebo nám to ukázala filmová séria Osudový dotyk. Často premýšľam nad tým aké by bolo skvelé sa vrátiť do minulosti a niektoré chybné rozhodnutia napraviť. Každý deň si poviem že aj keď som spravil nejakú chybu, tak by bolo skvelé ju napraviť. Ale niekedy viem že niektoré veci sa nedajú napraviť, lebo ovplyvňujú to že akú budeme mať budúcnosť. Niektoré kamarátstva sa jednoducho nedajú vrátiť späť aj keby sme sa akokoľvek snažili. Lebo každý človek na svete má svoj život a svoje starosti ktoré potrebuje riešiť. Všetci vieme že v sebe vedieme vnútorný boj ktorý nám často môže zobrať veľké množstvo síl. Lebo ten boj zo samým sebou je predsa tým najhorším a nikomu to nerobí radosť.

Ten pokoj v duši potrebujeme pravdepodobne všetci, ale to neznamená že prestaneme v živote niečo robiť. Vždy je potrebné hľadať riešenia k tomu, aby ten dopad rozhodnutí ktoré urobíme bol čo najmenší. Tiež som urobil množstvo nesprávnych rozhodnutí a netvárim sa že som úplne bezchybný. Niektoré priateľstvá sa pokazili aj mojou vinou a niekedy sa pokazili vinou iných ľudí, nemalo to tak vôbec byť. Každý človek na svete by niečo vo svojom živote urobil inak, keby vedel že tie rozhodnutia môžu mať až taký dopad. Ja tiež keby viem že určité rozhodnutia môžu mať dopad, tak k tomu pristúpim inak. Niekedy ma to trápi že často som mohol vo svojom živote niečo urobiť a neurobil len kvôli vlastným obavám. A na druhej strane niekedy možno chcem od života príliš veľa a viem že sa nedá všetko dosiahnuť.

Uvedomujem si že som na prahu niečoho čo môže ešte nejako ovplyvniť, ale musím nad tým premýšľať. Viem že nepoviem na všetko jednoznačne áno, ale viac sa zamyslím že či to neprinesie nejaké následky. Ale ono nech urobíme čokoľvek, tak celý život budeme žiť s tým že nás niečo ovplyvní. Nedá sa tváriť že sme v pohode, keď niekedy v pohode skutočne nie sme. Len vieme že je potrebné sa zo všetkým čo nás čaká nejako vyrovnať. Často obdivujem mojich rodičov ako to mohli so mnou od samotného narodenia až po dospelosť zvládnuť. Lebo viem že to so mnou nebolo jednoduché a viem že to jednoduché nie je ani teraz. Lebo ten môj svet je často určitou bariérou za ktorú hocikoho okrem rodiny nedokážem pustiť. Ako viem že mám momenty kedy sa otvorím, ale tie sú v skutočnosti len zriedkavé. Vážim v živote každé jedno slovo a robím všetko preto aby som druhým ľudom okolo seba neublížil. Lebo v skutočnosti by sa prejavil ten efekt motýlích krídel a všetky rozhodnutia by sa preniesli do budúcnosti.

Viem že často sa snažím ani nepúšťať do nejakých konfliktov, lebo viem že by som nevyhral. Snažím sa byť viac nekonfliktným a vnímavým, niekedy sa do niektorých vecí nemiešam teda ak sa netýkajú mňa. Nesnažím sa kričať a ani vyvolávať na silu nejaké hádky, lebo viem že by sa to premietlo do môjho života. Viem že všetko čo by som urobil, tak by mi nejako do budúcnosti reálne ublížilo. Ale viem že ťažké časy často musia prísť, aby neskôr mohli prísť tie lepšie časy. Chápem že je to prirodzený proces kolobehu nášho vlastného života, ktorý si maľujeme svojimi vlastnými farbami. Na niektoré situácie často reagujem zle a často príde do môjho života určitá sebareflexia, premýšľam kde som spravil chybu. Skôr chcem byť realistom ktorý dokáže pripustiť aj to pozitívne a aj to negatívne. Nebaví ma často jednotvárnosť ľudí a to že keď nedokážu akceptovať ľudí čo inak vnímajú svet. Vlastne nebaví ma celá tá politická korektnosť na ktorej je postavený náš svet a nepáči sa mi keď sa nehovoria veci pravým menom. Lebo niektorá skupina ľudí sa často stáva určitým chráneným druhom podobne ako je to u zvierat. Tolerancia sa často ľudom vnucuje pomocou rôznych reklám, ale tá tolerancia nejde z vnútra daného človeka prirodzene. Často sa nám vnucuje určitý liberalizmus ktorý nám dopredu určuje aký názor máme povedať a aký nie. Keď sa človek voči niečomu ohradí tak je okamžite rasistom, ale keď ohradí niekto iný tak je to vlastne v poriadku. Ja som dosť tolerantný a nepotrebujem svoju toleranciu vnucovať, teda vycítim zo samotného správania keď je niekto dobrý a je úplne jedno akú má farbu pleti. Neriešil som tieto rozdiely a nikdy ich nebudem riešiť, ale keď niekto bude robiť zle tak ho rozhodne ospravedlňovať nebudem. Ale ani tie extrémne a radikálne riešenia nikdy nebudem uznávať a nebudem sa tých postojov ľudí zastávať.

Ale na druhej strane ani to čo je v súčasnej vláde tak nie je úplným riešením a ich nemožno ospravedlňovať. Lebo v skutočnosti každá strana urobila niekde chybu ktorú si pravdepodobne nikdy nedokážu priznať. Ak niečo nefunguje tak to treba nejako vyjadriť, ale nahradiť dané figúrky inými nikdy nič nevyriešilo. Počas svojho života sa učím akceptovať aj iné názory ktoré môžu byť pre určitú skupinu liberálnejších ľudí neprijateľné. Každý izmus v našej spoločnosti má určité chyby, ale zároveň je tam aj niečo pozitívne. Často ľudia s konzervatívnym zmýšľaním sa len ťažko dokážu dohodnúť s ľuďmi čo majú liberálnejšie zmýšľanie. Ja im to rozhodne neberiem a chápem obidve strany, ale dopad daných rozhodnutí tu bude vždy bez ohľadu na to aké zmýšľanie má v skutočnosti človek.

Nech vo svojom živote čokoľvek napíšem, tak tu bude vždy riziko že si to ľudia zle vyložia. Niektorým sa možno moje názory na niektoré veci páčiť nebudú alebo môj názor bude cenzurovaný len preto že nejdem s prúdom. Lebo nejdem s tou väčšinou ktorá sa na svet pozerá jedným smerom a pozerám sa na svet všetkými smermi. Dávam šancu všetkým dobrým myšlienkam a nielen tomu čo je mi nejako určené, lebo v živote treba dať šancu všetkému. Lebo v živote všetko čo urobíme tak prinesie následky nech to bude akékoľvek ťažké. Ale neprestávam veriť že v živote má každý právo prezentovať čo v danej chvíli cíti a nemal by mu to niekto určovať. Lebo ak naozaj chceme žiť v demokracii, tak je potrebné aby aj iné názory boli vypočuté. Ako nie je potrebné s tými názormi súhlasiť, ale o to ľudskejšie by bolo si ich aspoň vypočuť. Lebo ak sa človek vo svojich tvrdeniach mýli, tak by to po určitom čase dokázal uznať aj sám. Lebo v živote sa ten efekt motýlích krídel prejaví bez ohľadu na akej strane skutočne sme. Nevidíme ich, ale vieme že všetko čo v našom živote urobíme tak si nejako prenesieme do budúcnosti. Ale napriek tomu si vážim že v našej spoločnosti žijú aj uvedomelí ľudia čo dokážu rozoznávať realitu a vedia čo je skutočne správne.

Absencia

Absencia spoločnosti riešiť problémy,

čakáme kedy sa v nás prebudia tie záblesky,

keď to v jeden moment vybuchne ako supernova,

zasiahne nás v jeden okamih mohutná explózia,

kráčame po svete kde sa kolobeh života krúti,

kedykoľvek môžeme zistiť že sme na jednej lodi,

vízie ktoré často predstavujú ako reálne žijeme,

je iba na nás že či s tým niečo urobíme,

zo sveta sa postupne stane žeravá láva,

ktorá sa roztečie do celého sveta,

môžeme na tomto svete ešte veľa ovplyvniť,

len je na nás či s tým dokážeme niečo spraviť,

výhovorky že sa niečo nedá skutočne nestačia,

našimi slovami sa jednoducho nedá zachrániť naša planéta,

nemôžeme sa spoliehať že všetko za nás niekto spraví,

že sa všetko samé od seba zrazu v jednej chvíli napraví,

prístup k životu samotnému je stále potrebné zmeniť,

ľudia čo to myslia skutočne dobre tak voči ním sú predsudky,

treba si uvedomiť že všetci sme súčasťou tejto planéty,

nestačí len nejesť mäso a živiť sa len vegánskou stravou,

treba urobiť niečo viac aby naša ľudská duša bola skutočne šťastnou,

ľudia radi vyčítajú iným že riešia ekologické problémy,

zvyčajne sú to ľudia čo nehádžu rovno do koša odpadky,

v živote je potrebné aby sa skutočne riešila klimatická kríza,

lebo v ľudskom svete potom môže nastať absencia,

ale je dôležité aby sa riešila zo sedliackym rozumom,

aby sa predišlo pri určitých postojoch k hádkam,

v živote nestačí len zmeniť určitý jedálniček,

keď sa začneme zaujímať o to čo sa deje nastane pokrok,

v živote sa nedá čakať že sa všetko stane okamžite,

poukazovať na niektoré veci treba neustále,

možno sa nedá vzdať úplne všetkých vecí,

ale verím že množstvo ľudí svoje egá navždy zahodí,

v živote je potrebné sa nad vecami hlbšie zamyslieť,

uvedomiť si že v živote musíme problémy spoločne riešiť.

 

 

Pustiť

Všetko čo som mal v hlave zo seba púšťam,

viem že svoju vlastnú dušu už nestrácam,

našiel som vlastný rozum ktorý ma ťahá dopredu,

uvedomil som si že čo ma ťahalo tam dolu,

sebareflexívne stavy tie tu boli takmer neustále,

ale napriek tomu ma skutočne držali pri živote,

vnútorne ma zachránila viera v samého seba,

pri nej verím že sa dočkám lepšieho zajtrajška,

v súčasnej dobe je jediným zázrakom vstať,

zistiť že je niečo kvôli čomu sa oplatí skutočne žiť,

púšťam tú kotvu ma vo vnútri zväzovala,

keď padá ku dnu cítim že prichádza sloboda,

moja mama a sesternica dve ženy čo mi dávajú vnútornú silu,

keby nie je ich tak by som reálne upadol do smútku,

ale niekedy viem že k životu treba aj slzy,

aby sa vo mne spláchli tie nepríjemné pocity,

v živote je vypustiť určité veci zo seba,

aby v mojom srdci konečne bola úľava,

často hudba mi pomáha všetkým výzvam čeliť,

svojich vnútorných túžob sa nikdy nevzdať,

niekedy je potrebné držať človeka za ruku,

ale niekedy musím sám zvládnuť tú výzvu,

rátam s tým že všetko čo sa udeje bude mať následky,

nikdy som sa netváril že nemám nejaké chyby,

ale robím všetko aby som potešil ľudí,

všetko čo ľudom úsmev na tvári vyčarí.

Zabudnúť

Zabudnúť na všetko čo bolo zlé,

tešiť sa s toho čo je skutočne dobré,

porozumieť samému sebe si vyžadovalo trpezlivosť,

nájsť pokoj vo vlastnej duši je skutočná vzácnosť,

osobná pohoda tej treba dať čas aby dozrela,

ale viem že v živote existuje nová šanca,

uvedomujem si že zabudnúť na niečo je ťažšie,

pocity ktoré v sebe mám sú stále silnejšie,

svet ktorý mi pripomína efekt motýlich krídel,

dopad čo skutočne prišiel tak vo mne niečo zmenil,

viem že by bolo lepšie na niektoré veci nemyslieť,

niekedy vo svojom vnútri potrebujem vypnúť,

každé rozhodnutie čo sa stane sa prejaví po určitom čase,

následky ktoré nastanú budú navždy v mojom živote,

predstavy ktoré často máme možno nie sú skutočnosťou,

možno svet v ktorom žijem tak je skutočnou ilúziou,

fakty a fikcie sa prelinajú s každej jednej strany,

niekedy sa zdá že už nie je toľko vnútornej sily,

svojmu životu sa každý deň pokúšam porozumieť,

viem že sa v ňom dokážem reálne zmýliť,

hlava je zafixovaná na určité moje emócie,

ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú moje mentálne zdravie,

ale viem že niekedy v živote neexistuje cesta späť,

lebo v jednom momente sa môže niečo zmeniť,

niekedy sa mi ťažko zaspáva s toľkými myšlienkami,

lebo mi dáva veľa námahy zápasiť zo všetkými pocitmi,

viem že možno stres často dokáže ovplyvniť spôsob môjho myslenia,

viem že niekedy moje úzkosti ma často vo vnútri oslabia,

raz príde okamih kedy na všetko zabudnem,

keď všetko čo ma drží ako kotva ja navždy pustím,

viem že keď sa budem držať správnych ľudí okolo seba,

tak v mojom vnútri bude vždy len pozitívna myšlienka.

 

 

Vzdialený

Vzdialený od sveta často premýšľam,

že či v živote je potrebné bojovať sám,

vlastné pocity ma tlačia niekedy do kúta,

občas nerozumiem že či toto je vnútorná sloboda,

hľadám cestu po ktorej by som skutočne išiel,

cestu v ktorej by som sa nejako nestratil,

nie vždy ľudia vedia aké je to komplikované,

mosty s niektorými ľuďmi boli spálené,

inak vnímať svet znamená život chápať v súvislostiach,

napriek tomu že vo vnútri môže prevládať strach,

počúvam hudbu aby som na niektoré veci zabudol,

aby som s tohto všedného sveta unikol,

možno do neho úplne až tak nepatrím,

ale viem že sa nikam nasilu netlačím,

ani netúžim niekomu niečo dokázať,

jedine sa snažím v živote pokojne žiť,

táto doba ma nikdy reálne nebavila,

vraví že nie som s tohto sveta,

inak vnímam určité životné situácie,

nie každá emócia ma reálne zasiahne,

ale pravdepodobne to tak má asi byť,

niektoré pocity sa nedajú veľmi skryť,

množstvo dobrých skutkov zatieni jedna chyba,

nejeden človek mi tú chybu pripomína,

netvárim sa že som nejaký bezchybný,

nemožno čakať že budem v niečom iný,

pamätám si časy keď určité veci chcel,

ale boli situácie kedy som sa ich vzdal,

všetko malo svoje prirodzené dôvody,

lebo aj niekto iný si zaslúži tešiť sa z výhry,

ale som rád že sa začali plniť tie veľké veci,

veci pri ktorých som neveril že by sa splnili,

chcelo určitý čas kým sa to konečne podarilo,

za všetku tú námahu to reálne stálo,

musel som to nejako dokázať sám,

z mojim prehľadom vďaka ktorému vyhrávam,

keď človek niečo robí tak sa ho ľudia snažia nasledovať,

mnohé veci sa snažia po človeku niekedy opakovať,

viem že sa mi nepodarí v živote všetko okamžite,

ale už aj tie veľké veci sú konečne reálne,

momenty ktoré som predtým neveril,

vďaka ktorým som vnútorne ožiť dokázal,

raz ten pravý vrchol skutočne príde,

príde náhle a veľmi nečakane,

cesta k určitým veciam je veľmi vzdialená,

ale verím že pre mňa nie je zbytočná.

 

 

 

 

Všetko môže byť naposledy

Uvedomujem si že môže prísť doba kedy musíme viac premýšľať čo ďalej. Viac riešiť že každá možnosť ktorá sa v našom živote naskytne, tak môže byť skutočne posledná. Kedykoľvek môžeme byť na tomto svete posledný krát, kedykoľvek môžu prísť v našom živote posledné chvíle. Uvedomujem si že som vo veľmi zlomovom veku kedy si musím viac dávať na seba pozor a viac využiť možnosti ktoré skutočne mám. Prípadne sa pokúsiť vo svojom živote urobiť niečo lepšie a snažiť sa robiť menej chýb. Pri mojich narodeninách a najme okrúhlych sa môže stať kedykoľvek že budú možno aj mojimi poslednými. Nechcem ľudí strašiť, ale musím reálne zamyslieť nad tým že kedykoľvek príde zlomový moment ktorý rozhodne o mojom žití na tomto svete. Hlbšie som sa nad týmto začal už minulý rok, kedy som si uvedomil že naša planéta raz privíta nových ľudí a my budeme na inom svete.

Viac som premýšľal nad všetkými spoločenskými udalosťami a nad tým že majú na nás veľký dopad. Vieme že život zo samotnými modernými technológiami predstavuje niečo čo nás nerobí šťastnými. Ako na jednej strane sa nám uľahčil život že niečo napíšeme a vieme že to často môže byť ľahšie než niečo ústne povedať. Často zisťujem že my ľudia sme sa vo svojej podstate stali neosobnými. Že nám možno chýba niečo čo by nášmu životu dávalo zmysel, len sme vo svojej ulite. Vieme že aj keď potrebujeme v spojení z ľuďmi ktorých máme radi, ale nejako vieme že tomu chýba pohľad do očí a objatie. Všetko v našom živote sa nemusí viac opakovať a je často len na nás že do akej miery si to uvedomíme.

Ja sa viem že keď nevyužijem možnosti čo mám, tak sa nebudú už nikdy opakovať. Uvedomujem si to každý jeden deň že sa v živote môže niečo zmeniť. Môže sa zmeniť celý môj postoj a to akým spôsobom sa na život ako taký pozerám. Viem že možno niektorých ľudí ktorých uvidím a podám im ruku, tak im tú ruku môžem podať naposledy a už ich nemusím nikdy uvidieť. Toto sú tie paradoxy života ktoré sa jednoducho môžu stať každému z nás, vieme že si často musíme dávať pozor keď prechádzame cez cestu. Musíme sa obzerať pred seba a aj za seba aby nás nezrazilo auto. Náš život je príliš krehký na to, aby sme ho nejako premrhali a vzdali sa možností čo máme. Ale niekedy nám nedovolia okolnosti niečo uskutočniť a nevieme nič dopredu predpokladať.

Viem že som pravdepodobne už akosi starý vnímať všetky veci okolo seba. Nechcem nikomu nič dokazovať, len sám sebe dokázať že sa mi dokážu podariť veľké veci. Tých malých vecí som sa vzdal, lebo som sa chcel sústrediť na tie väčšie veci ktoré majú o niečo väčšiu hodnotu. Sníval som vždy o tej chvíli keď sa budú dariť veci ktoré pre mňa kedysi neboli možné. Boli momenty kedy som neveril že sa mi v živote niečo podarí. Pravdepodobne moja hlava bola nastavená na to byť pesimistom. Ale nejako prišiel ten zlomový okamih keď som realistom pomerne dlhé obdobie a dodnes sa toho držím. Snažím sa nevnímať tie žabomyšie vojny čo ľudia medzi sebou majú a viac sa sústredím na to čo ja môžem skutočne dokázať.

Som vďačný za šance ktoré som mohol využiť a ktoré ma naviedli na správnu cestu. Veľmi som rád že sa nemiešam do vecí ktorým v skutočnosti nemám ako rozumieť. Vlastne sú to veci ktoré ja nemám ako ovplyvniť a radšej sa snažím byť sám sebou. Využívam každú možnosť ktorú vo svojom živote mám, žijem tak ako by som tu mal byť posledný krát. Lebo nikdy neviem čo sa stane a nikdy netuším že či ja nebudem raz v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Ale som rád že ma tá vnútorná sila drží pri živote a že mi nedovolia pomyslieť na niečo iné a na to čo by zarmútilo ľudí. Žijem najlepšie ako viem a v rámci svojich možnosti ktoré mám, jednoducho sa nevyhováram na to že mám ťažký život. Dostal som možnosť žiť a využívam ju najlepšie ako len viem. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá alebo že niekomu v niečom nepomôžem. Ja sa naozaj snažím ako viem, aby som tento svet robil lepším miestom.

Mám 30 rokov a viem že som v určitej uvedomelej fáze, ktorá je vrcholom toho nášho kontrastu. Lebo je iba na nás akými farbami budeme maľovať tento svet. Je na nás že či budeme zmýšľať pozitívne alebo budeme upadať do samotnej negativity. Svet je tak krásnym miestom, len niekedy si to možno neuvedomujeme. Mne často dáva silu to že verím v samého seba a toto je jediná skutočná viera ktorej sa držím. Nič iné v mojom živote nie je silnejšie ako viera v seba samého. Táto viera mi určite v ťažkej chvíli zachráni život a budem raz za to vďačný. Raz budem ďakovať každému jednému človeku čo mi zachránil krk a nechal ma v tomto svete žiť. Budem ďakovať aj svojim rodičom ktorým som už teraz vďačný že mi dali život.

Pravda je taká že všetci sme tu na určitý čas a máme určité poslanie. Všetci máme na tomto svete určitú misiu ktorú musíme splniť. Keď splníme všetky svoje úlohy ktoré máme tak môžeme vo svojom živote zomrieť. Potom na konci tohto života si môžeme povedať že celý náš život mal skutočne zmysel. Len musíme vo svojom živote využiť každý jeden okamih ktorý skutočne máme lebo sa nemusí opakovať. Nič v našom živote sa nemusí opakovať pokiaľ s tým niečo reálne nespravíme. Keď urobíme v našom živote všetko tak ako máme, tak sa budeme mať omnoho lepšie. Bude sa nám o niečo ľahšie žiť keď budeme vedieť že sme využili všetky možné možnosti čo sme mali.