Krutá diagnóza pre Anastaciu: Rakovina prsníka sa vrátila!

Speváčke Anastacii (44) lekári diagnostikovali recidívu rakoviny, ktorú prekonala v roku 2003.

Smutná správa sa objavila na oficiálnej stránke speváčky na Facebooku. „Žiaľ, Anastacii diagnostikovali rakovinu prsníka už druhý krát, potom čo v roku 2003 prežila boj s touto chorobou,“ uvádza stránka. Už 6. apríla speváčka mala odštartovať svoje turné v Londýne, všetky koncerty však musela zrušiť až do odvolania.

„Cítim sa hrozne, že musím sklamať mojich úžasných fanúšikov, ktorí sa tešili na turné ‘It’s A Man’s World’. Ich sklamanie mi rozbíja srdce,“ dodala Anastacia.

Lekári zistili, že rakovina, ktorú prekonala v roku 2003 má recidívu. Pred 10 rokmi Anastacia podstúpila kurz rádioterapie a chirurgický zákrok. Potom založila nadáciu The Anastacia Fund, ktorej cieľom je vzdelávať ženy o rakovine prsníkov a potrebe pravidelných prehliadok.

zdroj: cas.sk

Toto je najchladnejšia obec na Zemi: V ruskom Ojmjakone žijú pri -71,2 °C

Ak neviete prežiť našich pár stupňov pod nulou, toto radšej ani nečítajte. Už len rozprávanie o zime v ruskom Ojmjakone naháňa zimomriavky.

Ojmjakon je najchladnejšie permanentne obývané miesto na svete.
Autor: isifa

Dedinka Ojmjakon je taký prachobyčajný zapadákov v Jakutskej oblasti na severovýchode Ruska. Žije tam asi 500 ľudí, je tam škola, jeden obchod, benzínová pumpa a tepelná elektráreň. Jedným slovom magnet pre turistov. Má však aj jednú výnimočnú vlastnosť – v skutočností je to najchladnejšie permanentne obývané miesto na svete a takzvaný pól chladu severnej pologule. V roku 1924 v Ojmjakone oficiálne namerali -71,2 °C. Je to najnižšia teplota, ktorú sa kedy podarilo zaznamenať severne od rovníka.

V Ojmjakone namerali najnižšiu teplotu na severnej pologuli – 71,2 C

V noci z 5. na 6. januára 1916 teplota v Ojmjakone klesla dokonca ešte nižšie – na -82 °C. To je len o 6 stupňov teplejšie, než absolútne minimum na svete, ktoré namerali v roku 1983 na sovietskej antarktickej stanici Vostok (-88,3 °C). Ale v roku 1916 údaje z Ojmjakonu neboli oficiálne zdokumentované, takže narábať s nimi sa nedá.
Dedinka bola odjakživa len zástavkou pre lovcov a pastierov sobov, ale v 30.-tých rokoch minulého storočia sovietska vláda sa rozhodla usídliť miestne kočovné obyvateľstvo a Ojmjakon sa stal obcou. Aká irónia, že v preklade z miestneho nárečia Ojmjakon znamená nemrznúca voda. Názov vznikol z neďalekého horúceho prameňa.

V Ojmjakone je jeden jediný obchod. Nejaký luxusný tovar tam nečakajte. Len to najnutnejšie na prežitie zimy.

50-stupňové mrazy nie sú pre ojmjakonské zimy ničím výnimočným. Kým by u nás sa už asi dávno zastavil život, jedinú miestnu školu zatvárajú až keď ortuť teplomera klesne pod -52. Väčšina domov dodnes kúri uhlím a drevom. Ústredné kúrenie nemá v týchto podmienkach veľký zmysel. Stačí jedna havária a voda v potrubí zmrzne za niekoľko hodín.

Miestni radšej nechávajú autá naštartované celý deň, pretože sa boja, že ak vypnú motor, už ho do leta nenaštartujú. Len si predstavte tú spotrebu paliva! To isté sa týka aj miestnej elektrárne. Ak vypadne prúd, do piatich hodín dedina prestane fungovať. Všetko potrubie zmrzne a popraská.

Mnohí obyvatelia dodnes používajú latríny vonku. Aký to je zážitok pri -50 si radšej nechceme ani predstaviť.
Predstavte si, v Ojmjakone je aj signál pre mobilné telefóny. Ale úžitok je z neho minimálny – v takej zime mobily proste nefungujú. Takisto nemá zmysel pokúšať sa písať perom. Atrament jednoducho mrzne. Piť zo sklenených nádob tiež nie je dobrý nápad – sklo primŕza k perám. Špecifický problém je aj pochovávanie zosnulých. Kým u nás je kopanie hrobu záležitosťou niekoľkých hodín, v Ojmjakone aj ten najplytší kopu aspoň tri dní. Na zamrznutú zem sa nahádžu rozžeravené uhlíky, po nejakom čase ich dajú nabok a vykopú pár centimetrov. Tento proces sa opakuje niekoľko dní, kým sa podarí vhĺbiť jamu dostatočne hlbokú na pochovanie tela.

Miestni obyvatelia sa živia hlavne lovom a pastierstvom.

V okolí Ojmjakonu nerastie takmer nič, a už vôbec nie ovocie alebo zelenina. Miestne obyvateľstvo však netrpí, pretože mlieko tamojších zvierat obsahuje všetky potrebné živiny. Vzhľadom na zemepisnú polohu deň v Ojmjakone trvá až 21 hodín v lete a iba tri hodiny v zime. Paradoxne leto je tam pomerne teplé. Júlové teploty sa niekedy vyšplhajú na príjemných 34 stupňov (plus 34, aby sme boli presní). Cestovné kancelárie ponúkajú milovníkom extrémne turistiky výlety do zimného Ojmjakonu a pre tých najodvážnejších sú aj špeciálne zábavky, ako napríklad pokus prežiť noc v stane. Len sa treba pripraviť, že veľa fotiek neurobíte. Pre foťaky totiž platí to isté, čo pre mobily.

Najbližšie mesto je Jakutsk. Aj tam teploty klesajú pod -48, ale akosi sa tam darí univerzite, divadlám, školám a múzeám.

zdroj: cas.sk

Paramore (hudobná biografia)

 

O skupine

Americká skupina Paramore se nedá zaradiť do nejakého určitého štýlu hudby ako je trebárs rock.V ich hudbe je s kažxého rožku niečo ako pop, rock, punk. Svoju hudbu popisujú troma slovami: energia, emócie a zábava.

Dali sa dohromady, keď boli ešte veľmi mladí. Hayley Williams, hlavná frontmanka kapely Paramore, sa v 13-tich rokoch odsťahovala zo svojho rodného mesta Meridianu do Nashvillu, kde sa v škole stretla z bratmi Joshom a Zacom Farrom.

Oni už skôr hrali v školskej kapele, ale chceli skúsiť niečo viac. Vedeli že Hayley má dobrý hlas a tak ju pozvali na skúšku a keď zaspievala tak hneď v tom bolo jasno. Hayley už potom len zavolala Jeremymu ktotého poznala z minulosti a kapela bola na svete. Neskôr sa k nim pridal i Hunter Lamb.

Napred Paramore účinkovali len v menších kluboch a show v okolí mesta, ale neskôr už začali hrať na väčších festivaloch, v Amerike je hodne známe “Warped Tour”, kde ich čakalo veľké prekvapenie, keď sa dozvedeli že budú hrať na hlavnom pódiu, kde pôvodne hrať nemali.

Tou dobou už ale bolo na svete ich prvé CD z názvom All We Know Is Falling vydané v roku 2005. S prvým albumom si Paramore získali dosť fanušikov, hlavne v Amerike, Anglicku a trebárs aj v Japonsku, kde neskôr mali turné. Turné išli z dalšími v Amerike pomerne známými kapelami ako This Providence, Cute is what We Aim For a dalšími.

Od decembra 2006 do marca 2007, Paramore natáčali svoj druhý radový album RIOT! a 12. marca oznámili že Hunter v kapele končí, kvôli svojej priateľke. Prvý singel z tejto desky sa volá Misery Business. S týmto CD Paramore definitívne prerazilii a pesnička Misery Business sa vo svete zo dňa na deň stala obrovským hitom. Za prvý týždeň, čo dosku vydali sa jej predalo niečo cez 42 000 kusov a Paramore se tak dostali na 20. miesto (predaj)  v Top 200 on Billboard. Zaznamenali veľký úspech a vydali sa na turné po celom svete (Amerika, Anglicko, Austrália, Európa).

Samozrejme po úspechu prvým dvoch albumoch Riot a All We Know Is Falling, ktorými sa dostali do väčšieho povedomia, samozrejme nahrali aj tretí album Brand New Eyes ktorému predchádzali výborné single ako Ignorance, The Only Exception, Playing God, Careful, Brick Or Boring Brick. Samozrejme na albume bola aj skladba Decode ktorá sa stala súčasťou ságy Twilight. Skladba mala úspech a dostali sa do širsej pozornosti ľudí. Potom neskôr nahrali skladbu Monster ktorá sa stala súčasťou soundtracku k filmu Transformers 3.

Zhrnutie všetkých doterajších informácii a plány do budúcnosti

Kedysi vlastne Paramore fungovali ako štvorčlenná kapela teda na čele z Hayley Williams (spev), Zac Farro (bubeník), Jeremy Davis (basgitara). Josh Farro (sólová gitara/gitara), neskôr sa k nim pridal aj Jason Bynum (rytmická gitara), ale aj jeho potom vystriedal Hunter Lamb ktorý potom tiež skončil, ako to už bolo vlastne už spomenuté. Neskôr v roku 2010 po koncerte ktorý mali v Orlande bratia Zac a Josh oznámili Hayley že zo skupiny odchádzajú, lebo sa im nepáčia akým smerom speje skupina. Neskôr sa ku kapele pridal Taylor York a v súčasnosti sú 3-člennou kapelou.

Hayley v jednom rozhovore pre Rolling Stone uviedla že kapela bola tesne pred rozpadom. V skupine proste po odchode bratov Farrových nastalo veľmi ťažké obdobie a pohrávala sa z myšlienkou že Paramore proste skončí. Ale nestalo sa tak. Fungujú a nahrávajú album, ktorý už majú úplne hotový. Názov albumu bude rovnocenný a dali mu názov Paramore. Pred albumom vypustili ešte výbornú skladbu Now samozrejme k skladbe nechýbal ani výborný klip.

Hudba Paramore bola tak populárna že ich skladby boli súčasťou aj rôznych počítačových hier ako The Sims 2. Saints Row 2,  Guitar Hero a Rock Band 3.  V každej hre bola iná pesnička. Pressure v The Sims 2. Crushcrushcrush v Guitar Hero On Tour: Decades. Misery Business bolo súčasťou NHL 2008 a Saints Row 2 a samozrejme Guitar Hero World Tour. Pre Rock Band 3 boli skladby ako Pressure, The Only Exception, Brick by Boring Brick a Ignorance ktoré boli súčasťou DLC pre hru. That’s What You Get bolo súčasťou hry Rock Band 2.

Samotný album by mal mať vonku 9. apríla a neskôr by mu malo prechádzať turné po Európe. 19. júna by mali svoj nový album predstaviť aj v pražskej Lucerne. Tam by mali zahrať plný set pesničiek zo všetkých troch albumov čo doteraz vyšli a predviesť energickú šou plnú úprimných emócii a energického výkonu. Samotný set bude zložený zo všetkých známych skladieb, čo väčšina z nás pozná.

Ich album, bude prvý album, na ktorom sa nepodieľajú bratia Josh a Zac. Album podľa skupiny by mal byť ich najlepším albumom lebo v ňom by mala všetka energia, emócia a najme zábava. Na tom albume proste chcú dokázať že napriek všetkým okolnostiam, čo sa udiali v kapele, ich len tak nič nerozhodí. Aj na tomto pripravovanom albume pôjdu smerom aký si vytýčili, teda sa nedržia na silu trendov, ale ukazujú že sú proste sami sebou a na novom albume to určite potvrdia.

Pár slov odomňa k Paramore

Vlastne ja som začal počúvať Paramore teda keď vyšli skladby Pressure a Emergency. Vtedy som si proste hovoril že si zaslúžia moju pozornosť ako kapela. Vtedy skupinu poznalo len pár skalných ľudí. Ale potom najväčší boom prišiel z Misery Business kedy ju začali počúvať takmer všetci. Paramore ako skupinu mám veľmi rád, ich tvorba je podobne blízka, tak ako tvorba Linkin Park. Hayley má neskutočne božšký hlas, že neraz čítam názory že je ženskou verziou Chestera teda najme veľkým hlasovým rozsahom a výškami.

Hayley popri aktivitách zo skupinou si strihla hosťovačku z raperom B.o.B v Airplanes a samozrejme vznikla aj druhá verzia tohto songu kde je aj Eminem. Hayley má neskutočný hlasový rozsah, ktorý nemá hocikto a komukoľvek sa môže prakticky aj vyrovnať. Pre mňa je kapela jedinečná v tom, že hudbu robia tak ako ju naozaj cítia. Proste sa neprispôsobujú tlaku vydavateľstva a v tom čo robia majú prakticky slobodu. Majú aj podporu labelu ktorý ich do ničoho netlačí.

Ich štýl teda alternatívny rock, pop punk a emo, môžem zhodnotiť že zo všetkých kapiel ho prezentujú najlepšie ako len môžu a proste tej hudbe oni sami robia výborné meno. Nikto ich nikde neškatulkuje, lebo v tom štýle čo robia sa cítia ako ryby vo vode. Vždy sa snažia v hudbe, držať toho zavedeného štýlu, ale popritom sa snažia aj experimentovať a vyskúšať aj niečo nové, aby nestáli len na jednom mieste.

Môžem dodať že Paramore počúvam pomaly 5 rokov a každá jedna pesnička od nich ma proste bavila. Ale vždy keď je niečo nové, tak sa v tom snažím mať aspoň nejaký prehľad aj keď tých informácii je s každej strany dosť veľa. Proste ich hudba je proste do každej nálady. Človek ak sa chce zabaviť si pustí od nich niečo rýchlejšie a človek čo je romantická duša si pustí od nich niečo pomalšie.

Mňa baví na skupine to, že proste nikoho nekopírujú a ani nepotrebujú kopírovať. Ich štýl je proste tak jedinečný že o tom určite aj sami vedia. Každým albumom sa jednoznačne zlepšujú a ukazujú svoju aktuálnu formu. Hayley neraz ukazuje že je vynikajúcou líderkou a že aj keď sú teraz traja v kapele že tam tá chémia skutočne funguje. Sám za seba by som mohol dodať, už len toľko že Paramore bez ohľadu na to v akom sú zložení, tak sú jedinečnou skupinou, ktorú si obľúbil jednoznačne každý.

20 motivačných citátov – pre lepší život človeka

Mnoho ľudí sa neustále trýzni, uzatvára sa nielen pred sebou a aj pred ostatnými. V tom je podľa mňa dosť zásadná chyba, ktorú treba okamžite v zárodku riešiť a nie čakať kým to narastie do veľkých rozmerov ako taký balvan. Všetko ide takou rýchlosťou že ľudia si zabúdajú užívať život. Možno je to tým, že sa fakt niekam ponáhľajú.

Som našiel niečo čo by každému mohlo pomôcť sa viac motivovať. Proste všetko by si mal človek vo svojom živote užívať a nemyslieť len negatívne. Treba si skutočne vážiť každý deň a nevyčítať si keď sa nám niečo nevydarí. Treba ísť ďalej a napriek všetkému nestrácať nádej. Každý by sa mal pozbierať a zdvihnúť sa zo zeme, teda samozrejme si povedať že každú situáciu zvládne zo cťou a z radosťou.

Našiel som 20 zaujímavých citátov, ktoré verím že vás nejako povzbudia. Na každý deň je ich tam dostatok. Verím že mnoho ľudí budú povzbudených do dnešného dňa a že sa budú cítiť vnútorne štastný. Človek čo sa cíti na nič, tak tomu toto video doporučujem si pozrieť a zamyslieť sa nad tým, že vždy je v živote o čo bojovať. Proste netreba sa vzdávať a ísť ďalej. Verím že sa vám video bude páčiť a že si to mnoho ľudí pozrie.

Autor: Tomáš Lukovický

Staré časy

Ľudia si neraz zaspomínajú na to, čo sa udialo v minulosti. Spomenú si na mnoho životných zážitkov ktoré počas detstva mali alebo majú. Týmto článkom by som sa jednoznačne chcel vrátiť späť v čase. Teda jednoznačne v ľudoch vyvolať ako také spomienky na to, čo vo svojom živote zažili. Neraz sám by som sa chcel vrátiť do tých pekných častí svojho detstva.

Ja ako malý chlapec, som bol taký uletený beťárik, ale aj tak som mal svoje detstvo rád. V škôlke som sa kedysi schovával za strom, na čo si momentálne pamätám, už len náhmatkovo. Počas detstva som robil rôzne srandy, ale aspoň bolo veselo, či výrokmi čo som povedal, alebo v škole. Neraz som sa hral aj zo svojimi obľúbenými hračkami a pri nich som sa cítil akoby prenesený do iného sveta. Najme keď som sa hral z autíčkami, tigrami a podobne.

Hudbu som počúval prakticky tiež od malička na magnetofónoch, gramofónoch, napríklad sa nahrala pesnička ktorá išla v rádiu. Ja som niektoré pesničky vedel naspamäť, aj keď teraz už neviem či viem všetko naspamäť. V televízii som fičal na Madonne, Cher a proste na všetkých pesničkách čo išli, takže som si pamätal texty a aj názov pesničky plus ešte k tomu autora, to bol ako taký bonus.

Nie všetko si tak, že úplne pamätám z detstva. Ako je tých zážitkoch určite veľa, ale to by bolo na dlho rozpisovať a samozrejme by som tým odhalil príliš veľkú časť svojho života. Strašne ma bavilo aj maľovať do omaľovaniek a v časopisoch hľadať nejaké zaujímavé veci. Celkovo kreslenie ma veľmi upokojovalo a vždy to čo som vedel nakresliť panáčikovi boli hlava, vlasy, krk,  brucho, nejaké nohavice, ruky v štýle hrabličiek a nohy paličky plus do nich dokresliť topánky.

V detstve bolo populárne keď si decká medzi sebou vymieňali navzájom pogy a každý ich proste chcel mať čo najviac. Neexistovali mobily a moderné výdobytky ako je tomu dnes a človek sa vedel ako sa má zabaviť a popritom sa nenudil. Počúvali sme hudbu na veži a užívali si to. Keď sme chceli niečo nájsť čo si pozrieme, tak sme zobrali časopis do ruky a hneď sme vedeli čo išlo v telke. Keď sa išlo niekde von, tak buď nám niekto zazvonil na zvonček, alebo my jemu a išlo sa proste von. Stavalo aj iglu zo snehu a ľudia sa doň schovávali.. Človek keď sa chcel zabaviť, zabavil sa tak, že nemusel míňať peniaze a popritom si užíval život. Robilo sa kopec zaujímavých vecí v detstve, ale nie každý si na to dokáže spomenúť.

Ale teraz naspäť do súčasnosti. Všimol som si ,že ako nás totálne ovládli mobily, televízia, počítače, notebooky a kopec iných moderných vychytáviek v dnešnom svete. Sťažujeme sa, že doba je zlá a popritom sa nikto nezamyslel nad tým, že doba bola zlá, keď sme nesmeli povedať svoj názor, Teraz máme slobodu prejavu, môžme čokoľvek povedať, hoc aj nadávku a aj napriek tomu nás nikto nezavrie do basy.

Teraz namiesto na zvonček, zazvoníme na mobil, väčšinu vecí sa teraz rieši cez mobil. Už keď ho nemáme, tak sme bezradný a nevieme čo máme zrazu robiť. Mobil sa stal súčasťou veľkou súčasťou života. Najme sú mladí ľudia motivovaný najme tým že tam majú internet, ale k tomu internetu sa ešte dostanem. Ale na druhej strane, predsa ten mobil je k niečomu dobrý.

Keď si spomínam na prvý počítač, tak jednoznačne tam dominoval operečný systém Windows 95, nebol tam nijaký internet, proste v tom čas počítač slúžil viacmenej na to, aby tam človek niečo robil, najme deti aby sa zahrali. Teraz vzniklo mnoho typov počítačov, notebookov a samozrejme aj operačných systémov, najviac dôležitá vec ktorá teraz tam nechýba je internet.  Celkovo počítače pohltili masovo ľudstvo, stali sa nevyhnutnou súčasťou človeka.

Ako som spomínal, tak internet je najsilnejšie médium na svete, lebo si tam každý môže nájsť prakticky čo chce. Aj to čo je proste akoby tabu. Na internete je trávená väčšia časť dňa, ako samotný internet má isté pozitíva ale aj negatíva. S pozitívneho hľadiska môžme sa tam spájať z rôznymi ľudmi cez Facebook, Skype, Pokec, Twoo a podobne. Môžme s ním komunikovať z ľudmi čo sú od nás ďaleko, alebo aj z ľudmi z okolia, ale tým sa stráca kontakt človeka s človekom z očí do očí. Neraz je nebezpečné, dávať tam aj nejaký obsah, alebo napísať nehjakú myšlienku, dokiaľ si nenastavíme súkromie aby to videli len priatelia. Internet je dobrý v tom že sa dá prostredníctvom neho vzdelávať a môžme si vďaka nemu nájsť veľa vecí do školy. Len treba správne zvážiť že čo tam hľadáme, čo chceme napísať a aký tam chceme dať obrázok.

Zámerne som spomenul televíziu, lebo tiež som bol ten čo ju pozeral. Fičal som na rozprávkach, rôznych filmoch, seriáloch a rôznych zábavných programov. Teraz si človek všetko ak chce mať prehľad nájsť na internete. Mnoho ľudí si všimlo že tam teraz dávajú rôzne šou a komerčné televízie sa predbiehajú v tom že ktorá bude mať lepšiu sledovanosť. Televízia bola kedysi svojho času, niečím výnimočným k čomu si sadali takmer všetci. Prestal som ju pozerať aj kvôli tomu že nás kŕmi všetkým zlom čo sa deje na Slovensku. Správy tiež nepozerám, lebo tých pozitívnych vecí je tam fakt málo. A potom že prečo je svet taký aký je.

Určite som rád že som prežil detstvo, kde moderná technika ma neovplyvnila do takej miery, do akej ovplyvní dnešnú mládež. Ja určite na tie časy čo boli spomínam z radosťou a nikdy na ne nezabudnem. Možno že mám takmer všetky moderné výdobytky, ale so mnou to aj tak nič nespravilo. Len ich treba používať z rozumom. Všetko ak chce človek používať, tak to musí používať správne. Len by si mal určiť hranice, že odtiaľ potiaľ. Ale tak každý to môže používať podľa svojho uváženia.

Súťaže

Mnoho ľudí niekde súťaží či cez internet, stávkové kancelárie tipuje výsledky alebo napríklad aj v tombole. Samozrejme ceny o ktoré môže človek súťažiť sú rôzne. Niekto môže vyhrávať vstupenky na nejaké miesta, knihy, cdčká, permanentky, dvdčká a kopec iných cien. Neraz vyhrať nejakú súťaž si vyžaduje nielen dobre zapojiť mozog, ale aj samozrejme mať dostatok vedomostí. Je to aj dosť o štastí, lebo človek čaká v napätí koho vylostujú.

Ja sám o sebe súťažím dosť dlho, ale o vecné veci som ešte nikdy predtým nesúťažil. Pamätám si svojho času, keď bola tombola a vtedy bol u nás Jozef Pročko, tak každý mal nejaký papierik z daným číslom a každý bol plný očakávania že koho číslo bude vybraté. Zrazu začali losovať čísla a v jednej chvíli padlo moje číslo. Som išiel k pódiu a vyhral som čaj, pastelky, omaľovanky a na to mám veľmi príjemné spomienky.

Teraz vzniká mnoho zaujímavých súťaží, ale nie všetky sa mi darí vyhrať. Ale to chce naozaj len trpezlivosť a mať dobré vedomosti. U mňa neviem ako to bolo, ale viacmenej to je vedomosťami alebo tým že už proste mám nejaké informácie mám naštudovaní a viem proste tú správnu odpoveď. Dosť je to aj o štastí, lebo človek môže trafiť správnu odpoveď, ale môžu spomedzi tých ľudí jedného, ktorý tiež dal tú správnu odpoveď.

Ale prišiel doslova zaujímavý zlom. Začal som počúvať L-Rádio. Teda som sa stal fanúšikom a veľmi som ocenil že máme na Liptove svoje vlastné a jedinečné rádio. Priam sa mi páčila myšlienka, že je rádio čo nás informuje o aktuálnom dianí. Spočiatku som bol len obyčajný poslucháč ako každý jeden na Slovensku. Začal som ho počúvať v roku 2010. Ale súťažiť som začal až v roku 2011. Teda moja prvá výhra bola 3. apríla 2011.

Začal som spoznávať priestor samotnej budovy, ľudí v nej a potom som spoznal aj štúdio kde sa robia živé vstupy. Proste od toho jedného momentu sa mi začalo dariť viac a viac. Potom týždeň neskôr som vyhral ďalšie cdčko a ja som to už začal považovať za štastie.  Samozrejme okrem cdčok som vyhral aj iné veci ako napríklad aj voľnú vstupenku do cirkusu. Niekoľko krát po sebe som navštívil aj štúdio. Ale väčšinou sa mi darilo vyhrávať najme cdčká. Dodnes v L-Rádiu súťažím a vyhrávam.

Potom neskôr po L-Rádiu som začal počúvať aj Rádio FM. Tam som spoznal tiež jedného človeka, len škoda zatiaľ že ešte nie osobne, ale verím že aj k tomu ešte príde. Nepočúval som to rádio často, ale ako išla Bez Pózy tak som si to vždy vypočul, lebo tam bola vždy perfektná selekcia skladieb a samozrejme nechýbali ani výborní hostia. Moja prvá výhra prišla 30. októbra 2011. To som vtedy vyhral dva cdčká naraz.

Ako som začal počúvať reláciu Bez Pózy, tak sa mi celkovo zmenilo vnímanie a som si povedal že budem viac rôznorodej hudby. Potom sa mi samozrejme aj v tomto rádiu darilo vyhrávať cdká a dodnes sa mi aj v tomto rádiu darí. Ale ako hovorím je to fakt o štastí. Lebo človek fakt dopredu nevie kto bude vyžrebovaný. Človek musí buď položiť správnu otázku, napísať správnu odpoveď a po prípade mať dobré vedomosti.

Výhry pribúdali a samozrejme pribudlo aj prvé cd, ktoré som mal podpísané. S toho som mal príjemný pocit. Ale aj napriek všetkým výhram, mám v sebe určitú pokoru. Ale keď som tento rok vyhral 10 CD, tak som sa začal pomaly chytať za hlavu, že som normálne tomu nemohol uveriť, ani ľudia v rádiu si to nevedili poriadne vysvetliť. Doteraz som bol s toho dosť mimo a vravel som si, že toto sa v histórii Slovenska hádam ešte nikomu nepodarilo. Asi to bolo buď štastie alebo náhoda.

Neskôr som začal počúvať ďalšie rádio. Teda rádio Tlis, kde som tiež vyhral zatiaľ prvé a doteraz posledné cd. Samozrejme aj z nálepkami. Potom som sa dostal do bodu, kedy som sa stal nestranným poslúcháčom.a začal som počúvať viac rádií. Sporadicky počúvam Fun Radio, Europu 2 a Rádio One. Ale stále srdcom a myšlienkami som verný len tomu jednému rádiu vďaka ktorému som spoznal množstvo skvelých ľudí.

Aj potom začali súťaže pribúdať na rôznych hip-hopových stránok. Každý pondelok býva vyhodnotenie na stránke hip-hop.sk a samozrejme pribudne aj ďalšia nová súťaž o nové cd. Teda jedno cd môže vyhrať jeden, dvaja alebo traja ľudia to závisí od toho že koľko cd, dajú interpreti do súťaže. Moje meno sa ocitlo medzi tými ostatnými menami čo vyhrali cdčká a ja som vlastne dva cd naraz, taký mega pack. Potom mi k výhre gratuloval samotný šéfredaktor stránky Gashtan.

Vlastne keď človek súťaží, tak musí mať podstatnú dávku štastia, trpezlivosti a vedomostí. Mne sa tiež nepodarí v kuse len vyhrávať. Dakedy to ide a dakedy nie. Ale človeku keď sa raz nepodarí vyhrať, tak to neznamená že by sa mal okamžite vzdať. Proste treba pokračovať dokým nepríde výhra. Potom tá výhra naozaj príde, čo sa mi naozaj potvrdilo. Človek keď má dostatočný prehľad o tom čo sa deje na Slovensku, tak si zvyšuje väčšiu šancu na výhru. Ale človek aj napriek tomu že vyhrá, by nemal mať prehnane veľké ego a nevyvyšovať sa nad ostatnými. Ja aj keď som veľa krát vyhral, tak napriek všetkému som zostal nohami pevne na Zemi a to je pre mňa povzbudzujúci faktor.  Nie vždy niečo vyhrať je všetko. Predsa na tomto svete sú ešte hodnotnejšie veci.

Dreamfall Chapters – Europolis

Autori úspešnej hry Dreamfall získali milión dolárov ktoré vyzbierali cez Kickstarter. Samozrejme vďaka tým peniazom sa bude pracovať na hre a samozrejme okrem toho tvorcovia v rámci prezentácie hry, ktorá by mala byť vonku čoskoro, odprezentovali video Europolisu teda futuristického mesta ktoré bude v hre. Uvidíme ako celý výsledok dopadne. Ale podľa všetkého sa ešte načakáme. Hra by mala výjsť v novembri 2014.

zdroj: sector.sk

The Client List: Blíži sa 2. séria…

Čím viac sa blíži 2. séria seriálu The Client List, tak tým zaujímavejšie bude pokračovanie tohto výborného seriálu. Hlavným ťahákom bude jednoznačne skvelá herečka Jennifer Love Hewitt pre ktorú je hlavná postava ako šitá. Materská televízia Lifetime zverejnila nasledujúcu upútavku k seriálu a samozrejme aj hudobné video, pri ktorom si páni jednoznačne prídu na svoje.

Cesta k iným, teda k lepším myšlienkám

Neraz som sa vo svojom živote cítil ako každý z nás. Stále som riešil vnútorný boj sám zo sebou a neraz som sa cítil sám. Cítil som, že som sklamal tých, ktorých som skutočne potreboval. Mal som chvíle, kedy som sa proste uzavrel do seba a nepovedal som nič. Nebolo mi čo závidieť v daných situáciach. Všetko stálo a zároveň padalo na mojich kolenách. Všetky svoje slabiny som dával najavo a neraz to bolo aj mojou slabou stránkou.

Musel som sa neraz z mnohými vecami vyrovnať. Cítil som na sebe akýsi druh menejcennosti, pocit že ma niekto podceňuje a nedokáže mi to otvorene povedať. Robil som vo svojom živote aj veľa chýb, ktoré mi je doteraz veľmi ľúto. Cesta mojim životom bola strašne zložitá a strašne dlho som sa hľadal. Nebolo to jednoduché nájsť tú svoju vnútornú silu.

Veľa krát počas svojho života, som rôzne situácie prežíval príliš intenzívne a všetko som bral tak pesimisticky. Neraz keď ma niečo trápilo, tak som búchal päsťou o stenu a snažil sa všetko čo som pociťoval dať zo seba. Alebo keď sa mi niečo nepodarilo, tak som si to strašne pripúšťal. Stále sa vo mne opakoval ten istý kolobeh a neustále som mával aj depresie. Nebolo mi všetko jedno a každý výsmech čo som neraz zažil som bral dostatočne vážne a nevedel som všetkému odolávať.

Všetko bolo omnoho ťažšie než sa mohlo na prvý pohľad zdať. Moje myšlienky tiež neboli také aké by mali byť. Neustále som si niečo vyčítal, ľutoval nejaké rozhodnutie, alebo som nebol zo sebou tak spokojný akoby som chcel. Neraz som sa predčasne ak mi niečo nevyšlo, trápil kvôli tomu, ale potom som si povedal dosť. Povedal som si v duchu že musím v sebe zmeniť svoje myslenie a dosť mi k tomu pomohol jeden človek. Od jedného momentu som na tom začal pracovať.

Ako som spomínal, tak mi pomohli slová jedného človeka a aj vďaka nemu a aj ostatným som sa snažil zmeniť určitú časť v živote. Teda nasmerovať svoj život k lepším myšlienkám a samozrejme sa tešiť zo všetkého čo naozaj mám. V jednej chvíli zmizlo všetko čo ma doteraz trápilo a ťažilo. Ale proste nejako som sa naučil veriť, že človek ak chce a verí že sa niečo dobré stane, tak sa to naozaj stane.

V jednej chvíli som sa proste cítil ako iný človek.  Zo všetkého som začal ťažiť a prestal som sa báť daných vecí. Stal sa zo mňa väčší optimista a začal som sa usmievať. Proste sám som na sebe začal sledovať určité zmeny. Zrazu som mal jasno v tom, ako sa skutočne cítim. Bol to príjemný pocit, vidieť že sa z niečoho teším a že do toho idem z obrovským nasadením. Viac sa teším zo života, stres je minimálny a aj psychická pohoda je proste taká aká má naozaj byť. Už som sa naučil nepripúšťať si všetko k srdcu, brať život z úsmevom a žiť pre každý okamih, bez ohľadu na či je dobre alebo zle.

Som aj viac otvorený novým výzvam, proste ma veľa naučili aj rôzne motivačné videá, ktoré som pozeral a pridali mi viac na sebadôvere. Celkovo sa mi aj životom kráča ľahšie. Necítim na sebe žiadnu ťažobu a všetko zvládame omnoho ľahšie a s pokorou. Idem ďalej s uvedomením že aj keď je nejaká prekážka ktorú musím zdolávať tak ju skutočne zdolám, preto že to naozaj chcem.  Chcenie niečo dokázať je podľa mňa dostatočná motivácia.

Prešiel som určitou sebapremenou, teda nielen premenou svojho vnútra ale aj premenou svojich myšlienok. Začal som sa viac sústrediť na to čo je dobré a to zlé sa snažím za každú cenu odstrániť. Vždy sa snažím vo všetkom nájsť len to dobré a nehľadať na každej veci iba chybu.  Vždy keď som vedel, že čo ma skutočne čaká, tak sa na to teším bez ohľadu na riziko. Život a celkovo ľudia ma naučili veľa. Viac než si môžem priať a chcieť. Snažím sa myslieť pozitívnejšie, lebo veriť v niečo a myslieť pozitívne je jediná a skutočná nádej človeka. Som rád že som sa vybral konečne tou správnou cestou. Kde je radosť, priateľstvo, láska a úprinné ľudské vzťahy z ľudmi ktorých si nadovšetko cením. Iba cesta k lepším myšlienkam človeku prinesie úspech.

Číňania zachránili londýnsku tradíciu, stálo to milióny

Slávne londýnske taxíky mali už namále. Firma vyrábajúca Magnaneze Bronze v anglickom Coventri bola pred krachom. Jej ďalšiu existenciu však vyriešili Číňania, ktorí firmu kúpili takmer za dvanásť miliónov libier. Zachránili tradíciu i vyše sto pracovných miest.

zdroj: zivot.sk