Boj

Každý sa stretol s tým že vo svojom živote vedie svoj vnútorný boj, ktorý ovplyvňuje veľmi veľa vecí. Ja tento boj vediem stále a viem že kvôli nemu sa často musím vzdať. Vraví sa že človek by mal za určité ideály ktoré v živote má bojovať. Áno ja tomuto faktu neprestávam veriť, ale čoraz viac viem že bojujem za veci ktorým možno úplne nerozumiem. Preto je v živote dôležité bojovať za veci ktoré majú zmysel a nie za veci ktoré nás v tom živote nejakým spôsobom brzdia. Doba je nastavená tak že dnes všetko človek dokáže spraviť aj bez úplného snaženia a dokáže veci ktoré nedokáže človek čo sa skutočne snaží. Preto niektorí ľudia niečo v živote dokážu zvládnuť bez boja a namiesto toho používajú rôzne manipulatívne triky. Ja viem že takéto triky nikdy nebudem používať a že sa neznížim na úroveň určitých ľudí ktorí k tomu nepristupujú čestne. Často dobrý človek bude vždy mať problém nájsť si vzťah, lebo ženy majú radšej zlých a nabúchaných chlapcov s kopou svalov a tí dobrí sú vnímaný ako kamaráti. Vždy to tak nebolo, viac sa cenilo keď má človek niečo v hlave a teraz byť dobrým človekom v skutočnosti k získaniu lásky nestačí. Potom ten dobrý človek veľmi bojuje, snaží sa vo svojom živote urobiť aj nemožné a nakoniec sa stretne zo samotným odmietnutím. Zlému človeku sa samozrejme všetko odpúšťa a tomu dobrému nikdy nie je nič odpustené. To sú tie paradoxy kvôli ktorým je ten boj veľmi ťažký a nikdy to nebude jednoduché. Potom sa prejaví aj tá zaslepenosť kedy človek nie je úplne schopný vnímať realitu a tú zodpovednosť ktorú má pred sebou.

Ako môžem povedať že nie je ani jeden chlap, ktorému by sa pekná baba nepáčila. A že kvôli tej babe sa má často chuť zmeniť k lepšiemu a pristúpiť k tým správnym riešením. Ako sa vraví že najme chlap by sa mal snažiť a nejakým spôsobom tú ženu dobíjať, ale ak by všetko mal robiť nasilu, tak by radšej nemal ísť do vzťahu. Po určitých rokoch viem že najťažšie je bojovať v láske, lebo keď je človek šťastný tak vždy môže prísť niekto iný. Zažiť školskú lásku na začiatku je tiež skúsenosť ktorú človeku nemôže nikto zobrať a ukáže nám že či sme pripravený na samotný život. Ja som si tým prešiel a bolo to veľmi pekné, ale tá skutočná láska človeka naozaj preverí. Preverí že na čom človek v skutočnosti je a že či môže v živote o tú lásku bojovať. Ako ľúbiť milovaného partnera je skvelé, ale niekedy tá zodpovednosť voči partnerovi že ho nemáme sklamať je veľmi silná. Ja som tú zodpovednosť voči všetkým citovým vzťahom vždy cítil a vždy to budem ak raz budem ešte niekedy v takomto vzťahu. Ale najpodstatnejšie je to, aby to v skutočnosti dokázali cítiť obaja a nebolo to jednostranné. Najťažší je prvý vzťah pri ktorom sa ukazuje že ani nevieme do čoho reálne ideme. Ani ja som nevedel do čoho idem, bolo to také zvláštne si písať s niekým koho som predtým ani nepoznal. Ale bolo to krásne a potom keď sme sa dohodli že sa konečne reálne stretneme, tak som sa tešil. Bolo to úžasné stretnúť svoje prvé dievča napriek tomu že bola ďaleko. Cítil som že to bude nádejné a všetko bolo úplne skvelé, len prišla trpká realita ktorá ma dokázala prebudiť. Uvedomiť si že možno nebolo správne ísť do vzťahu a že všetko v skutočnosti zmizlo. Potom prišli depresie kedy som mal rôzne myšlienky a nemal som ani chuť žiť. Mal som pocit že vo mne ako keby vysal niekto tú životnú energiu a radosť zo života. Nič pre mňa nemalo zmysel a neraz som v skutočnosti preplakal, bolo nesmierne ťažké sa s tým vyrovnať. V daný moment som mal rôzne myšlienky a neboli v danom momente úplne pozitívne.

Istý čas som prestal veriť že príde ešte niekto lepší a nakoniec sa zdalo že ten človek prišiel. Tiež som mal pocit že všetko sa podarí a že to bude to správne osudové dievča. Niekoľko krát sme sa videli a bola prvá s ktorou to vydržalo aspoň o niečo dlhšie. Len potom si to začali aj iní ľudia a neskôr sa aj tento vzťah rozpadol. Ale aj napriek tomu sme celú tú situáciu spolu rozobrali a zostali sme priatelia. To bolo na tom celom pozitívne že už tak veľmi nebolelo a že sme stále v kontakte. Viem že keď jej budem môcť napísať, tak tu vždy pre mňa bude a bude pre mňa vždy oporou. Ale potom prišiel taký zlomový moment že ešte sa mi páčili určité dievčatá a že som ešte cítil vnútorne nádej. Ale už to nebolo také ako to bolo na začiatku a vedel som že tento boj je prehraný. Potom som sa vnútorne začal viac uzatvárať do seba a snažil sa na určité veci zabudnúť. Začal som chápať že láska je to o čo nie som v skutočnosti bojovať. Môžem mať rád ľudí okolo seba, ale tým všetko akurát začína a končí zároveň. Pochopil som že je to niečo čo zo sebou nedokážem reálne niesť a že možno to tak nebude nikdy. Môžem šíriť lásku voči druhým a mať ich rád, ale láska k milovanému partnerovi tá skrátka nepríde. Sú iné veci v živote kvôli ktorým som skutočne schopný bojovať, ale láska medzi nimi nie je. Niekedy je v skutočnosti lepšie mať slobodu, než mať niekoho kto sa človeka snaží zmeniť na svoj obraz. Takých ľudí všetci okolo seba máme a vieme že nie všetko v živote sa dá vynútiť.

Skutočná láska by mala byť na samotnej slobode a nie na tom, aby si niekto niečo vynucoval. Ja tiež nemám právo si vynucovať aby ma mal niekto rád a najme človek ktorý to tak vnútorne cítiť nikdy nebude. Ja budem ľúbiť ľudí okolo seba, ale všetko to bude maximálne iba v tej kamarátskej rovine. Lebo si uvedomujem že priateľstvo je to jediné za čo môžem v skutočnosti reálne bojovať. Lebo v živote je lepšie priateľstvo ako byť v citovom vzťahu s niekým kde nemusí fungovať úplne ideálne. Viem že pre mňa bude vždy dôležitejšie vychádzať dobre s ľuďmi než si niečo hľadať a toho človeka s ktorým by som bol sklamal. Ako stále platí že sa za pekným dievčaťom ešte pozriem a usmejem sa na ňu, ale to bude pravdepodobne všetko. Viem že keby snažím o niečo viac, tak by to nemuselo vypáliť šťastne. Niekedy si uvedomujem že radšej doprajem šťastie iným ľudom a ja si doprajem v živote úplne iné šťastie, ktoré má pre mňa väčšiu hodnotu. Skutočné šťastie je mať pokoj v duši a stretávať pozitívnych ľudí na ničom inom v skutočnosti nezáleží. Iná radosť v skutočnosti ani neexistuje a viem že niekedy sa vzdať jednej veci na úkor tých ostatných je lepšie. Viem že nikdy sa nebudem ľudom okolo seba vtierať a nikdy si nebudem nič od nich vynucovať. Lebo láska sa v skutočnosti nedá vynútiť a jediná úprimná láska je tá od našich rodičov. Lebo je bezhraničná a robia všetko preto, aby sme sa my v našom živote cítili dobre.

Dakedy mi nejaké dievča pri nejakom komplimente povie že určité slová hovorím každej. Ale nie je to tak a ak mám rád nejaké dievča tak to nie je o kráse a o veľkosti ženských pŕs. Ale ide o to že čo má vo svojom vnútri a keď má čistú dušu vďaka ktorej nič nepredstiera. V skutočnosti je vnútorná krása dôležitejšia než tá vonkajšia a toto pozná každý chlap. Tá vonkajšia krása nás oslepí podobne ako slnko a prestaneme vnímať samotnú realitu. Ako v skutočnosti dnes byť krásnym človekom nie je všetko, ale dôležité je mať niečo v hlave a vedieť si svoje myšlienky správne upratať. Lebo keď je človek dostatočne uvedomelý a inteligentný, tak sa vo svojom živote dokáže posunúť niekam ďalej. Ak sa budeme povrchne pozerať iba to čo je navonok, tak nebudeme vedieť že aký je človek vo svojom vnútri. Urobíme si obraz len na základe vonkajšej krásy a toto nie je vôbec správne. Proste chlapské pudy sú také že keď vidia pekné dievča, tak sa im samozrejme podlomia a začnú si o tom dievčati vytvárať určité predstavy, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou v realite nemusia stať. Často tie očakávania sa nemusia úplne zhodovať s realitou a často sa udejú úplne ináč. Často rozmýšľam nad tým všetkým a poviem si že je vždy lepšie mať kontrolu nad svojimi myšlienkami, než aby niekto používal manipulatívne triky.

Ako vždy tu budem pre ľudí keď ma budú reálne potrebovať, ale v rámci lásky nebudem nikoho od niečoho odrádzať. Každý by si mal vyskúšať ako to funguje vo vzťahu a uvedomiť si že nie je to vždy o tom med lízať. Ako sú ľudia ktorí patria medzi tie pozitívne výnimky že im tie vzťahy fungujú dodnes a doteraz im držím palce. Lebo ak sa majú dvaja ľudia majú radi a myslia to skutočne úprimne, tak im treba vyjadriť morálnu podporu. Viem že keď nie je šťastie v láske, tak budem mať šťastie v niečom inom a pravdepodobne v lepšom. Viem že jediné lásky v ktorých sa nedá sklamať je láska k rodičom, hudbe alebo platonické lásky. Tej reálnej lásky voči nejakému dievčaťu sa vnútorne vzdávam s jedného jasného presvedčenia. Podľa mňa by žiadne dievča nedokázalo vydržať s introvertom, ktorý radšej miestami žije v tom svojom svete a v ktorom uprednostňuje svoju intimitu. V ktorom radšej je za zmysluplné veci ktoré nie sú v skutočnosti stresujúce a ktoré reálne dávajú zmysel. Čím som starší, tak som vstúpil do úplne inej fázy života a uvedomujem si ju ďaleko viac. Uvedomujem si že skôr ľudom môžem byť bútľavou vŕbou než životným partnerom. V živote je dôležitejšia priorita načúvať ľudom a byť voči nim trpezlivejší, lebo na ničom inom v skutočnosti až tak nezáleží. Sústredím sa v skutočnosti len na veci, ktoré sú pre mňa dôležitejšie. Dôležitejšie je pre mňa mať priateľstvá s ľuďmi a vychádzať s nimi, než hľadať nejaký zmysel života ktorý ma možno nikam neposunul.

Radšej to prenechávam iným a lepším ľudom aby boli vo svojom živote šťastnejší. Lebo v skutočnosti si to zaslúžia oveľa viac a viem že oni by si tú lásku dokázali reálne aj udržať. Možno príde ten moment kedy sa budem určitým veciam strániť, len preto aby som tomu opäť znova neprepadol. Nebudem nikomu dávať rady ako má riešiť svoj vzťah, ale môžem vyjadriť ako to reálne cítim. Lebo viem že kvôli láske sa v skutočnosti dokáže vzdať priam všetkého dokonca aj svojich snov. Ja viem že sa určitých vecí nechcem nikdy vzdať, lebo viem že by som sa nedokázal pohnúť ďalej a nasledovala by stagnácia. Ak raz niečo v živote príde budem tomu otvorený, ale nebudem to chcieť okamžite a nebudem sa silou mocou plašiť len aby bolo. Nebudem sa snažiť tlačiť na to, aby ma niekto rád a je na každom človeku či si tú cestu ku mne nájde. Lebo ak sa má v živote niečo udiať, tak to musí mať nejakú postupnosť a nie sa snažiť do všetkého tak rýchlo vhupnúť. Viem v živote že sa nikdy nebudem vtierať a vždy sa budem snažiť sa sústrediť na tú svoju vlastnú cestu životom. Nebudem sa viac starať že či niekto cíti ten pocit lásky alebo nie, lebo oveľa dôležitejšie je sa pozerať do prítomnosti a s tým aby som nebol zaslepený. Som vďačný niekomu kto ma vnútorne dokáže pochopiť a vie že láska je skutočne jeden veľký boj. Boj ktorý sa nedá vždy úplne vyhrať, pokiaľ človek nie je na tej správnej strane. Preto som radšej na tej strane, kde budem každého čo to bude cítiť podporovať. Lebo je dôležité aby sme sa všetci navzájom podporovali, lebo iba tak ukážeme že to nakoniec nie je až také zlé.

 

Viac kľudu

Viac kľudu treba do života,

ani jeden problém nevyriešila hádka,

nemá zmysel voči sebe bojovať,

kvôli maličkostiam sa vzájomne hnevať,

keby si to uvedomili aj tie mocnosti,

že kvôli vojne niekoľko ľudských životov zničili,

šachová partia ktorá nemá jasného víťaza,

človek sa dostáva v skutočnosti do ohrozenia,

strach je silnejší než akýkoľvek dialóg,

nie každý v živote býva stratég,

utiecť pred problémami je najľahšie,

zabúda sa že všetko sa dá riešiť v kľude,

šialené pocity ktoré zaslepujú ľudstvo,

sú často horšie než nejaké stádo,

často sa vraví že treba niečo povedať,

ale často tými slovami sa dá jedine uškodiť,

už sa zdá že je všetko biele a čierne,

ľudia prestávajú vnímať že čo je správne,

namiesto kľudu sa všetko rieši v nepokoji,

ale dôležitejšie je nájsť pokoj v duši,

šťastie nie je iba obyčajná fráza,

ale je dôležitá súčasť nášho života,

prekonajme svoje vnútorné strachy,

prenesme sa aj cez tie najväčšie problémy,

vravíme si že nie vždy má zmysel žiť,

ja som si to neraz tiež dokázal vravieť,

naše problémy sa nevyriešia pomocou anarchie,

ani tým že sa voči všetkému vzbúrime,

skôr je potrebné mať zdravý rozum,

na všetko sa pozerať triezvym pohľadom,

dôležité je mať vo veciach jasno,

uvedomiť si že čo pred nami skutočne stálo,

mať pokoj v duši neznamená sa uspokojiť,

neznamená že prestaneme určité veci robiť,

ale je motiváciou aby sa ľudia nevzdávali,

aby nikdy vo svojom živote nestagnovali,

viac treba ľudom okolo seba načúvať,

sústrediť sa na všetko čo chcú povedať,

lebo toto je jediná správna cesta,

cesta vďaka ktorej sa dá pohnúť z miesta,

len treba pohnúť hranice kedy čo smieme,

vyhnúť sa v živote určitej dráme,

nie pri všetkom treba okamžite plakať,

na niektorých veciach sa dá krásne pousmiať,

žime tak ako by sme tu boli posledný krát,

poďakujme že nám určité veci hrajú do karát,

náhody ktoré sa môžu zdať že nie sú,

tak sa v mysli človeka často objavujú,

v živote každý má to svoje miesto,

nedovoľme aby nás niečo oslepilo.

 

Život 2

Milujem tento svoj život napriek tomu že nie vždy všetko ide podľa ideálov. Človek sa za tie roky naučí toľko vecí a príde k úplne iným poznaniam. Uvedomujem že už nie som ten človek ako som bol na začiatku a viem že sa do tej podoby v ktorej som bol nechcem nikdy vrátiť, lebo viem že by som si nič neuvedomoval. Viem že sa dokáže stať veľa vecí a viem že nie vždy ich dokážem úplne ovplyvniť. Niekedy som sa ani nedokázal úplne nad tým všetkým zamyslieť, lebo som si myslel že tie odpovede sú dosť jasné. Ale teraz viem že tie odpovede túžim neustále poznať a zistiť že život nám dokáže naložiť toľko, koľko si v skutočnosti dokážeme pripustiť že nám naloží. Často v našom živote vedieme určitý boj ktorý musíme zvládnuť sami a uvedomiť že na čo máme limit. Ak urobíme niečo o čom v skutočnosti ani nie sme presvedčený tak nás to reálne môže len mrzieť. Mňa často mrzeli tie rozhodnutia ktoré sa udiali a kedy sa všetko robilo s horkou hlavou čo bolo nesprávne. Niekedy viem že sa nedá vždy zastaviť tie výkyvy nálad a viem že niekedy si priam uzavriem do seba. Nie preto že sa na niekoho hnevám, ale preto že ma čaká nejaká vnútorná zmena ktorá môže byť pre mňa zložitá. Ale aj napriek tomu sa vždy učím byť šťastný a nie iba vo vnútri, ale aj navonok a usmievať sa ako sa najlepšie dá.

Čím som starší, tak tým viac sa snažím empatickejší a počúvať čo iní hovoria. Teda veci ktoré mne dávajú veľmi veľa a pomáhajú byť lepším človekom, lebo sa učím prijímať všetko čo mi život dáva. Áno viem že nám život berie ľudí ktorých máme radi a toto je fakt ktorý nezmeníme, ale jediné čo treba robiť je ísť ďalej. Treba žiť pre všetky tie momenty čo máme skôr než zomrieme a budeme si neskôr vyčítať že sme svoj život prežívali než žili. Ja som rád že si môžem povedať že ten môj život má zmysel a je dôležité si pripustiť len tie pozitívne veci. Viem že keď niečo vo svojom živote robím a môže to prinášať určitý zmysel, tak viem že to nie je nikdy zbytočné. Aj sa viac učím vnímať iné názory a nesnažiť sa ísť len v tej jednej názorovej línii. Napriek tomu že sa v živote darí, tak sa snažím nebyť v tomto živote zaslepený a viac si uvedomovať že sa všetko dá zvládnuť s pokorou. Budú veci ktorých sa človek bude báť a ani u mňa to nebude iné, ale stále mám možnosť s tým bojovať. Uvedomovať si že každý jeden deň v mojom živote je tak dôležitý a že kráčam po zemi s tými správnymi ľuďmi. Všetci máme určité poslanie na zemi a keď si ho splníme, tak si povieme že naša misia mala zmysel. Ak sa určité veci v živote neskončili, tak to jasne znamená že ešte nie je koniec a že ešte stále máme šancu niečo urobiť lepšie.

Aj vďaka mojej práci mám pocit že sú tam ľudia čo mi dokážu povedať veci na rovinu a ja to vnútorne ocením. Som rád že tam pribudol človek od ktorého sa mám stále učiť a jeho vnútorná sila ma ťahá vpred životom. Lebo keď človek cíti že ho niekto drží nad vodou tak sa v takomto svete žije oveľa lepšie. Niekedy aj tá realita okolo mňa býva oveľa znesiteľnejšia a viem že sa všetko dá zvládnuť. Len si uvedomujem že niektoré veci by bolo lepšie si nikdy nepripúšťať a ani nepremýšľať nad nimi. Často sa k určitým poznaniam života dostávam cez moju rodinu a mojich priateľov ktorí majú skúsenosti ktoré dokážu odovzdávať iným. Oplývajú neuveriteľnou vnútornou silou a sú pre mňa inšpiráciou, aby som to v živote tiež dokázal. Stále sa učím že k určitým veciam človek dospeje až s odstupom času. Viem že ak človek dospeje k nejakému poznaniu, tak musí určité veci v živote zažiť. Vďaka tomuto faktu vzniká poznanie a toto nás môže do života reálne formovať a posunúť nás vpred.

Život ma naučil nebrať veci ako samozrejmosť a ak sa dokážem zmýliť, tak si to uvedomujem. Vždy si uvedomujem že ak niečo vo svojom živote urobím, tak to prinesie následky ktoré si zapamätám nielen ja, ale aj ľudia okolo mňa. Často niekedy aj počítačové hry človeka sa snažia vzdelať ako napríklad Life Is Strange že každé rozhodnutie si treba dôkladne premyslieť, lebo sa potom k tomu rozhodnutiu nedokážeme nikdy vrátiť. Presne na tomto celom je založená podstata života, aby sme si uvedomili všetko čo v skutočnosti robíme a prijali za určité veci zodpovednosť. Viem napríklad že ak mám nejakú myšlienku, tak ju proste musím dokončiť a nemôžem to odkladať na neurčito alebo po prípade čakať kedy ma múza reálne kopne. Ak je nejaký problém ktorý treba vyriešiť tak ho treba vyriešiť a nie ho neustále odkladať a čakať že sa vyrieši sám. Lebo toto je najväčší sebaklam v ktorom sa ľudia snažiť žiť je že všetko bude vyriešené za nich. Tak o tomto život v skutočnosti vôbec nie je, ale je o tom že nemôžeme čakať na zázrak a my musíme niečo spraviť, aby sme sa mali lepšie. Niekedy ten anarchistický prístup a kašlať na všetko tak nie je riešením. Ak chceme posudzovať človeka alebo celkovo ľudí, tak sa najprv naučme si pozametať pod vlastným prahom. Ja sa stále dostávam k poznaniu že radšej budem všetky veci riešiť bez konfliktov a s tým že s ľuďmi ktorých mám rád sa nebudem nikdy hádať.

Niekedy je lepšie pozorovať než sa púšťať do konfliktov ktoré nemusia mať víťaza. Radšej počúvam každý jeden názor aj za cenu že nemusí byť správny a môže byť absolútnym bludom. Často je dôležité si určiť čomu treba reálne veriť a nepodľahnúť veciam ktoré nie sú vždy správne. Môj život je pestrý vďaka tomu že nemám iba jednu náladu alebo iba jedny pocity. Že ako viem byť šťastný tak viem byť aj smutný keď ma niekedy trápi ako ľudom neviem vždy v živote pomôcť. Ale aj napriek tomu sa snažím nad tým pozastaviť a povedať si že tiež som len človek čo má emócie vďaka ktorým spracovávam svoje pocity a myšlienky. Neprestávam veriť že v živote vždy dokážu prísť tie pozitívnejšie veci, len si to ľudia nedokážu pripustiť. Často je najväčší problémom apatia a bojíme sa akejkoľvek životnej zmeny. Áno tiež sa niekedy bojím, ale aj napriek tomu verím že to dokáže mať na mňa pozitívny vplyv. Verím v dobrotu ľudí lebo nie všetci na svete sú zlí a v každom sa snažím niečo dobré. Verím že aj ľudia čo prídu s iného štátu a snažia sa v ňom žiť, tak si zaslúžia druhú šancu. Nemajme neustále pocit že všetko patrí len nám a že budeme od seba odstrkovať ľudí. Neobhajujem masovú migráciu ako si môžu niektorí ľudia myslieť, ale ľudí čo sú slušní a ktorí často trpia kvôli ľudom čo sa nedokážu do spoločnosti adaptovať.

Máme pocit že keď utečieme z našej krásnej krajiny akou je Slovensko, tak to nie je úplné riešenie. Ale je to život a treba akceptovať ak niekto sa dopracuje k určitej životnej zmene. Ja milujem Slovensko a ľudí okolo seba že sa napriek všetkému snažiť bojovať. Ale treba si uvedomiť že nie všetci to majú ľahké v živote a tým ľudom treba reálne pomôcť. Najme by sme si všetci mali pomáhať navzájom a snažiť sa urobiť tento svet lepším miestom. Tým že utečieme tak tento svet nikdy neurobíme lepším, ale dopustíme aby v ňom prevládali ľudia ktorí o ľudí čo sú poznačený chudobou nikdy nezakopnú. Niekedy aj tým maličkými krôčikmi môžeme aj trošku prispieť k tomu, aby sa všetci ľudia okolo nás mali dobre. Ale je dôležité aby sa o určitým veciam len nerečnilo, ale aby sa okamžite konalo. Lebo rozprávaním sa ešte nikdy nič nevyriešilo a ak sa má ľudstvo pohnúť ďalej, tak musia pohnúť zo svojim vnútrom. Najme je dôležité vedieť ovládať svoje pocity a snažiť sa robiť osvetu ktorá má reálny zmysel. Každý má v živote tú svoju osvetu a ja mám tú svoju, ktorú sa snažím premietnuť do textov a dať tým ľudom niečo čo im môže dať návod na lepší život a niekomu to môže pomôcť.

Viem že mám 28 a dospel do určitej životnej fázy, kedy si viac vecí vážim. Teším sa zo života a málokedy sa na niečo sťažujem, ale to neznamená že mi určitý spoločenský stav vyhovuje. Viem že ak budem určité riešenie problémov odkladať, tak môžu narásť do obludných rozmerov. Ale napriek tomu sa nad všetkým pousmejem a poviem že som vďačný za veci čo som si zažil. Som vďačný za ľudí čo vstúpili do môjho života aj napriek tomu že koľko trpezlivosti majú so mnou. Viem že keby je niekto so mnou dlhšie osobne, tak príde na to, že vediem ten svoj vlastný boj ktorý je plný myšlienkových pochodov. Ale tí čo to dokázali pochopiť, tak mi dokázali porozumieť. Každý deň sa učím porozumieť životu a veciam ktoré ešte dokáže nejako ovplyvniť. Lebo každý jeden deň mi dáva šancu, aby som dokázal prekonať sám seba a povedal si že tie najťažšie veci som zvládol. Viem že som dospel v rámci dospelosti, ale viem že ešte musím k niektorým veciam dospieť aby som mal v niektorých veciach jasno. Učím sa celý život a za toto učenie budem vždy vďačný, lebo mi toto učenie dáva tak veľa. Viem že ľudom chcem dať dostatok lásky a že nič iné ku šťastiu nepotrebuje. Len viem že sa budem snažiť ľudom robiť radosť, lebo iba na tomto skutočne záleží a nič iné nie je dôležitejšie. Vďaka tomu viem že toto sú tie skutočné hodnoty života, ktoré je dôležité si v sebe neustále pestovať a je to ako kvetina ktorú treba polievať. Život nám neustále pripravuje nové skúšky, výzvy a veci ktoré musíme prekonať, ale keď tie veci prekonáme tak vtedy budeme skutoční víťazi.

 

 

V pravde

Často sa učíme že jediný spôsob aký existuje je hovoriť pravdu. Vždy sa tej pravde snažíme podriadiť celý svoj život s tým že keď ju povieme, tak sa vnútorne oslobodíme. Áno tá myšlienka sa vnútorne oslobodiť od bremena čo v sebe nosíme je veľmi potrebná. Je správne žiť v pravde, ale v takej kvôli ktorej nestratíme priateľov okolo seba. Aj keď postupne sa nájdu ľudia čo postupne tú pravdu dokážu prijať a vedia strebať ak to nie je myslené zle. Často pri pravde môže nastať ten stav, kedy sa ľudia reálne urazia a začnú si robiť nesprávne úsudok. Keď človek robí nejakú osvetu tak sa tiež snaží to podložiť faktami ktoré sa počas života dozvedel. Ale paradoxom sa stalo že v skutočnosti ľudia radšej uveria určitej spoločenskej lži, než tej nepoškvrnenej pravde. Niektoré veci sa priam vytrhnú s kontextu a je podsúvané človeku niečo čo nikdy nepovedal. Často sa nám to snažia podsunúť určité médiá aby sme my slepo verili že existuje iba jedna pravda. Samozrejme nie je iný názor prijateľný, lebo je buď cenzurovaný alebo sa ten názor do televízie nedostane.

Proste je jasné že treba ľudom podsunúť propagandu ktorá je v skutočnosti veľmi nebezpečná. Je to postavené na tom že jeden názor je prijateľný a ten druhý názor je spoločensky neprijateľný. Nechávame sa viesť určitými názormi a prídeme na to že tie názory bývajú falošné. Človek čo je v určitej názorovej menšine tak je poznačený rôznymi prívlastkami a tí čo sú vo väčšine, tak sú akože považovaní za národných hrdinov. Je nesprávne že sa zabúda na názory ktoré môžu byť tiež pravdivé a vďaka ktorým sa dá na svet pozerať inak. Viem že nie všetci máme patent na to, ako má byť niečo správne a nikdy nebudeme na určité veci poznať odpovede. Niekedy je príliš veľa otázok, ale málo sú podnetné a nevedú vždy k jadru veci. Ale keď sú také otázky, tak je vždy dôležité vedieť že či je správne si ich vnútorne položiť. Ako väčšinou platí že sa ľudia dokážu vydesiť ak im niekto vysvetlí skutočnosť. Ale nikdy nie je istota kto dokáže prijať určité fakty a nikdy nebudeme vedieť ako na tom ľudia skutočne sú.

Ale viem že pravda ako taká nemá žiadne okovy a je úplne slobodná. Len je na nás že či ju dokážeme prijať alebo sa budeme kvôli nej urážať. Musíme sami vedieť posúdiť že určité slová čo povieme že či skutočne majú význam alebo budú extrémne. Je stále na nás že či budeme žiť v úprimnosti alebo budeme sa zamotávať do klamstiev ktoré bude ťažké zmyť zo svojej tváre. Ak niekto nepotrebuje byť ovplyvnený stádom a dokáže vyjadriť úplne nestranne svoj pocit, tak taký človek má na tomto svete svoje miesto. Ale myslím si že niekedy treba porozumieť aj ľudom čo žijú v nevedomosti a budú nasávať len to zlé. Žiť v polopravde nie je tiež riešenie a často sa vďaka tomu naša spoločnosť môže len a len polarizovať.

Ale jedno je jasné že má zmysel nájsť v sebe presne tie veci na ktorých reálne záleží. Veci pri ktorých si povieme že sa dejú kvôli niečomu a nikdy to nebude iné. Vždy treba pátrať po pravde a uvedomiť si všetky tie veci okolo seba ktoré nemôžeme prehliadať. Nájsť v tomto svete niečo pozitívne a neustále vedieť že čo je v skutočnosti správne. Lebo ak sa budeme pozerať na to že čo je pravda a čo nie, tak si vytvoríme názor ktorý nebude zaslepený a budeme vedieť na čom reálne sme. Ak budeme veriť tým správnym veciam v živote, tak prídeme na to že tú svoju vlastnú hodnotu si vytvárame vo svojom srdci. Toto je tá podstata života na ktorej to treba reálne stavať a vždy si treba vážiť ak si niekto uvedomuje veci okolo seba.

 

Nikde rýchlo

Sme sa naučili vo svojom živote utekať,

veď predsa je to ľudská šialenosť,

svet nám núka aby sme spomalili,

aby sme vo svojom živote viacej žili,

pochopili že nám nikto nič nedá zadarmo,

viem že nie vždy je tento svet peklo,

neprestal som veriť že sa zlo dá poraziť dobrom,

že napriek všetkému stále s dôverou vstávam,

vravím si že ma nikdy neovplyvnia správy,

že nebudem súčasťou tej progresívnej masy,

verejná mienka ovplyvňuje dianie vo svete,

stále sa očakáva že si medzi sebou budeme robiť zle,

viem že vo svojom živote nedokážem všetkým pomôcť,

prajem si vo svojom vnútri ešte viac dospieť,

prestať sa snažiť mať niečo čo nikdy nepríde,

zmieriť sa s tým že čo zostáva relatívne,

viem že je čoraz lepšie spomaliť,

konečne tie oči reálne zavrieť,

nevnímať všetky tie problémy nad ktorými nemám vplyv,

v srdci zostáva stále veľa nevypovedaných slov,

ľudia sú naučený všetko robiť rýchlo a nasilu,

ja vo svojom živote nechcem zažívať takú situáciu,

nechcem si vynucovať lásku a falošne sa usmievať,

správny ľudia dokážu určité veci vycítiť,

dakedy sa cítim v tom nekonečnom bludnom kruhu,

pravdepodobne si kvôli tomu nikdy nenájdem babu,

niekedy strach zo sklamania býva oveľa silnejší,

prajem si aby som aspoň raz bol lepší,

viem že prečo určité veci musia dlho trvať,

lebo vôbec sa netúžim niekam plašiť,

túžim nájsť ten svoj vnútorný pokoj,

prekonať nejeden môj vnútorný boj,

často si vravím ako k životu nepotrebujem uznanie,

že by možno v skutočnosti stačilo ľudské pochopenie,

možno je to v skutočnosti absolútne jedno,

raz budem mať u ľudí skutočné miesto,

raz ten môj svet bude maximálne pochopený,

verím že k sebe nebudem úplne zlý,

verím že nebudem žiť v klamstvách,

že nebudem stále premýšľať nad tým čo je hriech,

všetko sa zamotáva ako jedna slučka,

niekedy sú vzťahy ako taká búrka,

dobrých ľudí si reálne ani nevšímame,

zlých ľudí aj keď nám ublížia stále tolerujeme,

niekedy ma nebaví žiť vo svete kde si ľudia ubližujú,

keď medzi sebou neustále nejakú chybu hľadajú,

prestávajú počúvať varovania ktoré im niekto dá,

však nečudo že naša duša začne byť zaslepená,

zrazu sa ocitáme v tej uzavretej bubline,

čakáme že ktorý človek ju skutočne praskne,

raz sa naučíme počúvať kto nám čo vraví,

prestaneme byť vo svojom živote byť slepí,

začneme veriť že to s nami ľudia myslia úprimne,

že nechcú aby sme niekedy v živote zažili sklamanie,

nedovoľme aby sme sa zrútili do priepasti,

aby sme ten boj za správny svet reálne vzdali,

ak budeme neustále sa niekam plašiť,

tak nikdy nebudeme normálny život žiť,

vážim si ľudí čo ešte vedia oceniť ľudskú dobrotu,

ľudí ktorí v sebe nemajú tú povestnú naivitu,

uvedomelá masa spoločnosti kvôli ktorej to má zmysel,

kvôli ktorej som bojovať nikdy neprestal.

 

 

 

 

 

 

 

Chodník korunami stromov zatvorili, chystajú novinky

Do konca apríla sa k chodníku korunami stromov v Bachledovej doline nedostanete ani pešo.

V Bachledovej doline treba v týchto dňoch rátať hneď s viacerými obmedzeniami.

Pre modernizáciu lanovky sa ňou nedá vyviezť a pre topiaci sa sneh, prípadne blato sa k obľúbenej atrakcii nedostanete ani pešo.

Otvoriť ju plánujú po 26. apríli, keď bude opäť prístupná, no zatiaľ iba pešo.

Ďalšie stromy pre výstavbu nepadnú

Chodník korunami stromov otvorili v Bachledovej doline, neďaleko obce Ždiar v popradskom okrese, len minulý rok v septembri. Od začiatku ho však sprevádza vysoká návštevnosť. Za prvé tri mesiace sa po chodníku prešlo vyše 100-tisíc návštevníkov.

Hoci výmenu starej lanovky plánovali v stredisku už dlhšie, zvýšený záujem turistov o novú atrakciu ju urýchlil. Starú trojsedačkovú lanovku TS3 tak vystrieda nová lanovka Leitner GD10, ktorá v 10-miestnych kabínkach prepraví za hodinu 1734 osôb a jazda ňou bude trvať okolo 7 minút. Stará mala kapacitu 1350 osôb za hodinu a jazda ňou trvala 20 minút.

„Desaťmiestna kabínková lanovka vyvezie turistov na vrchol rýchlo a v suchu. Zároveň zabezpečí jednoduchú prepravu väčších skupín s deťmi, kočiarov a invalidov,“ dodáva Martina Múdra zo strediska Bachledka ski and sun.

Lanovka bude kopírovať trasu tej pôvodnej, k výrubu nových stromov preto nedôjde. Hotová by mala byť do konca leta. Do prevádzky ju stredisko plánuje spustiť ešte v tomto roku.

Investícia spojená s výmenou lanovky presiahne sumu 4 milióny eur.

Na jar by mal pribudnúť aj tobogán

Vyše 600 metrov dlhý a 1,8 metra široký chodník sa nachádza zhruba vo výške 24 metrov, prehliadku zakončuje špirálovitá 32-metrová vyhliadková veža s panoramatickou podestou. Lákadlom je najmä bezpečná pochôdzna sieť umiestnená v strede podesty.

Už túto jar by mali otvoriť aj suchý tobogán, ktorý je súčasťou atrakcie. Cena za jazdu v tobogáne je 2 eurá, ktoré sa platia samostatne.

Cena vstupného na Chodník korunami stromov ostane v rovnakej sume (8 eur za dospelého). Hovorkyňa strediska Martina Múdra nevylúčila, že cena za obojsmernú jazdu novou lanovkou sa môže oproti doterajším 9 eurám zvýšiť. Cenník však ešte nie je stanovený.

Obmedzenia v stredisku

V súvislosti s výstavbou novej lanovky sú spojené aj obmedzenia na parkoviskách, ktoré majú zmenšenú kapacitu. V prevádzke nie sú ani ďalšie atrakcie ako je bike park, bobová dráha či discgolf.

Stredisko avízuje, že pešo sa k atrakcii dostanete opäť po 26. apríli, kedy atrakciu plánujú opäť otvoriť. Prístup k nej je po lesnej ceste z Bachledovej doliny alebo Malej Frankovej zhruba po 40 minútach chôdze.

ydroj: aktuality.sk

 

Milý svet 3

Milý svet pomaly všetko v sebe uzatváram,

konečne skutočné hodnoty poznať začínam,

kráčam po tejto zemi s väčšou radosťou,

viem že sú situácie kedy musím kráčať vlastnou cestou,

cestou poznania a pochopenia ľudí okolo seba,

vďaka tomu sa bude formovať moja vnútorná sila,

niekedy už od života nechcem toľko vecí ako predtým,

stačí mi že tých správnych ľudí okolo seba nájdem,

viem že už s určitými vecami nedokážem bojovať,

vravím si že všetkého je pravdepodobne dosť,

chcem po sebe zanechať určité myšlienky,

dať ľudom v živote čo najviac lásky,

na ničom inom v živote až tak nezáleží,

len na tom aby ľudia k sebe boli milší,

aby sa viac snažili pozerať dopredu,

aby nikdy vo svojom živote nemali smolu,

často za mňa padajú tie vnútorné tiene,

ale podstatné je že svieti svetielko nádeje,

viem že nie vždy sa všetko vydarí,

ale vždy príde niekto kto mi úsmev na tvári vyčarí,

pocity ktoré sa nedajú za žiadne peniaze kúpiť,

tie budeme navždy vo svojom srdci mať,

ešte sa cesta životom ani s zďaleka neskončila,

všetci potrebujeme niekoho kto bude naša opora,

niekoho kvôli komu budeme môcť vstať,

človeka ktorý nás bude môcť pochopiť,

stále viac viem že len pokoj je cesta,

cesta ktorá nás vedie niekam do neznáma,

všetko sa deje kvôli nejakej príčine,

vieme akou cestou skutočne kráčame,

ak určité veci dokážeme v sebe prekonať,

budeme sa v živote konečne lepšie mať.

 

 

 

 

 

 

Spoločenská korektnosť a poslušnosť

Často sme počúvali slová o tom že čo je politicky korektné a čo nie. Ale v skutočnosti tento pojem by mal nahradiť úplne iný a tým je spoločenská korektnosť. Podľa mňa to aj viac sedí, lebo naozaj naša spoločnosť dokáže uveriť priam čomukoľvek. Veľa ľudí niekedy nadobúda pocit že majú slušnosť v sebe a pri tom poslušne robia len to čo im niekto prikáže. Doslova robia jeden krásny riadený komparz a ešte im za to ľudia aj tlieskajú teda tí diváci. Nespochybňujem myšlienku že treba niečo v našom štáte zmeniť, ale v prvom rade by sme mali začať od seba. Mali by sme sa pozrieť do svojho vnútra a uvedomiť si že kam kráčame ako spoločnosť. Poznám veľa skvelých ľudí pre ktorých je slovo slušnosť to že si všetci medzi sebou budeme priať a že sa nebudeme niekomu vyhrážať že mu ublížime, lebo na tomto slušnosť nie je postavená. Dnes sa tento pojem zamieňa za poslušnosť a takýto ľudia sa často nechávajú manipulovať vďaka čomu nedokážu mať svoj vlastný názor. Len majú proste určité naučené frázy ktoré ľudom teda davu neustále opakujú. Veľká časť ľudí proste určité veci nemajú zo svojej vlastnej hlavy a to ľudí čo rozumne zmýšľajú veľmi desí.

Žiaľ na slušnosti sa momentálne maximálne len priživuje a ľudia ktorí nejako bojovali za Slovensko sa maximálne len otáčajú v hrobe. Myšlienka na ktorej to bolo celé postavené, tak sa stratila v nedohľadne. Ide prakticky len o politický boj kde určité figúrky treba vyhádzať preč a nahradiť to novými figúrkami ktoré možno budú kradnúť ešte viac než tí súčasní. Nebudem sa zastávať ani jednej strany, ale niekedy sú situácie a momenty s ktorými sa dá absolútne stotožniť. Sú situácie kedy sa dá stotožniť buď s koalíciou alebo opozíciou, ale to neznamená že s nimi vo všetkom súhlasím aj keď mám určitý postoj. Niektorí ľudia sa vyjadrili že všetky tie protesty nie sú o politike, ale o tom aby sa potrestali vinníci v prípade dvoch zosnulých ľudí. Ale je to miestami aj o politike, lebo sa snažia požadovať aby určitý človek s politiky pre svoje vlastné prešľapy odišiel. Neznamená to v skutočnosti nič, maximálne sa ešte viac naštrbí dôvera v štát v ktorý ľudia neveria. Majú aj dôvod neveriť, lebo im nedáva to čo v skutočnosti reálne potrebujú. Ale tu nestačí zmeniť politikov ako si niektorí myslia, ale treba tu zmeniť systém ktorý nie je k nikomu spravodlivý. Treba zmeniť určité pomery v štáte, aby to ľudia konečne pozitívne pocítili aj na peňaženkách a vďaka čomu by mali dôvod veriť že sa niečo mení k lepšiemu.

Byť slušný nie iba o tom, aby sme slušne a vecne vyjadrili svoj názor. Je to najme o tom že nebudeme nikomu vo svojom živote priať niečo zlé ani vtedy keď k tomu človeku nemusíme mať úplne blízko. Ale vyjadrovať postoje ktoré sú vecné a podnetné veľmi dôležité je potrebné všade. Nielen doma alebo v práci, ale aj na ulici medzi ľuďmi čo protestujú. Všade na svete sa môžu nájsť ľudia s ktorými sa podvedome stotožníme a ja sa stotožňujem s tým že spravodlivosť by mala pre všetkých platiť rovnako. Mali by sa prezentovať aj iné názory a nie sa vytvárať cenzúra vďaka ktorej sú rozumní ľudia väčšinou ticho. Nevravím že všetci ľudia na svete sú zlý alebo ovládateľný, ale viem že slušnosť sa nedá vynútiť poslušnosťou. Človek čo je poslušný tak sa necháva ovplyvňovať slovami, frázami a inými ďalšími vecami. Takýto človek je veľmi dôverčivý voči čomukoľvek v živote a doslova sa tým nechá nejakým spôsobom pohltiť.

Buďme slušný, vecný, podnetný, prajný a zároveň sa nesnažme podnecovať k niečomu zlému. Lebo sa nám to v živote maximálne vypomstiť a potom nás ľudia môžu inak vnímať. Počúvajme čo sa nám snažia ostatní povedať a zoberme si s toho niečo dobré. Nazývajme veci pravým menom a nebuďme zaslepený korektnosťou ktorá je okolo nás na každom kroku. Pripusťme že existuje aj iný názor ktorý nemusí byť práve extrémistický a radikálny, ale môže byť založený na určitej skúsenosti človeka. Lebo ako sa v živote vraví niet nad vlastnú skúsenosť a toto môže každého nejakým spôsobom formovať. To že určité veci vnímam inak neznamená že sa snažím v živote určité skupiny ľudí ospravedlňovať a ani sa ich nejako zastávať. Len sa snažím nebyť zaslepený v dobe, kde sa niečomu selektívne venuje pozornosť a niečomu nie. Kde jeden ľudský život je dôležitý a ten druhý nie a v takomto svete nechce žiť nikto z nás. Slušnosť je morálnym postojom človeka a každý by si to mal uvedomiť. Nikomu nebránim aby vyjadril určitý spoločenský názor, ale vždy sa to musí opierať o určité fakty. Často podliehame určitým pocitom ktoré sú nesmierne silné a stále budú silnieť. To je absolútne v poriadku, ale najme je dôležité aby to bolo úprimné. Slušnosť nie je niečo čo treba predstierať je to niečo čo musíme mať všetci v sebe. Ľudia ktorí sa snažia veci naozaj riešiť v rámci slušnosti a v zdravej miere, tak takým ľudom držím palce. Verím že existuje spoločnosť ktorá nie je niekým riadená, ale že existujú ľudia ktorí tú zmenu systému reálne chcú.

 

 

Milý svet 2

Milý svet opäť sa k tebe prihováram,

opäť kopec myšlienok v sebe mám,

viem že každým krokom sa pozerám na svet lepšie,

s určitými ľuďmi čo sú po mojom boku je to ľahšie,

kedysi som bol vo svojom vnútri príliš veľký pesimista,

neveril som že v mojom živote príde nejaká láska,

láska k ľudom je pre mňa to najdôležitejšou v živote,

všetko ostatné som rád že je skutočne v kľude,

každý deň sa snažím premýšľať inak a neporovnávať,

vážiť že môžem určitú skupinu ľudí okolo seba mať,

viem že možno nebudem úplne zo všetkými,

ale navždy tí ľudia zostávajú v mojom srdci,

kráčam po tejto zemi a vážim si tie hodnoty,

vďaka ktorým dostávam toľko vnútornej sily,

snažím sa vyhýbať tomu čo je negatívne,

viem že nikdy nebudem žiť v hneve,

nebudem súdiť ľudí podľa prvého dojmu,

dám každému človeku v živote šancu,

už teraz viem že to skutočne robím,

že niečo vo svojom vnútri reálne mením,

každý kto má pozná vie aké to je,

keď určitý čas v živote so mnou pozabudne,

ďakujem ľudom čo majú so mnou trpezlivosť,

že to so mnou v každom momente dokážu zvládať,

dôležité bude opäť sa nedostať do tej tmy,

ale viac sa sústrediť na tie svetlé momenty,

ak sa raz ponorím do vlastného smútku,

uvedomím si že viem prekonať aj tú najťažšiu búrku,

viem že sa určité veci v živote nekončia,

že čeliť životu býva veľmi náročná výzva,

ale nestrácam nádej a stále v niečo verím,

že každý človek sa bude venovať len tým krajším myšlienkam.

 

Milý svet

Milý svet chcem ti povedať veľa myšlienok,

uvedomujem si v živote každý svoj krok,

často vieš že niekedy ma niečo v živote trápi,

že ľudia na niektoré problémy zostávajú sami,

niekedy cítim vo svete úplnú bezmocnosť,

je mi smutno keď neviem všetkým pomôcť,

viem že možno povzbudivé slová nádeje nestačia,

ale viem že potrebujem aby bola vo mne vnútorná sila,

prekryť tie zlé veci čo sa dejú niečím pekným,

zabudnúť na starosti ktoré niekedy v sebe mám,

snažím sa byť pozitívny a nikomu to nenútiť,

pre každý moment vo svojom živote sa naučiť žiť,

neplakať nad tým čo sa v živote stalo,

vo všetkom vidieť len to vyššie dobro,

sú dni ktoré ma mrzia a nie sú vždy ideálne,

dni kvôli ktorým mi úsmev s tváre zmizne,

poznáš tie pocity keď sa pred tebou všetko mení,

aj u mňa sa veľmi veľa vecí reálne zmení,

nechcem sklamať ľudí okolo seba,

viem že sú súčasť môjho zvláštneho sveta,

prešiel som si všetkými životnými situáciami,

skúškami ktoré ma vnútorne zmenili,

robím rozhodnutia ktoré nie sú vždy správne,

jediné po čom túžim je utiecť s vlastnej mysle,

spoznávať myšlienky ktoré sú skutočné pekné,

ľudí čo majú vo svojom vnútri srdce čisté,

viem že kráčam a po sebe zanechávam myšlienky,

cítim že sú momenty kedy prídu aj chyby,

kráčam a viem že niečo je potrebné vidieť,

ale dôležitejšie je veci srdcom cítiť,

vonkajšia krása nie je až taká dôležitá,

tak ako nám to často niekto predkladá,

verím že mi niekedy dokážeš odpustiť,

že sa každému v živote snažím svoju dobrotu dať,

ráno vstanem a som vďačný za to že žijem,

že poznám ľudí kvôli ktorým je svet lepším miestom,

vďaka rodine a priateľom sa snažím byť lepší človek,

dosiahnuť vo svojom živote určitý pokrok,

napriek pocitom čo mám sa snažím všetkému čeliť,

každú sekundu čo mám v živote naplno využiť,

lebo viem že určité možnosti tak skoro neprídu,

nabudúce nemusí prísť nádej na ďalšiu šancu,

som vďačný že ti môžem písať tieto slová,

že tvoja hviezda býva stále tak veľmi jasná,

neprestanem veriť v niečo pekné a pozitívne,

že všetci ľudia na svete sú úžasný vo svojej podstate,

podstatné je robiť veci ktoré majú skutočný zmysel,

veriť že každý človek ten svoj zmysel života skutočne našiel.