V správny čas

Viem že som si povedal že pre tento rok už nenapíšem nič. Ale potom som si uvedomil že je potrebné priblížiť svoje pocity čo mám. Vravím si že pokiaľ je čas a inšpirácia tak všetko v živote nejako pôjde. Viem že pokiaľ je motivácia ísť ďalej, tak sa pokúsim kráčať tou správnou cestou. Uvedomujem si ako ten čas veľmi rýchlo a je potrebné ho využiť dokým žijem. Potrebujem využiť šancu ktorú mi dáva život, lebo kedykoľvek tie texty môžu byť posledné. Uvedomujem si že za tie roky som zmenil určité postoje k niektorým veciam. Už ma toľko vecí neštve a snažím sa byť omnoho miernejším. Niekedy si vravím že keď príde ten správny čas zavesiť určité veci na klinec, tak ich jednoducho zavesím. Len pravdepodobne tí ľudia ma často motivujú robiť to čo robím a pokračovať v tej svojej ceste.

Pamätám si ako som premýšľal nad mnohými banálnymi vecami a nebol som to ja. Som rástol pri každej životnej zmene čo sa udiala a nič neľutujem. Možno boli momenty kedy som mohol niektoré možnosti využiť lepšie, ale na konci si poviem že bolo viac pozitívnych vecí. Vždy vo svojom živote dokážem nájsť niečo pozitívne a často mi pomáha len odstup času. Popremýšľam si nad niektorými vecami a poviem že všetko čo sa stalo tak malo skutočný význam. Niekedy by som si možno želal vrátiť určité veci späť, ale pravdepodobne by som nezažil množstvo pekných vecí.

Pravdepodobne viem že keby sa dalo vrátiť späť, tak by som množstvo krásnych momentov a koncertov vôbec nezažil. Nestretol by som vo svojom živote ľudí ku ktorým skutočne vzhliadam. Všetko v živote čo sa stalo tak som za to vďačný a vážim si ľudí čo pri mne stáli. Vo mne je určitá vnútorná sila vďaka ktorej dokážem čeliť tomuto svetu a viem že sa dá všetko zvládnuť. Len často si určité veci v živote vyžadujú trpezlivosť, nič v živote jednoducho nejde ľahko. A pravdepodobne keby všetko išlo ľahko, tak celý náš život by sme si veľmi nevážili. Ak raz vo svojom živote budem cítiť že má nazvať nejaká zmena, tak jednoducho príde.

Každý deň si uvedomujem že aj keď sa mi niečo podarí, tak mi sláva nestúpne do hlavy. Keď ráno vstanem tak budem stále tým istým človekom akého ľudia poznajú. Nebudem meniť svoju tvár a ani sa hrať na niekoho kým vôbec nie som. Som rád že zostávam nohami pevne na zemi a že mám taký zdravý optimizmus. Že skutočne poznám svoju mieru kedy skutočne je toho dosť. Pamätám si že keď som bol mladší, tak som nebol veľmi uvedomelým. Ešte nebola vo mne vyvinutá dostatočná sebareflexia a som rád že si všetko uvedomujem. Som rád že aj keď niekedy cítim že nemám dobrú náladu tak ma ľudia dokážu rozveseliť.

Lebo jednoducho sú situácie kedy sa možno nedá vždy usmievať. Ale viem že vďaka ľudom dokážem v skutočnosti napredovať a rásť. Koľkokrát som chcel moju stránku ukončiť, ale vždy to ľudia dokázali môj odchod oddialiť a motivovať ma písať ďalej. Ale viem že ten moment kedy prestanem písať príde, len mám pocit že som ešte nedosiahol v rámci písania určitý cieľ. A keď ten cieľ dosiahnem tak len vtedy zo samotným písaním skončím. Tá inšpirácia čo teraz je, tak niekedy už nemusí viac prísť. Nápady na texty jednoducho nebudú a všetko o čom som písal tak sa navždy vyčerpá. Preto obdivujem našu hudobnú scénu kde je veľa skvelých ľudí čo dokážu písať texty a aj mňa motivujú niečo napísať.

Nepíšem preto aby som ľudí šokoval, ale aby som odovzdal určité posolstvo. Chcem nasmerovať ľudí k tomu aby nad mojimi textami skutočne rozmýšľali. Všetko robím v dobrej viere a preto aby sa to dostalo k čo najväčšiemu množstvu ľudí. Samotnú stránku môže navštíviť každý bez ohľadu na vek a každý si tam môže nájsť to svoje čo sa mu bude páčiť. A budem aj akceptovať ak niekto s tým čo píšem nebude súhlasiť. Lebo rešpektujem každý názor a všetko v živote ma motivuje robiť veci o niečo lepšie. Ja si rád čokoľvek prečítam a budem každý názor brať na vedomie a budem vedieť že to čo ľudia napíšu nemyslia zle.

Je správny čas si uvedomiť že bez ľudí čo tento blog čítajú, tak by som nikdy nepísal. Niekedy mi stačí pozrieť sa na štatistiky a povedať si že to čo píšem čítajú ľudia s celého sveta. Nie je to len Slovensko alebo Česko, ale číta ma takmer celý svet napriek tomu že všetko čo píšem tak je v slovenčine. Veľmi ma prekvapí keď si články prečítajú čo sú za hranicami sveta. Viem že pravdepodobne si musia pracne prekladať každú vetu ktorú som napísal. Chcem poďakovať všetkým ľudom čo ma čítajú a za tú priazeň ktorá ma ťahala vpred a ťahá. Ďakujem všetkým čo to so mnou nevzdali a čítajú.. Možno neviem kto všetko ma číta, ale ďakujem každému kto si akýmkoľvek spôsobom klikne na môj blog a prečíta si to čo napíšem.

PS: Ďakujem vám všetkým za neustálu priazeň a teším sa na nové články v roku 2020 ktoré pre vás napíšem! Ďakujem že ste!

Veselé Vianoce a Šťastný nový rok 2020

Čoraz viac si uvedomujem že sa tento rok už blíži ku svojmu koncu a ubehol veľmi rýchlo. Možno je správny čas si opäť na istý čas oddýchnuť a pokúsiť sa nabrať novú silu k tomu, aby niečo zmysluplné vyšlo aj v budúcom roku. Tento rok bol pre mňa prelomový a množstvo vecí môžem povedať že sa skutočne podarili. Zažil som množstvo pekných vecí, ktoré ma v skutočnosti dokázali posunúť ďalej. Začal som byť o niečo múdrejší a rozumnejší než tomu bolo predtým. V tomto roku sa nestali nejaké zásadné chyby ktoré by som si musel vyčítať do konca svojho života a nič reálne neľutujem.

Musel som často pochopiť že v živote som sa musel niekam posunúť. Často tie moje články čo som písal už boli iné a už som sa snažil v nich nerozoberať politiku. Lebo som vedel že pravdepodobne by som tým nedokázal nič vyriešiť a bol by to pre mňa krok späť. Ja nechcem vo svojom živote ísť dozadu, ale sa snažiť ísť dopredu. Aj tá doba to často vyžaduje a vďaka tomu sa moje názory na niektoré veci menia. Už necítim nejaký svoj vnútorný hnev, ale pokúšam sa všetko prirodzene akceptovať. Rozvíjam sa takmer neustále a za tých 7 rokov som skutočne prešiel nejakým životným vývojom.

Začal som viac sa sústrediť na písanie svojich vlastných textov, než prebratých článkov. Možno že v budúcom mesiaci nejaké ešte budú, ale všetko ostatné bude z mojej hlavy. Ale už na to netlačím a nesnažím sa napísať čo najviac článkov len aby nejaké boli. Lebo zisťujem že toto by nebol úplne ideálny prístup k tomu ako veci majú skutočne fungovať. Počas toho celého obdobia čo fungujem, tak som prišiel na to že som nebol úplne spokojný zo svojim vlastným obsahom. Viem že mi to nikdy ľudia nepovedali že niečo robím zle, ale ja si to otvorene priznám že niečo nebolo dobré. V niektorých momentoch to bolo možno o niečo vyhrotenejšie a to nebolo dobré.

Niekedy som dokázal vybočiť s toho na základe čoho som založil tento blog. Často som sám seba musel presviedčať o tom že má zmysel v písaní pokračovať. Bojujem s tým doteraz a udržať kvalitu je nesmierne náročné. Už sa mi nepíše tak ľahko a niekedy cítim že s toho bývam už aj psychicky unavený. Ja si často vážim všetky tie ohlasy ktoré v rámci svojej stránky dostávam, ale viem že tu moja stránka nebude večne. Že všetok ten odkaz čo je v nej raz zomrie a stratí sa v samotnej večnosti. Raz sa poslanie mojej stránky naplní a viem že s tým už nebudem môcť nič spraviť a neovplyvním to.

Samotnú stránku som začal tvoriť ako 22-ročný chalan a vo svojom voľnom čase. V období keď o stránke prakticky vedeli len traja ľudia, tak som si písal také úvodné texty. Zdieľal som tieto texty, ale málokto v tom období vedel že niečo píšem. Keď som za krátky čas začal dosahovať tak veľké čísla tak ma to motivovalo. Potichu som si tvoril bez nejakých rôznych rozruchov. Ale som aj vedel že začiatky sú ťažké a bolo treba to zlepšovať. Niektorí mi písali aby som skončil, lebo to čo som písal pre niektorých nedávalo zmysel. Ale napriek tomu som to nevzdal, veľa vecí sa zmenilo a zistil som že to bude zakaždým iné. Nechcel som stagnovať a vracať sa späť, preto som vymýšľal rôzne témy a vychádzal z reálnych situácii čo sa mi stali v živote. Chcel som sa vždy odlíšiť od ostatných a pomocou svojho písania priblížiť svoj autizmus ktorý mám.

Veľa ľudí mi povedalo aby som nekončil v momentoch keď som mal také myšlienky. Boli aj také stavy keď som jednoducho ani nemal chuť niečo napísať. Bol som raz v takom stave že na určitý čas som sa odmlčal a až potom som sa vrátil s článkom ktorý mapoval moje vnútorné rozpoloženie. Cítil som taký vnútorný zmätok a vravel som si že takto zmätený som ešte nebol. Ani sa to nedalo vysvetliť, lebo som sa cítil nejakým spôsobom zablokovaný. Cítil som ako mám v sebe balvan ktorý ma ťažil na duši. Potom to zmizlo a cítil som úľavu, moje vnútro sa v tej chvíli úplne upokojilo.  Je možné že buď v budúcom roku alebo v roku 2021 moje písanie pravdepodobne skončí, lebo už teraz je pre mňa ťažké niečo napísať.

Chcem popriať všetkým pekné sviatky a aj nový rok 2020 ktorý verím že bude ešte lepší. Ďakujem všetkým za tú podporu čo som dostával a všetky tie ohlasy som si čítal. Ale viem že všetko v živote raz skončí a budem sa viac sústrediť na svoj reálny život. Písanie mi spestruje život ale viem že príde čas kedy to musím prenechať lepším. Lebo viem že raz ľudí prestane baviť to o čom píšem. Už to nebude také zaujímavé, lebo pôjdu k iným blogerom čo píšu o niečo pútavejšie. Ale všetkým ostatným ďakujem a viem že to možno bude moje posledné prianie k tomu aby mal každý pekné sviatky. Lebo nejako cítim že sa vo svojom živote potrebujem posunúť ďalej.

 

Precitnutie 2

Po určitých etapách zamyslenia, uvedomenia a vyrovnania prichádza etapa ktorú najviac milujem. Lebo viem že na konci celej tej životnej cesty prichádza niečo vďaka čomu všetko hádžem za hlavu. Vďaka určitému poznaniu prichádzam na to že moja duša je presne na tom správnom mieste. Keď samotná konštálacia hviezd mi praje ten vytúžený raj a viem že je všetko dobré. Lebo viem že na ceste životom kráčam tým správnym smerom a už ma nedokáže nič zaskočiť. Možno sú ešte niekedy také situácie, ale viem že vďaka niektorým ľudom to dokážem zvládnuť. Lebo tá vnútorná sila ma často ženie dopredu a viem že ma na svete životom nič nezastaví. Všetko sa deje úplne prirodzene a viem že keď som v pohode tak ma nič nenaštve.

Verím v tú duchovnú silu a v to že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Už som na to prišiel že na konci tej cesty je tá láska, pokora, pokoj a nádej. Jednoducho naše duše kráčajú po tej správnej ceste a všetko je presne také aké to má byť. Aj ja som vo svojom vnútri precitol a nezaoberám sa ľuďmi pri ktorých by som sa nikde neposunul. Už som presne tam kde mám skutočne byť a poznám svoje miesto. Nechávam sa unášať všetkými tými zvukmi a na nič iné ani nemyslím. Sústredím sa na prítomnosť daného okamihu a neriešim to čo neviem ovplyvniť. Lebo každý z nás má predurčenú svoju vlastnú životnú cestu.

Už poznám tie odpovede ktoré som predtým nepoznal a všetko mi dáva zmysel. Viem že sú tu ľudia čo dokážu pri mne stáť v každej jednej situácii. Vďaka nim som sa mohol vo svojom živote skutočne posunúť. Ukázali mi že si nesmiem toľko vecí vo svojom živote brať k srdcu. Vnímam len duchovnú stránku života a toho že je potrebné si udržať určité hodnoty. Ak aj niečo vo svojom živote verím, tak len potichu a nikomu svoje pocity nevnucujem. Akceptujem samotnú prítomnosť a ľudí okolo seba nech je to v živote akékoľvek. Všetky pochybnosti hádžem za seba a nachádzam konečne ten vnútorný pokoj. Keď je šťastie a zdravie tak viem že ma vo vnútri nedokáže absolútne nič rozhádzať.

Často to pramení aj s tej vnútornej sily ktorá dokáže nejakým spôsobom formovať. Predtým som mal určité názory na niektoré spoločenské veci čo sa diali. Ale už viem že sa nemôžem nechať rozptýliť a sústredím len na svoj vlastný život. Už necítim potrebu sa vyjadrovať k niektorým spoločenským veciam, lebo viem že veci čo sa dejú tak ma do nich nie je nič. Lebo viem že s určitými vecami v živote jednoducho nedokážem spraviť nič. Môžem ovplyvniť len to čo v mojich možnostiach naozaj je. Skrátka sa v živote snažím odfiltrovať množstvo nepodstatných vecí, aby som sa dokázal sústrediť na veci čo sú skutočne podstatné.

Kedysi ma mrzelo že množstvo kamarátstiev skončilo, ale už nie som s toho smutný. Lebo vďaka tým ľudom čo to vzdali si viac vážim ľudí čo to so mnou nevzdali. Viac si vážim ľudí čo ma podporujú a vďaka nim môžem pokračovať v tej svojej ceste. Možno toto zistenie mi pomohlo si uvedomiť že tá správna skupina ma bude mať vždy rada. Všetko v mojom živote sa stalo z nejakého dôvodu a viem že sa tými dôvodmi nebudem zaoberať. Len pôjdem vo svojom živote ďalej a budem sa posúvať aby som o niečo múdrejší. Už teraz cítim že mnohé veci čo boli vyjadrené, tak by som už nikdy nepovedal. Lebo mnoho vecí sa zmenilo a moje názory na niektoré veci sa zmenili. Na nikoho vo svojom živote sa nehnevám a ani voči nikomu necítim hnev. Skôr cítim že musím každého človeka brať takého aký v skutočnosti je.

Keď aj sú nejaké škaredé pohľady od ľudí, tak sa nimi jednoducho nezaoberám a neprovokujem. Len sa snažím tešiť s maličkostí ktoré sú okolo mňa a pri ktorých si všetko okolo seba vážim. Nesnažím sa vo svojom živote vnímať úplne všetko, ale iba to o čom viem že si to pozornosť zaslúži. Snažím sa vnímať ľudí čo v živote niečo dokázali a ktorí sú pre mňa nesmiernou inšpiráciou. Mnoho ľudí ma inšpiruje sa na svet pozerať inak a zisťovať že v živote to nie je až také čiernobiele. Lebo viem že na tomto svete sa nemám prečo cítiť skutočne sám. Často je pre mňa hudba inšpiráciou aby som napísal niečo čo mi dáva zmysel. Vďaka hudbe začali byť všetky tie články omnoho zmysluplnejšie. Niekedy sa stane že sa z niektorými vlastnými článkami nestotožňujem a napísal by som ich pravdepodobne úplne inak. Tá sebareflexia ma posúva k tomu aby som mnoho vecí v živote robil lepšie a aby som nestagnoval.

Pre mňa precitnúť znamená si uvedomiť všetky súvislosti okolo seba. Viac sa dokážem odosobniť a už si vychutnávam všetky tie pokojné momenty. Nech sa v mojom živote deje absolútne čokoľvek, tak nejako vždy mám silu nájsť na ňom niečo pozitívne. Lebo viem že väčšina vecí v mojom je viac pozitívnych než negatívnych. Som hrdý na to že tých chýb v mojom živote je o niečo menej a že som múdrejší. Možno sa niekedy v živote zmýlim, ale budem to brať ako prirodzenú súčasť života ktorá ma niekam posúva. Lebo keby som sa v živote nesnažil urobiť lepšie, tak by tie chyby nikdy neboli. Keď budem sumarizovať svoj život, tak si poviem že všetko čo sa v ňom dialo malo skutočný zmysel. Táto posledná fáza mi dala veľmi veľa a niekedy si prajem aby sa nikdy neskončila. Aby som neprestal byť tým správnym človekom a išiel vždy správnou cestou.

Vyrovnanie

Málokedy človek vie že v živote môže existovať najťažšia fáza života. Vyrovnať sa s tým že už veci nie sú také aké boli predtým je zo všetkého skutočne najťažšie. Často okolo seba stratíme veľké množstvo ľudí a zistíme že tá psychická bolesť je omnoho silnejšia než tá fyzická. Môže sa na prvý pohľad že v samotnom živote nemajú veci okolo nás žiaden význam. Stojíme na križovatke života, kedy nevieme že ktorí ľudia okolo nás sú tými pravými. Ja si to uvedomujem každý jeden deň že nie všetci v živote nám môžu pomôcť. Nám niekedy nezostáva nič iné ako túto situáciu akceptovať a pokúsiť sa ísť ďalej. Vyrovnať sa z niečím znamená aj to že všetko nám začne dávať zmysel až s odstupom času.

Musel som akceptovať že množstvo ľudí s ktorými som sa priatelil museli odísť preč. Jednoducho že každý človek ktorého som poznal tak išiel svojou vlastnou cestou. V jednej chvíli vo mne vznikla určitá emocionálna diera, začal som vnímať že nie všetci okolo mňa sú kamaráti. Preto som sa ešte viac dokázal uzavrieť a držať sa len tých čo sú za priateľstvo so mnou skutočne radi. Držím sa ľudí pri ktorých viem že budú stáť pri mne aj keď to nebude vždy so mnou ľahké. Nikdy to nebolo napriek mojim vnútorným náladám ktoré často v sebe dokážem dusiť. Viem že niekedy náš osud má s nami úplne iné plány než si sami myslíme.

Napriek všetkému viem že som sa vo svojom živote niekam posunul. Pravdepodobne som sa posunul do úplne iných životných sfér vďaka ktorým sa cítim lepšie. Viem ako si v živote vyžaduje čas kým všetko v našom živote skutočne zvládneme. Všetko sa dá skutočne zvládnuť, len niekedy musíme mať dostatok trpezlivosti. Tá životná emócia nás často dokáže tak silno prevalcovať že niekedy nevieme čo ďalej. Ja som si pri mnohých ľuďoch začal uvedomovať že cesta k vytúženému cieľu trvá dlhší čas. Premýšľal som o rôznych spôsoboch ako sa dajú jednotlivé veci prekonať. Nie všetko ide tak ľahko ako si môžeme v našom živote predstavovať, ale nádej nás vedie vpred.

Na niektoré veci sa často pokúšam prísť sám a na ďalšie veci mi pomáhajú prísť aj iní ľudia. Čím je človek skúsenejší tak príde na to že od života až tak veľa nepotrebuje. Jediné čo človek v skutočnosti potrebuje je sa cez mnoho vecí preniesť a zvládnuť ich. V živote množstvo vecí ktoré budú ťažké a zložité, ale budú sa dať zvládnuť. Lebo človek je vo hlave nastavený tak že určité veci zvládne, Cez mnohé veci sa potrebujeme dostať, aby sme sa v živote mohli posunúť ďalej. Život nám každý deň ukazuje že dokážeme v sebe nájsť tú vnútornú silu ktorá nás ženie dopredu. Je úplne prirodzene ak v sebe cítime určité emócie, len ich nepotláčajme.

Je to niekedy zvláštne zistiť že čo všetko musíme v živote akceptovať. Ale chápem to a viem že všetko čo sa v živote deje je len pre naše dobro. Lebo vieme že sú ľudia ktorým na nás záleží a vďaka ktorým vieme že ten život má zmysel žiť. Vďaka ľudom sa dokážeme v skutočnosti vyrovnať s ťažkými životnými situáciami. Keby nie je ich, tak sme v živote na všetko úplne sami. Nie sme úplne sami ako sa to môže niekedy zdať, vždy tu bude niekto kto pri nás v zlomových momentoch bude stáť. Ľudia nám dodajú nádej a vďaka nim zistíme že to v našom živote nie je až také zlé. Najťažšie je sa vyrovnať zo stratou človeka na ktorom nám v skutočnosti záležalo a ktorý nás na ceste už nemôže ochrániť. V jeden okamih jeho duša vzlietne do neba a ochraňuje nás zhora, dáva na nás pozor.

Náš život sa skladá s množstva maličkostí ktoré nás dokážu robiť šťastnými. Ale kým žijeme tak je dôležité aby sme robili šťastných ľudí ktorých máme radi a na ktorým nám záleží. Keby nie je tých ľudí tak sa len ťažko dokážeme vyrovnať s tým že niekto z nášho života odišiel. Len vieme že s tým človekom odišla jeho vlastná duša a že daný popol bude lietať do všetkých strán. Žiť pre tie momenty vďaka ktorým dokážeme spomínať na všetko krásne, tak je veľmi dôležité. Lebo neskôr keď zostarneme tak si povieme že celý náš život mal zmysel, lebo sme v ňom niečo skutočne urobili. Že keď prišli určité momenty ktoré boli ťažké, tak sme sa nevzdali. Hľadali sme spôsob vďaka ktorému sa posunieme vpred a nebudeme stáť na mieste.

Keď sa vo svojom živote zo všetkými životnými udalosťami vyrovnáme, tak potom príde posledná fáza života. Som rád že som sa z mnohými vecami vyrovnal a dokázal som sa posunúť ďalej. Viem že som lepším človekom a snažím sa na ceste životom robiť menej chýb. Nedokážem sľúbiť že sa tým chybám vyhnem, lebo ak sa v živote zmýlim tak viem že ma to niekam posunie. Ale vďaka všetkým okolnostiam ktoré do môjho života prišli, tak viem že sa všetko pre niečo malo stať. Ešte dôležitejšie v živote je to že keď zvládneme sa zo všetkým vyrovnať, tak až vtedy dokáže prísť skutočné precitnutie.

 

Uvedomenie

Nikdy som nepremýšľal nad tým že či môžu existovať určité fázy života. Potom som to začal chápať v súvislosti s tým že mnoho vecí chápeme cez štyri dôležité aspekty. Cez náš svet sa pozeráme vďaka filozofii, psychológii, duchovnu a cez emocionalitu. Všetko v živote nás dokáže nejakým spôsobom ovplyvniť a zmeniť v nás to čo sme mali predtým zaužívané. Zrazu zistíme že všetky tie vzorce čo sme mali v hlave nám v skutočnosti nie sú k ničomu. Lebo si uvedomíme že naša podstata života stojí na úplne iných základoch. Každý náš deň je postavený tak že stojíme pred niečím čo musíme reálne urobiť. Ale nie vždy všetko môže stáť len na nás, množstvo faktorov dokáže ovplyvniť aj ľudská psychika.

Z vlastnej skúsenosti že množstvo vecí s ktorými sa stretávame vo svojom živote nás zmenia. Niekedy sú veci omnoho jednoduchšie než sa môže na prvý pohľad zdať. Nie je v živote niečo ťažké, len všetky tie situácie čo sa nám dejú si ťažké robíme sami. Psychologický faktor vždy bude ovplyvňovať spôsob akým môžeme žiť svoj život. Často sa môže stať v niektorých tvrdeniach sa môžeme zmýliť. Je to úplne prirodzené a ľudské keď zistíme že je v poriadku sa zmýliť. Všetko v našom živote nás dokáže niekam posunúť a často si ten smer vyberáme sami. Už to nie je o nejakom vnútornom zamyslení ale o tom že množstvo okolo seba vnímame. Vďaka tomu zistíme že sme ľuďmi čo v skutočnosti dokážu zvládnuť všetko na čo pomyslíme.

Len si možno príliš pripúšťame niektoré veci a potom nás to v živote brzdí. Každý človek na svete má tú svoju vnútornú silu vďaka ktorej dokáže zvládnuť aj tie najťažšie okamihy. Lebo jednoducho je naša ľudská duša že dokáže prekonať aj to čo sa zdá ako nemožné prekonať. Ale najdôležitejšie v našom živote je to, aby sme vedeli prekonávať sami seba. To nás dokáže vnútorne tak pozdvihnúť a vďaka tomu zistíme že sme lepšími ľuďmi. Niekedy v živote musíme urobiť aj chyby aby sme sa niekde v živote posunuli. Hlavne o sebe nepochybujme, lebo niekedy tie pochybnosti nás môžu zraziť na zem.

V živote zistíme že na konci toho dňa vždy nejaké poznanie vďaka ktorému sa dá vidieť všetko pozitívne. Nech sa to v živote zdá že je to komplikované, tak vždy sa nájde niečo čo bolo v skutočnosti pekné. Náš život nám ukazuje koľko máme v skutočnosti možností len je na nás ako ich využijeme. Často to ako sa v živote rozhodneme tak vo veľkej miere môže ovplyvniť naša budúcnosť. Lebo dospievame a vieme že naše vnútro bude odlišné od vnútra ktoré sme mali ako deti. Vieme že všetky postoje ktoré sme mali, tak sa náhle zmenia a budeme život vnímať lepšie. A som rád že sa tie naše postoje menia a že sa posúvame správnym smerom.

Svet v ktorom žijeme tak je množstvo príliš neistoty, ale vždy to môže byť lepšie. Ale aj ja si uvedomujem že mám radšej okamihy a ľudí ktorých pozitívne myslenie ma posúva. Ono vlastne existuje len jedna životná filozofia ktorou sa dá stopercentne riadiť a tým že môžeme byť sami sebou. Na ničom v živote až toľko nezáleží a vďaka tomu sa dokážeme aj vnútorne rozvíjať. Pokiaľ je zdravie a rovnováha v našom živote tak nás nedokáže nič prekvapivé zaskočiť. Ak všetko funguje v súlade, tak sa nemusíme vôbec ničoho báť a vieme že tá správna skupina ľudí bude pri nás stáť.

Život je plný rôznych výziev ktoré nás niekam môžu skutočne posunúť. Ono vždy všetko začne dávať zmysel až na samotnom konci. Keď budeme na konci celej tej cesty, tak si povieme že čo sme všetko dokázali. Začneme od začiatku do konca sumarizovať svoj život a zakončime to tým že všetko malo zmysel. Budeme vedieť že prítomnosť daného okamihu je vždy lepšia než všetky materiálne veci. Môžeme mať všetko v živote, ale skutočné šťastie sa skrýva v tých maličkostiach a v ľuďoch čo náš život robia lepším. Ja viem sám že v živote až tak veľa vecí človek nepotrebuje, len potrebuje aby ho mal niekto rád.

Samotné uvedomenie nám ukazuje že všetko okolo seba vnímame a chápeme to. Chápeme náš svet vo všetkých súvislostiach a vieme že všetko zapadá do seba ako skladačka. Postupne si uvedomujem že je potrebné sa posunúť a zistiť že život nám ukazuje ako všetko zvládneme. Lebo tá vnútorná sila nás ženie ďalej aby sme sa nikdy nevzdali a kráčali v dobre obutých topánkach. Život nám ukazuje že je potrebné sa posunúť do ďalšej dôležitej fázy a k tomu ako sa dokážeme s určitými vecami v živote vyrovnať.

 

 

Zamyslenie

Často sa niekedy človek dostane do fázy kedy nad mnohými vecami premýšľa. Lebo sa môže zdať že s toho bludného kruhu nemusí byť vždy východisko. Ale v skutočnosti je všetko len o hľadaní svojej vnútornej pravdy. Je to aj o hľadaní všetkých možných súvislosti ktoré reflektujú určitý spoločenský stav. Premýšľal som nad tým že koľko vecí v živote dokáže spracovať ľudský mozog a nedá sa veľmi čudovať ak sa na niečo zabudne. Lebo v skutočnosti nás dokázala tá masa tých informácii že je potom naša hlava preťažená. Ani sa nedá čudovať že ľudská duša musí niektoré veci odfiltrovať preč, aby tam boli tie správne.

Až v poslednom období som sa začal zamýšľať nad tým že v živote sú pravdepodobne štyri fázy ktorými si musíme prejsť. Často na niektoré veci v živote sa nedokážeme úplne pripraviť čo je úplne v poriadku. Len vieme že niektorí ľudia budú pri nás stáť a iná skupina sa bude od nás odvracať. Ale to vôbec nevadí lebo v skutočnosti nám zostanú tí ktorým na nás skutočne záleží. Vďaka nim dokážeme byť omnoho lepšími ľuďmi než si v skutočnosti môžeme myslieť.

Niekedy je potrebné sa nad určitými vecami zamyslieť, aby sme niekde dokázali posunúť. Možno sa zdá že často v niektorých situáciach bojujeme sami zo sebou . Môže sa zdať že často ten vnútorný démon môže byť o niečo silnejší, ale netreba prestať veriť že bude porazený. Lebo v skutočnosti množstvo ľudí dokáže nájsť tú svoju vnútornú silu o ktorej vlastne vôbec nevie. Ja niekedy hľadám silu pri napísaní nejakého textu, aby som v skutočnosti zistil že či všetko funguje ako má.

Mnohých ľudí prekvapí že zastávam jednu dôležitú myšlienku a tú že človek môže mať štyri fázy života. Tieto fázy vždy dokážu priniesť určité poznanie na ktoré samotný človek príde až na konci. Len je v živote dôležité sa dostať cez každú jednu fázu aby všetko bolo úplne kompletné. Niekedy sa môže zdať ako veľmi môže byť v živote tá cesta veľmi ťažká ale nemusí to tak byť. Len je v skutočnosti na nás že aké kroky zvolíme a že či všetko čo nás čaká zvládneme. Nie vždy všetko ide podľa našich predstáv, ale napriek tomu musíme nájsť vnútornú silu.

Občas si povieme že mnoho vecí nemá zmysel, lebo cítime že sme na konci zo silami. Aj ja som veril tomu že sa všetko v živote nedá, len všetko je o momentálnom nastavení v hlave. Niekedy keď sa snažíme nad všetkým rozmýšľať tak zisťujeme ako veľmi schádzame s cesty. Lebo sa v živote rozptyľujeme rôznymi nepodstatnými vecami ktoré si nezaslúžia žiadny priestor. Lebo len vnímame rôzne klebety a veci ktoré boli povedané na nás, ale nesústredíme sa na to aby sme mohli morálne rásť.

Všetko čo vo svojom živote urobíme tak nás posunie či je to dobré alebo zlé. To čo je dobré budeme v sebe rozvíjať a tomu zlému sa budeme vyhýbať. Jednoducho sa vyvíjame a často sa v nás rozvíjajú určité postoje. Ale vieme že už to nikdy nebude také ako keď sme boli deťmi. Sme dospelákmi a zamýšľame sa nad spoločenskými a často až globálnymi problémami sveta. Vieme že všetko môžeme ovplyvniť malými ale o to účinnejšími krokmi. Nepotrebujeme v živote niečo dokazovať slovami, ale je dôležitejšie sa o niečo pokúšať cez činy. Lebo iba čas nám ukáže že či všetko čo sa v živote deje má skutočný zmysel.

Prvá fáza života je pomaly za nami a čoraz bližšie je jej reálny záver. Vychádzam s toho že sa potrebujeme zamyslieť nad životom, aby mohlo prísť skutočné uvedomenie. Vďaka ktorému dokážeme chápať súvislosti omnoho lepšie než sa na prvý pohľad zdá. Treba si uvedomiť že samotné poznanie života nepríde ako sa môže zdať. Samotné poznanie vždy až na konci, kedy si v skutočnosti dokážeme zosumarizovať všetky udalosti čo sa nám stali. Až na konci zistíme že naše vnútro je veľmi silné a že sa až tak skoro nevzdáme. Ale viem povedať že prvá fáza života skončila a v skutočnosti začína samotné uvedomenie.