365: 2012 – 2022 – Posolstvo nádeje

Každý z nás v niečo prirodzené verí a má pocit že sa môže niečo zmeniť. Všetci vieme že jedine človek môže veci reálne zmeniť a niečo urobiť. Žijeme v časoch, kedy si viac musíme uvedomiť že nemá význam proti sebe bojovať. Riešiť neustále polemiky kto má v čom pravdu, tak v skutočnosti nevyriešia nič. Len budeme stále na tom jednom mŕtvom bode a nikde sa neposunieme. Nemôžeme sa hádať kvôli tomu že má niekto na veci odlišný názor, len možno by bolo lepšie vzájomne sa pochopiť. Stále verím že v živote nikdy nie je nič stratené a že sa oplatí za veci bojovať. Mali by sme vzájomne jeden druhému dodať nádej, lebo v skutočnosti toto všetci potrebujeme. Každý z nás by si mal uvedomiť že prečo tu reálne je a že či dokáže priniesť nejakú osvetu. Sme sa narodili, aby sme spoznali krásne ale aj temné zákutia nášho sveta. Aby sme si vždy uvedomili že čo je dobré a zlé, aby sme to prípadne odlíšili. Viem že žijeme vo svete ktorý je plný informácii a názorových stretov. Čítame si plno správ ktoré sú plodné o komentáre ľudí ktorí sa zaujímajú ako funguje svet. Ale často tie komentáre sú plné nenávisti a argumentov ktoré priam nespadajú do rúk inteligentného človeka. Ľudia si nevidia medzi sebou veci vysvetliť a často prestávajú byť kvôli tomu priateľmi čo nie je vôbec dobré. Preto by bolo lepšie, keby vo svete bolo viacej nádeje než neustáleho strachu o život. Nehľadajme stále medzi sebou len chyby a pozerajme sa na to, aký je človek vo vnútri. Chápme človeka zo všetkým čo k tomu a keď spraví niečo zlé, tak hneď nekričme. Ja viem že niekedy sa to ľahko vraví a môže byť situácia často iná ako sa môže zdať. Každý človek v živote si musí niečím reálne prejsť a je jedno či to je dobré alebo zlé. Lebo keby sa všetko iba pozitívne alebo iba negatívne, tak rovnováha je okamžite narušená. Jedno bez druhého skrátka nemôže nijako fungovať a toto je na živote zaujímavé. Možno nemáme každý deň usmievavý, lebo každý deň je v našom živote iný. Každý deň bojujeme z niečím iným a je iba na nás koľko môžeme reálne uniesť. Určite je dôležité, aby sa žiadny človek nevzdával a aby veril že raz bude lepšie. Aby stále myslel na to, že môže prísť niečo lepšie a že to môže zmeniť život každému. Všetci by sme mali veriť že veci ktoré sa v živote majú svoj zmysel. Lebo pokiaľ budeme veriť vo veci ktoré môžu byť správne, tak sa budú diať správne veci. Ja verím že existujú dobrí ľudia a že existuje nádej ktorá by pomohla všetkým.

Cieľová rovinka

Vždy som veril že všetko čo bolo tu napísané dokázalo ľudom pomôcť. Ale čoraz viac si uvedomujem že možno to nebol môj úplne prirodzený smer. Čoraz viac cítim že som v rámci vlastnej stránky povedal úplne všetko. Už cítim že nie je ľudom viac čo povedať, lebo už by to pravdepodobne až ta nebolo docenené. Cítim že už by som to robil nasilu a to by nebolo dobré. Je jeden projekt pri ktorom neviem či bude dokončený. Ale ďalšie dva budú dokončené, teda sa jedná o finálovú piatu písanú sériu Moment pravdy ktorá bude patriť ku tým najosobnejším a najdlhším. V štádiu príprav je aj spomienkovník pôvodne sa mal volať 365. Len po určitom skúmaní som zistil že samotný rok nemá 365 dní. Zmenil som názov čo by sa mi tematicky hodil a vďaka čomu by som tam dokázal písať aj hlbšie veci. Jedna časť tam budú články z celého obdobia písania a druhá časť tam budú veci čo sa na stránku nezmestili alebo som to v danom momente nevydal. Zamyslenia ľudskej duše je finálny názov a čo bol na začiatku použitý ako podtitul. Stránka skončí z viacerých dôvodov a tie budú vysvetľované postupne. Ale ten podstatný dôvod je že cítim ako mi dochádza inšpirácia. A všetky tieto veci môžu byť na úkor kvality. A cítim aj určitý nezáujem kvôli ktorému nie je motivácia to viac robiť. Vždy som to chcel skončiť aj preto, lebo to môže ľudom vadiť. Ale pokračoval som lebo tí dobrí ľudia ma motivovali a tí to prevýšili Len si uvedomujem že sú iné priority ako čítať ľudí čo za tým textom naozaj natrápia. Rozumiem tomu a preto veľa ľudí prestalo čítať. Ja už nebudem silou mocou písať ak budem cítiť že si to ľudia ani neotvoria. Nepotreboval som veľké čísla a ani som si to nikdy nešiel. Nechcem písať len preto, aby na stránke niečo skutočne bolo. Tento rok v rámci písania bude posledným a ukončím to v najlepšom štýle. 11. rok bude posledným a cítim že už mám iné priority ako písať a vedieť že to možno nie všetci otvoria. A ľudia čo si to naozaj otvorili že to nikdy nebolo robené zo zlým úmyslom. Títo ľudia ma motivovali písať, ale už je správny čas odísť zo scény. Prenechať písanie iným ľudom čo to dokážu robiť oveľa lepšie než ja. Sa blížim do cieľa a ešte dokončím posledné veci, aby ľudia na mňa nikdy nezabudli. Je správne ísť iným smerom, možno nebudem mať na výber a vrátim sa. Ale skôr to vidím tak že už ľudom nemám čo v rámci písania odovzdať. Stránka zostane aktívna, aby z nej ľudia mali čo čerpať, ale viem že sa pravdepodobne ku nej nevrátim. Môj cieľ cítim že je naplnený a či to bude ocenené ukáže až čas. Ale 2. a 1. miesto čo som získal bolo pre mňa motivujúce. Určite by bolo skvelé v tom pokračovať ďalej, ale uvedomujem že už sa vnútorne trápim v rámci písania a už by to nebolo dobré. Ak by som sa rozhodol ešte pokračovať už by boli články len raz do mesiaca čo by ľudia viac ocenili. A preto ešte to dôkladne zvážim či bude v rámci písania tento rok posledným alebo nie.