Najnovšie rebríčky: Najdrahšou krajinou sveta je Švajčiarsko, najlacnejšou Egypt

Svetová ekonomika vyprodukovala v roku 2011 tovary a služby v hodnote 90 biliónov dolárov (65 biliónov eur). Až polovica celkovej svetovej produkcie pritom pochádzala z krajín s nízkymi alebo strednými príjmami. Vo svojej oficiálnej správe o tom informuje Svetová banka.

Medzinárodný porovnávací program (ICP) pod vedením Štatistickej komisie Organizácie spojených národov získal relevantné údaje od 199 krajín sveta, aby mohol porovnať vzájomnú paritu ich kúpnej sily.

Hlavné zistenia

• 12 najväčších ekonomík sveta predstavuje 2/3 svetovej ekonomiky a 59 % svetovej populácie
• HDP sveta na základe parity kúpnej sily = 90 biliónov dolárov (65 biliónov eur)
• podiel ekonomík so strednými príjmami predstavolal 48 percent svetového HDP
• podiel ekonomík s nízkymi príjmami predstavolal 1,5 percenta svetového HDP a 11 % svetovej populácie
• približne 28 % svetovej populácie žije v ekonomikách, ktorých výdavky HDP na obyvateľa predstavujú 13 460 dolárov (9 735 eur), čo je svetový priemer.
• ďalších 72 % žije v krajinách pod svetovým priemerom

Rebríček ekonomík s najvyššou úrovňou cien v roku 2011
Poradie	Krajina	Index pomeru HDP k úrovni cien vo svete
1.	Švajčiarsko	209.6
2.	Nórsko	206.4
3.	Bermudy	201.6
4.	Austrália	201.0
5.	Dánsko	185.0
6.	Švédsko	175.1
7.	Japonsko	173.6
8.	Fínsko	162.6
9.	Luxembursko	162.4
10.	Kanada	161.9

Rebríček ekonomík s najnižšou úrovňou cien v roku 2011
Poradie	Krajina	Index pomeru HDP k úrovni cien vo svete
1.	Egypt	35.1
2.	Pakistan	36.4
3.	Mjanmarsko	37.0
4.	Etiópia	37.5
5.	Laos	39.6
6.	Bangladéš	40.3
7.	India	41.7
8.	Vietnam	42.2
9.	Uganda	42.6
10.	Kambodža	42.8

zdroj: aktuality.sk

Spomaľ – nebeská brána

V živote sa stretávame z rôznymi životnými situáciami a viem koľko krát nám zmenia život. Ako náš životný vývoj pokračuje od dieťatka až po dospelého človeka, tak až neskôr začneme chápať jeho skutočnú hodnotu. Za všetkým sa plašíme, naháňame sa za tým čo nemáme a chceme to silou mocou mať. Pomaly zabúdame ako máme žiť svoj život a neraz všetko robíme na hranici ľudského života. Neviem prečo sa za posledné roky toľko vecí pomenilo a nechápem prečo sa chováme tak sprosto. Mám pocit, že kedysi sa viac cenil ľudský život a aj ľudia čo sú v ňom, teraz sa preferuje materializmus a hlúpy konzum. S každej situácie sa postupne stáva extrém, ktorý má pre ľudí priam až smrteľné následky a postupne ľudia bojujú o život. Mám rád svoj život, ale niekedy sa bojím, že kedy to skutočne príde a že každý jeden deň môže byť môj posledný a nielen môj. Naša cesta v živote sa naplní vtedy, keď v nej splníme všetko na čo sme boli predurčení. Neraz by sme mali spomaliť a zamyslieť sa nad tým, ako skutočne žijeme a včas zaradiť ručnú brzdu.

Ako neraz vieme čo je v živote zlé, ale netreba si to tak pripúšťať a povedať si, ako sa všetko dá zvládnuť. Narodili sme sa preto, aby sme žili a nie preto, aby sme vtedy keď je nám zle si siahli na svoj vlastný život. Mnoho ľudí v poslednej dobe si siaha na život a neuvedomujú si, ako to tie rodiny zabolí keď stratia svoje milované deti, teda dcéru alebo syna. Je to veľmi ťažké, kým sa človek spamätá z úmrtia blízkeho človeka. Či ten človek bol blízky, alebo sme ho poznali málo, tak predsa pre nás niečo znamená. Treba si uvedomiť jedno, že či sa sťažujeme na to ako je všetko zle, tak sa musíme v živote naučiť s tým žiť. Poznám veľa ľudí, ktorí aj keď sa cítili vo svojom živote smutní, tak dokázali nájsť svoj zmysel života a pochopili že sa musia pohnúť ďalej. Obdivujem tých čo aj napriek svojej vlastnej imobilite dokážu skutočne žiť a to dokáže máloktorý zdravý človek v dnešnej spoločnosti. Nechcem sa hrať na nejakého pozitivistu, ale viem že pokiaľ človek dokáže zo svojim životom naložiť, tak dokáže byť šťastný.

Naučme sa aspoň raz spomaliť a povedať si, že žiť má svoj skutočný význam. Mnoho ľudí sa predčasne sa opúšťajú a dokážu sa rýchlo opustiť. Zamyslime sa nad tým, že či chceme svoj život žiť, alebo pôjdeme na nebeskú cestu. Je to smutné, keď už nikdy neuvidíme ľudí ktorých máme radi a na ktorých nám strašne záleží. Viem že nie je ľahké o takýchto veciach písať a zrovna v časoch, kedy sa okolo nás deje až príliš veľa negativity. Ja niekedy nie som šťastný s toho, ako ľudia si medzi sebou dokážu toľko toho vyčítať a že si nedokážu vážiť jeden druhého. Keby si ľudia medzi sebou neubližovali a zároveň sa nepripravovali o vlastné životy, tak by bolo všetko farebnejšie. Len sa deje pravý opak, sme voči sebe príliš povrchný, teda česť určitým osobám ktoré si doteraz vážim a vždy si vážiť budem. Všetko sa deje v rýchlom slede, niekto môže byť šťastný a niekomu ďalšiemu sa zrúti celý svet a uzavrie sa do seba. Nevieme čo sa udeje a nevieme aký to môže mať na nás dopad, celkovo človek keď si na dané veci spomenie, tak sa mu doslova otvoria staré rany.

Niekedy rozmýšľam že čo je v živote lepšie, či ho prežívať alebo ho skutočne žiť. Ale radšej ho žijem z ľuďmi ktorých mám a pre ktorých by som urobil všetko. Sám viem že ako žiť život a snažím sa neustále dávať na seba pozor, aby sa mi niečo nestalo. Neraz aj ľudom ktorých mám rád hovorím aby si dávali pozor a aby sa im niečo nestalo. Viem prečo to hovorím, lebo mi na nich záleží a preto, lebo nechcem ich oplakávať pri najbližšom hrobe. Viem že raz všetci sa ocitneme v nebi, ale pokým žijeme, tak sa správajme k sebe čo najlepšie a tak aby sme jeden druhému neubližovali.  Prajem si veľa krát rovnocennosť medzi ľuďmi a to, aby sa všetci dožili čo najvyššieho veku. Niekedy mi stačí vedieť, že sú ľudia šťastní a že si dokážu užívať život. Ako nebudem každému určovať ako má žiť svoj život, ale všetci máme svoju voľbu či budeme konať dobro alebo zlo. Všetci v rukách máme svoj osud s ktorým treba nakladať správne a nie povrchne, ako to robí dnešná spoločnosť ľudí.

Každý deň vstanem a ďakujem za to, že dokážem vstať a zobudiť sa.  To je jeden s tých najkrajších pocitov na svete a neraz ma zamrzí, keď niekto sa už nikdy nezobudí a toho človeka neuvidíme. Neraz človek má v sebe toľko spomienok z niekým kto tu už nikdy nebude a kto nás nikdy nechytí za ruku. Pozeráme si fotky, pospomíname si z nostalgiou na všetky doterajšie zážitky z daným človekom a najradšej by sme všetko vrátili späť. Keby sa dalo všetko vrátiť späť, tak by sa dalo určite veľa vecí zmeniť k lepšiemu. Samozrejme keby ľudia sa nerútili autom čo najvyššou rýchlosťou ako piráti, tak by bolo aj menej nehôd, pri ktorých často zomierajú ľudia. Keby neboli mafiánske praktiky istých ľudí, pri ktorých dokážu zabiť človeka, tak by všetko bolo iné a náš štát by fungoval lepšie. Treba si uvedomiť že v sebe máme určité hodnoty, ktorých sa treba držať a treba byť zodpovedný za svoje chyby a nedostatky.

Rozmýšľajme z rozumom a zvážme či sa chceme za niečím ponáhľať, alebo krok za krokom si vysnívať svoj vlastný sen. Dávajme si pozor na ľudí ktorým veríme a nenechajme sa vždy ovládnuť emóciami. Usmejme sa na svet s tým, že vždy je správna cesta k tomu, aby sme dokázali byť lepšími ľuďmi. Určite si to prajú aj ľudia, ktorí momentálne sú hore v nebi a ktorým neraz zapaľujeme sviečku na cintoríne. Viem čo je to stratiť blízku osobu a preto sa snažím svoj život si viac vážiť a uvedomiť si, že treba žiť pre každú chvíľu čo existuje a že sa netreba vzdávať. Hlavne nesnažme sa robiť všetko príliš rýchlo, lebo pri rýchlosti vznikajú skutočné chyby, ktoré si uvedomíme príliš neskoro. Treba spomaliť a zvážiť si každé jedno rozhodnutie, lebo veľmi rýchlo sa môže náš život skončiť v jednom okamihu a okamžite sa zvrtnúť. Ale poviem jednu dôležitú vec, že ľudí ktorých máme radi si treba vážiť vtedy keď žijú a nie vtedy keď odídu na druhý svet.

Tento článok som sa rozhodol venovať všetkým ľudom, čo stratili svojich blízkych. Chcel by som všetkým rodinám a aj svojim priateľom vyjadriť úprimnú sústrasť čo stratili svojich milovaných ľudí, ktorých mali nadovšetko radi. Hovorí sa že smrť je vykúpením s utrpenia a myslím si, že mnoho ľudí čo žili na tomto svete, tak mali určite krásny život. Nie pre všetkých je život utrpením, ale určite v ňom zažili veľa pekných chvíľ na ktoré nikdy nezabudneme. V poslednej dobe príliš veľa ľudí prichádza o život a ľudia ktorí zomreli som ich poznal a boli to super ľudia. Som bol rád, že som s nimi prežil veľmi pekné chvíle a budem na nich zo srdiečkom v duši spomínať. Tá iskierka nikdy nezmizne a navždy zostane vo mne, lebo čoraz viac začínam chápať že žiť znamená dať svojmu životu význam. Posledná myšlienka na záver tohto článku bude dôležitá a verím že si ju všetci zoberiete k srdcu. Žite svoj život, vážte si svojich rodičov a priateľov vtedy keď žijú, prejavujte im neustálu lásku a priateľstvo. Hlavne sa prosím neplašte na cestách a nehazardujte zo svojim životom a aj zo životom iných ľudí, lebo každý z nás má právo žiť a všetci máme právo na plnohodnotný život.

 

 

 

 

 

 

Rozhovor z ľudmi na ASK.FM (šiesta časť)

Po dlhom čase som si povedal, že dačo spíšem a som sa odpovede snažil upraviť do takej podoby, aby sa ľudom dobre čítali. Viem že to niekedy nie je ľahké odpovedať na určité otázky, ale po istom čase si vravím, že to má svoj výsledný efekt. Mnoho ľudí odpovedá na dané otázky skoro stále a niekedy majú toho plné zuby. S cieľom založiť ASK.FM znamenalo priblížiť svoje pocity ľudom a ukázať im svoje svetlé a niekedy aj temné nálady, teda dať ľudom to čo skutočne chcú, teda chcú poctivú pravdu čo má srdce. Verím že sa moje odpovede, budú každému dobre čítať a že v nich každý nájde niečo pozitívne. Proste toto bol cieľ, ktorý verím že znova vyšiel.

Kto vie toho o tebe najviac?

Moje najlepšie kamarátky Evka a Elenka, vždy mi poradia, pomôžu a po prípade mi povedia čo robiť lepšie. 🙂 Bez nich by som to nedal.

Akého hmyzu sa bojíš?

Momentálne určite hadov.

Sú múdrejší psi alebo mačky?

Jednoznačne psi, aj keď ani táto možnosť nie je vylúčená.

Aký je najlepší spôsob, ako sa učiť cudzí jazyk?

Zo slovníka alebo chodiť na nejaký jazykový kurz, aj keď ten jazykový kurz je drahší.

Čo ťa najviac frustruje?

Niektoré názory na ktorých sa neviem z ľudmi zhodnúť, vtedy radšej ustúpim preč.

Kto pôjde do pekla?

Zlí ľudia chodia do pekla a dobrí do neba. Či. 🙂

Bojíš sa budúcnosti?

Trošičku sa bojím, ale verím že všetko nejako zvládnem a budem silný.

Koho si dnes objal(a)?

Dneska nikoho, ale snáď mi to vyjde nabudúce.

Na aké otázky nerád(a) odpovedáš?

Na otázky čo znejú naliehavo a tvrdo. Vtedy radšej ustúpim a neodpovedám, lebo by som nevedel povedať zmysluplnú odpoveď.

Bojíš sa tmy?

Kedysi som sa bál tmy, ale už to tak nie je. Naučil som sa že v tme sa dá zakryť každá vnútorná bolesť a ľudia aspoň nevidia smútok.

Aká je tvoja najväčšia slabosť?

Že dokážem príliš veriť ľudom, ale prakticky za to nemôžem, lebo sa snažím v každom nájsť niečo pozitívne aj keď ten človek môže byť aj hajzel.

Ktoré je najsilnejšie zviera?

Určite Lev.

Čo ťa každé ráno budí?

Môj vlastný budík alebo dakedy mamina.

Akej farby sú ponožky, ktoré máš práve teraz?

Biele.

Čo robíš, ak sa chceš zabaviť?

Tak vymyslím niečo, čo nenapadne nikoho.

Čo znamená, ak sa dievča usmeje na chlapca?

Že sa jej ten chalan páči.

Na akom najlepšom koncerte si doteraz bol(a)?

V decembri minulého roka na Ine Kafe to bol zážitok na celý život. 🙂

Chcel(a) by si zverejniť obrázok, na čo si vo svojej krajine hrdý(á)?

Raz určite áno.

Komu najviac vo svojom živote dôveruješ?

Kamarátka ktorú za chvíľočku budem poznať už štyri roky. Mám pocit, že ona je jediná čo ma dokáže v daných chvíľach skutočne pochopiť a skutočne podržať.

Prečo si tak podľahol(la) Ask.fm?

Skvelá otázka, lebo dlho som hľadal nejakú stránku kde by mi ľudia mohli klásť otázky a som to našiel za čo som rád.

Akej farby je ceruzka, ktorú používaš na kreslenie?

Určite červená.

Koľko kúskov pizze zvyčajne zješ?

Záleží od toho že akú pizzu mám, ale väčšinou celú.

Ktoré knihy mieniš prečítať?

Teraz zatiaľ žiadne, ale aj ma nejaká zaujme vrhnem sa do nej. A celkovo na to nemám moc času.

Koľko hier máš vo svojom telefóne?

6-7.

Mal(a) si niekedy problémy s políciou?

Nemal som a ani nechcem mať.

Čo dokážeš, čo iní nedokážu?

Veriť ľudom aj vtedy, keď im niekto iný neverí.

If your life were a movie, what would be the title?

Should have my movie name in my life, so it will be clearly Journey into the unknown.

Radšej dávaš alebo dostávaš?

Radšej dávam.

Koľko by stálo kúpiť si tvoju lásku?

Určite možno aj dva milióny.

Akú farbu topánok máš dnes na sebe?

Bielu väčšinou.

Keby si bol(a) uväznený/uväznená na tropickom ostrove, aké dve veci by si si zobral(a)?

Jednoznačne jedlo a minerálku aby som nezahynul.

Čo by si urobil(a) s 15 minútami slávy?

Využil ich na stretnutie z ľudmi čo sú známejší než ja. 🙂

Keby si mohol/mohla niečo namaľovať, čo by to bolo?

By som namaľoval dúhu nad mojim sídliskom. 🙂

Aká je tvoja najväčšia vášeň?

Veľmi intenzívne pozerám športové prenosy. 🙂

Čo ti pomáha, aby si lepšie spal(a)?

Juj je toho veľa, ale určite mi pomáha to, keď nie som s človekom pohádaný.

Ako často kreslíš?

Nekreslím.

Radšej odpovedáš na otázky alebo sa radšej pýtaš?

Najradšej odpovedám, lebo vtedy sa viem ľudom najviac otvoriť a poviem im to, čo by som za normálnych okolností nikdy nepovedal iným.

Ako často meníš účes?

Nemením vôbec, ja som zo svojim účesom spokojný.

Pamätáš si svoj ​​prvý bozk?

Skutočný bozk bol s mojim bývalým dievčaťom, ktoré má teraz krásneho chlapčeka.

Ako často myslíš na svoju budúcnosť?

Neustále každý deň premýšľam nad tým, čo so mnou bude ďalej.

Kto je najkrajšia žena?

Každá jedna v mojom živote.

Uveríš ľahko ľuďom?

No len záleží na tom v čom, niekedy ich presviedčania ma dostanú na kolená.

Na akú otázku sa často sám(a) seba pýtaš?

Že prečo nemôžem byť taký ako všetci zdraví jedinci.

Čo rád(a) robíš cez víkendy?

Najradšej viacmenej oddychujem a čerpám energiu do ďalších dní.

Páčia sa ti vysoké podpätky?

Páči a veľmi im to pristane.

Kto bol posledný človek, ktorého telefónne číslo si si pridal(a) do zoznamu kontaktov?

Moja kamarátka ktorú podporujem a ktorá ma vždy vypočuje.

Bojíš sa, že sa zamiluješ?

Nemám čoho báť, raz to už skúsiť musím.

Kde a kedy dostávaš svoje najlepšie nápady?

Najčastejšie v izbe a pri počúvaní hudby zo mňa idú nápady, že aký mám napísať text.

Ak by si bol(a) iného pohlavia ako by si sa chcel(a) volať?

Martina.

Koľko hier máš vo svojom telefóne?

6 alebo 7.

Kto je najväčší klebetník koho poznáš?

Sem tam je jedno dievča, čo šíri klebety po celej škole.

U koho si bol(a) naposledy doma?

Málokedy chodím ku niekomu na návštevu, ale tak sem tam navštívim spolužiačku.

Akú poslednú športovú udalosť si sledoval(a)?

Stále sledujem nejaké športy, sledoval som tenis, hokej, takmer všetky športy sledujem.

Aký bol tvoj obľúbený televízny program keď si bol(a) dieťa?

Určite Ponorka na Dunaji z Jankom Kronerom alebo Pevnosť Boyard. 🙂

Koľko si mal(a) rokov, keď si sa naučil(a) jazdiť na bicykli?

Ja doteraz neviem jazdiť na bicykli, takže aj keď som sa chcel naučiť bicyklovať, tak som nikdy nedokázal udržať rovnováhu.

Solený alebo sladký popcorn?

Mne nechutí ani jeden, strašne sa to zachytáva medzi zubami.

Už si niekedy vystrelil(a) skutočnú zbraň?

Zo vzduchovky pri športových súťažiach, ináč by som nikdy nevystrelil. Neláka ma to.

Kamarátiš sa stále s niekým z materskej škôlky?

Moc nie, lebo väčšina ľudí z nej už viacmenej žijú svoje vlastné životy.

Aký produkt alebo služba je podľa teba neuveriteľne predražená?

Je to ťažké takto povedať, ale určite si myslím že Orange.

Aká pieseň ťa naposledy omrzela kvôli tomu, že ju stále hrali?

Jednoznačne pesnička od Daft Funk – Get Lucky, proste táto pesnička dodnes píli ľudom uši a považujem ju za jednu z najhorších, lebo sa tam jeden popevok opakuje stále dokola.

Aká je tvoja obľúbená webová stránka okrem sociálnych sietí?

Sector.sk

Dávaš prednosť riekam, jazerám alebo oceánom?

Jednoznačne jazerá.

Ak by si bol(a) farmár, čo by si pestoval(a)?

Ako farmár, by som určite pestoval nejakú zeleninu, aj keď teraz sa dáko všetko iba vyváža zo zahraničia.

Aká je jedna chyba, ktorú neustále opakuješ?

Že som dôverčivý voči ľudom a doplácam na to.

Uťahujeme si z bratov Čechov? Reklama na pôžičky ich vykresľuje ako príživníkov

„Nepožičali by ste mi sekierku, panvicu, cibuľu či lampičku?“ Slovenská komerčná banka vo svojej najnovšej reklame vsadila na dovolenkujúcich Slovákov a Čechov niekde v kempingu. Mladý slovenský pár sa v ňom zoznámi s Čechom, ktorý sa na dvojicu „nalepí“ a následne ju každý deň požiada o malú výpožičku – začína to sekierkou, ale končí „mladou paní“ a…  českou paštétou.

Niektoré české bulvárne médiá sa do reklamy už obuli a svojich čitateľov vyzvali, aby sa vyjadrili, či sú skutočne „výžirky“.

zdroj: aktuality.sk

Najväčší zajac na svete ročne zožerie potravu za neuveriteľných 3 000 eur

Má miesto v Guinessovej knihe rekordov s titulom najväčší zajac na svete. Volá sa Darius a ročne zožerie potravu za 3 000 eur.

Annette Edwaedsová, je na svojho miláčika hrdá a nedá naňho dopustiť. Takýto krásavec však aj čosi stojí. Darius denne skonzumuje neuveriteľné množstvo ovocia a zeleniny. Mrkva, jablko a hlávkový šalát, to sú pre zajaca najväčšie delikatesy.

Ročne zajac zožerie okolo 4 000 mrkiev, desiatky kilogramov kapusty a obrovské množstvo krmiva. Momentálne váži viac ako 22 kilogramov a meria 1,3 metra.

Už minulosti sme vás o tomto obrovskom tvorovi informovali. Annette o králikovi a jeho monštruóznych rozmeroch vtedy povedala: „Je to skutočne krásne monštrum. Stále má iskru v oku a premýšľa, čo by vyviedol. Desivé je, že stále rastie, takže, keď dosiahne maximálnu veľkosť, bude skutočne obrovský. Ľudia sa ma pýtajú, aké mám tajomstvo – prečo tí moji králici dorastajú do takých veľkých rozmerov. Ja však žiadne nemám, len sa o ne dobre starám.“

Dnes s úsmevom na tvári hovorí, že keby mohol, jedol by stále. Nikdy nemá dosť, avšak má dostatok pohybu a je veľmi aktívny, a preto je zdravý.

zdroj: aktuality.sk

Posun

V živote neraz všetci máme potrebu sa niekam posunúť a odlíšiť od určitej skupiny ľudí. Ja som to pociťoval každým rokom čoraz viac a chápal som že nemôžem stáť na tom istom bode. Začal som chápať, že musím inakšie pristupovať k veciam o ktorých ľudia nehovoria a vyhnúť sa chybám čo robia iní. Koľko krát som si povedal, že nič nie je také perfektné ako sa zdá a aj napriek tomu som musel nejako žiť. Proste nebolo to v mojom živote vždy dobré, ale stalo sa aj veľa zlého a musel som pochopiť, že takto ja už nedokážem vôbec existovať medzi ľuďmi. Život ma preplieskal z viacerých strán a neraz všetky rany čo som cítil, tak ma skutočne boleli. Ale vždy si poviem, že všetko zlé je na niečo dobré, lebo vtedy sa človek snaží s tých chýb poučiť a nerobiť ich v takej miere, ako ich robí.  Mňa dopredu poháňa viera v to, že v živote sa dá spraviť aj to nemožné a že dokážem byť šťastný. Pravdepodobne že všetky skúšky v ktorých obstál, ma naučili že sa nemôžem nikdy vzdávať a že si musím viac veriť. Sám som bol niekedy pesimista a som sa neraz vyčleňoval s kolektívu ako takého. Neraz som mal v sebe také stavy, kedy som sa cítil viacmenej odstrčený niekam do rohu.

Za tých 24 rokov sa veľa vecí pomenilo, prakticky sa zmenila úplná podstata toho, že prečo žijem. Nevedel som celý život, kam sa mám skutočne zaradiť a hľadal som si svoje miesto medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké pocity ako ja. Ako viem že každým rokom mám iný názor na to, čo sa deje vo svete, ale zistil som že to tak musí byť. Uvedomil som si, že už nikdy nebudem taký aký som bol predtým a že sa musím doslova prispôsobovať pravidlám života, aj keď viem že to vôbec nechcem. Veľa krát sa nechcem na niekoho viazať s tým, že budem mať okolo seba slučku na krku a po istom čase ten človek bude sklamaný. Ale cítim že sa musím niekam posunúť a mať istotu, že ma nikto nebude brzdiť. Veľa krát sa snažím kráčať sám a dávať ľudom čo ju skutočne potrebujú. Chcem zabudnúť na to zlé a pripomínať si len to dobré. Všetko je len o našom vnútornom pokoji, ktorí vôbec nemáme alebo ho nechceme mať. Proste je to tak už dlho, cítim že všetci rozmýšľame úplne inak, než by sme mali rozmýšľať. Často sa cítim v pozícii outsidera a neustále potrebujem pochopenie ľudí a veľa trpezlivosti v živote.

Keď som bol dieťa, tak som nemusel riešiť podobné veci a ani rozmýšľať nad neustálou filozofiou života. Teraz len riešim iba to, aby som každý deň strávil s istotou, že ľudia na ktorých mi záleží sa majú skutočne dobre. Celkovo aj k tomu životu sa staviam inakšie, začínam chápať ako cesta za snom má rôzne úskalia a čo všetko pre ten sen treba obetovať. Neraz verím že sa stretnem s osobou ktorú poznám s televízie a dabingu, že ju budem môcť objať a povedať jej toľko myšlienok čo pociťujem. Proste niekedy si vravím, že kde sú tie časy, kedy som sa hral z hračkami a neriešil okolo seba ľudí. Každá zmena ktorú vo svojom živote urobím, tak pre mňa znamená veľký posun vpred a nechcem ísť dozadu. To určite všetci máme také myšlienky, že sa musíme niekam posunúť a nájsť smer, ktorý je pre nás skutočne vhodný. Celý život je o tom, aby sme dokázali nájsť samých seba a aby sme sa naučili zvládať ako životné situácie. Chceme rásť s tým, že do svojej snahy niečo musíme investovať a najme do nej svoj čas. Len dôležité je pracovať z našou vlastnou sebadôverou a svojimi vlastnými myšlienkami. Už len to, že v živote každý deň robíme niečo iné, tak sa tým viacmenej vyvíjame a napredujeme.

Za celý život ešte zažijeme veľa situácii kedy padneme a zároveň sa neskôr zdvihneme zo zeme. Len proste nesmieme stáť na mieste a robiť nejaké kroky, ktoré pomôžu nielen nám ale aj ľudom okolo nás. Stále sme niekým skúšaný a zisťuje že či dokážeme zvládnuť okolo seba nástrahy života. Neraz kráčam sám všetkými prekážkami a je pre mňa neraz psychicky ťažké. Ale snažím sa a chcem v živote niečo skutočne dokázať, teda sa snažím nájsť svetlo na konci tunela. Vnútorne verím, že keď človek niečo chce v živote, tak to neraz dosiahne. Ja sám verím, že v živote všetko má svoj význam a zároveň aj dôvody, len treba skutočne chcieť a veriť svojim vnútorným pocitom. Celý život som sa skúšal zaradiť do určitej komunity ľudí a hľadať medzi nimi svoje skutočné miesto. Pre mňa pocit, že som sa stal rešpektovaným človekom mi psychicky pomohol a motivoval ma k tomu, aby som na tom staval a aby som nemal nejaké maniere. Hlavne je dôležité neopúšťať sa, lebo to som robil posledných pár rokov a teraz viem aká to bola skutočne hlúposť, ktorá sa našťastie skončila.

V mojom životnom posune ma ovplyvnilo okolie, rodina a priatelia, teda určitý okruch ľudí ktorí stoja pri mne. Mnoho vecí by som bez nich nakoniec nezvládol, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Neraz aj tú vnútornú bolesť čo som pociťoval, tak mi ju pomohli prekonať a vypočuli ma vtedy keď mi bolo najviac zle. V období keď som mal najväčšie depresie, tak som dostal veľa povzbudivých slov. Postupom času som začal rozmýšľať, že namiesto negatívnych pocitov čo som mal v sebe, tak som mal v hlave nápad, že si vytvorím niečo vlastné, teda stránku kde budem zdieľať s ľuďmi svoje vlastné pocity zo života. Od blogovania pre SME, tak som začal pomaličky cítiť, že vytvorím svoj vlastný blog. Tri roky sa vo mne tento nápad miesil, ale postupne začal naberať reálne kontúry. Celkovo sa v mojom živote zmenilo to, že som začal viac počúvať uvedomelú hudbu a sledovať všetky správy čo preletia na internete alebo v televízii. Plus som chápal, že mať uvedomelé myšlienky v dnešnej dobe je ťažké a najme vtedy, keď si ľudia závidia aj nos medzi očami. Potom som si začal vytvárať v živote zlatú strednú cestu a vravieť si, že všetko je len v rovnováhe človeka.

Keď som začal blogovať, tak som našiel niečo, čomu sa chcem skutočne venovať a čo ma skutočne baví. Viem že začiatky neboli najlepšie a boli neraz plné tvrdej kritiky, že na to nemám a že nech skončím s blogom. Ale samozrejme som počúval rady, že nech akým štýlom mám písať a tým štýlom doteraz píšem. Doteraz aj keď sú nejaké reakcie, tak sa snažím na ne reagovať a ak nereagujem, tak to neznamená že ich ignorujem, len niekedy sa nedá na všetko do ostatku reagovať. Začal som písať rôzne témy, týkajú sa nielen mojich životných skúsenosti, ale aj toho, ako v globále vnímam celé okolie, svet, postoje voči rasovej znášanlivosti a mnoho silných tém ktoré sa týkajú všetkých občanov. Tými témami sa snažím bojovať za pravdu v tomto svete, kde sú absolútne prevrátené hodnoty a snažím sa písať o tom, čo mainstreamové médiá absolútne ignorujú a vždy to budú ignorovať. Písanie tém prispôsobujem celkovo dianiu, čo sa deje na Slovensku a v zahraničí. Pravda v akejkoľvek podobe má neskutočnú silu a je iba na človeku ako ju dokáže naozaj prijať.

Celkovo si uvedomujem v živote, že každý krok sa stal posunom, dokonca aj nájsť šťastie je tá správna cesta. Napriek všetkému som vstal a povedal som si, že moja sila vôle funguje na sto percent. Zistil som, že sa nesmiem vzdávať a že vždy sa dá nejako postaviť na nohy. Ale viem že v živote neraz potrebujem na isté veci názor ľudí a viem že aj vďaka nim sa dokážem posúvať. Celkovo aj kritika je dôležitá v živote či je pozitívna alebo negatívna.  Každý názor je pre mňa dôležitý a aspoň vtedy viem, čo mám zmeniť a po prípade vylepšiť. V živote som si prešiel všetkým, ale nakoniec som si s toho zobral len tie správne veci. Človek by sa nemal vzdávať toho čo robí a neraz by sa mal vedieť ohodnotiť. Všetko nielen treba robiť srdcom, ale treba do toho zapojiť všetky naše zmysly. Proste v živote treba tie najsprávnejšie zmeny a hlavne si ich treba dobre premyslieť. Všetko je o premýšľaní a dôslednom zvážení toho čo v živote skutočne spravíme. Postupne som sa posunul myšlienkovo a najme tým, že sa snažím na mnohé veci nájsť odpovede.  Každý človek sa v živote posunul v iných veciach a ja som sa tiež posunul. Proste všetko v našom živote je zmena a tú zmenu sa treba naučiť prijať s pokorou a pokojom v srdci.

Povstaňme spolu

Spoločne sa vezieme na jednej vlne,

chceme konečne zistiť že či stojíme pevne,

nikto nám nebude brať naše práva,

veď predsa nie sme z jedného stáda,

kopeme spoločne za jeden povraz,

od ľudí nechceme žiadny podraz,

spolu dokážeme spraviť neskutočné veci,

spoločne musíme riešiť verejné veci,

musíme bojovať za pravdu, ktorá bije v našom srdci,

nedovoľme konfliktom a hádkam, aby nás zlomili,

musíme kráčať našou spoločnou cestou,

dokážeme  sa prebúrať každou hradbou,

povstaňme spolu a bojujme za našu spoločnosť,

aby všetko čo sme urobili znamenalo spravodlivosť,

zdvihneme hlavu a buďme hrdý,

konečne buďme za svojej myšlienky zodpovedný,

neschovávajme sa za slová iných,

veď predsa patríme medzi tých bojovných,

v živote sa netreba vôbec vzdávať,

len dôležité je, je svoju cestu hľadať,

musíme sa niekam zaradiť,

nesmieme v živote nikoho podceniť,

verím že raz Slovensko povstane,

že všetku korupciu čoskoro vyženie,

že sa nenecháme obrať o to čo nám patrí,

lebo v nás ten plameň stále horí,

musíme otvoriť svoje vlastné srdcia,

dôležité je prijať ľudí medzi seba,

všetci čo bojujú za náš národ,

sú hrdí na svoj vlastný pôvod,

nemôžeme sa predčasne vzdávať,

túto bitku musíme raz všetci vyhrať,

stojíme pevne na vlastných nohách,

nedovoľme aby nás prekonal náš vlastný strach,

musíme si v živote niečo uvedomiť,

že čo všetko musíme v našom svete zmeniť,

nebuďme už ako zatúlané ovce,

držme sa všetci spoločne pokope.

 

 

 

 

 

Malé krajiny majú v Európskom parlamente výhodu

Malé krajiny Európskej únie sú pri počte svojich poslancov v Európskom parlamente zvýhodnené. Počet europoslancov sa odvíja od ľudnatosti konkrétnej krajiny, zároveň ale majú malé krajiny výhodu, hovorí Zuzana Gabrižová z portálu EurActiv.sk.

 

“Platí totiž princíp tzv. degresívnej proporcionality. Znamená, že jeden nemecký europoslanec pri prepočte zastupuje omnoho viac občanov ako jeden europoslanec z Malty. Ak by sa zohľadňoval len počet obyvateľov, Nemecko by muselo mať europoslancov omnoho viac,” uviedla Gabrižová.

Počet poslancov Európskeho parlamentu na jednu krajinu je zospodu ohraničený počtom šesť (Malta, Luxembursko) a navrchu počtom 96 (Nemecko). Slovensko má podľa tohto prepočtu 13 kresiel. Dokopy je v Európskom parlamente 751 poslancov.

Poslanci Európskeho parlamentu medzi sebou spolupracujú na viacerých úrovniach. Jednou z nich sú politické skupiny, ako sú napríklad európski ľudovci, socialisti a iní. Spolu je v Európskom parlamente 13 frakcií. Poslanci spolu komunikujú aj na báze národných delegácií, dodáva Gabrižová.

“Medzi slovenskými europoslancami tento aspekt funguje viac ako pri europoslancoch zo starších a väčších členských krajín,” hovorí. V europarlamente vznikajú aj ad hoc spolupráce na báze podobných záujmov europoslancov naprieč politickým spektrom a štátnou príslušnosťou. “Fungujú tam medziskupiny, kde sa neformálne združujú poslanci s podobných profesionálnym či osobným zázemím a záujmami,” uvádza Gabrižová. Nejde však o oficiálne orgány Európskeho parlamentu.

Aký je význam EP?

Európsky parlament je podľa Gabrižovej jednou z troch kľúčových rozhodovacích inštitúcií Európskej únie. Spolu s členskými štátmi zastúpenými v Rade EÚ rozhoduje o legislatíve, ktorú predkladá spravidla Európska komisia. “

Jeho význam oproti ostaným spočíva v tom, že je ako jediný priamo volený občanmi. Ako taký často zabezpečuje protiváhu názoru vládam členským štátom a Komisii,” uzatvára šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Gabrižová.

Voľby do europarlamentu budú na Slovensku v sobotu 24. mája od 7:00 do 22:00. Na Slovensku pôjde o tretie eurovoľby, predtým sa konali v rokoch 2004 a 2009. V jednotlivých štátoch EÚ sa voľby uskutočnia od 22. do 25. mája. Doterajšie eurovoľby u nás charakterizovala nízka volebná účasť, v roku 2009 prišlo k urnám 19,64 percenta oprávnených voličov, a v roku 2004 to bolo 16,96 percenta. V oboch prípadoch to bolo najmenej zo všetkých členských krajín EÚ.

zdroj: aktuality.sk

Ľudské povahy

Ako mnoho ľudí si neraz všimne, že neraz v človeku priam až lomcujú emócie. Neraz sú dni, kedy priam človek nechce bojovať a úplne to všetko chce vzdať. Ľudia sa cítia tak, že je im priam až ublížené a nemusí to byť vôbec pravda. Ja to cítim inak s pohľadu s obyčajného outsidera, ktorého neraz zavrhovali kvôli určitej inakosti a kvôli tomu, že som mal iný názor než iní ľudia. Proste príde moment, kedy v človeku aj tá dobrá nálada čo existuje okamžite vybuchne. Nie vždy sme šťastní, ako sa niekedy tvária a aj pri tej ceste za šťastím býva neraz kopec utrpenia a odriekania. Musíme neustále vynaložiť snahu o to, aby sme v živote spravilo niečo čo spraví šťastnými nielen nás, ale aj tých ostatných ľudí, ktorí sú v našom okolí. Nie vždy nás všetci poklepú po pleci a povedia nám, že čo robíme dobre a že čo zle.

Niekedy ani človek, čo nám tvrdí že je náš najlepší priateľ, tak nakoniec nás opustí a nechá nás sa trápiť. Naša ľudská myseľ funguje ako taký dynamit, ktorý po určitom odpočte vybuchne a v človeku to zanechá silné stopy. Sám mám niekedy dni, kedy je mi vyslovene na nič a kedy by som chcel na určité veci zabudnúť. Niekedy sa človek chce usmievať a popri tom ten úsmev je taký strnulý a silený. Proste v živote, keď mi niekto povie že ešte nikdy nevybuchol, tak ten človek prakticky žije vo svojom sebaklame. Aj to že nechtiac vybuchneme musí mať nejaké svoje opodstatnenie. Všetko sa deje z nejakého dôvodu, neraz o tom dôvode vieme len my a nechceme s tým trápiť ostatných ľudí. Sme si neraz vedomí, čo vo svojom živote robíme a ako s ním naozaj nakladáme, len či sa rozhodujeme správne nevie nikto z nás.

Naše cesty sa nie vždy pretnú tak, aby tvorili súvislú čiaru, ktorá by mala jeden a stabilný bod od ktorého by sme sa mali skutočne odraziť. O tom je celý život, že sa neustále hľadáme a snažíme sa nájsť polohu v ktorej sa dokážeme cítiť bezpečne. Aj naše rozmýšľanie funguje na tomto systéme, kedy musíme doslova zvažovať čo je naozaj správne. Len s každým rokom rozmýšľame úplne inak, viac sa snažíme rozmýšľať srdcom a nevidieť všetky chyby tohto sveta čo v ňom sú. Možno preto uvažujeme úplne divne, než by sme naozaj mali a to je proti zákonu prírody. Teda človek by si mal zo života s každej veci niečo dobrého a nehľadať len neustále chyby. Viem že niekedy si protirečím, ale je to skutočne tak a tak treba k tomu čo najlepšie pristupovať. Ale zároveň si treba uvedomiť jedno, že človek musí reálne stáť nohami na zemi a nechcieť od života prehnane veľa vecí, lebo neraz sa s tým môžeme aj prerátať.

Viem koľko som musel vynaložiť síl, aby som získal okolo seba tých správnych ľudí a nebolo to vôbec ľahké, ako to funguje vo filmoch. Stále spoznávam určitých ľudí a zisťujeme že kto pri mne stojí, alebo kto sa na mojom mene len priživuje. Či to tak je v reálnom svete alebo v tom virtuálnom, ako je tam menší rozdiel v tom, že akým spôsobom sa s nimi bavíme. V živote to nie je o tom, že človek ku dakomu príde, potrasie si rukou z niekým a začnú byť ozajstní kamaráti. Takto to v živote nefunguje, lebo dlho trvá kým si ku človeku ako takého nájdeme cestu a samozrejme kým si on nájde tú cestu k nám. Potom keď nastúpi pocit dôvery, tak prichádza veľká zodpovednosť za veci čo spravíme v živote. Dôvera je ako sklo, ktorá sa postupne rozbíja nesprávnymi rozhodnutiami a prístupom k životu. Jedna malá zmena postoja, môže na celú vec mať fatálny dopad a potom to predstavuje veľké riziko.

Všetci máme určité povahy, nikto z nás nie je dokonalý a všetci máme určité chyby o ktorých pravdepodobne nevieme. Sám viem že mám určité chyby, že možno sa príliš otváram ľudom, ale viem sám s čím idem skutočne na trh. Viem že čo môžem povedať a kedy mám byť ticho, snažím sa neustále ovládať a zároveň v sebe určité emócie potlačiť. Všetko v živote čo robím, tak to robím vedome a s tým že ľudia o tom vedia. Každý môj krok je predzvesťou toho, že čím chcem naozaj byť a zároveň sa snažím dávať pozor na to, že čím nechcem byť. Že nechcem byť v polohe nejakého šialenca, čo okolo seba šíri len to zlé a snažím sa viacmenej hľadať vo veciach hľadať tú najsprávnejšiu rovnováhu. Aj keď vždy by malo platiť, že dobro by malo prevažovať nad tým zlým. Dôležité je, aby veci mali svoju vytýčenú hranicu a rovnováhu na ktorej stoja a zároveň padajú do zatratenia.

Nie je správne, že kvôli každej maličkosti sa chováme impulzívne a dokážeme vybuchnúť ako taký dynamit. Už to že človek má kvôli rozchodu depresie, je to najhoršie čo môže existovať, veď predsa som to sám zažil a nechcelo sa mi nič robiť dokonca ani žiť, čo som bol v takom psychickom rozpoložení. V tej chvíli som proste nedokázal nikoho vnímať a strašne to bolelo, akoby človeka bodli dýkou do chrbta. Preto som vo veciach lásky čoraz opatrnejší a cítim väčšiu zodpovednosť, že s kým budem a že či toho človeka nesklamem. Celkovo chápem, že naskočiť do rozbehnutého vlaku je omnoho ľahšie, než z neho v najvhodnejšej chvíli vystúpiť. Sám neraz hovorím o tom aké ľudia robia v živote chyby a sám viem že ich robím tiež. Nikto z nás nie je bez viny, všetci mám určitý podiel na veciach čo sa dejú a keď sa udejú tak zistíme, ako je príliš neskoro na ich nápravu. Ale vždy si treba povedať, že chyby sú výsledkom nášho snaženia zmeniť svet k lepšiemu.

Vážim si, že s pokojom môžem povedať, že napriek mojej komplikovanej mysli ľudia stoja pri mne. Neraz moja sesternica a bratranec vedia moje myšlienky pochopiť a cítia že ich netrepem do vetra. Ale aj tí ostatní ľudia, čo sú tu, tak si veľmi cením ich úprimnosť a priateľstvo. Ale viem že všetci máme svoje vlastné starosti, pocity o ktoré sa neradi delíme a že keď sú chvíle, že sa treba vyrozprávať, tak sme tu pre tých druhých a aj oni pre nás. Všetci máme nejakú povahu a dôležité je, aby sme boli voči tolerantný a priateľský. Pokiaľ sa dokážeme znášať a vedieť voči sebe robiť kompromisy, tak vtedy dokáže všetko fungovať ako má. Celý život na tomto funguje a všetky pravidlá si môžeme podľa seba prispôsobiť, teda to znamená prikrášliť. Keď nás hodia do vody, tak sa musíme naučiť v tej vode plávať, aby sme sa neutopili, lebo iba takto sa dostaneme niekam ďalej. Vždy máme všetko v rukách a je iba na nás, ako sa všetkého uchopíme. Že či vieme ovládať dostatočne svoju povahu a že či vieme bojovať za to, čo skutočne milujeme. Lebo ak to dokážeme, tak spoločnými silami dokážeme nielen zmeniť svet, ale aj zmeniť samých seba a budeme sa cítiť omnoho šťastnejšie.

 

 

 

Agents of S.H.I.E.L.D.: Blíži sa slovenská premiéra…

V apríli bude seriálových premiér na Slovensku nakoniec o jednu viac – televízia JOJ totiž už avizovanú novinku Agents of S.H.I.E.L.D. (Agenti S.H.I.E.L.D.) uvedie 28. apríla. Bude ju, mimochodom, vysielať každý pondelok večer o 21:30. Pozrite si najnovšiu jojkársku upútavku na slovenskú premiéru tohto marvelovského seriálu a taktiež jeho kompletné dabingové obsadenie:

Coulson (Clark Gregg) – Peter Sklár
Ward (Brett Dalton) – Juraj Kemka
Mayová (Ming-Na Wen) – Silvia Petöová
Skye (Chloe Bennet) – Zuzana Porubjaková
Fitz (Iain De Caestecker) – Roman Ferienčík
Simmonsová (Elizabeth Henstridge) – Andrea (Kiráľová) Somorovská
Hillová (Cobie Smulders) – Kristína Turjanová
Fury (Samuel L. Jackson) – Ivan Gogál
Mike Peterson (J. August Richards) – Martin Kaprálik
Dr. Hynesová (Shannon Lucio) – Kristína Svarinská

zdroj: serialy.sk