365: 2012 – 2022 – Anjeli

Sú tu anjeli bez krídel čo nad človekom jednoducho držia ochrannú ruku. Cítim ich na svojej hrudi a viem že pri nich nebudem úplne sám. Lebo mi dodajú presne ten vnútorný pokoj ktorý v skutočnosti potrebujem. Viem že nech čokoľvek urobím tak za mnou stoja a akceptujú ma takého aký v skutočnosti som. Bez ohľadu na všetky okolnosti viem že sa dá byť silným v tejto spoločnosti. Kvôli tým ľudom čo mi dávajú lásku bez ohľadu na to že by za to niečo chceli sa oplatí žiť. Občas prídu obavy a pochybnosti či niektoré veci v živote zvládnem. Ale viem že bez ohľadu na všetky okolnosti ma má niekto rád. Dokážem ísť ďalej bez ohľadu či je tá správna skupina ľudí blízko alebo ďaleko. Mnoho ľudí sú u mňa anjeli bez krídel čo ma vždy podporujú v každom období. Ďakujem každému kto túto krátku myšlienku a pochopil že je to pre každého kto má dobré srdce. Lebo s takouto skvelou skupinou ľudí môžem v skutočnosti kráčať týmto svetom.

365: 2012 – 2022 – V tichosti

Mám pocit že nie sú potrebné slová,

len v tichosti bude moja duša pokojná,

už nechcem kohokoľvek vo svojom živote sklamať,

nechcem svojimi myšlienkami nejako ľudí rozrušiť,

viem že v živote treba niečo povedať aby reč nestála,

aby mnohých ľudí moja odpoveď reálne upokojila,

všetko je v poriadku veta ktorú si stále vravím,

sú okamihy kedy nad mnohými myšlienkami premýšľam,

či robím niečo správne alebo nie na to neviem prísť,

občas mám pocit že sám seba potrebujem nájsť,

bolo príliš veľa momentov ktoré ma vo vnútri mrzia,

viem že mnohé veci v živote sa už nikdy nenapravia,

ani jedno prepáč alebo mrzí ma to nezmení určitý následok,

viem že vo svojom živote nie som úplne skvelý človek,

v živote sa mýlim a viem že nie som v tom úplne sám,

z niektorými vecami si v živote nejako poradím,

verím tak v iných ľudí že som prestal veriť v seba samého,

niekedy by som najradšej v tichosti dokázal šíriť dobro,

občas musím bojovať s tým že ľudia majú odlišné názory,

aj za cenu že to vo vnútri môže zanechávať jazvy,

vždy budem iný a je len pár ľudí čo tomu bude rozumieť,

už v týchto okamihoch vždy dokázali pri mne stáť,

snažím sa žiť šťastne aj keď prídu stresové situácie,

keď cítim že tlačiť nejako na človeka nie je správne,

vždy budem žiť vo svojom vlastnom svete bez ohľadu na okolnosti,

som šťastný keď sa nájdu ľudia čo tomu skutočne porozumeli,

vnútorný svet je pre mňa veľmi bohatým na myšlienky a nápady,

ľudí ktorých do neho pustím viem že mi dodávajú množstvo psychickej podpory,

Duša človeka 2

Nejaký čas nebolo niečo vonku, lebo často v živote človek prežíva veci ktoré majú vplyv na dušu. Pravdou je že psychický faktor ovplyvňuje tak veľa vecí v živote. Na začiatku som si to nepripúšťal, ale skutočnosť je iná. Myslím si že často psychický tlak na dušu spôsobuje presne to že človek niekedy nemá na nič motiváciu. A toto môže byť spúšťačom depresie, úzkosti, apatie a ďalších iných problémov. Niekedy aj my ako spoločnosť vytvárame tlak na druhých aby niečo dokázali. A keď sa im to nepodarí zvyčajne bývame sklamaní, lebo niečo v realite očakávame. Ale v skutočnosti to že na niečo tlačíme, tak k ničomu dobrému neprospievame. Preto vzniká množstvo psychických problémov a sú spojené z ľudskou dušou. Všetci navonok povieme ako sa cítime dobre, ale v skutočnosti to tak nie je. Niekedy to čo by sme radi povedali, tak vo vnútri sa toho bojíme. A tento stav môžu zažívať aj známe osobnosti na ktorých je ten tlak vyvíjaný viac. Ak tento stav majú, tak si to nepotrebujú vymýšľať a treba im veriť. Ak sa človek rozhodne že niečo nebude robiť, tak to rešpektujme a nevytvárajme na neho tlak. Človek nemusí všetko robiť ako robot a preto lebo mu to ktokoľvek povedal. Mali by sme naučiť robiť veci vtedy, keď to tak naozaj cítime. Lebo toto ovplyvňuje našu dušu a môžeme s tým žiť do konca života.

365: 2012 – 2022 – Vlastné myšlienky

V živote je potrebné aby každý človek mal svoje vlastné myšlienky. Aby nebol vždy niekým ovplyvniteľný a vedel aké je to fungovať sám za seba. Môže sa to zdať akokoľvek, ale mať svoje vlastné myslenie je základ. Často sa človek môže stretnúť s tým že sa niekto môže niekým inšpirovať. A samozrejme je to úplne v poriadku, ale nesmie to zájsť do bodu keď tie myšlienky budú vykradnuté. Ľudia sa nie vždy opýtajú či danú myšlienku môžu použiť. Vydávajú cudzie myšlienky za svoje a ľudia prirodzene veria tomu že je to z ich hlavy. Ak je nejaká myšlienka ktorú ľudia chcú použiť, tak by mali uviesť do zátvorky komu tá myšlienka patrí. Ak sa niekým inšpirujeme, tak to znamená že k tomu človeku môžeme vzhliadať. Stotožňujeme sa s ním v každom aspekte života a aj ja inšpirujem. Ak sa inšpirujem tak to neznamená snahu niekoho reálne vykradnúť. Vykráda sa vo veľkej miere v hudbe a mnoho ľudí čo sú fanúšikmi si to všimnú. Vidia že niečo reálne nesedí a že sa to podobá na pôvodný hudobný materiál. Mať vlastnú myšlienku je podstatné v každom aspekte života. Je potrebné mať svoj vlastný prejav vďaka ktorému nám ľudia reálne uveria. Ja keď píšem tiež sa snažím aby to bolo z mojej hlavy. Cítim obrovskú zodpovednosť za to čo napíšem a vždy si vážim ľudí ktorí si nájdu cestu k mojim myšlienkam. Mať vlastné myšlienky je dôležité a o to viac v súčasnej dobe. Lebo nikdy nevieme komu svojimi myšlienkami ovplyvníme život a to je na tom krásne.

Tip na skladbu – Daughter – Be On Your Way

Daughter som začal počúvať v období kedy v alternatívnej scéne bolo niečo čo ma dokázalo upokojiť. Pri tejto skladbe si uvedomujem aké je dôležité zostať na svojej ceste životom a veriť jej. Be On Your Way je prvou skladbou po nejakom čase kedy prišiel skvelý hudobný návrat. Patria k mojim najobľúbenejším skupinám v rámci folkovej / indie scény. V apríli vydávajú nový album kde táto skvelá skladba bude. Pre mňa Be On Your Way sa stala skladbou dňa prakticky na prvé počutie. Daughter v nej priniesli silnú emóciu ktorá v človeku dokáže zostať navždy.

365: 2012 – 2022 – Prechádzka na slnku

Keď kráčam týmto svetom uvedomím že nič nie je až také vzdialené. Viem že všetky tiene dokážem dostať za seba a vždy vyjde slnko. Kráčam a uvedomujem si že po tomto svete nekráčam úplne sám. Nie vždy to môžem dať najavo, ale to je úplne v poriadku. Keď tá celá bublina spľasne tak dokáže byť všetko úplne dobré. Tá istota že na ceste životom môžem stretnúť nejakého človeka čo to cíti rovnako je pre mňa nádejou. Uvedomím si že v živote nemusím byť sám čo sa uberá nejakou cestou. Lebo viem že tá cesta zároveň môže byť cieľom čo ma dovedie na nejaké miesto. A o to ľahšie sa kráča životom keď mám pustený nejaký svoj obľúbený hudobný playlist. Niektoré veci si púšťam podľa nálady a pocitu, keď cítim že dokážem nájsť v tom posolstvo. Keď kráčam tak viem že slnko svieti na všetky strany je to úplne v poriadku. je zároveň svetlom ktoré dokáže zlepšiť našu náladu a dokážeme sa pri ňom cítiť lepšie. Prídeme na iné myšlienky a dokážeme načerpať inšpiráciu. Sme plní energie a máme viac impulzov ísť v živote ďalej. A o tom to je že sa dokážeme nad vecami lepšie povzniesť.

365: 2012 – 2022 – Pre nikoho

Žijeme na planéte ktorá v skutočnosti nie je nikoho. Máme ju v skutočnosti požičanú a vieme že bude raz potrebné aby sa vrátila do tých správnych rúk. Vieme že si v nej nemôžeme úplne robiť čo chceme a aj napriek tomu to skutočne robíme. Lebo si myslíme že to čo robíme je v skutočnosti správne. Ale v skutočnosti to môže byť omyl za ktorý ponesieme všetci následky bez rozdielu. Je potrebné s tejto planéty urobiť lepšie miesto vďaka ktorému bude môcť vyrastať nová generácia ľudí. Lebo potom keď tí ľudia prídu na svet budú mať množstvo otázok o tom čo predošlá generácia s touto planétou urobila. Budú sa zaujímať o to či sme vytvorili čistejšie prostredie vďaka ktorému nebude toľko dymu a že či budú môcť na nej žiť plnohodnotný život.

Pokojný moment pre seba

Na tento moment sa často teším, lebo som tu v ňom pre seba. Lebo svoju prítomnosť sústredím na seba a nie na to čo treba ľudom odovzdať. Vždy si pustím niečo relaxačné v tento deň, lebo je to úžasná tradícia ktorej sa nevzdám. Viem že moja duša sa vtedy prepne do iného módu. Lebo niekedy si uvedomujem ako dokážem byť vyčerpaný keď odovzdám celú svoju dušu. Keď si pustím niečo relaxačné tak svoju silu získať späť. A preto môj písací víkend bude skôr postavený na tom napísať niečo krátke a relaxačné pri čom netreba veľa rozmýšľať. Stačí vybočiť zo svojej vlastnej bubliny a urobiť veci inak. Cez víkend sa mi to vždy dokáže dariť a som za to vďačný. Pustím si pesničky, niečo relaxačné a vypnem svoju vlastnú myseľ. Preto koncipujem víkend aby písanie bolo viac relaxačné než aby som nad tým premýšľal.

365: 2012 – 2022 – Vážme si každý okamih

Premýšľam niekedy nad tým aké by to bolo zmeniť čas, pretočiť ho a napraviť chybu čo sme nepatrne spôsobili. Alebo sa len tak do tých krásnych chvíľ s ľuďmi ktorých máme radi vrátili a zopakovali si ich. Bolo by to určite krásne, celkovo tá predstava je krásna, ale v praxi bude nereálna. Nemáme super schopnosti a nie sme v počítačovej hre. Sme v realite, kde nemôžme neustále naprávať niečo čo sme pokazili, skrátka sa musíme vyrovnať s tým že tie chyby nás formujú, bez tých chýb by sme nedokázali to čo dokážeme. Už nemôžeme zmeniť to čo sa stalo v minulosti, ale môžeme zmeniť prítomnosť a tie rozhodnutia čo urobíme sa nám premietnu do budúcnosti. Musíme to brať ako súčasť nášho života nech je to akékoľvek. Všetko v našom živote je súčasťou istej skladačky, ktorú musíme poskladať do samotného konca, aby sme pochopil jej význam. Nemôžeme čakať že sa nám vždy bude diať len to dobré, ale musíme prijať aj to zlé. Musíme niekedy prijať prehru a pády, aby sme dokázali vstať zo zeme. Vstaneme a povieme si, že žijeme pre určitý okamih. Vstali sme a prišiel nový deň v ktorom sa udeje niečo nové, dostaneme novú šancu zlepšiť niečo čo sa nepodarilo v predchádzajúci deň. Najväčšia chyba ktorú ľudia robia v živote je, že zabúdajú byť vďačný. Vďačný za to že žijú, za to že ich niekto vychoval, že dostali rodičovskú lásku a vďačný za každú skúsenosť v živote. Náš život by mal byť postavený na čarovných slovíčkach. Mal by byť postavený aj na tom, že každý jeden problém sa dá vyriešiť v mieri a v pokoji. Len málokto niečo rieši s chladnou hlavou a reakcie sú zbrklé, že ani nie je čas nad tým rozmýšľať a ak je, tak zrovna vtedy keď je neskoro. Ľudia by si mali viac dôverovať a pochopiť jeden druhého. Sú ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ľahšie a ľudia ktorým sa tie pocity vyjadrujú ťažko. Netreba im to zazlievať a vyčítať, lebo každý z nás je iný. Každý z nás z niečím bojuje a má svoj životný príbeh. Mám ho ja a má ho každý z nás. Všetci máme svoj život pevne vo svojich rukách, len je na nás akou cestou sa vyberieme. Treba veriť že tá cesta bude správna, bez ohľadu na prekážky. Lebo sme to my a žijeme tak ako najlepšie vieme a v rámci možností čo máme. Viem že všetci vo svojom živote niečo dokážeme, len je na nás, že či to správne uchopíme do rúk.

Nájsť silu

Občas to musím priznať že v tomto svete potrebujem nájsť silu. A viem že často niektoré veci ma o túto vnútornú silu oberajú. Uvedomujem si že niekedy je potrebné počúvať hudbu, aby som sa s tých pocitov dostal. Či cítim pocity ktoré ma môžu ťahať dole, tie cíti každý z nás. Niekedy sú dni, kedy sa nemusí úplne dariť a vždy sa pokúšam na to nemyslieť. Vždy to budem opakovať ako svoju vlastnú mantru, vždy mi počúvanie hudby pomohlo. Áno možno to nikdy nevyriešilo niektoré výzvy života, ale aspoň sa kvôli niečomu dokážem cítiť naozaj šťastný. Veľakrát by som mohol nadávať na svet alebo na ľudí okolo seba, len som to nikdy neurobil. Ani keď som bol napríklad v tom najväčšom smútku, lebo som sa s tým potreboval popasovať. Niekedy som vnímal slová, ktoré mi boli prisudzované ale nebojoval som s tým, lebo sa obhájiť argumentami by bolo zbytočné . Ale vždy som všetko trpezlivo znášal a vždy trpezlivo znášať aj budem. A určite sa na ľudí v živote nehnevám, lebo by mi to k životu nepomohlo. Ak prišla nejaká emócia tak preto, lebo sa vo mne spustil obranný mechanizmus. V živote som si veľa vecí potreboval vybojovať a nielen ja. Prejdeme si lepším a aj komplikovanejším obdobím aby nás to zocelilo. Nikdy mi nešlo o to aby ma ľudia uznávali a klaňali sa mi. Bolo by perfektné vedieť ľudom vysvetliť svoje momentálne pocity, ale skôr by som sa vnútorne utrápil vysvetľovaním a nikam by to neviedlo. Niekedy samotné vysvetľovanie by bolo zbytočné, preto sa snažím žiť v prítomnosti a akceptovať ju takú aká je. Ja neriešim žabomyšie vojny a veci ktoré by ma o silu oberali. Ale uvedomujem si že niekedy môžu prísť momenty, keď si ľudia veci zle vysvetlia. Nezazlievam im to, lebo si uvedomujem že ľudí v skutočnosti nepretvorím a ani nechcem. Ale som vďačný že viac prevažuje dobro a ľudia čo dokážu byť prajní.