Bilancia celého roku 2012

Je koniec roka. Si zaslúži bilanciu a hodnotenie všetkého čo som za celých mesiacov zažil. Som zažil 12 mesiacov plných silných okamihov a neraz niektoré okamihy ako boli dusné pre mňa tak neraz aj pre mojich priateľov ktorý sa neraz o mňa deje že čo sa so mnou deje.

Od januára do júna triasol som sa miestami od strachu že ako dopadnú skúšky, potom aj DK bolo TOP, v kine film Zlo miestami tá atmosféra bola až hororová ale bolo úžasne, potom pozeranie hokeja v krmičke a povzbudzovanie aby to chalani vyhrali, potom pocit keď som prežíval hokejovú horúčku pri TV a držal palce a zároveň sa tešil keď sme získali striebornú medailu to bol pocit nádherný. Potom keď nastal deň skúšok tak som si neustál púšťal pesničky od Bašky ktoré mi pomohli sa psychicky preniesť cez skúšky a samozrejme som od nej dostával psychickú podporu a aj od ostatných priateľov. Ďakujem Baška.

Cez prázdniny bolo najviac super chodiť s tatinom na kúpalisko a stretávať tam moju najlepšiu kamarátku a priateľku ktorú týmto ju zdravím a ktorá nás pustila ďalej a dala také akoby náramky čo sme si dali na ruku. Tam bolo najviac TOP, že som potom bol na deke zo siedmymi ľudmi ktorým ďakujem dodnes že som ich spoznal. Pre mňa aj tá dovolenka v Chorvátsku bola len s tých najlepších čo som zažil, len zo začiatku som si myslel že to tam v prvý deň nezvládnem som sa oťukavál, ale nakoniec som to tam dal.

Proste aj tam boli fantastickí ľudia aj keď im človek nerozumel ale bolo to super. Možno som sa nekúpal až tak moc vo vode ale bavilo ma byť na deke a keď som si uvedomil že po mne pokukovala jedna baba ach prečo som prišiel na to neskoro. Raňajky a aj obedovečery tam boli super. Koncerty bez debaty skvelé. Neskôr keď som sa dočítal že Radikal a Impulz majú koncert v meste. Tak som si povedal že tam musím ísť a dodnes to neľutujem. Som sa spoznal z Mirkom teda zo Splenom s ktorým som si podal ruku a to bol zážitok hádam na celý život.

Len v škole boli ťažšie, ale do toho som sa nejak dostal a som si tam získal rešpekt, nikto mi tam neublížuje a neotravuje ma s tým, aby mi niečo dal. Posledných pár mesiacov bolo pre mňa doslova že skvelých aj vďaka môjmu bráchovi vďaka ktorému som spoznal veľa zaujímavých ľudí ktorý si so mnou skutočne rozumejú a stoja pri mne. Samozrejme nezabudnem ani na Tvorivé dielne tam som váhal či ísť do toho a bál som sa, ale stálo to za to.

Som aspoň spoznal jednu milú osôbku, teda ďakujem Lenke a aj ostatným za ten super moment že som bol na chate. Proste aj na chate bolo a tá prednáška bola jedna z najlepším a som rád že som ju počúval dokonca. Pre mňa najväčší životný krok bol ísť na prvú chatu kde som už viacmenej všetkých poznal ale spoznal som aj niekoho nového a to bol super pocit.

A december mi ukázal že mám tých najlepších priateľov na svete. Tento rok mi ukázal kto pri mne skutočne stojí a kto nie. Možno som sa zmenil tak trochu v názoroch, ale myšlienkovo som viac dospel. Viac si uvedomujem že chcem byť medzi partiou ľudí a že nechcem byť len dakde v kúte pohodený. Plus ďakujem mojej susedke Leuške že mi povedala, že nech spravím blog skôr. Má úspech ako u čitateľov s celého sveta tak aj zo Slovenska.

Ďakujem všetkým čo mi ukazujú nové veci a že ma do tých vecí aj zapájajú. Toto bolo moje bilancovanie mojich zážitkov čo som zažil za tento rok. Najväčšie plus v mojom živote pociťujem v tom že počúvam dva fantastické rádiá kde mám úžasné priateľky a kamarátky a to je krásny na nezaplatenie. Ďakujem Edinke a aj Peťke za neskutočnú ústretovosť ktorú voči mne majú a som vďačný že môžem počúvať L-Rádio a aj Rádio FM.

Plus vďaka rádiám som dostal chuť súťažiť. Som si nemyslel že keď vyhrám prvú súťaž že sa mi bude celkovo dariť v súťažiach. Či som vyhráva v FM, L-Rádiu alebo kdekoľvek inde, tak toto bolo pre mňa že fantastický úspech. Doteraz je neuveriteľné že koľko fanúšikov si vlastne kúpi cd, tak ja toľko krát nejaké cdčko skutočne vyhrám. Neraz tie výhry boli poctivo vydreté a aj ten môj mozog pracoval na 100 percent. Doteraz mám doma cez 20 originálov a som na to hrdý a vždy budem hovoriť, že toto je moja diskografia čo mám doma.

Pomohlo mi to a aspoň sa cítim kultúrne obohatené o nové informácie a poznatky. Ďakujem za moment že som aj za internetom spoznal veľa skvelých ľudí v ktorých mám teraz oporu a ktorý mi pomáhajú keď to skutočne potrebujem a ktorých som potom stretol naživo. Chcel by som všetkým mojim čitateľom blogu, mojim priateľom ktorých poznám či cez Pokec, Facebook alebo cez nejaké iné sociálne siete alebo ich poznám aj osobne popriať všetko dobré do nového roka veľa štastia, zdravia, lásky a aby pre vás budúci rok 2013 bol lepší ako je tento. Aby sa vám splnilo veľa krásnych snov, aby ste boli obohatený o krásne zážitky z rodinou, priateľmi a aby ste boli štastný a zdravý.

Najme zdravý, lebo zdravie potrebuje každý z nás. Ďakujem všetkým čo ma psychicky a morálne podporujete. Moja veľká vďaka patrí Vám!!!! Dávate mi silu a chuť žiť. Tu je moja bilancia tohto roka, prajem všetkým príjemné čítanie. 🙂 V roku 2013 čakajte odomňa veľké veci!! Sľubujem že urobím všetko preto aby som vás nesklamal!

Veselé Vianoce a Štastný nový rok 2013

 

Na úvod by som chcel niečo povedať a nejako si zhodnotiť tento rok 2012. Mnoho vecí som spomenul v iných článkoch a samozrejme sa chcem všetkým poďakovať ktorý mi fandia v mojom blogovaní a ktorý si moje myšlienky skutočne cenia. Možno je ešte skoro hodnotiť rok 2012 keďže máme ešte Vianoce pred sebou a ešte ďalších týždňov pred sebou. Ale ešte niekoľko pred Vianocami spravím video kde aj cez video ľudom poprajem príjemne sviatky.

Pre mňa bol alebo je rok 2012 prelomový a úspešný.  Aj napriek všetkým prekážkam čo som mal a ktoré som zdolával tak som sa vždy dokázal postaviť zo zeme. Celkovo môžem povedať že sa mi darí či v škole, v súkromí alebo v nejakých iných aktivitách. Všetko sa začalo diať nejako samo od seba. Začal som tvoriť videá na Youtube, nahrávať hry a popri tom blogovať a môj život sa dopracoval na inú úroveň. Neustále si hľadám informácie o tom, o čom budem písať.

Ale okrem blogovania, som spoznával aj priateľov ktorý ma tiež formovali a formovali moju vnútornú silu ako ísť ďalej. Stretával som sa s nimi osobne a nasával som aj od nich nejaké vedomosti. Celkovo každým rokom sa moje názory menili a formovali. Aj moje pocity sa často menili, ale aspoň sa stali priamejšie a som menej bojazlivý to vyjadriť, všetci mi potom hovoria že mám dar vyjadrovania, ale to tak nepovažujem.

Pôvodne som mal plán z blogom začať v septembri, ale po konzultácii z mojou najlepšou susedkou mi poradila že ten blog nech odštartujem v auguste začo jej ďakujem. V jeden deň si ma pozrelo cez 1 550 ľudí čo doteraz považujem za najväčšie číslo v histórii. Mal som tiky že aj ukončím práce na blogu, ale priatelia mi povedali že nech sa nevzdávam a pokračujem.  Na blogu som začal písať o rôznych témach, ale všetko bolo zo života a podľa skutočných udalostí.

Ako som spomínal tak som začal natáčať hry cez Fraps a uploadoval ich na Youtube, čo bolo zo začiatku ťažké, ale potom som už na to prišiel. Stal sa zo mňa nezávislý gameplayer, teda som sa vybral inou cestou než ostatní gameplayeri. Iní to robia z humorom ja sa to snažím robiť podľa seba nezávisle, ale má to naštastie úspech.

Dlhšie zhrnutie roka bude vo videu, lebo je polka decembra a chcem si všetko dať dokopy. Na záver by som chcel určite popriať Veselé Vianoce a Štastný nový rok 2013. Prajem vám aby sme boli zdravý, štastný, veselý, aby vás nikdy netrápili choroby a aby sme sa stretli na Vianoce opäť stretli a zhodnotili si záver roka. Toto je môj posledný článok v tomto roku a ďalšie články budú až o rok 2013. Veľa vecí na vás chystám, veľa nových tém na blogu, veľa videí na Youtube, budem podrobnejšie rozoberať biografie interpretov.

Štastné a veselé Vianoce vám praje.

Váš Jozef. Ďakujem všetkým mojim priateľom, rodine a aj ostatným za podporu. Ste skvelý. 🙂

Zložité cesty životom

Je to zvláštne, ale keď sa človek nad všetkým zamyslí, tak sa mu zdá že je všetko okolo zložité. Nielen život, ale aj všetky jeho kroky do života. Je skutočne iba na nás či prejdeme do svetla alebo budeme iba v tom tuneli ktorý nás doslova necháva zavretým. Neviem  ale niekedy mám pocit že okolo seba vidím cestu na ktorej človek smutne kráča sám a nemá nikoho kto by mu neraz hodil záchranné koleso.

Je ťažké odhadnúť či je život zložitý alebo nie. Záleží všetko iba od nás ako ho dokážeme zmeniť či k lepšiemu alebo k horšiemu. Niekedy to nejde podľa našich predstáva a ani podľa predstáv iných ľudí. Samotná zodpovednosť nás doslova núti aby sme robili to čo nám povedia a nie tým čím sa máme skutočne riadiť, teda tým čo cítime v našom srdci, neustále sa prispôsobujeme a naša cesta životom je preto o to ťažšia.

Život sám o sebe je strašne zložitý. Nedá sa v ňom nič predvídať, nedá sa dopredu povedať kto aký krok urobí. Každý je strojcom svojho vlastného života a iba na ňom záleží kam bude svoj život posúvať.  Niekedy mám pocit že v živote akosi nie je rovnováha a že ľudia sa boja hovoriť o svojich pocitov, boja sa že ich niekto odsúdi a že ich nikto nepochopí. Ale nie je to pravda.

Ako sám o sebe je život dosť zložitý. Neraz v ňom prevláda strach, panika a depresia. Prečo je to také aké to je? Neviem sám, ale je to tak pol na pol. Ja prežívam neraz rovnaké pocity že keď myslím na nejakú vec v živote, tak si vravím že ju nezvládnem a že to neraz vzdám. Neraz je pre mňa neustále ťažké bojovať s tým že mám svoju inakosť a iné myslenie než väčšina ľudí.

Život je zložitý ako labyrint a ťažko si v ňom hľadáme cestu k ľudom. Niekedy si vravím: Že prečo je ten život taký zložitý? Pýtam sa sám seba a uvedomujem si, že asi preto lebo tie ťažké veci sú tu od toho aby sme ich prekonávali bez ohľadu na to že či to ide alebo nie. Ľudia počas svojho života viac preplačú ako by sa mali smiať. U mňa je to tak polovičné. Ale snažím sa pochopiť že prečo je všetko také aké to je.

Ľudia sa predčasne vzdávajú toho čo chcú a boja sa plniť si svoje sny. Čakajú že všetko v živote je jednoduché a popritom nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Myslím si že nielen život je zložitý ako sa na prvý pohľad zdá. Je veľa vecí čo je skutočne zložitých a zložtý nie je iba samotný život. Zložitá je cesta po ktorej prechádzame a nevieme či sa s nej vrátime živý.

Všetko sa mi zdá že je zložité, či sú to vzťahy na pracovisku, doma, alebo vonku medzi priateľmi. Nie je to najdokonalejšie ale aj napriek všetkému treba žiť a úplne sa nenechať zložiť. Lebo vždy nás každá maličkosť takmer zlomí alebo nám napríklad zničí ten krásny život čo máme.  Nesmieme sa dať zničiť depresiou, smútkom a inými vecami čo doslova ovplyvňujú náš život.

Celý článok je melancholický, lebo som sa v ňom snažil zachytiť svoje pocity a aj pocity iných ľudí. Aj keď človek by nemal brať až tak vážne, aj tak z neho nikdy nevyviazne živý. Treba žiť pre každý moment čo máme a vážiť si ho tak ako by bol náš posledný. Tešiť sa aj s toho mála čo máme. Hovoriť si pravdu a stáť jeden pri druhom. Treba si povedať že aj napriek tomu aký je život zložitý, že všetko sa dá zvládnúť, len človek musí chcieť to zvládnúť.

Odvaha ísť ďalej

Mal niekto z vás pocit že pre neho nič nemá zmysel? Zamysleli ste nad tým čo má pre vás skutočný zmysel života? Je to ťažké opisovať ale viem že každý sa tým svojim životom doslova prediera po svojom a po vlastných. Tak je to aj so mnou a s každým mojim životným krokom čo spravím. Neraz môj život je plný prehier, výhier, radosti a neustálych problémov.

Nehovorím že vždy je všetko v pohode. Ale snažím sa si povedať že aj napriek všetkému mám chuť víťaziť a zanechať po sebe nejakú myšlienku alebo stopu, vďaka ktorej budú o mne ľudia vedieť. Poviem si že aj napriek všetkému zlému čo je v tomto svete, tak sa snažím nevzdávať a dokázať že sa nedám zložiť rečami, intrigami, klamstvami a inými vecami.

Treba nájsť v sebe odvahu ísť ďalej a ukázať že sa netreba vzdávať. Samozrejme sa snažím si viac veriť a byť odvážnejší ísť do každej výzvy čo mi život nadelí aj keď niekedy mi to nie je dvakrát po chuti, ale chcem niečo skutočne dokázať teda s každej chvíle vyťažiť niečo pozitívne a správne čo by mi skutočne pomohlo. Pomohlo mi to ísť ďalej.

Vravel som si, že čoho som sa skutočne bál a neraz sa neuspokojím s priemerom. Môj život nie je iba boj, ale neustále riešenie problémov iných a neraz aj riešenie tých mojich. Ku všetkému sa snažím pristupovať z veľkou zodpovednosťou, pokorou a odvahou. Odvaha je mojim hnacím motorom ísť ďalej a nikdy sa nevzdať toho čo skutočne chcem. Každá prehra ma naučila niečo v živote, najme postaviť sa na nohy a povedať si že idem ďalej.

Koľko krát som si vravel že nič nemalo pre mňa zmysel ale vždy prišlo niečo čo ma motivovalo k tomu aby som bol lepší. Každý deň je pre mňa výhrou a som rád že žijem. Nestrácam nádej aj napriek tomu že koľko ľudí mi závidelo a podkopávalo nohy. Ale vždy som vstal a povedal som si že pôjdem ďalej. A prečo? Lebo bolo za tým skutočné chcenie a som si zdravo dokázal veriť.

Celkovo si myslím že ľudia by sa nikdy nemali vzdávať. Mali by si od života povedať že čo skutočne chcú, ako to chcú spraviť a hlavne že aké majú očakávania. Hlavne by si mali hovoriť pravdu a vyhýbať sa klamstvu. Nemali by sa báť skúsiť niečo nové, bez ohľadu na to že aké riziko to môže skutočne priniesť.

Človek by sa mal zamyslieť a povedať si že sa nesme vzdať.. Musí sa neustále zlepšovať. Dokázať že niečo skutočne dokáže. Skutočné umenie je ísť ďalej a ukázať svetu že máme chuť bojovať. Treba poraziť všetko okolo seba, všetky myšlienky, prekážky a hlavne mať chuť ísť. Odvaha ísť ďalej je skutočné víťazstvo. Treba bojovať aj napriek všetkému že sa všetko zdá zlé.

Hlavný motív článku bol: Radikal – Odvaha víťaziť

Stý článok + Hodnotenie tohto roka

Stý článok a ďalšie plány na rok 2013

Je to neuveriteľné že už som napísal 100. článok a samozrejme som nečakal tak masívnu podporu od ľudí. Keď som robil blog tak som nečakal tak veľkú odozvu a to že to ľudí chytí. Mojou hlavnou myšlienkou pri blogu bolo sa chcieť odlíšiť od ostatných a zároveň nekopírovať nikoho.

Za chvíľočku od môjho blogu prejde pomaly už polrok a za tých 5 mesiacov sa strašne toho zmenilo. Keď som začal písať, nemyslel som si že s tým spôsobím taký poprask. Moje články sú rôzneho druhu uletené, vtipné, filozofické, vážne, priame, ale sú písané zo srdca a z mojich životných skúsenosti ktoré som prežil.

Vlastne keď som začal písať, tak som si z chuťou povedal že už mám aspoň nejakú záľubu, neraz mi ľudia že mám dar pomocou ktorého dokážem vyjadrovať to čo skutočne cítim. Niekedy to ide ľahko, niekedy to ide ťažšie. Záleží to od toho v akej situácii človek skutočne je.

Celkovo aj na to písanie musí byť čas, nálada, inšpirácia, motivácia a najme chuť. Moje články sú neraz skopčené teda to znamená že uvádzam zdroj. Všetko čo napíšem ide zo mňa úplne samo a ani neviem ako, ale ide. Keď sa na to s odstupom času pozerám, tak si myslím že som zaznamenal veľký progres.

Na budúci rok by som určite chcel sa viac zamerať na témy ktoré budú omnoho citlivejšieho charakteru, teda na tie témy o ktorých sa ľudia boja hovoriť a nechcú o nich hovoriť. Celkovo aj činnosť na blogu bude omnoho väčšia než doposiaľ. Celkovo budem pokračovať aj v tom čo som si nastolil.

Hodnotenie tohto roka

Viem že je ešte skoro hodnotiť celý rok, ale nedá mi to a rád by som spravil takú bilanciu všetkého čo sa mi skutočne podarilo. Keď si tak v duchu poviem že čo všetko som v živote prežíval tak som štastný, že všetko sa mi podarilo tak ako som to skutočne chcel. V škole sa mi začalo celkom super dariť a pomaly sa učím nové veci.

Samozrejme na ceste životom som prežil veľa radosti, starosti, útrap, pádov ale aj niečo pozitívneho. Popri blogovaní som samozrejme začal spoznávať aj iné typy ľudí s ktorým som dodnes priateľ, za čo som im naozaj vďačný. A samozrejme som si prežil aj veľa lások, ktoré žiaľ nemali dlhé trvanie.

Okrem toho neraz som musel aj vo svojom živote prechádzať určitými zmenami. Viac si uvedomovať tých svojich myšlienok čo mám. Neraz sa mi toľko myšlienok hromadí v hlave že už ani neviem s čoho už mám v podstate vyberať a občas nastanú menšie suchoty.

Zažil som aj veľa akcií počas tohto roku či to boli nejaké koncerty alebo som sa zúčastnil nejakých pobytov v rámci nejakých projektov a podobne. Spolupracoval som s toľkými ľudmi že už pomaly si ani ich mená nepamätám. Cez prázdniny som zažil jeden z najlepších koncertov na strednom Slovensku keď vystúpili Impulz a Radikal to bol priam až môj splnený sen. Plus najväčší zážitok keď som sa rozprával zo svojim obľúbeným interpretom s Impulzu teda zo Splenom na to nezabudnem. Proste to boli dva skvelé koncerty.

Zažil som aj veľa akcií z partiou mladých ľudí, s ktorými mi bolo naozaj veľmi dobre a tak celkovo aj napriek všetkým veciam, tento rok hodnotím na jednotku a bol úspešný. Všetko mi neskutočne vychádzalo, či to boli prázdniny alebo sa mi darilo v škole a podobne.

Minulý rok som sa založil účet na Youtube a začal v ňom točiť videá. Natáčal som sa na webku a všetky svoje myšlienky som ústne prezentoval a dával na intenet aby ľudia videli že za monitorom sa skrýva človek plný emócii a myšlienok. Na Youtube som pomaly už rok a už som sa s ním naučil skvele narábať. Moje videá si dokopy pozrelo cez 8200 ľudí čo je fakt skvelé.

Samostatná kapitola bolo natáčať hry. Každý deň som hral hru, teda viacmenej som si určil aké hry budem točiť v danej chvíli a začal som ich točiť. Učil som sa pracovať s Frapsom a aj s inými programami. Nebolo to ľahké ale dal som to. Neskôr som sa dopracoval aj k pochvale od niektorých ľudí čo považujem za úspech.

Posledná vec ktorú by som chcel zhodnotiť sú súťaže. Mnoho ľudí si všimlo že sa mi darí vyhrávať ceny a nie hocijaké. Teda môj prvý impulz súťažiť prišiel s L-Rádiom tam to celé začalo kde som začal vyhrávať cdčká, som si začal plniť diskografiu od rôznych ľudí až sa mi jeden stojan na cd podarilo zaplniť.

Samozrejme som súťažil aj inde než v L-Rádiu ale aj napriek všetkému som rádiu zostal verný a je už pomaly možno že aj rok. Ostatné rádiá si tiež vypočujem, vďaka rádiám som spoznal veľmi veľa skvelých ľudí a priateľov v ktorých mám skutočnú oporu. Doteraz sú tí ľudia ku mne ústretoví a ja si to veľmi vážim.

Čo by som vám poprial prostredníctvom tohto blogu? Tak určite veľa štastia, zdravia, lásky, radosti, aby ste sa mali všetci radi, stáli jeden pri druhom, aby ste boli k sebe úprimný a aby sme spolu vychádzali v mieri.

Prajem vám Štastné a veselé Vianoce a štastný nový rok 2013. Nech vám budúci rok podarí všetko po čom túžite a aby ste všetci boli štastný. Verím že tento rok bol pre vás úspešný, lebo pre mňa bol. Prajem veľa sily a odhodlania a najme to aby sme sa na ďalšie Vianoce opäť zišli a všetko si zhodnotili.

Štastné a veselé vianoce a štastný nový rok 2013. Vám praje Jozef! 🙂

Nová príručka pre lekárov: Dyslexia už nie je duševná choroba

Príručka, podľa ktorej psychiatri v USA určujú diagnózy, sa čoskoro bude výrazne revidovať.

Niektoré ochorenia už nebudú na zozname psychických chorôb.

Americká psychiatrická asociácia (APA) na svojom sobotňajšom zasadnutí schválila množstvo úprav, ktoré sa pripravovali celé roky, píše agentúra AP. Podrobnosti o najvýraznejších úpravách za ostatných 20 rokov budú známe v máji, kedy má vyjsť piaty diagnostický manuál APA.

Príručka už napríklad nebude klasifikovať Aspergerov syndróm či dyslexiu ako duševné choroby. Lekári nie sú jediní, ktorí sa opierajú o príručku APA, hlavnej profesijnej organizácie psychiatrov v Spojených štátoch. Využívajú ju napríklad aj zdravotné poisťovne pri rozhodovaní o poskytovaní platieb za výkony pri jednotlivých poruchách.

zdroj: cas.sk