Všetko je v našej mysli

Možno si to málokto uvedomuje, ale všetko je v našej mysli. Lebo to čo sa v nej deje nám v živote spôsobujú určité zmeny. A tie zmeny priam nás v živote dokážu ovplyvniť. Dokážu nám každý deň nastaviť zrkadlo a ukázať kto v skutočnosti sme. Lebo naša myseľ ak je zdravá, tak v skutočnosti je zdravé všetko v našom vnútri. Naše vnútro ovplyvňujú maličkosti a nie je to len o nejakej ľudskej pasivite. Je to o tom na čo si myslíme a čo si do života priťahujeme. Keď myslíme na tie dobré veci, tak si ich nejakým spôsobom k životu pritiahneme. Celý život je o tom koho na svojej ceste skutočne spoznávame. A presne tieto emocionálne a psychické aspekty ovplyvňujú náš život. Lebo keď človek myslí na niečo dobré tak to prospieva telu a aj duši. Niekedy človek ani nemusí povedať ani slovo a vie že sa smeje jeho duša. Všetky aspekty života z nás do veľkej miery môžu spraviť z nás lepších ľudí. Keď riešime ktoré nie sú nejakým spôsobom dobré neprospievajú zdraviu, srdcu a duši. Keď je človek pokojný, tak je pokojné celé jeho telo a v tom je krásna celá tá logika. Keď na niečo myslíme, tak sa nám to z odstupom času udeje. Lebo si to do veľkej miery predstavíme a upokojí to našu dušu. Veľa vecí v našom živote dajú zmysel, len im ten zmysel musíme dať my. Najlepšie je to urobiť okamžite a neodkladať to na neskorší čas. Lebo sa potom môžu absolútne zmeniť priority. Ak máme možnosť v živote využiť nejakú šancu, tak ju využime. Všetko je potrebné aby sa vyvinulo prirodzeným spôsobom. Lebo myseľ je niečo tak dokonalé a o to dôležitejšie je vedieť s ňou narábať. Len v nej sú často tie najkrajšie nápady a tie potom môžeme uskutočniť. Preto sú niekedy potrebné otázky na ktoré postupne nájdeme odpoveď. Naše vlastné podvedomie sa nás bude veľa pýtať a na konci budeme vedieť že všetko čo nám nebolo jasné. Budeme poznať všetky tie odpovede a ten pocit nás vo vnútri bude tešiť.

Zostať dobrým človekom

Uvedomujem si že čoraz viac sa priority v živote začnú meniť. Každý jeden deň si uvedomujem že je v niečo iný a nepríde mi to ako nejaký stereotyp. Pre niektorých ľudí možno áno, ale pre mňa nie. Veľa ľudí si povie že možno v tom živote absolútne nič nerobím, ale robím v ňom viac než si ľudia dokážu predstaviť. Len to nepotrebujem vždy niekam vešať aby som si získaval u ľudí nejaké plusové body. Keď je to niečo v súvislosti s pesničkami tak som rád že sa o to v skutočnosti zaujímam, lebo ma to baví a rozumiem tomu. Teší ma ak je každý deň iný a prinesie mi do života určité poznanie. Som za každú maličkosť vďačný a dôležité je pre mňa žiť v láske a v pokoji. A o to je dôležitejšie zostať dobrým človekom, ale to neznamená že sa ten dobrý človek v živote nezmýli. Zmýlim sa aj ja, ale som vďačný že mi to vždy dokáže nastaviť zrkadlo a môžem ísť ďalej. A keď je niekto kto to cíti rovnako ako ja tak mám oveľa väčšiu motiváciu pracovať na tom byť lepším a lepším. Nie je o tom sa z niekým pretekať a už som z niektorých vecí v živote vyrástol. Nepotrebujem vyhľadávať konfliktné situácie a ani ich k svojmu životu nepotrebujem. Vždy som veril v dobro a tento pocit ma držal v živote nad vodou. Viem že aj láska ma drží nad vodou a to je niečo čo mi nikto nemôže zobrať. Všetko v mojom živote prišlo preto aby ma to niečomu reálne naučilo. Naučil som sa všetko okolo seba prijať a nikdy by som nechcel za to niečo späť. Len je pre mňa dôležité zostať dobrým človekom a stretávať inšpiratívnych ľudí vďaka ktorým budem vnútorne rásť. Ale niekedy budem potrebovať aj pokoj, aby som načerpal silu. Mám rád ľudí, ale uvedomujem si že je potrebné mať priestor aj samostatne vnútorne posunúť.

Moment pravdy – štvrtá séria – 4. časť

Niekedy je potrebné vniesť do určitých vecí aj pravdu a takú skutočnú. Čoraz viac mám pocit že ľudia si niekedy myslia keď ak niečo nepridávam, tak vo svojom živote absolútne nič nerobím. Ale nie je to tak, robím veľa vecí len o tom nepotrebujem každému rozprávať. Uvedomujem si že žijem v spoločnosti ktorá to môže nejakým spôsobom zneužiť. Samozrejme nie sú takí všetci, len čoraz viac prichádzam na to že realita je iná. Keď sú očakávania tak viem ako človek dokáže okamžite naraziť. Aj môj svet je taký že v ňom reálne narazím a nie doslovne. V živote som sa postupne naučil aj to komu naozaj dôverovať. Nie je to o tom že prvému človeku sa ozvem a všetko bude vyriešené. Často sa odkláňame od vecí ktoré v skutočnosti potrebujeme riešiť a ktoré sú podstatnými. Snažím žiť sen bezkonfliktného človeka, ale niekedy si uvedomím ako ma môže niečo v živote ovplyvniť. Ako ľudia do veľkej miery môžu inými manipulovať a majú pocit že to robia za určitým dobrým úmyslom. Len sú tam čoraz silnejšie nástroje vďaka ktorým to ľudia robia taktickejšie. Vnímanie na svet sa zmení lebo je za tým určitá životná skúsenosť. Aj ja si uvedomujem že samotné dobro sa nedá vynútiť, ale musí byť prirodzené. A nie je to ani o tom že niekoho vo svojom živote mám radšej. Lebo všetci majú určitú štartovaciu čiaru a vycítim kto stále žije z minulosti a neustále to musia niečím pripomínať, lebo takáto skupina ľudí sa vo svojom živote neposúva. Ja z minulosti nežijem a snažím sa vo svojom živote posunúť vpred, žijem tak aby mi nikto nemusel nanucovať niečo čo robiť nechcem. A určite by som nechcel aby mi v živote bolo nanútené niečo čo som už robil a vďaka čomu som sa cítil v strese a vnútorne aj vyhorený. Keby som ja nútil ľudom niečo čo som robil ja, tak by neboli veľmi šťastní. Robím veci ktoré ma robia šťastným a vďaka nim sa nejako rozvíjam. Ak sa v živote rozhodnem že niečo neurobím spoločnosť ľudí by to mala akceptovať. Nemalo by sa na mňa tlačiť, lebo vďaka tomu môžem byť vnútorne podráždený. Ja rád urobím čokoľvek čo viem urobiť, ale nie som rád keď niekto niečo robí za mojim chrbtom a vymýšľa veci ktoré by sa mne nepáčili. Je to často maskované za slovami že ja ti chcem len dobre a reálne sa deje opak. Ak vieme že niečo ľudia nechcú, tak ich aspoň do toho nenúťme. Nemanipulujme a nepoučujme ak za tým všetkým nepoznáme celý príbeh. Verme tomu že si ľudia vybudujú sebadôveru a povzbudzujme ich na ceste životom. Netlačme na to aby nám niečo v skutočnosti povedali, lebo v skutočnosti im takto len ublížime.

Pri písaní som počúval veľmi zaujúimavý retrowave AINOMA – The Dead City.

Tenký ľad

Často si uvedomujem že v živote je množstvo príbehov ktoré prežívajú ľudia. Niekedy sa zdá že navonok je všetko úplne perfektné, ale čoraz viac si uvedomujem že nie. Ľudia prežívajú rôzne pocity a niekedy cítia že tento život nemá žiadny zmysel. Ale napriek všetkému existuje cesta ktorá človeka môže doviesť niekam kde predtým nebol. Celý život je tenkým ľadom kedykoľvek sa v tom čo cítime utopíme. Spoznal som množstvo príbehov ktoré sú často ťažšie a potom si uvedomím že veci ktoré riešim sú absolútne banálne a mám vlastne šťastie. Veľa ľudí takéto šťastie nemá a musia bojovať aj zo svojou existenciou na tomto svete. Niekedy stojíme na pokraji ľadu a čakáme kedy sa to začne pod nami roztápať. Príbehy ktoré opíšem budú silné, ale neuvediem skutočné mená ľudí. Ale je potrebné vyjadriť to, aby tento text mal dôležitú osvetu.

Ľudia vo svojom živote dostanú do bodu kedy to medzi nimi prestáva fungovať. Boli vo svojom živote párom ktorý napĺňal harmóniu v spoločnosti. Mali pocit že je medzi nimi perfektné a na začiatku to tak naozaj bolo. Lebo láska tá dokázala zaslepiť a vzájomne si tá dvojica nevšímala určité nedostatky. Lebo láska sa na začiatku medzi nimi zdala tak silná, ale potom začali prvé problémy. Konflikty do veľkej miery prerástli do niečoho fyzického až do samotného násilia. A kvôli tomu sa tá dvojica musela rozísť, lebo pokračovať v tom by bolo veľmi toxické a už tam nebol určitý prienik. Potom sa ukázalo že niečo v skutočnosti nebolo vôbec v poriadku. Niekedy jeden s tej dvojice sa ťažšie vyrovnáva s tým že je koniec. Lebo keď to čo bolo láskou prerastie do niečoho čo fyzicky niekomu ublíži nie je veľmi dobré. Dievča ktoré to prežilo muselo bojovať s týmto pocitom do konca života. Verila že v živote dokáže nájsť pomoc a oporu v ľuďoch. Začala robiť osvetu a upozorňovať na to že fyzické násilie nie je vôbec v poriadku. A ukázala že vo svojom vnútri je oveľa silnejším človekom než si dokázala predstaviť.

A v živote môže sa človek dostať do bodu kedy sa mu ľudia vysmievajú. Ľudia človeka súdia za to že je nejakým spôsobom iný a nejako sa odlišuje. Niekedy táto odlišnosť môže ovplyvniť to s kým sa začne stretávať. Keď určitá osoba je v prostredí kde sa môže cítiť nedocenene, tak niečo nie je v poriadku. Tieto posmešky sa môžu preniesť do domáceho prostredia, pracoviska, školy alebo kdekoľvek inde. A tu ani nejde o nejakú šikanu, ale o to čo slovo môže spôsobiť. Aj slovo v dobrom úmysle dokáže vo veľkej miere ublížiť. Veľa ľudí bude súdiť človeka iba za to ako vyzerá a neberú ho takého aký v skutočnosti je. Lebo to že človeku je povedané nejaké slovo tak mu to vnútorne nedokáže pomôcť. To že človek musí niečo zo svojim životom urobiť vie aj sám. Chlapec je ponorený vo svojom vlastnom pocite, myšlienkach ktoré sú často silnejšie než je on. Bojuje s tým že mu nie všetci rozumejú, snaží sa prísť na to prečo. Pýta sa sám seba rôzne otázky a čoraz viac si uvedomuje že hudba mu dáva silu. Kvôli dianiu v hudbe začína žiť, spoznáva jednotlivé štýly a niekedy na spoločenské podujatia

Človek sa nie vždy ocitne sám od seba v existenčných problémoch. Lebo môže spadnúť na dno už len tým že robí ktoré nie sú správne a často do veľkej miery nevedome. A tie veci často kvôli ním sa rozbijú aj tie najpevnejšie vzťahy. Tie prostriedky ktoré sú často k tomu použité tak im človek dokáže okamžite prepadnúť. Sú to často hry alebo automaty vďaka ktorým môže prehrať úplne všetko aj svoj vlastný dom a aj rodina sa od neho okamžite odvráti. Zostane bez domova a začne blúdiť ulicami mesta na začiatku si uvedomuje čo sa skutočne deje. Bol otcom stabilnej rodiny a spadol do bodu kedy to začalo byť zlé. Láska k alkoholu a automatom bola oveľa silnejšia až prerástla do všetkého. Až do bodu kedy sa jeho rodina od neho odvrátila a odišla. Postupne sa to dostalo do rozvodu a jeho manželka z deťmi odišla k jej rodičom. Musel sa naučiť žiť sám a potom zisťoval že čo všetko vo svojom živote stratil. Ale neskôr prišiel ten impulz k tomu aby sa niečo zmenilo k lepšiemu. Začal sa liečiť s potom sa začali diať zmeny v samotnej rodine. Postupne sa všetko vrátilo do normálu a nakoniec ten rozvod nenastal.

Život dievčaťa často sprevádzalo pocit že je jedináčikom bez súrodenca. Jej cesta životom začínala školou a tým že začala milovať hudbu. Žila v rodine kde ten boj často bol o niečo ťažším. Musela rešpektovať všetky pravidlá aby všetko v jej živote bolo dobré. Aj preto jej boj v živote býva stále viac ťažším a jej dušu začala liečiť hudba. Konečne začala cítiť v určitom momente že tu niečo pre ňu je. Že existujú v jej živote impulzy ktorú dokážu nasmerovať k tomu aby bola silnejším človekom. Nebola jedináčikom čo by si niečo vyžadovala, ale snažila sa žiť v prítomnosti. Študovala a veľmi dobre sa aj učila, len vo svojom vnútri bojovala z depresiou. Dávalo jej do veľkej sily keď začala spievať a vždy sa s tej vnútornej bolesti dokázala vyspievať. Našla si kamaráta ktorý jej dokázal dodať silu ktorú naozaj potrebovala. Nebol to vážny vzťah, ale bolo to jedno krásne priateľstvo ktoré dodnes prežilo.

A často z určitými životnými výzvami sa dokážu stretnúť aj rodičia detí z autizmom. Občas vedia že na začiatku je to veľmi náročné. Lebo nevedia aké to dieťa na začiatku naozaj bude. A niekedy táto skúsenosť sa ukáže ako tá najsilnejšia. Niekedy z inakosťou ako takou môžu súvisieť obavy a niekedy to môže byť ako na tenkom ľade. Prídu výzvy ktoré často preveria trpezlivosť rodičov a to či sa dokážu postarať o deti s autizmom. Je to proces a uvedomujem si že aj so mnou to môže byť niekedy boj. Je to cesta ktorou je potrebné si prejsť, aby všetko bolo čo najviac v poriadku. Táto životná skúška bude trvať celý náš život a všetci s ňou musíme nejako žiť. Je to realita ktorú vo svojom živote potrebujeme aby nás to nejako naplnilo. Aby poslanie ktoré majú rodičia detí dokázalo mať zmysel a zároveň aby dokázalo byť aj osvetou.

Život prinesie rôzne príbehy ale nie všetky dokážu mať šťastný koniec. Často to môže byť aj o nás samotných a musíme s tým bojovať. Niekedy sa tieto problémy neberú vážne a neprikladá sa im pozornosť. Ľudia by radi o tom rozprávali, ale niekedy majú pocit že nemôžu. Nie je za tým nejaká antipatia ale nejaká skúsenosť ktorú si daní ľudia prežili. Preto často sa ľudom smejú za to že majú depresiu alebo úzkosť. A v skutočnosti je to oveľa vážnejší problém než sa dá reálne pripustiť. Len niekedy je potrebné nájsť si k určitým ľudom cestu. Lebo navonok sa každý môže usmievať, ale vo vnútri sme zraniteľní úplne všetci. Lebo aj to slovo čo môže byť myslené v dobrom tak nám môže ublížiť. Niekedy s tými myšlienkami musíme naložiť naozaj opatrne, lebo nikdy nevieme ako to ľudia zoberú. Ale aj napriek všetkému môže slovo zmeniť všetko aj k lepšiemu a to môže byť na tom to krásne.

Ľudské dobro

Niekedy možno neexistuje návod ako zostať dobrým za každých okolností, len viem že v živote sa to aspoň oplatí skúsiť. Ono z ľudskou dobrotou často súvisí veľmi veľa vecí aj tie miestami nečakané. Niekedy človek nevie či to dobro ktoré v sebe má bude spoločnosťou akceptované. A niekedy si uvedomujem že možno byť dobrým človekom si vyžaduje veľmi veľa práce. A najmä môžem povedať že tej mentálnej, lebo s človekom sa vyvíjajú aj jeho názory na svet. Aj ja som si to začal uvedomovať a nestaviam svoju myšlienku na otázke či sa mi oplatí byť dobrým. O to tu v skutočnosti nejde, musí sa to v človeku nejako prirodzene vyvinúť. Je pravda že sa človek v určitom bode zmení a tú zmenu netreba nejako potláčať. Skôr sa ju treba naučiť prijať takú aká v skutočnosti je a ono to človeka niekam posunie. Tu ani nejde ani o to či som voči niekomu dobrý viac alebo menej. Ale keď vycítim že niekto nie je dobrý, tak sa nebudem snažiť ho pretvoriť na svoj obraz. Ak niekomu vyjadrím uznanie, tak si nemyslím že by to v živote nemalo nejakú váhu. V živote viem že zostanem dobrým aj keď sa ľudia budú na mňa niekedy hnevať. Zostanem takým až do konca môjho života a nebudem na tom nič meniť. Keď ma niekto sklame alebo mi nejako inak ublíži, tak mu to nikdy nebudem vracať. Viem že budem smutný a poplačem si niekedy, ale nikdy ľudom to zlé vracať nebudem. Nechcem byť ako oni a spadnúť na nejakú ich úroveň. Jediné na čom mi záleží je žiť pokojný a šťastný život. Aj dobrý človek sa často zmýli a ja som sa tiež niekedy zmýlil. Často ma to mrzelo viac než som si to dokázal pripustiť. Ja viem že sa dá byť dobrým človekom bez toho aby som komukoľvek niečo dokazoval. Vždy som veril v dobro aj keď mi niekedy bolo niečo vytknuté. A ani sa nikdy nechcem hádať o tom kto má v čom pravdu lebo v tom nevidím zmysel. Robím všetko preto aby bol môj pokoj čo najmenej niečím alebo niekým narušený. Zostávam bez kriku a konfliktov z inými ľuďmi, neprestávam žiť svoj sen bezkonfliktného človeka. A nie je to niečo s čím sa potrebujem chváliť, ale musím to ukázať aj činmi. Ja rád aj pomôžem ak viem, ale niekedy sú momenty kedy to nepôjde vždy. Nie je za tým lenivosť, ale spleť okolností ktoré sa v danom momente udejú. Ak sa bude niekto hnevať, tak sa s ním o tom nebudem škriepiť. Budem tomu načúvať vždy, ako som tomu načúval aj predtým. Veľa vecí sa v mojom živote zmení, ale to kým som sa nezmení. Lebo dobro, pokoj a láska a veriť svojim snom je dôležitejšie než to čo by narúšalo môj vnútorný pokoj.

V srdci

Je veľa myšlienok ktoré mám v srdci a premietajú sa mi pred očami. Občas zisťujem že koľko slov som počul a boli reálne povedané. Nikdy som neprestal veriť že boli často povedané v dobrom úmysle aj keď to niekedy dokázalo bolieť. Niekedy si uvedomujem že ako môj svet oproti iným ľudom vzdialený. Často si musím k ľudom nájsť cestu aby som mal v živote istotu že môžem niekomu veriť. To že som ponorený vo svojom vlastnom svete nie vždy môže znamenať smútok, hnev alebo uzavretie. Viem že ak mám v živote niečo dokázať tak nestačí o tom iba rozprávať, ale konať. Veriť v tú myšlienku ktorú vo svojom srdci a bojovať za ňu. Bojovať za tie pocity ktoré sú v mojom živote správne a myslieť na človeka pri ktorom viem že vždy dokážem nájsť pokoj. Využívať príležitostí ktoré ma niekam posunú a vďaka ktorým nebudem stáť na mieste. Ale veľa vecí si musím vybojovať a to neznamená že silou mocou od ľudí niečo vyžadujem. Lebo o tom to v skutočnosti vôbec nie je, skôr je to o tej ceste ktorou som si musel prejsť a určite nielen ja. Veľa vecí som sa v živote naučil a zároveň sa to popri mne učili aj iní ľudia. Život sa netočil len okolo mňa, ale aj ľudia v mojom živote ovplyvnili to kým v skutočnosti som. Nie vždy všetko bolo dokonalé a myslím si že som to nie každému uľahčil. Ale nikdy som neprestal veriť v dobro a vždy mi záležalo na tom aby bol pokoj. Aj boli momenty kedy som si poplakal a bolo mi aj smutno. Robím všetko preto aby sa ma veci čo najmenej dotkli, ale v skutočnosti sa mi to nemusí vždy podariť. Niekedy by som rád niečo reálne povedal, ale občas cítim ako to nie vždy ide. Nad každým vyjadreným pocitom musím premýšľať aby to zo mňa vyliezlo či písomne alebo reálne. Veľa vecí mám v srdci a vždy myslím na to ako sa veci vyvinú správnym smerom. Môže sa zdať ako som silným, ale nie je to tak vždy. Ale neprestávam mať v srdci dobro aj keď môže prísť sklamanie. Viem že každá skúška v živote ma dokáže niečo naučiť, len na to prídem s odstupom času sám a to je na tom najkrajšie. A nebudem si robiť z ľudí ani srandu a ani rozprávať nejaké vtipy, lebo cítil že som s toho vyrástol. Rád sa zasmejem nad vecami, ale nie na úkor aby to ľudí ponižovalo. Lebo mi vždy viac bude záležať na tom aby v tomto svete prevláda viac dobro než zlo.

Moment pravdy – štvrtá séria – 3. časť

Často si uvedomujem že život je doslova jedno bláznivé šialenstvo. Často v ňom viem že na pokraji toho všetkého je potrebné nájsť sám seba. A často v tomto živote potrebujem ísť aj svojou vlastnou cestou aby som sa dokázal dostať ďalej. Už to nie je o nejakom pretekaní alebo o tom čo môže byť pre mňa lepšie. Lebo si tú cestu napriek všetkému dokážem vytvoriť sám. Prišiel som na to ako mi sedí podoba kedy sa v skutočnosti naozaj bavím. Lebo vďaka tomu dokážem oveľa viac sa dostať s tej komfortnej zóny a uvedomiť si že je správne stretnúť rovnocennú skupinu ľudí. Ľudí čo ma v živote dokážu niečo naučiť a nie čo ma v živote brzdia. Je oveľa lepšie prirodzene tak ako to naozaj cítim a nie ako sa to odomňa často očakáva. A nejde tu o to byť v očiach ľudí perfektným, ale zostať autentickým a verným tomu vďaka čomu dokážem naplniť svoje poslanie. Myslím si že vo vlastnom vnútri každý človek môže byť bláznivým a robiť úplne odlišné veci. Aj ja môžem také veci robiť a ani o tom nemusím vždy tuším. Ale keď o tom tuším, tak zistím aká je za tým úžasná vlastná sloboda. Ten pocit ktorý na základe toho získam je najkrajší a dáva mi silu ísť ďalej. Ja aj keď si čímkoľvek prejdem, tak potom tá cesta k vytúženému cieľu je ešte krajšia.

Písal som pri tejto výbornej skladbe The Mighty Mighty Bosstones – The Impression That I Get.

Odlepené

Je dôležité aby sme sa odlepili,

aby sme sa od spoločnosti odlíšili,

pochopili že realita môže byť oveľa lepšia,

je lepšie sa pozrieť do očí samotného človeka,

vyjadriť pocity lásky a radosti je vždy lepšie osobne,

lebo vďaka tomu sa dá veriť že to človek myslí úprimne,

lebo má zmysel kráčať s pocitom pokoja v srdci,

sú momenty kedy potrebujeme sa sami rozhodnúť,

potrebujeme k samotnému cieľu nejako dospieť,

nájsť pravdu vo svojom vlastnom srdci je dôležitejšie,

ale je ešte dôležitejšie ak sa nájde človek čo to cíti podobne,

keď je človek šťastný tak v ňom začne rásť tá vnútorná sila,

zmení sa vo veľkej miere vnímanie samotného života,

keď sa odlepíme od vplyvu spoločnosti budeme šťastnejšími,

uvedomíme si aké je dôležité aby sme aj na seba mysleli,

som šťastný že dokážem vo veľkej miere počúvať svoje srdce,

viem že nech robím čokoľvek tak ma na správnu cestu zavedie,

nikdy na tejto ceste životom nebudem úplne sám,

lebo viem že sú tu ľudia vďaka ktorým to zvládnem,

úzkostné pocity ma budú prenasledovať do konca života,

neviem aká v skutočnosti k tomu čo je správne vedie cesta,

potrebujem uveriť že nie všetci ľudia sú zlými,

že sa raz vo mne skončí to obdobie vnútornej opatrnosti,

najradšej by som od určitých vecí v živote utiekol,

najlepšie by bolo keby som sa vnútorne odlepil,

prišiel na to že napriek všetkým okolnostiam má zmysel bojovať,

že sú tu ľudia kvôli ktorým vždy ten zmysel dokážem nájsť,

niekedy potrebujem vzlietnuť a dostať priestor na vlastné myšlienky,

viem že pokiaľ ma nič v živote nebrzdí tak prídu aj kreatívne nápady.

Krátke informácie o fotosúťaži na stránke Moja Kultúra SK

Som postúpil do finálovej 37 v fotosúťaži kde je množstvo zaujímavých fotiek z festivalov. Moja súťažná fotografia má číslo 9 a každý má možnosť za ňu hlasovať lajkom. Mal som množstvo fotiek medzi ktorými som si vyberal a vybral som si fotku z festivalu Pohoda, kde vystupovala Sigrid. Dvaja ľudia môžu získať zaujímavé a skvelé ceny. Bola by to skvelá šanca niečo získať vo fotosúťaži. Ale uvedomujem si že to môže byť náročné, lebo každý človek čo niečo nafotil by si zaslúžil niečo získať. A viem že keby sa mi to aj nepodarilo, tak by ma to až tak nemrzelo. Mrzelo by ma keby som to vôbec neskúsil a nevyužil šancu ktorá prišla. Súťažnú fotku som vybral aj preto, lebo som cítil že je v nej určitá emócia a pozitívna energia. A zároveň Sigrid je speváčkou ktorej pesničky mám veľmi rád a vždy mi dokážu zlepšiť náladu. Či sa mi podarí získať vecné ceny je na všetkých ľuďoch. A ďakujem už teraz každému kto ma podporil a verím že tam niečo pribudne. Už do konca samotnej súťaže zostávajú posledné dni. Či to vyjde tak ukážu ľudia, keby som nebol vo finále tak by som ja sám niekomu dal hlas. Na mojom blogu bude odkaz na stránku kde už len treba kliknúť na fotku a každého to nasmeruje na stránku Moja Kultúra SK kde treba dať like. Kto to tak urobí, tak mi to veľmi pomôže a každému potom po súťaži neskôr poďakujem či to vyjde alebo nie.

Zamyslenie sa nad skutočnosťou

Čoraz viac som v dobe kedy viac premýšľam nad životom ako takým. Nad tým že či sa v živote dokážu zmeniť postoj k ľudom. A viem že sa ten postoj dokáže zmeniť a nie je za tým niečo osobné. Len si uvedomujem že občas sú momenty kedy sa cítim ako v slepej uličke. Neviem či sa niekde tie priateľstvá posúvajú alebo to stojí na mieste a nič sa nedeje. To automaticky neznamená že by som ľudom nedôveroval, ale niekedy príde takéto zamyslenie. Niekedy prídu veľké očakávania a čoraz viac narážam na samotnú realitu. Na to že nič sa neudeje samé od seba a treba niečo urobiť. Občas človek aj niečo urobí, ale v skutočnosti nevie či to urobil dobre. Je to paradox ktorý si uvedomujem každý jeden deň a môže to byť do veľkej miery aj samotný boj. Je to boj navonok a aj vo vnútri, lebo niekedy môže sprevádzať aj neistotu. To že si človek začne veci uvedomovať nepríde zo dňa na deň. Ani u mňa to takto nebolo, lebo vždy to prišlo nejako nečakane. Ale som napriek všetkým okolnostiam za tieto momenty vďačný lebo sú do veľkej miery kľúčové. Toto precitnutie je často dôležité aby som sa nielen ja, ale aby sme sa všetci v živote posunuli. A vďaka tomuto precitnutiu prídeme na to že čo je v skutočnosti naozaj potrebné.