Hlbší zmysel

Všetko v živote môže mať omnoho hlbší zmysel než si dokážeme predstaviť. Posledný týždeň som dosť vo svojej hlave riešil že čo všetko sa dá naozaj v živote zvládnuť. Že čím všetkým si musí človek prejsť aby dokázal byť naozaj silným nielen kvôli sebe a aj kvôli iným. Občas si to nepripustíme, ale vieme koľko nás do veľkej miery dokáže ovplyvniť. Občas sa hneváme keď ľudia v živote urobia nejaký odlišný krok čo by sme my neurobili. Preto sa tá odlišnosť často môže prejaviť v určitých spoločenských otázkach života. Keď sa rieši určitá inakosť tak pred ňou pomaly ale iste zatvárame dvere. Nechceme niekedy medzi seba určitých ľudí čo môžu mať inú orientáciu pustiť. Lebo sa za tým skrýva obrovská hromada predsudkov ktoré môžeme mať.

Niekedy sa môže zdať že nám nič v živote nemusí dávať zmysel. Môžeme skúmať do akej miery všetko okolo nás môže byť pravdou. Chceme spoznať na množstvo otázok ktoré máme odpoveď. Lebo samozrejme zvedavosť ktorú máme je omnoho silnejšia než si dokážeme predstaviť. Niekedy nevieme vyhodnotiť že či je dobré hovoriť pravdu alebo klamať. Občas stojíme niekde uprostred toho všetkého a chceme sa uchrániť od množstvo nepríjemných a stresujúcich otázok. Nechceme podľa našej logiky v živote ľudí sklamať a nejako im ublížiť. Musíme často nad mnohými vecami premýšľať kým zistíme že či majú určitý zmysel. Aj keď viem že všetko okolo nás môže mať omnoho hlbší zmysel než si vieme predstaviť.

Do veľkej miery všetko okolo nás ovplyvňuje psychika. Nezabránime tomu aj keby sme tak veľmi chceli, lebo je to prirodzené. Viem že omnoho hlbší zmysel dokážem dať tým správnym veciam. Ale ktoré sú to dokážem zistiť až s určitým odstupom času. Často je potrebné v sebe mnoho vecí nechať dozrieť, aby sme sa niekam dostali. Ja sa stále dostávam k poznaniu že existuje samotná cesta k cieľu. Často mi pomáha počúvanie hudby a zistenie že pri nej dokážem využiť množstvo svojich nápadov. Občas prídu okamihy kedy k určitej emócii na istý čas dokážem vrátiť a premietnuť si ju do hlavy.

Každý človek má zmysel života v úplne odlišných veciach. Ja verím v reálne veci ktoré nejakým spôsobom môžem ovplyvniť. Často sú to veci ktoré sa dajú zrealizovať, ale v tejto chvíli si ešte treba na ne počkať. Myslím si že každý človek premýšľa nad tým čomu v živote naozaj rozumie. Aj ja to tak cítim že premýšľam nad vecami spojenými často z hudbou a textami. Celý náš život my vyberáme pesničku ktorú si v ňom zahráme. Dodnes si spomínam ako som vyberal pesničky do rádia a bola to úplne najkrajšia skúsenosť. Bolo skvelé spolupracovať s človekom ku ktorému som vzhliadal a vzhliadam dodnes. Dávalo mi to zmysel a ten dobrý pocit užitočnosti že som mohol niečo ovplyvniť.

Začalo mi pomáhať keď som začal počúvať ambientnú hudbu. Lebo som v daný okamih cítil že pri tej hudbe všetko dáva omnoho hlbší zmysel. Možno to keď počujem nejakú melódiu ktorú si púšťam opakovane mi pomáha. Spustia sa vo mne všetky možné impulzy vďaka ktorým je všetko lepšie. Ale všetko je dobré aj bez toho a maličkosti ktoré mi prichádzajú do života ma tiež dokážu potešiť. Viem že je pre mňa obohacujúce keď sa môžem nejakým spôsobom ponoriť do iného sveta. Keď sa stále vo svojom živote môžem niečo skutočne naučiť. Lebo život vždy bude tou najlepšou školou vďaka ktorej sa dá pripraviť na reálny svet. Ale aj tak na mnohé veci sa jednoducho nevieme pripraviť bez ohľadu na samotné okolnosti.

Dosť mi pomohlo spoznať aj ľudí pri ktorých viem že sú skutočnými a nevydávajú sa za niekoho. Celý môj život je o tom koho si do neho naozaj pustím. Zistil som že aj platforma akou je Twitch tak v nej môže byť množstvo skvelých a inšpiratívnych ľudí. Ľudí čo robia kvalitný obsah a na ktorý sa dá reálne pozerať. Nie je to povrchné, ale sú tam ľudia čo naozaj tvoria kvalitu. Mnoho ľudí ma v realite a aj v tom virtuálnom svete dokázalo dojať. Je prirodzené že nie ku všetkým si úplne nájdem cestu. Ale vôbec nevadí lebo vďaka tomu sa mi tá skupina ľudí vytriedi. Vďaka tomu má môj život omnoho väčší zmysel keď viem s kým si môžem naozaj rozumieť. Nepoviem hocikomu že je môj kamarát alebo priateľ, lebo viem že by to nebolo úplne korektné. Aj keď mám každého človeka rád, ale sú ľudia pri ktorých to vycítim aj bez slov. Moja rodina viem že ma má rada a ja mám rád ich. Lebo ja to cítim vo svojom srdci a to je niečo čo sa nedá poprieť. Vycítim nejakým spôsobom kto mi v živote dokáže byť blízkym človekom.

Verím že príde doba koncertov a súťaženia o lístky na koncert. Pravdepodobne toto je to čo mi naozaj chýba k samotnej spokojnosti. Aj keď nikdy som sa nejako nesťažoval, lebo som si uvedomoval že v živote prídu chvíle ktoré budú náročnejšie. Môžu trvať nejaký čas a neskôr sa ukáže že ich dokážeme zvládnuť. Prežili sme toho toľko že môžeme na to už len spomínať. Nech sa čokoľvek odohrávalo tak sme to dokázali dotiahnuť do úplného záveru. Všetko do nášho života dokonale zapadlo a malo to oveľa hlbší než si dokážeme predstaviť. Lebo celý náš život o tom hlbšom zmysle ktorý mu reálne dáme. Nech urobíme čokoľvek ovplyvní nás to a určite si to nemusíme vyčítať. Lebo všetko čo sme urobili tak bolo v danom okamihu správne. Nikdy to čo sa stalo neľutujme, ale berme to ako určité poznanie ktoré nám prišlo do života. Ja som šťastný že mnoho vecí do môjho života prišli a nepremýšľam nad okolnosťami ktoré za tým boli. Viem že jediná cesta ktorá v živote existuje je ísť ďalej a už sa viac neobzerať späť.

Pozitívne afirmácie

Každý človek na tomto svete môže niečo skutočne dokázať. Všetci ľudia majú svoje prirodzené miesto a môžu nejakým spôsobom zažiariť. Bez ohľadu na všetky okolnosti dokážete naplniť svoje sny ktoré mám. Vaše presvedčenie je čoraz silnejšie a vďaka nemu sa posúvate ďalej. Každý deň viete že existuje nádej ktorá vás motivuje do ďalších dní. Viete kam skutočne kráčať a vďaka tomuto pocitu nie ste sami. Ste na tej správnej vlne ktorá vás môže doviesť k určitému vytúženému cieľu. Máte okolo seba ľudí čo vám dokážu porozumieť a pochopiť vás. Každý deň svojmu životu môžete dať úplne iný a krajší rozmer. Vaše úsmevy na vašich tvárach dokážu tak veľké množstvo vecí zmeniť. Pozeráte sa na svet tými krajšími očami. Ste omnoho silnejší než si sami v skutočnosti myslíte. Vaša cesta má cieľ aj napriek tomu že o ňom možno netušíte. Posúvate sa a každý jeden deň v tom čo robíte rastiete. Veľa vecí v živote ste dokázali a ešte môžete dokázať. Nie ste v tom sami a vždy vás bude mať kto podporiť. Keď dokážete žiť v mieri a v pokoji tak ste ešte silnejšími ľuďmi. Len neprestávajte veriť v svoje vlastné myšlienky ktoré máte. Nechajte sa unášať vlnami pozitívnej energie ktorá sa do vášho vnútra dostala. Počúvajte svoje vlastné srdce a dovedie vás na tie najkrajšie miesta kam chcete ísť. Ste skutočnými hrdinami života vďaka ktorému ukazujete že vždy bude mať zmysel.

Šťastnejší

Občas by som si prial aby ľudia o mne naozaj dokázali vedieť všetko. Aby som nemusel premýšľať o tom aké slová vo vzťahu k ľudom použijem. Niekedy by som si prial aby mi ľudia dokázali odpustiť že sa správam inak. Uvedomujem že byť iným znamená si uvedomovať zodpovednosť voči ľudom. Občas by bolo skvelé pochopiť že skutočné šťastie od hmotných vecí ako sa niekedy môže zdať. Ja viem že by mi množstvo dokázali dopriať všetky krásne veci sveta. Ale uvedomujem si že ku šťastiu mi až tak veľa nechýba. Viem že aké by bolo skvelé mať vzťah a tolerantnú ženu okolo seba. Len by som pri nej musel premýšľať o tom že či by ma prijala takého aký som aj z nedokonalosťami ktoré mám.

Viem že aké by bolo skvelé mať zo všetkými tie najlepšie vzťahy. Preto možno tých priateľov nemám toľko koľko ich majú extroverti. Lebo si uvedomujem že nemám rád plytké myšlienky ktoré mi v živote nič nedajú. Viem že už ma nedokáže čokoľvek rozosmiať, lebo sa vo svojom vnútri príliš kontrolujem. Ale je v poriadku mať nad sebou kontrolu a premýšľať nad svojimi myšlienkami. Aj keď cítim slobodu v určitých aspektoch života veľmi vážim samotné slová. Slovo je veľmi silnou zbraňou a niekedy radšej mlčím aby som niekomu neublížil. Viem že možno ani mlčanie nemusí vždy pomôcť, ale radšej som uvážlivý.

Pred vecami v živote neutekám a jednoducho im čelím. Často sa mi ľahšie zvládajú jednotlivé okamihy tým že si pustím hudbu. Pravdepodobne pri počúvaní hudby dokážem nájsť východisko s každej situácie. Niekedy som tiež človekom čo vo svojom vnútri nemám na všetko silu. Dokážu ma zmohnúť slzy lebo je tých emócii príliš veľa. Ale viem že sú to emócie ktoré mi nemôže nikto zazlievať. Myslím si že v tomto nie som úplne sám, lebo je prirodzené keď sa takéto veci nepotláčajú. Ak človek v sebe niečo potláča alebo popiera tak to vôbec nemusí byť dobré.

Nikdy som v živote niekomu nepovedal že mu nepomôžem. Lebo vždy som pomohol a nepovedal že sa mi do niečoho nechce. Len občas si uvedomujem že všetko robím v rámci svojich možností ktoré mám. Vždy človek sa snaží pomôcť iným a často nedokáže pomôcť sám sebe. Ale je to prirodzené že v prvom rade myslíme na iných, lebo to vyplýva z našej vlastnej povahy. Niekedy aj to málo v živote stačí ku skutočnému šťastiu. Keď je za tým vidieť úsmev na tvári vtedy má život skutočný zmysel. Viem že dokážem byť šťastnejší keď vidím že ľudí niečo úprimne teší.

Ale ešte viac by ma v živote potešilo keby ľudia viac medzi sebou vychádzali. Keby namiesto hádok viac veci riešili pokojným dialógom. Lebo by oveľa viac v našej spoločnosti pomohlo keby sme vzájomne načúvali jeden druhému. Ale nemusí to byť všetko len o určitom rozprávaní, lebo to čo cítime musí vychádzať z nášho srdca. Ja si vážim že je tu rodina a ľudia čo ma dokážu držať ešte nad vodou. Verím že ich nesklamem bez ohľadu na všetky okolnosti ktoré sa môžu stať. Viem že môj svet sa často môže od sveta ostatných ľudí líšiť. To že som viac neutrálny a nenechávam sa niekým ovplyvniť mi v živote pomáha.

Bol by som šťastnejší keby sa už toľko neriešilo že kto čo v živote urobil. Keby sa ľudia nesúdili za rozhodnutia ktoré vo svojom živote reálne urobili. Viac pochopenia a nádeje by sa zišlo aby sme v živote mali. Už by sa nemusel riešiť kto je akej farby pleti, ale skôr charakter človeka. Namiesto toho aby sme išli po povrchu, tak skôr sa zamerajme na to čo je vo vnútri. Keby sa riešia dobré a správne veci ktoré v živote ľudia urobia všetko by bolo skvelé. Najme si treba uvedomiť že bez ohľadu na všetky okolnosti nie sme sami. Nie je to až taký prúser a všetko čo príde tak dokážeme zvládnuť z hrdosťou a pokorou.

Ja dokážem byť vďačný a tešiť sa s každej maličkosti ktorá dokáže prísť. Lebo si uvedomujem že život môže priniesť chvíle ktoré sa s času na čas striedajú. Viem že urobím čokoľvek čo dokáže pomôcť, ale nesmie na mňa nikto tlačiť a nútiť ma. Rád pomôžem ak v skutočnosti viem a ak sa mi dá. Nie som superhrdina ktorý vyrieši šmahom ruky každý problém, lebo aj môžem robiť chyby. Môžem sa vo svojich myšlienkach mýliť a viem že nemusím mať pravdu. Som šťastnejší keď viem že ma ľudia dokážu nejakým spôsobom akceptovať. Viem že na tomto svete nikto nie je úplne sám a každý má v ňom svoje prirodzené miesto.

Odpočinok

Mnoho ľudí bojuje zo svojimi vlastnými démonmi,

občas majú pocit že sa im nikdy nedostane pomoci,

vo svete úzkosti a smútku ktorý pred svetom skrývajú,

napriek bolesti ktorú cítia sa navonok usmievajú,

zakrývajú pred svetom že ich niečo môže trápiť,

napriek ťažkým okamihom sa snažia iným pomáhať,

občas prídu dni kedy mnoho vecí nedáva zmysel,

nejeden človek mal stav keď sa do seba uzavrel,

mnoho ľudí má pocit že svoje pocity musia dusiť sebe,

majú pocit že sa im v živote nedostane pochopenia,

snažia sa byť silnými ale vo vnútri cítia bolesť,

bolesť o ktorej sa boja druhým povedať,

vzdajú sa svojho života lebo im ľudia nenačúvali,

lebo ich pocity často ľudia reálne zľahčovali,

odišlo príliš veľa dobrých ľudí s tohto sveta,

išli do neba na miesto večného odpočinka,

z úspechom môže aj depresia a úzkosť,

do negatívnych pocitov sa dá rýchlo spadnúť,

zmieriť sa s tým že niekto odíde je čoraz ťažšie,

na druhej strane už ľudia necítia žiadne trápenie,

ich misia robiť ľudí šťastnými mala skutočný zmysel,

každý človek čo žil tak vysielal do sveta pozitívny signál,

či boli muzikanti alebo robili niečo iné robili ľudí šťastnými,

mali poslanie vďaka ktorému iných motivovať dokázali,

my čo žijeme využime každú príležitosť ktorú máme,

lebo nikdy nevieme kedy príde deň keď sa nám niečo stane,

nikto z nás tu nebude večne aj keby sme všetci chceli,

aj keď žijeme pokúsme sa ľudí urobiť šťastnými,

nielen slovami ale aj skutkami ktoré si budú pamätať,

viac sa pokúsme pocitom druhých ľudí načúvať,

ak má niekto depresiu a úzkosť nezľahčujme to,

keď si niekto prechádza ťažkým obdobím pochopme ho,

nevyčítajme mu ak tieto pocity vo svojom vnútri cíti,

lebo každý z nás môže určité rany na duši,

mnoho ľudí by sa nemalo báť na niekoho obrátiť,

lebo ľudia ku ktorým som vzhliadal už to nedokázali stihnúť,

mnoho ľudí si siahlo na život lebo už v ňom nevideli zmysel,

každý človek čo žil zo seba len to najlepšie odovzdal,

vážme si ľudí čo ešte žijú na tomto svete,

ich prítomnosť v našom živote reálne oceňme.

Spievanie v duchu

Občas keď neviem nájsť v živote všetky tie správne slová. V duchu si spievam určitú melódiu ktorá ma dokáže upokojiť a dostať do absolútnej pohody. Hudba mi pomáha pochopiť všetky zmysly samotného života. Viem že som súčasťou života kde všetky slová nejakým spôsobom prichádzajú samé. Melódia života mi pomáha aby som v ňom už nikdy nedokázal blúdiť. Nechávam všetky veci za sebou a pokúšam sa ísť ďalej, lebo je to tak najlepšie. Spievam si v duchu a len tak podvedome. Lebo viem že mi to v mojom živote dokáže naozaj pomôcť. Každá skladba pre mňa predstavujem nejakú životnú etapu. Upokojím svoju dušu a viem že tie pocity sú omnoho lepšie. Len tak v duchu a pre radosť tak odohrám každú svoju pieseň života. Lebo že každá pieseň dokáže mať pre mňa veľký zmysel.

Pravda 3

Učím sa stále byť pravdivým sám k sebe,

veriť vo svoje sny kým som ešte nažive,

verím že nádej je v našich srdciach,

že sa v súčasnosti dá poraziť strach,

je správny čas správne uchopiť pravdu,

napriek nepriazni nepodľahnúť osudu,

existuje cesta na ktorej sa dá zvíťaziť,

cesta pri ktorej sa žiadny človek nemusí báť,

všetky problémy môžu byť riešiteľné,

netreba dopustiť aby ľudské vnútro bolo zranené,

hľadať si okolo seba čo nás skutočne podržia,

pri ktorých vieme že existuje ľudská dobrota,

viem že všetko okolo seba dokážem zniesť,

vo vnútri sa silným vždy snažím byť,

akceptovať život ako jeden veľký celok,

pochopiť že aj malá zmena môže znamenať pokrok,

nevzdal som sa napriek všetkým vnútorným obavám,

mám silu a viem že sa zo všetkým vyrovnám,

hudba sa stala liekom na všetky problémy,

vďaka nej dokážem v sebe zbúrať tie podivné múry,

cesta k cieľu vedie cez tie rôzne rozhodnutia,

zvládnuť všetky prekážky je skutočná výhra,

verím v to že som dokázal využiť všetky možné šance,

že som vo svojom živote dokázal byť pravdivým sám k sebe,

skutočná pravda nie je iba o tom ju niekomu povedať,

ale pre tú pravdu treba vedieť skutočne aj žiť,

najme netreba prestať vo svoje vlastné sny,

vďaka nim sa dá skutočnosť premeniť na zážitky,

viem že kým mám čas treba ho využiť čo najlepšie,

neprestať veriť v svoje sny je to najlepšie rozhodnutie.

Upínanie sa na veci / ľudí

Čoraz viac dospievam k určitému názoru že spoločnosť je na určité veci upätá. Najme ak sa to týka nejakého ich životného presvedčenia ktoré naozaj majú. Niekedy mi to príde že sa priam až zápasí o určité hodnotové postoje ktoré ľudia zastávajú. Ako v živote je dôležité aby sme sa na svet pozerali z rôznych uhlov pohľadu. Aby sme sa na veci okolo seba príliš neupínali. Môžeme čomukoľvek v živote veriť, ale nesmieme sa tým nechať pohltiť. Je dôležité aby sme sa viac pokúsili načúvať svojmu vlastnému srdcu. Lebo to čo cítime vo svojom vnútri tak nás určite nedokáže sklamať. Ja som sa nikdy necítil v polohe určitého náboženského alebo duchovného presvedčenia. Ale zároveň som nikdy nevnucoval ľudom nejaký svoj vnútorný pocit.

Ja si uvedomujem že tu existuje množstvo ľudí čo môžu niečomu veriť. Neberiem im že majú určité náboženské alebo duchovné presvedčenie. Lebo každý človek má právo sa v živote vydať svojou vlastnou cestou. Na ceste životom je dôležité aby sme dokázali poznať svoju vlastnú hodnotu. Aby sme vedeli sa nad vecami zamyslieť z rozumom a bez nejakých vyhrotených emócii. Vieme že keď si k niekomu nájdeme cestu, tak sa na neho ľudsky naviažeme. Jednoducho keď niekoho spoznáme tam si okamžite vytvoríme k nemu určité puto. Či to puto bude silné alebo nie musí ukázať jedine čas. Často musíme premýšľať o tom komu môžeme naozaj povedať všetko.

Ako je správne mať priateľov, ale takých pri ktorých ten čas bude naozaj zmysluplný. Často musíme prísť na to že do svojho života si kohokoľvek nepustíme. Či je človek extrovert alebo introvert mal by si určiť nejaké hranice. Je správne mať okolo seba ľudí ktorým môžeme veriť, ale takých ľudí môže byť len pár. Na konci zistíme že mnoho ľudí o naše priateľstvo v skutočnosti ani nestálo. Upíname sa na veci ku ktorým máme nejakú konkrétnu spomienku. Vraciame sa pomocou fotiek do minulosti a zisťujeme že to čo sa udialo nedokážeme nijako zmeniť. Lebo mnoho vecí v našom živote zostanú len určitými spomienkami.

Keď aj máme nejaké životné presvedčenie tak neprestávajme načúvať ľudom. Verme tomu že mnoho ľudí veci robia z dobrým úmyslom. Je dôležité aby sme si okolo seba vedeli vybrať tých správnych priateľov. Príliš sa neupínajme a ak je niečo čomu veríme nevnucujme to iným. Nie je to dobré keď sa vnucuje určitý názor, lebo treba nechať ľudí aby sami dokázali posúdiť čo je v živote naozaj správne. Každý človek je dodatočne inteligentný na to aby pochopil samotný svet v širších súvislostiach. Aj mojim cieľom v živote je svet pochopiť v úplnosti a vnímať ho ako celok. Všetko v našom živote sa deje za nejakým vyšším účelom.

Môže sa niekedy stať že vo svojich myšlienkach nemusím byť úplne presný. Samozrejme ani ľudia nemusia súhlasiť zo všetkým čo napíšem lebo je to iba môj subjektívny pocit. Ja vnímam celý život ako jeden veľký celok a nie iba jeho konkrétne časti. To že niečo vo svojom živote napíšem automaticky neznamená že v tom musím mať pravdu. Neexistuje ľavá alebo pravá strana niekedy môžeme stáť niekde uprostred toho všetkého. Hlavne netlačme na to aby všetko bolo čím skôr, lebo takto život jednoducho nefunguje. Ani prílišné chcenie tomu nemusí úplne pomôcť a neupnime sa na určité pocity že všetko musíme okamžite mať. Lebo preto potom ľudia sú v strese, depresii, úzkosti a v smútku lebo sa na nich tlačí. Je dôležité aby sa veci sami prirodzene vyvíjali pre nás prijateľným smerom.

Zamerajme sa na to čo nás v skutočnosti dokáže spraviť šťastnými ľuďmi. Majme okolo seba ľudí čo nás dokážu nejakým spôsobom dokážu pozitívne ovplyvniť. Ľahko sa to hovorí a ťažšie urobí, ale dá sa to nejakým spôsobom zvládnuť ak chceme. Najme by sme sa mohli pokúsiť viac dôverovať ľudom čo to s nami naozaj myslia úprimne. To samozrejme ešte neznamená že sa treba otvoriť úplne všetkým. Musíme si určiť hranice komu sa naozaj otvoríme a komu nie. Najme sa neupínajme na nejaké veci alebo na ľudí, lebo potom prestaneme vnímať realitu okolo seba. Zostaňme sami sebou a riaďme tým čo cítime vo svojom vnútri, lebo to čo je vo vnútri nás nikdy nesklame.

Je dôležité aby sme boli sami sebou a premýšľali sami za seba. Pokúsili sa nájsť v živote určitý kompromis ktorý by nás mohol posunúť ďalej. Neupierajme sa na to že len my máme pravdu a že iba náš názor je správny. Lebo to tak nie je, potrebujeme si vypočuť množstvo názorov a myšlienok aby sme mali vo veciach jasno. Preto je dôležité aby sme k určitým okolnostiam v živote pristupovali racionálne a bez vyhrotených emócii. Aby sme zbytočne nespadli do víru neoverených myšlienok v ktorých nemáme istotu že sú pravdivé. Jediné čo nám v živote zostáva je to aby sme sa dokázali spoľahnúť na svoj vlastný zdravý rozum.

Prevracanie myšlienok

Prevraciam svoje myšlienky postupne stranu po strane. Pri každom prevrátení to okamžite vydáva nejaký zvuk ktorý ma upokojuje. Každá moja myšlienka môže byť úplne o niečom inom. Nechávam sa vecami okolo seba prirodzene viesť a viem že idem tou správnou cestou. Prevraciam myšlienkami tak ako keď listujem nejakú knihu. Vyberám si s toho určité veci ktoré sú pre mňa skutočne podstatné. Veci pri ktorých cítim že ma dokážu robiť šťastným. Pokoj ktorý ma pri ktorom v skutočnosti je veľmi krásny. Viem že dokážem byť v tej svojej pokojnej zóne a tešiť sa. Počúvam tie zvuky a je mi omnoho lepšie než si moja duša dokáže predstaviť. Viem že kedykoľvek môžem veriť v tie dobré veci. Lebo toto všetko mi dokáže silu aby sa dalo ísť ďalej.

Žiadne ťažké pocity

Je mnoho vecí v živote ktoré cítim úplne inak než na začiatku. Uvedomujem si že koho do svojho sveta naozaj pustiť chcem. Možno je omnoho ľahšie si uvedomiť že sa cez každú situáciu dá dostať. Často niektoré riešenia sú také že na ne jednoducho prídem sám. Občas potrebujem pochopiť že ak sa chcem cítiť lepšie nesmiem byť v živote nejakou skupinou ľudí ovplyvnený. Počúvam ich rady, lebo si občas myslím že môžu byť správne a chcem pripustiť že sa jednoducho nemýlia. Ale svet je miestom kde ani dobré mierené rady nemusia v živote pomôcť. Nech je to myslené akokoľvek dobre, tak musíme na mnoho vecí prísť sami.

Aj ja prichádzam na to že všetci ľudia sa môžu zmeniť. Kedykoľvek môžeme množstvo ľudí stratiť a ani nám to nikdy nevysvetlia. Mnoho vecí čo sa dejú tak na ne jednoducho nikdy nebudeme poznať odpoveď. Uvedomil som si pri samotnej realite že je iba pár ľudí čo si človeka naozaj zastane. Ale či si niekto človeka zastane aj v jeho neprítomnosti tak to nikdy nezistím. Ja som realista a nemám klapky na očiach ako sa môže zdať. Nie vždy sa v živote všetkým okolo seba dôverovať a uvedomujem si to každý jeden deň. Pravdepodobne to tak je preto, lebo svoju dušu nedokážem otvoriť hocikomu. Musím často premýšľať nad svojimi slovami aby som niekomu nimi neublížil.

Niekedy keď si dám pauzu a zdravý odstup od všetkého dokáže mi to pomôcť. Dokážem sa na svet pozrieť z omnoho lepšej perspektívy. Pravdepodobne toto mi pomáha nežiť s pocitom že na všetkých ľudí musím reagovať. Uvedomil som si že ako nie je dobré príliš sa na ľudí naviazať. Lebo keď sa človek na niekoho naviaže tak prestane vnímať jednotlivé veci v živote. Ale sú výnimky kedy sa nemusí zmeniť absolútne nič a všetko je dobré. Necítil som v sebe žiadne ťažké pocity, len uvedomenie si že nemusím všetkému venovať svoju pozornosť. Nie je mojou povinnosťou všetko okolo vnímať len preto že je to určitý spoločenský vzorec.

Ak sú niektoré spoločenské otázky na ktoré chcem poznať odpoveď, často sa staviam k nim racionálne. Nerobím tú chybu že ľudom by som vnucoval určitý svoj názor. Keď sa v živote ľudia rozhodnú o niečom dokážem to akceptovať a nie som k nim protivný. Lebo ľudia čo sa dokážu správať protivne k iným tých je plný internet. Veľká časť sa stavia do role určitých odporcov vecí ktoré ani v skutočnosti neskúsili, ale vedia dopredu aké budú mať účinky. Mnoho ľudí sa stali silnými bojovníkmi za slobodu a keď majú niečo reálne urobiť tak začnú rozprávať veci ktoré nedávajú zmysel. Nemyslím si že sú to konšpirácie, ale občas hovoria veci ktoré nemajú určitý reálny základ.

Ja sa od týchto vecí často držím bokom a nenechávam sa nikým ovplyvniť. Skôr chcem v niektorých momentoch života myslieť sám za seba. Nemám problémy dodržiavať pravidlá a určitými veciam sa prispôsobiť. Neznamená to že v určitých okamihoch života by som sa okamžite vzdal. Jednoducho len neriešim ak sa niekto naozaj hnevá aj keď sú momenty kedy sa tomu neviem úplne vyhnúť. Ale keď som pokojný tak ma vtedy nedokáže zaskočiť nič. Preto sa nezapájam do nejakých internetových debát ktoré nedávajú žiaden zmysel. Lebo väčšina ľudí sa tam skôr háda a neponúkajú žiadne rozumné argumenty na ktorých by to skutočne stálo.

Ja som rád že v tomto dokážem byť úplne iný od ostatných. Aj keď viem že v živote sa stále mnoho vecí potrebujem učiť. Aj ja sa samozrejme zmýlim a viem že nie všetci musia so mnou súhlasiť. Ak niečo vo svojom živote napíšem tak to ešte neznamená že mám v niečom pravdu. Skôr je to subjektívne vnímanie reality a uvedomenie si že sa v nej niečo skutočne deje. Nie som zaseknutý v duchovných alebo náboženských postojoch, ale vnímam všetko okolo seba naprieč spektrom. Nerobím samotné rozdiely a ani nejakým spôsobom neškatuľkujem ľudí. Som jednoducho realista a vnímam všetko bez ohľadu na to, či to je dobré alebo zlé. A nemám to v hlave nastavené tak že všetko za mňa spraví ten hore keď to nie je vôbec pravda. Lebo ak v živote máme nejaký problém alebo situáciu čo potrebujeme reálne riešiť, tak to môžeme vyriešiť len my. Nemyslime si že problémy za nás vyrieši ten hore, lebo toto vnímanie môže byť mylné bez ohľadu či by sa niekto na mňa za to hneval alebo nie. Ak máme v živote nejaké povinnosti ktoré máme urobiť, tak sa nespoliehajme na to že ich niekto urobí za nás.

Stále viac si uvedomujem že mám svoju vlastnú hodnotu ktorú si nenechám niekým pretvoriť. Nenechám si vnútiť nejaký ideál života, ale viac budem rozmýšľať sám za seba. Nemám v sebe nejaké ťažké pocity, ale vo svojom vnútri budem vždy realistom. Ako nemám problém si vypočuť viacero názorov, ale nenechám sa nimi ovplyvniť. A nemyslím si že za mňa niekto niečo vyrieši. Lebo je v skutočnosti na každom človeku ako zo svojim životom naloží. Radšej budem realistom než by som si mal dávať falošné nádeje do života. Vždy som vnímal život ako jeden celok a nie iba jeho určité časti. Nikdy nebudem zaseknutý v nejakom svojom presvedčení, ale viac žijem v prítomnosti. Dokážem oceniť ak sa ľudia k sebe dokážu správať dobre. Preto je dôležité sa pozerať na svet s každého možného uhlu pohľadu.

Lilith

Lilith prišla na svet svojim rodičom,

nečakala že toto bude jej prvý stret zo svetom,

spoznávala svet a myslela že bude zdravá,

počas troch rokov si rodičia všimli že je iná,

rodičia išli za lekármi aby zistili pravdu,

spoznali jej diagnózu majú dievča autistku,

čoraz viac zisťujú ako sa prejavuje jej inakosť,

plač a vnútorný nepokoj s ktorým musela bojovať,

postupne sa začali prejavovať na nej všetky zmeny,

začala mať čoraz viac mať svoje vlastné rituály,

ako začala rásť tak čoraz viac vyčnievala z davu,

postupne začala chodiť do školy a zaradila sa do kolektívu,

ten kolektív zo začiatku dokázal ťažšie prijať jej inakosť,

časom dokázala medzi komunitu zdravých spolužiakov zapadnúť,

veľmi rada sa učila a dostávala v škole samé jednotky,

matematika a zemepis boli jej obľúbené predmety,

ale nebola sama čo mala v živote určité postihnutie,

stretávala určité skupiny ľudí čo boli na tom horšie,

inakosť sa do veľkej miery premietla do jej života,

špeciálna škola bola miestom kde sa jej dostávala láska,

samozrejme prichádzali aj prvé školské lásky,

dostávala aj od chalanov rôzne zamilované listy,

čím viac rástla učila sa vyrovnávať z inakosťou,

pochopila že autizmus je skôr jej silnou devízou,

potom prišiel nastúp do novej školy a iného prostredia,

stredoškolský život už začínal mať svoje úskalia,

bolo pre ňu ťažké byť medzi prevahou zdravých ľudí,

čím viac spoznávala nové prostredie tým viac k nej boli horší,

narastajúca úzkosť začala byť spojená z jej šikanovaním,

prichádzali depresie a čoraz väčšie uzavretie pred svetom,

pribudla aj introvertnosť kedy radšej bola vo vlastnej bubline,

bála sa povedať rodičom o tom že jej niekto ubližuje,

počúvala hudbu aby na všetky problémy dokázala zabudnúť,

vždy keď si vypočula Linkin Park tak ju to dokázalo povzbudiť,

od svojho detstva milovala hudbu a to keď si spievala,

dávalo jej to nádej že na tomto svete nie je úplne sama,

neskôr Lilith povedala o šikane na strednej škole,

dvojica chalanov čo jej robili zle ju žiadali o odpustenie,

nevedeli o tom že jej autistka a o to viac ju začali chápať,

pochopili že v rámci inakosti to má ťažké a psychicky ju dokázali podporiť,

čím viac ju spoznávali zisťovať aké je to veľmi skvelé dievča,

oveľa dokázala zvládnuť každú zmenu ktorá reálne prišla,

úspešne dokázala vyštudovať strednú školu,

keď prišli skúšky tak nemala žiadnu trému,

zo svojej inakosti dokázala využiť prednosť,

rozhodla sa že o svojich pocitoch bude viac písať,

dokázala priblížiť každú jednu životnú zmenu,

čoraz sa viac menila na zdravo sebavedomú slečnu,

milujúci rodičia dokázali pri nej vždy stáť,

keď cítila úzkosť tak to dokázala o niečo lepšie zvládnuť,

nastúp na vysokú školu mala úplne skvelý,

neprestala veriť že každý človek v živote môže byť dobrý,

celý kolektív jej bol oporou napriek inakosti,

pri nich sa nebála vyjadriť to čo naozaj cíti,

po úspešnej maturite na strednej škole prišla aj vytúžená stužková,

boli to udalosti na ktoré si spomienky navždy zachová,

prišla do jej života aj skutočná láska ktorá jej inakosť dokázala akceptovať,

bol to chalan ktorý jej inakosť dokázal okamžite prijať,

plnil jej všetky sny ktoré mala a veľmi ju ľúbil,

keď mala určité obavy v živote reálne pri nej stál,

postupne prišlo zdravé dieťatko a nádherná svadba,

do toho najkrajšie okamihy a svadobná cesta,

rodičia sa tešili že ich dcéra je napriek inakosti milovaná,

že po všetkých životných skúškach je konečne šťastná.