Počiatok

Stojím.

Premýšľam že na akom mieste.

 

Všade okolo mňa len tieň.

Potom kráčam a nohy ma vedú.

 

Som na počiatku niečoho.

Alebo na počiatku ničoho.

 

Vidím všetky tie tváre.

Ktoré sú mi občas známe.

 

Premýšľam nad nimi stále viac.

Koľko sily ma to musí neraz stáť.

 

Prečo sa niektoré veci dejú v živote.

Odpoveď sa v skutočnosti nedozviem.

 

Buď som na začiatku alebo konci cesty.

Kde sa všetko pre mňa navždy skončí.

 

Niekedy unavený zo všetkých pocitov.

S toho že niekedy cítim ako padám.

 

Rôzne svety vidím okolo seba.

Svety ktoré sú predsa tak rozdielne.

 

Občas sa mi zdá že je šťastia málo.

Neviem či to všetko za to stálo.

 

V živote veľmi veľa vecí bolí.

Viem že s tým už nič nenarobím.

 

Hľadám stále potrebnú silu ísť ďalej.

Pozerať sa dozadu nie je riešenie.

 

Občas prídu obavy s toho čo cítim.

Ale viem že to tak má skutočne byť.

 

Kráčam si vo vetre a premýšľam.

Odpoveď sa snažím skutočne nájsť.

 

Hľadám cestu ako uniknúť.

Zo všetkých tých nesprávnych myšlienok.

 

Počúvam hudbu pre ľahšie pochopenie.

Aby som ľahšie dokázal všetko zvládnuť.

 

Ale napriek tomu nestrácam nádej.

Lebo nájde sa vždy niekde zjaví.

 

Nechávam sa viesť srdcom.

Zisťujem čo je skutočne správne.

 

 

 

 

 

Len tak sa stíšim

Len tak sa stíšim,

o niečo jednoduchší svet si vytvorím,

kráčam tými svojimi životnými cestami,

premýšľam nad svojimi krokmi,

dospel som do správneho bodu,

kedy už nepotrebujem niečo dokazovať niekomu,

už cítim že som v živote niečo dokázal,

že som sa v živote niekam posunúť dokázal,

len radšej nechávam viesť svoje srdce,

vďaka nemu zistím že čo robím správne,

premýšľam o živote viac než chcem,

vravím si že pred tým utekať nedokážem,

svet okolo mňa ťažko mu porozumieť,

nechcem aby ma niekto začal ľutovať,

osud mám už dávno vo svojich rukách,

viem že som na tých správnych stranách,

niekedy si zaslúžim o niečo viac rešpektu,

aby som ľahšie mohol zvládať svoju životnú cestu,

odlišným zostávam a viem že by som to nemenil,

keby je to iné tak by som sa dobre necítil,

viem že sa musím ponoriť do svojho sveta,

aby sa moja duša navždy nezbláznila,

viem aké je to žiť život v pokoji,

keď viem že ma nič netrápi,

zlé dni prídu a aj okamžite odídu,

dobré dni prídu a v srdci zostanú,

počúvam hudbu a ľahšie kráčam svetom,

nikdy nezabudnem kým v skutočnosti som,

hodnota človeka bude vždy v jeho charaktere,

nie v tom že či je v skutočnom bohatstve,

niekedy v samotnom živote stačí tak málo,

aby pri nás to šťastie navždy stálo,

svet si vychutnávam po maličkých kvapkách,

viem že všetko pekné je v tých maličkostiach,

moja duša je to čo už nechám odpočívať,

vo svojom vnútri sa budem voľne unášať,

keď tento riadok konečne dopíšem,

tak sa na istý čas vnútorne stíšim.

Aktualizácia: Sloboda internetu alebo jeho postupný zánik – vysvetlenie smernice o autorských právach

Touto témou som sa v skutočnosti vôbec nechcel zaoberať, ale v skutočnosti je pre nás všetkých dôležitá. V samotnom Európskom parlamente sa 26. marca má hlasovať o novej smernici o autorských právach ktorá určitým spôsobom môže mať veľký dopad na ľudí. Už teraz v aktuálnej podobe obsahuje určité filtre ktoré doslova určujú čo má užívateľom zobraziť a čo nie. Ako samotný cieľ celej tej smernice by mala byť ochrana autorských práv autorov od ktorých užívatelia môžu použiť samotnú hudbu. Samotné algoritmy nerozoznávajú čo je humor, satira alebo čo je paródia. Už teraz to čo človek zdieľa verejne na Youtube alebo na ktorejkoľvek inej sociálnej sieti, tak podlieha určitej kontrole. Najme keď sa to zdieľa verejne tak sa vyhodnotí že či to ten užívateľ môže skutočne zdieľať. Napríklad na Youtube keď človek aj robí nejaké video, tak si musí dávať pozor aby tam nebola v pozadí pustená hudba ktorá podlieha autorským právam. V rámci toho funguje Content ID ktorý rozpoznáva a identifikuje že či sa niekde nenachádza hudba pôvodného autora.

Pri Youtube to je často pri troch varovaniach alebo sa môže stať že človek čo tvorí videá môže prísť o celý kanál. Príde o celý svoj obsah čo tam má a jednoducho si potom bude musieť zakladať svoj nový kanál inde, kde ten algoritmus nie je až tak prísny. Na druhej strane chápem že týmto krokom chcú chrániť pôvodných autorov diel, ale zároveň tým môže zmiznúť kreativita ľudí. Keby smernica neobsahovala určité sporné body ktoré môžu tej slobode internetu ublížiť, tak by to v skutočnosti nikto neriešil. Ale aj pri Facebooku si človek musí dávať pozor a nemôže tam zdieľať čo chce. Všetko samo o sebe už teraz môže podliehať určitej cenzúre, príliš sa dbá na to čo sa smie zdieľať a čo sa naopak nesmie zdieľať. Prevláda tu určitá selekcia názorov ktoré sú spoločensky prípustné a tie ktoré nie sú prípustné. Už teraz sa niektoré veci filtrujú a vyhodnocujú sa či sú skutočne vhodné.

Ako každá dobrá myšlienka má svoje sporné body a tými sú článok 11 a článok 13. Samotný článok 11 sa v skutočnosti týka zverejňovania titulkov a perexov vo vyhľadávačoch, na sociálnych sieťach alebo pri určitých službách ako Google News. Samotné úryvky ktoré obsahujú viac až nejaký stručný text, platformy budú môcť zdieľať len ak budú mať licenciu od vydavateľa. Ale tiež je to v podstate určitý kontroverzný bod ktorý rieši samotnú slobodu na internete. Aj keď je nemožné porovnávať minulosť zo súčasnou digitálnou dobou kde máme veľký vplyv na to aký obsah do sveta vypustíme. Dnes si človek nemusí ani chodiť po nejaké náučné knihy, aby vedel o nejakej súčasnej problematike sveta. A pre ľudí by nebolo dobré keby o túto možnosť ktorú ponúka internet skutočne prišli. Aj keď ku dobrej literatúre sa človek môže dostať vždy, ale keď hľadá niečo konkrétne o čom sa napríklad učí na vysokej škole môže mu internet pomôcť a najme Wikipedia.

Samotný článok 13 si zaslúži oveľa väčšie rozobratie lebo má vplyv aj na nás blogerov čo píšeme. Účelom celej smernice je vytvoriť určité filtre teda ktoré budú ešte viac kontrolovať samotný obsah čo prakticky vytvorí cenzúru. V skutočnosti sa to bude týkať každej sociálnej siete kde sa bude dať zdieľať obsah s ostatnými ľuďmi. Filtrovací roboti budú rozoznávať samotný obsah či sa náhodou nezhoduje s autorským dielom pôvodného vlastníka. Táto smernica môže ublížiť rôznymi firmám ktoré sa zaoberajú startupmi. S veľkej časti to môže zasiahnuť aj hudobníkov ktorí spievajú cover verzie ich obľúbených interpretov. Napríklad sa môže stať že aj keď budú môcť niečo na svoj kanál nahrať, tak to jednoducho neprejde cez filter. V praxi to môže znamenať že to človek jednoducho nebude môcť zdieľať a ani si prečítať. S veľkou pravdepodobnosťou sa môže zdať že to čo niekedy napíšem, tak sa to s veľkou pravdepodobnosťou ľudom nezobrazí. Môže sa stať že moje písanie skončí najme kvôli tejto smernici. Že jednoducho sa zabije to kreatívne myslenie ľudí a už nebudú môcť zdieľať nič. Ľudia nebudú môcť tvoriť meme alebo nejaké paródie, lebo to jednoducho neprejde cez filter a bude to zmazané.

Množstvo ľudí nebude môcť pridať video zo svojej karaoke party, lebo sa to jednoducho na sociálnu sieť nedostane. Nebudeme môcť publikovať ani nejaké audiovizuálne video kde spieva samotný interpret. Jednoducho ten obsah nebudeme môcť nahrať a ani šíriť a to bude veľký problém ak táto smernica skutočne prejde. Môže to ublížiť prakticky nám všetkým čo tvoríme obsah na internete, teda pokiaľ sa nepoužije nejaká licencovaná hudba. Ale ten problém môže nastať aj vtedy keď zdieľame cudzie fotky ktoré nie sú naše. Bude sa to týkať všetkých čo čítajú, zdieľajú alebo nejako inak šíria obsah. Vďaka tomu sa môže vytvoriť cenzúra a postupne tá sloboda na internete bude v budúcnosti zanikať čoraz viac. Možno jediné čo týmto krokom nastane je že ľudia stratia možnosť zdieľať svoj obsah. Ako ho budú môcť čítať, ale voľné šírenie sa tým pádom obmedzí.

Dnes napríklad v Česku a celkovo po celom svete sa konajú protesty proti tejto spornej smernici. Rieši sa že či je skutočne potrebné túto smernicu prijať alebo skôr ako ju neprijať. Je dôležité aby každý jeden človek napísal svojim europoslancom aby túto smernicu s veľkou jednoznačnosťou odmietli. Aby sa nepodieľali na cenzúre internetu ktorá týmto krokom môže skutočne nastať. Aj keď už teraz to viacmenej funguje sporne, ale po samotnom schválení by to bolo ešte horšie. Áno súhlasím s tým že treba chrániť ľudí čo majú na svoje diela autorské práva, ale zároveň treba urobiť všetko aby sa ľudom neobmedzila sloboda. Aby bol internet miestom kde ľudia skutočne budú môcť bez strachu vytvárať svoj obsah. Aj viacero ľudí na to upozornilo ako napríklad Duklock, Gogo a mnoho iných ľudí čo sa témou smernice o autorských právach skutočne zaoberali.

Už 26. marca rozhodne Európsky parlament že či táto smernica skutočne prejde. A ešte viac je dôležité aby sa o tejto smernici informovalo aj v médiách aby sa všetky tie podstatné informácie mohli dostať k ľudom. Ale na druhej strane si treba uvedomiť že samotný obsah sa kontroluje najme ak sa zdieľa verejne. A samotný algoritmus vyhodnotí že či to na sociálne siete prejde alebo nie. Samotná smernica ako je postavená na dobrej myšlienke, ale zároveň sú tam aj sporné veci ktoré môžu ohrozovať slobodu autorov čo zdieľajú, píšu, tvoria meme, streamujú na Twitchi, Youtube alebo nejako inak vytvárajú svoj obsah na internete. Je na každom človeku že či osloví svojho europoslanca s tým aby túto smernicu nepodpísal. Je na každom človeku že či urobí všetko preto aby smernica s kontroverznými článkami 11 a 13 neprešla. Niečo podobné v podobe ACTA tu už bolo a odmietli sme to, teraz je správny čas odmietnuť aj toto. Na internete je aj petícia ktorú môže každý podpísať kto vníma slobodu internetu za veľmi dôležitú.

PS: Samotná smernica o autorských právach prešla. Boli traja naši europoslanci ktorí zahlasovali proti a tým treba za to poďakovať. Ale ešte stále nádej v nás žije že všetko bude tak ako má byť. 9. apríla zasadne Rada EÚ a tam sa rozhodne že či samotná smernica bude definitívne podporená a implentovaná do praxe. Sloboda súčasného internetu bude reálne ohrozená a je potrebné aby sme sa na to pripravili.

 

 

 

Zamyslenia (kompletná verzia)

Milujem tie momenty keď môžem nad určitými vecami rozmýšľať a jemne sa nad tým pousmiať. Tie momenty keď sa teším s tých obyčajných a podstatných vecí ktoré robia môj život krajším. Keď si môžem vo svojej vnútornej fantázii predstaviť že všetko okolo mňa má určitú hodnotu. Tie zamyslenia ktoré často vznikajú v mojej hlave nie sú len o obavách, ale aj o tom že stále verím v ten pozitívny svet. Každý si môže povedať že je bláznivé na niečo alebo na niekoho myslieť. Ale niekedy je potrebné myslieť a uvedomiť si že vďaka tomu mysleniu sa nejakým spôsobom posúvame. Myslím na množstvo vecí ktoré sú niekedy silnejšie a stačí si k tomu pustiť nejakú úžasnú pesničku. Často si pri tom hudobnom klipe vytváram svoje vnútorné scenáre a predstavujem čo sa bude diať.

Ten moment keď neriešim nič a nechávam voľne plynúť všetky svoje myšlienky. Viac sa sústredím na tie podstatné hodnoty a na to byť pre ľudí tým správnym a vzorným človekom. Ono to možno nie vždy funguje ideálne, ale neprestávam veriť že všetko sa pre niečo deje. Viem že mám všetkých ľudí rovnako a niekedy si vravím že by som mohol urobiť niečo viac. Ale potom sa zamyslím a poviem si že všetko čo robím tak robím vo svojich vlastných možnostiach čo mám. Každý deň mi dáva možnosť pochopiť život vo väčších súvislostiach a priznať si že čím som starší, tak tým viac nad vecami premýšľam. Možno keby som nepremýšľal a nevidel veci okolo seba, tak by som sa nad tým nedokázal tak zamyslieť. Učím sa stále že niečo môže byť lepšie a to je absolútne v poriadku. Je úplne v poriadku nevedieť všetko a všade nebyť, lebo mám iba jednu hlavu a do nej sa nezmestí úplne všetko. Zmestí sa do nej len to čo je potrebné, aby sa tam zmestilo. Vďaka tomu viem že čo potrebujem skutočne vedieť a čo v skutočnosti vedieť nepotrebujem. Je to aspekt kvôli ktorému dokážem určité aspekty života, ale niekedy to neodhadnem a zmýlim sa.

Vnútorne si poviem že každá skúsenosť ma vždy posúva aj keď si to zo začiatku nemyslím. V skutočnosti mi pomáha že sa na veci pozriem s určitým odstupom času a poviem si že určité veci nemusím až tak prežívať. Často sa zasmejem nad tým ako som niektoré veci riešil a že som ich mohol lepšie riešiť. To uvedomenie mi často pochopiť že nie som sám čo prežíva určité veci. Je veľa iných ľudí čo prežíva ťažšie veci a poviem si že mám veľké šťastie v živote a že mám skvelú rodinu čo ma podporuje. Ten pocit šťastia možno nie je vždy vidieť, ale to ešte neznamená že to tak necítim. Cítim to a som za všetko čo sa skutočne deje veľmi vďačný. Mňa tešia tie maličkosti a nepotrpím si na nejaký veľký rozruch v rámci svojej osoby. Som rád že môžem niečo zažívať a zároveň si uvedomujem že všetky väčšie veci v živote si vyžadujú určitý čas. Preto som začal pred 7 rokmi aby som dokázal si splniť určité sny a splniť niektoré sny aj iným. Radšej prekonávam seba než by som mal prekonávať iných, lebo necítim za potrebné predbiehať sa. Uvedomujem si že je lepšie stredné tempo a to znamená neísť príliš pomaly a príliš rýchlo. Skrátka tá zlatá stredná cesta skutočne vedie k určitému cieľu, ktorý sa nesnažím za každú cenu dosiahnuť.

Potom neskôr si urobím záver s tých všetkých dní a poviem si že to za všetko reálne stálo. Zaspím s pokojom v duši a poviem si že všetko malo skutočný význam. Viem že moje srdce žiari spokojnosťou a celý môj život je pestrou paletou rôznych myšlienok. Myšlienky ktoré ma sprevádzajú počas celého života, tak v určitom momente dávajú silu. Tie zamyslenia mi pomáhajú často zamyslieť sa a niečo zlepšiť, lebo vždy je potrebné niečo zlepšiť a posunúť sa. Vraví sa že život je najlepšia škola a vďaka sa nej učíme všetky tie poznatky. Ale najpodstatnejšia vec je vedieť žiť a vedieť byť vďačný za veci ktoré vo svojom živote skutočne máme. Lebo tie veci náš život robia lepším a krajším, ale ešte krajšie si uvedomiť že všetci ľudia na svete sú skutočným prínosom. Každý človek má tú hodnotu a je na každom človeku či si bude pestovať tie svoje vlastnosti k lepšiemu alebo k horšiemu. Všetci máme možnosť voľby aby sme zmenili svet, ale v prvom rade musíme zmeniť sami seba a potom môžeme meniť všetko okolo seba.

Občas sa zobudím s predstavami o svete pri ktorých som rád uveril že existujú. Ale vidím presne to čo vidia aj ostatní ľudia, teda to je práve to svetlo ktoré na nás svieti. Premýšľam nad týmto aspektom života a vždy si poviem že to svetlo je určitou bránou do našej duše. Neraz je to poznanie v živote veľmi dôležité a je potrebné aby sme zistili na čom skutočne sme. Aby sme že vždy bude existovať niečo čo nám svieti nejakým spôsobom svieti na cestu. Ale ešte dôležitejšie je aby človek ako taký dokázal veriť sám v seba, ale nie nejako prehnane a s prehnane sebavedomo. Na ničom v živote nezáleží tak ako na tom že ak človek chce v niečo skutočne veriť, tak najprv musí veriť sám sebe a potom sa bude mať lepšie.

Často sa zamýšľam nad tým že aká tu občas je kultúra a že sa málo vecí rieši s chladnou hlavou. Ja sa väčšinou snažím riešiť s patričným kľudom a povedať že v živote to nie je až také strašné. Často to spoločenské dianie ovplyvňuje veci a viem že niektoré veci dokážu ovplyvniť aj mňa. Je to niečo čomu sa nedokážem úplne vyhnúť, ale viem že existuje cesta ako sa dá nad tým povzniesť. Učím sa byť nad vecou v každej jednej chvíli a nemiešať sa do vecí ktorým v skutočnosti vôbec nerozumiem. Snažím sa ten svet pochopiť do hĺbky a priznať si že určité veci si vyžadujú viac pochopenia a trpezlivosti. Trpezlivosť je to čo som sa postupne naučil pri životných situáciach a zároveň som si uvedomil že nie vždy sa dá vyhrať. Nesnažím sa dávať nejaké rozumy a návody ako riešiť určité životné situácie. Lebo v živote každú situáciu musíme vyriešiť samostatne, ale to neznamená že sa už nebudeme obracať na ľudí. Vždy budeme niekoho okolo seba potrebovať kto by nás dokázal usmerniť a nasmerovať na správne miesto.

K môjmu premýšľaniu mi často pomáha mix rôznych hudobných skladieb. Čoraz viac sa utvrdzujem že je mi bližšie to alternatívne až menej komerčné jadro teda v rámci hudby. Vďaka tomu viem že dokážem rozmýšľať úplne nezávisle a že všetko čo sa mi deje v hlave tak je prirodzeným vyústením. Pri hudbe často vymýšľam si témy a texty, ktoré by mi koncepčne sedeli. Rozvíjam vďaka tomu svoju vnútornú fantáziu a vlastnú predstavivosť ktorej nikdy nie je dosť. Bez hudby s veľkou pravdepodobnosťou nedokážem napísať text ktorý by dokázal osloviť ľudí. Lebo to ticho často vo mne utvrdzuje že niekedy nedokážem napísať ani riadok. Ale viem že je niekedy potrebné pre utriedenie si myšlienok, vďaka čomu si ich poukladám tam kde skutočne patria.

Môj záver ktorý si s toho celého vyvodzujem je založený na tom že je vždy správne sa zamýšľať. Aj keď nám ľudia môžu povedať že možno to preháňame a že príliš sa niektorými vecami zaoberáme, ale je potrebné sa vecami zaoberať. Je potrebné si každý jeden deň čo máme patrične uvedomovať dokým je čas. Čas od času sa treba pozrieť na veci ktoré sme robili predtým a zamyslieť sa nad nimi. Povedať si že žijeme v dobe ktorá nám stále môže niečo dať. Len to musíme patrične oceniť a potom budeme neskôr patrične odmenený.

Moje posledné myšlienky ktoré v sebe mám sa často týkajú tej najpodstatnejšej veci. Tou je budúcnosť a to že čo v živote bude ďalej nasledovať. Často vznikajú obavy z budúcnosti, lebo môže byť neistá a nemožno povedať čo sa stane. Len viem že keď sa niečo stane tak to bude mať dopad nielen na mňa, ale aj na ľudí okolo mňa. Nie vždy sa v živote všetko naplánovať a predpovedať že čo reálne bude. Ale viem že keď sa niečo stane, tak s odstupom času budem nejakým spôsobom za to vďačný. Budem vedieť že niektoré veci sú súčasťou mňa a je potrebné ich akceptovať. Čoraz väčším umením je pochopiť samotný život a všetky okolnosti ktoré sa udejú.

V živote je potrebné aby sme si uvedomili že keď sa zamýšľame nad niečím, tak to má veľkú moc. Zamyslieť sa nad skutočnosťami je veľmi dôležité a najme potrebné. Všetko v našom živote je dôležité, len na každom človeku či si to skutočne uvedomí. Ja si to každý deň uvedomujem že všetko má svoje výhody a svoje nevýhody. Aj keď niekedy sa zamýšľať nad určitými vecami prináša aj jednu o dosť závažnú nevýhodu. Tá dôležitá nevýhoda je v tom že to človeka nie vždy dokáže posunúť ďalej ako si človek myslí. Najme aj človek myslí na niečo negatívne čo sa mu nejakým spôsobom zafixovalo do hlavy. Niekedy musí existovať aj tá pomyselná hranica kedy si treba povedať že ideme cez čiaru. A tá hlavná výhoda je v tom že to človeka môže inšpirovať k písaniu a tvoreniu nejakého nového obsahu.

Zamýšľam sa nad tým že či bude inšpirácia niečo napísať alebo budem riešiť niečo iné. Lebo že keby urobím čokoľvek, tak by som sa s toho písania úplne nestratil. Len by to tempo bolo o niečo pomalšie a ešte viac by som premýšľal že či to koncepčne sedí. Pravdou je aj to že ľudia to môžu vnímať rôzne a nie vždy môže to čo píšem sadnúť. Viem aj to že nie vo všetkom musím pravdu, niekedy sa môžem vo svojich tvrdeniach aj mýliť. Nemám nejaký patent na pravdu a ani nemám na všetky problémy riešenie. Len sa pozerám na veci cez logiku a cez to že sa dá všetko nejako logicky vysvetliť. Ale viem že nič nerobím na silu a ani sa nesnažím pretlačiť nejaký svoj názor. To že či je v živote niečo správne, tak to môže posúdiť každý sám. Každý človek si môže porovnať moje názory čo padli v minulosti a názory ktoré panujú v súčasnosti čo potvrdzuje že je prirodzené keď sa človek vyvíja.

Dochádzam k určitému záveru že každý si z mojich myšlienok môže zobrať to čo je podstatné. Najme to že ak vo svojom živote nemyslíme, tak to znamená že nedokážeme potom vnímať realitu. Ak dokážeme načúvať myšlienkam, tak dokážeme byť lepšími ľuďmi. Len je potrebné že nikto z nás na tomto svete tu nie je náhodou, ale že každý má to svoje poslanie. Niekedy cítim že to moje poslanie na tomto svete už je naplnené a jediné o čo sa snažím je nejako na tomto svete žiť najlepšie ako sa dá. Nevravím že je všetko dokonalé a skvelé, ale snažím sa aby to tak zakaždým bolo a aby si ma ľudia vďaka tomu pamätali.

 

 

Najlepšie dni

Keď kráčam s dobrým pocitom,

s pokojom sebe vlastným,

keď ma nedokáže nič trápiť,

vďaka čomu viem že všetko dokážem zvládnuť,

najlepšie dni vďaka ktorým nie sú žiadne obavy,

keď pri hudbe dokážem dokončiť všetky riadky,

nebolí ma srdce pri prvom momente neúspechu,

pri momente keď ani nevyrieknem slzu,

ten pocit sa cítiť vyrovnane skutočne pomáha,

pocit vďaka ktorému sa vo mne psychická sila zbiera,

niekedy neviem vysvetliť pocit kedy dokážem byť nad vecou,

vážim si momenty keď mám všetko nad svojou kontrolou,

keď ma rodina podporuje a v najťažších momentoch drží palce,

lebo viem že všetko čo v živote robím je skutočne správne,

všetky koncerty a zážitky sa pomaly stávajú skutočnosťou,

lebo vďaka súťažiam sa život stáva mojou skutočnou výzvou,

každý jeden deň ma učí byť lepším človekom,

učím sa počúvať ľudí s iným názorom,

nehnevám sa ako niečo dokážu vnímať inak,

lebo každý z nás na svete je len človek,

občas potrebujem viac veci pochopiť,

pochopiť že je potrebná v živote trpezlivosť,

nikam sa vo svojom živote nasilu netlačím,

viem že ku všetkému dobrému si cestu nájdem,

po ťažkých dňoch prídu tie najlepšie dni,

dni vďaka ktorým viem že bude úsmev na tvári,

musia prísť aj ťažké dni ktoré ma niečo naučia,

naučia ma pochopiť že vždy dokážu prísť lepšie rána,

keby je to tak v mojom živote skutočne navždy,

tak viem že by v živote neexistovali žiadne problémy,

ale sa učím zo všetkým popasovať ako najlepšie viem,

svoje pocity viem že nikomu nevnucujem,

nevyhováram sa že niečo nedokážem spraviť,

skúsim to napriek tomu že sa to nemusí podariť,

viem že určité veci môžem dokázať len sebe,

dokázať že všetko na čo pomyslím vyjde,

postupne sa plnia aj najtajnejšie sny,

vďaka ktorým prekonávam všetky mantinely,

každý jeden deň sa snažím si spraviť lepším,

robím všetko tak ako najlepšie viem.

Chcem pochopiť

Chcem pochopiť spoločnosť v ktorej žijem,

spoločnosť ktorá sa postavila proti reálnym záujmom,

ešte viac rozdrobená spoločnosť to tu valcuje,

v skutočnosti sa zo svojich chýb poučiť nevieme,

každých 5 rokov je presne o tom istom,

o veciach ktoré reálnou voľbou nezmením,

stále tie isté tváre robia toto divadlo,

všetko zlé sa tým mocným skutočne prepieklo,

právny štát dlho nebude fungovať,

keď sa ľudia z národnými záujmami budú rozdeľovať,

ani extrémizmus a ani liberálny extrém nie je riešenie,

ale ani kapitalistické štruktúry tiež nie sú riešenie,

vraví sa že tu nie je žiadna relevantná cenzúra,

ale čoraz viac mám pocit že všetko ide s kopca,

už ani nevieme kto za koho skutočne kope,

len sa stádo slepo niekam vedie,

normálny človek sa reálne nedostane do politiky,

možno sú v tomto príliš silné naše zákony,

kandidovať človek sám za seba nemôže,

musí prepožičať svoje meno nejakej strane,

viem že je lepšie sa držať apolitickosti,

sľuby ktoré hovoria tým sme uverili,

bohužiaľ nie politika je to čo sa musí zmeniť,

lebo my sme tí čo sa musia reálne zmeniť,

musíme si vstúpiť konečne do svedomia,

uvedomiť si že kde je skutočná pravda,

občianska povinnosť vyvrcholí sklamaním,

po polnoci všetko začína dávať iný význam,

chcem veriť že politikom skutočne záleží na ľuďoch,

alebo im v skutočnosti záleží len na peniazoch,

verím že príde čas kedy všetko pochopím,

kedy určitým veciam v živote porozumiem.

 

Správnosť životného rozhodnutia

V živote často si musíme uvedomiť svoje vlastné rozhodnutia ktoré v živote urobíme. Nechcem sa zameriavať na nejakú konkrétnu situáciu ale viac sa na veci pozerať všeobecne. Často sa vraví že keď človek niečo v skutočnosti urobí tak to môže mať na veci spoločenský dopad. Je to tak všade či v politike alebo v samotnej spoločnosti okolo nás. Niekedy naše rozdielnosti môžu na ľudí vplývať rôzne, napríklad tak že sa vo vzťahu k nám budú správať inak. Niektorí ocenia našu úprimnosť a lojálnosť, ale tá druhá strana toho tábora nás bude za iný názor neznášať. Toto je presne ten faktor s ktorým jednoducho nevieme nič urobiť a musíme akceptovať ľudí takých akí v skutočnosti sú. Akceptovať že sa na tento svet môžu pozerať inak a nesnažiť sa im to nejako zazlievať. Lebo je dôležité vedieť pochopiť ľudskú dušu nech je akákoľvek.

Často treba premýšľať nad rým že čo je v skutočnosti správne a aké to bude mať dopady na svet. Myslíme si že veľa vecí nás v skutočnosti ani nedokáže ovplyvniť, ale v skutočnosti aj tá maličkosť môže mať veľký význam. Veľa vecí môže zmeniť náš názor na vôkol zdanlivé udalosti ktoré sa nám počas života môžu skutočne stať. Jediné čo nevieme ovplyvniť je náš čas na tejto planéte. Nevieme ovplyvniť ako dlho tu budeme, ale môžeme aspoň urobiť niečo vďaka čomu sa budeme cítiť hodnotnejšie. Povieme že veci okolo nás môžu mať skutočnú hodnotu a že to nie sú len také obyčajné veci. Len zo začiatku si takúto možnosť ani nepripustíme a nerozmýšľame nad nimi. Často musí prísť nejaký impulz ktorý nás na tú správnu cestu dokáže naviesť.

Niekedy sa stane niečo tak zásadné že sa v nás niečo skutočne prebudí. Začneme vyvíjať určitú spoločenskú iniciatívu, lebo máme pocit že niečo na Slovensku môžeme skutočne zmeniť. Ale nemôžeme stále hovoriť že sa niečo musí zmeniť v politike, lebo takéto slová v skutočnosti môžu byť nedostačujúce. V skutočnosti sa musí niečo zmeniť v ľudskej mentalite ako takej. Musia sa odstrániť určité vlastnosti ktoré v našej spoločnosti nemajú čo robiť. Najme keď sa to týka tých povrchných vecí, ktoré často ľudia vo svojom živote riešia. Najväčším problémom ľudí je samotná závisť kvôli ktorej sa často zabúda aké je to byť človekom. Závidieť niekomu že má značkové oblečenie, hodinky a iné luxusné veci tak to nie je riešením. Lebo nie je správne sa na nejakého človeka podobať a mať presne rovnaké veci aké má on. Preto je dôležité aby sa človek ako taký vedel od všetkých odlíšiť. Najme aby vedel v živote robiť tie správne rozhodnutia, ktoré jeho život dokážu nejako obohatiť.

Lebo v skutočnosti sa správne v živote rozhodnúť má veľký vplyv na našu osobnosť. Keď sa rozhodujeme podľa seba a nie na základe nejakých vonkajších vplyvov tak si môžeme povedať že sme sa rozhodli slobodne. Keď si povieme v mysli že chceme ísť na nejaké podujatie, tak sa to môže reálne uskutočniť. Ale môže sa stať že to nejakým spôsobom nevyjde kvôli určitým okolnostiam ktoré sa vyskytnú. V tomto je ten život viacmenej takým paradoxom. Človek sa môže rozhodnúť že sa bude zapájať do súťaží a pravdepodobnosť že niečo vyhrá tak môže byť na určitých 50 percent. S polovice sa to môže podariť a s polovice nie, ale pravdepodobne je to tak dané. A celkovo aj ten život sám o sebe treba brať taký aký je.

Sú aj situácie ktorým sa často nedá vyhnúť, ale musíme ich absolvovať. Najme keď sa obávame nejakej životnej zmeny s ktorej máme veľký strach a nevieme ako ju zvládneme. Viem že sa tomu nedokážem vyhnúť ani ja, ale po istom čase si poviem že ako banálne som to skutočne riešil. A možno preto často človek robí veci z horkou hlavou a pod tlakom určitých emócii. Pod tými emóciami často človek ani nepremýšľa nad tým čo skutočne povie. Len jedno je jasné že si potom bude trieskať hlavu o stenu keď zistí že čo za nezmysel povedal. Často človek povie slová ktoré by v skutočnosti zo svojich úst nikdy nevypustil. Len skrátka v zápale všetkých tých emócii jednoducho dokážu prísť aj vyhrotené situácie kedy človek nemá nad tým úplnú kontrolu.

Často keď sa rozhodneme že nejaké rozhodnutie urobíme, tak k poznaniu prídeme neskôr. Z vlastnej skúsenosti viem že keď príde niečo čo má na mňa nejaký pozitívny dopad, tak na to po celý svoj život nezabudnem. Budem si to pripomínať ako tú najkrajšiu spomienku a poviem si že som niečo spravil správne. Dnes je veľké umenie riešiť vyhrotené situácie s absolútnou gráciou. Je vzácne keď človek sa dokáže na veci pozerať zo zdravým rozumom a nezaslepene. Keď dokáže samotný svet chápať v súvislostiach a nie tak ako mu to do hlavy nastaví niekto iný. Lebo v živote je dôležité si povedať že ktoré rozhodnutie v našom živote bolo správne a ktoré nie. Lebo keď urobíme pravý opak toho čo sme chceli urobiť, tak budeme za to niesť následky po celý svoj život.

V živote musíme tú skutočnú správnosť svojich životných rozhodnutí. Musíme sa nad tým všetkým zamyslieť a povedať že všetko čo sme urobili malo skutočný zmysel. Nech vo svojom živote robíme čokoľvek, tak sa musíme uistiť že je to správne. Jednoducho sa nenechajme strhnúť na nejakú nesprávnu a komplikovanú cestu. Nesnažme si ľahké veci v živote komplikovať, lebo potom sa len ťažko budeme mať v živote lepšie. Robme to čo vraví naše srdce a to nás na tú správnu cestu reálne navedie. Len je dôležité aby sme sa na niektoré veci pokúsili prísť aj sami.

 

 

 

O pocitoch

Občas sa zamýšľam o čom tento náš život v skutočnosti je. Že či je skutočne potrebné opisovať všetky tie pocity ktoré stoja na jednoduchých základoch. Vravím si že existuje cesta ktorá človeka dokáže niekam skutočne posunúť. Viem že často premýšľam nad vecami ktoré možno sa nie vždy dajú zmeniť, ale viem sa od toho nejako odosobniť. Len viem že samotný život je o zvolení si cesty ktorá bude správna. Viem koľko ľudí spadlo do tých zlých pocitov a potom sa ťažko s toho dostali. Niektorí ľudia to v skutočnosti nedokázali, lebo s určitých vecí je ťažké sa dostať. Často aj ľudia ktorých poznám tak sa dostali do nesprávneho bodu, kedy to už s nimi nebude také ako predtým. Lebo viem sa vžiť do tých osudov a niekedy sú situácie kedy si často človek musí pomôcť sám. Lebo sám človek musí prísť na to že jediná cesta ktorá existuje je tá pri ktorej sa neupadne do depresie.

Ja sa väčšinou snažím zažiť len tie pozitívne pocity, ale neviem sa vyhnúť všetkému. Čelím často tomu že na niektoré situácie skrátka nemám vplyv a neviem s nimi spraviť nič. Len jediné riešenie často vidím v tom nemiešať sa do vecí, do ktorých ma v skutočnosti nič nie je. Len viem že sa snažím sústrediť na veci ktoré skutočne chcem a nenechám sa niečím zbrzdiť. Lebo viem že času na tomto svete je veľmi málo a je potrebné ho využiť čo najlepším spôsobom. Radšej som v tom svojom svete než riešiť nejaké konfliktné situácie ktorým sa v skutočnosti úspešne vyhýbam. Len viem že sa nemôžem zaoberať vecami ktoré v skutočnosti nemám v moci. Snažím sa robiť všetko čo je skutočne správne a premýšľam že či to v skutočnosti nie je málo.

Viem že ten život prináša príbehy mladých ľudí čo cítia že jediné riešenie je utiecť. Utiecť pred všetkým nie je správne riešenie ako si v skutočnosti myslia. Človek môže myslieť na čokoľvek a môže mať pozerať že je v určitom labyrinte s ktorého nie je východisko. Viem aké je to bolo mať depresiu z lásky a ako som tiež premýšľal nad tým že všetko skončím. Ale prišiel niekto pri kom aj keď sa všetko skončilo, tak som vedel že vo svojom živote musím pokračovať. Aj keď tam bol určitý smútok a pochopil som že tým smútkom nevyriešim nič. Uvedomil si že je mi lepšie bez nejakého vzťahu, ale vo svojom srdci skutočne slobodný. Slobodná myseľ ktorá mi nejakým spôsobom pomáha písať a robiť to pri čom som si istý že dá niekomu nádej.

Moje pocity často mi ukazujú akým smerom mám skutočne ísť. Len cítim že sa viac dokážem povzniesť nad tým že sa nie vždy všetko podarí v živote. Ale niekedy príde frustrácia keď sa mi niečo nepodarí napriek tomu že sa skutočne snažím. Napriek tomu že odovzdám zo seba veľký kus energie a niekedy to jednoducho nevyjde. Niekedy len cítim že jediné riešenie ktoré existuje je sa vnútorne stíšiť. Lebo viem že tie emócie sa často nedajú úplne kontrolovať. Ale máme možnosť ovplyvniť čo sa skutočne môže stať a čo sa reálne stane. Každé rozhodnutie ktoré spravíme tak nás môže reálne zmeniť a nikdy už nebudeme ako predtým. Lebo nás v skutočnosti zmenia všetky tie okolnosti a nikdy sa nezmeníme automaticky sami.

Často v živote je veľmi dôležité s akými ľuďmi sa skutočne dávame dokopy. Nikdy nevieme na čom v skutočnosti sme a musíme sa nad tým zamyslieť. Niekto nám môže pomôcť k úspechu a niekto ďalší vďaka nemu môžeme padnúť na dno. Vieme že existuje iba jediná správna cesta a že existuje jediné východisko ako s toho všetkého von. Občas si vravím že sa v tých všetkých pocitoch často dokážem stratiť. Pravdepodobne je to všetko tou unáhlenou dobou vďaka ktorej človek rozmýšľa nad rôznymi myšlienkami. Viem že táto moderná doba je niečo do čoho v skutočnosti nezapadám, ale napriek tomu som dokázal sa prispôsobiť. Lebo viem že v skutočnosti ani nie je veľmi na výber, len všetko nejako akceptovať.

Musím často niektoré veci prehltnúť a povedať si že je dôležité byť silným. Ale ani nie kvôli sebe, ale najme kvôli ostatným ľudom ktorým záleží na mojich pocitoch. Väčšinou sa vždy snažím myslieť pozitívne, ale tak aby som to nevnucoval iným. Pomáha mi pozerať sa na veci odlišne a nebyť pri tom zaslepený. Nie som ten človek ktorý túži stáť na jednom mieste, ako možno niektorí na jednom mieste skutočne stoja. Lepšie je niekedy pohnúť sa vpred a odosobniť sa od určitých vecí než stáť na mieste. Treba často pochopiť že sa ako ľudia v samotnej spoločnosti musíme niekam posunúť. Často mi pomáhajú rôzne podujatia pochopiť že tie ľudské osudy sú oveľa ťažšie. Že sú ľudia čo by mohli niečo urobiť, ale nemôžu to urobiť lebo im to nedovoľuje ich handicap.

Chcem často povedať že je potrebné pocity ľudí brať vážne. Pokúsiť sa do tých ľudských pocitov vcítiť a pokúsiť sa ich nejako trpezlivo pochopiť. Lebo každý z nás prežíva úplne niečo odlišné a je potrebné to nebrať na ľahkú váhu. Je potrebné uvedomiť v skutočnosti neexistuje problém ktorý by sa nedal vyriešiť. Všetko sa dá vyriešiť ak je za tým skutočná snaha a najme ak to ľudia dokážu skutočne odprezentovať. V živote sa nemôžeme stále cítiť iba dobre, ale niekedy nám musí byť aj smutno. Lebo sme jednoducho ľudia čo majú empatiu a vedia sa vcítiť do ľudských osudov ktoré nie sú ľahké. Ale všetko sa dá nejakým spôsobom zvládnuť, pokiaľ sami sebe veriť skutočne dokážeme. Niekedy chápem že ľudia automaticky čakajú že spravím chybu alebo to že niečo pokazím. Ale keď je všetko v poriadku alebo sa niečo podarí, tak ma to skôr teší. Snažím sa dávať pozor a robiť všetko preto aby tých chýb bolo najmenej. Ak sa nejaká aj vyskytne tak len preto, lebo sa skutočne snažím aby všetko bolo v poriadku. Snažím sa najlepšie ako len viem a urobím všetko kvôli spokojnosti ľudí.

V labyrinte

Cítim sa niekedy ako v tom labyrinte,

občas cítim že niečo v živote nie je správne,

viem že je ťažké niečomu skutočne porozumieť,

pokúsim sa do tých pocitov nespadnúť,

blúdim v tomto šialenom labyrinte šťastia,

niekedy sa život môže zdať ako veľká eufória,

často hudba mi dokáže skutočne rozumieť,

slúchadlá na ušiach ma nútia rozmýšľať,

s nimi kráčam tým skutočným labyrintom,

nie vždy je ten život pre mňa rajom,

viem že mám svet ktorému nik nerozumie,

uvedomujem si že mi nikto reálne neporozumie,

viem že sa nedá stále usmievať a pretvarovať sa,

nie všetko okolo mňa je iba samotná kulisa,

niekedy potrebujem cítiť že je potrebné si poplakať,

niekedy potrebujem len tak určité pocity cítiť,

potrebujem byť niekým čo bude robiť veci bez výčitiek,

prežívať svoje emócie lebo vďaka tomu budem človek,

keď sa niečo nepodarí prichádza okamžite frustrácia,

taká ktorá by skutočne položila človeka,

keď sa niečo nepodarí tak v sebe cítim smútok,

keď sklamem tak viem že som zlyhal ako človek,

chcem aby ľudia pochopili že sa potrebujem nejako cítiť,

potrebujem aby sa mi to nesnažil niekto vyčítať,

aby pochopil že niekedy prídu aj na mňa slabšie dni,

často tie pocity sa v človeku veľmi nezmenili,

viem že mi hudba dáva silu skutočne prežiť,

kvôli nej prestávam na tie nesprávne myšlienky myslieť,

okrem rodiny málokto dokáže porozumieť mojim pocitom,

tomu že sú situácie kedy sa skutočne vystresujem,

navonok viem že môžem byť úplne v pohode,

ale vo vnútri som krehká osoba plná empatie,

snažím sa robiť všetko ako najlepšie viem,

kvôli každému sa skutočne reálne odovzdám,

niekedy viac než by som skutočne chcel,

napriek pádom som to nikdy nevzdal,

kvôli niektorým sa snažím ísť na správnu cestu,

pochopiť že ani jedna prekážka nepredstavuje bariéru,

robím všetko aby som pre každého dobrý človek,

ale viem že je náročné byť dobrý človek,

viem že sa cieľ v mojom živote neskončil,

že som si ešte na tomto svete nesplnil,

zažiť množstvo podujatí a koncertov spojených z hudbou,

alebo uniknúť niekam ďaleko za dovolenkou,

radšej chcem byť človek čo nebude skala,

človek ktorý sa dokáže rozplakať od dojatia.

 

 

Hudba bez bariér

Chcel by som sa s ľuďmi podeliť o svoje dojmy zo skvelého podujatia Hudba bez bariér. Často sa môže zdať že v živote sú mnohé veci pre nás nemožné alebo nedosiahnuteľné. Ako myšlienka ktorú predstavovala Hudba bez bariér tak to ma fascinovalo od samotného začiatku. Nejako podporiť ľudí čo majú ťažší handicap, tak vždy môže dodať životu oveľa krajší charakter. Celkovo v živote ľudia s handicapom bojujú s tými bariérami čo často potvrdzuje aj to že je málo bezbariérových priestorov pre nich. Najme to tak pociťujú vozíčkári ktorým je miestami priam obmedzené sa dostať na nejaké zaujímavé miesto. Najme preto lebo sú na tých miestach schody a pre toho rodiča je veľmi náročné ich dvíhať. Preto by bolo vhodné popremýšľať nad tým ako pomôcť všetkým handicapovaným ľudom a celkovo ľudom čo majú určité postihnutie. Mnoho občianskych združení čo sú na Slovensku si zaslúžia aby ich prácu niekto skutočne vyzdvihol. Aby niekto skutočne ocenil že pomáhajú napriek tomu že to nie je vždy ľahké a oni sami potrebujú tú finančnú podporu aby mohli pomáhať iným.

Včera som zažil jeden silný nielen hudobný zážitok ale aj emotívny. Najme podujatia ktoré majú benefičný charakter človeku dokážu ukázať samotný zmysel života. Najme vďaka tomu si človek môže predstaviť že v živote neexistuje žiadna prekážka, ktorá by sa nedala v skutočnosti prekonať. Často je to v skutočnosti o tom chcení a povedať si že handicap človeka nemôže zastaviť od toho plniť si sny. Ja som od určitého momentu chcel veľmi zažiť Hudbu bez bariér a precítiť samotnú atmosféru. Po druhýkrát sa to konalo v krásnej športovej hale Liptov Aréna kde sa skutočne potvrdilo že to bolo organizačne zvládnuté na výbornú. Od začiatku do konca to bolo skvelo odmoderované vynikajúcou moderátorkou Luciou Nosko že som precítil tú úžasnú atmosféru. Už samotný začiatok naznačil že latka bola nasadená skutočne vysoko a išlo to najlepšie ako sa len dalo.

Za týmto skvelým podujatím neboli len skvelé hudobné vystúpenia, ale návštevníci mohli vidieť aj video ktoré zobrazovali silné príbehy handicapovaných ľudí a to bolo niečo čo ma vnútorne dokázalo dojať. Celá atmosféra sa niesla v priateľskom duchu a cítil som sa veľmi príjemne že som si užíval do posledného okamihu. Tie príbehy ktoré boli v tom videu dávali mi možnosť sa zamyslieť nad tým že sú ľudia čo to majú oveľa ťažšie a aj napriek tomu ukazujú že sú to úžasní bojovníci. A takým pozitívnym vzorom pre nás všetkých je v skutočnosti Bekim ktorý napriek tomu že je na vozíčku, tak oplýval neskutočným nadhľadom a vnútornou pohodou. Ukázal že napriek tomu neľahkému osudu sa nezlomil a ešte on sám dodáva motiváciu ostatným ľudom. Ešte aj zarapoval zopár skladieb ktoré majú silný odkaz a ukázal že je to vnútorne veľmi silný človek.

Aj skvelí interpreti ako Peter Bažík, Adéla Radimcová, FS Majerán, Tereza Mašková, Bekim, Martin Harich, Peter Bič Project, Emma Drobná predviedli úžasné vystúpenia na ktoré sa nebolo len radosť pozerať, ale ešte krajšie to bolo počúvať. Bolo úžasné že dokázali podporiť tak úžasné podujatie ako bolo Hudba bez bariér. Ale najme si zaslúži obdiv občianske združenie Parasport24 ktoré stalo za Hudbou bez bariér a za myšlienkou pomáhať ľudom s handicapom. Okrem toho bola aj tombola ktorej výťažok išiel na podporu ľudí s handicapom a prišiel aj Patrik Herman ktorý hovoril o svojom občianskom združení Štvorlístok deťom vďaka ktorému každoročné organizuje tábory pre deti čo sú zo znevýhodneného prostredia v rámci celého Slovenska. Ešte v rámci toho sa premietalo video na obrazovke kde bolo súčasťou aj veľké množstvo známych osobností.

Potom neskôr sa žrebovala tombola kde boli skvelé ceny, ktoré potešili množstvo ľudí. Ale aj ľudia čo nevyhrali, tak nemuseli byť vôbec smutný lebo v skutočnosti dokázali podporiť dobrú vec. Lebo v skutočnosti sú víťazmi všetci čo aj keď majú ťažký osud tak ukazujú že to nevzdali. A obdiv si zaslúžia aj rodičia čo sa o deti s určitým postihnutím starajú a vedia že si to vyžaduje veľa trpezlivosti. Bolo skvelé na jednom mieste stretnúť toľko ľudí a uvedomiť si že každý človek je v tejto spoločnosti rovnako dôležitý. Len je potrebná väčšia osveta a poukazovať na to že aj ľudia čo majú určité postihnutie tiež chcú patriť do tejto spoločnosti. Chcú ukázať že sa ani medzi tými zdravými ľuďmi nestratia a sú veľkým prínosom do života. Všetci ľudia na svete sú súčasťou života a je úplne jedno akej sú rasy. Lebo v živote je potrebné akceptovať ľudí takých akí sú aj s ich postihnutiami.

Prvýkrát som bol v Liptov Aréne a je to nádherný priestor kde konalo tak veľké podujatie ako Hudba bez bariér. Mnoho ľudí čo sa na ňom nejakým spôsobom podieľalo tak si zaslúžia poďakovanie, lebo určite nie je ľahké získať množstvo interpretov na určité podujatie. Neviem si predstaviť že ako to môže byť finančne náročné, ale viem sa vžiť do pocitov organizátorov čo za tým stáli. Už nadviazať na minulý rok bolo pre nich určite dosť náročné a myslím si že sa im to skutočne podarilo. Viem že to nemám ako porovnať, ale na druhej strane oceňujem všetku tú prácu aby to bolo na čo najlepšej úrovni. Môžem povedať že to bola najlepšie ozvučená akcia akú som za posledné roky zažil a viem že sa tomu len ťažko môže niečo vyrovnať. A som rád že je Liptov súčasťou niečoho krásneho čo má srdce, dušu a má krásnu myšlienku za ktorou je krásne poslanie pomáhať ľudom.

Som vďačný za to že som mohol zažiť Hudbu bez bariér a je to zážitok na celý svet. Môžem povedať že to nikdy nebudem ľutovať a viem že ak bude opäť možnosť ísť na Hudbu bez bariér tak na ňu opäť rád pôjdem v roku 2020. Budem veriť niekde v kútiku svojej duše že toto skvelé podujatie zažijem znova a že tam opäť budú interpreti ktorí obohatia hudobný program. Ale myslím si že v skutočnosti je najlepšie celú tú atmosféru zažiť naživo a dokonale juj precítiť ako som to precítil ja. Budem si veľmi priať aby aj v roku 2020 som opäť bol súčasťou niečoho tak veľkého a tak jedinečného. Chcem poďakovať aj mediálnym partnerom a iným ľudom čo Hudbu bez bariér propagovali a informovali aj o samotných interpretoch. Hudba bez bariér je podujatie na ktorom doporučujem byť každému, lebo už len tým že sa ľudia zúčastnili tak niečo reálne aj podporili a podporili aj samých seba. Lebo správne myšlienky je potrebné podporovať a treba im robiť skutočnú osvetu.