Láska a jej riziká – úvaha

V živote sa stretávame láskou a jej rôznymi polohami, neskôr prídeme na to, že čo to znamená milovať. Láska je krásna ale miestami môže byť aj zradná, ale však čo nie je v našom živote zradné. Nevieme v skutočnosti do čoho ideme, prakticky ideme do rozbehnutého vlaku a nevieme kedy s neho dokážeme vystúpiť. Láska je drogou a zároveň opojením, býva neraz aj našim hriešnym pokušením. Mnoho ľudí si nie vždy vyberie tých čo sú dobrí, ale radšej si vyberú tých, ktorí prakticky sú zlí a kvôli ktorým prichádza trápenie, bolesť a strach o život. Chlapi si vyberajú zlé ženy a ženy si vyberajú zlých chlapov, skrátka to nie je najšťastnejšie riešenie. Samozrejme človek čo je dobrý, tak je prakticky vo friendzone, teda to znamená že je vnímaný ako kamarát než ako potencionálny človek, ktorý tiež dokáže milovať. Ako z láskou prichádza radosť, tak samozrejme prichádza aj samotné sklamanie, s láskou prichádza ignorácia kamarátov a tých ľudí ktorí stoja pri nás od začiatku, ak tu lásku stratíme, tak nebude pri nás stáť nikto, lebo sme tých kamarátov od seba odkopli. Nie vždy všetci ľudia budú šťastní, lebo nebudú vedieť ako s tým šťastím naložiť. Kvôli láske ľudia strácajú niekedy zdravé zmýšľanie, nehovorím že sú takí všetci, ale niektorí sú takí a takýmto ľudom sa proste nedá vyhnúť a nemôžeme ich preskočiť. Vždy budú ľudia čo budú závidieť a tí čo budú chcieť, to čo máme my a toto sa mi reálne stalo. Proste stratiť niekoho, koho sme milovali ovplyvní našu psychiku a kto tvrdí opak, tak prakticky lásku nezažil. Mnoho chlapov rozkazuje ženám že s kým sa majú baviť a s kým nie a ženy samozrejme obetujú všetky kamarátstva na úkor svojich milencov, teda ako sa to dá povedať frajerov a ženy rozkazujú chlapom s ktorými ženami sa baviť, tomu sa vraví dokonalý paradox. Láska by mala byť bezhraničná a nie majetnícka ako to býva v súčasnosti. Chlap by si nemal privlastňovať ženu a robiť s nej slúžku a správať sa k nej ako agresor. Samozrejme by v láske mala fungovať úprimnosť, vernosť a zodpovednosť. Súčasný stav vzťahov nie je založený na úprimnosti, dva páry si medzi sebou klamú a jeden druhého samozrejme podvádzajú. Ako bývajú pozitíva v láske, tak bývajú aj riziká čo vzťahu môžu ublížiť. Láska je o zodpovednosti, dôvere, úprimnosti a najme o tom ak sa majú ľudia radi, ak si dvaja ľudia nerozumejú alebo sa trápia vo vzťahu, tak je najlepšie riešenie s toho vzťahu odísť.

Obyčajné slová

Slová ktoré môžu všetko ovplyvniť,
môžu ľudskú dušu okamžite zmeniť,
nevieme rozoznať či sú dobré a zlé,
len je na nás ako ich neraz povieme,
existuje v živote kopec nových slov,
neraz vzniká veľa zaujímavých novotvarov,
niekomu tie slová môžu reálne pomôcť.
ale niekomu môžu na druhej strane ublížiť,
preto musíme si premyslieť akú dáme reakciu,
lebo potom môžeme zažiť silnú akciu,
neraz slová ovplyvňujú naše kamarátstva,
môžu zničiť aj tie najkrajšie priateľstvá,
na ich základe zistíme kto je skutočný zradca,
neraz si na krásne slová potrpí nejedna baba,
krásne je v živote niekomu polichotiť,
niekomu kto to vie skutočne oceniť,
v slovách by nemala znieť falošnosť,
ale je dôležité aby v nich bola úprimnosť,
neraz svojimi slovami môžeme zmeniť svet,
môžme skladať mnoho krásnych viet,
niekedy sú veci čo človek povie ústne,
ale je niekto kto dané veci radšej napíše,
každé milé slovo človeku vyčarí náladu,
ale občas človeku dokáže dať neskutočnú facku,
neraz je dôležité aby v našich slovách bola duša,
ale najviac je dôležité aby boli povedané úprimne a od srdca.

Liek Veral sťahujú z trhu, našli v ňom nečistoty

Lekárenskí kontrolóri sťahujú z trhu injekčnú formu lieku Veral, obsahuje totiž zvýšený obsah nečistôt.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sťahuje z lekární injekčnú formu lieku Veral s číslom šarže: 06440914A. Nachádza sa v ňom zvýšený obsah nečistôt, informuje na svojom webe.

Stiahnutie lieku má preventívny charakter. “Dostupnosť liečby nie je týmto nariadením ohrozená, na trhu sú pacientom k dispozícii iné šarže daného lieku,” uvádza v stanovisku ŠÚKL. Pacient má možnosť liek s nečistotami vrátiť do lekárne, tam mu vydajú jeho inú šaržu.

Liek Veral sa používa na liečbu bolesti a opuchov pri zápalových a degeneratívnych reumatických ochoreniach. Aplikuje sa napríklad na stuhnuté rameno, tenisový lakeť, zápal šliach či šľachovej pošvy.

Liečiť ním možno aj bolestivé zápaly stredného ucha, nosohltana, zápaly po úrazoch a operáciách. Používa sa aj pri ťažkých záchvatoch migrény a pri obličkových a pečeňových kolikách.

zdroj: aktuality.sk

Pokušenie

Niekedy je to v živote veľmi hriešne,
často to vyvoláva v nás pokušenie,
postupne sa ponárame do myšlienok,
nevieme sa zbaviť určitých spomienok,
spomíname na niekoho koho sme mali radi,
na človeka ktorého sme kedysi milovali,
často mávame s neho oči smutné,
všetko je také neraz bolestivé,
chceme čo najskôr začať odznova,
zostáva v nás bolestivá rana,
nevieme či budeme niekoho milovať,
či nám ten človek bude za niečo stáť,
čoraz viac sme vo svojom živote opatrný,
neveríme že niekedy budeme milovaný,
možno že sme už radšej sami,
lebo sme vo svojom živote zažili dosť bolesti,
postupne začneme všetko jasne chápať,
že už nechceme kvôli niekomu bojovať.

Podľa Medvedeva Rusko čelí najťažším hospodárskym výzvam v modernej histórii

 

Rusko doteraz nikdy nebolo nútené čeliť toľkým problémom naraz, ako v súčasnosti, vrátane pádu cien ropy a ťažkým západným ekonomickým sankciám. Avšak, prispôsobilo sa novej ekonomickej realite a dokonca sa ho podarilo stabilizovať, povedal ruský premiér Dmitrij Medvedev.

„Prvýkrát v ruských dejinách od rozpadu ZSSR sme sa dostali bezprostredne pod vplyv dvoch vonkajších šokov: prudkého poklesu cien ropy a vážnych, neopodstatnených sankcií. Naša krajina sa nikdy predtým nedostala do takej kombinácie problémov naraz,” povedal Medvedev v utorok vo výročnej správe Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

Realita sa v roku 2014  ukázala ešte zložitejšou ako tie najhoršie očakávania, podľa predsedu vlády. Porovnal pokles cien ropy na 9 dolárov za barel v roku 1998 so súčasnosťou „s ohľadom na meniacu sa kúpnu silu dolára a celý rad ďalších ekonomických faktorov a ukazovateľov”. Najnovšie sankcie sú najhoršími v histórii krajiny, povedal.

Ruská ekonomika utrpela v dôsledku sankcií významné straty. Podľa predsedu vlády ich niektorí odborníci odhadujú až na 25 miliárd eur. Negatívne trendy v ruskej ekonomike budú pokračovať po celý  rok 2015, dodal.

„V januári až marci klesol HDP o 2 percentá a objem priemyselnej výroby o 0,4 percenta. Najväčší pokles bol zaznamenaný v investičných aktivitách, “povedal Medvedev.

V prípade, že vonkajší tlak narastie a ceny ropy zostanú na extrémne nízkych úrovniach po dlhú dobu, budeme musieť fungovať v inej ekonomickej realite, ktorá je výzvou pre našu silu, povedal premiér a dodal, že je presvedčený, že by Rusko dokázalo žiť aj v takej realite.

Avšak ruský premiér hovorí, že súčasná kríza nie je tou najhoršou možnou, najmä preto, že situáciu sa podarilo stabilizovať. „Všetko, čo sa deje, je ešte stále ďaleko od toho najhoršieho možného scenára a mohlo by to byť aj oveľa horšie a ťažšie,” povedal Medvedev poukazujúc na nezamestnanosť, situáciu s cenami, stav bankového systému a výrobný sektor.

Tvrdil, že v minulom roku ruská vláda začala prijímať opatrenia, vychádzajúce z doterajších skúseností z krízy v roku 2008. Devízový trh sa upokojil a ekonomika sa postupne prispôsobuje plávajúcemu kurzu rubľa.

„Stále udržiavame relatívne nízku úroveň verejného dlhu. Deficit federálneho rozpočtu, aj keď sa mierne zvýšil, zostane podľa výsledkov za tento rok na ekonomicky bezpečnej úrovni. Nezamestnanosť zostáva v rozumných parametroch, dokonca je oproti porovnateľným podmienkam v iných krajinách nízka, “povedal Medvedev.

zdroj: zemavek.sk

Sloboda slova v dnešnom chaotickom svete

Stále som premýšľal že či o tom čo sa nás reálne týka mám napísať, skrátka je to zložitá téma. Treba si uvedomiť že v časoch kedy sme ovplyvňovaný rôznou propagandou a tým ako je nám vymytý mozog, tak je raritou čítať nejaký rozumný názor. Skrátka žijeme vo svete, kedy množstvo webov šíri rôzne konšpiračné bludy a samozrejme kopec ľudí tomu uverí, lebo samozrejme sa treba prispôsobovať určitej spoločnosti. Naša naivita je niekedy taká, že nad tým musíme neraz pokrútiť hlavou. Treba si uvedomiť, že prakticky sloboda slova ako taká funguje, ale prakticky si človek musí rozmyslieť že čo má povedať, lebo sa vždy nájdu určití ľudia čo sa vedia iba urážať. Kopec blogerov čo sa priamo zameriava na názory určitých ľudí, tak samozrejme ich názor radšej zhodí, než by sa mali nad ním zamyslieť. Skrátka pociťujem že niektorí ľudia majú komplexy, lebo si myslia že ich názor spasí svet a popri tom ich názor uráža iných ľudí. Treba si uvedomiť že nie sme v socializme, kde každého človeka za nejaký názor čo vyjadril zavreli do basy. Je 21. storočie a všetko v našom svete funguje absolútne inak, všetko funguje na základe verejnej mienky a určitej demagógie. Ako sa hovorí že človek môže povedať všetko čo si myslí, ale skutočnosť je taká, že žiaden človek túto možnosť nevyužíva. Viacmenej ak je nejaký reálny problém tak sa ľudia o ňom boja hovoriť, lebo si myslia že sa im niečo zlé stane, ak niečo povedia. Ale nestane sa im v skutočnosti nič, len tie názory môžu kopec ľudí ovplyvniť k nejakej zmene alebo sa tá druhá strana nebude pozerať zrovna priaznivo. V skutočnosti sa zo slobody slova stal nástroj pomocou ktorého sa klame, ako česť tým čo sa neboja povedať pravdu bez ohľadu na daný následok, len je na nás ako to dokážeme reálne prijať. Sme ľudia a často na niektoré veci verejné reagujeme absolútne prchko, okamžite sa kvôli tomu vytočíme a nepremýšľame nad tým, že či ten človek, čo to povedal nemal náhodou pravdu. Ale však stále platí v dnešnom svete, že pravda je niekde uprostred a nemôžeme vedieť či je vľavo alebo vpravo, to sa presne nedá určiť. Len najlepšie je si všetko overiť a proste nepovažovať každú somarinu za pravdu, lebo po internete sa neraz šíri kopec hoaxov a neoverených správ, ktorým uverí každý tretí človek.

Sme sa dostali do úrovne, kedy sme na strane určitých ľudí a popri tom, stačí si zachovať svoju vlastnú tvár a nehrať to na dve strany. Samozrejmosťou je to, že ako sme ovplyvnený vecami ktoré nám určitý človek prednesie vo svojom blogu alebo nám ich prednesie cez nejaké bulvárne médium. Ale je doslova odporné, ak niekto sa snaží cez bulvárne médium uraziť nejakého človeka, však toto je tak ľahké. Každý človek má právo povedať svoj názor a to čo si reálne myslí, samozrejme to nemusí byť priamo pozitívny alebo negatívny názor, teda stačí ak bude neutrálny a poviem že dané médium neuznáva a zároveň jeho prácu neodsudzuje. Skrátka treba si uvedomiť, že slovo ako také má strašne silnú moc priam ak ide o nejakú známu osobnosť ktorú poznáme s obrazovky. Ako jedným slovom dokážeme zmeniť absolútne všetko a môže to mať pre nás silné následky. Jedna z vecí ktorej človek najviac verí je propaganda a ňou sa samozrejme vyvoláva stav, kedy ľudia budú nenávidieť iný štát, lebo im je to tak povedané. Napríklad jeden taký reálny príklad je, že ľudom povedia, že je Rusko zlé a že majú vojakov na Ukrajine. Toto už je propaganda, ktorá prakticky chce rozoštvať slovanské národy proti sebe a ktorou sú ľudia nakazený a veria tomu. Naša mentalita je prispôsobená veriť všetkému čo jej podstrčia iné bulvárne denníky alebo časopisy, ktoré vo svojich článkoch šíria demagógiu a nenávisť. Prečo nikto nejde do ulíc a ľudí sa nespýtajú, ako reálne žijú a potom každý človek dokáže nájsť pravdu v odpovedi obyčajného ľudu, ktorý neverí médiám a klamstvám čo sú v nich. Skrátka už sú ľudia presýtený tým všetkým hnusom čo sa šíri s každej jednej stránky. Najlepšie je ísť medzi ľudí a zistiť si všetky informácie a oni aspoň nebudú klamať, lebo vedia čo sa reálne deje. Hovorí sa o tom aká je tu demokracia a v skutočnosti ľudia bojujú s existenčnými problémami. V skutočnosti sa nepoukazuje na všetky veci v tomto svete, lebo dostávame pravdu v skreslenom obale, teda že tá podstatná vec, ktorú máme vedieť tak je skrytá. Skutočnosť je taká, že človek má obmedzené práva na to, aby niečo dokázal zmeniť a ak niečo chce zmeniť, tak sa to proste nestretne s uznaním. Ale pravdepodobne to tak má byť, že sú ľudia rozdelený na dva tábory a majú odlišné názory na život čo je s celkového hľadiska prirodzené.

V skutočnosti tá sloboda slova, ako si ju reálne predstavujeme, tak v praxi funguje inakšie. Pozerám neraz kopec webov a mnoho ľudí tam doslova nevie diskutovať. Všetko je proste také, že sa tam ľudia medzi sebou urážajú než by mali prijať názor nejakého iného človeka, ja sa vyjadrujem len vtedy, ak viem ako mám reagovať. Proste súčasné diskusie sú založené rasovej nenávisti a na tom, ako si diskutéri urážajú rodiny, toto skrátka nie je v poriadku a treba si uvedomiť. Neraz kopec webov pristupujú k tomu že danú diskusiu musia zablokovať, lebo ľudia sa v nej medzi sebou urážajú. Prakticky človek aj keď niečo v tej diskusii povie rozumné, tak ho samozrejme ľudia počastujú silnými nadávkami. Skrátka niektorí ľudia majú v sebe toľko nevraživosti, že nevedia premýšľať nad tým čo povedia a neraz mám pocit, že všetko hovoria v určitom amoku. V našom svete mi chýba proste určitá tolerancia a vzájomné pochopenie jeden druhého. Ako by sme na to nejakým spôsobom zabúdali, čo sa v konečnom dôsledku nemá vôbec stávať. Ako človek si povie že to je len názor a popri tom ten názor môže ovplyvniť strašne veľké množstvo ľudí a môže to s nimi skutočne zamávať. Proste musíme zvážiť všetky svoje pre a proti, aby sme dokázali odlíšiť dobré od zlého. Najväčší paradox v dnešnom svete funguje v odlišnosti určitých názorov, ktoré nezdieľajú všetci a k tomu sa samozrejme ešte dostanem. Ja nemám nič proti ľudom čo vyjadrujú názor na určitú situáciu, ale vždy sa môže stať že daný názor môže byť vytrhnutý s kontextu, čo sa stáva takmer vždy. Najväčšia chyba aká môže existovať je veriť, všetkým nepodloženým správam čo sa neraz objavia na internete. Internet je ešte silnejší nástroj než televízia a bulvár, lebo na ňom nájdeme všetko a najme konšpiračné teórie o veciach, ako sa mohli reálne stať. Proste vždy platí že to čo sa povie teoreticky, tak v realite vyznie úplne inak a nemusí sa to zakladať na pravde. Celkovo ľudstvo ako také je veľmi dôverčivé a dokáže sa uspokojiť s určitými situáciami v živote. Ja nie som zástancom falošnej ideológie, ktorá nejakým spôsobom ľudom vymyje mozog.

Som čítal určitý názor ako Adela Banášová bola odsudzovaná, len za to že vyjadrila svoj postoj voči časopisu Zem a Vek. Proste v dnešnom svete si treba uvedomiť že sloboda slova je dôležitá a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Nikde nepovedala že ho číta ani to že mu nejakým spôsobom fandí, len povedala že žijeme v určitej diktatúre a kto si myslí že nežijeme v diktatúre, tak mu riadne preskočilo na hlavu. Samozrejme pán Hvorecký by si mal dobre premyslieť svoje názory než ich vypľuje na verejnosť a za to že odsudzuje ľudí čo vo svojom živote niečo dokázali, plus vyťahovať nejakú minulosť je absolútny nonsens. Ja som nevidel nikde, že by Adela dakde povedala že je Zem a Vek super časopis, len konšpirátori a propagandisti klamstiev si to samozrejme takto museli vyložiť. Adela skrátka vyjadrila postoj že nie je fanúšičkou žiadneho média, lebo každé médium píše buď pravdu, polopravdu alebo výmysly. Každý názor čo je iný, tak je automaticky odsudzovaný, lebo sa neprispôsobuje pravidlám spoločnosti, lebo skrátka ľudia nie sú ovce, aby všade išli s pastierom. Je hlúpe človeka odpísať len na základe toho, že má voči niečomu iný postoj. Pre ľudí je absolútne neakceptovateľné aby mal niekto iný postoj, lebo sa s toho človeka stane nepriateľ štátu. Funguje to tak všade, skrátka ľudia radšej chcú žiť v klamstve, demagógii a v tom že im niekto vymyje mozog nejakou propagandou. Naša spoločnosť je strašne zle vychovávaná a čoskoro sa to prenesie aj naše deti, čo sa nám raz narodia. Celkovo veľká časť alternatívnych názorov je nepochopená, ale však ľudia si melú radšej svoju pravdu, ktorá v skutočnosti nie je pravdou, len je to prd, ktorý po čase vyšumí. Celkovo každý bloger čo chce o niekom písať, tak by si mal svoj obsah dôkladne premyslieť a nie vyťahovať na niekoho že je konšpirátor. Naša demokracia je v skutočnosti potláčaná ľuďmi čo sú omnoho silnejší než my, teda mám pocit že je to skôr korporatokracia. Skrátka obyčajný ľud sa proste nedovolá žiadnej spravodlivosti a toto je doslova vrcholne nespravodlivé a hnusné. Proste treba si uvedomiť, že človek by sa nemal nechať ovplyvniť všetkým a zároveň by nemalo na všetko reagovať tak, že tomu automaticky verí.

Treba si uvedomiť, že človeka netreba odsudzovať len preto že má iný názor. Nikto by sa nemal báť povedať, to čo reálne cíti a každý názor sa cení hoc by bol aj kritický. Neraz názory ľudí dokážu rozdeliť Slovensko na dva rozličné tábory, teda jedna strana verí klamstvám a druhá tým klamstvám neverí. Celkovo väčšia časť ľudí je znechutená s toho čo píšu médiá a že to čo píšu, často znie ako do neba volajúci blud. Všetci sme sa pre niečo narodili a každý človek na tomto svete je iný, teda netreba čakať na to, že všetci budú mať na všetko rovnaký názor. Aké by to bolo, keby všetci na jeden problém mali rovnaký názor, však by sme uverili každej jednej kravine čo človek zo svojich úst vypľuje. Celkovo odlišnosť v názoroch by nemala byť problémom, ale skôr ju treba brať ako devízu. Však je lepšie fungovať vo svete kde sú rozmanití ľudia, ktorí rozmýšľajú na všetky svetové strany. Nikto proste nemôže za to, že má iný názor na svet a rozhodne by nemal nikto ho nútiť k zmene svojho názoru. Sme malá krajina a každý človek na tomto svete má iné poslanie a nemožno čakať, že všetci budeme vo všetkom rovnaký. Ak má človek nejaký názor a je to hoc aj známa osobnosť, tak je iba na nás či ten názor akceptujeme alebo ho odsúdime, ale skrátka to tak v danej situácii človek cíti. Nikoho skrátka nemôžeme priviazať o stoličku a povedať tomu človeku, aby bol ticho, lebo všetci majú právo vyjadriť čo cítia. Ale neraz to má aj svoju odvrátenú stranu, že niekedy si treba dané slová čo povieme musíme riadne premyslieť. Ako si povieme že máme slobodu slova, ale neraz niektoré slová čo povieme človeku, tak mu môžu reálne ublížiť a slová bolia viac ako facka. Celkovo by si mal človek premyslieť, že komu sa zveruje zo svojimi tajomstvami, lebo neraz sa môže stať, že to človek ktorého máme radi, tak to v dobrej viere zneužije a urobí si na nás meno. Slobodu slova netreba zneužívať na to, že okamžite prídeme k niekomu a začneme ho nazývať idiotom, debilom a iným až priamo vulgárnymi slovami, čo radšej nechcem písať. Ako človek by sa nikdy nemal báť na veci pozrieť aj kritickým okom. Len je na tých ľuďoch potom či nás budú mať naďalej radi alebo nás okamžite odsúdia, je to skrátka len na nich. Niekedy je lepšie si dvakrát niečo premyslieť, než by sme mali okamžite pichať do živého a dráždiť hada bosou nohou.

Ako v našom svete je tak všetko uponáhľané, že už je ťažké odlíšiť čo je extrém a čo je norma. Mnoho ľudí sa chcú za niečím silno hnať, že potom neuvažujú nad tým čo je v živote skutočne podstatné. Celý náš systém funguje tak, že okamžite v ľuďoch ako takých nastáva chaos. Okamžite nastáva moment, kedy ľudia začnú všetko považovať za pravdu či to je tak v televízii, bulvári alebo v samotných časopisoch. Ako rozumiem ľudom čo si kúpia napríklad nejaký časopis alebo noviny, ale v skutočnosti v nich nenájdu nič pozitívne, len to, ako má niekto dom na Bahamách a kto v akom prúseri lieta. Ten kto sa neprispôsobuje pravidlám spoločnosti a chce sa nejako odlíšiť, tak sa stáva nepriateľom štátu. Doslova je ten človek hrozbou, lebo sloboda slova je v danej chvíli pošlapaná a tí čo ju ničia, tak tí okrádajú ľudí. Nepáči sa mi postoj niektorých čo sa hrajú na liberálov a radikalistov, lebo tí si myslia že tu nefunguje diktatúra a že nikto nám tu nič nediktuje. Ale opak je pravdou a funguje tu byrokracia, skrátka tí čo sú najmocnejší a ovládajú niektoré pozície, tak ukazujú svoju vnútornú aroganciu. Proste je to tak nastavené že tí čo chcú zverejňovať pravdu a chcú upozorňovať na nedostatky nášho systému, tak budú mať okamžite problém. V skutočnosti človek nemá na nič právo, teda nemá právo sa domáhať akejkoľvek pravdy. V skutočnosti tú pravdu samozrejme prekrútia čo už sa stáva v našej spoločnosti samozrejmosťou. V skutočnosti človek nie je moc slobodný, skôr je obklopený ľuďmi čo niečo sľubujú a nikdy to nesplnia, teda sa dá povedať že všetko robia účelovo. Celkovo sloboda slova by nemala podliehať cenzúre, ale bohužiaľ nej podlieha čo cítiť aj v rámci toho, že čo prezentujú neraz v správach sú priamočiare bludy. Skrátka televízia ako taká by nemala predchádzať cenzúre a mala by o určitých informáciach informovať pravdivo a nie iba na základe toho, aby to bolo skreslené.

Proste chcel by som dodať, že nech má človek na veci akýkoľvek názor, tak ich treba akceptovať. Celý život by mal proste fungovať na určitej dávke pochopenia a tolerancie. Najväčší problém v našej spoločnosti vidím v tom, že iný názor než ten svoj nevieme akceptovať. Skrátka sme už naučený takto žiť, teda žiť v konzumnom spôsobe vlastného života. Doslova je to divné, lebo za čias minulosti sme žili inak a nesťažovali sme na systém. Ale treba si uvedomiť, že ani v minulosti nemôžeme žiť celý život a zaseknúť sa v nej, ale môžeme na ňu si zaspomínať. Veľa vecí človeku sloboda buď dala alebo mu to vzala, každý sa na to pozerá podľa seba. Niekto má vo svojom živote viac šťastia a niekto ho má menej, niekto sa snaží viac a dakto sa snaží menej. Takto to funguje, že celý náš život je o šťastí a o tom čo si neraz vyberieme. Skrátka je to ako keď človek vyhrá v športke alebo v lote, treba si uvedomiť že človek nemá šťastie na všetko. Celkovo sám človek by si mal uvedomiť že čo reálne dokáže, človek by mal všetko robiť krok za krokom a nikam sa neplašiť. Ako človek by nemal prestať bojovať o to čo miluje a nemal by sa prirodzene vzdávať vecí čo má reálne rád. Každý človek dokáže byť sám sebou a každý človek dokáže sa odlíšiť a nekráčať s davom. Vždy na všetko sa dá nájsť riešenie, ale treba k tomu mať zdravé chcenie, lebo ten kto nechce tak bude stáť na jednom mieste a nikam sa neposunie. Ako človek je vo svojom vnútri slobodný, ale miestami má pocit, akoby mal okovy na nohách. Vždy sa dá v našom živote nájsť riešenie, ktoré pomôže všetkým a nielen jednému človeku. Celkovo ľudia by mali mať zdravú sebareflexiu a vedieť sami seba zhodnotiť. Dôležité je, aby sme si medzi sebou neklamali a nehľadali na sebe chyby, len preto že máme iný názor na svet. Všetci máme právo vyjadrovať svoj názor, len je na nás či to budeme robiť dobre alebo zle a musíme vedieť odhadnúť svoju vlastnú hranicu. Ak prídeme na to, čo je v skutočnosti naozaj správne, tak pre nás to bude veľké plus do života. Nebojujme proti sebe, ale radšej sa medzi sebou spojme a hľadajme riešenia ako všetko meniť k lepšiemu, ešte máme nádej.

Výpalníci, DPH-čkári, tunelári. Model Váhostav ovládol Slovensko

Z neplatenia faktúr sa u nás stal fenomén. Drobní stavebníci sa nevedia dovolať spravodlivosti.

Sedemnásť rokov som podnikal v Čechách a bratia Česi sa zachovali vždy spravodlivo. Prišiel som na Slovensko a tu mi až na jednu výnimku nezaplatili žiadnu akciu. Prišiel som už asi o 1,2 milióna eur. Takto opisuje podnikanie v stavebníctve Jozef Čegiň z východného Slovenska.

Ako subdodávateľ pracoval napríklad na stavbe Kunsthalle v Košiciach rámci projektu Európske mesto kultúry. „Vyzývali sme firmu, aby prevzala stavbu, nikto sa neozýval. Potom sme zistili, že stavba je už skolaudovaná a sfunkčnená a nám peniaze nikto nedal,“ opisuje Čegíň.

Nepomohli ani listy na ministerstvo kultúry, premiérovi Robertovi Ficovi, do Bruselu, alebo trestné oznámenia a žaloby na súdoch. Napokon s podnikaním musel skončiť.

„Trestné oznámenie policajti odmietli bez toho, aby si vôbec vyžiadali účtovníctvo firmy,“ hnevá sa stavebník. Sám vie o viacerých ďalších firmách, ktoré dopadli rovnako. Viaceré z nich sa pre nesplatené faktúry dostali do existenčných problémov.

Po výpalníkoch tunelári

„Najprv tu boli výpalníci, potom olejári, DPH-čkári a teraz sú tu títo tunelári,“ hovorí bývalý elitný policajt Rudolf Cádra. Model Váhostav je podľa neho rozšírený po celom Slovensku.

„Trestnej činnosti sa vždy darí tam, kde zlyháva činnosť štátnych kontrolných a represívnych orgánov,“ vysvetľuje Cádra. Mechanizmus „nevyplácania subdodávateľov“ je podľa neho založený spravidla na podozrení zo spáchania trestných činov poškodzovania veriteľa, alebo zvýhodňovania veriteľa.

V oboch prípadoch na preukázanie trestnej činnosti treba účtovníctvo danej firmy. Len z neho môže polícia zistiť, či dlžník svoju spoločnosť vytuneloval, alebo uspokojil jedného veriteľa na úkor iného.

To sa však podľa Cádru často vôbec neudeje. „Prax je taká, že vyšetrovateľ po prijatí trestného oznámenia vypočuje osobu, ktorá mala spáchať trestný čin, táto to samozrejme poprie a vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietne s odôvodnením, že „podozrivý“ to poprel a „poškodený“ neuviedol nič konkrétne, a preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania,“ popisuje svoje skúsenosti pri zastupovaní poškodených.

Vyšetrovateľ odmieta

Vyšetrovateľ podľa neho v praxi spravidla nevyužije možnosť „zabezpečenia listinných podkladov“ a odmietne trestné oznámenie. Cádra dodáva, že polícia poškodeného zvykne inštruovať, aby svoj problém riešil v občianskom súdnom konaní a že trestné právo slúži len ako konečná možnosť.

„Táto argumentácia síce vyzerá dobre, ale je absolútne nefunkčná, keďže v „civilnom súdnom konaní“ je dôkazné bremeno na strane poškodeného, čiže poškodený je ten, ktorý ak chcel, aby súd o jeho podaní konal, musí súdu predložiť dôkaz nachádzajúci sa len v účtovníctve dlžníka. A keďže nemá možnosť, ako sa k takémuto dôkazu dostať, je jeho podanie vopred odsúdené na neúspech,“ pripomína právnik.

Nezabezpečení veritelia Váhostavu, či Doprastavu majú tiež mizivú šancu, že im stavební giganti zaplatia ich pohľadávky. Môže ich však aspoň trošku utešiť to, že ich prípady vyšetruje polícia. V oboch prípadoch prebieha trestné stíhania vo veci pre poškodzovanie veriteľa.

Pripravujú noty

Desiatky trestných oznámení na iné stavebné firmy, čo za pochybných okolností neplatia faktúry, skončili „v koši“. Do budúcna sa to môže zmeniť.

„Polícia v spolupráci s generálnou prokuratúrou pripravuje metodiku vyšetrovania obdobnej trestnej činnosti, pri ktorej dochádza k nezaplateniu faktúr subdodávateľom,“ argumentuje policajný viceprezident Milan Lučanský.

Chronickí páchatelia sa podľa Cádru snažia pri najmenšej námahe dostať k čo najväčšiemu zisku a, samozrejme, za čo najmenšieho rizika.

„V prípade páchania trestných činov poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa je v súčasnom stave riziko konania štátnych orgánov nízke, a preto je táto problematika samozrejme záujmom rôznych kriminálnych živlov,“ tvrdí Cádra.

Ak sa nič nezmení, môže sa podľa neho v rámci vývoja organizovanej kriminality na časovej osi po výpalnom, olejoch, nebankových subjektoch, liehoch, dph-čkách, činnosť nevyplácania faktúr za objednaný tovar a služby stať ďalším fenoménom tohto vývoja.

zdroj: aktuality.sk

Pochod 2

Mnoho ľudí si určite spomína na to, ako som písal o tom že každý človek má svoje myšlienkové pochody. Vo mne sa stále nič nezmenilo, len mám iné postoje voči životu a inak rozmýšľam nad tým čo mám reálne spraviť. Snažím sa viac na veci klásť dôraz a netváriť sa tak že som spasiteľ sveta, ako niektorí ľudia. Mnoho ľudí robí rozbroje a a vyvolávajú búrku, ktorá trieska do ich hlavy. Nemám strach bojovať voči určitým veciam a povedať si, že určité veci v živote zvládnem. Za posledné obdobie som prišiel na to, že ľudské správanie ako také sa neskutočne zmenilo a že nie všetci sa dokážu tváriť ako najlepší kamaráti, stačí jedna nejaká zmena a človeka okamžite odsúdia, len preto že má iný postoj voči svetu. To že mám iný postoj k nejakým veciam, tak to neznamená, že budem prezliekať kabáty ako to robia naše novinové modelky na čele s Novým Časom a iným pochybným bulvárom, čo sa snažia rozdeliť svojimi názormi spoločnosť a snažia sa ju viacmenej polarizovať. Už je to smiešne, ako sa všetci snažia s bulváru snažia šprtať do súkromia, niekedy mám akoby tí novinári boli v zadku toho človeka, ktorého majú na muške. Tomu sa vraví dokonalá taktika, ktorá prakticky nemá nejakého priameho víťaza, lebo chyba sa stane na oboch stranách, ten čo sa snaží pútať na seba pozornosť je ešte väčší blázon než bulvár, ktorý sa rýchlo chytí danej slamky. Niektorí ľudia sa nechajú cielene nachytať bulvárom pri nejakej činnosti a niektorí čo nechcú odhaľovať svoje súkromie, tak tých ľudí vypátra náš bulvár. Je zaujímavé že ako funguje novinové magorenie a ako dezinformácie sa šíria rýchlosťou blesku a ovplyvňuje stádo. Skrátka ten najväčší cieľ je v tom, že teba zmanipulovať čo najviac oviec, ktoré sa postupne chytia do siete plnej klamstiev a demagógie. To čo počujeme, tak absolútne tomu veríme a najviac je dôležité oklamať divákov v priamom prenose. Takto funguje náš systém a naša naivita ako pristupuje k určitým situáciám je totálne divná.

Ako mnoho ľudí chce voči niečomu bojovať a protestovať, len vždy to končí tak že ich ľudia odvedú do basy. Systematicky ľudia voči tomuto systému toho moc nezmôžu, lebo jedným problémom sa nevyriešia všetky ostatné a to čo by sa malo riešiť sa zametie pod koberec. Poviem to takto, ja rozumiem aktivistom čo sa snažia chodiť do ulíc a snažia sa nejakým spôsobom demonštrovať svoje postoje. Ale posledné nevraživé postoje medzi jednou a druhou stranou sa mi nepáčia, teda obom nechcem robiť reklamu, ale sú to proste ľudia, čo sa snažia nejakým spôsobom odhaľovať pravdu. Ale v skutočnosti súhlasím z jedným, že nestačí iba vyriešiť jednotlivé kauzy, ale treba riešiť celý tento systém, ktorý je doslova chorý a ťažko sa dá vyliečiť. Ako rozumiem tým čo sa snažia niečo robiť a poukazovať na niektoré pochybné skupiny, čo na Slovensku robia iba hanbu. Skrátka je veľa zbohatlíkov čo si nakradli a smejú sa nám rovno do ksichtu, že ako nás ošklbali ako také divé husi. Proste náš systém neskutočne podporuje zločinecké praktiky tých najvyšších záujmových skupín, ktorí Slovensku nerobia dobré meno. Skrátka bežný občan sa spravodlivosti nedovolá nikde či to je na polícii alebo na súde. Proste občan sa stretáva maximálne len s aroganciou ľudí, ale aby im niekto pomohol v tej najťažšej situácii, tak na to zvysoka kašlú. Vždy si ľudia najradšej pamätajú zlé veci, než by si mali pamätať tie dobré a toto je absolútne divné. Naši politici sú ako besní kohúti, ktorí ako keby sa stretli dakde na farme a obviňovali sa za tie najväčšie kauzy. Skrátka schvaľujú sprostosti ktoré škodia, každému jednému človeku na svete a nikam sa tým Slovensko nedostáva do lepších čísel. Nepochopím myslenie politikov a to, že prečo schvaľujú somárske zákony, ktoré v praxi reálne nefungujú a nechvália zákony čo fungujú. Niekedy skrátka stačí odkopírovať daný zákon čo funguje a zaradiť ho do hlasovania a politici by sa v rámci rozpravy k nemu vyjadrili. Všade na svete funguje ústava a u nás sa maximálne porušuje, ale samozrejme je to v poriadku. To je najviac smutné, že politik by mal tiež niesť trestnoprávnu zodpovednosť za to čo spraví.

Nadviažem ešte na jednu vec, nepáči sa mi spôsob ako fungujú určité médiá a televízie. Snažia sa doslova podsúvať informácie, ktoré sa snažia v ľuďoch vyjadriť určitú nenávisť. Za najväčšiu frašku považujem, ako v rámci situácie na Ukrajine sa snažia vykresliť Rusko ako to zlé. Ako raz poľský minister vyjadril určitý názor že ľudí čo boli väznení v koncentračnom tábore v Osvienčime akože oslobodili. Ale skutočnosť je taká, že Sovietsky zväz zachránil množstvo ľudských životov. Tá ďalšia podstatná vec je, ako sa šíri proamerická propaganda voči Rusku a tou propagandou sa riadia všetci ľudia, teda tí čo tomu samozrejme veria. Samozrejme naši politici chcú bojovať proti informačnej vojne, ktorá je plná nenávisti a šíria ju všetci politici. Skrátka chcem povedať jedno, že naša krajina chce pomáhať Grécku a Ukrajine, teda pri Grécku to bolo iné lebo skrátka bolo zadlžené až po uši, ale prakticky už sú za vodou. Ukrajina si nezaslúži ísť do NATO a ani do EÚ. Sankcie voči Rusku sú tá najväčšia zbabelosť akú mohli urobiť politici všetkých svetových veľmocí, teda sa tým EÚ totálne oslabila. Skrátka si musíme uvedomiť, že čoraz viac ľudia prichádzajú o prácu a neraz zanikajú firmy, ktoré vyrábali v domácom prostredí určité výrobky. Môže sa stať že určité výrobky, už nebudú slovenské, ale prejdú do západného sveta čo sa reálne deje. Celý kameň úrazu prečo sú tie sankcie, tak je to kvôli spadnutému lietadlu, kde kopec ľudí prišlo o život a samozrejme začali riešiť že Rusi zostrelili to lietadlo, prakticky od tohto momentu začalo všetko, spustil sa Majdan, bol zvrhnutý demokraticky zvolený prezident a namiesto neho začali vládnuť ľudia čo namiesto toho aby riešili, ako nastoliť mier v Ukrajine a tak podporujú masovú genocídu a zabíjajú si vlastných ľudí. Proste ľudia v Donecku a Luhansku sa doslova každý jeden deň boja o svoje životy, deti sú v bunkroch a nemôžu ísť von dokým nebudú sami cítiť bezpečie. Základom toho všetkého je, že USA sa snaží znepriateliť slovanské národy a rozoštvať ich proti sebe. Samozrejme sa snažia žiť na úkor celého sveta a všetko obhajujú tým že chcú šíriť mier a demokraciu. Chcú ovládať celý svet a majú na rukách toľko krvi, že sa skrátka tá krv nedá zmyť, tak ako sa zmyť špina. Bombardovali takmer každú krajinu, ale týmto bombardovaním dokazujú že ich dlh je cez 50 biliónov amerických dolárov, takže ej reálne možné že celý ten americký systém skrachuje a rozpadne sa ako domček s karát.

V poslednej dobe som čítal, ako sa riešil trollizmus, len preto že ľudia Rusku fandia a držia s ním. Každý kto vyjadrí nejakým spôsobom sympatie, tak je okamžite považovaný za nejakého agenta alebo človeka čo sa snaží v diskusii vyvolať nejaký rozruch. Každý človek čo vyjadrí nejaký názor na Rusko, tak sa ľudia okamžite stanú trollmi, čo považujem za totálnu somarinu. Ale keby sa trollilo na iné krajiny a k nim by sa niekto vyjadroval, tak by to nikto neriešil lebo v určitých štátoch funguje dvojitý meter a u nás ten dvojitý meter funguje. Je nezmysel informačnou vojnou bojovať voči určitej propagande, ktorá je vymyslená. Nemám pocit, že by fungovala nejaká ruská propaganda, nemám pocit že by Rusi dačo pchali do hlavy ľudom a ani sa nebili do pŕs, že toto musí byť pravda a hento nie. Teraz majú ruskí motorkári a hneď je to nazývané provokáciou zo strany prezidenta, ale aká provokácia, len sa chcú previezť z jedného miesta na druhé, akoby to bol nejaký problém. Keby to urobili Ukrajinci alebo USA tak by nikto z našich politikov nič nepovedal a nenazval by to provokáciou. Samozrejme ľudia čo chcú šíriť nejakú pravdu, tak proste sú považovaní za bláznov, klamárov a šialencov, ale v skutočnosti bojujú za určitý cieľ. Ten hlavný cieľ je zmeniť celý systém tak, aby fungoval pre občanov a nie pre nenažrancov čo majú plné gágory peňazí, ktoré dostávajú s našich daní, teda aj na vlaky zadarmo, to išlo z nášho vrecka. Celkovo naša nevedomosť v trámci riešenia problému je takmer nulová, skrátka sa niektorí ľudia uspokojili z niečím, čo sa môže reálne stať. Teda môže sa stať, že príde niečo revolučné čo túto krajinu posunie do určitého smeru. Kameňom úrazu ľudstvu je nevedomosť a to ako rýchlo dokážu uveriť čo sú niekde popísané. Našou chybou je, že sa nevieme postaviť za reálnu vec, kopec ľudí sa o tom snaž, ale je ich až príliš malý počet. Samotní ľudia skrátka neveria v nejaké istoty a ak chodia voliť, tak v skutočnosti sú pod niečím tlakom. Mnoho ľudí neraz narieka nad systémom čo je nastolený, ale v skutočnosti si ten systém zvolili sami a podkopáva im reálne nohy.

V poslednej chvíli som začal chápať, že niektorých čo som považoval za najlepších kamarátov, tak teraz majú maximálne masku na tvári. Skrátka prevrátili kabát aj napriek tomu, že som pre nich urobil takmer všetko, čo som im videl na očiach. Viem ako sa snažím byť ku každému priateľský, ale čoraz viac viem že priateľstvo ako také je ľahko zneužité. Za svojho života som zažil skutočne všetko či dobrých priateľov alebo tých čo to na mňa len hrali. Celá táto hra na city má jednu vážnu trhlinu, že až na konci zistíme kto je náš skutočný priateľ a kto od nás reálne odíde. Možno to tak má byť a niekedy je lepšie nechať niektorých ľudí ísť, lebo sme pre nich maximálne na príťaž a uvedomujem si že dôvera je krehká ako také sklo. Neraz zisťujem že ako sa dajú ľudia zmanipulovať a dokážu veriť každej somarine len nie pravde. Celkovo je najväčší paradox ako človek sa dokáže znížiť k tomu, že okamžite uverí klamstvu. Prakticky tu funguje istá nevedomosť, ľudia si myslia že vedia všetko a v skutočnosti nevedia nič, dokonca nevedia prejaviť empatiu čo je dosť smutné. Radšej bude človek ovcou než by mal prejaviť svoj názor, lebo náš národ je ako myš čo sa skrýva pred každým problémom do diery. Prístup niektorých ľudí k problémom ma strašne mrzí, ale vyzerá to tak, že pre niektorých ľudí tak má byť. V živote treba všetko rozoznávať, dávať si na každého pozor, lebo ľudia menia rýchlo charaktery a dokážu rýchlo prevrátiť kabát. Teraz postupne človek prestávať rozmýšľať nad tým čo je reálnou pravdou a čo je klamstvom, lebo človek už to nerozlišuje. Skrátka žijeme v čudnej spoločnosti, kde človek si každý svoj názor musí nechať maximálne pre seba, lebo sa stane nepriateľom spoločnosti a okamžite sa stáva tým aj nepriateľom štátu. Niekedy človek musí držať jazyk za zubami, aby v skutočnosti prežil a toto zlaté pravidlo platí takmer na celom svete. Každý kto chce niečo odhaliť a voči niečomu bojuje, tak okamžite a bez milosti bude zabitý s tým že jeho zabitie bude ututlané. Skrátka všetko sa robí na úkor celého sveta, všímame si ako sa rýchlo dokážu meniť vzťahy a čo sa robí neraz v politike, tak nás strašne ovplyvňuje a my cítime, ak sa niečo reálne nerobí. Mať moc v skutočnosti nič neznamená, skrátka je to dočasný stav, ktorý časom odíde. Všetci čo si myslia, že sú najsilnejší na svete, tak im ten hrebienok z hlavy čoskoro spadne. Prakticky tu vznikol určitý nepomer, kedy si niektorí ľudia žijú až nad svoje pomery a niektorí žijú v chudobe.

Postupne som si začal vážiť tých čo to so mnou myslia úprimne, ale je ťažké odhadnúť takého človeka. Nedá sa odhadnúť charakter a nemôžeme povedať že kto je okamžite super. To by som mohol povedať okamžite na nejakého človeka, ale v skutočnosti toho človeka až tak dobre nepoznám. To je tak aj na internete, každý sa tam snaží byť hrdina, ale naživo si nič nedovolí do človeka, teda vyslovene treba povedať že pustí do gatí. Neraz to funguje aj na našej hip-hopovej scéne, kde si niektorí myslia že akí sú králi a popri tom je ich tvorba tak nudná, že ich musím vyslovene ignorovať. Skrátka s hip-hopu sa stala gýčová hudba pre publikum 13-15 ročných deciek, čo nemajú poňatie o čom je hudba, len počúvajú plytké texty o láske. Daktorí si myslia že keď dajú hashtag typu JBMNT alebo FADED že to bude v poriadku, samozrejme mnoho ľudí majú svoj určitý vzor, niekto sa oblečie tak, aby čo najviac šokoval a k tomu si dá ešte ruksáčik a ľudia mu to žerú. Kedysi najväčší pánko a dnes je s neho maximálne lyrická troska, ale za jeho minulosť ho budem vždy rešpektovať. Ako rozumiem že sa mnoho raperov snaží o nejaký progres, ale načo to robia keď sa nevedia trafiť ani do beatu, skrátka je to smutné, ak niekto žáner ako je hip-hop pichne nožom do chrbta. Stále si cením tých čo sa snažia niekam posunúť, niekto sa snaží dať nejakú progresívnu vec a môže to znieť bombovo. Len je smutné, že ako sa vytráca podstata toho, že vďaka čomu vznikla hudba a najme hip-hop. Ako rozumiem že niektorých hip-hop živí, ale čoraz viac sa šíri určitá vypočítavosť. Niektorí ľudia v hip-hope doslova potrebujú SOS, aby ich tvorbu dakto zachránil. Ale aj v takom hip-hope nie je vždy miesto na kamarátstvá, lebo tu funguje zdravá súťaživosť, ale mimo tvorby sa mnoho ľudí stretne a podajú si ruky. Niektoré veci čo som neraz počul, tak som mal pocit že sedím na nejakom kolotoči a okamžite sa mi začína točiť hlava a v rámci toho kolotočárskeho songu podčiarknutého ešte rovnakým klipom, kde človek má pocit, akoby by si ich skopala elektrina a nevedia o čom rapovať. Stále rešpektujem určitých ľudí zo slovenskej scény, pri ktorých môžem povedať že to robia skvele a neustále na sebe pracujú. Ako nehovorím že všetci musia okamžite rapovať do boombapu, stačí rapovať hoc aj do melodického beatu, každý by mal ísť s dobou, ale v tom zmysle, aby nebol zapredaný.

Každý človek by mal byť sám sebou a nie sa nechať každým ovládať. Kopec ľudí by nemalo veriť neustálym konšpiračným teóriám, lebo všade neraz sú napísané články, ktoré ľudí oblbujú a ľudia si automaticky myslia, že je to pravdou a v skutočnosti to nie je pravdou. Každý by si mal dávať pozor čomu verí a komu verí, lebo v skutočnosti to nemusí byť vždy to najšťastnejšie riešenie. Ja na to prichádzam každým rokom, že sú veci ktoré môžeme ovplyvniť a veci ktoré nemôžeme zmeniť. Kedysi som si myslel, že sú ľudia kvôli ktorým by som sa menil, ale zisťujem že mi to nestojí vôbec za to, lebo viem že sú v živote ľudia, čo si vážia človeka takého aký skutočne je a sú ľudia, pre ktorých sme dobrí len vtedy ak niečo od nás chcú. Je toho strašne veľa, že už sa niekedy nad tým radšej nepozastavujem. Vždy budem vedieť, že rodina a pár ľudí človeka dokážu podržať aj vtedy, keď budú iní ľudia proti a nejako voči mne bojovať. Napriek tomu že mám kopec myšlienok v hlave, tak nemám chuť z niekým bojovať a pretekať sa z niekým. Proste nechcem sa z niekým hádať o nejakej pravde, lebo každý môže na dané veci prísť sám ako to reálne je a uvedomiť si, že všetci sme na jednej lodi. Skrátka by na všetko mala platiť jednoduchá rovnica, že všetci sme si rovný a v skutočnosti sa deje niečo iné. Nie je to v poriadku, názory bývajú väčšinou roztrieštené a nepovažujem to za správne. Skrátka ľudia by mali držať spolu a nie si podrážať nohy, ale skorej ľudia radšej podrazia nohu než by mali stáť pri niekom. Poviem jednu vec, ktorá ma napadla, že podľa mňa introverti sú tí najmilší ľudia akí môžu byť a som rád že je ich pár ktorým sa dá reálne veriť, ja som tiež, ale však to nie je proste žiadnou prekážkou a predsudky treba zahodiť. Ako plynie čas, tak ku všetkému sa staviam inak než tomu bolo kedysi, som skúsenejší a nedržím sa všetkého. Radšej kladiem dôraz na kvalitu, než by som mal nezmyselne tárať do vetra a tvrdiť niečo čo nebude pravdou, lebo lepšie je si všetko overiť a hľadať tie správne zdroje. Verím tomu, že všetko v našom živote má svoj význam a že netreba vzdávať boj za pravdou, lebo každý kto za niečo bojuje, tak raz dokáže vyhrať a je jedno kedy to príde, raz to určite príde. Ako niekto hovoril že sa treba snažiť, ale niekedy stačí aj malá snaha k odhaleniu všetkých vecí.

Mali by sme jesť potraviny po záruke. Boj za menšie plytvanie jedlom sa začal

Nespočetnému množstvo odhalených potravinových škandálov malo pomôcť sprísnenie pravidiel pre predajcov. Paradoxne, najnovšie chcú obchodníci zabojovať za menšie plytvanie potravinami práve tým, že v obchodoch ponechajú aj potraviny po záruke.

Žiadne plytvanie

Európska legislatíva umožní členským krajinám odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín dátum minimálnej trvanlivosti.

„Ide o potraviny, ktoré si aj po tomto dátume, po určitú dobu, uchovávajú svoju kvalitu, a ktoré sú pri správnom balení a skladovaní bezpečné a vhodné na konzumáciu, ako sú napríklad ryža, káva, čaj, cestoviny a ďalšie“ vysvetľuje Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Obchodníci združení v aliancii – Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco návrh podporujú.

Hlavný dôvod celého, medzi najväčších svetových producentov potravinového odpadu patrí aj Európska únia. Podľa odhadov Európskej komisie sa totiž v celej EÚ ročne vyhodí asi 100 miliónov ton potravín, čo je v priemere 115 kg na obyvateľa.

Európania sú vraj nesvoji medzi označeniami „dátum spotreby“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“ na obale potravín. A preto potraviny po minimálnej trvanlivosti v obave, že sú nevhodné na konzumáciu, vyhadzujú.

Keďže odhady hovoria o tom, že do roku 2020 sa má množstvo potravinového odpadu v EÚ zvýšiť približne o ďalšiu pätinu, na 126 miliónov ton potravín ročne, Európska komisia dvíha varovný prst a pripravuje spomínané protiopatrenia, ktoré by mali pomôcť zvrátiť tento stav.

Vyčíslené je zníženie množstva vyprodukovaného potravinového odpadu v EÚ o 15 miliónov ton ročne a úspora zhruba 500 eur ročne na jednu domácnosť.

• ročná svetová produkcia potravín je 4 miliardy ton
• viac ako 30 percent z vyprodukovaných potravín sa neskonzumuje
• až 8,3 milióna hektárov pôdy slúži na pestovanie potravín, ktoré následne vyhodíme
• priemerný Európan vyhodí ročne 115kg potravín
• cena vyhodeného jedla je viac ako 750 miliárd USD
• na Slovensku je v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia až viac ako milión ľudí

Zarábajú na nás

Rezort pôdohospodárstva pristupuje k návrhom zatiaľ rezervovane. „Pokiaľ neuvedenie minimálnej trvanlivosti nebude ohrozovať zdravie spotrebiteľa, ministerstvo je naklonené podporiť takýto návrh Komisie,“ uvádza hovorca Peter Hajnala.

Slovensko sa zatiaľ zaraďuje ku krajinám, kde tieto potraviny musia obchodníci povinne zlikvidovať a za ich ojedinelý a náhodný výskyt v obchode sú dokonca prísne finančne postihovaní.

Takýto postih pritom nemá opodstatnenie, keďže ide o potraviny, ktoré sú aj podľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy SR stále bezpečné na konzumáciu a vo viacerých členských krajinách EÚ sa naďalej predávajú. Vrátane napríklad Českej republiky.

Slovenskí zákazníci si tak potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu nakúpiť v zahraničí. A to našej ekonomike vôbec neprospieva.

„My sa síce tešíme z ušetrených eur, ale zarobiť sme dali nie našim domácim, ale zahraničným obchodníkom. Nákupná turistika do zahraničia ale nemá nepriaznivý dopad len na našich obchodníkov, ale aj na rozpočet nášho štátu. Odvedené dane totiž nekončia v slovenskej štátnej kase, ale sú príjmom rozpočtov susedných krajín,“ zdôrazňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Plnšia peňaženka

Na druhej strane, predávať potraviny po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti by mohlo byť aj výhodné.

„Obchodníci ušetria náklady na likvidáciu potravín, pričom v mnohých prípadoch sa musia zlikvidovať potraviny, ktoré by bolo možné konzumovať. Ušetriť môžu aj spotrebitelia, keďže menej potravín poputuje z komory či chladničky do odpadkového koša,“ dodáva analytička.

Zabránenie nadmernému plytvaniu potravinami napomáha tiež aj ochrane životného prostredia, čo je prínosom pre ekonomiku príslušnej krajiny.

Prísnejšie pravidlá

Európska únia začala zavádzať jednotlivé zmeny pri označovaní potravín už začiatkom minulého roka.

Výrobcovia potravín musia označovať osobitne informácie pre alergikov. A to v zložení výrobku tak, že ho odlíšia inou farbou alebo štýlom písma či farbou pozadia.

Rovnako musia dbať na povinné údaje, tak aby spotrebiteľa nezaťažovali tým, čo tam uvedené vôbec nemá byť. Pritom, pri povinných údajoch je už predpísaná veľkosť písma 1,2 milimetra. Predtým stačilo, že bol text čitateľný na kontrastnom pozadí.

Najnovšie, od apríla tohto roka, všetky bravčové, kozie, ovčie a hydinové čerstvé, chladené alebo mrazené mäsá musia mať na etikete uvedený názov členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorej boli zvieratá chované a rovnako zabité.

zdroj: aktuality.sk

Selekcia

Chcel by som sa k tomuto vyjadriť a napísať zopár riadkov. V živote sa stretávame z rôznymi životnými situáciami, kedy musíme rozoznávať že čo je dobré alebo zlé. Počas celého života sa s tým človek musí stretávať, že niečo nám môže pomôcť a niečo nám môže ublížiť, záleží od množstva psychickej a fyzickej záťaže ktorú zo seba vydáme. Niekedy musíme jasne selektovať svoje činnosti čo máme. Môžme robiť niečo čo baví a naplní nás to šťastným alebo budeme robiť niečo, čo reálne nechceme. Budeme skrátka modernými otrokmi, ktorí sa budú prispôsobovať mainstreamovému trhu. Medzi verejnoprávnym a komerčným rádiom sú veľké rozdiely, ale najväčší rozdiel je v obsahu hrania hudby. Komerčné rádio samozrejme viac venuje priestoru zahraničnej hudbe ktorú ľudia vlastne chcú počuť, nezávislé rádio ako také nie je závislé na mainstreamovom vplyve a hrá aj slovenskú hudbu, teda u nás je iba jedno rádio čo je na dnešnú dobu škoda. Ako k počúvaniu rôznych rádií, tak som sa po celý čas pristupovať neutrálne a nevyvyšovať sa nad niekoho, treba si uvedomiť že je tu proste zdravá konkurencia a neskutočná súťaživosť že ktoré rádio prinesie fanúšikov čo najlepšiu hudbu. Dodnes som neutrálny a viem že v tom svojom, som spoznal kopec skvelých ľudí a som za nich rád. Ale napriek istému vedomiu 4 roky počúvam iné rádio, kde som spoznal skvelého človeka a verím že sa uvidíme naživo, aj napriek tomu že je na druhom konci Slovenska, teda je to viac ako 200 km, presne to neviem odhadnúť. Nechcel som sa k tomu hlbšie vyjadrovať, lebo som nechcel robiť búrku v poháre vody. Je to skrátka divné zistiť, že počúvam viacero rádií a snažím sa s každého si brať len to dobré. Proste všade mám svojich priateľov, ktorých si vážim a ktorým ego nestúplo do hlavy. V živote si aj na základe selekcie vyberáme tých čo sú naši priatelia a odlišujeme ich od tých, čo v živote pre nás moc toho neurobili. Určité rádiá počúvam viac než len rok, teda viacmenej ich počúvam dva zo súčtu všetkých rádií čo vysielajú po celom Slovensku. Okrem verejnoprávneho a nezávislého rádia, iné rádiá odmietam a nemám k nim skrátka dobrý postoj, teda nie že ich nenávidím, len mi proste nesedia.ich programová skladba, každý človek si to môže vyložiť tak, že ja voči niečomu bojujem a niečo haním, ale v skutočnosti to nie je pravdou. Každým rokom som sa na to, začal pozerať omnoho inakšie, skrátka je rádio bránou pre určitých umelcov a je ich štartovacia dráha k poslucháčom. Rádio ako také má dosť vplyv aj na predaj CD, čo potvrdzuje celosvetové meradlo, vďaka ktorému sa prestáva podporovať hudba, mnoho pirátov si radšej sťahuje hudbu, filmy, seriály alebo hry. To že sa hrá málo slovenskej hudby je fakt smutné, napríklad v iných krajinám tento systém funguje. Vo Francúzsku ako takom hrajú veľkú časť domácej hudby a minimum hudby mimo ich vlastného jazyka teda francúzštiny. Najväčšia chyba je že rádiá ako také si vlastne selektujú obsah toho čo budú hrať a to čo zahrajú, prakticky ľudia neznášajú, skrátka ľudia chcú hudbu, ktorá ich nebude nijakým spôsobom rušiť a biť im do uší. Rádio je pod tlakom poslucháčov a musia sa im na základe toho prispôsobiť. Toto kritérium v rámci rádií plní len Slovenský rozhlas pod ktorým je združených viac rádií. napríklad Rádio FM hrá každý deň 20 percent domácej hudby, hudby čo neruší poslucháča a čo mu pohladí uši a dušu. Ja nie som proti, ak niekto prinesie sviežu myšlienku. Ale teraz by som chcel prejsť k tomu čo chcem napísať. Nechcel som to písať sem na nástenku, ale skrátka mi to nedá, sú ľudia čo o tom vedia, ale nevedia o tom všetci. Som súčasťou Rádia FM, teda nie že priamo u nich pracujem alebo niečo iného, to nie. Vyberám hudbu do hip-hopovej relácie Bez Pózy a snažím byť nápomocný, teda každý deň sa snažím vybrať z hip-hopu a neo-soulu z hudobných žánrov ktoré milujem a pri ktorých sa cítim ako doma, ďakujem Edinke za dôveru a za všetko. Od štvrtka až do stredy vyberám tie najlepšie veci, neraz musím čakať na hip-hopové weby čo publikujú teda napr. DJbooth, 2dopeboyz alebo náhodne hľadám po iných stránkach. Prakticky selekcie robím od začiatku januára, takže sa snažím nejakým spôsobom pomôcť, nijakým spôsobom ma to skrátka nelimituje a stále dokážem fungovať nestranne. Každú skladbu sa snažím vypočuť viackrát, aby som zistil že či sa hodí do koncepcie relácie. Ak je niečo čo je v skutočnosti lepšie než to čo som vybral, tak rozhodne nahradím inou skladbou. Snažím sa dodržať určitú stopáž ktorá je ako to poznáme z iných rádií cez 3 až 4 minúty. Celkovo žiadne rádio nezahrá pesničku čo je pod 5-6 minút, napríklad je to tak pri hip-hope, lebo rádio musí dodržiavať určitý časový limit, napríklad je to pri moderovaných reláciách, kde je dôležité vyrovnať rovnováhu skladieb a rovnováhu toho hosťa, teda všetko zo všetkým skrátka musí sedieť a zároveň tá dlhá stopáž skladieb toho poslucháča dokáže uspať. Celkovo človek čo má čisto aj iné veci na práci ako moderovanie, tak to má celkovo omnoho ťažšie, celkovo sa musí starať o fanúšikovskú stránku, produkčne sa musí postarať o strašne veľa vecí a to dá dosť veľa práce. Samozrejme sa to všetko prenáša aj časovo a dosť to ide aj do psychiky ako takej. Ako robiť nejakú prácu nie je med lízať, môže to zobrať veľa času, veľa psychickej a fyzickej sily, ale v tomto prípade tej psychickej. Potom sa to prejaví aj na únave, prakticky človek vtedy šlape na 200 percent a na úkor psychických síl, ale však človek keď robí niečo čo ho baví a stojí si za tým. Nie som proti žiadnemu rádiu, len sa s istými vecami stotožniť nedokážem, ale kto by sa aj stotožnil. V živote je dôležité, aby sme vedeli rozoznať čo je dobré a čo zlé, neplatí to iba pri hudbe, platí to tak všade na svete.