365: 2012 – 2022 – Moji milovaní rodičia

Ďakujem vám za všetku nehu,

že mi v živote dávate veľkú lásku,

snažíte sa vždy môj život robiť lepším,

učíte ma byť čoraz viac ľudskejším,

prešli sme si v živote všetkými cestami,

za správne veci sme stále bojovali,

vždy ten boj mal skutočný zmysel,

vďaka vám som vždy správny impulz našiel,

dokázali ste vždy pochopiť všetky moje pocity,

už nikto nebude mať toľko dobroty v sebe ako vy,

viem že sú situácie kedy si robíte o mňa starosti,

lebo viem že ma máte skutočne radi,

žiaden človek na svete vás nedokáže nahradiť,

málokto ma bude vedieť bezpodmienečne milovať,

poznáte všetky moje radosti a starosti,

ale aspoň vieme že sme sa niekam dostali,

každá cesta životom bola kľukatá,

postupom času všetko do seba zapadá,

svet je plný rôznych skladačiek,

láska a pochopenie je ten najlepší liek,

ďakujem vám za všetky splnené sny,

ktoré zostanú navždy vo forme spomienky.

Sloboda duše

V živote je dôležité aby ľudská duša bola naozaj slobodná, aby sme neboli otrokmi spoločnosti. Aby sme my boli ako ľudia slobodnými. Niekedy sa podriaďujeme len preto, lebo sa ľudom bojíme povedať nie. A toto niekedy dokáže byť oveľa stresujúcejšie než niečo fyzické. Ľudia často niektoré veci robia iba preto že sú zaviazaní niekomu a je jedno komu. Sú zaviazaní priateľom, rodine a aj okoliu. Preto sa niekedy obetujeme na úkor vlastných záujmov ktoré máme. Fyzicky sme slobodnými všetci, ale psychicky nie. Riadime sa príliš často pravidlami a to nás voči iným úplne zväzuje. Namiesto toho aby sme sa samostatne rozhodli ako naložíme zo životom, tak necháme o tom rozhodnúť iných. Samozrejme treba rešpektovať ľudí a pravidlá, ale niekedy to môže nabrať rozmery vďaka ktorým sa tie hranice prekročia. Ak niečo urobím tak preto, lebo verím že je moja duša v tom úplne slobodná. Že môžem urobiť čo považujem za správne a nebude mi to nikým vyčítané. V rámci písania je moja duša slobodná a nie som nikým v tom ovplyvnený. Len ak by som urobil niečo čo je odlišné od spoločnosti, prial by som si aby to bolo rešpektované. A to že všetko a všetkých rešpektujem je štandardom, lebo sa to tak musí robiť podľa spoločenských pravidiel. Moja duša je príliš krehká a citlivá preto môžem určité veci vnímať citlivejšie. Všetci potrebujeme priestor na vlastné rozhodnutia a je jedno či sa to bude páčiť alebo nie. Naša duša musí byť slobodná, aby sme v tomto svete dokázali rásť. Samozrejme že sloboda duše je myslená v tom zmysle že človek nebude robiť automaticky zlé veci. Prišli sme na svet, aby sme v ňom robili veci ktorým ľudia nebudú rozumieť ale budeme im rozumieť my. Treba sa riadiť pravidlami, ale nesmie nás to obrať o našu vnútornú slobodu. Namiesto prežívania života, urobme všetko preto aby sme žili. Aby sme mali vlastnú vôľu a vedeli čo je pre nás skutočne najlepšie.