Archív pre júl 2015

Vnútorný pokoj

29. júla 2015

Som sa postupne dostal do bodu kedy v sebe určité pocity riešim. Nedeje sa to nejakým náhodným spôsobom ako by si človek pomyslel, ale sú za tým určité skúsenosti. Uvedomujem si, že som žil v určitom unáhlenom svete, kedy som sa viacmenej nestihol zo všetkého tešiť. To náhlenie a to brutálne tempo som nezvládal, proste žiadny človek nedokáže takto žiť. Každý človek od života má nejaké očakávania, nič sa v živote neudeje náhodou. Neviem či som na tento život tak zvyknutý, aby som si povedal, že chcem žiť v neustálom ruchu. Tomu že sa niečo deje v živote sa človek tak či tak nevyhne a bude tomu čeliť. Proste človek bude vo svojom živote premýšľať nad tým, že s kým chce reálne byť a pri kom by sa necítil dobre. Viem že nie je dobré s takýmito myšlienkami neustále bojovať a nejako si ich v danej chvíli predstaviť. Nikomu nevidím do hlavy že čo pociťuje a nikto nevidí do mojej hlavy. Kopec ľudí mi môže povedať že vedia čo cítim, ale v skutočnosti to nevedia. Ale celkovo to takto funguje v živote každého človeka že sa musí z niečím vyrovnať. Ja sa tiež zo všetkými vecami vyrovnávam a neraz musím určité zmeny prijať, napriek tomu že nechcem. Vo svojom živote mám rád keď je všetko pokojné a harmonické, nemám rád dusnú atmosféru plnú čudných pocitov a výčitiek. Nechcem sa do určitých vecí miešať, lebo je lepšie mať od všetkého svätý pokoj a patričný odstup.

Pravdepodobne mi osud vyberá ľudí s ktorými chcem reálne byť alebo si s nimi písať. Ja proste nedokážem robiť niečo umelo nasilu a pretvarovať sa. Vybral som si zlatú strednú cestu, ktorá je pre mňa tou najlepšou a pri ktorej sa cítim reálne šťastný. Nebudem fungovať podľa zavedeného vzorca, že toto musí byť tak a tak. Každý človek ako má právo smiať sa, tak má právo aj plakať. Je jedno či od smútku alebo od dojatia, skrátka to na človeka určitým spôsobom doľahne. Nebudem klamať a hovoriť, že na mňa určité veci nedoliehajú, lebo doliehajú a neraz menia celú situáciu. Som sa dostal do bodu, kedy som viacmenej neutrálny a kedy sa snažím veci udržať v určitej rovine. Teda nemôžem povedať že môj život bol omyl, skôr omylom boli určité životné rozhodnutia. Ale všetko ostatné vo svojom živote neľutujem, lebo to tak malo byť. Nie vždy si môžem všetko vyčítať, lebo za mnohé veci som prakticky ani nemohol. Ale vždy platí že s kým človek je, tak taký reálne je a toto sa ma moc netýkalo. S každým človekom prakticky dobre vychádzam a nepotrebujem robiť nejaké rozbroje. Mnohým veciam sa vyhýbam cielene, lebo viem že čo môžu pre mňa predstavovať. Ale nikdy sa nevyhnem tomu, že ma život nejakou silnou skúsenosťou kopne do zadnej časti tela. Aj v Rockym bola jedna motivačná myšlienka, že je jedno koľko krát nás život zrazí na kolená, ale že či sme ochotný to všetko uniesť a vstať zo zeme. Mne sa to stávalo stále, mal som neustále pesimistické reči o tom, ako sa nič nedá. Ale v skutočnosti sa dá všetko, len v živote okrem toho zdravia by mal hľadať aj vnútorný pokoj a nielen navonok ale aj vo vnútri.

Celý náš život je práve o tom, ako sa zo všetkým dokážeme vyrovnať a že či vôbec dokážeme bojovať. Nie každý človek dokáže mať pevnú vôľu a motiváciu v živote. Bolo v mojom okolí kopec ľudí čo psychický tlak na svoju osobu totálne nezvládli. Nakoniec prepadli depresii a nedokázali sa potom dostať s dna, lebo dostať sa s depresie je v živote človeka najťažšie. Depresia v človeku zničí absolútne všetko a aj motiváciu v lepšie žitie života. Toto sa mi stalo pri prvej skutočnej láske, pri ktorej som rozchod najťažšie znášal a cítil som že môj život nemal žiadny zmysel. Proste som nedokázal pokojne spať, trpel som depresiami najvyššieho kalibru. To že som spoznal iné dievča, ktoré ma postupne dostávalo s tých všetkých negatívnych pocitov bol najkrajší. Rozumela mi a doteraz mi rozumie, že som rád za také krásne priateľstvo. Ale aj rodina pri mne v každom ohľade či bolo dobre alebo zle, ale reálne stáli a budú navždy pri mne stáť. Moja bolesť s prvého vzťahu prešla úplne až štyri roky dozadu v novembri a v jeden rok sa všetko začalo určitým spôsobom meniť. Zistenie že mám sesternicu o ktorej som nikdy nevedel, pre mňa bol najkrajší a cítil som sa vtedy veľmi dojatý. Vždy je super vedieť v živote, ak má človek okolo seba niekoho blízkeho z rodiny a predsa to človeku dodá takú istotu. Zo stredného Slovenska je to pre mňa najlepšia sesternica akú mám a s ktorou sme povahovo rovnaký, ako mám rád aj tých ostatných z rodiny, ale to zistenie vo mne prebilo takmer všetko v mojom živote.

Zmenil sa mi život k lepšiemu a myšlienka ju vidieť naživo bola strašne silná. V jednej chvíli som okrem nej nevnímal nič, miestami som mal pocit že sa zastavil čas. Zrazu všetky myšlienky nám lietali po hlave samé a zistili sme že premýšľame úplne rovnako. Je akoby mojou vernou kópiou, možno že máme odlišné spôsoby života a inak vnímame veci okolo ale srdcom a dušou sa máme radi. Stretnúť sa s ňou a objať ju bolo to najkrajšie, čo sa mohlo v mojom živote stať a som rád že to vyšlo minulý rok dvakrát a veríme že to nebude naposledy. Proste ten pocit nájsť v niekom svoju dvojičku v myslení bolo super. Zrazu je celý svet krásny, ako človek vo svojom živote nájde spriaznenú dušu a to nemusí byť v citovom vzťahu. Niekedy fakt stačí v živote si nájsť, zopár priateľov ktorí človeka nepodrazia a ktorí ho reálne podržia. Proste vo svojom živote človek nepotrebuje mať materiálne veci, aby mohol byť skutočne šťastný a stačí sa uspokojiť aj s tým málom čo máme. Nech sa deje v našom živote čokoľvek, tak ho musíme nejakým spôsobom zvládnuť a dôležité je, aby bol človek pokojný. Ten v ktorom stále niečo lomcuje, tak sa nikam nedostane a maximálne sa môže dostať do jamy levovej. Vždy sa dá nájsť svetlo na konci tunela, napriek tomu že tam býva riadna tma. Ak človek večne tápe v minulosti a nebude sa pozerať do prítomnosti, tak to bude mať v živote riadne zložité a bude stále z niečím bojovať. Celý život je o tom, aby človek našiel samého seba a vytvoril si v sebe tú svoju vlastnú entitu. Entita je myslená ako vnútorné druhé ja človeka, lebo je iné premýšľať srdcom a iné je rozmýšľať vlastným rozumom čo nás často ovplyvňuje.

Ja som sa celý život určitým spôsobom hľadal a trvalo dlho nájsť v sebe určitú rovnováhu. Striedali sa vo mne rôzne pocity, kým som sa dostal do polohy v ktorej sa momentálne nachádzam. Ako moja povaha sa nikdy nejako nemenila, skôr sa menili životné priority. Neskôr som začal chápať, kedy musím povedať nie a s čím musím reálne súhlasiť. Ale celkovo ma dosť ovplyvnili ľudia okolo mňa, teda okolie a aj tí čo sú ďaleko. Každá zmena v mojom živote sa neudiala náhodne, ale za určitého podnetu s ktorým som sa vôbec nestotožňoval. Nebudem hovoriť že mám rád zmeny, lebo ich nikto nemá rád. Spočiatku som bol skoro vo všetkých veciach otvorený a do všetkého šiel s jasnou motiváciou, teraz viacmenej premýšľam o tom čo reálne spravím. Uvedomujem si, že koľko vecí v živote som robil prakticky bez nejakého rozmyslu alebo za účelom náhlenia. Všetky chyby v živote sa robia práve s toho, že všetko v živote chceme čo najskôr mať. Ale niekedy treba spomaliť a uvedomiť si, že nie je všetko zlato, čo sa skutočne blyští. Proste celý náš život je založený na maličkostiach, ktoré si uvedomíme až neskôr. Pochopíme že všetko sa v našom živote udialo s určitého dôvodu. Ako si každým dňom uvedomuje istých vecí a príde na to, že každý deň prináša iný príbeh. Príbeh na základe ktorého spoznáva nových priateľov a popri tom stratí tých s ktorými si vôbec nerozumie. Vážim si každého jedného rána a zistenia že si život užívam celých 24 hodín a nie polovicu dňa ako kedysi. Som rád že mi pomohla aj kamarátka ktorú poznám 7 rokov a že mám s ňou najlepšie priateľstvo a dostala ma do stavu uvedomenia. Som šťastný že mám v sebe ten svoj vnútorný pokoj a že mi nič nechýba, že môžem aj slobodnejšie myslieť.

Proste ten pocit byť sám zo sebou vyrovnaný je najkrajší, lebo viem že ma konečne nič nezaťažuje. Neviem kedy som sa tak reálne cítil, ale od septembra minulého roka to tak je. Ako som vďačný čo som sa naučil, ale myslím si, že škola života ma naučí omnoho viac a naučí ma slobodnejšie uvažovať. Neraz vo svojom živote stretnem náhodných ľudí ktorí sa popýtajú ako sa mám a o to viac som za to vďačnejší. Ako tiež sa nestretávam s každým, lebo nie pri každom sa môžem cítiť skutočne dobre. Ja sa radšej stretnem s tými priateľmi, ktorí sa chcú stretnúť preto, aby boli so mnou a nie iba s čistej vypočítavosti. Neraz chápem že koľko ľudí má vlastné životy a nie vždy to časovo vychádza, ale chce to skutočne všetko čas. Som rád, že som tam, kde som mal byť už dávno a že som skutočne vyrovnaný. Byť vyrovnaný je vôbec to najsilnejšie čo môže existovať v našom živote. Uvedomujem si, že náš život nie je vždy vo všetkom ideálny, ale o to viac sa človek musí naučiť zo všetkým žiť. Niekedy musíme padnúť na samotné dno, aby sme si všetko okolo seba uvedomili. Nerátajme s tým že náš život bude jednoduchý, lebo nebude a bude nám do cesty stavať určité prekážky. Len je na nás, či to dokážeme všetko nejakým spôsobom zvládnuť a zmena myslenia je základom celého úspechu. Robme veci tak ako ich cítime, ale robme ich s dostatočným rozumom a naučme sa priznať si chyby. Na svete nikto s nás nie je dokonalý a nemôžeme čakať že takí budú všetci. Každý má to svoje s čím musí reálne bojovať a každý by si mal zachovať pokojný postoj. V živote je dôležité, aby sa človek naučil stáť na vlastných nohách a aby sa nenechal všetkými ovplyvniť. Základom je byť sám sebou a to nás v živote posunie na iný level, na taký ktorý ešte budeme spoznávať.

Vnútorný pokoj som dosiahol, nielen tým že som chcel, ale aj tým že mi k tomu dopomohli ľudia. Proste cítim že ma vnútorne nič nerozhádže, maximálne len vtedy ak je niečo šokujúce, ale aj tak sa cítim pokojne. Robím veci čo ma bavia a mám pokoj od toho čo ma nebavilo a nijakým spôsobom ma to nenaplnilo šťastím. Lebo viem že ak milujem to čo robím, tak nikdy nebudem nešťastný. Lebo ak človek do toho vloží srdce a dušu, tak sa mu to v dobrom nejakým spôsobom vráti. Vnútorný pokoj nie je o tom, že chcem mať od všetkých pokoj a kašľať na nich, vlastne je to také upokojenie duše, mysle a srdca. Už keď si pustím hudbu, ktorá vo mne vyvoláva pokojné stavy, tak viem že radšej spomalím. Nepotrebujem sa plašiť a ponáhľať sa niekam, lebo nech sa deje v mojom živote čokoľvek, tak čas bude utekať tak či tak a ja to nezmením. Skrátka je to kolobeh života, ktorý funguje už dlhé storočia a musíme ho nejakým spôsobom prijať. Hlavne nesmieme sa chovať ako stádo oviec a nechať si nanútiť určitý spoločenský systém pri ktorom ľudia stratia rozum. Každý by mal nájsť v sebe určitý pokoj a nereagovať na každú jednu vec prudko, lebo neraz musíme v sebe pocity kontrolovať. Nie je to ľahké, ale vždy sa to dá a hlavne človek musí chcieť bez zbytočných výhovoriek, lebo povedať nedá sa dokáže každý. Každý človek dokáže mať zdravé myslenie a zdravý rozum, len sa nesmie nechať ovplyvniť všetkým čo sa deje vo svete. Ja sa vo veľkej časti nad vecami pousmejem a poviem si, že je super nebyť v stáde a mať svoje vlastné myšlienky. Ani jeden človek by sa nemal báť byť iný a nemal by byť ovplyvnený zaužívanými šablónami, lebo každý človek má právo slobodne myslieť a povedať veci čo skutočne vo svojom srdci cíti.

Reklamy

Cyprus je na dobrej ceste k ekonomickému ozdraveniu

27. júla 2015

Cyprus ešte musí zredukovať nedobytné úvery v bankovom sektore, stabilizovať verejné financie, ako aj urýchliť privatizáciu.

Medzinárodní veritelia vyzdvihli pokrok Cypru pri odbúravaní dlhov, no poukázali na potrebu ďalších reforiem. “Pri pohľade vpred bude rozhodujúce urýchlenie reforiem,” uvádza sa v spoločnej správe Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Informovala o tom agentúra DPA.

Cyprus ešte musí zredukovať nedobytné úvery v bankovom sektore, stabilizovať verejné financie, ako aj urýchliť privatizáciu a reorganizáciu verejnej správy.

Na druhej strane veritelia vyzdvihli pokrok v mnohých oblastiach, ktorý sa začiatkom tohto roka prejavil hospodárskym oživením a poklesom nezamestnanosti.

Finančná situácia bánk sa postupne zlepšuje, znižovanie dlhov napreduje a finančné ciele pre prvú polovicu tohto roka boli splnené s veľkou rezervou.

Cyperský bankový sektor zažíval celý rad problémov, ktoré v rokoch 2012 a 2013 vyvrcholili hlbokou finančnou krízou. Krajinu pred bankrotom začiatkom roka 2013 zachránili medzinárodní veritelia.

Od partnerov v eurozóne a MMF postupne prišlo 10 miliárd eur, samotný Cyprus musel na záchranu vynaložiť 13 miliárd eur. Ruku k dielu vo forme nútených poplatkov vtedy museli priložiť aj investori.

zdroj: aktuality.sk

TOP 10: Najlepšie skladby Linkin Park

25. júla 2015

Ako som pred mesiacom spísal že čo najradšej počúvam s hudby a s každého žánru tam bolo niečo, čo ma určitým spôsobom zaujalo. Ten predošlý rebríček ľudí oslovil a rozhodol som sa, že s tým budem pokračovať. Chcel by som teraz začať že ktoré skladby od Linkin Park považujem za najlepšie. Linkin Park počúvam pomaly 15 rokov a ich hudba ma myšlienkovo strašne ovplyvnila a najme ich texty. Ak nepočúvam ich hudbu, tak si čítam ich novinky s ich života a vždy sa poteším určitej informácii. Od Linkin Park mám napočúvané všetky albumy a neraz počúvam aj bočné projekty ako Dead By Sunrise a Fort Minor. Od 10-tich rokov mám taký jeden dlhodobý sen, zažiť ich koncert naživo a poriadne sa na ňom vyspievať.  Okrem ich albumov mám napočúvané aj remixové albumy, ktoré tiež majú super a na ktoré si pozvali kopec hostí. Ako klasicky aj upresním prečo dané skladby mám rád a čo ma na nich celkovo oslovilo.

10. Linkin Park – One Step Closer

Touto skladbou začínam práve s toho dôvodu, lebo vďaka nej som začal počúvať Linkin Park. Ich prvý klip som videl ako 10-ročný chalanisko, ktorému sa nikdy ani vo sne nesnívalo, že bude mať svoju obľúbenú skupinu. Ich spojenie nu-metalu, rapu a rocku bolo na tú dobu pre mnohých ľudí niečo nevídané. Dodnes ľudia Hybrid Theory považujú za jeden z najlepších albumov, kde boli zaškatuľkovaný do tvorcov nu-metalu. Klip jasne ukazuje že ako boli uletený, Chester mal blond vlasy a Mike ich mal červené, kedysi všetci členovia mali svoje vlastné skupiny kým sa rozhodli že sa spoja a začnú spolu tvoriť. Chester napísal túto pieseň, lebo chcel vyjadriť svoj hnev, ktorý ho ovládol ako vyrastal.

9. Linkin Park – Breaking The Habit

Určite mojou najobľúbenejšou skladbou je práve Breaking The Habit a nie je to iba o silnom klipe. Dodnes je táto pieseň najviac hrávaná či to je v rádiách alebo ju počuť v rôznych upútavkach. Ako Chester naspieval túto pieseň, tak text pojednával o človeku ktorý má tendenciu si ubližovať fyzicky a psychicky. Proste takéto obdobie mal aj Chester a neraz sa s tým stretlo kopec ľudí a aj ja. Vždy keď sa cítim smutne alebo mám pocit, že som nejakým spôsobom vnútorne na dne, tak si vždy pustím túto pieseň. Proste táto pesnička mi pomáha, aby som sa nevrátil do stavov kedy som mal depresie. Lyrickú myšlienku piesne Mike skladal 5 rokov, kým sa to podarilo dať do takej podoby v akej je skladba momentálne. Samotný klip vystihuje že proste človek má svoje slabšie chvíle a nejeden z nás je nejakým spôsobom citlivý.

8. Linkin Park – Bleed It Out

Ako každú chvíľu si uvedomujem že vybrať najlepší song z albumu Minutes to Midnight je čoraz zložitejšie, ale určite najsilnejšiu atmosféru má Bleed It Out. Mike spomínal že piesňou poukazuje určitú frustráciu a preto ten rap znie tak úžasne a autenticky, že tomu uverí skrátka každý. Celkovo na albume je to prvá pieseň ktorá obsahuje explicitnejšie výrazy. Celkovo tento song ako taký, znie ako poriadny párty hit a každý sa na ňom dokáže bláznivo vyskákať. Bleed It Out nechýba ani jednom koncerte a vždy ňou ukončujú koncerty. Klip jasne ukazuje že ako sa ľudia bavia a ako si užívajú danú párty. Pesničku púšťajú aj v rôznych TV a v rádiách len v cenzurovanej podobe, ale o to viac si získala ľudí.

7. Linkin Park – Iridescent

Už pomaličky sa dostávam ku štvrtého albumu A Thousand Suns kde Linkin Park opäť posunuli latku vysoko. Na každom albume je cítiť určitý odkaz a najme to, aké majú postoje voči svetu. Iridescent okrem toho že bola súčasťou albumu, tak skladba sa stala súčasťou soundtracku ku Transformerom. Táto skladba má čiernobiely klip, ktorý už všetci poznáme a druhý klip vznikol v rámci osvety Stars Of The Season, V rámci toho klipu sa poukazovalo na to, že neraz okrem dospelých ľudí bojujú s ňou aj deti, teda s rakovinou. Samotný klip ma rozplakal a som si v jednej chvíli vravel, že dlho som nevidel nič také silné, pri čom sa človek reálne zamyslí. Samozrejme v tej nemocnici sa snažia liečiť hudbou, snažia sa tie deti nejakým spôsobom upokojiť. V rámci tejto organizácie kopec ľudí prispelo a Linkin Park v rámci týchto detí usporiadali benefičný koncert.

6. Linkin Park – Castle Of Glass

Z albumu Living Things dáva Castle Of Glass, lebo samo o sebe má tá pesnička najsilnejšiu emóciu. Samotná pesnička sa stala súčasťou hry Medal Of Honor. Klip pojednáva o tom, ako sa chlapcov otec jedného dňa vybral na vojnu bojovať. Chlapcovi zazvoní neznámy cudzinec s tým, aby mu oznámil že jeho otec počas vojny zomrel. Iní členovia sa s vojny vrátili domov a chlapec sedel v izbe zo slúchatkach v ušiach. Neskôr sa pozrie na čiapku svojho tca, uvidí rôzne mapy, jeho listy a vojenskú hviezdu. Linkin Park boli v búrke zo skiel, kde samotný Chester spieval a klip mal silnú atmosféru. Postupne s chlapca sa stal muž, našiel si ženu svojho života, narodila sa mu dcéra a v otcových šlapajách išiel bojovať. Nakoniec sa stalo presne to isté a dcérka rozplakala. Samotný klip nám dôvod zamyslieť sa nad tým, že nie vždy sa človek môže s vojny vrátiť domov.

5. Linkin Park – Guilty All The Same (feat. Rakim)

Pre mňa z albumu The Hunting Party mám viacero silných favoritov a Guilty All The Same je toho dôkazom. Najviac mnohých prekvapilo že pieseň sama o sebe nás miestami vrátila do nu-metalových časov. Najviac prekvapivé bolo že The Hunting Party bol prvý album kde boli hostia, ak nerátame remixové albumy kde je to samozrejmosť. Milo ma prekvapilo že si vybrali Rakima ktorý je legendou zlatej éry hip-hopu a že je to raper, ktorého si veľmi cením. Skrátka legendy sa spojili s legendou, čo potvrdil nielen skvelý spev Chestera v slohách a refrénoch, ale že Rakim dal takú slohu až som mal zimomriavky a ukázal že prečo má status legendy a že ho má plným právom.

4. Linkin Park – Faint

Je strašne veľa skladieb ktoré by si zaslúžili byť v tej najlepšej desiatke, ale čoraz viac vybrať to najlepšie je strašne zložité. Netreba ani presnejšie opisovať o čom je klip, skrátka aj táto pecka funguje na koncertoch a s Bleed It Out sú to najsilnejšie a zároveň aj najkratšie skladby kde funguje sloha – refrén, sloha -refrén, bridž -refrén. Aj na túto skladbu si každý jeden človek zaskáče. Tiež text opisuje určitý stav teda frustráciu s niečoho a Mike to na rape fantasticky rozbalil. Skladbu nazvali Faint, lebo tento názov nemala žiadna iná kapela a Linkin Park boli prví čo tento názov použili v skladbe sa slovo Faint nevyskytuje ani raz.

3. Linkin Park – Numb

Som sa rozhodol že čo dám v skutočnosti na tretie miesto a som sa rozhodoval medzi From The Inside, Somewhere I Belong a Numb. Bolo to ťažké, ale tretie miesto vyhralo práve Numb, ktorú považujem za veľmi silnú a tú najsilnejšiu skladbu spoločne s Breaking The Habit. Samotný singel bol pôvodne vybratý nahrávacou spoločnosťou, ale nakoniec sa ukázalo že ten výber bol správny. Klip sa natáčal v Prahe počas európskeho turné na ktorom boli v roku 2003. Teda výber singla bol na podnet všetkých fanúšikov, ktorí Numb ako singel reálne chceli a Warner Bros ako nahrávacia spoločnosť im samozrejme vyhovela.

2. Linkin Park – Final Masquerade

Nemusím ani zdôrazňovať že prečo vyberám singlovky ku ktorým vznikajú klipy. Aby sa ľudom zaryli Linkin Park do hlavy nielen skvelou hudbou, ale aj tým že majú skvelé klipy a Final Masquerade toto potvrdzuje. Ako som spomínal že s The Hunting Party mám favoritov a túto skladbu považujem za tú najsilnejšiu v rámci posolstva. Samotný klip to potvrdzuje, že v našom svete sa toľko vecí deje ktoré si prakticky ani nestíhame uvedomiť. Pri tomto klipe som sa neraz doreval a Linkin Park tým klipom poukázali na to, že niečo na tomto svete nie je v poriadku a niekedy by stačilo zdvihnúť zadok a snažiť sa niečo na tomto svete zmeniť, po prípade by sme sa mali snažiť medzi sebou vychádzať lepšie a ľudskejšie.

1. Linkin Park – In The End

Ako sa neraz v živote vraví, že to najlepšie býva na samotnom konci a prvé miesto to potvrdzuje. In The End zo začiatku bola pre mnohých negatívnou piesňou kde spievali o tom že život sám o sebe nemá žiadny zmysel. Celkovo v klipe je ukázané ako funguje celý náš kolobeh života, že sa všetko prebúdza. Všetko začína tým že je Mike v púšti a postupne ako začne padať dážď, tak sa prebudia rastliny, živočíchy, príroda, kvety. Dážď ako taký znázorňuje život bez neho by všetko vyhynulo čím poukazujú na to, že v našej zemi ako takej musí raz za čas aj zapršať bez ohľadu či sa to niekomu páči. Počasie je dôležitou nevyhnutnosťou nášho života, ale rozhodne to nesmie presiahnúť extrémom na základe ktorého horia lesy alebo sú potopy.

BONUS: Linkin Park – Not Alone

Túto skladbu dávam najme preto, lebo jej vznik mal špecifický dôvod. 12. januára 2010 bolo na Haiti zemetrasenie, ktoré je dodnes považované za najničivejšiu katastrofu kde prišlo 230 000 ľudí o život. Okrem toho ľudia prišli o domy a bolo dosť zdevastované prostredie. Samozrejme sa všetci umelci spojili a vznikla myšlienka kompilačného albumu, kde výťažok z neho išiel na podporu tých čo prišli o strechu nad hlavou. Mnoho ľudí čo si ho legálne stiahlo, tak podporilo dobrú vec a celkovo sa na pomoc ľudom čo prišli o všetko vyzbieralo 270,000 amerických dolárov a všetky peniaze sa využili najme na humanitárnu pomoc, tým ľudom bolo zaobstarané jedlo, pitie a najme boli zabezpečené záchranné práce. Pri tej skladbe si každý človek uvedomí, že nikto by vo svojom živote nemal byť sám a mal byť byť s tými ktorých má rád. Samotný song ma dojíma k slzám rovnako ako celý videoklip, ktorý má v mojom živote špeciálne miesto.

 

Hľadáme nepoznané

24. júla 2015

Skúšame nájsť v živote niečo nové,
doposiaľ to zostáva nepoznané,
hľadáme v živote skutočné šťastie,
od ľudí ktorých najviac milujeme,
chceme mať istotu v určitom človeku,
musíme si získavať jeho dôveru,
postupne veríme že nás dokáže pochopiť,
že s nášho ľudského nešťastia nebude ťažiť,
raz možno bude nám skvelým priateľom,
ktorý bude rozumieť našim vnútorným pocitom,
chceme v živote nájsť niečo čo sme nepoznali,
ľudí pri ktorých budeme vedieť že nás podržali,
nechceme okolo seba žiadne klamstvo,
v ktorom bude použité falošné pozlátko,
do života ideme s tým že nájdeme nejakého priateľa,
veríme že raz s neho bude naša skutočná opora,
postupne skúšame niečo nové čo sme ešte neokúsili,
zisťujeme že do všetkého sme sa rýchlo rútili,
máme 13 a myslíme si že vieme o čom sú vzťahy,
postupne si vyčítame vo vzťahoch všetky možné chyby,
namiesto toho aby sme si užívali reálneho života,
zisťujeme že túžba mať vzťah v nás ešte nedozrela,
robíme kvôli láske neskutočne zúfalé veci,
kvôli ktorým by sme svoj život najradšej vzdali,
v živote zažijeme ešte mnoho momentov,
spoznáme v živote kopec skvelých priateľov,
zistíme že každý človek počúva inú hudbu,
nie každý rozpozná jej skutočnú hodnotu,
všetci radi v živote na niečo tancujeme,
radi neraz na dobrú pecku zaskáčeme,
celý život sa snažíme skutočne baviť,
nie všetci dokážu našu radosť stráviť,
ako sme mladí tak máme iné myslenie,
postupom času všetko v nás dozrie,
každým krokom sme čoraz skúsenejší,
postupne sa stávame aj opatrnejší,
hovoríme si že nikdy do tej rieky nevstúpime,
ale aj tak ľudom ktorých milujeme dávame šance,
ľúbime tých čo na nás reálne kašlú,
nemilujeme tých ktorí na nás nekašlú,
preferuje sa radšej zlý človek než dobrák,
ten dobrý je pre niektorých len žobrák,
postupne sú v láske prekrútené hodnoty,
málokedy sa nájdu nejaké výnimky,
všetko funguje len na pretvárke a klamstve,
mnoho ľudí nevie čo je to skutočné šťastie,
radšej si budú ľudia medzi sebou klamať,
neskôr zistia ako sa dokázali vzájomne sklamať,
výčitky budú lietať s každej jednej strany,
postupne si budú dávať silné facky,
myslíme si že žijeme sociálne,
ale v skutočnosti žijeme v určitej bubline,
veríme tomu čo nie je vôbec pravda,
odsúdia nás za to že nechceme byť súčasť stáda,
zisťujeme aké je jednoduché túto hru hrať,
ktorú nikto s nás nedokáže vždy vyhrať,
život nám pripraví strašne veľa prekážok,
len je na nás či urobíme nejaký pokrok,
postupne ako človeka poznáme a jeho povahu,
zisťujeme ako dáva zmysel nášmu životu.

Myšlienky

21. júla 2015

V živote je všetko postavené na určitých myšlienkach a je iba na nás, či sa nimi chceme riadiť. Celý život sa začneme zamýšľať nad tým čo sme dobre alebo zle, ale nikdy sme nezačali uvažovať, že či to tak náhodou nemá byť. V skutočnosti všetko v našom živote má určitý dôvod a nemôžeme pred tým zatvárať oči.  Neraz konáme podľa toho čo máme vo vnútri, teda srdcom a zabúdame používať rozum. Ako žiadny človek sám o sebe nie je hlúpy, ale zabúda sa reálne zamyslieť. Chýba ľudstvu určitá sebareflexia byť voči sebe kritický. Proste musíme sami seba, nejakým spôsobom vedieť zhodnotiť. Hlavne si nemôžeme donekonečna prihrievať polievočku a tváriť sa, že sa nič nedeje. Myšlienky sú silnou zbraňou a nie každý s nimi nakladá dobre, mnoho ľudí samozrejme ani nepremýšľa čo povie, len tak svoju myšlienku strelí s brucha a neodhadne či toho človeka neurazil. Žijeme v dobe paradoxov, kedy každá myšlienka by mala byť postavená na nejakom základe. Takto sa to dá porovnať aj s kritikou a hejtom, oba musia byť opodstatnené a nie bez príčiny na niekoho kydať. Všetko čo v živote povieme, tak musí mať nejakú priamu súvislosť s určitou situáciou. Ale základom je všetky svoje slová dôkladne zvážiť a potom niečo hovoriť, lebo človek sa musí vcítiť do toho, ako to budú vnímať okolo neho ľudia. Tak ak my sa delím na dobrých a zlých, tak aj myšlienky sa delia na dobré a zlé, teda respektíve sú pozitívne alebo negatívne. Ako rozumiem že medzi ľuďmi sa nájde jeden rebel čo to cíti inak než naša stádovitá spoločnosť. Proste je to super vedieť, že človek na niečo myslí a že má tú myšlienku v hlave. Systematicky by mal človek svoj život postaviť na jedinej myšlienke že bude sám sebou a nebude sa na nič hrať. Teda žiadne falošné ksichty, silené úsmevy a hlavne by si mal zachovať svoju tvár. Hlavné je nebáť sa veci, ktoré sú pre nás neznáme, lebo aj tak sa im raz musíme postaviť čelom či chceme alebo nechceme. Všetko máme len v svojich rukách a je na nás ako s tým naložíme.

Inšpektori opäť odhalili nedostatky v lekárňach

20. júla 2015

Najviac nedostatkov lekárňach zistil inšpektori v Trenčianskom a Nitrianskom kraji.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zverejnil výsledky kontrol lekární za prvý štvrťrok 2015. Niektorým chýbali tak ako vlani povolenia na zaobchádzanie s určenými látkami či mali neúplnú dokumentáciu.

Minuloročné pochybenia lekární ako nesprávne skladovanie liekov, nekvalitná čistená voda používaná na prípravu liekov či nedostatok odborných pracovníkov inšpekcia zatiaľ neodhalila.

„Za prvý štvrťrok sme vykonali 224 inšpekcií, závažné nedostatky boli zistené pri menej ako 1,5 percenta všetkých kontrolovaných lekární,” povedala pre TASR Diana Madarászová zo ŠÚKL.

Lekárne najčastejšie nevykonali zmeny v povolení na omamné látky, chýbali im povolenia na zaobchádzanie s určenými látkami, mali neúplnú záznamovú dokumentáciu či nedodržali interval metrologického overovania váh a závaží. Najviac nedostatkov zistil ŠÚKL v lekárňach v Trenčianskom a Nitrianskom kraji.

Inšpektori kontrolujú materiálne, priestorové a personálne vybavenie lekární. „Vo väčšine prípadov zistia menej závažné nedostatky. V prípade, že ide o vážnejší problém, podá ústav návrh na uloženie pokuty na príslušný samosprávny kraj,” uviedla Madarászová.

Vlani vykonal ŠÚKL takmer 1000 inšpekcií, za najčastejšie nedostatky v lekárňach vtedy označil nesprávne skladovanie liekov, neplatné povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a drogovými prekurzormi a nedostatok odborného personálu.

V dlhom zozname pochybení hygienici kritizovali aj slabú kontrolu čistenej vody, ktorá bola v niektorých prípadoch nekvalitná a ďalej sa používala na prípravu liekov.

zdroj: aktuality.sk

Generácia

18. júla 2015

Všetci máme svoje určité poslanie,
chceme veci s ktorých budeme mať potešenie,
stojíme v živote pred určitým cieľom,
uvedomujeme si to s reálnym pohľadom,
kedysi sme sa hrali vonku a vedeli hľadať priateľov,
zdolávali sme plno zaujímavých výziev,
naše hodnoty neboli kedysi takto pomýlené,
aj naše názory boli v spoločnosti rozumné,
každý vo svojom živote sa len dobre mal,
svojho života si plnými dúškami užíval,
neboli počítače a iné moderné technológie,
aj naše detstvo bolo omnoho krajšie a pestrejšie,
ľudia sa viac hýbali a hrali sa s loptou,
každý moment si užívali s vďačnosťou,
kedysi si ľudia zvonili na zvonček a písali listy,
písali si o tom aké spolu mali zážitky,
s radosťou sa chodilo aj na branné a mali súťaže,
tešili sa aspoň na chvíľku že sú niekde v prírode,
nikto neriešil počas detstva nejakú politiku,
deti sa tešili že navštevujú základnú školu,
predtým sa každý človek chcel rád učiť,
ale neskôr zistil že to nie je med lízať,
hrali sme sa s Pogami a zbierali Pokémonské kartičky,
sadli sme pred telku a mali sme konzolu kde boli žlté kazety,
nikto neriešil že či existuje nejaký virtuálny svet,
človek si vážil všetko aj na tráve rastúci kvet,
ľudia vedeli medzi sebou komunikovať s očí do očí,
neskrývali sa medzi sebou v domoch a boli viacej šťastnejší,
neskôr sa tie hodnoty v určitom bode zmenili,
už sme sa v niečom radikálne zmenili,
prišli nové technológie k nám do ruky,
držíme ich viac v rukách než milované osoby,
vedeli sme kedysi čo je to skutočná hudba,
začala sa nám páčiť každá jedna stupidita,
namiesto toho aby sme povedali človeku názor v realite,
tak sa radšej skrývame pred ľuďmi na internete,
pomaly už sa vytratila zo života zmysluplná diskusia,
pre každú maličkosť začína okamžite vznikať hádka,
mnoho ľudí uráža iných na sociálnej sieti,
ale málokto sa zamyslel nad tým či to niekomu neublíži,
naučme sa konečne jeden druhého si vážiť,
prestaňme sa medzi sebou obviňovať a nezmyselne hádať,
naša generácia v skutočnosti bolo omnoho iná,
verme tá súčasná bude rovnako ako my vzorná,
len už od 4 až 6 rokov samý iPod, tablet a Smartphone v ruke,
nevedia si vážiť ľudské pohladenie a rodičovské láskanie,
každý by chcel byť hrdinom v rámci virtuálnej reality,
ale pozrieť sa niekomu do očí na to ľudom chýba dosť odvahy,
v živote nie je všetko iba o materiálnych veciach,
ale malo by to byť o ľudských pochopeniach.

Reálne zamyslenie nad životom

15. júla 2015

Zasa sa ľudia hrajú patriotov, vlastencov a prekrúcačov reality. Vzájomné obviňovanie jednej alebo druhej strany mi príde ako hádky v parlamente alebo ako citové výlevy ľudí v krčme. Opäť sa našli tí čo veria prekrúteným informáciám a bulvárnym plátkom. Ja si kopec vecí prečítam, neraz sa nad tými vecami pousmejem a poviem si že nie všetko sa musí zakladať na reálnom základe. To fakt si niektorí nevedia užívať deň bez toho, aby neboli plný xenofobických prejavov a nenávisti. Všetci vieme čo sa deje vo svete čo hádam netreba zdôrazňovať. Nech sa deje čokoľvek v našej krajine, tak sa nesprávajme ako rasisti a predsudkári. Ako je ľahké robiť sudcu a súdiť všetko okolo seba. Predstavme si, že koľko cudzincov žije na Slovensku a nie preto že museli pred niečím utekať ako naši súčasní utečenci, ale prišli do našej krajiny, lebo vedeli že sa im bude v nej lepšie žiť a prijali sme ich medzi seba. Mnoho ľudí doteraz nevie čo je to multikulturalizmus, že je to prelínanie viacerých kultúr v jednom štáte. Pomyslime si, že keby sa riešilo ako pomôcť určitým ľudom ako reálne prechádzať hladomorom a iným ekonomickým problémom, tak by nikto nemusel nikam utekať. A tí čo utekajú do Európy, tak do nej utekajú preto, lebo ich územia boli bombardované lietadlami a dronmi, lebo im bolo zničené všetko čo kedysi mali, narušilo sa všetko skrz ekonomiku. Treba si uvedomiť že žiadny Slovák by nechcel žiť tak ako žijú v afrických krajinách kde doslova hladujú, nemajú peniaze na školy, nemajú na vodu, koľko ľudí v Afrike by bolo rado, keby napadol dážď. deti fetujú lepidlo. stále prebiehajú boje medzi Izraelom a Palestínou kde zomierajú ľudia. My namiesto toho aby sme žili, tak sa hádame pre neustále sprostosti, my vlastne ten život ani nežijeme, len sa umelo tvárime že ho žijeme. Vznikajú protesty a samozrejme sú ľudia škatuľkovaní, nevidím v tom nijaký zmysel. Každý človek čo za niečo bojuje, tak to nerobí preto, aby pútal nejako pozornosť, ale preto lebo má rád svoju krajinu a to že má niekto rád svoju krajinu, tak je automaticky zlé. Mnoho ľudí sa ohrádza voči štátu a systému však to je prirodzený jav, ale máloktorý človek niečo dokáže na svojej krajine niečo vyzdvihnúť, radšej každý bude hľadať negatíva čo je prirodzený zlozvyk Slovákov. Veľa vecí sa v našej krajine podarilo na čo samozrejme médiá cielene neupozorňujú. Na Slovensku máme miesta kde sa môžme kultúrne vyžiť, hory po ktorých môžme kráčať, pamiatky ktoré môžeme vidieť v galériách, tešiť sa s toho že máme kopec koncertov, festivalov, ktoré pritiahnu na Slovensko aj zahraničných turistov, môžme zažívať jednotlivé zážitky s priateľmi po prípade ich niekam zdieľať do sveta. Je načase sa zastaviť a uvedomiť si, že nie všetko treba vidieť iba jednou farbou teda čiernou. Možno fakt z niektorých vecí robíme zbytočného strašiaka. Treba sa zamyslieť, spomaliť, prestať rátať dni, vypočuť kvalitnú hudbu a užiť si nejako deň bez toho, aby nás vytočili nejaké správy.

Utečenci a multikulturalizmus

13. júla 2015

Poslednú dobu sme zaplavovaný článkami o utečencoch a o tom, že čo by sa stalo, keby vznikol multikulturalizmus a ako by to prebiehalo. Médiá sa predbiehajú v tom, že ktoré dá lepšiu a pravdivejšiu informáciu. Treba sa zamyslieť nad tým, že prečo začala vznikať takáto vlna, že imigranti idú do Európy a že čo ich k tomu vedie. Ale prejdem reálne k začiatku toho, ako to reálne začalo. Všetko začalo tým že Európska únia túto myšlienku chcela založiť na tom, aby iné krajiny vrátane Slovenska boli solidárne.  Ako chápem že treba prijímať aj iné kultúry, však v našej krajine je kopec ľudí, ktorý v nej žijú a naučili sa prispôsobiť našim zvykom. Ako celý čas som sa nad tým zamýšľal, že kto sú tí ľudia a aký majú za sebou príbeh. Treba si uvedomiť že nie všetci utečenci čo utekajú zo svojej vlastnej krajiny sú zo Sýrie, Líbye alebo Blízkeho východu. Len tu zohráva rolu jeden fakt, že či sa dokážu vôbec prispôsobiť, to je ten hlavný problém. Miestami sa môžu aj oni cítiť nedocenení, že ich nie všetky krajiny dokážu prijať medzi seba a to prečo sú ľudia skeptický a majú obavy, tak sa dá pochopiť. Títo ľudia môžu v určitých krajinách vyvolať chaos, čo sa reálne môže stať a krajiny samozrejme budú mať o starosť navyše. Kopec krajín ako Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Veľká Británia proste týchto ľudí nechcú, však každý si môže domyslieť prečo. V Maďarsku sa to prejavilo tak, že začali ničiť prostredie a hádzať kamene do áut a ktovie čo by robili u nás. Ale však toto by nerobili všetci, len koľko krát človek počúva informácie a samozrejme všetko povedia inak, než je v skutočnosti prezentované. S kopou utečencov sa môže stať že príde kopec pašerákov a medzi tými utečencami by mohli byť aj radikáli s Islamského štátu. Ako ľudia sa tak neboja len utečencov, ale toho že do určitých krajín prenikne islam a samozrejme nám bude vnucované určité náboženstvo.

Bol aj protest v Bratislave, kde 10 000 ľudí prišlo vyjadriť svoj názor, médiá zakaždým čísla prekrúcali. Samozrejme tých ľudí čo vyjadrili svoj názor, tak ich okamžite začali škatuľkovať a začali ich nazývať neonacistami, fašistami, extrémistami, teda takto začali nazývať slušných ľudí čo sa tam zúčastnili. Tí čo robili bordel, tak ich valná verejnosť zhodnotila k obrazu svojmu. Novinári čo písali o proteste, tak samozrejme sa snažili písať zaujato a proti ľudom, hodnotia podujatie na ktorom reálne ani neboli, teda ako česť výnimkám. Niektorí ľudia boli nazývaní aj kotlebovci, čo na môj vkus bolo dosť komické, skrz počítač vie každý hodnotiť. Teda každý by chcel robiť sudcu a popri tom ten protest mal jasnú myšlienku. Tá myšlienka bola založená na tom, aby každý občan sa nebál vyjadriť postoj voči utečencom. Miestami aj zlyhala organizácia, lebo kvôli niektorým sa museli zrušiť preteky cyklistov. Ako sa vnímam pozitívne že sa našli niektorí ľudia čo sa nebáli vyjsť na ulici a ukázali svoje vlastenectvo. To že je človek vlastenec, tak automaticky neznamená že je zločinec, len proste má rád svoju krajinu a bránil by ju celým svojim telom. To že sa objavilo zopár výtržníkov na mieste, tak to znamená, že to nebolo úplne zvládnuté. Len bolo nezmyslom všetkých ľudí hodiť do jedného vreca a prehliadali sa tí čo robili bordel. Aj naši politici sa ukázali nie práve v tom najlepšom svetle, keby v skutočnosti oni boli takí vlastenci a nerozkrádali tento štát, tak by samozrejme všetko bolo iné a naša spoločnosť by nebola tak polarizovaná.

Samozrejme sa treba dostať k samotnej podstate problému a to boli povinné kvóty. Ako európska únia schvaľuje rôzne typy zákonov a dá sa povedať že aj nezmyslov. Povinné kvóty boli založené na tom, že určitým krajinám bolo nanútené aby prijali určitý počet imigrantov.  Kopec krajín voči tomu vyjadrili odmietavý postoj najme Maďarsko a Veľká Británia, lebo si uvedomujú že následky by to mohlo mať.  Neskutočne veľa ich je aj v Grécku a v Rakúsku, postupne sú aj miesta ktoré obývajú preplnené. Proste je to veľký nápor a nedokážu ich prijať všetkých, čo sa v skutočnosti nedá. Samozrejme povinné kvóty boli zrušené a kopec krajín sa ich rozhodlo prijať na základe dobrovoľnosti, čo sa doteraz ukazuje ako nešťastná cesta. Najväčšia chyba aká môže byť je, že štáty to nemajú nijako ošetrené že ktorý utečenec odkiaľ je. Väčšinou sú to mladí chlapi, možno že časom privedú aj svoje ženy, ale niekde ukazovali aj niektorých čo mali zo sebou ženy a deti. Samozrejme s utečencami prichádza aj určitý moment, kedy sa človek doslova začína báť. Ten moment tkvie v tom, že islamisti a rôzny pašeráci, budú mať pocit, že sme im cielene otvorili dvere do Európy. Toto sa reálne môže prejaviť do budúcnosti, kedy sa človek doslova bude báť o svoj život a bude mať obavu s neskutočnej vlny násilia. Teda ani jedna krajina nechce, aby fungovala zmiešane, že polovica bielych a polovica tmavých ľudí. Najväčší problém je, že kopec krajín by sa rado postaralo o imigrantov, ale ledva sa vedia postarať o svoj vlastný ľud. Napríklad to tak je aj na Slovensku, že by sa trebalo starať o ľudí čo sú v totálnej biede a chudobe. To je chyba že sa nestaráme, ledva by sme sa dokázali postarať aj o imigrantov a nastal by v tomto neskutočný chaos.

S utečencami má neskutočnú súvislosť aj multikulturalizmus, ktorý môže celistvosť krajín rozbiť. V konečnom dôsledku to znamená že naše krajiny, by fungovali zmiešane a najme by bola zmiešaná kultúra a toto reálne nikto nechce. By nám bola vnucovaná kultúra, ktorú nikto reálne nechce a títo ľudia by sa mali prispôsobiť nám a nie my im. Vo vlastnej krajine sa niekomu prispôsobovať je totálna somarina a je to proti ľudskému rozumu. Tak keby Slováci išli do nejakej krajiny v zahraničí, tak by sa museli prispôsobiť danej kultúre a zvykol čo je prirodzené, ale určite by nikto nevnucoval svoje zvyky do iných krajín. Teda môže maximálne hovoriť o tom a samozrejme aj tí domáci hovoria o svojich zvykoch. Ako treba si uvedomiť, že kopec ľudí s celého sveta chodí na Slovensko a neraz odchádzajú s veľkou spokojnosťou. Ako každá krajina sa poteší s toho aj má nejakých turistov, lebo to samozrejme pomáha danej krajine prosperovať, tak ako to pomáha aj nám. Ako najväčší celosvetový problém je integrácia, teda prijatie a začlenenie určitých ľudí do spoločnosti. Ako chceme začleniť imigrantov do spoločnosti, keď do spoločnosti nevieme začleniť Rómov. Ako netreba hádzať ľudí do jedného vreca, ale treba ich deliť na prispôsobivých a neprispôsobivých. Lebo v skutočnosti je ťažké povedať, kto je dobrý alebo zlý, to sa ukáže až reálnou praxou a skúsenosťou s týmito ľuďmi. Tí čo budú robiť bordel a nebudú vedieť sa správať, tak ich treba deportovať do ich vlastnej krajiny a tých slušných nech si ich každá krajina nechá. Multikulturalizmus musí mať svoju hranicu a nesmie ísť do určitého extrémizmu, čo sa reálne môže stať. Hlavne je dôležité nemať zatvorené oči a tváriť sa že nič nevidíme. Naša spoločnosť celkovo dokáže prijať každého s otvorenou náručou, ale treba si dávať pozor komu je tá náruč otváraná a neotvárajme ju okolo seba všetkým.

Okrem toho všetkého sa ľudia obávajú aj islamu a toho že jeho náboženstvo bude vnucované ľudom. V rámci multikulturalizmu je islam to najradikálnejšie náboženstvo. V rámci neho uznávajú jediného boha Alláha a v mene neho by dokázali hoc aj zabíjať. Celkovo toto náboženstvo by dokázalo narušiť kresťanstvo ako také a jeho reálnu celistvosť. Ak by Islamský štát prenikol do celého sveta, tak nám hrozí destabilizácia, chaos a násilie. Ale treba sa zamyslieť že v skutočnosti to môže byť ešte horšie. Ale v skutočnosti Islamský štát nevznikol len tak s čistej srandy, vznikol na základe určitého podnetu a tí ľudia sú práve s krajín ktoré boli bombardované USA, Francúzskom, Veľkou Britániou a mnohých iných krajinách. Takže okrem utečencov, multikulturalizmu, tak tu ľudia nechcú aj islam ktorý je takou najvážnejšou hrozbou. Najväčšie zamyslenie človeka vedie k tomu, že keby sa nebombardovali krajiny, tak by sme žiadnych utečencov a islam riešiť nemuseli. Prakticky by sme si všetci svorne žili vo svojich vlastných krajinách. Každý zákon Európskej únie doslova sa snaží škodiť občanom všetkých krajín čo sú v eurozóne, tí mimo nej takéto problémy riešiť nemusia. Švajčiarsko a Rusko takéto problém neriešia, lebo nie sú závislé na vplyve korporačných politikov a iných oligarchov. Netreba hovoriť že niektorí zradili svoje vlastné národy a vlastný ľud, lebo bežný ľud to už dávno vie. Politika rozbíja vzťahy medzi inými národmi, nezmyselnými zákonmi a tým že ľudia danú zmenu vôbec neucítia. Teda ucítia určitú zmenu, ale rozhodne sa nedá povedať, že by smerovala k niečomu lepšiemu. Namiesto hádok a schvaľovania nezmyselných zákonov, tak by mala fungovať súdržnosť, jednota a rozumné riešenia daných problémov. Nikto by sa nemal hrať na liberála a každý politik by mal slúžiť občanovi, čo je jeho morálna povinnosť. Hlavne by sa žiadny politik nemal tváriť, že sa nič nedeje, lebo v skutočnosti sa toho môže diať okolo viac.

Aj protest v Žiline ukázal, že ľudia sa neboja prejaviť svoje názory a myšlienky. Bolo to omnoho kľudnejšie aj napriek tomu, že tam bolo 400 ľudí. Našťastie nebol ohľadom toho taký cirkus ako v Bratislave, ale aj tak ľud ukázal že nechce utečencov, islam a celkový multikulturalizmus ktorý by reálne rozbil Európu. Však každá jedna krajina má nejaké zvyky a ak by aj nejakí ľudia prišli, tak by sa mali naučiť prispôsobiť. Lebo ak to nedokážu, tak bude s nami reálne zle a bude zle aj s inými krajinami. Hlavne je dôležité, aby sme sa nenechali opiť rožkom a neverili všetkému čo píšu bulvárne plátky, lebo realita sama o sebe môže byť iná. Vždy sa môže niečo zmeniť a môže to na nás mať veľký dopad, ktorý si zo začiatku vôbec neuvedomíme. Lebo všetko príde neskôr a môže nás to reálne ovplyvniť v tom, že prestaneme veriť v určitú kultúru že je normálna. Ale určite by sme na základe tohto nemali zavrhnúť tých ľudí čo reálne utekajú pred vojnou a hľadajú nový domov. Samozrejme týchto ľudí začali deliť na tých čo utekajú pred vojnou a na tých čo sú ekonomickí imigranti. Len je ťažké tých ľudí reálne rozlíšiť, lebo ich je strašne veľa a ešte ťažšie je ich nejako zadefinovať. Treba si uvedomiť, že najväčšie riziko príde vtedy, ak by sa reálne dokázali priživovať na sociálnom systéme a nič nerobili, lebo aj toto sa reálne môže stať. Treba si uvedomiť vážnosť situácie dokým nebude neskoro, ako naša krajina je tolerantná a dokáže otvoriť dvere každému, kto sa dokáže reálne prispôsobiť. Ale nemala by otvárať dvere tým čo v nej budú robiť bordel a ktorí budú ničiť verejné priestory, hlavne je dôležité aby situácia sama o sebe nebola vyhrotená. Ako aj medzi tými ľuďmi sa môžu nájsť dobráci, ale že ktorí sú takí je ťažké odlíšiť. Celkovo je aj chybou všetkých zovšeobecňovať, lebo fakt tie ľudské príbehy človek vôbec nepozná a hodnotí niečo čo ani nepozná.

Treba si uvedomiť, že všetko v živote by malo mať určitú hranicu. Najme si treba uvedomiť že nie všetci utečenci musia byť vyslovene zlí. Len miestami možno máme aj skreslenú predstavu o nich, lebo nie všetci sú s území o ktorých píšu médiá. Aj to jablko čo rastie zo stromu, tak nemusí byť vždy červivé a tak je to celkovo s ľuďmi v našom živote. Najlepšie situáciu vedia ohodnotiť tí čo s imigrantmi reálne boli alebo tí čo ich správanie zažili. Mnoho ľudí všetko hodnotí len na základe článkov s webov ale nikto sa nezamyslí, že čo je v skutočnosti pravda. Aj tí novinári čo píšu články, tak chodia do terénu, aby zistili aká je reálna situácia. Napríklad môže ich byť aj 10 000, ale reálne nikto nebude vedieť rozlíšiť že kto je dobrý a kto zlý, To je ten najväčší paradox, že tí ľudia nemusia byť priamo zo Sýrie, Líbye a Blízkeho východu, ale môžu byť aj s afrických krajín, ktoré sú poznačené vojnou a utekajú s jediného dôvodu aby našli domov, kde sa budú cítiť bezpečne. Táto téma vyvoláva vášne na celom svete a nielen iba na Slovensku, najme dôležité je vyvarovať sa akýchkoľvek rasistických a nenávistných prejavov. Všetci sme ľudia, máme svoje práva a zároveň aj povinnosti. Mali byť si to uvedomiť aj ľudia čo idú do krajín Európy, že nemajú len práva, ale majú aj povinnosti ktorých sa musia držať. Pre každého v živote by mal platiť rovnaký meter a nikto by nemal hľadať páky na to, ako obísť všetky zákony. Hlavne by sa mal každý zamyslieť, že tento článok som nepísal kvôli tomu, aby som zaujal rovnaký postoj ako médiá. Ale dôležité je sa na veci pozerať s iného uhla a nie tak, ako sú nám prezentované, lebo často sa odlišuje to čo je napísané s realitou. Hlavné je dôležité neveriť všetkému čo je povedané alebo napísané v médiách a ani to čo je prezentované v správach. Ku každej informácii by sa mal človek postaviť zodpovedne a nie vždy sa len urážať a hádať. Každý by mal mať na to triezvy názor a uvedomiť si, že prijatie utečencov na základe dobrovoľnosti v skutočnosti vôbec nič nevyrieši, len všetko maximálne môže skomplikovať a môže to priniesť reálny chaos.

Americká sonda natočila svoju 11-ročnú Tour de Mars

12. júla 2015

NASA zverejnila exkluzívne zábery z vyprahnutej červenej planéty.

Americká sonda Opportunity sa po povrchu Marsu túla už 11 rokov. A za ten čas stihla prejsť naprieč červenou planétou 42 kilometrov, teda vzdialenosť maratónu.

Vďaka kamere sa záznam jej cesty dostal do rúk NASA, ktorá záznam v júli ponúkla svetu.

Viac ako osemminútové video ukazuje potulky zariadenia. Z pozícia vodiča je možné zaznamenať taktiež nedávne zapadnutie stroja. To trvalo dva mesiace.

Záznam doprevádzajú zvuky odrážajúce kvalitu prekonávaného povrchu planéty.

Čas života takzvaného rovera sa však blíži ku koncu – jeho systémy totiž zlyhávajú.

Misia Opportunity však bola úspešná. Sonda preskúmala prvý meteorit nájdený na cudzej planéte a priniesla dôkaz o existencii tečúcej vody na Marse.

Pôvodne mala vydržať iba 90 marťanských dní. Ten je o 40 minút dlhší ako ten pozemský.

Američania by sa na Mars chceli vrátiť približne o 15 rokov.

Video maratónu Marsom v podaní Opportunity

zdroj: aktuality.sk