Časom zistíš sám

Sú isté situácie, v ktorých začíname pomaly chápať, že prečo sa dané veci dejú tak a prečo inak. Pomaly začínam chápať, že ako sa môže z jednej sekundy radikálne zmeniť môj názor a predtým som nad tým vôbec takto neuvažoval. Raz človek zistí, že všetko čo sa v živote stalo, tak malo určitý dôvod, tak ako niekedy nie je dôvod o istých veciach hovoriť. Človek sám o sebe na dané veci nepríde a nezamýšla sa nad nimi hneď, zamýšla sa nad nimi, len vtedy keď je na to, prakticky už neskoro.

Často som v situácii, kedy rozmýšlam že či sa otvoriť všetkým ľudom, alebo od niektorých si dať odstup. Ale ako si väčšina vždy všimne, nie vždy sa otvorím a nie vždy sa nasilu pri niekom smejem. To sa nedá proste všetko robiť sílene, ak má byť niečo úprimné, tak nech to aspoň, vychádza z nášho srdca. Ale jedine čas ukáže že či sa dá ísť ďalej a že či sa dokážu zahojiť naše bolestivé rany na srdci a na duši. Človek až po určitom čase, zistí ako u ľudí na tom skutočne je.

Niekedy sa zdá, že všetko sa robí podľa určitej šablony a každý každému to prakticky verí. V našom svete funguje dvojtvárnosť, faloš a vo veľkej miere aj závisť. Všetko ide ruka v ruke s tým, že predpoklad, že sa dá niekomu veriť, je s praktického hľadiska takmer nulový a nezmyselný. Ľudia si pomaly nedávajú priestor na to, aby si dokázali veci vysvetliť a funguje v nich zatrpknutosť. Nie vždy človek dostane priestor k tomu, čo chce v skutočnosti povedať.

Je niekedy divné, ako sa dokážu ľudia na jednu poznámku okamžite urážať a popri tom to nebolo nič zlé, čo by ich ho urážalo, Aj takýto sú bohužiaľ niektorí ľudia.a nedá sa vyhovieť všetkým. Nie vždy sa dá všetkým pomôcť, ale dá sa na dané problémy nájsť riešenie. Aj z malého ohňa, vznikne veľké ohnisko a potom sa to ťažko človeku hasí. Vždy v dnešnom svete, platí len jedno aká akcia, taká reakcia. Je to vo veľkej miere pravda, ale ako som spomenul, na všetko človek príde po určitom čase.

Možno je niekedy chybou, že nerozmýšlame nad všetkým hneď a okamžite sa poddáme osudu. Sme príliš málo opatrný a ostražitý, čo znamená, že ľahko si dokážu z nás ľudia robiť posmech, len preto že sme iný než oni. Pre spoločnosť ako takú, nie vždy budeme taký dokonalý vzor, ako si to môžeme predstaviť. Ale takto to nefunguje ani vo filme, realita je často nemilosrdne tvrdá a často nás prinúti tvárou padnúť na zem, aby sme pochopili o čom ten život nazoaj je. Nie je to ani počítačová hra, pri ktorej máme 10 životov, lebo život máme len jeden.

Ako sa vraví že čas zahojí všetky rany, tak je to iba veľký výmysel. Ako čas môže zahojiť rany, ale to čo máme vo vnútri sa nám nikdy nezahojí a stále to bude v nás prevládať. Aspoň ja, nemám taký pocit, že sa niečo vo mne zahojilo, len to vo mne viacmenej zostalo. Napriek všetkému si treba povedať, že všetko sa pre niečo udialo a že treba ísť ďalej, ale koľko krát názor protirečí s tým názorom, čo máme vo svojom vnútri a sami vieme ako to chceme urobiť.

Časom zistíme sami, ako na tom naozaj sme. Zistíme neskôr dôsledky v našich krokoch, čo sme spravili a podľa toho sa bude treba nejako zariadiť. O tomto to je, že nie od všetkých, sa dočkáme prístupu, že nás budú nosiť na rukách a hovoriť nám aký sme super. Ja takéto veci nepotrebujem, skôr potrebujem vedieť, že sú ľudia čo to so mnou myslia vážne a chcú sa so mnou skutočne priateliť. Za každým rohom sa skrýva nejaká nástraha a preto sa snažím dávať pozor a držať si odstup.

Keď tak môžem povedať, že som rád, že som sa dostal do takého bodu, kedy si môžem povedať, že som spokojný. Môžem z odstupom času povedať, že to, čo sa stalo, sa pre niečo stalo a už si to nevyčítam. Snažím sa ísť ďalej a vravieť si, že toto je moja hra a že si sám prakticky vytváram scenár daných udalostí. Všetko malo svoj dôvod a naučil som sa s tým žiť, teda povedať si, že už ma takéto veci nezložia a že pôjdem ďalej. Ale ako sa vraví, vždy treba mať otvorené oči a nemať pásku cez oko, ako pirát. Vždy je dôvod, prečo sa treba pohnúť o krok vpred.

 

Hrateľnosť plná emócií v Beyond: Two Souls

Ak sa na hru Beyond Two Souls tešíte až tak. že už nevydržíte do vydania a chcete zábery z hrania hry vidieť už teraz, ponúkame vám 30 minútové video z hrania dema. To príde aj na naše konzoly PlayStation už o niekoľko dní. Nebudem vám ale nič prezradzovať, pozrite sa sami a spravte si svoj vlastný názor.

Samotná hra vychádza na PlayStation 3 už 11. októbra 2013.

zdroj: gamesite.sk

Moment prekvapenia

Tento článok bude znova niečím špecifický, ale to bude niečo iné, než všetko čo som napísal. Mám pocit, že stále potrebujem vymýšlať nejaké veci. O tomto to je vlastne, nejako kreatívne zapojiť všetky zmysly a nejako nimi ľudí aj prekvapovať. Ale záleží väčšinou na tom, ako to ľudia zoberú, lebo sa nedá čakať, že to dokážu prijať a oceniť.

Život je plný zvláštnych vecí a plno neustálych radostí a starostí. Len na každom záleží, ako to zoberie a že či to chytí za ten správny koniec. Niekedy dané veci nazývam momentom prekvapenia a hneď bude jasné, že je o tom, čo nás v našom živote prekvapí a nie všetko to môže byť len príjemné, ale niečo môže aj nepríjemne prekvapiť. V živote je všetko tak postavené, že sú veci ktoré nechceme a vnútorne to cítime inak, že to chceme, alebo to môže byť naopak, že to čo si myslíme, že chceme, tak práveže nechceme.

Do prekvapení sa zaraďuje takmer všetko, čo z vecami súvisí. Nielen vecami sa dá prekvapovať, ale často prekvapujeme aj s tej ľudskej stránky. Niekedy aj rozhodnutia ktoré v živote urobíme, tak majú na nás silný a prekvapivý dopad. Aspoň na mňa, to tak často dopadá. Len tých prekvapení je príliš moc a nie vždy to je správne.

Mňa poteší, keď viem, že ma niekto v nejakom smere prekvapí. Ale vo väčšine ma už veci nedokážu prekvapiť, tak ako kedysi. Lebo už viem, to presne odhaliť a vycítim to vo svojom živote. Prekvapenia sú tie najkrajšie veci, s akými sa stretávame a to je vlastne viacmenej pozitívne. Som rád za to a verím, že sa nájde viac ľudí, ktorý sú radi, že ich niečo vo svojom živote prekvapí. Prekvapovať treba každý deň, ale iba tým dobrým smerom a našim posunom.

Ja rád prekvapujem mnoho krát, len záleží na tom, aký druh prekvapenia to je. Teda nie vždy to viem špecifikovať, ale vždy spravím niečo iné, čo nebude sa podobať niečomu, čo tu už prakticky bolo a čo ľudia tak skoro nedokážu vôbec odhaliť. Asi to tak v živote musí byť, ale podobné prekvapenia dostávam aj ja a neraz na nich sám nedokážem ani trošku prísť.

Ešte takých momentov v našom živote bude dosť veľa. Len záleží na tom, ako to ľudia budú naozaj brať. Veľa krát sa možno aj opakujem, ale ani to opakovanie často krát neuškodí. Takže tak. Príde ešte veľa vecí čo nás budú šokovať, poburovať a prekvapovať, teda o tom je vlastne, že tie silnejšie prekvapenia si každý z nás, nechávame na ten správnejší moment a vyčkávame.

Určite ku koncu by som chcel dodať, že ešte pri mnohých veciach v živote, sa udejú zásadné veci. Kedy to sa nedá presne povedať, či to je osub alebo náhoda, sám neviem. Život je samé prekvapenie, všetky naše kroky sú nepredvídateľné a nedá sa presne povedať, že čo presne spravíme v živote, lebo to sa proste nedá. Taký je skrátka život, nie je deň, kedy by nás dačo neprekvapilo. Mňa isté veci a ľudia prekvapujú celý život.

V tomto svete

Chcel by som sa viacmenej zamerať na koncepciu celého článku. V poslednej dobe som sa dozvedel veľa vecí, čo mi viacmenej pomohli si uvedomiť, na čom vo svojom živote skutočne som. Je v tom dlhá a bezhraničná filozofia pri ktorej zisťujem, že čo sa v mojom živote zmenilo a čo zostalo v normále. V tomto svete musím zdolávať niekoľko prekážok a zistil som, že si neustále musím na niečo dávať pozor. Čoraz viac odhaľujem, že ľudia nie sú tak dobrý, ako som si to myslel. Učím sa psychicky znášať, tie najťažšie situácie a nevybuchnúť pri nich.

Učím sa neustále ovládať, nedávať okoliu svoje pocity najavo a žiť pre ten moment. Čím som čoraz viac starší a začínam celú tú situáciu okolo seba chápať a pozerať sa na veci inak. Už zisťujem, že sa nechcem miešať do nejakých životných situácii a sporov, čo sa udejú v živote, lebo viem, že ma to často krát oberie o psychickú energiu a potom musím v sebe znova dobiť tie baterky, aby som dokázal nejako fungovať. Niekedy si uvedomím, že proste musím ustúpiť a nechať to proste tak. Ruka v ruke z mojimi myšlienkami, prichádzam na to, na čo som mal prísť skôr, že musím vo svojom živote niečo iné spraviť a nie je to niečo, čo by ma brzdilo, ale niečo čo by ma posúvalo vpred.

Celkovo v mojom živote sa zmenilo toho dosť, začínam inakšie rozmýšlať. Možno sa ešte bojím robiť veci tak, aby som ich nespravil zle, ale pre mňa je to tak prirodzené. Cítim veľkú zodpovednosť, možno si ľudia povedia, že sa tou zodpovednosťou oháňam, ale proste boli isté okamihy, ktoré mali pre mňa zlomový efekt a proste boli chvíle, kedy som tu ani nemusel vôbec byť. Ale som rád, že v tomto svete žijem a že mám spriaznenú dušu, teda nie jednu, ale je ich viac. Život ma naučil, viac si tých vecí, čo mám si vážiť, aj keď koľko krát vo svojom vnútri, často vo mne prevládajú pocity neistoty. Teda prevláda vo mne strach, že niečo zlyhá a že niečo neurobím dobre.

Vo svojom živote začínam pomaly odhaľovať isté nedokonalosti tohto sveta a začínam ich riešiť. Môj život neraz prechádza aj častými myšlienkovými prechodmi a stále potrebujem vedieť, že ma má niekto rád. Niekedy sa zdá, že ako človek žije v tom svojom svete, že je prakticky izolovaný od istých vecí, ale nie je tomu tak. Mnoho krát musím neustále zmeny prehodnocovať v sebe a stále sa snažím zapadať do sveta ľudí, ktorý majú iné uvažovanie než ja. Nedá sa zapadnúť u každého, lebo vždy budú ľudia, ktorý si budú dávať odomňa odstup, ale nevyčítam im to. Jablko často krát nepadá ďaleko od stromu a v poslednej dobe sa učím vyberať aj priateľov okolo seba.

Často si nedávam pozor a nevyberiem si vždy správne, čo si dodnes vyčítam. Mám k tomu svoj vlastný dôvod, život mi dal dosť poza uši a musel som si vypočuť dosť ľudí, ktorí mi hovorili, že nech si dám proste pozor a že nech sa nepoddám každému na koho narazím. Ja som rád, že mám vôbec nejakých priateľov a že sú to ľudia ktorý sa mi nesmejú poza chrbát, ale že sú ku mne úprimný a vedia ma podporiť v tej správnej chvíli. Už sa snažím rozlišovať dobro od zla a snažím od toho zlého držať ruky ďalej. Snažím sa pochopiť, že jediné čo človeku ku štastiu stačí je prežiť každý jeden deň.

Každým rokom sa vo mne niečo iné menilo, možno predtým som bol väčší blázon. Začínam čoraz viac brať veci vážne a chápať že všetko čo sa v mojom živote je relatívne. V živote je mnoho vecí ťažkých, niekedy ich proste musím zvládnúť sám a prejsť si dažďom, búrkou a hoc aj nejakou víchricou. Som si prešiel rôznymi situáciami či to boli smutné chvíle riešené plačom, alebo to bolo niečo zásadné, s čoho som sa musel spamätáť. Sám som človek, čo moc zmeny okolo seba nedokážem prijať, ale učím sa s tými zmenami nejako žiť. Niekedy možno to je problém, že nie na každú zmenu pristúpim. Ale všetko má svoj vnútorný dôvod, ktorý poznám vo svojom svete len ja.

Mám chuť zatvoriť oči a len sa pozerať ako všetko ide odznova. Často mám chuť pretočiť vrátiť okamihy, čo sa mi nepodarili a zmeniť ich k lepšiemu. Veľa vecí by som najradšej zmenil, ale potom si poviem, že všetko sa proste muselo pre niečo stať a nehľadať dôvody k nejakému návratu. Teda môžem povedať, že som s istými vecami spokojný a nemenil by som. Vlastne všetko začínam chápať s tým, že môj život nie je iba o pocitoch, ale aj o tých chvílach, čo som musel zvládnúť, aby som sa dostal do bodu, kde som teraz.

Môj život sa menil prakticky v uvažovaní, teda už nedokážem myslieť na nejaký vážny vzťah a že nie je čas na to myslieť. Lebo čím viac človek prejaví city, tak tým sa stáva slabší a ja som to skutočne pochopil. Ako ja sa nebránim nejakému vzťahu, ale teraz nie je správna chvíľa, to skutočne riešiť. Človek musí myseľ zamestnávať inak. Uvedomujem si, ako často sa pristihnem z myšlienkou, že chcem od života niečo iné a stále dostávam niečo, čo už nedokážem tak patrične prijať, ako kedysi. Niekedy cítim, že môj mozog má plnú kapacitu a že niečo s neho musí zmiznúť.

Musel som neraz spadnúť na zem, aby som zistil, že či dokážem ísť ďalej alebo to všetko vzdať. Nevzdal som sa, aj napriek tomu, že bolo neraz veľa vnútorných impulzov, kedy som si musel dokázať, že všetko okolo seba dokážem zvládnúť. Trvalo to strašne dlho a moje životné obdobia boli strašne silné. Stále som sa vo svojom živote hľadal a som zisťoval, že či si dokážem nájsť svoje miesto. Ale cítim, že sa to konečne podarilo a že všetko čo sa stalo, tak stálo za tú námahu.

Neraz si vypočujem jednu pesničku z rovnomenným názvom a pochopím, že nie som v tom sám. Usmejem sa a pochopím, že sú ľudia, za ktorých som vďačný a že mám prečo ísť naozaj ďalej. Nech si každý myslel, čo chce, ale ja som išiel ďalej a uvedomoval si význam svojho života. Držala ma silná skupina nad hladinou a ukázala mi, že sa musím vo svojom živote pohnúť ďalej. Som rád, že mám okolo seba ľudí, čo sú ako môj záchranný čln, ktorý je ma pripravený zachrániť v každej chvíli.

V tomto svete je umenie nájsť správnych priateľov a odhaliť tých čo klamú a pretvarujú sa. Ja som rád, za tých skutočných čo mi otvárajú oči a povedia mi pravdu, takú aká naozaj je a že stoja za mnou. Svet mi pripraví ešte veľa prekážok a verím, že ich nejako zvládnem a že si z hrdosťou poviem, zvládol som to. Ale myslím si že keby vo svete nebolo všetko v rovnováhe, tak by sme si nevedeli ničoho vážiť. Ako sa vraví všetko zlé je na niečo dobré a na tomto je postavená celá pravda. Preto si často treba povedať, napriek tomu aké je to vo svete ťažké, že je dôvod prečo skutočne máme žiť.

Mal som roky  kedy som sa musel dostávať z depresií, ale naštastie sa mi to podarilo. Prekonal som to, čítal silný príbeh a som sa začal viac zamýšlať nad tým, že musím vo svojej hlave, dať reštart a všetko okolo seba zmeniť. Vo svojom živote som pociťoval štastie, ale stále som nebol, taký ostražitý a nedával som si pozor, vďaka čomu som neustále robil chyby. Všetko som vnímal v inej situácii a v inom čase. Stále sa mýlim, ale s čistým svedomím môžem povedať, že mám na to právo spraviť omyl, tak ako ho mám právo napraviť.

Nie som dokonalý a mnoho ľudí mi neraz nasľubovali hory doly. Už pomaly odhaľujem, že niektorí ľudia nie sú takí ako sa naozaj tvária a mám ich pomaly prečítaných ako knihu. Začínam chápať podstatu tohto sveta a viem, že človek keď chce, tak dokáže dobro vyhrať nad zlom. Ale naše životné mantinely sú často krát nastavené inak, než si vieme skutočne predstaviť.  Teda všetko v našom svete je postavené tak, ako si to prakticky my urobíme.

S kľudom na srdci môžem povedať, že všetko čo sa stalo, tak bol preto nejaký dôvod. Nemožno sa vyhovárať, lebo všetci si nesieme na pleciach svoje bremeno zodpovednosti a našich krokoch. Život je tak daný, že ho treba žiť tak, ako len my najlepšie vieme. Teda každý má predstavu o živote inú, ale treba veriť v to, že sa pohnú ľady a že ľudia okolo nás budú štastný. Hlavne sa netreba vzdávať a hľadať cestu ako ísť ďalej, lebo celý život hľadáme samých seba a keď sa človek skutočne nájde, tak to je skutočné štastie na zemi a som rád, že som sa v istých veciach našiel. Sú veci kde sa ešte hľadám, ale som napriek všetkému spokojný.

Zázrak: Muž si zlomil chrbticu po páde z ľadovca, nahral rozlúčku na mobil

Milovník hikingu sa poškmykol na ľadovci a zhruba 13 metrov letel strmhlav do rokliny. Pri páde utrpel zlomeninu chrbtice a bol zmierený so svojím osudom. Dokonca nahral na mobil rozlúčku s najbližšími. Do hôr šiel sám a myslel si, že má pred sebou posledné minúty svojho života.

„Priatelia, keď sa odtiaľto nedostanem, mám vás rád. Nerobím si srandu, toto nie sú žarty,“ povedal s bolestivým hlasom Ted Porter. Počas svojej výpovede v Glacier National Parku, ležiacom na rozhraní USA a Kanady, bol vzdialený niekoľko kilometrov od najbližšej pomoci.

Hlavný problém tkvel v tom, že mal rozdrvené stavce na chrbtici a pociťoval hroznú bolesť. A v neposlednom rade sa musel vyšplhať hore roklinou.

Nakoniec sa mu to podarilo a po viacnásobných pádoch na zem, došiel k táboru turistov. Tí sa o totálne vyčerpaného muža, ktorý prešiel zhruba 7 kilometrov s ťažkým zranením, starali cez noc a ráno ho vrtuľník transportoval do najbližšej nemocnice, kde podstúpil hneď tri operácie.

Podľa lekárov bol fakt, že po páde neochrnul, hotovým zázrakom. Chýbalo len niekoľko milimetrov a do tábora by po svojich určite nedokráčal. Porter bol na turistike so svojimi rodičmi, no 3. septembra sa odhodlal zdolať siedmy najväčší ľadovec parku, celkom sám.

„Pôjde do toho znova, len čo sa uzdraví. Miluje hory a nikto mu ich nemôže zobrať, ale už nikdy ho nepustím samého,“ uviedla pre KTLA jeho partnerka Jessica Reynolds. Príbeh Teda Portera našťastie skončil happyendom, ale príroda dala znovu najavo, že ju nikdy netreba podceňovať.

zdroj: aktuality.sk

Rómovia

Tento článok pomaly mám v hlave už takého polroka, ale nikdy som sa k nemu tak neodhodlal, ako dnes. Všetko ohľadom rómskej komunity je strašne citlivé, tak sa snažím k tomu prispôsobiť svoje myšlienky. Ako stále sa riešia rozdiely medzi nami bielymi a medzi ľudmi čo sú tmavšej farby, len aj to treba rozoznávať, že kto s nich je dobrý a kto nie. Je to ale vecou názoru, niekedy mi to blbé, že všetci sa snažíme každého hádzať do jedného vreca, až je to smutné.

Sú dva typy takých Rómov, jedni sú tí slušnejší a iní nie sú až taký slušný. Celkovo ako si všímam mentalitu istých ľudí, tak na každom človeku je úplne iná. Nemožno dopredu povedať že aký sú tí ľudia, dokiaľ ich sami a osobne nespoznáme. V každom človeku sa skrýva niečo iné, ako sa dajú na nich vidieť tie slabé stránky, tak zároveň sa môžme pozerať aj tie silné stránky, čo majú v sebe. S nami je to takmer rovnaké, teda myslím ako z našimi vlastnosťami.

Aj v politike sa neustále rieši rómska otázka a stále sa nevedia dohodnúť na nejakom riešení. Často niektorí žijú zo sociálnych dávok a dostanú viac peňazí, než nejaký bežný občan čo robí v nejakej robote, kde je pre človeka každé euro vzácne. Ako my sme v niečom iný, tak aj Rómovia sú v niečom iný, miestami zvláštny, ale majú svoj prirodzený temperament. Vždy je primeraný dôvod niečo porovnávať, analyzovať a filozofovať nad tým, že kde je skutočná pravda. Každý tú pravdu, má niekde vo svojom vnútri, nech je aká chce.

Nebudem skrývať, že môj názor je k nim prakticky neutrálny. Ako som spomínal, že ich netreba hádzať do jedného vreca, že som medzi nimi poznal len tých dobrých Rómov, čo mali v sebe tú dobrotu a že si vedia priateľstvo s človekom, ktorého majú radi udržať hoc aj dlhé roky. Niektorí Rómovia sú vďačný za to, že dokážu prežiť každý jeden deň. To že nás porovnávajú s nimi, tak za tým sú špecifické aspekty. Pravda je taká,  že nech sa o Rómoch vraví že sú takí a takí, tak sú omnoho súdržnejší. Oni poznajú staré známe, všetci ťahajú za jeden povraz, ale platí to, aj v tom zápornom pohľade, že ich netreba provokovať, lebo oni sa vedia nahromadiť a človek potom nemá žiadnu šancu voči nim.

Nie som nejaký veľký zástanca Rómov a ich mentality, ale treba zamyslieť nad tým, že aj oni sú ľudia z mäsa a kostí, tak ako sme aj my a majú slobodnú vôlu prejaviť svoj názor nech je akýkoľvek. Možno aj tie názory čo majú, vyznievajú v spoločnosti úplne inak, ako keď sú medzi svojou vlastnou komunitou, kde majú svojho vajdu, ktorý ich nadovšetko chápe. Ich úprimnosť je častokrát impulzívna, teda že všetky svoje názory vyjadrujú veľmi emotívne až s toho mrazí.

S ich temperamentom súvisí aj to, že pri malom a jemnom názore na ich osobu dokážu okamžite vybuchnúť. Ale proste sú to také zvláštne sociálne prípady, ktoré je ťažké niekam zaradiť. Vzbudzujú strašne veľkú pozornosť u ľudí a často krát chcú zapadnúť do spoločnosti. Doslova si vyžadujú, aby ich niekto pochopil a mal skutočne rád. Ale tak treba si povedať, že všetci sme si navzájom rovný a pre každého z nás platia bez ohľadu na to aký sme, rovnaké pravidlá.

Rómska komunita je silná a ako som spomínal súdržná, je priama v názoroch, pocitoch a myšlienkách. Som rád, že v týchto kruhoch som dokázal nájsť istú skupinu ľudí, ktorá je naozaj taká, že sa dá na ňu spoľahnúť. Ale treba vedieť, že ktorí sú tí praví a ktorí nie, teda netreba si každého vždy pustiť k telu a vždy si treba dať pozor v živote. Platí to tak všade, či na Slovensku alebo aj niekde v Amerike. Treba si proste vytvoriť nejaké ochranné mantinely a o tomto to celé je. Či sme biely alebo sme tmavšej pleti, tak všetci sme proste na jednej lodi a podľa toho sa treba držať.

 

 

 

 

 

 

Tinie Tempah vydá v novembri album

Britská hiphopová jednička TINIE TEMPAH má nový singel! Skladba sa volá Children Of The Sun a predznamenáva albumovú novinku Demonstration, ktorej dátum vydania je stanovený na 4.11.2013.

Britská hiphopová jednička TINIE TEMPAH má nový singel! Skladba sa volá Children Of The Sun a predznamenáva albumovú novinku Demonstration, ktorej dátum vydania je stanovený na 4.11.2013.

Tinie Tempah je v súčasnosti najžiadanejším rapperom a jednou z najvýraznejších osobností svojej generácie na britských ostrovoch. V roku 2010 uspel s debutom Disc-Overy a so singlami Pass Out, Written In The Stars alebo Miami 2 Ibiza. Získal radu ocenení a stal sa prvým anglickým rapperom, ktorý v Amerike predal milión singlových kópií. Nedivme sa, že jeho novinka Demonstration patrí k najočakávanejším albumom tejto jesene.

Druhý singel Children Of The Sun je z rodu hymnických festivalových skladieb. Tinie Tempah na ňom spolupracoval so spevákom Johnom Martinom, ktorý sa preslávil v skladbe Don’t You Worry Child ako hosť Swedish House Mafia. Cez túto nahrávku by mala viesť Tinieho cesta do rozhlasového éteru.

zdroj: musicserver.sk

Príprava na silnú pravdu verejnosti

Po dlhšej dobe som sa rozhodol, že spíšem nejaký informačný článok. Sledujem dianie okolo seba a vidím, že pomaly sa blíži tzv. ticho pred búrkou. Ešte pred tým článkom čo spravím, tak určite spravím množstvo ďalších článkov. Psychicky sa pripravujem na to, že budem vo svojom najťažšom článku, písať o skutočnosti ktorá je doslova a do písmena odrazom súčasnej doby. Teda ešte pred písaním článkov, budem písať ten najzásadnejší. Podľa všetkého budem viac pracovať z Wordom a študovať isté články.

Dlhšie sa pripravujem na to, že napíšem svoj najzásadnejší článok svojho života. Tým článkom si určite znenávidím mnohých ľudí a mnoho ľudí sa odomňa odvráti, ale myslím si, že je správny čas o tom písať. Čakám kedy si ľudia do mňa kopnú, po tom všetkom čo dám zo seba von. Ale cítim, že je na čase pocítiť, aké to je držať v sebe veci a postupne dať ich von. Čím som starší, tak si viac všímam čo sa deje na Slovensku a rozhodne to nebudem ignorovať oblúkom.

Príliš veľa vecí si uvedomujem okolo seba a vždy sa snažím písať uvedomelo teda tvrdo a bez nejakých vulgarizmov. Teda slovo bez servítky si každý vysvetlí tak, že tam použije nejaké nadávky a vulgarizmy ktorými toho človeka totálne zničí a poníži. Ale v dnešnej dobe je doslova umenie nadávať slušným spôsobom. Ja k tomu pravdepodobne pristúpim tým slušným spôsobom. Nebudem používať nejaké ostré invektívy ktoré do mojich úst nikdy nepatrili a nebudú patriť.

Ten pripravovaný článok čo bude, tak mám v hlave mám strašne dlho. Teda to riešim už pol roka, že o čom to bude. Posledných pár mesiacov som riešil úplne iné veci, mal som iné vonkajšie a vnútorné starosti, ale som tu a som spokojný, že je všetko tak, ako to má skutočne byť. Často krát je ťažšie vyjadriť niečo, pri čom si človek doslova nebude protirečiť. Ako vždy sa stane, že sa tie názory prehodnotia a že sa často menia. Ale tie názory sa nemenia samé, doslova k tej zmene nás vedú isté okolnosti.

Dlhodobo je mojim cieľom, upozorňovať na isté veci čo sa dejú vo svete. Niekedy sa snažím voliť tak slová, aby to bolo prijateľné pre každú vekovú skupinu či pre tú mladšiu generáciu alebo tú staršiu generáciu. Často upozorňujem na to, že o čom dané články budú, čo znamená že ľudí na to psychicky pripravím. Cítim obrovskú zodpovednosť či zo svojej strany, alebo zo strany ľudí ktorým to je prezentované.

Chytím veci za pačesy a ak sa nájde nejaký impulz, tak budem okamžite konať. Teda to bude záležať od toho, že čo sa bude diať ďalej na Slovensku. Dlhé roky tu funguje nejaký systém a proti tomu systému budem bojovať, teda možno nad ním nevyhrám, ale aspoň upozorním na to, že čo je dobré a čo je zlé. Ja chcem hovoriť len o tom čo je dobré a proti tomu zlému chcem bojovať. Stále hľadám pravdu, ktorá prinúti ľudí premýšlať a že zo všetkého sa dá vyťažiť, len to dobré.

Čoskoro sa udeje veľa vecí, ktoré strašne ovplyvnia ľudí na okolo. Bude vyslovených veľa silných myšlienok, ktoré ešte neboli nikde vyslovené. Bude sa riešiť to, na čo sa v dnešnom svete zabúda. Už sa nebude nič prehliadať a nastavím tomu iný level. Teda sa odlišujem od istých ľudí, že idem do koreňa danej veci a snažím sa hľadať neustále riešenia. S týmto cieľom som zakladal tento blog, aby som v ňom dokázal rozpísať skutočnú pravdu. Musím sa pripraviť, že sa na mňa bude s každej strany valiť kritika a budem si to čo napíšem, musieť patrične obhájiť.

Na prelome októbra a novembra by to malo byť von a bude sa to dotýkať všetkých, teda to znamená že aj mňa. Ohľadom pripravovaného článku budem čoskoro dávať viac informácii a prostedníctvom statusov načrtnem, že o čom to skutočne bude. Mám jasnú myšlienku a verím že tá myšlienka osloví množstvo ľudí. Dúfam v to, že sa niekto nájde, kto s tým bude súhlasiť. Veľa ľudí mi bude oponovať a hovoriť mi iné veci, ale na to som si už zvykol. Tí povolanejší budú vedieť o čom hovorím a súhlasiť z mojou myšlienkou ktorú dám von. Verím že sa nájde niekto, koho to osloví.

 

 

Budúcnosť je v automatizácii

Popularita domácej automatizácie sa každým rokom zvyšuje aj vďaka jej cenovej dostupnosti a možnosti ovládania spotrebičov cez počítač, tablet alebo smartfón.

Domáca automatizácia nie je len o pohodlí a komforte, ale aj o šetrení energiou, bezpečnosti alebo pomoci osobám so zdravotným postihnutím. Je zrejme len otázkou času, kedy sa stane štandardnou výbavou domácností.

Inteligentné domácnosti
Domáca automatizácia zahrňuje centralizované ovládanie svetiel, kúrenia, ventilácie, klimatizácie, elektrospotrebičov, bezpečnostných zámkov, alarmov, tieniacej techniky, garážových brán a mnohých iných zariadení. Integrovaný systém riadenia domácnosti vám poskytne pohodlie a komfort, zvýši jej bezpečnosť a energetickú účinnosť.

Automatické riadenie domácnosti môže výrazným spôsobom zvýšiť kvalitu života najmä seniorom a osobám so zdravotným postihnutím, ktorí by inak potrebovali opatrovateľa. Inteligentné domácnosti im umožnia byť nezávislými, vďaka čomu môžu získať potrebné sebavedomie.

Automatizácia šetrí energiou
Domáca automatizácia neposkytuje len pohodlie a komfort, ale dokáže aj výrazne znížiť náklady na energie. Automatické vypínanie svetiel a elektrospotrebičov v prípade vašej neprítomnosti v dome alebo izbe a tiež efektívna regulácia kúrenia/klimatizácie vám dokážu ušetriť množstvo spotrebovanej energie.

Výrazný vplyv na úsporu energií majú aj systémy tienenia, akými sú vonkajšie žalúzie alebo rolety. V lete dokážu zachytiť slnečné žiarenie ešte predtým, než dopadnú na sklo okna a zabrániť tak prehrievaniu interiéru. To isté platí aj v zime: zatiahnuté rolety či žalúzie výrazne zamedzia unikaniu tepla z vnútra vašej domácnosti.

Teraz si predstavte, že tieniace systémy budú automaticky regulované podľa aktuálnej teploty, slnečného žiarenia alebo vašej prítomnosti/neprítomnosti v domácnosti. Počas dňa sa žalúzie budú postupne naklápať vďaka senzorom slnečného žiarenia. Pri odchode z domu sa rolety a žalúzie automaticky zatiahnu.

Trávite leto na terase?
Len si to predstavte – je letný slnečný deň a vy si chcete vychutnať vašu obľúbenú knihu na terase s prístreškom chráneným špeciálnym tieniacim systémom. Senzory na tienidle budú sledovať výšku slnka a regulovať množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadne na terasu. Správne naklopené lamely tienidla vám doprajú presne toľko svetla, koľko budete na čítanie potrebovať.

Avšak ako to už v lete býva, z ničoho nič sa priženie búrka a začne popŕchať. Senzor okamžite zareaguje na dopadajúce kvapky dažďa a zaklopí lamely, ktoré vytvoria súvislý prístrešok. Za celý čas ste nemuseli pohnúť ani prstom, mali ste dostatok svetla pri čítaní a nezastihol vás ani dážď. Aj tak môže fungovať bežná terasa v blízkej budúcnosti.

zdroj: adam.sk

Zvláštny, ale majú svoje čaro a miesto v našom srdci

Tento článok bude v niečom íný, než tie ostatné. Na svete je veľa zaujímavých a miestami aj zvláštnych ľudí. Nesúdim na základe prvého dojmu, lebo sa ten človek vždy môže prejaviť aj ináč. Nemôžem každému povedať, že je taký a taký, lebo to v skutočnosti neviem. Neskôr sa ukáže aký človek naozaj je a čo pre nás skutočne urobil. Ale skôr chcem poukázať na to, že čo je v človeku skutočne dobré. Sú ľudia pri ktorých viem, že mi skutočne dali nádej a nejako mi pomohli.

Dneska som vyslovil jednu myšlienku na niekoho, že je zvláštny, ale má v sebe určité čaro a výnimočnosť. Podľa tej myšlienky som sa rozhodol, že to nejako spíšem dohromady a dám tomu konečnú podobu. Stretávam sa z rôznymi ľudmi a z mnohými ľudmi si aj píšem. Každý má vníma inak, ale mne to práveže príde zaujímavé. Samozrejme aj ja vnímam ľudí okolo seba inak a stále sa u nich dosť hľadám. Tak ako sú ľudia v niečom zvláštny, tak ja som v niečom tiež a potom ma spoznávajú.

Na svete je kopec zaujímavých ľudí z rôznymi názormi na život. Ako nie vždy všetci môžu mať rovnaký názor na život, ale na rozličné problémy majú všetci iné riešenia. Niekto je utiahnutý, dakto je výbušný, priamočiary a niekto nad vecami príliš filozofuje. Ale pre mňa je každý výnimočný bez ohľadu na povahu, ja to neporovnávam a nerobím medzi ľudmi žiadny rozdiel. Ja vycítim aký človek v skutočnosti je a nemusí mi to slovami ani naznačovať. Viem koho sa mám držať a od koho si dať skutočne odstup. Ale niekedy sa tých ľudí nedá odhadnúť a človek príde na ich skutočnú tvár veľmi neskoro.

Sám viem kto mi hovorí pravdu a kto mi klame. Nemám jasnovidecké schopnosti a nemám na stole položenú kryštálovú guľu, ktorá by mi isté veci v živote predpovedala. Niekedy mám v tom jasno a inokedy mi dlho trvá zistiť, že aký človek sa skrýva za maskou. Ako som spomenul, nedá sa to odhadnúť. Ale som rád za tých, čo mi v mojom živote pomohli nájsť isté riešenia ako pokračovať ďalej. Niekedy aj také menšie usmernenie a postrčenie dosť pomôže. Len proste treba mať okolo seba tých správnych a empaticky cítiacich ľudí.

V dnešnej dobe je umenie, nájsť niekoho kto mi veci otvorene povie na rovinu. Niekedy to bolí, ale uvedomím si v danej chvíli, že sú ľudia čo chcú naozaj pomôcť. Po istej dobe zhodnotím a poviem si, že tento človek mi za ten zmysel života skutočne stojí. Teda že sú ľudia, pri ktorých chcem zdieľať svoju cestu životom. Je zázrak že istých ľudí okolo seba mám, aj keď koľko krát si vážim ich trpezlivosť z vedomím, že to so mnou nemajú najľahšie. Ani ja to nemám najľahšie s nimi, ale vždy sa usmejem a idem ďalej.

Medzi ľudmi mám aj mnoho správnych radcov, ktorý mi poradia, že ako postupovať a rozhodovať sa v jednotlivých situáciách, ale sú situácie, kedy si musím poradiť aj sám. Ja som rád, keď niekoho vidím a sa na neho usmejem. To mi aspoň nejako v mojom živote, psychicky pomôže. Niekedy čakám od toho človeka to isté, ale som rád, za to málo čo mám v živote. Som rád keď vidím, že sa ľudia smejú a že aspoň na chvíľu nemyslia na neustálu negativitu v živote a idú ďalej. Milujem keď má niekto zdravé sebavedomie a keď tým nakazí aj tú ďalšiu časť ľudí

Som rád že mi mnoho ľudí dalo silu, nádej a že vďaka nim dokážem veriť v splnenie svojich snov. Pocit, že sú ľudia čo na mňa prenášajú svoju pozitívnu energiu a pomáhajú mi sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi. Aspoň vďaka niektorým sa snažím na život pozerať s tej svetlej stránky a pozerať na výhody, ale aj napriek tomu sa snažím stáť nohami pevne na zemi. Niekedy sa dojmem na to, že koľko ľudí mi pomohlo a spustia sa z očí slzy, ale to s toho dojatia. Aspoň viem, že na veci, nie som sám a ľahšie sa mi potom zvláda život. Väčšina ľudí ma usmernila a myslím si že správnou cestou.

Niekedy potrebujem veľa trpezlivosti v živote, ale ľudia so mnou prečkali každú chvíľku či bola veselá, alebo menej veselá. Ďakujem všetkým, čo aj napriek všetkým mojim pocitom a myšlienkovým pochodom zostali pri mne a neopustili ma. Aspoň pri niektorých ľudoch cítim, že nie som sám, aspoň pre niektorých sa snažím žiť a zo všetkého vyťažiť len to dobré. Často som nepochopený, niektorej skupine ľudí nesedím, ale nič si s toho nerobím a idem ďalej, lebo sú ľudia čo má chápu, ako sa neraz cítim. Pre mňa tí ľudia, čo ich mám okolo seba sú mojou skutočnou motiváciou ísť ďalej.

Možno sme v niečom zvláštny, ale skôr by som použil iné slová. Všetci máme svoj ostrov inakosti a máme inú cestu v živote, teda sami si prakticky velíme. Akou cestou pôjdeme závisí na nás a to čo urobíme, tak za to sami máme zodpovednosť. Sám si uvedomujem, že si často hľadám okolo seba ľudí, čo sú povahou mne rovnocenný, Ale teraz čím som starší, tak na svojich bedrách cítim obrovskú zodpovednosť, že nie všetkým sadnem. Beriem to športovo a myslím na to, že sa predsa nájdu ľudia, ktorým sadnem na prvý pohľad.

Hlavne netreba nikdy zabudnúť, že kým skutočne sme a nepozerajme sa na to, že kto všetko čo má. Podľa mňa závidieť niekomu niečo nemá zmysel, lebo všetci sme na jednej lodi a mali by sme ťahať za jeden povraz. Teda ako sa vraví, že v jednote je sila, len by sa toho ľudia mali viac držať. Každý z nás je v niečom inom výnimočný, niekto je skvelý moderátor, bloger, spevák, zabávač alebo napríklad motivátor. Sú aj ľudia čo sa z ničoho dostali vysoko a idú si za tým, čo skutočne chcú. Si vážim tých, čo to napriek tomu, že majú nejakú telesnú alebo zdravotnú vadu, nevzdávajú. Každý má v mojom srdci veľké miesto a záleží len na človeku, či bude stáť pri mne, alebo odíde.

Na záver by som chcel povedať, že som vďačný, za každého človeka, čo mi nejakým spôsobom podal pomocnú ruku. Teší ma pocit, že sú ľudia, čo mi píšu nápady na témy k článkom. Väčšinu vecí si vymýšlam sám a vážim si každej podpory čo sa mi dostáva. Všetci sme jedno bez ohľadu na to, či sme zdravý alebo máme nejaké postihnutie. Všetci máme svoj ľudský príbeh a každý z nás ho žije, tak ako to skutočne cíti. Každého človeka treba brať takého aký je a nie riešiť jeho chyby. Skôr sa treba pozerať, aký je človek vo vnútri a čo vo svojom živote dokáže a on nám to potom vráti s väčšou láskou a radosťou v srdci.