Počúvanie druhých

Často sa na prvý pohľad môže zdať že dokážeme načúvať pocitom druhých. Nadobúda sa taký pocit že vieme čo ten človek v skutočnosti cíti. Ale nikto z nás ani len netuší že s čím vlastne človek v skutočnosti bojuje, nikto z nás to nevie. Vlastne najväčším problémom súčasnej doby je to že ľudia bohužiaľ nedokážu počúvať to čo hovorí ten druhý. Jednoducho sa snažia si ísť iba tú svoju vlastnú líniu a to čo hovoria druhí ľudia ich nie vždy zaujíma. Buďme realisti a povedzme si že koľko ľudí zaujímajú naše skutočné pocity. Možno je tých ľudí len pár, ale môžme sa tešiť že tých ľudí okolo seba máme. Môžeme byť radi keď vieme že sa dá niekomu naozaj dôverovať. Ideme často do reálneho sveta a často sa musíme na ľudí nejako psychicky pripraviť.

Súčasná nevyspytateľnosť ľudí je niečo na čo sa dá pripraviť, ale nie je to tak vždy. Musíme často premýšľať že či ľudia s nami dokážu skutočne správne jednať. Že či naozaj budú počúvať to čo im niekto hovorí alebo budú si kráčať v tom svojom móde. Pravdepodobne nám naša vlastná skúsenosť s ľuďmi ukáže že či nám dokážu pomôcť alebo nie. Sú aj situácie kedy si musíme každý jeden krok premyslieť a nepôsobiť zbesilo. V živote je dôležité aby človek mal nad svojimi rozhodnutiami voľnú ruku. Aby si dokázal povedať že čo vlastne od života skutočne chce. Ale v skutočnosti to nie je také ľahké ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Ja som si to uvedomil dosť aj pri mojej skvelej kamarátke a priateľke. Že pokiaľ človek naozaj nenačúva pocitom druhých tak jednoducho sa mu môže rozpadnúť priateľstvo ako také. Viem že keby som len hovoril to svoje tak by som sa v živote ďaleko nedostal. Ak by som nevnímal pocity iných a mal by som to slušne povedané v paži, tak by to vypovedalo o mojej povahe. Len ja viem že nechcem byť takým ako sa niekedy správa veľká časť spoločnosti. Nechcem byť tým človekom čo bude v sebe zlosť a hnev voči niektorým. Lebo vlastne by mi to k ničomu nedokázalo pomôcť. Nepohol by som sa ďalej, lebo by som nad tým čo sa mohlo udiať premýšľal. A aj nechcem spadnúť do stavu kedy budem nad všetkým premýšľať a by mi to premýšľanie ešte ublížilo.

Nechcem byť ten človek čo bude dávať lekcie ľudom a moralizovať o tom aké by to malo naozaj byť. Lebo v skutočnosti ani ja sám neviem že čo môže byť skutočne správne. V skutočnosti nám naše vlastné srdce dokáže napovedať že čo je správne. Jedine samotný čas ukáže že všetko čo sme v živote urobili bolo naozaj správne. Často možno by bolo najlepšie nepísať a nechať veci tak, len niekedy si určité situácie vyžadujú aby ich človek priblížil ľudom. Niekedy je náročné písať a uvedomiť si že koľko ľudí si moje myšlienky nesprávne vyložia a ešte robia k tomu predčasný záver. Možno nie všetci popremýšľajú nad mojimi textami, ale na druhej strane chápem že nie všetko čo napíšem môže všetkým sedieť.

Treba v živote načúvať iným ľudom a vnímať to aké majú skutočné pocity. Lebo keď budeme riešiť len to svoje, tak mnoho ľudí si tým svojim prístupom v skutočnosti nezískame. A najme sa netvárme ako odborníci čo majú okamžite na všetko riešenie a majú patent na samotnú pravdu. Ak niečo od ľudí skutočne chceme, tak im to treba povedať tým najsprávnejším spôsobom. Treba veci hovoriť citlivo a nie ich riešiť s určitým nátlakom ktorý skôr škodí ako pomáha. Často si mnoho ľudí neuvedomuje že pod tlakom niečo riešiť nie je riešenie. Keď sa niečo rieši z horkou hlavou tak to nie je úplne najšťastnejšie. Možno je dôležité nájsť spôsob aby sme veci vyjadrili tak, aby sme tým druhým ľudom ktorých máme radi neublížili.

Moje myšlienky tu nie sú vôbec na to aby sa v nich určitá konkrétna skupina ľudí hľadala. Skôr hlavnou podstatou prečo to píšem je na veci poukázať v samotnej všeobecnosti. Nejde mi o to si vytipovať nejakých konkrétnych ľudí a nejako im v tých článkoch nakladať. Len sa snažím poukázať na určitú skutočnosť a na to že by sme sa všetci mali vzájomne počúvať a podporovať. Ja svoje články nepíšem preto, aby som bol voči niekomu zaujatý alebo aby som si nimi niečo dokazoval. Len poukazujem na určité situácie v živote ktoré sa môžu každému jednému človeku skutočne stať a môže sa to stať aj mne. Ak sa možno nie vždy ľudia stotožnia s tým čo píšem tak jediné čo môžem spraviť je to brať na vedomie, lebo je to ich názor ktorý rešpektujem. A tí rozumnejší ľudia čo chápu moje písanie a to čo ním vlastne chcem povedať tak takým ľudom s celého srdca ďakujem.

Načúvajme svojim pocitom a hlavne si nerozprávajme stále len to svoje. Nechajme ľudí rozprávať o svojich pocitoch s ktorými sa chcú podeliť a neskáčme im do reči. Nerozprávajme rýchlo a nesnažme toho druhého človeka nejakým spôsobom prekričať. Len jednoducho počúvajme, nekričme a správajme sa ako ľudia. Správajme ako ľudia čo majú v sebe ľudskosť, empatiu, dobrotu a potom sa k nám ľudia budú správať rovnako a z úctou. Lebo keď budeme robiť chyby aké niekedy robíme a k tomu ešte na niektoré veci tlačíme, tak to má presne opačný efekt ktorý človeka len odradí. Keď budeme počúvať to čo nám ľudia budú hovoriť a nebudeme sa medzi sebou urážať, tak budeme mať na tomto svete len raj. V súčasnej dobe keď sa na istý čas život spomalil, tak by bolo potrebné sa k sebe správať lepšie. Ja viem že to nie vždy ide, lebo máme v sebe určité emócie. Ale pokúsme sa to zvládnuť aspoň kvôli našim rodičom a priateľom čo pri nás v každej jednej sekunde skutočne stoja.

Pracovný týždeň sa začne chladným počasím

Cez našu oblasť postúpi smerom na juh studený front. Treba počítať s ochladením

Dnes bude oblačno až zamračené, neskôr popoludní v severnej polovici premenlivá oblačnosť. Vyplýva to z prognózy meteorológov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Miestami, najmä na severe, treba počítať aj s prehánkami, ktoré budú prevažne snehové. Bude chladno. V horských oblastiach ojedinele, najmä na svere a môžu tvoriť snehové jazyky.

Najvyššia denná teplota vystúpi na 4 až 9, v Žilinskom kraji, na Horehroní, Spiši a na severovýchode na -2 až 3 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m sa bude pohybovať okolo -9 stupňov.

Zafúka prevažne severný vietor s rýchlosťou 3 až 10, na západe, juhovýchode a v Popradskej kotline miestami okolo 12 m/s, v nárazoch okolo 18 m/s (10 až 35, 45, nárazy 65 km/h).

V Banskobystrickom kraji sa očakáva miestami slabý vietor.

zdroj: aktuality.sk

Život v nekonečnej simulácii

Premýšľam už dlhší čas že či sa v našom živote netočíme v určitom kruhu. Že či náš život nejakým spôsobom nie je simuláciou toho ako naša realita skutočne prebieha.  Môžeme mať pocit že sme súčasťou niečoho čomu vlastne ani nedokážeme porozumieť. Sme súčasťou kde nám technológie ukazujú ako sa môže náš život uľahčiť. Niekedy sa môže zdať že sa priamo na tie technológie spoliehame, priam akoby tú našu náladu definovali. Často potom smajlíkov máme pocit že dokážeme vyjadriť nejakú skutočnú emóciu. Ale v skutočnosti je celá táto emócia a nie je skutočná ako sa zdá. Môžeme si nejakým spôsobom tú realitu pretvárať podľa seba a keď ideme do úplne iných svetov, tak vtedy pochopíme realitu. Pravdepodobne to nikdy nebude ako v seriáli Westworld kde sa striedajú určité časové obdobia. Len vieme že budeme kráčať po celom Slovensku a zistíme že kde všade sú ľudia. Často sa rozhodujeme podľa určitých vecí ktoré si nedokážeme nejakým spôsobom vysvetliť. Technológie nám to o niečo viac uľahčia, ukážu nám ako sa priateľstvá dokážu okamžite zmeniť. Aj keď nemôžeme na nich zvaľovať to keď sa nám priateľstvo z niekým rozpadne. Lebo v skutočnosti ak sa niečo rozpadne, tak môžeme za to v skutočnosti my a nikto iný. Môže sa zdať že všetko v našom svete sa buď opakuje alebo prestávam chápať súvislosti. Svet sa neustále mení a raz sa môže stať že nás v ňom nahradí umelá inteligencia. Všetko bude tak moderné a neónové že tomu nebudeme chápať. Niekedy sa mi zdá že žijeme v nekonečnej simulácii života kde jednoducho robíme rozhodnutia. Len jednoducho nevieme či sú správne a toto nás drží nejakým spôsobom v neistote. Možno náš život nemá úplný koniec, lebo po nás samozrejme príde iná generácia. Môžu prísť ľudia ktorých postoje budú liberálnejšie a budú presadzovať v tomto svete úplný chaos. Mocnejší ľudia vo veľkej miere budú ešte mocnejšími, budú ovládať naše ľudské mysle. Táto simulácia nikdy neskončí, lebo aj keď sa nám niečo stane tak život bude pokračovať bez nás. V živote len nasledujeme stanovené cestičky a potom sa čudujeme že prečo všetko ide tak ľahko. Lebo jednoducho v živote aj to čo je ťažké musíme nejakým spôsobom akceptovať. Priamo potrebujeme technológie k tomu aby sme sa spojili s ľuďmi a nejako vzdelávali. Lebo často niektoré veci nájdeme len na internete a sami prídeme na to či sú pravdivé. Je na každom človeku zistiť že či je náš život simuláciou alebo je skutočnou realitou. Ľudstvo a veci okolo nás môžu byť skutočnými, ale že či tá realita je skutočná nikto z nás nevieme. Nevieme či sme súčasťou nejakej simulácie, ale vieme že čelíme každodennému životu. Vieme že potrebujeme poznať pravdu, aby sme sa v skutočnosti posunuli ďalej. Potrebujeme po určitom čase pochopiť že náš život ovplyvňuje veľmi veľa rôznych faktorov. Možno každá časť sveta je určitým parkom kde prežívame všetky radosti a aj starosti. Keď vstúpime do určitých parkov, tak vstúpime do svetov kde žije veľké množstvo ľudí. Až samotný čas ukáže že či je naša realita skutočná alebo sme celý čas žili v simulácii. Ukáže že či všetko čo sme robili bolo naozaj simulované alebo sme sa v našom živote rozhodovali naozaj prirodzene bez toho aby to ovplyvňovala technológia.

Zostaňme v bezpečí

Zostaňme na tom správnom mieste,

robme to čo je skutočne správne,

na pleciach máme veľkú zodpovednosť,

v spoločnosti množstva ľudí sa nezdržiavať,

je správny čas odložiť všetky spory,

vykašlať sa na všetky možné hádky,

nie je čas robiť nejaké blbosti,

dokončme veci na ktoré sme čas nemali,

čítajme si knihy a vzdelávajme sa,

oceňme hodnoty nášho vlastného života,

to nie vírus nás môže skutočne zabiť,

ale jedine čo nás môže zabiť je ľudská hlúposť,

ak chceme prežiť krásne leto tak sa chovajme disciplinovane,

lebo všetko utíchne tak potom si môžme dopriať niečo krásne,

všetky tieto chvíle potrebujeme nejako prečkať,

ukážme že tú disciplínu vieme dodržiavať,

na dobré veci vieme že si reálne počkáme,

jediné čo môžeme urobiť je to že nejako vydržíme.

 

Už nie je čas

Čoraz viac nám dochádza čas ktorý môžeme nejakým spôsobom využiť. Aj keď ho ešte máme stále dostatok, len niekedy mám pocit že je využívaný nesprávne. Využíva sa na ľudské konflikty a na neustále obviňovanie iných s predošlých chýb. Namiesto toho aby sne sa správali ako malé deti, tak by sne mali niečo robiť. Nie stále rozprávať a obviňovať iných, ale skutočne niečo robiť a dokázať že všetko čo robíme myslíme vážne. Nemám problém dať v živote komukoľvek šancu a neodpisujem niekoho predčasne. Ale treba si uvedomiť že na akékoľvek blbosti jednoducho nie je čas. Jednoducho si samotná situácia vyžaduje aby sme sa všetci správali príčetne. Niekedy samotné riešenie situácie je omnoho jednoduchšie ako sa na prvý pohľad zdá.

A ľudia by sa v prvom rade mali správať zodpovedne a nerobili kraviny. Keď sa im povie aby zostali doma a nikam nechodili, tak láskavo nech nikam nechodia. Keď sa povie že sa nemá chodiť na miesta kde sa môže zdržiavať množstvo ľudí, tak láskavo nech tam nikto nechodí. Nie je zakázané chodiť do prírody a na miesta kde veľa ľudí nechodí. Ale je dôležité aby každý človek sám nad sebou porozmýšľal a aby sa nesprával ako nezodpovedný blázon čo ohrozuje životy ľudí svojou ľudskou blbosťou. Mal by si človek prehodnotiť svoje hodnoty a správať sa inak voči sebe a aj voči ostatným. Tí rozumnejší ľudia čo majú hodnoty tak je dôležité aby si ich skutočne udržali.

To že nie je čas na nejaké malichernosti, tak by mal automaticky každý. Ľudia by nemali čakať že to budem vedieť len ja, ale je dôležité aby to vedeli všetci. Ľudia čo sa správajú zodpovedne a rozumne tým to veľmi vysvetľovať netreba, lebo oni to vedia. Treba to vysvetľovať iným čo sa často nevedia spratať do kože a majú pocit že im patrí celý svet. Majú pocit že keď nebudú rešpektovať pravidlá a nariadenia že sa im všetko v skutočnosti prepečie. Ak nechceme dopadnúť ako Taliansko, tak sa láskavo správajme zodpovedne všetci bez rozdielu. Nájdime si čas na veci ktoré sme počas nášho života nejakým spôsobom zanedbávali. Robme čokoľvek pri čom si myslíme že nám ten čas môže ubehnúť dosť rýchlo.

Niekomu sa možno nechce celý čas ležať, ale každý nech si vyberie to o čom má že to potrebuje. Tento čas čo sme dostali, tak by sme mali využiť najlepšie ako len môžeme. Nehľadajme výhovorky ako niečo nejde, lebo život napriek všetkému pôjde ďalej. Len vieme že nejakým spôsobom toto všetko musíme prežiť. Správajme sa zodpovedne, aby sme potom v lete mohli ísť na koncerty a na festivaly ktoré sa chystajú. Lebo keď sa nebudeme správať zodpovedne, tak tento rok možno už nič pekné nezažijeme. Najme ľudia čo chodia po koncertoch, tak by sa teraz mali najviac uvedomovať že keď budú chodiť kade tade kde je množstvo ľudí, tak to v skutočnosti zhoršia. A toto jednoducho nie je iba jedného miesta, ale toto je problém celej Európy. Toto je problém ktorý musíme riešiť všetci spoločne, teraz nejaké postoje voči iným nepripadajú do úvahy.

Najme mladá generácia ktorá ovplyvňuje svojimi postojmi by mala byť rozumnejšia. Nemala by podceňovať riziko samotnej pandémie, ale naozaj sa snažiť zostať v bezpečí. A to nepíšem preto aby sa do krvi začali urážať a hádať, lebo na to vôbec nie je čas. Treba sa aspoň na istý čas vykašlať na určité spory a veci ktoré nás nejakým spôsobom ťažili. Ak ak niečo také máme za sebou, tak sa to pokúsme čo najskôr vyriešiť pre pokoj v duši. Lebo keď vyriešime všetko čo nás nejakým spôsobom ťaží, tak sa nám bude o niečo ľahšie žiť. Všetko bude fungovať o niečo lepšie, keď zistíme že všetci tie najmožnejšie starosti už máme za sebou. Pohneme sa vo svojom živote vpred keď zistíme že v našom živote o niečo viac prevláda rovnováha.

Chcel by som vyzdvihnúť ľudí čo ku karanténe naozaj pristúpili s plnou vážnosťou. Že aj v tej situácii dokážeme západnému svetu ukázať že sa vieme skutočne správať zodpovedne. Som rád že Slovensko túto situáciu nepodcenilo a že sa naozaj prijali opatrenia ktoré sú len pre naše dobro. Som rád že sa nesprávame ako iné štáty Európy ktoré túto situáciu úplne podcenili a majú za sebou obete. My často tomu svetu musíme ukazovať že sa vieme správať zodpovedne a súdržne. Vieme že jedine ako dokážeme samotnú pandémiu prekonať je zostať doma a nevystavovať riziku aj ostatných ľudí. Jednoducho nemáme prázdniny, len vieme že sa potrebujeme správať zodpovedne.

Ak chceme zažiť kultúrne podujatia a stretávať sa s ľuďmi tak sa treba správať zodpovedne. Musíme si to nejakým spôsobom uvedomiť a mali by sme byť všetkým ľudom čo musia byť v práci a nasadzujú svoje životy poďakovať. My máme len jednu povinnosť zostať doma a najme sa držať aby sme neochoreli. Určite všetko bude dobré v správny čas, ale ešte je potrebné aby sme vydržali. Lebo keď vydržíme a zvládneme to tak potom si môžeme plniť všetky svoje sny ktoré máme. Môžeme potom ísť na koncert alebo cestovať na akékoľvek miesto kde sme túžili ísť. Môžeme svoj čas využiť akokoľvek ako sa len najlepšie dá a ako to cítime. Niekto to využije oddychovo a niekto to využije kreatívne, ale najme sa nehádajme lebo teraz nie je na to vhodná doba. Skôr počúvajme to čo hovoria odborníci a overujme si všetky správy čo sú na internete.

 

 

Správne

Čoraz musím prichádzať na to že či vo svojom živote niečo robím správne. Niekedy mi to pravdepodobne ľudia musia naznačiť aby som to skutočne zistil. V dnešnej dobe musím premýšľať o správnosti mnohých rozhodnutí ktoré sa skutočne stali. Musím premýšľať o tom že či moje rozhodnutia niekoho nesklamali. Viem že je mnoho odpovedí ktoré mi jednoducho nebudú dať spávať. Ovplyvnilo ma toľko vecí že neviem či to bude také aké to bolo predtým. Možno že nad tým všetkým príliš premýšľam, ale to som asi ja že vo všetkom chcem nájsť určitý zmysel. Mnoho otázok mi nebude jasných, budem sa v určitom kruhu zamotávať. Ale keby sa v tom celom nejak nezamotávam a nehľadám odpovede tak by to bolo v mojom živote nudné.

Občas sa zdá že neviem akým smerom sa mám skutočne vydať. Nie vždy viem vo svojom živote že či niečo robím správne. Pravdepodobne by každý človek vedel že či niečo robí skutočne dobre. Ja to do poslednej chvíle neviem a pravdepodobne by bolo lepšie to v skutočnosti vedieť. Potrebujem byť v určitých momentoch múdrejší a porozumieť tomu že kto je tu skutočne pre mňa. Často vo svojom živote potrebujem nájsť osudových ľudí čo mi ukážu tú správnu cestu. Ja nepochybujem že po tej ceste idem aj keď niekedy to môže priniesť určité komplikácie. Trvá mi možno istý čas kým na určité veci prídem a často sa musím obrniť trpezlivosťou. Musím pochopiť že nie sa mi musí podariť všetko čo chcem.

Pravdepodobne mám šťastie že sa mi v živote nepodarí úplne všetko. Som vďačný že aj vďaka tomu mi nestúplo ego a stále sa snažím zostať nohami pevne na zemi. Viem že aj keď myslím na extrémne množstvo vecí, tak si vyberiem že čo je pre mňa skutočnou prioritou. Sústredím sa na to že čo sa môže v mojom živote skutočne uskutočniť. Viem že na niektoré veci som musel dozrieť, aby som zistil že či sa skutočne dokážu splniť. Niekedy aj s odstupom času si poviem že všetko čo sa stalo, tak bolo správne. Ale predtým som si nebol vôbec istý a viac moja duša bola veľmi nejasná.

Viem že v sebe nechcem živiť nejakého draka čo mi bude požierať dušu. Toľko vecí ma vnútorne poznačilo že som sa s nimi musel nejakým spôsobom vyrovnať. Bolo zo začiatku ťažké pochopiť že každý z nás je tu na nejaký čas. Nič v našom živote nie je večné ako sa môže zdať, len naša duša môže byť večná. Naše myšlienky ktoré vyslovíme môžu zostať v srdciach ľudí a to na tom celom krásne. Až na konci samotného života zistíme že či všetko čo sme robili malo zmysel. Kým svieti svetlo tak je potrebné kráčať po tej správnej ceste kde môžme stretnúť množstvo dobrých ľudí. Nemusíme okamžite vedieť že či sú naozaj dobrými, lebo to v skutočnosti zistíme až neskôr. Neskôr zistíme že komu na nás záleží a kto nám skutočne verí.

Moje vzťahy s ľuďmi sa nie vždy uberali správnym smerom, lebo nie každý zvládne moju inakosť. Nie každý zvládne to že moje zmýšľanie je odlišné od iných ľudí. Vždy bola moja túžba sa odlíšiť a snažiť sa úplne nezapadnúť do davu. Hľadám pravdepodobne úplne iné spôsoby ako dokážem vo svojom živote všetko zvládnem. Viem že nie všetko je úplne dokonalé, ale napriek je to úplne v poriadku. Je prirodzené cítiť pri ktorých si môžem povedať že mám právo sa nejako cítiť. Keď sa cítim šťastne, tak všetci okolo mňa sa cítia šťastne. Keď prežívam ťažšie chvíle, tak v skutočnosti je len pár ľudí pochopí že potrebujem aj takto cítiť. Viem že sa nedá byť večne pozitívnym, potrebujeme zažiť aj inú emóciu aby sme život nebrali ako samozrejmosť. Preto svoj život neberiem ako samozrejmosť, lebo sa v ňom snažím prijať akúkoľvek emóciu čo v sebe mám.

Možno sa to bude zdať zvláštne, ale keď počúvam hudbu tak vtedy zisťujem že či niečo robím správne. Poviem si v danom momente že všetko čo bolo vyjadrené tak malo nejaký hlbší zmysel. Vždy sa snažím pri hudbe zachytiť určité posolstvo ktoré jednoducho ľudom chcem odovzdať. Keď počúvam nejakú konkrétnu pesničku, tak si okamžite vybavím nejakú situáciu z minulosti alebo aj zo súčasnosti. Jednoducho si prehadzujem všetky tie obrazy ktoré mám v hlave a vyberiem si to najlepšie. Nemôžu mi ľudia zazlievať ak sa necítim vždy dobre, lebo je to prirodzený cyklus ktorý musím absolvovať. Potom samozrejme prídu tie lepšie dni vďaka ktorým sa dokážem cítiť šťastne. Lebo viem ako je veľmi potrebné aby samotná rovnováha dokázala skutočne fungovať.

Viem že až na konci svojho života zistím že či som urobil niečo správne. Nezistím hneď že či som vo svojom živote niečo urobil dobre až s odstupom času to zistím. Prídem na to že či moja dobrota voči ľudom ten zmysel skutočne mala. Potrebujem sa na veci pozrieť s odstupom času a s chladnejšou hlavou. Vo svojom živote som dokázal odpustiť aj ľudom čo ma v živote sklamali. Lebo viem že najlepšia cesta aká pre mňa existuje je pohnúť ďalej. Urobím všetko čo je v mojich silách, aby som robil len tie správne veci. Budú okamihy kedy sa vo svojom živote zmýlim, ale aspoň zistím že je potrebné sa stále učiť. Verím že aj moje články prispejú k tomu aby všetko bolo dobré a mohol som si povedať že som ich napísal správne.

 

Hlbšia podstata života

Aj v tejto chvíli viem že moje myšlienky budú hlbšie a samotný text bude osobnejší. Keď som začal tvoriť blog, tak presne som chcel sa odlíšiť od ostatných tým že začnem viac pátrať po hlbšej podstate života. Skúšam vždy pochopiť tento svet a všetky okolnosti ktoré sa mi niekedy dokážu stať. Čoraz hlbšie chcem pochopiť veci a zistiť že či skutočne všetko v mojom živote zmysel má. Občas musím bojovať s tými svojimi pocitmi a prehrýzť sa cez ne. Ja viem že sa vo veľkej časti nesťažujem a snažím sa žiť podľa pravidiel. Ale niekedy viem že aj mňa dokážu prevalcovať určité vnútorné emócie. Mnoho ľudí mi často hovorí že aby som si určité veci v živote nepripúšťal. A toto je presne to o čo sa v skutočnosti snažím. Občas musím nahliadnuť do svojho srdca a zistiť že či tá moja dobrota je k niečomu skutočne dobrá. Nechávam často na ľuďoch čo si o mne vlastne skutočne myslia.

Ja som nebol od začiatku introvertom, bol som vlastne vo svete do ktorého som v skutočnosti nepatril. Nikdy som sa necítil extrovertom a viac som sa zamýšľal nad tým že prečo som taký aký som. Často by som si prial aby mi ľudia odpustili že možno nie som až tak ukecaným človekom. Že viac sa snažím nad svojimi slovami rozmýšľať a nikomu nimi neublížiť. Ja viem že by to bolo skvelé hovoriť všetko čo ma napadne a zároveň by som nad tým ani nepremýšľal. Jednoducho by som nevedel že aký dopad by mali moje slová na spoločnosť v ktorej vlastne žijem. Byť iným znamená zostať vo svojej duchovnej a vnútornej podstate sám sebou. Niekedy je to o niečo jednoduchšie ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Niekedy prídu chvíle kedy mám pocit že už to vo svojom vnútri viac neunesiem. Trápi ma niekedy ako ľudia sa niekedy hádajú kvôli maličkostiam alebo že sa v niektorých situácii nesprávajú zodpovedne. Len viem že ma nemôže trápiť niečo čo vlastne nemám ako ovplyvniť a je to vlastne len na ľuďoch. Možno si veľa ľudí pomyslí ako som príliš citlivý a ako niektoré veci prežívam. Jednoducho som to ja a nič s tým jednoducho nespravím len to treba akceptovať. Ja tiež často akceptujem veľmi veľa vecí na ľuďoch a najme ich inakosť. Snažím sa pochopiť že vnútro človeka skrýva omnoho viac tajomstiev než sa môže zdať. Navonok je samozrejme všetko v pohode a snažíme sa nejakým spôsobom zamaskovať. Ja viem že nie vždy mám energiu sa usmievať a pretvarovať sa, ale nejako sa premôžem.

Nedokážem sa pretvarovať, lebo viem že by to pravdepodobne bolo proti môjmu vnútornému ja. Snažím sa byť úprimný voči sebe a voči ľudom okolo mňa, ale nie vždy to ide. Viem že často sa vo svojom živote dokážem zmýliť a že sa mám stále čo učiť. Niekedy možno moje chyby často pramenia z môjho prílišného chcenia. Nemôžem sa na niečo vyhovárať a musím si priznať že nie som až tak úžasný. Rozumiem že si ľudia myslia aký som super, ale niekedy ja sa taký super vlastne ani necítim. Niekedy neviem či si vlastne vôbec zaslúžim aby ma mal niekto skutočne rád a rozumel mi. Lebo niekedy mám pocit že mne je ťažké nejakým spôsobom porozumieť. Že je ťažšie porozumieť tomu môjmu vnútornému svetu kde sú veci ktorých bojím. Bolo by super keby je všetko pozitívne, ale viem že nie vždy to tak naozaj je. Z niektorými vecami sa často musím vyrovnať aby som to nejako zvládol.

Sú situácie kedy mám právo sa cítiť smutný a nemôže mi to nikto zakázať. Lebo som tiež len človek čo dokáže prežívať radosti a zároveň aj starosti ktoré sa ma môžu výsostne dotýkať. Mne často hudba pomáha prekonať akúkoľvek úzkosť a smútok čo v daných okamihoch môžem niekedy cítiť. Keby si nepustím určité pesničky, tak by som pravdepodobne nedokázal veci okolo seba zvládnuť. Aj rodina a pár tých skutočných priateľov je tu pre mňa v každej chvíli. Snažím sa robiť všetko možné pri čom nebudem myslieť na starosti. Snažím sa uniknúť s toho kolobehu života ktorý v skutočnosti nemôže prinášať nič dobré. Preto možno vidím svet v takom inom svetle než ostatní ľudia okolo mňa.

Pravdepodobne tá vnútorná sila mi často pomáha aj tie najťažšie chvíle zvládnuť. V situáciach kedy začína prevládať napätie tak dokážem ukázať že to nejako zvládnem. Vtedy keď príde nejaká neistota a stres tak vtedy sa zatnem a zvládnem to. Nemám nejaký návod ako to zvládnuť lebo u každého človeka sú tie situácie iné. Len sú chvíle kedy sa bojím že do tej skepsy a depresie upadnem. Bojím sa že moje vnútro možno neunesie ťarchu všetkých vecí okolo mňa. Pravdepodobne nechcem od života nejako extrémne veľa vecí, ale vďaka súťažiam viem že sa k tým veľkým veciam môže aspoň priblížiť. Môžem si splniť nejaké tie väčšie sny o ktorých by som si nikdy nemyslel že sa reálne uskutočnia.

Možno tento text môže vyznievať depresívne, ale idem ním hlbšie do môjho vnútra. Premýšľal som nad tým čo napíšem veľmi dlhý čas a nad samotnou publikáciou. Len som chcel zachytiť tie okamihy kedy to nie je úplne ideálne a priznať si že tiež som len človek. Tiež som len človek ktorý si potrebuje niekedy poplakať a vypočuť si smutnú hudbu. Možno sa stránim a to je len preto, lebo nechcem ľudí zaťažovať svojimi pocitmi. Lebo viem že citové veci s nimi sa musím v skutočnosti vysporiadať sám. V rámci vzťahov s ľuďmi musím na mnohé veci postupne prísť, aby som tomu porozumel. Ale viem že všetko nejako zvládnem, len si to vyžaduje viac času a pochopenia. Lebo naša hlbšia podstata života závisí od toho ako vnímame jednotlivé situácie v živote. Je to o tom že či vo svojom živote dokážeme pochopiť naše vlastné vnútro.

 

 

 

Čo bude nasledovať

Nikdy neboli veci okolo nás zvláštnejšie než sa na prvý pohľad zdá. V skutočnosti ani nevieme že čo od tohto roka máme skutočne očakávať. Vlastne ani ja sám neviem že či tento rok bude dobrý alebo nie, vo vnútri cítim určitú skeptickosť. Často si vravím že by bolo dobré neupadnúť do skepsy alebo nejakého iného stavu. Strach sa stal v tomto okamihu veľmi prirodzeným javom a vieme že ten strach je v skutočnosti na mieste. Ja sa nebojím toho že by sme sa nejakým spôsobom unudili a nemali by sme čo robiť. Vždy bude čo robiť, len potom na konci toho všetkého začneme nad všetkým premýšľať. Začneme riešiť že či náš život mal skutočne zmysel a že či v ňom tie správne hodnoty. Čo ak daná situácia prišla preto, aby sa v našich vnútrách skutočne zmenilo. Je to miestami zvláštne mať čas na veci, ktoré som v skutočnosti vlastne obchádzal. Najhoršie na tom celom je že v skutočnosti to bude mať určité ekonomické dopady. Najme vďaka tejto situácii mnoho odvetví čo ľudia robia tak sa nevie že či vôbec prežijú. Že či v skutočnosti prežije celkovo kultúra a že či vôbec ešte zažijeme nejaké koncerty. Všetky odvetvia v ktorých ľudia niečo tvorili tak to reálne dokáže ovplyvniť. Ešte to neznamená koniec sveta, len nevieme že čo bude skutočne v tomto roku nasledovať. Nevieme že či príde niečo lepšie alebo príde niečo horšie ťažko povedať. Premýšľam nad tým stále viac a je veľmi náročné po psychickej stránke byť silným. Nemyslím si že je to náročné iba pre mňa, ale je to náročné najme pre ľudí čo vo svojich prácach sú v kontakte s ľuďmi alebo im zachraňujú životy. Oni sú v skutočnosti tými hrdinami čo robia na hranici svojich možností a schopností napriek tomu že tiež cítia únavu. Vieme už teraz že náš život zmenil o 180 stupňov a budeme si viac vážiť toho že tu naozaj sme. Keď to skončí, tak nevieme že čo bude ďalej a akým spôsobom sa náš život bude uberať. Len musíme sa pripraviť aj na veci ktoré prídu v samotnej budúcnosti. Pravdepodobne nádej nám dáva silu veriť v tie krajšie zajtrajšky. Môžeme veriť že všetko nejako zvládneme, lebo aj tie najhoršie okamihy čo boli predtým sme zvládli. Potrebujeme sa obrniť trpezlivosťou a potom keď to celé skončí tak to môžeme osláviť účasťou na nejakom skvelom koncerte alebo na nejakom inom mieste kde sa budeme môcť slobodne nadýchnuť.

Skúška ľudskej psychiky a trpezlivosti

Toto by som vo svojom živote nenapísal, ale pravdepodobne je to v dnešnej dobe potrebné. Svet sa na istý čas zastavil a ktovie že dokedy to skutočne potrvá. Nám niekedy len zostáva sa obrniť po psychickej stránke a aj mať dostatok trpezlivosti. Pravdepodobne je čas si uvedomiť že stojíme pred niečím čo nemáme ako ovplyvniť. Teda máme to ako ovplyvniť svojim postojom a tým že v skutočnosti zostaneme doma a vydržíme to. Lebo v skutočnosti na ničom inom až tak nezáleží, len vieme že tie najťažšie okamihy musíme prečkať. Niekedy to môže pripomínať určitý apokalyptický scenár že si začneme kupovať do zásoby. Už od samotnej histórie bolo množstvo vírusov ktoré sme prečkali a ešte veľa vecí dokážeme zvládnuť.

Teraz sa môže zdať že je všetko beznádejné, ale v skutočnosti vieme že čo nás drží nažive. Vieme že aj keď sme v tejto chvíli doma a vzdávame sa na istý čas sociálnych kontaktov, ale písať si zo všetkými môžeme. Je to také zvláštne si spomenúť keď sa hovorilo že nech nie sme toľko za tým počítačom a že treba ísť von. Len teraz je situácia iná a jediné čo nám dokáže pomôcť je naša vnútorná sila. Vlastne ani nám nič iné nezostáva len v istých veciach sa pokúsiť nájsť rovnováhu. Najme sa nerozčuľujme, lebo toto nám v skutočnosti vôbec nepomôže. Pokúsme sa nejakým spôsobom využiť toto obdobie na niečo zmysluplné a hľadať alternatívy vďaka ktorým to ubehne dostatočne rýchlo.

Počúvajme hudbu a prípadne sa vráťme do obdobia tých krásnych rokov. Spomeňme si na to aké to bolo keď sa tvorili krásne piesne a neriešilo že či sú komerčné. Ponorme našu myseľ do určitej nostalgie a spomeňme na veci ktoré boli dobré. Nepokúšajme sa trápiť nad vecami ktoré sme nemali ako ovplyvniť. Len sa snažme pochopiť že celý náš život je o tých maličkostiach vďaka ktorým sa môžeme v skutočnosti cítiť šťastne. Viem ani mňa niektoré veci netešia, ale nič sa v tejto chvíli nedá robiť len sa správať zodpovedne. Treba si uvedomiť že koronavírus je naozaj veľmi vážnou vecou ktorú netreba podceňovať. Ak niekto má určité príznaky, tak by to mal okamžite riešiť a nie zatajovať informácie že kde vlastne bol. Lebo ľudia čo zatajujú informácie kde boli, tak často svojim správaním ohrozujú lekárov čo každý deň nasadzujú svoje životy, ale aj ľudí čo nemusia byť chorými. A presne takáto skupina ľudí čo hazarduje zo svojim zdravím tak by sa mala nad sebou zamyslieť.

Koronavírus ovplyvnil všetky oblasti v ktorých ľudia niečo skutočne robia. Mnoho ľudí čo pracujú prichádzajú o veľké tržby a na istý čas nemôžu robiť to čo ich skutočne baví. Vo veľkej miere sa odkladajú natáčania seriálov a filmov, kde je priam výskyt veľkého množstva ľudí a štábu. Televízne relácie sa rušia a tam sa to jednoducho nedá preložiť na náhradný termín. Dotklo sa to aj hudobného priemyslu a interpretov čo sa nám snažia na koncertoch svojou hudbou robiť radosť. Niektoré koncerty sa preložili na iný termín pri ktorom je šanca že sa situácia naozaj upokojí. Mnoho ľudí príde o svoje tržby a aj v oblastiach ktoré som možno ešte nespomenul. Ale verím že mnoho ľudí to zvládne a všetko bude naozaj dobré. Ale najme neprepadajme panike a smútku, len skúsme zachovať trpezlivosť.

Ja viem že ako sa všetko ľahko hovorí a ťažko robí, ale keď sme doma využime čas čo máme. Mnoho ľudí by bolo rado keby ho mohli využiť zmysluplne a nedožili sa ho. Nám nič iné nezostáva len rešpektovať nariadenia a nechodiť do spoločnosti veľkého množstva ľudí. Ako každý z nás by si mal dávať pozor, viem že je nepríjemné sa na istý čas určitých vecí vzdať. Ale o to viac je v tejto chvíli potrebná ostražitosť a nerobme nič čo by mohlo ohroziť ľudí okolo nás. Dávajme si pozor aj na informácie ktoré môžu v skutočnosti spôsobovať paniku alebo sú v nich katastrofické scenáre ktoré nestanú. Vyhnime sa dezinformáciám a nezmyslom ktoré často môže šíriť bulvár. Hľadajme overené správy ktoré nám reálne zmapujú ako to naozaj je. V súčasnosti je mnoho špekulantov čo sa radi priživujú na senzáciách a nešťastí druhých, teda si treba na nich dávať pozor.

Pozrime si nejaký dobrý seriál alebo film pri ktorých na starosti zabudneme. Vráťme sa do starých časov keď tých možností nebolo toľko, ako je ich dnes. Žime samotnou prítomnosťou a pripomeňme si okamihy vďaka ktorým sme boli šťastnými. Pusťme si relaxačnú hudbu alebo čokoľvek iné čo nám dá pokoj na duši. Všetci ten pokoj v duši naozaj potrebujeme aj keď si to možno nepripúšťame. Potrebujeme v sebe všetky tie emócie ovládnuť a zachovať si chladnú hlavu. Urobme všetko v našich silách aby len dobre naozaj bolo. Buďme radi že ešte a upokojme svoju vlastnú myseľ. Viem že mnohých ľudí táto situácia štve, ale jediné čo nám pomôže je trpezlivosť. V tejto chvíli aby sme to po psychickej stránke naozaj zvládli.

Všetko bude dobré a neskôr si povieme že na čo všetko sme si našli čas. Mnohým ľudom už teraz ten reálny svet určite chýba a to že nemôžu ísť na koncerty jednotlivých interpretov. Ako aj mne toto chýba a verím že keď toto všetko skončí, tak oceníme dané okamihy. Keď to skončí tak budeme môcť ísť von a ísť na koncerty interpretov ktorých milujeme. Veľa vecí sme dokázali prekonať a veľa vecí ešte skutočne prekonáme len majme trpezlivosť. Čakajme na ďalšie informácie a potom podľa toho uvidíme čo bude ďalej. Počúvajme nariadenia a správajme čo najzodpovednejšie nielen voči sebe, ale aj voči ostatným. Je len na nás že či všetko po fyzickej a aj psychickej stránke skutočne zvládneme. Lebo keď to všetko skutočne zvládneme, tak potom si môžeme dovoliť zažiť nejaké pekné zážitky.

Ja skúšam

Svet v ktorom som tak sa mu často pokúšam vo veľkej miere porozumieť. Snažím sa pochopiť že prečo každý z nás je vo svojej podstate niekým iným. Premýšľam nad tým že či tá dokonalosť ktorá tu okolo nás je že či dokáže urobiť ľudí šťastnými. Môže sa zdať že áno a pri tom to môže byť veľký sebaklam. Nie všetko čo sa môže zdať že ľudí robí šťastnými, tak ich naozaj šťastnými robí. Skúšam pochopiť že prečo sa ľudia často zaoberajú veci ktoré v tejto spoločnosti nemajú miesto. Nerozumiem že prečo sa riešia banálne veci a pri tom tá pravá podstata života reálne uniká. Nemyslím si že je na mieste sa hnevať ak ľudia cítia niečo úplne odlišné. Pravdepodobne to tak má byť že každý človek na svete sa uberá inou cestou. Často boli obdobia kedy som si niečo sľúbil a nie vždy sa mi to podarilo dodržať. V súčasnosti sa mi o niečo viac darí dodržiavať čo si skutočne sľúbim. Viem že sa nemôžem zaoberať vecami ktoré nie sú v mojom živote podstatné. Niekedy by som si prial aby to ľudia cítili rovnako a viac vnímali realitu okolo seba. Ale tiež nikomu nezazlievam ak vo svojom vnútri cíti iné pocity. Ja tiež čoraz viac prichádzam na určité poznania života postupne. Nemyslím si že všetko je dielom určitej náhody, ale je to skôr osudom. Celý život skúšam pochopiť že či v súčasnosti dokážu fungovať medziľudské vzťahy správne. Viem že často sa ľudia vo svojich postojoch môžu hodnotovo rozchádzať a chápem to. Chápem že niekedy sa všetci potrebujeme vzájomne pochopiť aby všetko bolo lepšie. Možno nikdy nebudú veci dokonalé, ale na druhej strane to treba nejakým spôsobom pochopiť. Potrebujeme zvládnuť všetky výzvy života, aby sme si mohli povedať že sa nemáme za čo hanbiť. Skúšajme pochopiť tento svet v súvislostiach a potom zistíme že prečo čo sa doteraz dialo tak bola len skúška ktorá nás preverila a urobila nás lepšími.