Sú veci ktoré často musím vo svojom živote musím priznať a vyjadriť. Viem že sú momenty kedy môžu v živote vyjadrené slová spôsobiť obrovskú dieru na duši. Aj keď môžu byť myslené dobre, ale sú momenty kedy to tak jednoducho necítim. Veľa vecí v živote ma bolelo a nikdy som to ani nepovedal. Lebo som nechcel nad tým lamentovať a radšej som sa s tým pokúšal nejako popasovať. Vedel som že to čo bolo v mojom vlastnom vnútri prevažovalo a nedokázal som k tomu nájsť zmysluplné vysvetlenie. Zamyslel som sa nad tým že prečo sa určité veci v živote dejú. Viem že som potreboval nájsť vnútornú silu vďaka ktorej by som išiel ďalej. Vždy to tak bolo keď sa v mojom živote stal určitý paradox alebo niečo čo som nemal silu nejako ovplyvniť. Ale napriek všetkým okolnostiam som sa nikdy nevzdal a veril som že všetko sa deje preto aby ma to niečomu naučilo.
Myslím si že do veľkej miery ma ovplyvnilo množstvo vecí vďaka ktorým viem komu sa otvoriť. Uvedomujem si že je to pre mňa niekedy náročné, lebo to ľudia často môžu zľahčovať. Niekedy ľudia si môžu myslieť že vo svojom živote nič nerobím, ale robím a nepotrebujem to komukoľvek dávať najavo. Robím veci ktoré ma robia šťastným a stretávam ľudí čo ma v živote dokážu inšpirovať. Stretávam skutočných ľudí pri ktorých viem že nikdy nebudem stáť na mieste a budú ma niekam posúvať. A tí ľudia mi nastavujú zrkadlo prakticky každý jeden deň a nemusím o tom rozprávať. To že často budú slová ktoré ľudia často nepovedia do očí, ale poza chrbát na to som si zvykol. Ale som rád že takáto skupina bude vždy v menšine, oproti tým dobrým ľudom čo ma podporujú a veria vo mňa.
A ešte by som sa rád vrátil k jednej veci, lebo vo svojom živote stretávam ľudí. Stretával som ich počas špeciálnej základnej školy, počas odborného učilišťa a aj počas mojej bývalej práce. Bol som medzi ľuďmi 18 rokov a vždy som tam medzi nimi bol ako človek čo im naozaj pomáhal. Nikdy som nepovedal že nikomu nepomôžem, vždy som im pomohol ak sa to dalo. Vždy som to bral ako poslanie, napriek tomu že mali oveľa ťažšie postihnutie. Ale potom prišiel ten moment ktorý by v skutočnosti nikto nechcel zažiť. Súvisel z mojou prácou aj keď tam bol fantastický kolektív a spoznal som tam fantastického človeka v ktorého prítomnosti sa cítim úžasne, ale potom som sa tam prestal cítiť dobre. Veľa ľudí si povie že sa nedá vyhorieť v práci kde človek pracuje s klientami a niektorí z nich ani nerozprávali. Ale opak bol realitou čo sa pretavilo do psychickej únavy, stresu, napínania do vracania a napätia. Robili sme aktivity kreslili sme, viedol som muzikoterapiu, kŕmil som klientov, pomáhal vozičkárom vždy keď to bolo možné. V mojej bývalej práci som bol cez 3 roky, ale napriek tomu som bol vďačný za možnosť tam byť. Zažil som tam tiež množstvo zážitkov, karnevalov, vystúpení, výletov a rôzne iné udalosti na ktoré dodnes spomínam. A ďakujem aj mojim šéfovcom za možnosť byť v kolektíve a medzi ľuďmi. Ale už som cítil že sa tam viac neposúvam a pravdepodobne to tak cítili aj moji skvelí kolegovia. Naplnil som tam svoju misiu a viem že už to stačilo. To že som odišiel z miesta kde som robil neznamenalo že sa niečo skončilo, ale že niečo nové začalo. Veľa ľudí si povie že nič nerobím, že len píšem a že nie som medzi ľuďmi. Ani to nie je pravda za dva roky som stretol veľké množstvo ľudí a často ma pozdravili aj cudzí ľudia. Zažil som množstvo podujatí, videl množstvo inšpiratívnych ľudí a určite by som nerobil niečo vďaka čomu by som v živote sa dostal do stagnácie a bolo by to pre mňa krokom späť. Lebo som v súčasnosti inde a mám na viac ako robiť niečo pri čom by som nežil vlastný život. Za celé moje životné obdobie som sa naučil veci ktoré ma utvrdili že každý krok čo prišiel sa ukázal ako správny. Som vďačný svojej rodine za veľa a najmä svojej mamine bez ktorej by sa veľa vecí v živote nepodarilo.
Často sa rozpráva o tom že ako človeku čo sa niečo podarí urobí dieru do sveta. Veľa ľudí si dieru predstaví ako niečo zlé a nemusí to tak byť. Uvedomujem si že niekedy to akým spôsobom človek zanechá stopu v živote je veľmi dôležité. Či to urobí tým správnym spôsobom alebo tým nesprávnym spôsobom. Lebo to ako sa človek v živote prejaví bude o ňom veľa vypovedať. Lebo urobiť ten správny dojem bude vždy veľmi dôležité a podstatné. Je dôležité aby sme dokázali niečo pozitívne zanechať a dať ľudom najavo že s nami môžu rátať. Ale je dôležitá aj forma slov a či to čo cítime vyslovíme správne. O tom to celé v skutočnosti je a o tom či veríme svojim vnútorným pocitom. Keď veríme tomu čo vo vnútri cítime tak nás to niekam posunie ďalej.
Pre mňa tá najväčšia diera v srdci sa vytvorila keď odišiel zo sveta Chester. Lebo som si uvedomil že odišiel človek vďaka ktorému som začal milovať hudbu. Odišla s ním celá moja duša, teda takto som to cítil úplne na samotnom začiatku. Nedokázal som vtedy počúvať ani Linkin Park a vnútorne som sa cítil veľmi zle. Bolo náročné to prijať, niektorí ľudia sa s tým nedokážu zmieriť dodnes. Pre niektorých ľudí bol Chester bol obrovskou nádejou a niektoré životy dokázal zachrániť vďaka svojim textom. Aj mne pomáhali jeho texty a písal som aj vtedy keď Linkin Park vydali na istý čas posledný album. Písal som aj vtedy keď jeho prvá kapela vydala album kde znel jeho spev. Píšem aj teraz keď vyšiel ďalší album z jeho ďalším spevom. Aby som si aj vďaka písaniu pripomenul aký bol výnimočný.
Písanie mi vo veľkej miere vypĺňa čas a nemôžem povedať že by som sa nudil. Lebo viem že inšpiráciu dokážem nasávať prakticky odvšadiaľ. A všetko čo napíšem tak nad tým premýšľam veľké množstvo hodín aby to bolo čo najlepšie. Viem že svojimi myšlienkami dieru do sveta nespravím, ale viem že ak to pomôže aspoň jednému človeku dať nádej som za to rád. Ak mám v živote niečo dokázať, tak to dokážem jedine tým že zanechám po sebe určitú stopu. Moje skutočné poslanie je odovzdať niečo ľudom a stretávať aj inšpiratívnych ľudí vďaka ktorým dokážem napredovať. Môj cieľ je toto a popri tom si plniť malé a aj veľké ciele.
Žijem v prítomnom čase, pravde a láske tak ako sa snaží žiť každý. Ale občas to nie vždy ide, lebo sa zamotávame v tom že treba niečo vysvetľovať a tým vysvetľovaním len strácame čas. Ak sú veci ktoré vysvetľujeme tej správnej osobe oveľa ľahšie to dokáže akceptovať. Preto sa nezaoberám životmi druhých ľudí, ale zaoberám sa svojim životom a tým čo môžem v ňom zlepšiť. Pre mňa je dôležitejšie byť s tými správnymi ľuďmi a držať sa tej správnej životnej cesty. Je dôležité mať nejakú víziu vďaka ktorej sa jednotlivé sny stanú skutočnosťou. Lebo keď máme cieľ, tak vieme že sme na tej správnej ceste urobiť v živote niečo dobré.