Milý svet – kompletná verzia

Milý svet chcem ti povedať veľa myšlienok,

uvedomujem si v živote každý svoj krok,

často vieš že niekedy ma niečo v živote trápi,

že ľudia na niektoré problémy zostávajú sami,

niekedy cítim vo svete úplnú bezmocnosť,

je mi smutno keď neviem všetkým pomôcť,

viem že možno povzbudivé slová nádeje nestačia,

ale viem že potrebujem aby bola vo mne vnútorná sila,

prekryť tie zlé veci čo sa dejú niečím pekným,

zabudnúť na starosti ktoré niekedy v sebe mám,

snažím sa byť pozitívny a nikomu to nenútiť,

pre každý moment vo svojom živote sa naučiť žiť,

neplakať nad tým čo sa v živote stalo,

vo všetkom vidieť len to vyššie dobro,

sú dni ktoré ma mrzia a nie sú vždy ideálne,

dni kvôli ktorým mi úsmev s tváre zmizne,

poznáš tie pocity keď sa pred tebou všetko mení,

aj u mňa sa veľmi veľa vecí reálne zmení,

nechcem sklamať ľudí okolo seba,

viem že sú súčasť môjho zvláštneho sveta,

prešiel som si všetkými životnými situáciami,

skúškami ktoré ma vnútorne zmenili,

robím rozhodnutia ktoré nie sú vždy správne,

jediné po čom túžim je utiecť s vlastnej mysle,

spoznávať myšlienky ktoré sú skutočné pekné,

ľudí čo majú vo svojom vnútri srdce čisté,

viem že kráčam a po sebe zanechávam myšlienky,

cítim že sú momenty kedy prídu aj chyby,

kráčam a viem že niečo je potrebné vidieť,

ale dôležitejšie je veci srdcom cítiť,

vonkajšia krása nie je až taká dôležitá,

tak ako nám to často niekto predkladá,

verím že mi niekedy dokážeš odpustiť,

že sa každému v živote snažím svoju dobrotu dať,

ráno vstanem a som vďačný za to že žijem,

že poznám ľudí kvôli ktorým je svet lepším miestom,

vďaka rodine a priateľom sa snažím byť lepší človek,

dosiahnuť vo svojom živote určitý pokrok,

napriek pocitom čo mám sa snažím všetkému čeliť,

každú sekundu čo mám v živote naplno využiť,

lebo viem že určité možnosti tak skoro neprídu,

nabudúce nemusí prísť nádej na ďalšiu šancu,

som vďačný že ti môžem písať tieto slová,

že tvoja hviezda býva stále tak veľmi jasná,

neprestanem veriť v niečo pekné a pozitívne,

že všetci ľudia na svete sú úžasný vo svojej podstate,

podstatné je robiť veci ktoré majú skutočný zmysel,

veriť že každý človek ten svoj zmysel života skutočne našiel.

Milý svet opäť sa k tebe prihováram,

opäť kopec myšlienok v sebe mám,

viem že každým krokom sa pozerám na svet lepšie,

s určitými ľuďmi čo sú po mojom boku je to ľahšie,

kedysi som bol vo svojom vnútri príliš veľký pesimista,

neveril som že v mojom živote príde nejaká láska,

láska k ľudom je pre mňa to najdôležitejšou v živote,

všetko ostatné som rád že je skutočne v kľude,

každý deň sa snažím premýšľať inak a neporovnávať,

vážiť že môžem určitú skupinu ľudí okolo seba mať,

viem že možno nebudem úplne zo všetkými,

ale navždy tí ľudia zostávajú v mojom srdci,

kráčam po tejto zemi a vážim si tie hodnoty,

vďaka ktorým dostávam toľko vnútornej sily,

snažím sa vyhýbať tomu čo je negatívne,

viem že nikdy nebudem žiť v hneve,

nebudem súdiť ľudí podľa prvého dojmu,

dám každému človeku v živote šancu,

už teraz viem že to skutočne robím,

že niečo vo svojom vnútri reálne mením,

každý kto má pozná vie aké to je,

keď určitý čas v živote so mnou pozabudne,

ďakujem ľudom čo majú so mnou trpezlivosť,

že to so mnou v každom momente dokážu zvládať,

dôležité bude opäť sa nedostať do tej tmy,

ale viac sa sústrediť na tie svetlé momenty,

ak sa raz ponorím do vlastného smútku,

uvedomím si že viem prekonať aj tú najťažšiu búrku,

viem že sa určité veci v živote nekončia,

že čeliť životu býva veľmi náročná výzva,

ale nestrácam nádej a stále v niečo verím,

že každý človek sa bude venovať len tým krajším myšlienkam.

Milý svet pomaly všetko v sebe uzatváram,

konečne skutočné hodnoty poznať začínam,

kráčam po tejto zemi s väčšou radosťou,

viem že sú situácie kedy musím kráčať vlastnou cestou,

cestou poznania a pochopenia ľudí okolo seba,

vďaka tomu sa bude formovať moja vnútorná sila,

niekedy už od života nechcem toľko vecí ako predtým,

stačí mi že tých správnych ľudí okolo seba nájdem,

viem že už s určitými vecami nedokážem bojovať,

vravím si že všetkého je pravdepodobne dosť,

chcem po sebe zanechať určité myšlienky,

dať ľudom v živote čo najviac lásky,

na ničom inom v živote až tak nezáleží,

len na tom aby ľudia k sebe boli milší,

aby sa viac snažili pozerať dopredu,

aby nikdy vo svojom živote nemali smolu,

často za mňa padajú tie vnútorné tiene,

ale podstatné je že svieti svetielko nádeje,

viem že nie vždy sa všetko vydarí,

ale vždy príde niekto kto mi úsmev na tvári vyčarí,

pocity ktoré sa nedajú za žiadne peniaze kúpiť,

tie budeme navždy vo svojom srdci mať,

ešte sa cesta životom ani s zďaleka neskončila,

všetci potrebujeme niekoho kto bude naša opora,

niekoho kvôli komu budeme môcť vstať,

človeka ktorý nás bude môcť pochopiť,

stále viac viem že len pokoj je cesta,

cesta ktorá nás vedie niekam do neznáma,

všetko sa deje kvôli nejakej príčine,

vieme akou cestou skutočne kráčame,

ak určité veci dokážeme v sebe prekonať,

budeme sa v živote konečne lepšie mať.

Lavína 2

Občas sa snažím byť vo vnútri v pohode,

kvôli ľudom sa pokúšam aby bolo všetko dobre,

len vnútorne sú momenty kedy sa bojím,

niekedy je ťažké si priznať že čelím vnútorným strachom,

keď príde úzkosť tak tomu niekedy nedokážem zabrániť,

ten pocit je stále silnejší a prestávam mu rozumieť,

cítim že sa toto všetko na mňa spúšťa ako lavína,

občas potrebujem nájsť niečo čo mi dodá pocit pokoja,

čím viac chcem do tohto sveta patriť je to stále ťažšie,

bojujem s tým že nie každý tomu čo cítim porozumie,

niekedy chcem o tom hovoriť ale bojím sa,

neviem či sa pre mňa nájde dostatok pochopenia,

cítim ako niekedy potrebujem v skutočnosti uniknúť,

ako potrebujem to svetlo v sebe reálne nájsť,

sú momenty kedy mi v živote nie všetko dáva zmysel,

niekedy by som najradšej ako anjel vzlietol,

ale ešte nie je to na v skutočnosti ten správny čas,

pri myšlienke že musím ísť ďalej počúvam svoj vnútorný hlas,

verím že všetko bude dobré a tieto pocity ustanú,

občas potrebujem pocity ktoré moju dušu kľudnú zanechajú,

úprimne potrebujem človeka ktorému sa môžem pozrieť do očí,

človeka ktorý moju dušu v skutočnosti upokojí,

už nechcem niekedy bojovať s tým čo vo vnútri cítim,

viem že raz tú cestu vo svojom živote konečne nájdem,

verím že dostanem silu tam skutočne zhora,

že budem vedieť poznať odpoveď ktorá by ma upokojila,

ale viem že je tu niekto kto je pre mňa skutočným anjelom,

niekto pri kom viem že dokážem byť správnym človekom,

aspoň viem že svet nie je úplné chladné miesto,

má zmysel v ňom zanechať svoje skutočné posolstvo,

časom ľudia porozumejú prečo mám tieto vnútorné pocity,

lebo sú za nimi všetky vnútorné a vonkajšie stopy,

každý deň sa snažím nájsť svoju vnútornú silu,

aby som vo svojom živote prekonal nejednu prekážku,

všetko v živote si reálne musím vybojovať,

aj keď to nie všetci ľudia dokážu vidieť,

ale raz príde deň kedy to uvidia,

keď sa naplní v živote moja cesta,

viem že sa všetky sny a ciele naplnili,

už cítim že je potrebné žiť viac v pokoji,

už prídu len malé sny ktoré netreba okamžite naplniť,

budem ako doteraz pre dianie v hudbe navždy žiť,

lebo mám pocit že je to jediné čomu v skutočnosti rozumiem,

pri čom sa v skutočnosti nikdy reálne nesklamem,

viem že možno nerieši všetky životné problémy,

ale za to dokáže upokojiť všetky moje zmysly,

som vďačný za možnosť niektorým veciam veriť,

že sa po určitom čase môžu časom splniť,

cítim sa vďačný za človeka pri ktorom viem kam patrím,

pri ktorom viem že sa v tomto živote nikdy nestratím,

necítim sa osamotene v tom mori myšlienok,

láska a svetlo sú pre mňa ten najdôležitejší liek,

ten pocit keď sa niečo vo mne dokáže upokojiť,

je úžasné vedieť koľko pocitov sa vo mne dokáže utíšiť,

som vďačný za tieto pocity ktoré v skutočnosti nepopieram,

lebo vďaka tomu čo cítim sa lepším človekom stávam,

už viem že vo svojom živote dokážem byť úplne inde,

len niekedy potrebujem priestor aby bolo všetko lepšie,

som rád za pár priateľov čo mi dokážu ukázať cestu,

dokážu mi ukázať že je stále potrebné šíriť lásku,

pokoj do duše niekedy dokážem nájsť aj sám,

niekedy si niekde sadnem a len tak sa zamyslím,

nájdem odpovede vo svojom vlastnom srdci,

tam kde moja duša môže žiť v skutočnom mieri.

Svetlo v pravdivosti

Viem že keď zatvorím oči a predstavím si niektoré veci nájdem odpoveď. Niekedy si predstavím že vstúpim do svetla a vystúpim zo svojho vlastného tela. Navštívim svet kde je prevláda pokoj, láska a pravdivosť. Lebo to svetlo vidím v pravdivosti ktorá ide zo srdca. Uvedomím že na tejto strane by som najradšej bol. Najradšej by som presne tam kde je mojim pocitom porozumené. Kde emócie môžu voľne prúdiť a všetko sa deje prirodzeným spôsobom. Viem že to poznanie a žitie v tej pravde môže dávať zmysel. Všetko do seba zapadá a zisťujem to každým jedným dňom. Nemusím to nikomu dokazovať, lebo všetko sa nejako deje prirodzene samo. Nemá to nejaké jasné vysvetlenie, lebo všetko sa deje prirodzene. Viem že pokiaľ načúvam svojmu srdcu tak ma dovedie správnym smerom. Dostanem sa presne tam kde je potrebné aby som išiel. Viem že moja duša sa presne tam kam treba k tomu samotnému svetlu. A viem že sa všetky častice poľa raz spoja v jedno.

Láska je niekedy silnejšia než sny

Môžem to vnímať akokoľvek, ale vždy bude láska silnejšia než samotné sny. Keď zistíme že tú lásku môžeme odovzdať tomu ďalšiemu človeku alebo aj iným ľudom vždy to má zmysel. Ten pocit keď príde tak všetko v živote zredukuje. Už všetky sny a predstavy idú bokom, lebo je dôležitejší ten človek okolo nás. Lebo vieme že potrebujeme venovať človeku ktorého máme radi najviac pozornosti. Musíme na to neustále myslieť, lebo na to neskôr môže myslieť niekto iný. Nevravím že čo naozaj cítim, lebo to musím povedať len jednému človeku ktorému to môže byť venované. Viem že si takéto pocity často musím strážiť pred ľuďmi čo sú zvedavými. Lebo viem že zvedavosť ľudí bude silná a kvôli nej sa často veci môžu okamžite pokaziť. Ale viem že ak mám tento pocit ktorý je krásny tak si to musím udržať. Musím si za tým čo cítim stáť až do konca. Verím tomu že svet v ktorom žijem raz akceptuje že je v mojom živote niekto na koho budem myslieť viac než na ostatných. A že ten pocit ktorý mám neprišiel okamžite, musel som tomu čo cítim najprv uveriť. Uvedomiť si že tie rozdiely nie sú tak veľké ako sa na začiatku zdalo. A viem že čoraz viac cítim prepojenie a ten pocit že veľa vecí v živote sú spoločné. Som vďačný za tento pocit, lebo patrí k tým najkrajším a viem že to má zmysel. Viem že celý cyklus nikdy nechcem preskočiť, lebo mi záleží na tom aby všetko prišlo postupne. Viem že nie je potrebné sa niekam plašiť, ale postupne si vychutnať ten pocit ktorý v sebe mám. Cesta k tým najkrajším pocitom môže trvať nejaký čas, ale viem že netreba na to silou mocou tlačiť. Viem že v láske je potrebné si postupne získať srdce daného človeka. Je dôležité poznať to čo má rád a čo ho dokáže potešiť. Lebo keď je človek trpezlivý a verí svojim pocitom tak sa neskôr ukáže že sú správne.

Pomalé kráčanie myšlienkami

Pomaly kráčam a viem že ma to dokáže upokojiť. Viem že nikdy nestratím sám seba na ceste životom. Môžem sa vzdialiť a všetko okolo seba pozorovať, vidieť ako sa to mení pred mojimi očami. Vidím to svetlo a šum ktorý je tak veľmi príjemný. Je to ako terapia ktorá dokáže upokojiť moju dušu. Zatvorím oči a predstavím si ako do mňa preniká svetlo. Predstavím si ako som na nejakom mieste kde je láska oveľa silnejšia. Kde len existujú dobrí ľudia a pomaly prenikám do vnútorného sveta. Kde je všetko tak jasné a čisté vďaka čomu poznám všetky odpovede. Viem že som vnútorne unikol a dokázal som nasávať atmosféra zvukov. Že moje myšlienky sú tak silné a dokážem nimi pomaly preplávať. A viem že keď preniknem niekde úplne inde a nie do tej všednej reality, tak v tom svete sa dokážem mať oveľa lepšie a pokojnejšie.

Cesta snov

Vždy som túžil ísť po tejto ceste ktorá by ma niekam zaviedla. Potreboval som prísť na svoje vlastné myšlienky a uvedomiť si kam vlastne patrím. Niekedy bolo náročné prísť na to čo sa v mojej ľudskej duši môže diať. Vedel som že sa toto všetko môže udiať s tou správnou osobou. Ten pocit že je tu človek ktorý všetko chápe a rozumie mi je najlepší. Mám pocit že do môjho sveta prenikol niekto kto mi naozaj rozumie a nesúdi. Potreboval som nejakým spôsobom pochopiť že láska je silnejšia než všetky predsudky. Bolo potrebné tú správnu osobu a vždy na ňu pri každej príležitosti myslieť. Lebo si uvedomujem že moja cesta životom by bez nej nemala žiaden zmysel. Viem že sa niekedy v rámci písania odmlčím, lebo je tu niekto na kom mi v skutočnosti záleží. Je to tá najlepšia a najmilšia osoba v mojom živote ktorú nikdy nechcem sklamať. Už cítim že nepotrebujem snívať sny, ale stačí mi k tomu už len jeden človek. Pravdepodobne až neskôr som si začal uvedomovať že svoje šťastie mám celý čas pred svojimi vlastnými očami. Už cítim že nemusí nikomu nič dokazovať a ani potvrdzovať. Musím to dokázať len človeku na ktorom mi najviac záleží. Lebo tento pocit mi dáva silu ísť v živote ďalej. A viem že veľa vecí som dokázal vyjadriť reálne a ešte to dokážem vyjadriť. Uvedomujem že sa všetky moje sny pravdepodobne zredukovali do jedného. Jediné nad čím rozmýšľam je byť z osobou s ktorou chcem prežiť celý svoj život. Budiť sa veľa nej a uvedomovať si jej prítomnosť vďaka ktorej môže byť všetko úžasné. A som vďačný že takúto osobu vo svojom živote poznám a že je naozaj tak skvelou. Lebo pri nej si uvedomujem že láska nie je iba obyčajným slovom. Pochopil som ako sa dokážem šťastne cítiť v jej prítomnosti a že nič viac k životu nepotrebujem. Viem že túto cestu snov by som najradšej prežil s ňou. Lebo už cítim že v živote viac nepotrebujem len cítiť ten pocit šťastia a lásky. Už cítim že je čas prestať snívať sny ktoré sa nesplnia, ale bojovať za to čo je naozaj skutočné. Aj keď si to vyžaduje veľa času a spoznávania, ale viem že táto cesta môže mať zmysel.

Vnímanie tela a duše

V živote často zisťujeme ako na nás môžu vplývať určité vonkajšie a aj vnútorné faktory. Ale o to dôležitejšie je vnímať naše vlastné telo a dušu. Čoraz viac niektoré emócie ktoré cítime nám dávajú určité signály. Často zisťujeme ako niečo nemusí byť v súlade z našim bytím na zemi. Veľa vecí v našom živote môže súvisieť zo psychosomatikou ale nikto to otvorene nepovie. Máme zakorenené v sebe určité vnútorné strachy kvôli ktorým sa bojíme žiť. Myslíme na druhých a často ten svoj život obetujeme tým že vo veľkej miere nemyslíme na seba. To že človek začne myslieť na seba a na svoju vlastnú existenciu v živote nie je vôbec sebecké.

Svet v ktorom žijeme nám nepatrí všetci sme tu na nejaký čas. Máme poslanie vďaka ktorému si budeme odovzdávať lásku. Lebo v skutočnosti je láska súčasťou nášho bytia a bez nej nedokážeme byť ničím. Vieme že svet ktorý stvoril Boh tak vďaka nemu sa môžeme niečo naučiť. Lebo na ničom v živote až tak nezáleží ako to prežiť v prítomnosti, pravdivosti a láske. Keď dokážeme byť pravdivými voči sebe, tak budeme pravdivými aj voči ostatným. Lebo to čo budeme cítiť pôjde z vnútra, lebo budeme vedieť že to nie je skazené. V živote príde veľa okolností ktoré zmenia naše postavenie. Zmení sa všetko okolo nás a nebudeme ani vedieť kedy. Ale vieme že každá zmena ktorá sa udeje, tak sa premietne do duše a tela.

Tu nejde o to či človek niečo zje, ale skôr je dôležitejšie vnútro. Verím že aj keď je život ilúziou samou o sebe, tak v ňom sa dá nájsť niečo čo nás dokáže potešiť. Lebo cez svoju vlastnú dušu prežívame všetko či radosť, šťastie, nádej, smútok, úzkosť alebo vnútorné starosti. Všetky tieto emócie nás preverujú ale do istej miery nás dokážu obrať o radosť zo života. Duša je naša centrála a zároveň jadrom vďaka ktorému prežívame všetky emócie. Niekedy aj naša reč tela môže o nás čo to prezradiť. Naše telo nám môže napovedať že môžeme mať v sebe emócie ktoré sú nejakým spôsobom nevyjadrené.

Bojíme sa najviac v živote straty ľudí na ktorým nám záleží. Tie obavy že príde koniec sú do veľkej miery opodstatnené ale treba im čeliť. Treba čeliť prítomnosti a tomu že niektoré veci budú buď dobré alebo zlé. Lebo v živote veci ktoré sa dejú nám neprídu ublížiť, ale naučia nás zvládnuť veci lepšie. Ako sa vraví život sám o sebe dokáže tou najlepšou školou. Sám to poznám na sebe že aj keď prídu obavy aspoň sa snažím v živote niečo skúsiť. Aj keď sa v živote zmýlim, tak si uvedomím ako ma to vnútorne posúva. A som vďačný za túto cestu, lebo za ňou je kopec dobrodružstva a zážitkov.

Každý z nás má v sebe to svoje vnútorné svetlo vďaka ktorému dokáže byť dobrý človek. Nemyslím si že sú ľudia zlými, len ich dokážu prevalcovať vlastné emócie. Ovplyvňujú nás veci pri ktorých by sme si nemysleli že nás ovplyvnia. Keď stretneme ľudí čo nás neťahajú dole, ale skôr hore máme obrovské šťastie. Ja som šťastný že takých ľudí dokážem stretnúť a neriešim či som s nimi často alebo nie. Naučil som sa prijať svet v absolútnej úplnosti a aj ľudí v ňom. Vnímam svet ako celok vďaka ktorému má každý človek svoje špecifické miesto. A to mi v súčasnej dobe dokáže dodať dostatok vnútornej sily. Občas spadnem do pocitov ktoré nie sú dobré, ale potom si uvedomím že treba ísť ďalej aj kvôli blízkym a aj kvôli sebe.

Naša duša a my ako samotné ľudstvo sa musíme pripraviť na to že vstúpime do svetla. Že sa raz rozplynieme do sveta kde naša duša splynie s tými ostatnými. Nesmieme sa toho báť, lebo určite to nebude niečo zlé. Lebo jediné na čom záleží je žiť v prítomnosti a šíriť lásku. Keď cítime lásku až voči ľudom čo nás sklamali, tak to znamená že sme sa dokázali odosobniť a odpustiť im to sklamanie. Aj ja som sa rozhodol odpustiť lebo každý človek si zaslúži ďalšiu šancu. Je to vecou psychiky a našej vlastnej duše či sa dokážeme cez veci preniesť. A každý jeden človek dokáže byť silný ak v to dokáže veriť. Všetko je o tom ako sa nastavíme v našej mysli.

Každý deň som vďačný za poznania ktoré mi do života prídu. A viem že neprídu samé, lebo prídu zo správnou osobou v mojom živote. Lebo si uvedomujem že život nie je samozrejmosť, ale kopec maličkostí to dokáže zlepšiť. Som rád že veci dejú tak ako sa majú v skutočnosti diať. Lebo to že neriešim nepodstatné veci ma robí oveľa šťastnejším človekom. Sústredím sa len na to čo môžem vo svojom živote skutočne zmeniť. Som šťastný v tomto svete aj keď viem že niekedy to bude náročné. Ale tá cesta aj keď bude náročná sama o sebe dokáže mať zmysel. Znova sa niečo naučím vďaka čomu budem skúsenejší a múdrejší. A za tieto momenty ktoré v živote prídu budem navždy vďačný.

Nechajte ma odísť

Občas cítim vo svojom živote zmätok,

niekedy neviem či tomu niekto bude rozumieť,

vo svojom vnútri som zviazaný pocitmi,

mám pocit že vo svojom vnútri dokážem byť silný,

ale čoraz viac viem že to nie je úplne pravda,

úzkostné pocity a myšlienky má stále viac desia,

najradšej by som ich nechal zo života odísť,

bojujem s pocitmi a neviem či bude niečo v poriadku,

rád by som veril že to tak v skutočnosti bude,

v mojom svete je príliš veľa životných bariér,

vďaka ktorým sa nikdy nebudem môcť všetkým úplne otvoriť,

stále budem potrebovať vedieť že niekam skutočne patrím,

prial by som si aby pocity čo ma prenasledujú odišli,

aby som sa nikdy nemusel niečoho v živote báť,

aby som sa dokázal pozrieť ľudom do očí,

občas je moja duša na toto všetko úplne prikrátka,

preto cesta za snami je v mojom živote tak náročná,

zvádzam boje o ktorých často spoločnosť ani nevie,

lebo viem že keby to vyjadrím okamžite by nastali predsudky,

občas zamyslený pri hudbe sa snažím nájsť silu,

aby to čo vo svojom vnútri cítim navždy prebolelo,

aj pocity plaču boli stále viac u mňa čoraz silnejšie,

bolo ťažké si priznať že niektoré veci na mňa doľahli,

ale viem že je tu pár ľudí čo ma drží nad vodou,

rodina a pár priateľov mi dávajú silu ísť ďalej,

viem že život môže byť jeden nekonečný cyklus,

kvôli ktorému tá cesta dokáže dávať zmysel,

som šťastný aj za osobu ktorá pri mne skutočne stojí,

ktorá rozumie tomu čo vo svojom vnútri naozaj cítim,

lebo viem že sa vďaka nej všetko vtedy mení na niečo pozitívne,

na niečo čo ma v živote dokáže skutočne naplniť šťastným.

Vysoká poznámka

Keď kráčam svojim vnútorným svetom,

stále v ňom niečo podstatné hľadám,

len čoraz vidím všetky tie rozdiely,

každý v sebe skrýva svoje vlastné pravdy,

občas príliš chcem zapadnúť do toho sveta,

čoraz viac si uvedomujem že tadeto nevedie cesta,

moje pocity sa často zlievajú do jednej veľkej kopy,

niekedy cítim že cesta životom vedie cez všetky možné prekážky,

napriek všetkým vnútorným pocitom sa nevzdávam,

aj keď sú momenty kedy som v živote opatrným,

melódia života ma dokáže poháňať vpred,

vďaka nej nikdy nestratím svoj rozhľad,

zisťujem že všetko má svoj zmysel,

že cestu k poznaniu som postupne našiel,

ale napriek všetkému musím stále bojovať,

aby som sa k tomu najlepšiemu dokázal dostať.

Búrka pred pokojom

Musím priznať že niekedy už nie je vôľa a sila písať dlhšie texty. Čoraz viac cítim že mám v sebe určitú búrku ktorá neviem či niekedy v živote prehrmí. Všetko v tomto svete je tak neisté a život sám o sebe sa môže zmeniť z minúty na minútu. Kedykoľvek môže prísť koniec a nikdy nebudeme vedieť sa na to dostatočne pripraviť. Uvedomujem si že môžu prísť momenty kedy v tomto svete zostanem osamotený. Budem v ňom tak osamotený že nebudem vedieť čo v skutočnosti robiť. Som čoraz citlivejší a viem že ma čokoľvek môže ovplyvniť. Viem že všetci tí priatelia čo sú v mojom živote raz odídu. Uvedomujem si že ak raz budem úplne sám, budem musieť premýšľať nad svojim vlastným životom. Či budem ďalej si plniť sny alebo sa to budem snažiť nejakým spôsobom prežiť v pokoji. Uvedomujem si že v spoločnosti je až príliš veľa napätia a viem že sa to len ťažko bude naprávať. Čoraz viac cítim ako niekedy na mňa dolieha úzkosť pri pocite bezmocnosti. Čoraz ťažšie je žiť pokojným životom keď človek nevie či mu niekto niečo nevytkne. Veľa ľudí keď sa vnútorne trápia nepovedia o tom svojom pocite, lebo nechcú aby sa kvôli nim niekto trápil. Niekedy aj ja sa ponorím do svojho sveta aby som prišiel na to čo by mi dokázalo pomôcť sa cítiť lepšie. Občas mám pocit že celý svet stojí na tom že ja niečo musím urobiť aby sa môj život nejakým spôsobom posunul vpred. Moje pocity sa často zlievajú do jedného a niekedy pre ne nemám vysvetlenie. Niekedy len počúvam hudbu, lebo mám pocit že vo mne všetko dokáže upokojiť. Lebo keď počúvam jednotlivé pesničky tak cítim že tá moja búrka vďaka tomu sa upokojí. Mám pocit že keď robím veci ktoré mne dávajú zmysel tak sa vtedy dokážem cítiť oveľa lepšie. Pre mňa je hudba terapiou v momente keď niekedy mám pocit že neviem ako ísť ďalej. Dáva mi silu prečkať všetky tie najťažšie momenty a všetko je o niečo znesiteľnejšie. Počúvať ambienty mi psychicky pomáha, lebo vtedy prídem na úplne iné a lepšie myšlienky. Prídem na to ako ísť ďalej a viem nájsť ten správny impulz do života.