Pravda je tam vonku

Vraví sa že pravda je tam vonku a najmä ak je to s tým správnym človekom. Čoraz viac som to začal cítiť že sa niečo v mojom živote mení. Začal som cítiť ako mi všetko dáva zmysel keď viem že s kým mi to v skutočnosti dáva zmysel. Čím som starší uvedomujem si ako na tom čo cítim mi v skutočnosti záleží. Už to nie je nejaké unáhlené a nerozumné. Uvedomujem si že takýmto spôsobom života som mal žiť skôr. Skôr som mal žiť život kde je ten správny človek čo mi ukazuje tú najlepšiu verziu seba samého. Ten pocit keď je tá vo vnútri silnejšie než navonok bude vždy najkrajší. To čo cítime vo vnútri často musíme dať zo seba von a musí to byť od srdca. Musí tam byť to uistenie že nám na tom v skutočnosti záleží. Viem že určitým veciam je potrebné sa postaviť čelom a myslieť na to ako sa veci dajú uskutočniť.

Keď človek do veľkej miery odíde s tej svojej vnútornej bubliny cíti sa slobodnejšie. Aj ja som to tak cítil, lebo som to cítil s tou správnou osobou. Cítil som ako ma postupne ľudia začali prijímať medzi seba napriek mojej introvertnosti. A tí ľudia mi ukázali že ako na tomto svete dokáže existovať dobro. Že ako tie dobré stránky často prevýšia veci ktoré sú zlé. Pravdepodobne som tieto momenty potreboval zažiť, aby som zistil ako to v skutočnosti je. Aby som zistil že ten skutočný svet mi ukáže tú pravdu. To čo je za dverami vždy bude v niečom od reality odlišné. Ale niekedy aj ten vnútorný svet potrebujeme aby sme sa nadýchli do nového dňa a získali silu ktorú potrebujeme.

Pre mňa je vždy skvelé stretnúť ľudí vďaka ktorým tá skutočnosť je znesiteľnejšia. Ľudí čo mi dokážu nastaviť zrkadlo a ukazujú mi kým mám byť. Je to tak správne, lebo každý človek mi prináša do života niečo úplne nové čo som nepoznal. Pravdou je aj to že do veľkej miery dokáže pomôcť ak človek nechá veciam voľný priebeh. Preto na niektoré veci netlačím a viem že sa to časom udeje. Možno to je tým že na život človek časom získa inú perspektívu. Začne inak premýšľať a uvedomovať si že život nie je úplnou samozrejmosťou. Aj ja to tak cítim a veľa vecí beriem z obrovskou pokorou. Viem že ak príde šanca tak ju dokážem na sto percent využiť. Verím tomu že moje pocity ktoré mám môžu byť správne. Keby som si nebol nimi istý veľa vecí v živote by som neurobil.

Svet bude vždy očarujúcim miestom ak budem vedieť že to kvôli určitým ľudom za to stojí. A vždy budem za to čo reálne cítim vďačný. Lebo to nevnímam ako nejakú samozrejmosť, ale ako niečo výnimočné čo ma posunie v živote ďalej. Poviem to takto, nikdy som sa necítil lepšie ako v tomto momente. Ako nechcem to zakríknuť lebo mi na tom skutočne záleží. Nemusím to vyjadriť ani slovami, len sa snažím dôverovať svojim pocitom ktoré mám rád. Snažím sa na ceste životom dôverovať aj sám sebe a tomu čo v rámci svojich možností dokážem. Lebo všetko čo vo svojom živote urobím tak mi neskôr dokáže dať zmysel.

Ľudia často majú pocit že pravda by mala byť nástrojom ktorý ľudom čo najviac ublížime, ale nie je to v skutočnosti tak. Veľa vecí sa dá povedať pokojne a netreba okamžite pri prvej možnosti kričať. Len treba načúvať pocitom aj tej druhej strany a potom sa v živote môže niečo diať. Lebo toto je skutočnou podstatou pravdy ako takej a nie to koho treba v živote prekričať. Tak ako treba nájsť pokoj vo svojom vnútri, tak je potrebné nájsť pokoj aj navonok. Na ničom v živote nezáleží viac ako na tom, aby sme dokázali v živote nájsť rovnováhu a najmä ak je to po boku tej správnej osoby. Viem že tejto pravde môžem čeliť len z jednou a tou správnou osobou.

Som si spomenul na jednu myšlienku je tento text. A tak ma oslovila že som to podľa nej spísal. Lebo keď ideme niekam von tak zistíme že nás tam ten reálny svet čaká. Čakajú na nás tam ľudia s ktorými môžeme stráviť svoj čas. Realita je iná, lebo zistíme že medzi virtuálnym a reálnym svetom je obrovský rozdiel. Keď je človek z niekým výnimočným, tak ten pocit je najkrajší. Je skvelé že ľudia ktorých máme radi sú po našom boku a stoja pri nás. Vďaka nim zisťujeme aké máme v živote silné stránky. Uvedomíme si že nás niektorí ľudia v živote môžu pozitívne ovplyvniť. Ja to tak cítim aj bez toho aby som o tom komukoľvek povedal.

Keď človek sa dostane s komfortnej zóny, tak zistím koľko ľudí môže stretnúť. Niekedy sa to môže stať plánovane a inokedy neplánovane. Ja som nikdy nepremýšľam že koho v skutočnosti stretnem ono sa to vždy vyvinie úplne samo. Ono byť pravdivým a autentickým v dnešnej dobe si vyžaduje veľa trpezlivosti. Je to niekedy náročné, ale potom sa ukáže že je to správna cesta. A som šťastný že túto cestu môžem priblížiť viacerým ľudom. Lebo v skutočnosti pravda je tam vonku, ten reálny svet nás môže naučiť tomu čo cítime porozumieť. Môžeme zistiť ako na tom v živote reálne sme, spoznáme svoju vlastnú podstatu. A zistíme to aj vďaka ľudom ktorí nás privedú na tú správnu cestu lásky a pravdy.

Premýšľanie o šťastí

Premýšľam o tom že ak budem cítiť šťastie že či mi to vôbec ľudia budú priať. Že či si s tým skôr nezavriem dvere k niekomu na kom mi záleží. Musím sa priznať že niekedy na mňa takéto obavy v živote prídu. Keď sa dostanem do bodu kedy začne byť všetko v poriadku, tak môžu prísť pochybnosti o mne samotnom. Niekedy sa bojím že sklamem osobu ktorú mám rád. Uvedomujem si že mi na tom záleží žiť v pravde aspoň kvôli nej. Lebo pre mňa len kvôli nej má toto všetko zmysel. Nastavuje mi v živote zrkadlo a viem že pravdepodobne by som sa bez jej prítomnosti necítil dobre. Ja väčšinou nepíšem o tom čo cítim, lebo je pre mňa potrebné to povedať naživo. Lebo viem že je to potrebné povedať osobe na ktorej mi najviac záleží. Ak mám byť k niekomu úprimný tak budem v skutočnosti k nej. Môj svet sa zmenil, lebo viem že v ňom začala byť správna osoba. Osoba s ktorou všetko pekné chcem skutočne zažiť a pri ktorej viem že s ňou môžem rátať. Uvedomujem si že lieči moju dušu svojou prítomnosťou a tým že je. Nič viac vo svojom živote už nepotrebujem, len všetky pocity ktoré cítim dokázať naživo. Čím viac budem veriť tomu čo naozaj cítim, tak o niečo lepší bude môj život. Lebo viem že sa jej budem môcť pozrieť do očí a vedieť že mi rozumie. Viem že veľa vecí v živote sa bude diať aj bez slov. Ja väčšinou nehovorím o šťastí v citovom živote, lebo nechcem aby sa to pokazilo. Lebo mi na tom človeku ktorého mám rád naozaj záleží a dôležitejšie je pre mňa byť úprimný k nej. Až potom môžem byť úprimným k ostatným keď budem mať istotu že to tak môže byť. Lebo to šťastie sa buduje postupne a je za ním dlhá cesta. Cesta ktorá môže v živote tou najkrajšou akú môžem reálne zažiť.

Po zemi

Kráčam po tejto zemi a viem že v nej nekráčam úplne sám. Upokojujú ma jednotlivé zvuky, pri ktorých dokážem nájsť vnútorný pokoj. Niekedy aj to vnútorné ticho dokáže vo mne všetko liečiť. Viem že som súčasťou bytia ktoré dokáže mi dávať zmysel. Cítim to v každej bunke tela, ako sa moja duša pri tom čo je správne dokáže upokojiť. Kráčam po tejto zemi, lebo viem že mám v živote určité poslanie. Byť s človekom ktorému vo svojom živote dokážem robiť radosť. Dokázal som v ňom nájsť absolútny pokoj a pocit vnútornej slobody, lebo viem že som na tom správnom mieste. Myšlienka na ňu sprevádza celých 5 rokov, nedokážem si už teraz predstaviť svet bez nej. Lebo viem že chcem kráčať po tejto zemi s ňou a nie zoo žiadnou inou ženou. Viem že jej úsmev mi dokáže dodať množstvo síl a zároveň moju dušu vnútorne lieči. Jej svetlo, úsmev a pozitívna energia čoraz viac začínajú prúdiť vo mne. Naučila ma ako dokážem prijať svoju vnútornú podstatu a uvedomiť si že idem na správnu cestu. Všetko má zmysel keď viem že je to s ňou, lebo dokáže mať na mňa obrovský pozitívny vplyv.

Cítim sa

Cítim sa presne tak ako v skutočnosti chcem,

lebo verím že v tomto okamihu skutočne zostanem,

na ničom v živote nezáleží viac ako v tom pocite zostať,

to čo cítim vo vnútri je potrebné si udržať,

viem že kráčam skutočne tou správnou cestou,

čoraz viac počúvam svoju vlastnú dušu,

robím to čo mi hovorí moje vlastné srdce,

nezaoberám sa tým či tomu ktokoľvek rozumie,

stačí mi že tomu rozumie človek čo mi dáva dôvod na úsmev,

že tu bude pre mňa vždy bez akýchkoľvek predsudkov,

cítim sa presne tak ako som si prial sa v živote cítiť,

viem že raz príde doba kedy to už nebude môcť skryť,

lebo láska bude stále rásť a naberať na vnútornej sile,

budem vedieť že všetko sa deje kvôli tej správnej osobe,

keď jej prítomnosť v mojom živote dáva obrovský zmysel,

vďaka nej viem že som sa na správnu cestu vybral,

prepojené svety je stále viac a stále viac cítiť,

viem že nám bolo súdené že sme sa dokázali stretnúť,

verím že časom nám napíše našu spoločnú kapitolu,

a že prídu momenty vďaka ktorým prekonáme každú výzvu,

ak má byť všetko dobré tak v tomto pocite je potrebné ešte dlho zostať,

lebo viem že s tou najsprávnejšou osobou v mojom živote všetko skvelé môže byť.

Fénix

Rád by som vysvetlil že prečo bolo tých 10 článkov napísaných. Lebo som si uvedomil že je potrebné ľudom priblížiť čo v určitom momente cítim. Veľmi na tomto pocite záležalo a často to bolo silnejšie než ja sám. Ale vedel som že nie som v tom pocite úplne sám. Že je niekto kto dokáže byť mojim svetlom a láskou v mojom skutočnom bytí. Nikdy som si nemyslel že budem dá sa povedať v najlepšej fáze života, len nie vždy potrebujem o tom rozprávať, ale snažím sa podľa toho žiť. Snažím sa si vždy uvedomiť kým v skutočnosti som a vďaka tomu sa posúvam ďalej. A presne som použil myšlienku ktorá bola jadrom 10 článkov. Často sa používa prirovnanie že človek vstane s popola ako bájny fénix, teda že získa určitú vnútornú silu s ktorej čerpá. Dostať sa do bodu v ktorom som si vyžadovalo extrémne veľa času. Bolo to o tom prijať seba samého takého aký v skutočnosti som. Ale zároveň som za všetky svoje myšlienky veľkú zodpovednosť. Vedel som že musím si veľa vecí premyslieť kým budú vonku. A zároveň som vedel že texty ktoré budú vonku nebudú už len poctou určitému človeku, ale že to bude o určitej vnútornej transformácii. A o určitom pocite ktorý sa stal v mojom živote tak veľmi silným. Keď viem že v mojom živote existuje niekto komu na tom čo cítim naozaj záleží. Viem že moje myšlienky budú ním naozaj vypočuté a to ma napĺňa v živote šťastím. Pre mňa napísať 10 textov a zvyšné spojiť do dvojčlánkov bolo najťažšie. Cítil som že prišiel v mojom živote bod kedy boli viac zapojené moje city. Kedy som viac začal cítiť že ako dokázal prísť človek ktorý mi dokáže dodávať do života pokoj. Stále sa v živote učím kam treba kráčať, ale viem že tá cesta sama o sebe dokáže mať zmysel. Bez ohľadu na to či ňou kráčam z niekým alebo sám. Uvedomil som si po štvrtom texte že je to o niečom inom a zostalo mi to až do konca. Lebo už cítim niečo čo je silnejšie než ja sám a je to ten najkrajší pocit na svete. Sú to pocity ktoré boli vyjadrené reálne a sa cítil naplnený vnútornou silou.

Točiť / Prebuď ma

Svet sa začal točiť v tom správnom smere, lebo je tu niekto kto mi naozaj rozumie. Viem že mám veľa dôvodov veriť v tie správne veci. Že sny ktoré vo svojom živote mám sa časom naozaj naplnia. Lebo som začal dôverovať životu a tomu že sa dá žiť v pravde a v láske. Že ma tá vnútorná sila dokáže držať pri živote a naviesť ma na tú správnu cestu. Lebo vďaka všetkým okolnostiam ktoré sa dejú dokážem byť vďačný. Teší ma že aj moje malé kroky môžu prispieť k tomu aby všetko bolo lepšie. Viem že na ceste životom som musel nájsť silu vďaka ktorej by som neprestal veriť. Lebo už to začať veriť tej prítomnosti je to najkrajšie. A som viac vďačný než si kedykoľvek môžem naozaj priať. Som vďačný za ľudí čo mi ukázali moje skutočné ja vďaka ktorému to môžem posunúť ďalej.

Prebudila si ma a dala mi pocit nádeje,

vďaka tebe viem že čo je naozaj šťastie,

pri myšlienke na teba sa vždy usmievam,

tvoja prítomnosť ma robí lepším človekom,

viem že tie najkrajšie momenty chcem zažívať s tebou,

lebo ty si pre mňa tou skutočne dôležitou,

viem že ty si osobou ktorá nikdy nesúdi,

si pre mňa človekom ktorý moju dušu lieči,

som šťastný že si súčasťou života,

pri tebe sa smeje aj moja duša,

svet s tebou je pre mňa tým najkrajším miestom,

lebo všetko v živote dokážeš naplniť láskou a pokojom,

cítime stále viac našu vnútornú prepojenosť,

že nás osud pravdepodobne mal reálne spojiť,

verím že ešte veľa vecí spoločne zažijeme,

že všetko čo v živote príde nejako spolu zvládneme.

Ver mi / Čokoľvek

Ver mi že svet v ktorom žijem tak je potrebné v ňom veľa bojovať. Aj keď sa zdá ako môže byť v ňom všetko jednoduché, ale v skutočnosti to tak nemusí byť. Musím si často veľa vecami prejsť aby som sa v skutočnosti dokázal cítiť šťastný. Viem že predtým čo vnútorne cítim neviem utiecť a ani nedokážem pred tým zavrieť dvere. Uvedomujem si že čelím realite každý jeden deň a snažím sa v nej niečo urobiť. Aj za cenu že tomu nebudú úplne všetci rozumieť. Viem že sú tu ľudia kvôli ktorým má môj život zmysel a nežijú v zaužívaných vzorcoch. Uvedomujú si že namiesto výčitiek sa ma snažia povzbudiť na ceste životom. Vďaka nim viem že nikdy nepôjdem o krok späť a dokážem sa dostať ďalej.

Vo svojom živote sa snažím robiť čokoľvek čo ma dokáže robiť šťastným. Viem že nie som v pozícii komukoľvek dokázať ako to bolo kedysi. Som už inde a viem že už nechcem v bode kde som bol predtým. Prítomný čas je pre mňa oveľa dôležitejší a potrebnejší než vnímať veci ktoré nedokážem nijako zmeniť. Som šťastný že je tu človek ktorého mám veľmi rád a uvedomujem si že bez neho by bolo všetko iné. Viem že tie pocity ktoré cítim sú tými najkrajšími a viem že urobím čokoľvek aby to trvalo čo najdlhšie. Lebo sú pocity ktoré by som si rád udržal a viem že nie sú samozrejmosťou. Sú pre mňa dôležité, lebo viem že to nezažívam sám. A vždy budem vďačný každému kto mi nejakým spôsobom zlepšil život a povzbudil ma v ňom. Lebo vďaka tej správnej skupine ľudí všetko bude znesiteľnejšie.

Potiahnuť

Občas človek potrebuje aby mu v tejto dobe dokázal ktokoľvek porozumieť. Aby namiesto predsudkov mu ľudia dokázali viac načúvať. Lebo toto robí prakticky málokto a prakticky tie svety môžu byť úplne rozdielne. Teraz cítim že sú ľudia čo ma dokážu potiahnuť vyššie a ukazujú mi že môže existovať lepšia verzia mňa. A myslím že v spoločnosti správnej skupiny ľudí to pôjde. Lebo v živote je oveľa dôležitejšie rásť než sa vracať späť. A o to je dôležitejšie prijať sám seba v akejkoľvek podobe. Prijať všetky svoje vnútorné pocity ktoré mám a postupne s nimi pracovať. A viem že v tom nebudem úplne sám, lebo si uvedomujem že sú ľudia čo to môžu cítiť rovnako. Lebo som sa začal cítiť šťastný a rád by som v tomto pocite dokázal byť čo najdlhšie. Lebo viem že sa to časom môže pominúť, ale ak zabojujem tak to dokážem nejako zvládnuť. Začal som robiť veci ktoré ma robia šťastným a to je pozitívne. A vďaka tomu pozitívnemu sa dokáže liečiť moja vlastná duša. Dokážem byť viac v pokoji ak viem že je to s tou správnou osobou. Lebo keď ľudia podporujú človeka v tom čo verí, tak je to ten najkrajší pocit na svete.

Držať ťa

Si mojim svetlom na ceste životom,

viem že pri tebe aj čo je nemožné zvládnem,

naše vnútorné prepojenie je stále silnejšie,

žiť v pravde a v láske túžime spoločne,

naša cesta za svetlom je tá najsprávnejšia,

lebo si ma pri nej tak veľmi naučila,

naučila si ma byť viac autentickým,

viac dokážem byť pri tebe vnútorne otvoreným,

držať ťa za ruku a pozerať sa ti do očí je to najkrajšie,

uvedomujem si v tom prítomnom čase čo je správne,

zavrel som si oči a cítil som tvoju prítomnosť,

viem že sa pri tebe nikde nedokážem stratiť,

tvoj pokoj a pokora mi dávajú silu kráčať životom,

byť s tebou ma vždy dokáže naplniť šťastím,

nech sa čokoľvek deje tak to spoločne prekonáme,

tak cestu k tomu nejakým spôsobom nájdeme,

vždy budeš pre mňa predstavovať istotu,

skúsime to spolu zvládnuť každú jednu výzvu.

Diera

Sú veci ktoré často musím vo svojom živote musím priznať a vyjadriť. Viem že sú momenty kedy môžu v živote vyjadrené slová spôsobiť obrovskú dieru na duši. Aj keď môžu byť myslené dobre, ale sú momenty kedy to tak jednoducho necítim. Veľa vecí v živote ma bolelo a nikdy som to ani nepovedal. Lebo som nechcel nad tým lamentovať a radšej som sa s tým pokúšal nejako popasovať. Vedel som že to čo bolo v mojom vlastnom vnútri prevažovalo a nedokázal som k tomu nájsť zmysluplné vysvetlenie. Zamyslel som sa nad tým že prečo sa určité veci v živote dejú. Viem že som potreboval nájsť vnútornú silu vďaka ktorej by som išiel ďalej. Vždy to tak bolo keď sa v mojom živote stal určitý paradox alebo niečo čo som nemal silu nejako ovplyvniť. Ale napriek všetkým okolnostiam som sa nikdy nevzdal a veril som že všetko sa deje preto aby ma to niečomu naučilo.

Myslím si že do veľkej miery ma ovplyvnilo množstvo vecí vďaka ktorým viem komu sa otvoriť. Uvedomujem si že je to pre mňa niekedy náročné, lebo to ľudia často môžu zľahčovať. Niekedy ľudia si môžu myslieť že vo svojom živote nič nerobím, ale robím a nepotrebujem to komukoľvek dávať najavo. Robím veci ktoré ma robia šťastným a stretávam ľudí čo ma v živote dokážu inšpirovať. Stretávam skutočných ľudí pri ktorých viem že nikdy nebudem stáť na mieste a budú ma niekam posúvať. A tí ľudia mi nastavujú zrkadlo prakticky každý jeden deň a nemusím o tom rozprávať. To že často budú slová ktoré ľudia často nepovedia do očí, ale poza chrbát na to som si zvykol. Ale som rád že takáto skupina bude vždy v menšine, oproti tým dobrým ľudom čo ma podporujú a veria vo mňa.

A ešte by som sa rád vrátil k jednej veci, lebo vo svojom živote stretávam ľudí. Stretával som ich počas špeciálnej základnej školy, počas odborného učilišťa a aj počas mojej bývalej práce. Bol som medzi ľuďmi 18 rokov a vždy som tam medzi nimi bol ako človek čo im naozaj pomáhal. Nikdy som nepovedal že nikomu nepomôžem, vždy som im pomohol ak sa to dalo. Vždy som to bral ako poslanie, napriek tomu že mali oveľa ťažšie postihnutie. Ale potom prišiel ten moment ktorý by v skutočnosti nikto nechcel zažiť. Súvisel z mojou prácou aj keď tam bol fantastický kolektív a spoznal som tam fantastického človeka v ktorého prítomnosti sa cítim úžasne, ale potom som sa tam prestal cítiť dobre. Veľa ľudí si povie že sa nedá vyhorieť v práci kde človek pracuje s klientami a niektorí z nich ani nerozprávali. Ale opak bol realitou čo sa pretavilo do psychickej únavy, stresu, napínania do vracania a napätia. Robili sme aktivity kreslili sme, viedol som muzikoterapiu, kŕmil som klientov, pomáhal vozičkárom vždy keď to bolo možné. V mojej bývalej práci som bol cez 3 roky, ale napriek tomu som bol vďačný za možnosť tam byť. Zažil som tam tiež množstvo zážitkov, karnevalov, vystúpení, výletov a rôzne iné udalosti na ktoré dodnes spomínam. A ďakujem aj mojim šéfovcom za možnosť byť v kolektíve a medzi ľuďmi. Ale už som cítil že sa tam viac neposúvam a pravdepodobne to tak cítili aj moji skvelí kolegovia. Naplnil som tam svoju misiu a viem že už to stačilo. To že som odišiel z miesta kde som robil neznamenalo že sa niečo skončilo, ale že niečo nové začalo. Veľa ľudí si povie že nič nerobím, že len píšem a že nie som medzi ľuďmi. Ani to nie je pravda za dva roky som stretol veľké množstvo ľudí a často ma pozdravili aj cudzí ľudia. Zažil som množstvo podujatí, videl množstvo inšpiratívnych ľudí a určite by som nerobil niečo vďaka čomu by som v živote sa dostal do stagnácie a bolo by to pre mňa krokom späť. Lebo som v súčasnosti inde a mám na viac ako robiť niečo pri čom by som nežil vlastný život. Za celé moje životné obdobie som sa naučil veci ktoré ma utvrdili že každý krok čo prišiel sa ukázal ako správny. Som vďačný svojej rodine za veľa a najmä svojej mamine bez ktorej by sa veľa vecí v živote nepodarilo.

Často sa rozpráva o tom že ako človeku čo sa niečo podarí urobí dieru do sveta. Veľa ľudí si dieru predstaví ako niečo zlé a nemusí to tak byť. Uvedomujem si že niekedy to akým spôsobom človek zanechá stopu v živote je veľmi dôležité. Či to urobí tým správnym spôsobom alebo tým nesprávnym spôsobom. Lebo to ako sa človek v živote prejaví bude o ňom veľa vypovedať. Lebo urobiť ten správny dojem bude vždy veľmi dôležité a podstatné. Je dôležité aby sme dokázali niečo pozitívne zanechať a dať ľudom najavo že s nami môžu rátať. Ale je dôležitá aj forma slov a či to čo cítime vyslovíme správne. O tom to celé v skutočnosti je a o tom či veríme svojim vnútorným pocitom. Keď veríme tomu čo vo vnútri cítime tak nás to niekam posunie ďalej.

Pre mňa tá najväčšia diera v srdci sa vytvorila keď odišiel zo sveta Chester. Lebo som si uvedomil že odišiel človek vďaka ktorému som začal milovať hudbu. Odišla s ním celá moja duša, teda takto som to cítil úplne na samotnom začiatku. Nedokázal som vtedy počúvať ani Linkin Park a vnútorne som sa cítil veľmi zle. Bolo náročné to prijať, niektorí ľudia sa s tým nedokážu zmieriť dodnes. Pre niektorých ľudí bol Chester bol obrovskou nádejou a niektoré životy dokázal zachrániť vďaka svojim textom. Aj mne pomáhali jeho texty a písal som aj vtedy keď Linkin Park vydali na istý čas posledný album. Písal som aj vtedy keď jeho prvá kapela vydala album kde znel jeho spev. Píšem aj teraz keď vyšiel ďalší album z jeho ďalším spevom. Aby som si aj vďaka písaniu pripomenul aký bol výnimočný.

Písanie mi vo veľkej miere vypĺňa čas a nemôžem povedať že by som sa nudil. Lebo viem že inšpiráciu dokážem nasávať prakticky odvšadiaľ. A všetko čo napíšem tak nad tým premýšľam veľké množstvo hodín aby to bolo čo najlepšie. Viem že svojimi myšlienkami dieru do sveta nespravím, ale viem že ak to pomôže aspoň jednému človeku dať nádej som za to rád. Ak mám v živote niečo dokázať, tak to dokážem jedine tým že zanechám po sebe určitú stopu. Moje skutočné poslanie je odovzdať niečo ľudom a stretávať aj inšpiratívnych ľudí vďaka ktorým dokážem napredovať. Môj cieľ je toto a popri tom si plniť malé a aj veľké ciele.

Žijem v prítomnom čase, pravde a láske tak ako sa snaží žiť každý. Ale občas to nie vždy ide, lebo sa zamotávame v tom že treba niečo vysvetľovať a tým vysvetľovaním len strácame čas. Ak sú veci ktoré vysvetľujeme tej správnej osobe oveľa ľahšie to dokáže akceptovať. Preto sa nezaoberám životmi druhých ľudí, ale zaoberám sa svojim životom a tým čo môžem v ňom zlepšiť. Pre mňa je dôležitejšie byť s tými správnymi ľuďmi a držať sa tej správnej životnej cesty. Je dôležité mať nejakú víziu vďaka ktorej sa jednotlivé sny stanú skutočnosťou. Lebo keď máme cieľ, tak vieme že sme na tej správnej ceste urobiť v živote niečo dobré.