Horkosladkosť

Čoraz viac cítim že touto úvahou priblížim určité svoje pocity. Často sa zdá že život je perfektný a že nie sú v ňom žiadne chyby. Sú jednoducho dva odtiene života jeden je ten horší a druhý je ten lepší. Občas sa zdá že sme na absolútnom pokraji a premýšľame nad správnosťou všetkých našich rozhodnutí. Niekedy sa zdá že potrebujeme poznať len jednu stranu mince a tá druhá strana je úplne nepodstatná. Náš život je horký a sladký zároveň len bude na nás čím si ho okoreníme. Či sa budeme cítiť šťastne alebo vo svojom vnútri budeme z niečím bojovať. Aj ja musím veľa vecí zvládnuť a nehovorím že sa niečo nedá zvládnuť. Občas sa zdá že mnoho vecí v našom živote nemajú zmysel. Uvedomujem si to často pri mojou kontakte z realitou a s tým keď vidím ľudí. Nie vždy človeku ten virtuálny kontakt môže priniesť niečo čo by človeka uspokojilo. Aj keď na chvíľu sa môže zdať že to môže priniesť určité šťastie do ľudskej duše. Niekedy sa zdá že náš život je horkosladkosťou ktorá často prináša určité pokušenie. Celý náš život je určitým pokušením pri ktorom robíme neraz aj nelogické veci. Občas sa pristihnem z myšlienkou že mnoho vecí okolo nás nedávajú žiadnu relevantnú logiku. Čím premýšľam and životom v najrôznejších súvislostiach, tak viem že nie je dobré tlačiť na určité veci. Viem že všetko čo môžem urobiť je nechať veci aby sa prirodzene vyvíjali. Keď sa na niekoho tlačíme tak to nikdy neprinesie želaný výsledok. Potrebujeme viac do svojho života vložiť racionálnejšie zmýšľanie. Viac by sme mali porozumieť tomu čo sa môže diať. Možno nikdy nebude všetko dokonalé, ale môžeme urobiť maximum aby to dokonalé bolo. Urobme všetko aby sme sa viac snažili žiť v pokoji a v láske. Neživme stále v sebe obavy lebo sa vďaka nim nikam neposunieme. Niečoho sa stále obávať nie je veľmi dobré a treba sa zamerať na to čo môže byť v živote krásne. Máme možnosť spraviť tento svet lepším miestom s pocitom že budeme cítiť v sebe pocit hrdosti.

Zvuky v reálnom živote

ASMR vo veľkej miere zmenilo to ako som začal vnímať svoj život. Vnímal som veľké množstvo rôznych vecí, ale až neskôr som sa začal sústrediť na zvuky ktoré ma dokážu upokojiť. Keď počujem ako fúka vietor alebo ako šumí voda tak ma to dokáže okamžite upokojiť. Pamätám si ako mi vadil každý jeden malý ruch v mojom živote. Teraz ma upokojuje prakticky všetko aj to že ľudia kráčajú oproti mne. Občas si zatvorím oči a predstavujem si že ako celý ten prúd steká do môjho vnútra. V jednom okamihu pracuje celé moje telo a moje vnútro sa od všetkých nánosov očisťuje. Keď otváram oči tak všetko vidím omnoho jasnejšie a farebnejšie. Kráčam po tejto zemi z vedomím že všetko sa v nej prirodzene mení. Som rád že tento prirodzený vývoj nedokážem zastaviť a dokážem z neho nasávať energiu ktorú do života potrebujem. Som rád že tieto zvuky existujú a že mi nejakým spôsobom pomáhajú cítiť sa lepšie.

Srdce 2

Moje srdce je vo vnútri krehké,

bojovať z určitými vecami je stále ťažké,

stále musím nájsť v sebe tú silu,

aby som sa premohol čeliť svetu,

chcem existovať napriek všetkým okolnostiam,

ale v skutočnosti nie vždy viem na čom som,

hľadám spôsob pri ktorom by bolo všetko lepšie,

pri ktorom sa vo vnútri nezblázni moje srdce,

snažím byť dobrým ale neviem či to zvládam,

občas nerozumiem čo na tomto svete hľadám,

buď hľadám lásku alebo samotné porozumenie od ľudí,

alebo hľadám vnútorný pokoj pri ktorom všetko prebolí,

veľmi veľa vecami som si skutočne preskákal,

vecami pri ktorých by človek len tak pozeral,

viem že koľko ľudí mi naozaj chce dobre,

ale v skutočnosti sa bojím či to tak naozaj je,

ľudia netušia že s čím vo vnútri bojujem,

že v mnohých situáciách som citlivým človekom,

viem že prečo niektoré veci ani nedám najavo,

lebo by sa tomu mnoho ľudí posmievalo,

naučili sme sa si dobré veci ani nevšímať,

na to čo sa podarí sme sa rozhodli zabudnúť,

pochybujeme jeden o druhom a bez popierania,

čoraz viac nám úprimnosť ničí naše krídla,

občas sú dni kedy aj ja o sebe pochybujem,

občas neviem či som pre tento svet dosť dobrým,

počúvam čo by som mal vo svojom živote robiť,

ale v skutočnosti treba mať so mnou trpezlivosť,

nepochybujem že je za tým dobrý úmysel,

ale je potrebné aby som na niektoré veci sám prišiel,

svoju cestu v živote si môžem nájsť aj samostatne,

lebo nikto iný mi za ňou reálne nepomôže,

snažím sa zo všetkými vychádzať ako najlepšie viem,

ale nie vždy sa mi to vracia správnym spôsobom,

prial by som si aby sa čo najmenej ľudí medzi sebou hádalo,

aby mnoho ľudí spoločnú reč naozaj našlo,

mnoho ľudí má pocit že nič v živote nevnímam,

majú pocit že sa o nič v živote nezaujímam,

napriek tomu viem že sa ma niečo vo vnútri dotkne,

ale moje srdce s tým naloží najlepšie ako vie,

nechcem bojovať zo svetom sám,

hudba mi pomáha vyriešiť nejeden problém,

cítim sa šťastnejšie keď nemusím nad vecami premýšľať,

keď počúvam pesničky to čo cítim dokáže zmiznúť,

zachraňuje ma myslieť na úplne iné veci,

teší ma obklopiť sa pozitívnymi ľuďmi,

nie som smutný a zamračený ako si ľudia myslia,

v tomto svete sa snažím nájsť množstvo ľudského dobra,

sú okamihy kedy mám právo sa akokoľvek cítiť,

nikto mi to nemôže nejakým spôsobom uprieť,

musím si niekedy poplakať aby mi bolo lepšie,

aby som pochopil že každá búrka raz stíchne,

moje srdce bude vždy krehké a nič s tým nespravím,

akceptoval som to prirodzene zo svojim vlastným životom,

urobím všetko čo je v mojich silách bez nejakého tlačenia,

lebo v živote viem že sa mi ukáže tá správna cesta,

niekedy by som si prial aby ma ľudia lepšie poznali,

aby sa do toho čo vo vnútri cítim viac ponorili,

nie som človek čo niečo bude predstierať,

lebo sa dokážem zo všetkého tešiť,

nerobím rozdiely a snažím sa ísť svojou cestou,

viem že jediné čo môžem spraviť je ísť dopredu,

nemám inú možnosť v samotnom živote,

len viem že nechcem bojovať sám v tomto svete.

Čo ďalej

Čo ďalej je často tou otázkou ktorou sa mi ako ľudstvo najviac zaoberáme. Nikto z nás nevie čo bude nasledovať a z jednoznačnosťou to ešte nebudeme vedieť. Niekedy cítim že proti tomu čo sa deje sme absolútne bezmocní. Nemáme v tejto chvíli moc aby sme ovplyvnili sled udalostí ktoré sa momentálne dejú. Tak by sme chceli niečo zmeniť, ale v skutočnosti k tej zmene máme veľmi obmedzené možnosti. Vidím to že sa nachádzame v určitej slepej uličke a nevieme kedy sa z nej dostaneme. Nevieme kedy bude naozaj koniec a prídu skutočne lepšie zajtrajšky. Samozrejme s tým všetkým sú spojené aj obavy či niečo v živote bude normálne alebo nie. Občas ani ja sám neviem či niečo bude naozaj normálne, ale vieme že sa niečo už predbežne zmení.

Nech sa to javí akokoľvek tak nad mnohými vecami v živote nikdy nebudeme mať úplnú kontrolu. Často ako jednotlivci nemôžeme zmeniť nič, lebo v spoločnosti nás musí byť viac. Lebo len viac ľudí pohromade môže niečo skutočne zmeniť, len u nás je mnoho zmien ťažko vykonateľných. Uvedomujem si že ako nás táto situácia všetkých do radu zmenila. Kto by povedal že to tak nie je bude sa v skutočnosti mýliť. Ako určite mnohých introvertov a mňa to nejako výrazne neovplyvnilo. Robil som určité veci aj pred samotnými opatreniami. Samozrejme že sa svet do určitej miery spomalil a ľudia si začali užívať chvíle zo svojimi vlastnými rodinami. Ale čoraz viac je cítiť ako nám určité veci v živote začínajú chýbať. Je to prirodzené že by sme mnoho vecí chceli robiť v živote.

Všetci ľudia by chceli spoločensky žiť, ale musí v tom byť spojená aj zodpovednosť. Mnoho ľudí premýšľa dopredu že čo budú robiť keď sa to celé skončí. Ja som voči týmto myšlienkam ešte veľmi opatrný, lebo teraz sa veľmi nedá niečo plánovať. Aj keď určite premýšľam nad mnohými koncertami ktoré by som najradšej chcel vidieť, ale neviem či sa uskutočnia. Som vo svojich pocitoch a myšlienkach opatrný lebo neviem čo bude naozaj ďalej. Nikto z nás nevie že čo sa bude počas nasledujúcich mesiacov naozaj diať. Každý deň sa niečo mení a samozrejme sa v ľuďoch vytvára určitá neistota. Ľudia často majú plné zuby tých politických hádok a odkazovaní si myšlienok cez médiá.

Ja to cítim že vo veľkej miere je naša spoločnosť skutočne rozhádaná tak ako dlho nebola. Nie je to tak u všetkých ľudí, ale nesprávame sa k sebe úplne najlepšie. Celá táto situácia ovplyvnila aj to že človek ani v domácom prostredí nemusí cítiť určitú stabilitu. Ja som šťastný že niečo podobné nemusím prežiť a mám okolo seba milujúcu rodinu čo mi dokáže vytvoriť stabilné prostredie pre moju existenciu. Ale mnoho ľudí také šťastie nemá a napätie sa začne najme vtedy ak je niekto z členov rodiny v karanténe a s tým človekom musia byť v karanténe aj všetci ostatní ľudia napriek tomu že mali negatívny test. Vtedy človek prepadne do absolútnej sebaľútosti a miestami až hnevu. Zmení sa celková atmosféra a samozrejme je to prenášané aj na ostatných ľudí.

V živote si budeme klásť veľké množstvo otázok na ktoré potrebujeme nájsť odpoveď. Potrebujeme pochopiť že nič v našom živote sa nestane okamžite. Nič neskončí okamžite len preto že lúskneme na to prstom. Ja som radšej realista lebo si uvedomujem že veci v našom živote sa budú diať postupne. Všetko bude mať v našom živote postupnosť a nezabránime tomu, lebo je prirodzené že sa všetko mení podľa určitého vývoja situácie. Nám len zostáva jedno sa na to nejakým spôsobom psychicky pripraviť. Tá psychická príprava je dôležitá, lebo veľká časť udalostí nás ovplyvňuje po psychickej stránke. Lebo naša duša musí odolávať všetkým tým tlakom či zvonka alebo zvnútra. Samozrejme si to vypýta daň aj na našom vlastnom tele, lebo všetko čo máme naložené na svojich ramenách je veľmi náročné uniesť.

Občas je človek s tých všetkých vecí čo sa deje vnútorne vyčerpaný. Ja si tiež uvedomím že príliš veľa vecí okolo seba vnímam a nemusel by som to robiť. Len je ťažké sa tomu nejakým spôsobom vyhnúť, lebo tá informačná kampaň sa valí na nás s každej jednej strany. Všetci cítime že to čo sa deje ovplyvňuje našu psychiku a už nás doslova vyčerpáva. Samozrejme to vyčerpáva aj mňa, ale keď si pustím relaxačnú hudbu tak prestanem na to myslieť. Neviem čo bude ďalej a v skutočnosti nikto z nás nevie ako budeme naozaj existovať. Mnoho ľudí naozaj bojujú o svoje prežitie každý jeden deň a nie všetkým sa ten boj podarí vyhrať. Ľudia čo by najradšej pracovali a ponúkali by svoje služby sú v skutočnosti bez práce. Títo ľudia naozaj rozmýšľajú čo bude ďalej či nezatvoria svoju prevádzku.

Aj ja premýšľam čo ďalej v každej sfére života, ale neupadám na duchu. Viem že existuje svetlo na konci tunela ale nájsť ho je veľmi náročné. Mne dávajú silu všetky rôzne maličkosti za ktoré som vďačný. Ja sa viem zo všetkých vecí v živote potešiť nie iba s toho keď niečo vyhrám. Snažím sa ako najlepšie viem aj napriek tomu že nohami stojím pevne na zemi. Niečo ma dokáže rozplakať a niečo iné zároveň aj dojať. Som človek z emóciami a nebudem sa hrať na niekoho kým nie som. Ja mám každého rád rovnako a nerobím rozdiely. Snažím sa mať v sebe pozitívnu energiu aj napriek tomu ako to nie je veľmi jednoduché. Napriek všetkým okolnostiam som šťastný lebo mi nič nechýba. Všetci ľudia chcú vedieť čo bude ďalej a nie je to iba o nejakom mojom zbožnom pocite. Každý človek chce mať na určité otázky veľmi jasné a presné odpovede. Keď všetci ľudia budú vedieť aké je ozajstné východisko s tejto situácie tak sa na svete bude oveľa lepšie žiť a dýchať.

Každý sa mení

Život nie je len o tom že sa mením len ja, ale mení sa každý jeden z nás. Nemožno poprieť že už nie sme takými ľuďmi ako na samotnom začiatku. Samozrejme sa táto zmena nedeje zo dňa na deň ale prichádza postupne. Do toho prichádzajú aj určité okolnosti ktoré všetko môžu ovplyvniť. Mnoho ľudí povie že sa veľmi nemenia, ale v skutočnosti to nie je pravda. Všetci sa prirodzene meníme a jednoducho tomu nezabránime aj keby sme chceli. Človek sa nemusí meniť čisto len povahou, ale aj skúsenosťami ktoré počas života zažije. Na tomto stoja všetky naše zmeny a dejú sa buď chcene alebo nechcene. Vo svojej podstate si každý človek zo seba zachová to na čom mu skutočne záleží.

Lebo každý človek môže mať dobré a aj zlé vlastnosti to je jednoducho dané. Môžeme množstvo vecí okolo seba spraviť dobre a dokážeme sa niekedy aj zmýliť. Nikto z nás nie je úplne bez omylov a pravdepodobne keby to tak bolo prestali by sme byť autentickými. Všetko čo by sme robili by bolo postavené na póze a neboli by sme to my. Ja mám šťastie že sa nepotrebujem na nič hrať a niečo predstierať. Lebo v živote sa dá žiť krásnym spôsobom a je to len na nás či si taký spôsob zvolíme. Môžeme zo svojim životom správne naložiť a sústrediť sa na samotnú prítomnosť. V živote mnoho vecí nepoprieme aj keby sa akokoľvek naozaj chceli.

Tiež som sa nejakým spôsobom zmenil a už s tým prestávam bojovať. Akceptoval som že každá časť môjho vnútra bude odlišná od ostatných ľudí. Preto som začal hľadať spôsoby ako sa môžem na svoj život pozerať hlbšie. Nehľadám výhovorky ako si možno ľudia myslia a ani nehovorím že sa niečo nedá. Ani som si nikdy nepovedal že sa niekedy nudím, lebo to by som musel byť absolútne zúfalý človek. Snažím sa robiť všetko ako najlepšie viem a nepozerám na to či tomu niekto rozumie. Lebo som na to pozeral a bola to moja veľká chyba. Viem že sa musím určitou cestou a nepozerať stále na to či tomu niekto porozumie. Pre mnohých som sa zmenil lebo som svoj svet začal vidieť inak.

Veľa vecí mi ľudia podsunuli ktoré som nepovedal a nikdy ich nepoviem. Ak sa nejakým spôsobom v živote zmením tak nikdy nie na úroveň určitej spoločnosti ľudí. Lebo nechcem byť ako ľudia čo v sebe radšej živia v sebe zlosť ako by sa mali posunúť ďalej. Ja sa snažím žiť šťastne a neriešiť veci do ktorých ma v skutočnosti nie je nič. Viem že niektoré slová ma často dokážu zamrzieť a bolia ma určitý čas. Vďaka tomu celému viem že ma ľudia jednoducho nepoznajú a nevedia aký som. Ak sa v mojom živote niečo zmení tak to jednoducho ovplyvnia len určité okolnosti. Lebo každá zmena má svoju jasnú príčinu a často ňou môže byť buď človek alebo nejaká okolnosť a skúsenosť.

Často človek počúva určitý typ argumentu že ako sa veľmi zmenil. Ale v skutočnosti ten človek ani nepremýšľa že prečo tá zmena naozaj prišla. Uvedomujem si že každý deň si môže ktokoľvek na mne vyvŕšiť svoju zlosť a nebudem vedieť prečo. Aj keď to budem chcieť vedieť, ale v skutočnosti sa snažím žiť tak aby sa ma konflikty ľudí nedotkli. Jediné čo môžem robiť je žiť svoj život a nevnímať konflikty ktoré ani nesúvisia so mnou. To že sú ľudia v neustálom hneve a rozčuľujú sa, tak nemá byť prečo mojou starosťou. Lebo ja si uvedomujem že keby toto všetko naozaj vnímam tak stratí veľkú časť svojho života. Mám rád svoj život a nemôžem sa zaoberať tým že ľudia majú v sebe len hnev namiesto lásky. Ja keby si čítam aj všetky komentáre v ktorých je napätie stratil by som ďalšiu časť svojho života.

Preto nechcem byť ako ľudia čo sa stále hnevajú a nevedia vo svojom živote hlbší zmysel. Ja ani nekričím a ani sa nehnevám ako si to ľudia často myslia. Nevedia o mne aký som, ale majú pocit že niečo naozaj vedia. Ja keby kričím alebo sa nejakým spôsobom hnevám tak nemám žiadnych priateľov a kamarátov čo často píšem otvorene. Keby svoju zlosť ventilujem na nesprávne veci tak by mi to psychicky skôr ublížilo ako pomohlo. Ak majú ľudia nejakú svoju frustráciu nech ju neprenášajú na mňa, lebo ja za ich problémy nemôžem. Mne keď je smutno alebo sa cítim skleslo tak mi pomáha hudba. Lebo v skutočnosti pri hudbe dokážem na mnoho vecí nemyslieť a zabudnem na nich.

Ja sa snažím meniť k dobrému a nie k zlému, ale chybám sa neviem vyhnúť. Nedokážem sľúbiť ľudom že sa vo svojom živote v niečom nezmýlim. Nie som najdokonalejší človek a viem že nikto z nás nie je dokonalý. Keby je všetko v živote dokonalé tak by sme sa správali ako roboti. Snažím sa všetko robiť v tej najlepšej viere a že je to zle pochopené ma často mrzí. Nesnažím sa vo svojom živote niekomu ublížiť alebo sklamať ho. Len chcem žiť šťastne tak ako to chce viacero ľudí okolo mňa. Na ničom v živote mi nezáleží viac ako žiť v pokoji a v láske. Snažím sa vo svojom živote niečo po sebe zanechať ak sa mi niečo stane alebo mi niekto ublíži. Urobím všetko preto aby každá moja životná zmena bola len smerom k niečomu dobrému. Lebo nič viac ani nechcem dokázať len robiť radosť ľudom čo si ma skutočne vážia.

Budúcnosť je v našich rukách 2

Od posledného článku mám pocit že sa veľmi veľa vecí zmenilo. Naozaj sa naša budúcnosť mení a každý jeden deň to začíname cítiť. Cítime že dni sa neopakujú, ale každý náš deň je o niečom inom. Už to nie je ako predtým a celkovo som sa v živote učil od najlepším. Keď hľadám hlbší zmysel tak o niečo viac chápem že nie sme na tomto svete sami. Vo svojom vlastnom vnútri sa snažím byť tak silný ako to najlepšie ide. Nehovorím že niečo v mojom živote nejde a ani nehľadám spôsob ako sa niečo nedá zvládnuť. Mám stále viac pocit že naša budúcnosť sa mení každým jedným krokom ktorý spravíme. Mnoho ľudí si často povie že ničnerobením sa veľa vecí v skutočnosti nezmení. Ale nie je to úplne pravda lebo všetko okolo nás sa mení postupne a každý deň to tak cítim aj ja.

Uvedomujem si že ako sa počas pandémie do veľkej miery zmenilo ľudské správanie. Už ľudia nie sú k sebe láskavými ako to tomu bolo predtým. Teraz je skôr komunikácia ľudí postavená na tom ako treba niekoho okríknuť. Nejakým spôsobom sa prejavuje priam až chorobná posadnutosť dodržiavať pravidlá. Ale aj napriek všetkému veľmi ani nemáme na výber a robíme čo sa naozaj v danom okamihu dá robiť. Aj samotné rozčuľovanie nedáva v skutočnosti žiaden zmysel keď sa tým dáva voda na mlyn tým čo v sebe živia hnev. Nezaostáva nám veľa možností len sa toto pokúsiť nejako prežiť. Môžeme s tým čo sa deje skutočne naložiť podľa našich možností. Vieme že sme všetci na rovnakej lodi a máme množstvo spoločných vecí ktorým musíme naozaj čeliť.

Cítim že naša veda sa posunula dopredu a čoraz viac budeme mať k jednoduchšiemu životu. Viem že teraz to tak väčšina ľudí veľmi nevníma, ale sme blízko k tomu aby k nám prichádzalo čoraz viac liekov. Bude množstvo liekov vďaka ktorým sa ľudia budú omnoho ľahšie liečiť. Nebude o jednom alebo dvoch liekoch, ale bude ich pribúdať čoraz viac. Samozrejme neskôr už nebude zomierať také množstvo ľudí ako je tomu teraz. Viem že v tejto chvíli je množstvo vecí zložitých, ale zvládneme ich aj keď si vyžadujú čas. Naša budúcnosť bude určite iná a keď budeme chcieť niekam vstúpiť alebo vycestovať tak sa budeme musieť nejakým spôsobom preukázať. Pribudnú ďalšie doklady na základe ktorých sa skutočne legitimizujeme. V skutočnosti mnoho odporcov to ešte nepripustí, ale pravdepodobne očkovanie bude vstupenkou že budeme môcť cestovať do iných krajín, ísť na koncerty, do reštaurácii a do miest ktoré boli zavreté.

Ani človek nemusí mať vešteckú guľu a byť jasnovidec aby pochopil že sa niečo deje. Vždy sa bude niečo diať a bude mnoho vecí ktoré veľmi ani nezmeníme. Každý krok ktorý sa udeje tak povedie k určitej zmene či k tej celkovej alebo k tej čiastkovej. Ale mnoho iných vecí budeme môcť o niečo ľahšie zmeniť. Môžeme si vytvoriť takú budúcnosť ktorá v skutočnosti bude plná radosti a zážitkov. Urobíme množstvo vecí na ktoré sme predtým ani nemali odvahu. Naše vnútro sa do veľkej miery zmení a tie zmeny sa okamžite prejavia. Samotná naša budúcnosť bude prepojená aj z našou prítomnosťou vďaka ktorej sa do nej dostaneme.

Treba rátať s tým že nič nebude ako predtým a nežiť v ilúzii. Lebo každý jeden rok nič nie je také aké to bolo predtým a všetko sa mení. Do istej miery to často môžu ovplyvňovať určité okolnosti s ktorými môžeme naložiť. To čo môžeme ovplyvniť tak s tým môžeme pracovať každý jeden deň. Aj keď sú momentálne obmedzené možnosti ale rozhodne nemôžeme stagnovať. Musíme robiť všetko preto aby sme sa v našom živote dokázali posunúť. Treba hľadať spôsoby vďaka ktorým všetko dokážeme naozaj ustáť. Nájdime si nejaké zmysluplné koníčky vďaka ktorým nám ubehne čas. Je jedno čo to bude ale hlavne nestojme na mieste a nečakajme že niekto niečo spraví za nás.

Pokúsme sa viac dôverovať ľudom čo sa snažia o tom aby sme sa naozaj mali dobre. Verme tomu že aj veda môže priniesť k nám množstvo prelomových vecí ktoré môžu zachrániť ľudský život. Verme ľudom ktorých okolo seba máme a držme sa ich lebo oni sú našou budúcnosťou. Môžu nám priniesť omnoho lepšie zajtrajšky a povzbudiť nás keď to potrebujeme. Lebo samotná budúcnosť je v niektorých aspektoch života niečím s čím môžeme naložiť. Máme v rukách dôležité veci ktoré môžeme zmeniť k lepšiemu len je na nás či to tak chceme. Nebude sa všetko meniť okamžite ale bude to mať určitú chronologickú postupnosť. Pravdepodobne keby táto postupnosť neexistovala nevedeli by sme ako máme ísť ďalej.

Táto druhá časť je iná a tretia ktorá bude posledná všetko ňou uzavriem. Každý z nás môže urobiť niečo správne a nemusí ani premýšľať že kedy. Lebo svoju budúcnosť si tvoríme sami a je na nás aby bola najkrajšia. Keď sa všetko dostane do určitého normálu tak si musíme veľmi zvážiť na čo ten čas využijeme. Budeme premýšľať nad tým aby sme v živote nič nepremrhali a aby každá sekunda bola dokonale využitá. Lebo keď príde nejaká dôležitá možnosť tak by sme ju mali využiť. Už by sme nemali toľko váhať ale v skutočnosti využiť možnosti ktoré sa nám naskytnú. Nič v živote sa nebude tak skoro opakovať a bude veľmi dôležité zistiť ako začneme z našou novou budúcnosťou nakladať.

Mraky

Občas mám pocit že je tu mnoho mrakov pred ktorými sa nedá uprieť zrak. Tak je to aj z našou dušou že viacero ľudí bojuje zo svojim vlastným vnútrom. Tieto pocity sa často nedajú nejakým spôsobom poprieť a musím si priznať že občas ich tiež mám. Lebo občas musím premýšľať nad tým že ku čomu v živote si naozaj nájdem cestu. Musím čeliť veciam ktorým čelí každý jeden človek v mojom živote. Vraví sa že ako je všetko jednoduché, ale v skutočnosti do života dostaneme prekážky. Nič nie je ružovou záhradou a ani mne nič nepadá samo. Jednoducho tiež musím niečo urobiť aby som dokázal ísť ďalej. Bolo by pre mňa ľahšie hľadať výhovorky a hovoriť ako sa niečo nedá. Pokúšam sa v tejto dobe kde prevláda viac smútku nájsť niečo pozitívne aj keď to nejde vždy.

Smútok do veľkej miery ovplyvnil spôsob akým spoločnosť funguje. Potom samozrejme prichádza do toho aj hnev a vtedy sa spustí emočná lavína. Najťažšia úloha ktorú pred sebou skutočne máme je všetkým tým emóciám čeliť. Niekedy sme ako mraky ktoré zakrývajú slnko na oblohe. Občas sa hneváme niekedy bezdôvodne a niekedy aj z dôvodom. Sme ako ten mrak čo okamžite pustí na nás z oblohy dážď. Lebo v skutočnosti aj v nás sa spustí taká búrka ktorá všetko dokáže zmiesť zo sebou. Niekedy sa hneváme a ani nevieme prečo len preto že je to v skutočnosti v móde. Mnoho ľudí nevie v sebe ten hnev ovládať a často si to odnášajú aj ľudia ktorí očividne za nič nemôžu. Tieto emócie čoraz viac mám pocit prichádzajú aby nám ukázali že máme v sebe určitú zraniteľnosť.

Čokoľvek nás do veľkej miery zraní a samozrejme to nie vždy dáme najavo. Zistíme že ako do veľkej miery bolia pocity ktoré často v našom živote prídu. Je absolútne šialené že tieto pocity okamžite prejdú lebo neprejdú tak skoro. Môže sa stať že príde nejaké sklamanie a pri tom nevieme koho sme mohli sklamať. Niekedy priam stačí aj samotné slovo ktorým sa mohlo všetko vo veľkej miere zmeniť. Lebo samotné sklamanie môže poznačiť a len ťažko sa dá niečo naprávať. Môže tam byť nejaká snaha, ale v skutočnosti už môže byť úplne neskoro. Aj ja som pocítil že sklamať kohokoľvek v mojom živote bude vždy bolieť. Lebo vďaka tomuto faktu viem že už sa to nikdy nezlepší.

Lebo všetko čo sa v našom živote deje tak nás okamžite ovplyvní. Často cítim že mnoho vecí by sme mohli riešiť lepšie a viac s chladnou hlavou. Ak má človek horkú hlavu tak okamžite vybuchne a nepremýšľa nad tým čo často hovorí. Ja sa od tohto napätia a hnevu odísť najme ak sa ma to nijakým spôsobom nedotýka. Ak sa ma to dotýka tak nekričím a neopätujem hnev ktorý je veľmi zlou emóciou. Mohol by som to robiť, len by mi to vnútorne ublížilo a nemal by som žiadnych priateľov. Keby ma len všetko štve a hnevá tak by okrem rodiny pri mne nestál nikto čo už viem teraz. Snažím sa žiť tak aby som nemusel nikoho vo svojom živote sklamať. To že sa snažím vychádzať s každým dobre je preto lebo to vyplýva z mojej povahy.

Snažím sa mať na každého človeka dobrý vplyv aj keď to možno nie vždy úplne vyjde. Lebo sú dni kedy tiež príde nejaká emócia prevalcuje a niekedy mám pocit že okrem hudby mi nedokáže nič pomôcť. Tiež sú dni kedy príde úzkosť, depresia alebo nejaké iné pocity ktoré ma v skutočnosti netešia. Tiež sú dni kedy sa cítim ako mrak a spustím v sebe svoju vlastnú búrku. Ale viem že každá búrka vo mne prehrmí lebo mám v sebe tú vnútornú silu bez ktorej by som to nejakým spôsobom nezvládol. Jediné na čo sa vtedy sústredím je vnímanie pozitívnych ľudí. Viem že sú dni kedy sa nedá usmievať a byť úplne nad vecou. Z niektorými pocitmi sa často musím vyrovnať sám aby som dokázal ísť ďalej.

Ľudia mi nemôžu vyčítať ak cítim úplne iné emócie než sú radosť a šťastie. Lebo v sebe pocity nepotláčam a ani ich nijako nepopieram. Som len človek čo občas potrebuje spadnúť na zem a pochopiť že pokora je to jediné vďaka čomu sa dá ísť ďalej. V živote som sa naučil že sa nedá žiť v určitej naivite. Naučil som sa pochopiť že mnoho ľudí ma budú skôr využívať než aby pri mne stáli. Ale tí skutoční ľudia tu doteraz sú a viem že pre nich urobím všetko čo bude v mojich silách. Kvôli nim sa budem snažiť byť dobrým človekom, lebo viem že to má zmysel. Viem že vo svojom živote som sa často zmýlil a urobil aj nejaké chyby ktoré zmenili moje vzťahy z ľuďmi. Ale pravdepodobne tieto chyby ma naučili si vyberať ľudí podľa kvality a nie kvantity.

Niekedy musia prísť mraky aby sa potom rozostúpili a bolo slnko. Som vďačný za dni kedy mnoho vecí nie je dobrých, lebo vďaka nim dostávam do života lekcie. Učím sa celý môj život čo v skutočnosti robiť správne, ale v skutočnosti neviem či niečo robím dobre. Ľudia mi to nikdy nepovedia čo robím dobre, ale vždy mi povedia v čom robím chybu. Lebo keby sme si viac hovorili čo robíme dobre tak by nás to všetkých vzájomne povzbudilo. Zistili vy sme že naša snaha niečo zmeniť k lepšiemu naozaj môže mať zmysel. Všetko čo urobíme v živote tak môže mať len si to musíme pripustiť. A najme sa nebojme prejaviť emócie nech sú akékoľvek a najme ak sú opodstatnené.

Vibrácie

Podvedomie je tak veľmi silné že si v ňom dokážem predstaviť čokoľvek. Niekedy to môžu byť jednotlivé zvuky buď nejaká melódia alebo môže v pozadí niečo chrapšťať. Občas si predstavujem že stojím niekde na nejakom mieste a prší. Zrazu cítim ako ten dážď dokáže vyčistiť všetko aj miesta kde bola špina. Kráčam v ňom a viem že nebudem nejakým spôsobom chorý. Samozrejme tento zvuk vytvára určitú vibráciu ktorá v skutočnosti upokojuje. Nepremýšľam nad tým čo je okolo, len vnímam ten zvuk ktorý si budem neskôr pamätať. Vnímam že ako ten zvuk dokáže okamžite upokojiť a dostať ma presne do takého stavu kde je všetko pokojné. Uvedomujem si že ľudská myseľ môže siahať do veľmi ďalekých výšin. Tieto vibrácie ma upokojili a pri nich som sa cítil najlepšie.

Šťastné konce

Občas sú dni kedy som neveril že všetko bude naozaj v poriadku. Mal som pocit že musím byť realistom a viac sa nejakým spôsobom držať pri zemi. Ale viem že v mnohých okamihoch ma dokázala zachrániť hudba aby som nezišiel s tej nesprávnej cesty. Vždy som prirodzene veril že všetko čo sa deje bude mať prirodzene šťastný koniec. A vždy budem v niečo veriť bez ohľadu na to čo si to kto myslí. Naučil som sa nepozerať stále na určité názory, ale kráčať prirodzene ďalej. Neobzerám sa dozadu lebo jediná cesta ktorú vo svojom živote mám je skutočne ísť vpred. Viem že mnohé udalosti zmenili chod spoločnosti, ale určite je to niečo čo ma jednoducho neštve. Uvedomujem si že v určitých momentoch musím niektoré veci sám. Viem že jediné šťastie ktoré v živote mám je to že sa nevenujem hlúposťami ktoré nie sú podstatné.

Nezaoberám sa tým nejakými životnými sklamaniami v živote, lebo v tom nevidím zmysel. Viem že prišla situácia ktorá samozrejme dokázala ovplyvniť všetkých a ľudsky to chápem. Ale napriek všetkému som nikdy neprestal že všetko bude v tom najlepšom poriadku. Vždy po stáročia to tak naozaj bolo že sa všetko nejakým spôsobom upokojilo. Pomáhalo mi vždy v určitom okamihu že som našiel určitú vnútornú silu. Že aj keď v niektorých situáciách bol hnev a nepokoj, tak som nikdy tieto emócie človeku neobetoval. Naučil som sa že je dobré všetko nechať lepšie nechať úplne za sebou. Pochopil som že život je skôr o hodnotách ktoré si budem vždy nejakým spôsobom vážiť. Viem že jediné čo môžem pre túto spoločnosť urobiť je zostať sám sebou.

Aj keď mnoho ľudí často môže byť v hneve, tak ja v hneve nebudem. Lebo moje skutočné šťastie závisí od iných a krajších hodnôt než riešiť z niekým žabomyšie vojny a ohovárania. Ja v skutočnosti žijem pre prítomný okamih vďaka ktorému dokážem veriť v tie krajšie dni. Občas môžem mať pocit že celý život v ktorom žijem je v úplne slepej uličke. Ale v skutočnosti nie som v tej slepej uličke lebo vždy sa snažím nájsť spôsob ako sa to dá a nehľadám výhovorky. Vo všetkom sa snažím nájsť len to dobré a nepozerám na to či tomu niekto rozumie. Podstatné je aby som tej svojej životnej ceste rozumel ja sám. Lebo keby celý svoj život pozerám len na to kto čomu rozumie tak by som nebol šťastný. Často musím zvažovať že čo ľudia môžu vedieť a pri čom ich reálne nesklamem. Neupieram sa na určité osoby len preto aby som zabudol na to prečo skutočne žijem.

Často som sa mnohé veci dokázal naučiť v rodine, ale aj v samotnej realite. Dokázal som myslieť reálne a pozitívne súčasne bez toho aby som to niekomu vnucoval. Hľadal som spôsoby pri ktorých budem skôr šťastný než smutný. Začal som písať texty ako spôsob pri ktorom sa ľahšie zo všetkým vyrovnám. Potom som do toho začal počúvať hudbu, lebo ma to naučil človek ktorému chcem za to veľmi poďakovať. Začal som písať a hudbu som si do toho púšťať lebo ma to upokojovalo a robilo šťastným. Mal som pocit že všetky nejaké vnútorné starosti kto som mal zmizli. Aj keď nejaké určité budú a nevyhnem sa im ale vždy ich prekonám lebo to sám chcem. Lebo viem že keď budem padať na zem tak nebudem na nej ležať, ale sa z nej okamžite zdvihnem a bojujem.

Občas si ľudia myslia že neviem byť pozitívny a že vo veľkej miere som vážny. Nie je to tak lebo aj ja dokážem vo svojom živote byť nad vecou. Často sú mi niektoré veci podsúvané a pri tom ma ľudia až tak dobre nepoznajú. Pravdepodobne ani ja dobre nepoznám ich ale rozhodne sa nejdem s toho zblázniť. Pôjdem svojou vlastnou cestou a jediné čo môžem urobiť je nad tým všetkým pousmiať. Ďalej sa snažím ísť kvôli svojej rodine a kvôli ľudom čo ma nepodceňujú a vedia aký som. Vždy som prirodzene veril v zázraky a že všetko môže byť dobré. Veľa vecí môže byť dobrých len je potrebné si to pripustiť. Dôležité je nájsť spôsob ako neupadnúť do smútku a napriek všetkým okolnostiam žiť pre ľudí ktorým na nás záleží. Na to sa v skutočnosti musíme zamerať aby sme žili šťastný život.

Boli ľudia čo hovorili o mne úplný opak bez toho aby vedeli ako to naozaj je. Ale vždy som si povedal že je lepšie sa nad tým všetkým povzniesť a nedávať ľudom priestor využiť moje slabosti. Ja som vždy bol a zostal človekom ktorý bude vždy veriť v šťastné konce. Ak aj je nejaký globálny problém tak sa vyrieši k spokojnosti všetkých ľudí. Jednoducho to viem že problémy nikdy netrvali večne a vždy sa vyriešili. Všetko v živote trvá len určitý čas a vždy sa to dokázalo vyriešiť. Bolo to tak preto lebo sme sa ako spoločnosť dokázať v danom okamihu zomknúť. Aj teraz si myslím že ľudia keď sa dokážu zomknúť dokážu veľmi veľké veci. Každý človek vo svojom živote môže niečo dokázať len sa nesmie nechať zatlačiť do stavu keď je v hneve a automaticky vtedy príde protiútok.

Vždy som všetko vo svojom živote prijal s pokorou a nikdy to nebola nejaká moja póza. Nikdy som sa na nič nehral a ani som nepotreboval aby ma ľudia silou mocou uznávali a nadšene prikyvovali všetkému. Všetky svoje pokroky sa snažím robiť postupne a bez nejakých slov vychvaľovania. Lebo jedine činy v skutočnosti môžu zdobiť človeka a nie slová. Jediné na čo sa v skutočnosti je ľudom odovzdať nejaké posolstvo dokým naozaj žijem. Lebo musím byť pripravený na to že tu raz nebudem a chcem aby na mňa nejakým spôsobom v dobrom na mňa spomínali. Chcem aby ľudia vedeli že nech bola akákoľvek situácia v živote nikdy som neupadal na duchu. Aj keď boli dni kedy som si poplakal a bol smutný vždy existovala nádej. Práve toto mi nejakým spôsobom dodávalo silou že všetko čo v živote prišlo ma niečomu naučilo. Naučil som sa že nech sa čokoľvek v živote deje musím ísť ďalej a pozerať sa vpred.

Kde som

Premýšľam že kde vlastne skutočne som,

či vo svete ktorý nie je prázdnym miestom,

občas neviem či som vo svete kde je dobro,

alebo som vo svete kde je v skutočnosti prázdno,

neistota sa stála súčasťou určitého boja,

nevieme kadiaľ vedie táto cesta,

svetlo na konci tunela ešte zatiaľ neprišlo,

ale v našom srdci zostáva už na stálo,

občas hľadám svet kde všetko bude dobré,

svet kde o mne nebude niekto niečo tvrdiť čo nie je pravdivé,

v živote sa dá množstvo vecí odpustiť,

aj to že človeka niekto krivo dokáže obviniť,

chcem byť vo svete kde si ľudia nebudú vybíjať na mne hnev,

chcem byť vo svete v ktorom nie je toľko klamstiev,

občas sú moje predstavy o živote nereálne,

to že sa ľudia v niečom zmenia je pocit falošnej nádeje,

snažím sa šíriť dobro aj keď to nie je jednoduché,

napriek tomu že je občas komplikované,

bojovať s tým že prídu výčitky je najťažšie,

niektorí ľudia jednoducho neprestanú žiť v hneve,

nikdy som nedokázal porozumieť podstate sveta,

napriek tomu že sa v ňom snažím šíriť dostatok dobra,

viem že prídu kedy sa možno bude niekto na mňa hnevať,

hnevať sa môže ktokoľvek aj človek čo mi to nemusí povedať,

aj bez slov dokážem vycítiť že sa niečo skutočne deje,

ale moje srdce to čo sa deje v skutočnosti prežije,

nepotrebujem konflikty a hádky k šťastnému životu,

lebo si v živote snažím nájsť svoju vlastnú cestu,

snažím sa niečo dokázať a nezaoberať sa hlúposťami,

nemám čas riešiť nejaké nepodstatné veci,

to čo je podstatné tak samozrejme vnímam,

vďaka tým podstatným veciam sa skutočne posúvam,

neprestávam veriť tomu že ľudia prestanú žiť v hneve,

že nájdu cestu ako žiť v skutočnej sebaláske.