Skúšky

Čoraz viac prichádzam na to že celý život je našou skúškou. Viem že všetko čo v svojom živote urobím tak ma to veľmi ovplyvní. Kráčam týmto svetom z myšlienkou že všetko bude dobré vtedy keď ja niečo reálne môžem ovplyvniť. V tomto svete často musím bojovať a nie vždy tomu bude každý rozumieť. Často navonok a aj vo vnútri hľadám určitú rovnováhu. Môj život je spleťou skúšok a často zložitých okamihov ktoré musím zvládnuť. Niečo môžem zvládnuť sám a niečo musím zvládnuť z niekým. Prídu citové momenty pri ktorých mi nie je všetko úplne jedno ako si ľudia myslia. Uvedomil som si že sa treba vysporiadať s pocitmi ktoré sú často silnejšie než ja sám. Uvedomujem si že som sa dokázal cítiť šťastný z dobrými ľuďmi. Z ľuďmi čo nevytvárajú určité napätie a viem že reálne dokážu stáť za mnou. Každý deň v živote je pre mňa skúškou trpezlivosti a vnútornej sily ktorú získavam s pokoja ľudí. Život je plný križovatiek a viem že musím nájsť tú správnu cestu ktorá by spravila šťastným mňa. Každý jeden deň viem že som dokázal nájsť sám seba v chaotickej dobe kde sa ľudia vzájomne pretekajú kto má koho radšej. Niekedy som cítil že nepatrím do sveta kde ľudia medzi sebou neustále bojujú. Ja viem že všetko okolo mňa je skúška a že si to musím naozaj prežiť. Nikdy som nepovedal že je niečo ťažké, lebo okolnosti budú vždy všetko zmeniť. Často cítim že som uzavrel svoj pakt zo životom a vo svojej podstate mám šťastie. Mám šťastie že na tomto svete dokážem vyhodnotiť že ktorí ľudia sú pre mňa tými správnymi. Viem že komu môžem povedať najlepší priateľ navždy a komu nie. Ľudia majú pocit že mať pokoj v mojom živote znamená že sa zbavujem nejakej zodpovednosti alebo že som lenivým nie je to tak. Žiť v pokoji znamená mať vyrovnanú dušu a myseľ. Mne k životu netreba tak veľa vecí, len mi stačí mať vnútorný pokoj vo svojom vlastnom bytí. Pravda je taká že vždy sa budem v niektorých momentoch hľadať. Najmä je dôležité pochopiť samého seba a potom pochopiť ostatných ľudí. Som šťastný že každú skúšku dokážem zvládnuť a prísť na to že všetko sa deje preto aby som bol silnejší. Všetko sa dá zvládnuť ak sú po mojom boku ľudia čo pri mne stoja. A viem že všetko čo mám mi stačí a nepotrebujem niečo viac.

Terapia mysle

Často mi k samotnému životu dokáže pomôcť ASMR a ambienty. Vždy cítim že pri počúvaní nájdem presne ten pokoj ktorý potrebujem. Uvedomím si že nie je všetko úplne čierne ako sa zdá. Že môžem viac preniknúť do svojho vlastného vnútorného sveta a viac spoznávať jeho krásy. Viac sa dopracujem k pravde o sebe a o tom že musím bojovať. Že musím stáť a bojovať za tie správne veci v živote. Moja myseľ je naplnená v určitom aspekte život keď viem že je všetko správne. Počúvam jeden fantastický album a cítim že je pre mňa niečím pri čom sa dokážem upokojiť. Našiel som tam vieru v to že všetko bude dobré, lebo to tak bude. Ale vždy neprestávam v niečo veriť, lebo sú momenty čo mi dávajú naozaj silu. Viem že musím zostať dobrým, lebo vďaka tomu dokážem získať pokoj na duši. A to ma dokáže posúvať ďalej. Všetko cítim že je v poriadku a že moja myseľ je tiež v poriadku. Keď som v pokoji, tak cítim ako do mňa prúdi tá vnútorná sila vďaka ktorej ma nič nezlomí.

Nájdenie šťastia v iných veciach

Čim som starší zisťujem že ma dokážu tešiť úplne odlišné veci ktorým ľudia väčšinou nerozumejú. Sú to veci o ktorých nehovorím a ktoré tešia len mňa. Uvedomil som si že viac šťastia musím hľadať v tom svojom vnútornom svete. Lebo v tom vonkajšom svete len ťažko nájdem to čo by ma tešilo. Je to svet plný zloby, nenávisti, výčitiek a je miesto kde sa hodnotí vonkajšia krása človeka na základe jeho váhy. Čoraz viac cítim že niekedy je potrebné sa na nejaký čas v rámci tvorby odmlčať. Vonkajší svet nie je v skutočnosti o tom že človek pôjde len von, ale o tom ako človek navonok pôsobí na ľudí. Ako niekedy môžu ľudia súdiť človeka a nevidia čím si ten človek naozaj prešiel. Teší ma ak si môžem vypočuť pesničky a upokojiť svoju vlastnú dušu. Pravdepodobne mi to že si čokoľvek na Youtube vypočujem pomáha sa cítiť lepšie. Ako som objavil ambientnú hudbu tak mi dodalo veľa pokoja do života. Pri tých skladbách sa reálne upokojím, moja duša dokáže byť v určitom okamihu viac pokojná. Zabudnem na veci ktoré môžu byť pre mňa nejakým spôsobom ťaživé. Rád počúvam aj iné žánre, ale ambient je môjmu srdcu zatiaľ najbližšie. Dokáže ma potešiť keď je vonku niečo nové a dokážem vďaka tomu mať lepšiu a šťastnejšiu náladu. Preto dianie v rámci hudobnej scény vnímam ako niečo dôležité a pre mňa podstatné Mňa tešia ľudia s ktorých je cítiť vnútorný pokoj a vnútornú krásu. Teší ma že tento svet ich nezmenil a stále zostali rovnakými. Že nevnucujú iným svoje názory, ale majú radi človeka takého aký je aj keď má odlišné názory. Ľudia ktorých poznám nemusia byť čisto vyložene introverti. Ja nemám problém ani z inak orientovanými ľuďmi. V mojom vnútornom svete neexistuje žiadna nálepka každý je v ňom vítaný. Aj pri platforme Twitch som si našiel priateľov aj keď sú ďaleko. Je to tá najpokojnejšia komunita ľudí akých som spoznal. Sú to ľudia s ktorými hrám komunitné hry kde len stačí niečo napísať a nemusím to ani ovládať, lebo sa to ovláda samo. V jednej závodnej hre guličiek Marbles On Stream reprezentujem Slovensko na turnajoch, aby som niečo dokázal a konkuroval najlepším. Teší ma ak kráčam niekam von a vždy idem na miesta kde to žiari pokojom. Že stretnem ľudí a oni sa na mňa usmejú. Lebo aj tam vonku sú ľudia čo majú nádhernú vnútornú dušu. Mňa teší každá maličkosť, len viac ma teší ak prevláda pokoj a všetci ľudia sú zdraví. Moje šťastie nestojí na hmotných veciach, lebo som vďačný za každého čo môj život robí lepším.

Darček zvaný pokoj

Dávam si svoj vlastný darček pokoja, unikám pred tým čo je neznáme. Vnútorný svet je plný pokoja a istoty ktorá ma v skutočnosti obklopuje. Pokojné zvuky ma udržujú v úplnom poriadku a viem že všetko je pri nich dobré. V tomto vnútornom svete viem že niekam v skutočnosti patrím. Viem že ktokoľvek do nebo príde bude skutočne vítaný. Lebo tam je v skutočnosti moje miesto a tam aj zostanem. Lebo si dávam ten svoj vlastný pokoj ktorý reálne potrebujem. Nechávam veci voľne plynúť a všetko vo mne postupne rastie. Počúvam veci ktoré mi dodávajú pokoj do mojej vlastnej duše. Viem že sú to veci ktorým v skutočnosti rozumiem len ja. Každý piatok si dávam texty plné pokoja, vďaka ktorým svoju dušu nechám oddýchnuť.

Až príliš dobre – kompletná a definitívna edícia článku

Uvedomujem si že žijem často vo svete kde často chceme aby bolo všetko príliš dobré. Chceme aby sa ľudia okolo nás mali dobre a v skutočnosti často zabúdame sami na seba. Viem že tento svet je miestom kde človek musí často bojovať s tým že niekam potrebuje zapadnúť. Aj ja si uvedomujem že potrebujem niekam zapadnúť aby som sa naozaj cítil dobre. Sú dni kedy si myslím úplný opak a často mi moji vlastní priatelia povedia že nemám pravdu a že do tohto sveta patrím. Občas v tomto svete hľadám sám seba aby som prišiel na to kým v skutočnosti som, Čím som starší si uvedomujem že sa zamýšľam nad úplne inými vecami ktoré ja považujem za tie najlepšie. Vnútorne som si uvedomil že bolo mnoho vecí pred ktorými som nedokázal zatvoriť dvere. Že niekedy sa môžu prejaviť určité skúsenosti z minulosti. Ten moment kedy všetko malo svoje následky som cítil každý jeden deň vo svojej vlastnej duši.

Často som chcel aby bolo všetko až príliš dobre a pri tom realita bola úplne iná. Uvedomoval som si že aj slová ktoré môžu prísť v dobrej viere ma môžu zraniť. Niekedy aj ten dobrý úmysel často bol úplne zatienený nejakou životnou udalosťou. Som sa stal do veľkej miery citlivým človekom že mnohé veci dokázali zabolieť aj keď som nikdy nedokázal povedať. Lebo ten strach bol silnejší a zároveň myšlienka že by sa ktokoľvek hneval ma prenasleduje počas celého života. Celý život žijem bezkonfliktne a bez akejkoľvek potreby sa s kýmkoľvek pohádať. Nepotrebujem ja súdiť ľudí a riešiť určité myšlienkové pochody ktoré naozaj majú. Aj keď viem že sa mnoho ľudí často hnevá, ale jednoducho ich nepretvorím na svoj obraz. Ja nikdy nechcem žiť v hneve a ani nechcem aby v ňom žili moje deti ak ich vôbec budem niekedy mať. Viedol by som ich k tomu aby napriek úspechom dokázali stáť nohami pevne na zemi ako na nich stojím aj ja. Dal im možnosť aby sa nebáli povedať aj o pocitoch ktoré môžu byť pre nich negatívne.

Ja som introvert a veľa vecí často držím v sebe, lebo nechcem komukoľvek vo svojom živote ublížiť. Lebo sa bojím že svojou pravdou môžem sklamať veľa ľudí a že sa mnoho priateľstiev rozpadne. Lebo ľudia povedia že keď človek povie pravdu tak sa mu uľaví, ale v skutočnosti to tak nemusí byť. Možno sa tým že prehĺbia ďalšie bolestivé rany na duši. Samozrejme je správne povedať pravdu ale mierne a postupne s pokojným tónom. Viem že ani nie je dobré klamať a mať okamžite pocit že sa tým všetko okamžite vyrieši. Myslím si že stále sú veci s ktorými nechcem nejakým spôsobom zaťažovať. Viem že v rámci svojich citov k ľudom si to všetko musím vyriešiť sám. Lebo raz príde moment kedy v tomto svete budem existovať sám. Že za mňa všetky tie výzvy života nikto nevyrieši. Budem sa musieť vyrovnať s tým že v živote príde aj strata a že ma opustia ľudia ktorých mám najradšej a viem že to budú jediní ľudia ktorým na mne skutočne záleží. Nikdy neprestanem byť vďačný za mnohé veci ktoré ma v živote dokázali naučiť. Naučili ma že v živote je oveľa dôležitejšie sa tešiť z maličkostí ktoré mám a nebrať ic ako určitú samozrejmosť.

Aj v rámci lásky často sa snažím nájsť nejakú spriaznenú dušu ktorá by mi rozumela. Len si uvedomujem že počas celého môjho života už na to nemôžem nejakým spôsobom tlačiť. Pri niektorých momentoch to vyzeralo aj nádejne, prípadne som to ja ešte ukončil v samotnom začiatku. Pravdepodobne to bolo tým že som nechcel človeka s ktorým by som sa bol sklamal. Nie vždy to dokázalo zostať pri samotnom kamarátstve. Už mám len platonické lásky a viem že sa pri nich jednoducho nikdy nesklamem. Sú ženy ktoré platonicky milujem a viem že to nikdy nebude sklamanie. Nebude to také sklamanie ako to bolo v samotnej realite, ale to je pravdepodobne osud. Už som sa s tým dokázal vyrovnať a uvedomiť si že je lepšie mať pevné kamarátstva. Je dobré mať väzby na určitú skupinu ktoré sa nepretrhnú. Ja som vďačný že mnohé moje priateľstvá s ľuďmi dokázali prežiť. Iné neprežili kvôli rozdielnosťami v názoroch a v tom že tam nebola zhoda. Ale napriek všetkým okolnostiam som za ľudí nikdy neprestal byť vďačný.

Napríklad téma pri ktorej tie vzťahy môžu škrípať je náboženstvo. Aj tu som sa z niektorými ľuďmi rozišiel len preto, lebo prevýšili svoju vieru v Boha nad niečo iné. Sú ľudia čo o svojej viere rozprávajú ale podľa nej nežijú. A sú ľudia čo nerozprávajú o svojej viere, ale veria že majú vieru v neho vo svojom srdci. Nepotrebujem nikomu dokazovať v čom vlastne verím a viem že to tak navždy aj ostane. Každý má právo veriť tomu čo chce a ani ja to nebudem chcieť meniť a niekoho podľa toho pretvárať na svoj obraz. Viera sa nesmie stať predmetom nenávisti vďaka ktorej vznikne určitý konflikt. Ja keď niečo verím ide to z môjho vlastného vnútra a nepotrebujem o tom nikoho presviedčať. Nie je za tým žiadna vypočítavosť alebo niečo čo by som s toho chcel vyťažiť. Ja každého mám rád rovnako a je mi jedno akého je vierovyznania. Len vieru ľudom čo v niečo neveria nemôžeme niečo vnucovať a nebolo by to veľmi správne. Lebo každý človek má slobodnú voľbu v čo môže naozaj veriť a tak to aj zostane.

Nemám žiadne predsudky voči ľudom čo sú inej pleti alebo majú inú orientáciu. Lebo sú medzi nimi ľudia čo tiež vedia žiť slušným životom. Ja keď som chodil do školy, tak som mal aj spolužiakov z rómskej komunity. Boli to úplne slušní ľudia a viem že keby niektorých stretnem tak ma dodnes dokážu slušne pozdraviť. Predsudky vznikajú zo samotného strachu z niečoho čo v skutočnosti ani nepoznáme. Nemôžeme dopredu odsúdiť ľudí ak sme sa s nimi ešte nemali možnosť ani porozprávať. Každý človek na tomto svete si musí prejsť tou svojou cestou života. Všetci začíname na rovnakej štartovacej čiare a je na nás ako s tým dokážeme naložiť. Ja som s tým naložil tak že každého kto má v živote dobré úmysly dokážem akceptovať. Nielen preto že ma k tomu viedli rodičia, ale preto lebo mi to samotná realita každý deň ukazuje. Viem že ak je niekto zlý tak to neznamená že takým budem okamžite aj ja. Viem že nemôžem opakovať určité vzorce správania v živote a robiť presne to isté.

Moje šťastie nestojí na povrchných veciach a na tom že budem venovať energiu nesprávnym veciam. Ale je niekedy potrebné vyjadriť čo ma niekedy teší alebo trápi. Naučil som sa že nebudem popierať veci ktoré v sebe mám. Som človekom ktorý si tiež musel všetkým prejsť a nedostal som všetko na počkanie. Môj život je často boj zo samým sebou a viem že ten boj môžem kedykoľvek vyhrať. Viem že nikdy nebudem úplne sám ako si niekedy myslím. Že tu budú ľudia čo ma v skutočnosti držia nad vodou viac než si dokážem predstaviť. Som vďačný že aj keď je môj život samá skúška dokážem v tom obstáť. Nikdy som nepovedal že sa mi niečo nechce, ale nie vždy viem všetko vyriešiť. Nepoznám návod na život a na to ako žiť úplne bez stresov lebo tie niekedy prídu. Prídu momenty kedy vo mne je panika a neistota, okamžite môžem mať v tom čo cítim zmätok. Ale napriek tomu viem že to dokážem vo svojom vnútri prekonať.

Prídu často aj úzkostné stavy a pocity pri ktorých sa mi všetko zlieva do jedného. Niekedy tá úzkosť príde najmä pri pocite keď sa niečoho vo vnútri obávam. Sú momenty kedy sa bojím povedať čo vo vnútri naozaj cítim, lebo nechcem kohokoľvek či z rodiny alebo z mojich priateľov zraniť. Lebo nechcem aby cítili smútok a chcem aby vedeli že si s tým dokážem poradiť. Chcem aby vedeli že búrka ktorú mám niekedy vo svojom srdci prejde a všetko bude dobré. Uvedomujem si že život niekedy bude na hojdačke a úplne tomu nedokážem zabrániť. Bude ako radosť tak aj plač a to je úplne v poriadku, jednoducho je to kolobeh života. Prídu aj jazvy na duši, ale vždy si uvedomím že ma to posilní. Viem že keď sa budem cítiť na niektoré veci sám a bezmocný, tak všetko nejako zvládnem. Niektoré veci viem že pri nich budem potrebovať pomoc, ale pri všetkom ostatnom si poradím ako samostatná jednotka.

Často si pri hudbe uvedomím aké sú moje silné a zároveň aj slabé stránky. Vypláva to na povrch a viac ľudia akceptujú že nie je všetko dokonalé. Keď si vypočujem akúkoľvek pesničku doslova ma to vráti do určitých spomienok. Uvedomím si že veľa vecí sa v živote nepodarili a bral som si to veľmi k srdcu. Bral som život oveľa vážnejšie a zároveň bola v ňom veľká miera naivity. Lebo moja viera v ľudí bola oveľa silnejšia než môj vlastný rozum. Preto boli momenty kedy som si nedal úplne pozor a nebol som ostražitý. Ale napriek tomu som za ne vďačný, lebo ma v živote naučili robiť mnohé veci oveľa lepšie. A keď som začal počúvať hudbu, úplne vo mne začal byť ten pocit vnútorného pokoja. Začal som tým dianím žiť a nemyslieť na určité starosti ktoré sa počas života vyskytli. Vnímal som ju ako určitú terapiu vďaka ktorej moja duša bola pokojnou.

Nebol som introvertom počas celého môjho života ako sa môže zdať. Všetko sa vo mne začalo formovať postupne a začal som viac spoznávať svoj vlastný vnútorný svet. Je to svet v ktorom premýšľam nad každým slovom a v ktorom nebudem vždy ukecaným človekom. Sú momenty kedy to ide ako z chlpatej deky, niekedy sa dostanem do bodu keď viem že neviem čo mám povedať k nejakej spoločenskej téme. Nevyjadrujem sa k politike, lebo pri tejto téme viem že budú konfliktné situácie. A ani nechcem riešiť veci na ktoré nedokážem vyjadriť svoj názor. Lebo nemám patent na pravdu a nikdy nebudem čo je pravda a čo nie. Vraví sa že pravda je niekde tam vonku ako začínala každá časť Aktov X. Ja verím že pravda je niekde uprostred a to môžem povedať že mi k šťastiu stačí.

Veľa som sa dokázal naučiť z rozprávok, filmov a seriálov. Vo všetkých je jedno dôležité zamyslenie že dobro dokáže zvíťaziť nad zlom. V reálnom živote si často k tomu musíme dopomôcť my sami. Nepomôžu nám magické bytosti s kúzelnou paličkou, lebo o všetko sa musíme postarať my sami. Je potrebné aby sme sa pokúsili vytvoriť svet v ktorom budeme šťastnými nielen my, ale aj ostatní ľudia. Vždy je potrebné vedieť si nájsť k tomu čo milujeme cestu. A takto naša cesta za šťastím môže v skutočnosti vyzerať keď zistíme že máme v nej rovnocenného partnera ktorý stojí pri nás. Lebo keď človek v živote nie je úplne sám, tak všetko dokáže zvládnuť omnoho lepšie.

Aj pri videohrách som si uvedomoval že človek sa musí v živote rozhodovať rýchlo. Aj keď nemáme v živote určitú časomieru ale vieme že akýkoľvek krok ktorý urobíme zmení náš život. Myslím si do veľkej miery to ovplyvňuje efekt motýlích krídel. Lebo aj malá vec v živote môže mať na nás obrovský dopad. Niektoré následky v živote sa prejavia okamžite a iné až po určitom čase. Niektoré zmeny môžu byť pozitívne a iné negatívne, ale nespravíme s tým v skutočnosti nič. Nevieme všetko ovplyvniť a ani nevieme všetkých okolo seba zachrániť. Nemôžeme sa trápiť vecami ktoré nevieme zmeniť a vnímať veci ktoré dokážeme v živote zmeniť. Nevieme sa pomocou fotiek vrátiť do minulosti a napraviť ju, ale keby to šlo veľa vecí by som napravil. Nielen ja ale každý človek čo si v živote niečím reálne preskákal.

Keď kráčam vonku a idem po určitých miestach, tak vždy premýšľam o živote. O tom že mnoho momentov má svoju hodnotu a je potrebné si ich reálne vážiť. Mne dáva silu keď vidím ľudí a dokážu sa na mňa usmiať. Vďaka tomu si uvedomím že to v našom svete nie je úplne zlé. Niekedy aj ten úsmev mi dokáže zlepšiť deň, lebo si uvedomím že má význam bojovať. Aj ten úsmev je často lepší než to množstvo slov ktoré povieme a nebudú nám dávať žiaden význam. Veľa vecí vo svojom živote si vážim a viem že nie sú žiadnou samozrejmosťou. To že v živote niečo nedám najavo navonok tak neznamená že som človek bez nejakej empatie, lebo sa teším vo vnútri. Preto vo veľkej miere určité emócie neprejavujem určitým krikom, lebo ja sa teším v pokoji a to mi dostatočne stačí. Lebo ten vonkajší svet mi dokáže dať inšpiráciu ako ísť v živote ďalej.

Aj keď sa mi v živote niečo podarí neulietavam si na obláčiku. S pokorou prijímam všetky životné momenty ktoré mi do života dokážu prísť. Cesta k cieľu vždy bude plná prekážok a často som sa dokázal aj zmýliť. Niektoré veci v živote som dokázal vyhodnotiť nesprávne. Sú momenty kedy si úplne neverím a preto nemám nejaké veľké sebavedomie. Uvedomujem si že dokážem byť divným, ale ja to mám v sebe a neviem to nejakým spôsobom poprieť. To patrí k mojej introvertnosti čo by ľudia mali časom prijať. Pravdepodobne keby som niekým iným, tak by som v skutočnosti ani nebol šťastný. Keby som extrovertom tak by to z mojej strany bola póza a ľudia by mi nikdy nedokázali uveriť.

Keď prídu nejaké udalosti ktoré sa udejú a tak premýšľam či patrím do tohto sveta. Niekedy sa dostanem do bodu kedy môžu prísť pochybnosti. Mnoho ľudí mi povie že som skvelý kamarát a iné pekné veci, len občas si to o sebe nemyslím. Mám chyby a netvárim sa tak že som bezchybným. Mám voči sebe určitú sebareflexiu a aj keď niečo spravím čo je nesprávne mrzí ma to. Mýlim sa a jednoducho to nikdy nebudem popierať, lebo všetci sa v živote mýlime. Každý človek je na určitej štartovacej čiare len môže vyrážať odlišnou cestou. Ja som tiež vyrazil svojou vlastnou cestou a je za ňou veľmi veľa momentov. Momentov ktoré ma v živote dokážu posúvať dopredu.

Uvedomil som si že žijem vo svete kde je len pár ľudí čo človeka psychicky podržia. Nie všetci ľudia môžu povedať slová ktoré ma na ceste životom povzbudia. V skutočnosti ani neočakávam či ma niekto objíme a povie mi že všetko bude dobré. Lebo takto to jednoducho nikdy nebude fungovať. Som niekedy už unavený s toho všetkého zla ktoré sa deje. Unavuje ma ako sa namiesto podstatných vecí riešia absolútne sprostosti. Len sa ľudia vzájomne prekrikujú a nevedia nájsť v určitých veciach zhodu. Len sa hodnotí vonkajšia krása, ale zabúda sa na to aký je človek vo vnútri. Je to doba kde sa ľudia dokážu viac hnevať ako tešiť, viac sme sa ako spoločnosť rozdelili. Vyčítame si vzájomne veci za ktoré nemôžeme, len preto aby v našom živote bolo nejaké vzrúšo. Len aby reč nestála, tak je čoraz viac vidieť ako si ľudia vzájomne robia zle. A často to robia dosť zákerným a podlým spôsobom ktorý sa podpíše na ľudskej psychike.

Aj počas posledných dvoch rokov som si uvedomil že moje šťastie dokážem nájsť niekde inde. A nepozerám sa na to či tomu okolie skutočne rozumie. Lebo si uvedomujem že niekedy cudzí ľudia človeka podržia a podporia viac. Ľudia ktorých človek pozná po celý svoj život sa dokážu v jednom momente zmeniť. Ale nie som s toho smutný a ani sa nebudem hádzať o zem, lebo život je raz taký a nič s tým nespravím. A netúžim ani kohokoľvek vo svojom živote zmeniť, len aby som s tým ja mohol byť spokojný. Len sa pokúšam žiť pokojným životom a myslím si že pri ľuďoch čo sa stále na všetko hnevajú je to každým jedným dňom čoraz ťažšie. Ale napriek tomu to nevzdávam, lebo verím že všetko čo sa deje ma má niečo v skutočnosti naučiť. Že možno musím viac trpezlivosti z ľuďmi okolo aj keď to nebude vždy fungovať.

Mne najviac psychicky pomohlo počúvať hudbu, lebo pri nej sa dokážem cítiť lepšie. Pri nej sa viac ponorím do svojho vnútorného sveta kde veľa ľudí okolo seba nepotrebujem. Robím veci pri ktorých viem že ma ľudia nebudú vôbec brzdiť a stačí mi že tým veciam rozumiem len ja. Nie vždy potrebujem názory druhých, len chcem tešiť ľudí pri ktorých viem že si to naozaj zaslúžia v živote. Nejaké obdobie som spolupracoval na relácii Bez Pózy a pomáhal som pri výbere hudby. Robil som to čo ma veľmi tešilo a nikdy som o tom nikomu nepovedal. Lebo som sa chcel vyhnúť závistlivým rečiam že ako môžem robiť niečo pri čom som sa nemusel ani pohnúť z domu. A robilo ma to šťastným, lebo som robil niečo čo ma napĺňalo. A myslím si že všetko ohľadom hudby vedelo naplniť šťastím.

Myslím si že je v poriadku ak má človek v sebe pocity o ktorých nepovie. Lebo keby celý život bol postavený na úprimnosti tak by sme sa všetci lepšie mali. Občas sú momenty kedy ľudia do tej pravdy človeka dotlačia a potom prídu stresy ktoré cítim niekedy aj ja. Preto žijeme v dobe kde môže existovať aj určitý nátlak na spoločnosť a na to čo majú ľudia povedať. Tak ako klamstvo nie je dobré, tak ani pravda nemusí byť vždy dobrá. Ako človek by mal byť úprimný, ale ku tým správnym ľudom ktorých má naozaj rád a nie ku všetkým. Aj to slovo môže skôr ublížiť ako pomôcť, A ja som vďačný že môžem byť úprimný ku tým správnym ľudom a viem že im tou pravdou nikdy neublížim. Len jediné čo chcem je pokojne žiť a na ničom inom mi v skutočnosti až tak nezáleží. To že chcem pokojne žiť nie je prejavom nejakej lenivosti alebo niečoho že na niečo kašlem.

Musel som sa dostať až sem a priznať si niektoré veci. Priznať si že súčasná spoločnosť ľudí mi vadí a to nie je nejaký môj osobný alebo zaujatý postreh. Čím som starší tak nedokážem komukoľvek vo svojom živote dôverovať. Niekedy ani nechcem nachádzať silou mocou nové priateľstvá, lebo občas cítim že je moje vnútro veľmi sklamané. Ak niekoho vo svojom živote spoznám tak musím s tým človekom mať nejaké veci spoločné. A viem že sa nikdy nebudem nasilu niekam strkať do spoločnosti ľudí kde ani nepatrím. Viem že tu budem pre ľudí ktorým naozaj na mne záleží a to je niečo čo sa v skutočnosti ráta. Tých ktorých poznám si chcem naozaj udržať do konca môjho života dokým budem žiť. Mal som také fantastické priateľstvo s človekom ktorý už na tomto svete nie je a ktorý ma naučil si vážiť kvalitnú hudbu. Bojoval z niečím čo už nemal šancu poraziť, nebol som s ním viackrát osobne aby som mu niektoré veci povedal. Bol to najdobrosrdečnejší človek ktorý miloval metalovú hudbu a ja som ju začal po ňom tiež milovať. Môj kamarát sa volal Jurko a lepšieho kamaráta ako bol on už len ťažko nájdem. Jeho úmrtie ma vzalo aj napriek tomu že som s ním nebol toľkokrát osobne ako iní ľudia. To bolo najlepšie priateľstvo ktoré vydržalo až do konca jeho života. Bol to obrovský dobrák a pri ňom som si uvedomil že tiež musím zostať dobrým človekom aj napriek tomu že mi môže ktokoľvek v živote ublížiť. Bolo skvelé ho spoznať a som mu dodnes vďačný za albumy ktoré mi poslal a ktoré zároveň vyšli pod jeho vydavateľstvom. Musím urobiť všetko preto aby ma svet a ľudia v ňom neskazili aj kvôli jeho pamiatke.

Chcem poďakovať každému človeku čo sa pri mojom článku dostali až sem. Je to také otvorené a realistické videnie sveta zo všetkým čo k tomu patrí. Zároveň som to písal pri piesni mojej najobľúbenejšej speváčky Taylor Swift. Tento text venujem každému človeku čo v živote môže prežívať určité okamihy života. Je o tom že v živote sú striedavé obdobia ktoré si musíme prežiť aby sme boli lepšími ľuďmi. Ku textu Až príliš dobre som sa prepracoval postupne, pôvodná myšlienka bolo písať tento text tak dlho dokým sám nebudem s ním spokojný. Je o tom že v živote často chceme robiť veci až príliš dobre, ale nie vždy to môže vypáliť. Že aj keď za tým dobrý úmysel, nemusí to vždy vyjsť. Túžba napísať niečo rozsiahle bola už veľmi dlho a som šťastný že môžem sprostredkovať v písanej forme svoje pocity. Už je tým čo som napísal povedané všetko a je to konečne kompletné.

Krátke slová k pripravovanému článku Až príliš dobre

Už zajtra príde deň kedy napíšem svoj najosobnejší článok Až príliš dobre ktorý bude veľmi dlhý a kde pomenujem všetko okolo seba. Budú to veci ktoré sa vo mne veľmi dlhú dobu hromadili. Nikdy to vo mne tak nesilnelo ako teraz a stále cítim že moja duša je vo vnútri veľmi hlučná. Až príliš dobre bude o tom čo prináša život ako taký. Bude tam veľa myšlienok ktoré ľudia vo mne nepoznali alebo nevedeli. Bude to neskreslené ako život sám a pri počúvaní mojej najobľúbenejšej speváčky Taylor Swift. Tým článkom budem chcieť vyslať odkaz že v živote aj keď máme dobré úmysly nie vždy budú spoločnosťou akceptované. Ale viac bude vonku zajtra a bude pre mňa veľmi zodpovedná úloha to napísať čo najlepšie.

Prechovávanie platonických citov / Preservation of platonic feelings

Táto myšlienka bude jednou s tých najkratších a najsilnejších. Myslím si že každý človek má niekoho koho môže mať rád alebo ho platonicky milovať. Ja to tak cítim pri viac ľuďoch a som zmierený s tým že ich nikdy neuvidím. A sú ľudia ku ktorým niečo cítim a nejako som si ich obľúbil. Bolo vždy skvelé si k určitej skupine ľudí nájsť cestu. Vždy mi bolo bližšie opačné pohlavie a nikdy som to ani neskrýval. A myslím že aj ženy to tak môžu cítiť pri mužoch. Myslím si že často sa človeka do niekoho platonicky zamiluje lebo cíti že s tým človekom jednoducho nebude môcť byť. Nestretne ho, ale prirodzene k nemu vzhliada a cíti k nemu určitú lásku. Táto myšlienka nie je o tých ľuďoch ktorých reálne stretnem, ale o ľuďoch ktorých môžem ľúbiť aj napriek tej vzdialenosti. Napríklad mám veľmi rád Taylor Swift, lebo jej hudba patrí k mojim obľúbeným a mám ju rád ako človeka. Môžem povedať že zo všetkých speváčok ju platonicky najviac milujem. Keď počujem akúkoľvek jej pesničku cítim sa šťastný a všetky starosti sa stratia. Jej hudba mi pomáha vo veľkej miere prekonať aj ťažké okamihy kedy sa cítim niekedy smutný. Ako mnoho žien platonicky, ale ju najviac a nezmení sa to aj keď by sa raz vydala. Aj predtým som bol platonicky zaľúbený, len po nejakom čase sa to neskôr vytratilo. Keď je to platonické tak som sa v tom nikdy nejako nesklamal. Nebol som smutný, lebo vždy prišiel niekto iný ku komu som niečo podobné mohol cítiť. Často som začal cítiť ako sa to čo je platonické začalo prelínať do reálneho života. Človek čo niekoho platonicky miluje cíti úplne iné pocity ako keď sa reálne zamiluje. Samozrejme som to začal cítiť aj ku iným ženám s ktorým som doteraz kamarát. Aj keď sú za hranicami a mimo Slovenska, mám ich napriek všetkému rád. Aj na platforme Twitch som spoznal množstvo skvelých žien a to že ako dokážu svojou pozitívnou energiou zlepšiť náladu. Majú okolo komunity ľudí v chate ku ktorým som si tiež našiel cestu. Sú to rovnako platonické lásky ktoré v reálnom živote neuvidím, ale môžem byť aspoň ich fanúšik. Môžem byť ich fanúšikom, kamarátom a človekom ktorý si ich bude vážiť. A som za to vďačný že pri nich dokážem prísť na lepšie myšlienky a že je tam určité kamarátstvo kde im čokoľvek môžem povedať a pochopia ma.

Anglická verzia – English Version)

This idea will be one of the shortest and strongest. I think everyone has someone they can love or love platonically. I feel that way with more people and I am reconciled to never seeing them. And there are people I feel something for and I kind of liked them. It has always been great to find a way to a certain group of people. I was always closer to the opposite sex and I never even hid it. And I think that women can feel the same way about men. I think that a person often falls in love with someone platonic because he feels that he simply will not be able to be with that person. She does not meet him, but naturally looks up to him and feels a certain love for him. This idea is not about the people I really meet, but about the people I can love despite that distance. For example, I really like Taylor Swift because her music is one of my favorites and I like her as a person. I can say that of all the singers, I love her the most platonic. When I hear any of her songs, I feel happy and all worries disappear. Her music helps me greatly overcome even difficult moments when I sometimes feel sad. Like many women platonic, but her the most and it will not change even if she married once. Even before, I was platonic in love, only after a while it disappeared later. When it’s platonic, I’ve never been disappointed. I wasn’t sad because someone else always came to whom I could feel something similar. I often began to feel that what is platonic began to blend into real life. A person who loves someone platonic feels completely different feelings than when he really falls in love. Of course, I also started to feel it with other women with whom I am a friend so far. Even though they are abroad and outside Slovakia, I like them in spite of everything. I also met a lot of great women on the Twitch platform and how they can improve their mood with their positive energy. They have a community of people around the cottage to whom I also found a way. They are also platonic loves that I will not see in real life, but I can at least be a fan of them. I can be a fan, a friend and a person who will respect them. And I’m grateful that I can come up with better ideas with them and that there is a certain friendship where I can tell them anything and they will understand me.

V hlbokom pokoji

V hlbokom pokoji dokážem kráčam ďalej životom, všetko pekné vo mne znie. Všetky zvuky dodávajú môjmu životu ten nevídaný pokoj po ktorom som sa upokojil. Svetlo a láska v mojom srdci všetko dokážu v mojom živote zachrániť Nechávam sa tým okolo seba oddávať že to čo cítim tak sa toho nemusím báť. Pokojné myšlienky dokážu zažehnať všetky nesprávne ľudské emócie. Cítim ako držím ruku tej správnej osoby, ktorá ma cez všetko prevedie. Ale sú momenty kedy sa môžem tou cestou previesť aj sám, lebo viem že poznám jej skutočný smer. Tento pokoj bol skúškou a naučil ma že pozornosť si zaslúžia len tie správne veci. Naučil ma ako vnímať jednotlivé zvuky života a upokojiť sa pri nich. Pri nich dokážem nájsť cestu a dokážem žiť v súlade zo svetlom a láskou. Viem že svetlo naozaj prežiari temnotu a všetko dokáže byť skvelé.

Môj život / My Life

Málokto si vie predstaviť že koľko vecí sa dokáže nahromadiť. Občas si ľudia myslia že mi všetko automaticky padne do ruky a mám to okamžite. Ale nie to tak, lebo vo svojom živote sa vnútorne dokážem až vytrápiť aby sa mi niečo podarilo. Nie všetci skutočne vidia čo môže byť za oponou a nebude tomu každý rozumieť. Niekedy si uvedomujem že aj slová nie vždy môžu pomôcť želanému výsledku. Čím som starší zisťujem že ako má povrchná stránka sveta čoraz viac unavuje. Svet v ktorom sa len ľudia hnevajú a štve ich takmer všetko mi úplne nesedí. Snažím sa robiť všetko preto aby ma táto doba nejakým spôsobom neskazila a zostal som dobrým človekom. Uvedomujem si že je v ľuďoch príliš veľa hnevu a často si to môžu odniesť aj dobrí ľudia.

Ja hľadám spôsob ako uniknem s tejto bežnej reality. Z reality kde nikto nevie na čom v skutočnosti je, kde neexistuje žiadna istota alebo záruka. Niekedy bojujem s tým že či sa na mňa ktokoľvek nenahnevá, bojujem s tým že kedykoľvek sa môže niečo pokaziť. Že priam ani nemusím urobiť nič a môže sa to nejakým spôsobom pokaziť. Neutekám pred samotným životom a pred vecami ktoré sa skutočne dejú. Premýšľal som ako pred niečím utečiem, ale uvedomujem si že by to nebolo riešením. Snažím sa žiť tými správnymi vecami a je mi jedno či tomu niekto rozumie. Lebo nepremýšľam nad jednou témou a nie som zaseknutý, ale idem napriek všetkým okolnostiam ďalej.

Nie vždy sú úplne úžasné momenty, lebo môže prísť aj smútok. Veľa ľudí ani nepovie že ich niečo trápi, lebo nechcú pridávať starosti rodine. Ani ja nechcem vždy zaťažovať zo svojimi pocitmi samotnú spoločnosť. Lebo sú veci ktorým človek musí porozumieť samostatne, bez nejakých zložitých vzorcov. Raz príde doba kedy budem musieť mnohé veci dokázať sám. Že v jednom momente naučím sa všetko čo mi pravdepodobne nebolo na začiatku úplne jasné. Vždy budem hľadať rovnováhu v určitom spektre vecí. Viem často prečo mnohé veci radšej ani nepoviem nahlas. Vychádza to z určitého vnútorného strachu a obáv že sa ktokoľvek bude hnevať. Vždy som cítil že do toto sveta úplne nepatrím len preto že pravdepodobne chcem lásku, pokoj a mier v ľudskom srdci. To že chcem len tie pokojné veci neznamená že som lenivým alebo že stojím na mieste.

Môj život je cestou či toho dobrého alebo aj okamihov kedy urobím chybu. Nie som tak perfektným ako si ľudia myslia aj ja vo svojom živote zlyhám. Buď zlyhám v nejakých veciach alebo vo vzťahu k ľudom. Viem že som sklamal niektorých ľudí a slová typu mrzí ma to na tom nič nezmenia. Som realista a viem že je potrebné byť nohami pevne na zemi. Nežijem v ilúzii že sa ku mne každý človek správať dobre a ani to neočakávam. Len si prajem žiť pokojným životom a viem že to nikdy nebude jednoduché. Viem že cesta k určitej fáze života môže byť radosťou a zároveň aj trápením. Ja si vážim slová ktoré sú myslené v dobrom úmysle a viem že komukoľvek záleží na tom aby som sa mal dobre. Nikdy som nepovedal že si niečo neváži alebo že aby mi niekto dal pokoj. Neodmietol som nikoho, vždy ak som vedel nejako pomôcť tak som pomohol.

Ľudí hodnotíme na základe vonkajšej krásy a komentujeme ako vyzerajú. A preto také slová občas dokážu bolieť prakticky kohokoľvek a boleli by aj mňa. Viem že prečo som radšej v tom svojom vnútornom svete, lebo tomu vonkajšiemu svetu nerozumiem a ani nechcem rozumieť. Lebo keby sa zaoberám každou vecou vo svojom živote tak by som sa skôr dostal do úzkostných stavov do ktorých sa nedá nedostať. Zaoberám sa vecami ktorým rozumiem a čo ma dokážu pozitívne ovplyvniť. A nie nemám všetko po čom lúsknem prstom, lebo keby mám tak to beriem ako veľkú samozrejmosť. Lebo človek ak chce niečo získať, tak musí reálne to dokázať činmi a nie veľkými rečami. Lebo z rečí sa nikto v skutočnosti nenaje a že budeme dávať iným ľudom rozumy tým tiež nič nezlepšíme. Preto som nikdy nedával ľudom rozumy o tom ako majú žiť a ani nebudem.

V mojom živote nevnímam iba jednu stránku samotného sveta. Verím že samotná pravda môže byť niekde v strede. Neriešim ani to kto je akej orientácie, lebo dokážem prijať každého rovnako bez rozdielu. Nepotrebujem kohokoľvek súdiť, lebo každý človek v živote si zaslúži šancu. Lebo ľudia dostávajú do hlavy nesprávne vzorce správania. Majú pocit že keď niekto nezmýšľa podľa nich tak sú okamžite pre nich zlými ľuďmi. Ja tiež premýšľam inak a nikto ma nemôže do niečoho nútiť s čím nie som stotožnený. Mám svoje tempo ktorým sa uberám a nepotrebujem sa kamkoľvek ponáhľať. Ja som takto šťastný aj keď viem že sa očakáva že budem ten najlepší človek na svete.

Som vďačný za každého človeka čo ma dokáže akceptovať takého aký som. Nie vždy sa usmievam, ale to k životu jednoducho patrí. A som rád že sa nemusím nič predstierať, lebo vďaka tomu dokážem byť lepší človek. Každá situácia v živote ma dokázala niečo dobrého naučiť. Všetko v živote sa deje z nejakého jasného dôvodu. Si vážim že môj život je zmesou rôznych situácii vďaka ktorým dokážem byť lepším a múdrejším človekom. A dokážem sa pri nich naučiť že všetko má svoj jasný význam. Keby je život len o tom že budeme v nejakom pocite žiť do konca svojho života, tak by to pre nás nemalo zmysel.

(Anglická verzia – English Version)

Few can imagine how many things can accumulate. Sometimes people think that everything will automatically fall into my hand and I have it immediately. But not so, because in my life I can hardly suffer internally to achieve something. Not everyone really sees what can be behind the curtain and not everyone will understand it. Sometimes I realize that even words can’t always help the desired result. As I get older, I find that the superficial side of the world gets more and more tired. A world in which only people get angry and annoy them, almost everything doesn’t fit me completely. I try to do everything so that this time does not spoil me in any way and I remain a good person. I realize that there is too much anger in people and often good people can take it away.

I’m looking for a way to escape from this ordinary reality. From a reality where no one knows what it really is, where there is no certainty or guarantee. Sometimes I struggle with the fact that if no one is angry with me, I struggle with the fact that something can go wrong at any time. That I don’t even have to do anything and it can go wrong in some way. I don’t run from life itself and from things that really happen. I was thinking about running away from something, but I realize that would not be the solution. I try to live the right things and I don’t care if anyone understands. Because I am not thinking about one topic and I am not stuck, but I go on despite all the circumstances.

There are not always absolutely amazing moments, because sadness can come. Many people don’t even say something is bothering them because they don’t want to worry about the family. Even I don’t always want to burden the society itself with my feelings Because there are things that one has to understand independently, without any complicated patterns. One day the time will come when I will have to prove many things myself. That at one point I would learn everything that was probably not completely clear to me at the beginning. I will always seek balance in a certain spectrum of things. I often know why I prefer not to say many things out loud. It is based on a certain inner fear and fear that anyone will be angry. I have always felt that I do not completely belong to this world just because I probably want love, peace and peace in the human heart. Just because I want those peaceful things doesn’t mean I’m lazy or standing still.

My life is the way to the good or the moments when I make a mistake. I’m not as perfect as people think I fail in my life. Either I fail in some things or in relation to people. I know I’ve let some people down, and words like I’m sorry won’t change that. I am a realist and I know the need to be firmly on the ground. I do not live in the illusion that every person treats me well and I do not expect that either. I just wish to live a peaceful life and I know it will never be easy. I know that the path to a certain phase of life can be joy and at the same time suffering. I appreciate words that are meant in good faith and I know that anyone cares about being well. I never said that he didn’t appreciate something or that someone would give me peace. I did not refuse anyone, whenever I knew how to help in any way, I helped.

We evaluate people on the basis of external beauty and comment on what they look like. And that’s why such words can sometimes hurt virtually anyone, and they would hurt me. I know why I prefer to be in my inner world, because I don’t understand and don’t want to understand that outer world. Because if I dealt with every thing in my life, I would rather get into anxiety that you can’t get into. I deal with things that I understand and what can positively affect me. And I don’t have everything I can use my finger at, because if I have it, I take it for granted. Because if one wants to gain something, one must really prove it with deeds and not with big words. Because no one is actually found out of words, and giving other people reason will not improve anything. That’s why I’ve never given people a sense of how to live, and I never will.

I do not perceive only one side of the world itself in my life. I believe that the truth itself may be somewhere in the middle. I don’t even deal with who the orientation is, because I can accept everyone equally. I don’t need to judge anyone, because everyone in life deserves a chance. Because people get the wrong patterns of behavior in their heads. They feel that if someone does not think according to them, they are immediately bad people for them. I also think differently and no one can force me into something that I am not identified with. I have my pace at which I am moving and I do not need to hurry anywhere. I’m so happy even though I know I’m expected to be the best person in the world.

I am grateful for every person who can accept me as I am. I don’t always smile, but it just belongs to life. And I’m glad I don’t have to pretend, because thanks to that I can be a better person. Every situation in life has taught me something good. Everything in life happens for a clear reason. I appreciate that my life is a mixture of different situations thanks to which I can be a better and wiser person. And I can learn from them that everything has a clear meaning. If life is just about living in some feeling for the rest of our lives, it wouldn’t make sense to us.