365: 2012 – 2022 – Mladosť

Časy keď ma rodičia učili chodiť navždy pominuli,

budem im navždy vďačný že ma rozprávať naučili,

nejednu facku dostávam od samotného života,

keď som bol malé dieťa ma napadla nejedna kravina,

školské časy boli veľmi bláznivé ako ja sám,

už sa postupne na fotkách ani nespoznávam,

poznal som momenty kedy som sa cítil šťastný,

ale pravdepodobne som nebol dosť uvedomelý,

vo vnútri srdca sa diali úplné iné veci,

pamätám si ako sa mi v škole niektorí vysmievali,

kráčam tým svetom a nerozumiem vôbec prečo,

pravdepodobne bolo správne prežiť si všetko,

v mladosti som riešil úplne iné problémy,

ale aspoň bolo v skutočnosti veľa srandy,

čím vážnejší svet býva okolo mňa,

stála pri mne nejedna osudová žena,

na všetkom som sa dokázal kedysi smiať,

ale vtedy som to nedokázal v sebe nijako ovládať,

postupne som zvážnel a viac spozornel,

viem že sa svet len okolo mňa netočil,

bol som príliš nezrelý a veľmi slepý,

aj keď stále mám pocit že som vnútorne naivný,

som vďačný za niektoré prežité zážitky,

za všetky správne životné kroky,

určitá etapa života je už dávno za mnou,

bolo ťažké sa lúčiť s nejednou spomienkou,

učím sa žiť s myšlienkou že som iný,

že často tým čo býva často zamyslený,

viem aké to bolo byť extrovertom,

ďakujem momentu kedy som sa stal introvertom,

viem že možno nie som vždy taký ako by každý chcel,

lebo každý na tejto zemi je krásny originál.