Mariah Carey a Nicki Minaj potvrdili, že končia v šou American Idol

Americká speváčka Mariah Carey a raperka Nicki Minaj sa rozhodli opustiť spevácku súťaž American Idol, v ktorej obe pôsobili jednu sezónu ako porotkyne. Dvanásta séria, ktorá nebola príliš divácky úspešná, bola poznačená tým, že práve tieto dve interpretky na seba strhávali príliš veľa pozornosti.

Mariah Carey aj Nicki Minaj o svojom rozhodnutí nepokračovať v American Idol informovali prostredníctvom Twitteru. “Ďakujem ti American Idol za skúsenosť, ktorá zmenila môj život. Nevymenila by som ju za nič na svete. Je načase sa zase zamerať na hudbu,” napísala Minaj. Carey sa po odchode zo súťaže pripravuje na svetové turné.

Obe interpretky počas 12. série American Idol zaujali predovšetkým vzájomnými konfliktami, pričom Carey v januári vyhlásila, že si nechala posilniť ochranku po tom, čo sa jej údajne Minaj vyhrážala. Speváčka za svoje účinkovanie v šou zarobila 18 miliónov dolárov, zatiaľ čo Minaj o šesť miliónov menej.

Už začiatkom mája oznámil svoj odchod zo šou Randy Jackson, ktorý v tomto programe pôsobil od jeho úplného začiatku – teda od roku 2002. To, či zo súťaže odíde aj country spevák Keith Urban, zatiaľ nie je známe.

Spevácka súťaž American Idol je jednou najúspešnejších relácií v histórii americkej televízie, pričom v rokoch 2003 až 2011 bola najsledovanejším televíznym programom v krajine. Zatiaľ posledná séria však zaznamenala výrazný pokles sledovanosti. Ako porotcovia sa v nej v minulosti predstavili aj Paula Abdul, Simon Cowell, Kara DioGuardi, Ellen DeGeneres, Steven Tyler a Jennifer Lopez.

Diváci svojim hlasovaním od roku 2002 vybrali už 12 víťazov – Kelly Clarkson, Rubena Studdarda, Fantasiu Barrino, Carrie Underwood, Taylora Hicksa, Jordin Sparks, Davida Cooka, Krisa Allena, Leeho DeWyzea, Scottyho McCreeryho, Phillipa Phillipsa a Candice Glover.

zdroj: hudba.sk

Mars môže budúci rok čakať katastrofa – skríži cestu kométe

Medzinárodný tím astronómov už dávnejšie zverejnil analýzu, podľa ktorej je možné, že červenú planétu zasiahne katastrofa nevídaných rozmerov. Je totiž veľmi pravdepodobné, že do Marsu narazí na jeseň 2014 kométa С/2013 А1. Jej priemer je 50 kilometrov a potenciálny náraz prirovnávajú vedci k Armageddonu na povrchu planéty!

Vedci dráhu kométy podrobne sledujú a podľa dát sa už v polovici budúceho roka priblíži k Marsu na vzdialenosť 37 tisíc kilometrov. Kométa C/2013 A1 bola objavená Robertom McNaughtom začiatkom roka 2013 v Siding Spring Observatory v austrálskom Novom Južnom Walese a jej existencia bola potvrdená observatóriom Catalina Sky Survey v americkej Arizone. Prvé výpočty hovorili, že dráhu Marsu kométa skríži 14. októbra 2014. Kométa sa voči Marsu pohybuje v rýchlosti 56 km/s. Ako uvádzajú experti, pravdepodobnosť zrážky je veľmi vysoká, no následky prípadnej nehody ešte stále nemožno úplne odhadnúť. Existencia Marsu však bude do veľkej miery závisieť od toho, ako celá kolízia dopadne. Viktor Sinjavskij predpovedá, že by sa Mars mohol roztrieštiť alebo by na jeho povrchu mohlo dôjsť k radikálnym klimatickým zmenám. Doposiaľ je ešte stále nezodpovedaná otázka, aká veľká C/2013 A1 vlastne je.

Kolízia môže spôsobiť uvoľnenie energie, ktorá sa rovná približne 20 miliardám kiloton TNT. Spomínaná kométa je ľadová a to znamená, že voda, ktorú obsahuje, by sa následne preliala na planétu a premení na ľad. Na Marse sa už nachádza obrovský kaňon, ktorý je dlhý cez sto kilometrov. Je to následok kolízie Marsu s asteroidom a kvôli tejto nehode sa vyparila na planéte celá atmosféra. Objavili sa tvrdenia, že dopad kométy na Mars by mohol znamenať zmenu klímy červenej planéty – jej teplota by sa výrazne zvýšila. Podľa austrálskeho vedca Roberta Matsona by výbuch na Marse spôsobil odparovanie veľkého množstva vody a oxidu uhličitého z kométy.

Už minulosť ukázala, že podobná zrážka je vo vesmíre možná. V roku 1994 bol zaznamenaný výbuch kométy Shoemaker-Levy 9, ktorá skončila v atmosfére planéty Jupiter. Vedci dnes argumentujú, že zrážka kométy a Marsu by bola oveľa viac fascinujúcejšia.

Kométy
– malé astronomické objekty podobný asteroidu, ale zložené predovšetkým z ľadu
– pohybujú sa po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie (afélium) môže byť oveľa vzdialenejšie ako obežná dráha Pluta
– veľmi často sú opisované ako „špinavé snehové gule“, hoci podľa najnovších výskumov sa toto vzťahuje len na povrch jadra kométy a z veľkej časti ich tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom a rôznymi nerastnými agregátmi
– povahu komét je náročné predvídať

zdroj: aktuality.sk

Uvedomelosť

Často sa dostávam k tomu bodu, že sa vo mne začnú rodiť iné názory a postoje. Teda začínam sa menej smiať a začínať byť omnoho vážnejší než si ľudia dokážu pomyslieť. Neraz sa nesnažím hrať na niečo čím nie som a čím ani nechcem byť. Dospel som do bodu, kedy sa nebudem smiať na každej jednej somarine a začnem byť vážny. Teda nie tak vážny, že by som bol smutný a niečo ma vo vnútri trápilo.

Začínam chápať že môj život, nie je o tom aby som sa na istých veciach zábaval. Začínam príliš veľa vecí okolo seba chápať a ešte predtým kým niečo spravím, tak nad tým celý deň rozmýšlam. Snažím sa v svojom živote nájsť systém, ktorý bude naozaj fungovať. Neustále sa snažím chápať, že nie všetci budú ku mne milý a musím sa uberať cestou, na ktorej sa dá prežiť a na ktorej nebudem pociťovať strach a neistotu.

Prišiel december a nastal vo mne totálny psychický zlom. K samotnej uvedomelosti som sa dopracoval už skôr, ale ešte to nebolo také viditeľné, aby som to dával zo seba von. Necítil som v jednej chvíli sa s tým pasovať. Stále som čakal na tú vhodnú chvílu, kedy príde absolútna premena. Furt keď som bol v tom zvláštnom stave, kedy som sa cítil zvláštne, tak nechápal som často veci okolo seba. Stále som hľadal cestičky, ako sa uzavrieť do seba

Často som pociťoval kvôli istým veciam doslova komplexy. Niekedy som myslel, že sa nikdy nedopracujem ku stavu, kedy sa totálne zbavím svojich zvláštnych a miestami myšlienok plných beznádeje a neistoty. Ku tej ceste uvedomelosti bola fakt dlhá cesta. Kvôli tomu som musel mnoho krát prehodnotiť názory voči istým veciam. Nebolo pre mňa ľahké dané veci zvládnúť, vždy som sa musel spoliehať na svoje vlastné presvedčenia. Ale nakoniec to predsa prišlo.

V mojej hlave ten proces, začal trvať dosť dlho a čakanie na výsledok bolo zdĺhavé.  Neraz som prichádzal na to, že kedysi ani moje slová nemali poriadnu váhu a ani poriadnu myšlienku. Pociťoval som to, čo by som určite nechcel nikomu doporučovať. Často boli dni neraz aj plné odriekania, ktoré nikto nevidel, teda boli prakticky prakticky neviditeľné a boli ako také jazvy na tele. Často krát som svoje pocity zatajoval, len preto aby sa o mňa nikto nebál, lebo som všetko chcel zvládnúť sám. Aj sa mi nakoniec podarilo a popri tom som si bol vedomý, toho že svoje vnútorné pocity, som si nechával pre seba.

Neskôr začali aj moje slová mať váhu a potom som začal fungovať aj pod iným pseudonymom. Sila Slova vo mne vystihuje všetky doterajšie myšlienky, pocity, názory a autentickosť môjho skutočného vyjadrovania. Teda vyjadrovania, ktoré nie je ako taká neriadená strela a každé moje slovo je premyslené. Uvedomujem si, že od niektorých si musím držať odstup a niektorých si držať pri tele. Snažím sa nepodriadovať neustále dákym veciam, lebo rýchlo sa môžem vystresovať a totálne spanikáriť, čo často sa neraz stane a neraz aj vtedy, keď to tak nemá byť.

Ku koncu by som chcel dodať, že ako som starší, viem že život nie je iba plný radostí, ale že sú v ňom aj nejaké starosti ktoré treba riešiť. Som rád, že som v takom bode, že neprežívam depresiu vo svojom živote a sa mi žije o niečo ľahšie. Snažím sa brať život taký aký je a uspokojiť sa aj s tým málom, čo v skutočnosti mám. Že sa nájdu aj ľudia čo ma dokážu neraz podržať a pomôcť mi, aj keď sú situácie, kedy sa musím spoľahnúť sám na seba. Uvedomelosťou som sa dopracoval k tomu že som začal počúvať aj motivačnú hudbu, sledovať videá a brať veci také aké sú. Preto som rád, že je všetko také aké to má byť. To že som vážny ešte nič neznamená, skôr to naznačuje, že sa snažím svoj život brať zodpovedne a príkladne.

Ľudské práva

V dnešnom svete sa často skloňuje slovo ľudské práva. Bez nich by sa ľudia často nemohli rozvíjať a nedokázali by sa celkovo odlíšiť od spoločnosti v ktorej momentálne žijú. Aj keď v našom štáte a aj v zahraničí sú ľudia prakticky rôzni, ale ich základné potreby sú u každého rovnaké. Preto častokrát sa označujú ako základné ľudské práva.

Ľudské práva sú oprávnenia priznané samotnému jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje vedomosti, talent, schopnosti, inteligenciu, znalosti na uspokojenie duchovných a materiálnych túžob. Stávajú sa zárukou spokojného života na jednej strane, ale na druhej strane nás obmedzujú z pohodlnosti, teda to znamená, že keď sú práva, tak s tých práv by mali plynúť aj nejaké povinnosti, čo znamená že nielen každý jedinec má len svoje práva, ale má aj svoje povinnosti.

Samotný racionalizmus nám hovorí, že práve rozum priviedol ľudí k nevyhnutnosti spolunažívať a nájsť svoje základné zásady. Každý jeden z nás má rozum a ten dokáže umlčať všetky predsudky a egoizmus čo ešte stále funguje v tomto štáte. Ako použijem jednu myšlienku, ktorá ma momentálne v súvislosti s touto témou napadla. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka ((1789- Deklarácia práv človeka a občana) – filozofia ľudských práv.

Každý z nás by mal dbať na svoj prirodzený stav. Keďže sa hovorí o ľudských právach ako takých, tak by si ľudia mali byť rovní a slobodní. Každý človek je sám sebe pánom a môže sa rozhodnúť nad tým, akým smerom sa bude uberať jeho život. Človek sa rozhoduje sám za seba a nevykonáva moc nad inými ľudmi, lebo to akoby už miestami nadvláda nad ľudmi.  Preto by všetko malo fungovať, na dobre stanovených regulách, ktoré by sa mali dodržiavať.

Ľudské práva by mali vychádzať s prirodzených práv človeka. S prirodzených práv, teda súhrnu oprávnení vlastných ľudskej bytosti. Sú takpovediac univerzálne, čo značí, že patria každému bez ohľadu na rasu, pohlavie, štátnu príslušnosť, etnikum a náboženstvo.

Nechcem písať zložito, že čo všetko zahrňujú ľudského práva, lebo je toho strašne moc a ani ten najväčší laik by sa v tom nedokázal poriadne vyznať. Aj keď o ľudských právach by sa v celosvetovom merítku, malo hovoriť podstatne viac. Malo by sa na to upozorňovať a mali by sa odstraňovať predsudky voči zdravým ľudom a voči tým čo sú zdravotne ťažko postihnutý. Človek má slobodnú voľbu a právo vyjadriť svoj názor. Aj keď si ten človek povie, že tým tomu druhému človek ublíži, ale keď o daných vecí nebude hovoriť a bude ich dusiť v sebe, tak ťažko bude rešpektovaný v spoločnosti.

Som v poslednej dobe zažil veľa prednášok o ľudských právach. A každá mi z nich niečo skutočne dala. Teda ako vyššie som spomínal, tak cieľom bol aj jeden nemenovaný projekt, kde bolo hlavnou myšlienkou, aby sa postupne odstránili spoločenské predsudky z inakosti ťažko zdravotne postihnutých detí. Samozrejme v rámci toho projektu sa bude premietať aj film. Samozrejme celým grom bolo dostatočne vzdelávať a informovať ľudí o samotnej problematike ľudských práv.

Celkovo kebyže sa začne o ľudských právach viac hovoriť, tak by sa dokázalo viacej vecí v tomto štáte riešiť. Nestačí len o tom hovoriť, ale mali by sa každému človeku bez ohľadu na to či je zdravý alebo ťažko postihnutý prispôsobiť podmienky na to, aby dokázal v živote existovať. Aj samotná verejnosť, by dokázala inakšie vnímať ľudí okolo seba a nehádzala všetkých do jedného vreca, ako sa to zvykne robiť. Všetci by sme si mali byť rovní a mali spolu vychádzať, či sme taký alebo onaký, ale hlavné je že sme.

Ľudské práva sú na celom svete rovnaké a to či sa o nich začne poriadne informovať, záleží len od jednotlivých inštitúcií. Malo by sa to na celom svete propagovať letákmi, projektami a proste niečím čo by oboznámilo ľudí, že o čo v skutočnosti ide. Na Slovensku sa takéto veci dejú a myslím si, že keď ešte viac sa bude o tom hovoriť, tak tým je väčšia šanca, že sa spoločenské predsudky inakosti človeka odstránia a že sa bude viesť, aspoň s časti ľahší život.  Možno sa tým nevyrieši všetko v našom štáte, ale keď by sa o tom nehovorilo, tak by márne ľudia hľadali nejaké informácie.

Je nás na svete takmer 7 miliárd alebo možno aj viac ako toto spomínané číslo. Každý z nás je iný a každý z nás má aj iné podmienky na život, na základe ktorých žijeme, tak ako žijeme. Všetci sme v niečom výnimočný, niekto vie jedno a dakto druhé. Ale všetci máme jedno spoločné právo sa slobodne rozhodovať a vyjadrovať o tom čo vo svojom vnútri cítime. Každý človek by mal mať také podmienky aké si zaslúži, aby sociálne pomery boli rovnomerne a správne rozložené. Nemáme právo len sa slobodne rozhodovať, ale aj ľúbiť, využívať voľný čas, povedať svoj názor, právo nadobudnúť svoj vlastný majetok a máme aj právo byť štastný. Je veľa vecí, na ktoré má v skutočnosti právo. Ale tak pokiaľ je zdravý, štastný a milovaný ľudmi ktorých má okolo seba, tak je svet omnoho krajší.

Nová vakcína môže zachrániť státisíce detských životov

Podarilo sa vyvinúť ústne podávanú vakcínu, ktorá v prvej fáze klinických skúšok zabránila hnačke spôsobenej baktériou Escherichia coli. Na svete sa jej každoročne vyskytne 400 miliónov prípadov. Z toho približne 300.000 detí zomrie.

 

Príčinou je takzvaná enterotoxigénna Escherichia coli (ETEC). Táto hnačka postihuje najmä deti v rozvojových krajinách. Patrí ale aj medzi najčastejšie ochorenia turistov z ekonomicky rozvinutého sveta, ktorí cestujú do týchto krajín. Zo 65 miliónov návštevníkov rizikových oblastí (odhad ročného počtu) zažije počas cesty aspoň jeden nápor hnačky 30-50 percent, čiže až zhruba 30 miliónov ľudí. Aktuálne neexistuje nijaká účinná vakcína. Ani pre deti, ani pre turistov.

Nová švédska vakcína to mení. Doterajšie klinické skúšky preukázali, že všetky jej zložky účinne aktivujú imunitný systém. A že je bezpečná, u 129 zdravých dobrovoľníkov sa pozorovalo len málo vedľajších účinkov, navyše miernych.

Vakcína sa skladá zo štyroch inaktivovaných kmeňov baktérie Escherichia coli, doplnených bielkovinovou takzvanou B podjednotkou LCTBA, založenou na ETEC. Dobrovoľníci dostali v rozmedzí dvoch týždňov 2 ústne dávky buď samotnej vakcíny, alebo vakcíny kombinovanej s nízkou či vysokou dávkou pomocnej látky, alebo placebo.

Tri štvrtiny dobrovoľníkov želateľne reagovali na všetkých 5 hlavných zložiek vakcíny. To vysoko prekročilo pôvodný cieľ, ktorým bolo 50 percent dobrovoľníkov, reagujúcich na aspoň 4 hlavné zložky.
Na všetkých 5 zložiek okrem toho reagovalo 85 percent dobrovoľníkov, ktorí popri vakcíne dostali nízku dávku spomenutej pomocnej látky.

Získané údaje potvrdili výsledky zo skorších predklinických skúšok, ako aj z klinických, ktoré však pracovali s prototypovou verziou vakcíny. Tú členovia tímu zdokonalili. Podrobnosti uverejnia na septembrovej konferencii v Kodani, venovanej vakcínam všeobecne, a na novembrovej v Bangkoku, venovanej vakcínam proti poruchám tráviacej sústavy.

zdroj: aktuality.sk

Netreba sa predčasne vzdávať!

Dva dni som nepísal nejaký článok, ale mal som ho v hlave určite dlhšie. V dnešnom svete je doba tak unáhlená, že nevieme čo skôr máme urobiť. Možno sa bude v niektorých svojich riadkoch opakovať, ale si myslím že v každej chvíli by mali ľudia stáť pri sebe. Nemali by proste situáciu neustále hrotiť a mali by začať svoje životné problémy okamžite riešiť. Proste treba brať ľudí tak, že každý z nás je iný, má iný cieľ v živote a každý samozrejme sa snaží nejako vyniknúť.

Ako uznávam nikto nie je dokonalý a ani ja, ale to som odbočil od tej hlavnej myšlienky. Ani ja nie som dokonalý, ale som ten čo sa snaží väčšinou pomôcť. O tom je celý život, teda v dnešnej dobe, by sa ľudia nemali ignorovať, ale mali by nájsť spoločné riešenie na dané problémy v živote. Teda netreba zabúdať na to, že nie všetko sa vyrieši samo a treba niečo preto urobiť. Celý život nie je o tom, aby sme preplakali v kúte a začali sa ponižovať a myslieť si, že nám nikto nepomôže.

Človek nech je akýkoľvek si zaslúži pomoc, len vo všeobecnom pomínaní je vnímané rôzne. Len záleží že aká to je pomoc, či je zo zištných dôvodov alebo z nezištných dôvodov. Celkovo by mali ľudia medzi sebou vychádzať a nehľadať na každom človeku iba chyby. Teda ani odsudzovať človeka, iba na základe nejakého prvého dojmu, keď toho človeka prakticky ani nepoznáme. Ale aj tak celkovo si myslím, že by sme si všetci mali pomáhať a nezávidieť si navzájom.

Keď tak nad všetkým rozmýšlam, tak sme sa nenarodili iba pre krásu. Ale preto aby sme niečo dokázali a aby sme sa niečo naučili. Teda každá naša skúsenosť nás formuje a robí z nás lepších a múdrejších ľudí. Niekedy si treba toľko vecí uvedomiť, že ak chceme niečo dokázať, tak to nestačí iba dokazovať slovami, ale začať na sebe pracovať a prejsť k činom. Človek by sa mal naučiť robiť radosť nielen sebe, ale aj tým ostatným okolo seba. Každému by mal pomáhať, nielen vtedy keď ho o to niekto poprosí, ale už by to mala byť automatická vec.

Všetci by sme si mali spoločne pomáhať a nie len jeden druhého odsudzovať, len na základe toho že niekto iný než tí ďalší ľudia okolo nás. Vyššie som spomínal že by sme mali nájsť riešenie ako riešiť dané problémy a aj o svojich pocitoch by sme mali hovoriť a nemal by sme ich dusiť v sebe, lebo keď človek v sebe niečo dusí, tak sa vo svojom vnútri trápi a popri tom by si vždy mal nájsť priateľa, ktorý mu pomôže aspoň tým že ho nejako povzbudí a povie mu že všetko bude dobré.

Určite treba myslieť na to, že nie všetko sa dá hodiť za hlavu, ale to ešte neznamená že všetko vo svojom živote musíme absolútne vzdať. Človek by si mal nájsť určitý zmysel života, pri ktorom príde na to, že nie všetko je tak zlé, ako to možno niekedy vyzerá a popri tom pravda je úplne iná, než sa môže v skutočnosti zdať. Netreba sa predčasne vzdávať a okamžite sa opúšťať, lebo to že sa človek opustí je chyba. Aj keď človek niekedy cíti pocit, kedy by najradšej plakal, ale jednoznačne musí byť za každej situácie silný a ísť vo svojom živote ďalej.

Zhrniem to aj tentokrát, teda môžem povedať že život nie je iba o pomoci, ale aj o tom ako jednotlivé situácie treba vedieť zvládnúť. Lebo čím viac človek sa snaží veci prekonávať, tak tým sa stane silnejším a prakticky ho skoro nič nerozhodí. Preto treba zobrať svoj život do vlastných rúk a často si ho poriadne prehodnotiť. Dôležité je aj to, čo človeku povieme a treba si zvážiť, že či to, čo povieme mu nesklame. Preto by si ľudia mali pomáhať a nemali by sa predčasne vzdávať vecí, ktoré v živote naozaj chcú. Vždy je nádej, nájsť cestu na ktorej sa stretnú len tí najlepší. Najväčšie umenie života, je zdolať tie najťažšie prekážky.

Gang Related (Fox)

Gang Related: Iba tí, čo skutočne poznajú ulicu môžu vyhrať pouličnú bitku. V akčnej dráme, ktorá poukazuje na to, že každý zloduch má ušľachtilý dôvod a každý hrdina má temnú stránku, je Ryan Lopez (Ramon Rodriguez) stúpajúcou hviezdou v elitnej jednotke pre boj s organizovaným zločinom. Len málokto však o ňom vie, že predtým než bol policajtom, prisahal vernosť inému bratstvu – mocnému latinskému gangu zvanému Los Angelicos. Keď Ryanovho najlepšieho priateľa a partnera nezmyselne zavraždí známy člen gangu, spolčí sa s Cassiusonm Greenom (RZA), ktorý už dlhé roky stojí na čele boja mesta s organizovaným zločinom. Ryan je však napriek svojej profesii stále zaviazaný vodcovi gangu (Cliff Curtis), ktorý bol preňho ako otcom a snažil sa ho urobiť hrdým po celý svoj život.

Hrajú: Ramon Rodriguez (Charlies Angels, Battle Los Angeles, The Wire, Day Break), RZA (G.I. Joe: Retaliation, Californication), Sung Kang (Fast & Furious, Live Free or Die Hard), Inbar Lavi (Underemployed), Terry O’Quinn (666 Park Avenue, Lost), Shantel VanSanten (One Tree Hill), Cliff Curtis (Missing, Trauma, Live Free or Die Hard, Training Day), Jay Hernandez (Nashville, Last Resort, Six Degrees, Hostel)

Scenár: Chris Morgan (Fast & Furious, Wanted)
Réžia: Allen Hughes (Broken City, The Book of Eli)
Výkonní producenti: Scott Rosenbaum, Brian Grazer, Francie Calfo
Štúdio: 20th Century Fox Television, Imagine Entertainment, Chris Morgan Productions a Skeeter Rosenbaum Productions

zdroj: serialy.sk

MS v hokeji 2013 (špeciálny článok)

Mnoho ľudí si všimlo, že som na blog písal menej. Nebolo to preto, že by sa mi nechcelo, ale preto že som sa sústredil na jednu z najväčších udalostí aké bývajú každý rok. Nebudem písať len celkovo o týchto majstrovstvách čo boli, lebo by to bolo nespravodlivé a samozrejme by bolo dobré, si v krátkosti niečo zhrnúť z histórie. Prvé MS podľa samotnej histórie sa začali od roku 1920 v Belgicku, teda pod záštitou IIHF (International Ice Hockey Federation – Medzinárodná hokejová federácia) a každoročne sa začal šampionát konať v inej krajine a vždy sa na nej zúčastnili tie najlepšie tímy s A-kategórie.  Dejiskom šampionátu boli aj Bratislava a Košice. Nechcem rozpisovať celú históriu, ale v ďalšom odseku chcem priblížiť svoje pocity s tohtoročného hokeja.

Hlavným dejiskom majstrovstiev boli Helsinki a Štokholm kde naši chlapci získali strieborné medaily. Len teraz prišla tá najťažšia výzva tie strieborné medaily obhájiť. Ako som očakával MS, tak som očakával aj to, že ako chlapci budú vnímaný fanúšikmi a ako budú pod tlakom médií. Nechcem menovať mená všetkých hráčov, lebo by to bolo naozaj na dlho a každý si na internete ich mená proste nájde. Poviem úprimnú pravdu, keď začal prvý zápas s Francúzskom, tak som nevedel ako to dopadne a vyzeralo to, že to bude gólová naháňačka. Ale tentokrát to tak nebolo. Naši chlapci súperov prevýšili a 6:2 bol ten najvýraznejší výsledok, aký mohol byť v prvom zápase.

Keď začal zápas s Fínskom, tak každý z nás si bol vedomý, že 9 rokov sme nad nimi nevyhrali. Technicky to bol jeden z najlepších zápasov, aké mohli byť, len škoda tej koncovky. Fínsky brankár bol naozaj vynikajúci aj keď tie strely čo chytil, tak ich chytil zo štastím. Proste to do tej brány nepadlo, aj keď sa o to naozaj snažili. Len potom prišiel ten tlak, teda zo strany fanúšikov. Prehrali prvý zápas a hneď sa začala valiť na nich kritika za ich hru. Len treba sa v skutočnosti zamyslieť nad tým, že ich netreba pri prvej príležitosti odpísať. Ja som bol ten čo neprestal veriť a veril že v ďalšie zápasy to bude ešte lepšie.

Ďalší zápas bol z Nemeckom. Bol to iný zápas, než zápas z Fínskom. Nemecké mužstvo išlo do tela a viacej sa snažiť svoje pásmo. Nebol to ľahký zápas, lebo súper bol naozaj rovnocenný a každé mužstvo bolo niečím iným silné. Hlavné je že to tam nejakým zázrakom padlo. Bol to ťažký boj, ale som rád, že sme ten zápas vyhrali, aj keď Nemci si sebavedome mysleli, že to oni vyhrajú, ale boli na omyle a tieto informácie sa nepotvrdili.

Potom prišli zápasy, ktoré mali našich chlapcov skutočne preveriť. Celkovo Lotyši a Rakúšania boli papierovo najslabší, preto naši boli viacmenej vnímaný ako favoriti týchto dvoch stretnutí. Len sotva prišla prvá tretina a dostávame prvý gól z vhadzovania (buly) naši chlapci to ešte dokázali dorovnať, ale potom prišla kanonáda od lotyšského mužstva ktoré nebolo až také úžasné, ale aj tak zo štastím to dali. Hattrick kapitána mužstva totálne naše mužstvo položil, ale aj napriek tomu neprestali bojovať a strelili ešte dva góly, ale aj tak to na výhru nestačilo a potom sa začalo bojovať o štvrtfinále.

Cesta do štvrtfinále bola ťažká a šance postúpiť už boli minimálne. Nebolo bolo to jednoduché, chlapci po zápase boli pod psychickým tlakom a dosť veľkým. Ak chceli rozmýšlať nad tým že pôjdu ďalej tak museli poraziť Rakúsko. Ale aj oni boli papierovo slabší a naše mužstvo malo na to, aby s nimi vyhralo. Aj keď sme vyhrávali tesným rozdielom, ale potom prišlo predĺženie a ani v ňom sa nerozhodlo kto získa dva body. Nakoniec to zdramatizovali nájazdy, v ktorých sme to nakoniec nevyhrali a šanca postúpiť bola iba cez Rusko a USA.

Prišla nedeľa, všetci z očakávaním čakali na zápas z Ruskom.  Nebol to ľahký zápas, všetci vedeli že zborná hrá fantastický hokej kde nechýba kvalitná obrana a ešte kvalitnejší útok. Chlapci podľa z Ruskom zahrali veľmi dobre bolo vidieť že chcú naozaj vyhrať a bolo tam cítiť srdiečko. Ale ruku na srdce, podľa mňa sa chlapci snažili v každom jednom zápase, takže ich odsudzovať za prehry, nie je správne, lebo oni sú tiež ľudia. Len potom neskôr nám museli pomáhať Lotyšsko pomôcť k tomu, aby sme mali nejaké šance ísť ďalej. Z Ruskom hrali ako najlepšie vedeli a nikto im to nemôže vyčítať, aj keď niekde boli chyby.

Na chlapcov prišiel obrovský tlak a mali pocit že sú neschopný. Cítili sa po tých prehrách z Lotyšskom a Rakúskom psychicky na dne. Zrazu sa začali prejavovať fanúšikovia ktorý fandia iba úspechu a začali sa hrať na odborníkov a hneď našich začali kritizovať za ich predvedenú hru. Zrazu sa začalo prejavovať, kto je skutočný fanúšik a kto je iba ovečka čo fandí iba úspechu a prehry kritizuje. Možno ich kritika zašla, až za extrém a potom nemožno sa čudovať že v rozhovoroch reagovali na fanúšikov. Ich reakcia bola oprávnená, lebo každý našich chlapcov len odpísal a potom prišiel zápas kde sa to zlomilo.

Prišiel deň, kedy sa všetci tešili na zápas z USA. A zrazu fanúšikovia ktorý našich hokejistov odpisovali, tak dostali odpoveď a v prvej tretine sme hneď vyhrávali o dva góly.  Neskôr aj keď padol gól zo súperovej strany, chlapcom sa podarilo udržať a vyhrali o 4 góly. Prišla eufória, radosť a hneď šance na štvrtfinále boli jasnejšie. Potom sa čakalo na to, že kto bude náš súper vo štvrtfinále. Rozhodovalo sa medzi Ruskom a Fínskom, ale nakoniec to predsa vyhralo Fínsko, ktorý boli našimi súpermi. To bol zápas kde sa rozhodovalo o všetkom, teda o postupe.

Prišiel zápas z našim očakávaným súperom teda Fínmi. Aj keď prvá tretina, tam nás totálne prevyšili po každej stránke a hneď sme prehvávali o 3 góly. Druhá a tretia tretina mohli o všetkom rozhodnúť, teda ešte bola šanca postúpiť do semifinále. Nakoniec tam padla remíza a chlapci to neskutočne zahrali, len potom prišiel ten neštastný gól a už sa prehrávalo o gól, ale aj tak naši chlapci si zaslúžia obdiv, že ako ten náskok 3:0 dokázali zmazať šmahom ruky, len bolo škoda, že sa to nedotiahlo do konca. Nakoniec skončili sme na 8. mieste, aj keď mužstvo malo na viac, ale netreba zúfať o rok príde olympiáda v Rusku a MS v Bielorusku, takže sa je na čo tešiť. Nemyslím si, že je správne byť na nich naštvaný, lebo oni sa naozaj snažili ako len mohli, aj keď boli nejaké chyby, snažili sa hrať, ako najlepšie vedia.

Každé mužstvo hralo v rámci svojich možností a schopností ako najlepšie vedeli. Ja som nepozeral len zápasy nášho mužstva, ako to väčšina ľudí pred televízorom. Ale som pozeral úplne všetky zápasy čo boli a vedel som presne zhodnotiť kto ako hral. Hralo 16 tímov, teda 8 tímov vo Fínsku a ďalších 8 vo Švédsku. Prvé štyri miesta znamenali postupové priečky a ďalšie štyri nepostupové priečky, teda niektoré tímy hrali aj o záchranu. V obidvoch tabuľkách, to bolo strašne zamotané, že ktokoľvek mohol vyhrať základnú skupinu. V štvrtfinále sa vyradovali 2 tímy z našej skupiny a 2 tímy z druhej skupiny, teda 4 tímy išli domov Slovensko, Česko, Rusko.

S týchto majstrovstiev je veľa vecí, čo by sa dali označiť ako svetlé momenty. Nielen hokej sa mi pozdával, ale aj naši výborní komentátori, ktorý neraz mali také perly, že si ich človek musí naozaj poriadne zapisovať. Neraz sa človek pri hokeji aj nasmial. Aj relácia Presilovka bola vynikajúca a spestrila celú prestávku počas prvej tretiny, neraz som vedel niektoré odpovede na niektoré otázky. Výber moderátorov bol celkovo zvládnutý na jednotku a svedomito. Každý moderátor dal do toho niečo zo svojho ja a pôsobilo to naozaj impozantne. Celý šampionát pôsobil na mňa veľmi dobre.

Zhrniem to, myslím si že keď sme nevyhrali, tak si tiež myslím že patríme medzi osmičku tých najlepších. Ako áno mohlo by to byť lepšie, ale vždy sa treba uspokojiť s akýmkoľvek miestom. Ale na druhej strane treba oceniť nášho českého trénera, že dáva priestor mladým hráčom. Ako je tu aj staršia generácia, ale už to nie sú žiadni mladíci, čo korčulujú ako šarkani po ľade a tlačia sa do každého miesta a bojujú o puk. Ako tá staršia generácia môže odovzdávať svoje skúsenosti mladým hráčom, ktorý ich aplikujú v praxi a pri ktorých môžeme povedať, že to budú naozajstné hokejové talenty z veľkou budúcnosťou. Aj tak tieto MS boli pre mňa super, nech ich ktokoľvek vyhral, Plus posielam gratulácie Švédsku ku zlatu, Švajčiarov k striebru a USA k bronzu. Verím že o rok bude znova fantastická atmosféra, plná hokejových momentov. A našim chlapcom posielam veľké ďakujem, za to že bojovali a že to nevzdali.

Lasicove albumy vychádzajú v reedícii

Mimoriadne obľúbené albumy Ja som optimista a Celý svet sa mračí vychádzajú na spoločnom 2CD.

Mimoriadne obľúbené albumy Ja som optimista a Celý svet sa mračí vychádzajú na spoločnom 2CD.

Keď Milan Lasica nahral spolu s orchestrom Bratislava Hot Serenaders v roku 2001 album Ja som optimista, na ktorom boli evergreeny preslávené Františkom Krištofom Veselým, vznikol doslova retro ošiaľ, ktorý Milanovi Lasicovi vyniesol Zlatú platňu za 5 000 predaných kusov.

Avšak pri pokračovaní úspešnej „veselománie“ na albume Celý svet sa mračí bolo nadšenie ešte dvojnásobne väčšie. Predaj CD dosiahol na Slovensku úctyhodných 10 000 kusov a Milan Lasica si za neho odniesol Platinovú platňu. Nečudo, piesne ako Skôr než odídeš, Saigon, Miluška moja, Podaj mi rúčku, Jaj Zuzka Zuzička, Prečo sa máme rozísť sú večné a na Slovensku nikdy nestratia nič zo svojej popularity. Interpretácia Milana Lasicu je jedinečná a po týchto dvoch CD si už len ťažko predstaviť, žeby šlágre F.K. Veselého spieval niekto iný.

Do tretice vyšlo Milanovi Lasicovi v spolupráci s BHS aj CD Keď zastal čas a v predaji je i DVD Celý svet sa mračí

zdroj: musicserver.sk

 

Remember Me dostáva nový pribehový trailer

Už o dva týždne vychádza očakávaná hra Remember Me, a tak nastal čas na zverejnenie nového príbehového traileru. Ak počujete o hre prvý krát, stručne vás oboznámime s príbehom. Ten sa odohráva v Pariži v ďalekej budúcnosti, kedy spomienky môžu byť digitalizované, kupované a predávané. Posledné zvyšky súkromia a intimity boli zmetené počas toho, čo sa zdalo byť explozívnym rastom sociálnych sietí na začiatku 21. storočia.

Remember Me je akčná adventúra, v ktorej hráči prevezmú postavu elitnej lovkyne spomienok so schopnosťou preniknúť do myslí a spomienok ľudí, alebo ich dokonca aj meniť. Nakoniec si môžete pustiť skvelý trailer!

zdroj: gamesite.sk