Sloboda duše

V živote je dôležité aby ľudská duša bola naozaj slobodná, aby sme neboli otrokmi spoločnosti. Aby sme my boli ako ľudia slobodnými. Niekedy sa podriaďujeme len preto, lebo sa ľudom bojíme povedať nie. A toto niekedy dokáže byť oveľa stresujúcejšie než niečo fyzické. Ľudia často niektoré veci robia iba preto že sú zaviazaní niekomu a je jedno komu. Sú zaviazaní priateľom, rodine a aj okoliu. Preto sa niekedy obetujeme na úkor vlastných záujmov ktoré máme. Fyzicky sme slobodnými všetci, ale psychicky nie. Riadime sa príliš často pravidlami a to nás voči iným úplne zväzuje. Namiesto toho aby sme sa samostatne rozhodli ako naložíme zo životom, tak necháme o tom rozhodnúť iných. Samozrejme treba rešpektovať ľudí a pravidlá, ale niekedy to môže nabrať rozmery vďaka ktorým sa tie hranice prekročia. Ak niečo urobím tak preto, lebo verím že je moja duša v tom úplne slobodná. Že môžem urobiť čo považujem za správne a nebude mi to nikým vyčítané. V rámci písania je moja duša slobodná a nie som nikým v tom ovplyvnený. Len ak by som urobil niečo čo je odlišné od spoločnosti, prial by som si aby to bolo rešpektované. A to že všetko a všetkých rešpektujem je štandardom, lebo sa to tak musí robiť podľa spoločenských pravidiel. Moja duša je príliš krehká a citlivá preto môžem určité veci vnímať citlivejšie. Všetci potrebujeme priestor na vlastné rozhodnutia a je jedno či sa to bude páčiť alebo nie. Naša duša musí byť slobodná, aby sme v tomto svete dokázali rásť. Samozrejme že sloboda duše je myslená v tom zmysle že človek nebude robiť automaticky zlé veci. Prišli sme na svet, aby sme v ňom robili veci ktorým ľudia nebudú rozumieť ale budeme im rozumieť my. Treba sa riadiť pravidlami, ale nesmie nás to obrať o našu vnútornú slobodu. Namiesto prežívania života, urobme všetko preto aby sme žili. Aby sme mali vlastnú vôľu a vedeli čo je pre nás skutočne najlepšie.