365 – Každá jedna vec

Každá jedna vec je súčasť plánu,

som rád že mám ešte rodinu.

Kým je čas tak je potrebné všetko prežiť,

všetko čo sa zdá ťažké je potrebné zvládnuť.

Musíme obstáť vo svete kde všetci žijeme,

urobme všetko aby sme k sebe správali lepšie.

Nie sú to obyčajné frázy plné zvláštnych slov,

neuzatvorme sa len do jedného z našich svetov.

Viem že na tomto svete nie sme úplne sami,

že sú ľudia čo by najradšej žili v pokoji a mieri.

Pozitívnou zmenou buďme my sami o sebe,

každá jedna vec ukáže že kam sa dostávame.

Slová často dokážu meniť svoj skutočný význam,

neprestávam v živote veriť všetkým nádejám.

Niekedy si vravím že nepatrím úplne do tohto sveta,

ale potom si poviem že tento svet súčasťou mňa.

Súčasť kde sú okolo mňa ľudia s dobrým srdcom,

ľudia čo sa snažia robiť svet lepším miestom.

Všetci sa vzájomne v tomto svete potrebujeme,

len niekedy si to reálne ani nepripúšťame.

Potrebujeme jeden druhého vzájomne zachrániť,

pred všetkým zlom sa musíme spoločne chrániť.

Stále verím že existuje dobro aj keď v živote zakopnem,

tak napriek všetkému som vďačný že skutočne žijem.

365 – Môžme si už odpustiť

Pocity ktoré v sebe niekedy mám,

ktoré občas v sebe skrývam,

viem že sa dokážem cez všetko preniesť,

dokážem ľudom okolo seba odpustiť,

niekedy si prajem aby sme to vzájomne dokázali,

aby sme si aj tie najhoršie chyby odpustili,

keď láska bude viac v našom živote dominovať,

čaro obyčajných vecí začneme skutočne spoznávať,

poznám tie pocity keď človeka niečo trápi,

tiež sú chvíle kedy vo vnútri mám rany na duši,

ale viem že všetko v živote sa dá zvládnuť,

viem že vo svojom vnútri dokážem odpustiť,

dokážem sa postupne preniesť cez všetky starosti,

občas si to vyžaduje kopec vnútornej trpezlivosti,

sú situácie s ktorými som prestal v sebe bojovať,

snažím sa viac v sebe tú rovnováhu nájsť,

kedysi ma veľmi mrzeli sklamania z lásky,

ale postupne sa vo mne zahojili jazvy,

nehnevám sa na ľudí čo už nie sú mojou súčasťou,

chápem že museli ísť tou svojou cestou,

odlišné názory často musia byť súčasťou života,

napriek tomu pre ľudí budem mať dostatok pochopenia,

keby na svete nebolo toľko strachu ako je,

žiť v pokoji by bolo v skutočnosti to najkrajšie,

na ničom by v našom živote nezáležalo,

len aby sa pre odpustenie pochopenie našlo,

vďaka nemu sa ako ľudstvo môžeme posunúť,

všetky konflikty je potrebné za hlavu zahodiť,

tolerovať sa a akceptovať že máme aj chyby,

sme len ľudia čo si prešli veľký kus cesty,

musíme si vzájomne v živote dať šance,

aj napriek tomu že niekedy pochybíme,

sme len ľudia čo majú odlišné vlastnosti,

každý dokáže vo svojom živote veľké veci,

keď dokážeme iným skutočne prepáčiť,

tak sa vďaka tomu lepšími ľuďmi môžme stať.

365 – Svätí

Nie všetci sme svätí,
niekedy strácame pôdu pod nohami,
veríme že napriek všetkému svet bude lepší,
viera v neho dáva ešte ako takú nádej,
často sa príliš na seba hneváme,
aj keď to v našom živote nie je potrebné,
láska nás môže skutočne zachrániť,
potrebujeme aby nás niekto chytil za ruku,
samota sa zdá ako jediný únik z reality,
ale nie je to v skutočnosti tak,
naučiť sa odpustiť je stále rovnako dôležité,
lebo v skutočnosti je to tá najväčšia očista,
niekedy je lepšie veci riešiť s chladnou hlavou,
než sa zo všetkými v živote pohádať,
keď menej budeme riešiť rozdiely,
tak sa bude oveľa ľahšie žiť,
nie všetci sme úplne bezchybný,
potrebujeme sa v živote pomýliť,
musíme zistiť že treba prejsť prekážkami,
tie ťažké veci nás musia preveriť,
všetko v živote je pre nás dôležitou skúškou,
neprestávajme veriť že príde niečo lepšie,
optimizmus nás dokáže skutočne posilniť,
vďaka nemu pochopíme hodnoty života,
keď prestaneme voči sebe bojovať,
tak budeme vedieť že sa všetko zvládnuť dá,

365 – Puto

Často si k určitým ľudom vytvoríme puto a nevieme prečo to tak naozaj je. Ale viem že to znamená jedno a to je naša dôvera v ľudí. Veriť v ľudské dobro je veľmi dôležité, lebo vďaka tomu si utužujeme naše priateľstvá. Nie je nič krajšie ako si uvedomiť že v tom nikdy nebudeme sami. Vždy nájdeme okolo seba ľudí čo nás morálne podržia a dodajú nám nádej. Často mi ľudia ukazujú že za čo všetko mám byť vďačný. Že v tomto svete nič nie je úplnou samozrejmosťou. Je úžasné si vytvoriť puto ku niekomu kto nám dá pocit výnimočnosti. Ja som si vytvoril puto ku veľkému množstvu ľudí čo sú naozaj úžasnými.A viem že s nimi môžeme do konca života rátať čo je úplne krásne.

365 – Vodopád

Myseľ steká jemne po vodopáde,

myšlienky unikajú niekde vo vetre,

svetlo svieti na nás s každej strany,

zo slnkom je vidieť krásne oblaky,

kráčam po svete ako najlepšie viem,

všetko čoraz viac chápať začínam,

od vodopádu som prešiel na iné miesto,

na miesto kde vidieť ako svieti slnko,

pokoj ďaleko od samotnej civilizácie,

moja myseľ funguje čoraz viac pokojne,

pocity ma často dokážu držať nad vodou,

svet prestáva byť pre mňa záhadou,

konečne viem kam mám skutočne ísť,

viem že sa už nechcem nikdy trápiť,

už viem pochopiť určité situácie,

vďaka čomu už viem myslieť jasne.

365 – Neboj sa

Neboj sa kráčať týmto svetom,

neustále si to takto vravím,

myšlienky plné rôznych pocitov,

ten pocit nenahradí to množstvo slov,

viac hľadám v tomto svete pokoj,

moja duša vraví len tak sa neuspokoj,

každá búrka po istom čase zmizne,

po čase sa dá všetko vidieť jasne,

tam kde sa skrýva temnota,

po nej môžeme vidieť aj kúsok svetla,

kráčam týmto svetom a premýšľam,

nie vždy všetko slovami vyjadrím,

niekedy si všetko vyžaduje pochopenie,

čas od času si povedať že všetko bude dobre,

jediná cesta ktorá existuje je všetko pochopiť,

naučiť sa všetko okolo seba zvládnuť,

potrebné je akceptovať ľudí okolo seba,

uveriť že v každom človeku môže byť kúsok dobra.

365 – Skutočný hrdina

Každý z nás túži byť hrdinom,

pochopiť že prečo sa prediera životom,

túži nájsť odpovede na všetky otázky,

pochopiť že čas zahojí všetky rany,

v živote viem že záleží na jednom,

že každý má možnosť byť skvelým človekom,

nájsť v sebe tú svoju ľudskú hodnotu,

otvoriť sa každému ľudskému srdcu,

všetky moje životné cesty niekam doviesť treba,

dotiahnuť všetko do konca ma učí moja rodina,

byť ľudskou bytosťou je veľmi dôležité,

v časoch ktoré sú veľmi unáhlené,

každý môže byť hrdinom svojho príbehu,

všetko sa snažím doviesť k víťazstvu,

nech sa čokoľvek deje tak sa predčasne nevzdávam,

chcem byť pre tých správnych ľudí vzorom,

súťažný duch je silnejší než čokoľvek ostatné,

vyhrať nad sebou je pre mňa prvoradé,

súboj z mojou vlastnou hlavou posievajú emócie,

verím že svoje vnútorné myslenie nastavím správne,

nájdem spôsob aby všetko v čo najlepšom poriadku,

všetko sa bude diať krok po kroku,

skutočnými hrdinami sú všetci ľudia,

ľudia ktorí dokážu prekonať sami seba,

aj malá snaha môže v živote zlepšiť,

len je dôležité sa vo svojom vnútri nevzdať,

nech sa čokoľvek v živote naozaj deje,

dôležité je vedieť stáť na tej správnej strane,

v spoločnosti by malo byť viac zdravému rozumu,

človek by nemal prestať byť ľudskou bytosťou.

Moment pravdy – piata séria – 5. časť

Priznávam že som sa dostal do určitom vrcholu vlastného života. Začal som v ňom pociťovať extrémne množstvo emócií s ktorými sa často snažím naložiť podľa seba. A snažím sa vystúpať presne tam kde viem že nájdem svoje vnútorné bezpečie. Moja duša sa často s tým učí vnútorne pracovať a to je niečím v živote dané. Túžba nájsť pravdu vo svojom svete je stále ťažšia a ťažšia. Tí čo ma poznajú vedia že nie som človek čo nad nejakým problémom narieka. Len občas je ťažšie vystúpať na svoj vlastný Mount Everest ak tam môže byť veľa výziev. Ale vždy som to zvládol prekročiť svoj vlastný tieň a urobiť veci aby boli reálne správne. Myslím si že moje životné omyly pramenia s toho že sa príliš snažím robiť veci správne. A možno sa mi nepodarí úplne všetko čo si prajem a to ma môže priviesť do určitej frustrácie. Môže prísť aj smútok, úzkosť a všetky možné pocity ale vždy to do seba vstrebem. Vo svojom vnútri sa psychicky vyžmýkam a všetko zo seba čo som cítil v určitom momente spláchnem. Preto nelamentujem, ale občas zavriem oči a premýšľam o tom. Začnem riešiť prečo sa to deje a postupne odpovede hľadám v samotnom tichu. Preto sú veci s ktorými nezaťažujem ľudí, lebo toto by reálne nevyriešili. Emočné a citové veci môžem vyriešiť len ja vo svojom vlastnom pokoji. Prípadne mi vie s tým pomôcť hudba, lebo tam nájdem presne tie odpovede čo potrebujem. To je moje vlastné vnútorné univerzum, môj vlastný vesmír v ktorom sa utopím na určitý čas. A zároveň som rád že tomu čoraz viac začínam rozumieť. Že som viac začal rozumieť mojej duši a tomu čo mi dáva za signály. Predtým som bol zmätený a tým pocitom čo sa diali som nerozumel. Preto som tomu čo sa vo mne dialo nedával nikomu za vinu. Prijal som že sa mi to musí diať aby som sa v živote posunul ďalej. Vedel som že túto svoju vlastnú pravdu je potrebné prijať a vstrebať ju. Pracovať zo svojou vlastnou verziou seba a preniesť sa cez veci čo už nevyriešim. Preto byť silným ma stojí veľmi veľa námahy, ale nie je to nič čo by sa nedalo zvládnuť. Vždy som to zvládol, lebo venoval pozornosť sám sebe a svojim vlastným pocitom. Lebo načúval tomu svojmu vnútornému hlasu aby som nezišiel s cesty. Preto moja vnútorná cesta za pravdou pokračuje a budem s ňou na svojom finálnom vrchole.

Pri písaní mi znela úžasná pieseň Labrinth – Mount Everest.

365 – Ruleta

Život je občas šialený ako ruleta,

s človekom to niekedy zamáva,

v jeden moment sa môže zmeniť všetko,

v jednej chvíli môžeme prísť o všetko,

hranica života je veľmi tenká,

cesta k šťastnému životu nie je jednoduchá,

keď sme hore tak všetci držia s nami,

keď padáme tak okamžite zostávame sami,

problémy ktoré si často nesieme zo sebou,

snažíme sa utiecť pred stresovou situáciou,

unikám neustále viac pomocou hudby,

vo svojej hlave si premietam všetky texty,

chcem v sebe nájsť to skutočné riešenie,

riešenie ktoré bude skutočne správne,

jedna chvíľa dokáže zmeniť všetko,

v živote ma veľmi veľa vecí reálne ovplyvnilo,

skutočná pohoda začína keď sa ľudia nehádajú,

keď spolu v živote reálne vychádzajú,

keď dokážu spoločnými silami nájsť riešenie,

riešenie pri ktorom viem že sa budem mať lepšie,

jeden krok v živote môže všetko zmeniť,

vzťahy sa kvôli tomu musia nanovo prebudovať,

v živote mám pocit že je správne ísť za hranu,

ale viem že vo svojom vnútri musím držať uzdu,

nech čokoľvek vo svojom živote cítim,

tých správnych ľudí sa držať snažím,

všetko v živote môže byť o jednom kroku,

je to skoro ako by som hral hazardnú hru,

jeden ťah môže všetko pokaziť,

nie všetko sa môže reálne napraviť,

viem že veľa vecí v živote by som urobil inak,

ale urobiť niečo správne je v skutočnosti zázrak,

od jedného rozhodnutia často závisí tak veľa,

často môj život môže ovplyvniť jedna chyba,

uvedomujem si že nie všetko je dokonalé,

že nie všetko okolo mňa je ľahké,

snažím sa ukázať že mám v sebe tú silu,

viem že sa nikdy nepoddám samotnému osudu,

rodina a priatelia mi dávajú silu žiť,

vďaka nim sa to učím všetko chápať,

dávajú mi nádej že nič nie je stratené,

vďaka nim verím že v ľuďoch je niečo dobré,

snažím sa zo všetkými ľudsky vychádzať,

určitým konfliktom sa najradšej vyhýbať,

viem že nemôžem vnímať všetko okolo seba,

lebo viem že keby to tak je tak ma to nikde neposúva,

nesľubujem niečo čo by som nedokázal splniť,

nikoho za nos nikdy nebudem vodiť,

vo svojom vnútri som viac realistom,

menej sa snažím byť pesimistom,

uvedomiť si že vždy existuje tá správna cesta,

cesta na ktorej je nejaká ochranná ruka,

niekedy sa vo svojom živote vyhnúť smútku,

neviem sa vyhnúť tomu že vyšlem nejakú emóciu,

ale napriek tomu viem že všetko zvládnem,

lebo vďaka ľudom čo ma majú radi to má význam,

niekedy si vyžaduje čas kým sa to naučím pochopiť,

pochopiť že vo svojom vnútri každý musí dospieť,

niekedy sa nedá ovplyvniť ten sled udalostí,

ale viem že ma to reálne ovplyvní,

nestrácam nádej a viem že sa všetko pre niečo deje,

vychutnám si život tak ako to najlepšie pôjde.

365 – Pre všetkých mojich priateľov

Cítim sa tak že o tom musím písať,

potreboval som v živote určité veci pochopiť,

kto stál pri mne a kto išiel niekde inde,

ďakujem tým správnym ľudom čo ostali pri mne,

viem že vám to niekedy vôbec neuľahčujem,

ale som človek zo svojim vlastným svetom,

viem že ma určité veci držia nad vodou,

sú momenty pri ktorých som stále nad vecou,

niekedy zvážniem lebo si príliš uvedomujem,

že svet okolo mňa sa sám od seba nestane lepším miestom,

viem že je potrebné v živote niečo urobiť,

že za niektoré veci treba skutočne bojovať,

nežijem v sebaklame lebo všetko okolo seba vnímam,

niekedy možno nepotrebujem ani slová k tomu čo reálne cítim,

ďakujem rodine za neustálu podporu a trpezlivosť,

bez nich by sa niektoré myšlienky nedokázali naplniť,

ďakujem ľudom čo stáli pri mne keď to nebolo jednoduché,

v momentoch keď sa niektoré veci zdali príliš komplikované,

často aj hudba ma dokázala keď som mal starosti zachrániť,

pri nej si dokážem veľmi veľa skutočne uvedomiť,

pokoj do mojej duše mi dodávajú tie maličkosti,

ale viem že niekedy prídu aj reálne starosti,

rovnováha dvoch svetov ma učí všetko chápať,

medzi tými všetkými vecami vidieť nejakú súvislosť,

chcem stále zostať sám sebou nech sa čokoľvek stane,

chcem stáť nohami pevne na zemi nech sa čokoľvek deje,

viem že vo svojom živote sa veľakrát zmýlim,

ale v skutočnosti aj tieto omyly k životu potrebujem,

ak sa chcem posunúť musím prijať svet taký aký je,

aj keď sa v ňom na niektoré veci budem pozerať odlišne,

maličkosti sú perfektné len vtedy ak ich je s kým prežívať,

vďaka nim ľudia dokážu lepšie môj svet pochopiť,

celý život sa učím ako byť stále lepším človekom,

robím všetko aby som sa vyhýbal chybám,

sú momenty kedy ma niektoré veci mrzia,

keď si ľudia niektoré moje slová zle vysvetlia,

ale nerobím určité veci v živote cielene,

chápem ak si niekto určité veci s kontextu vyvedie,

robím to vďaka čomu realizujem svoje myšlienky,

čas ukáže že či budú ocenené moje nápady,

viem že som sa veľmi vo svojom živote zmenil,

lebo viem že pri každej zmene som sa na niečo naučil,

naučil som sa ako nebyť naivným človekom,

viem že si hocikoho do svojho života nepustím,

len ľudí čo to v skutočnosti myslia vážne,

pri ktorých viem že to myslia úprimne,

objavil som kým v skutočnosti som,

na ceste životom musím byť voči sebe pravdivým,

ďakujem každému kto tento text dočítal,

každému kto tomuto textu svoju pozornosť venoval,

chcem vo svojom živote po sebe zanechať,

aby si ma ľudia keď tu nebudem mohli pamätať,

ale dokým budem žiť tak budem tvoriť nové články,

pri ktorých dodám ľudom kúsok nádeje a odvahy.