Posudzovanie ľudí podľa toho ako vyzerajú

Občas je vidieť že sa súdia ľudia podľa toho ako vyzerajú. Potom sa nedá čudovať že v spoločnosti vzniká množstvo úzkostných stavov. Mnoho ľudí ani netuší že ako dokážu určité slová v živote ublížiť. Doslova sa s toho stala priam až nebezpečný trend pri ktorom ľudia ktorých niekto morálne odsúdi premýšľajú nad tým že s tohto odídu. Len sa o tom mlčí nikto o tom v skutočnosti nedokáže povedať kvôli strachu. Niekedy sa mi zdá že skôr ide o to ľudí presvedčiť aby sa navonok dokázali cítiť zle. Mnoho ľudí je nenávidených len preto že sú pri sebe a pri tom nie všetci za to reálne môžu. Nie je to o tom že sa ľudia len prežierajú ako si to súčasná spoločnosť naozaj myslí. Nikto sa nezaoberá tým že je za tým nejaký psychický problém. Len ľudia radi súdia iných čo možno nemajú najdokonalejšie dojmy a ešte za to iných šikanujú. Radi im pripomínajú že ako vyzerajú, ale zabúdajú na to že vonkajšia krása nie je až taká dôležitá. Mnoho ľudí čo sa snažia niečo v živote tak im v skutočnosti nedokáže pomôcť ani pochvala.

Toto je celé jadro problémov ktoré majú ľudia čo sa snažia niečo zhodiť a nejde im to aj keď sa snažia. Niekedy si myslím že aj mňa mnoho ľudí súdi a majú pocit že všetko vedia najlepšie. Ako samozrejme že extrémna nadváha vôbec nie je dobrá a treba s tým niečo robiť ale vtedy to nie je najľahšie. Ale ak človek je v takom štádiu že to nie je úplne najstrašnejšie dá sa s toho okamžite dostať. Chýba mi v spoločnosti niekto kto by človeka dokázal brať takého aký naozaj je. Len sa posudzuje človek podľa toho ako vyzerá a je to veľmi smutné. Je to smutné že namiesto skutočnej podpory ľudí čo sa snažia nejako bojovať si ako spoločnosť radi kopneme. Máme pocit že si to môžeme dovoliť a že je náš úsudok skutočne správny. Ale v skutočnosti je tento úsudok mylný a človek čo z niečím bojuje nie je zlý ako si to môže určitá časť ľudí myslieť.

V súčasnosti sa všetko sústreďuje iba na dokonalosť a na to že človek musí vyzerať dobre. Celá spoločnosť je prispôsobená tomu že ak človek nie je primerane chudý tak do nej jednoducho nebude patriť. Na základe tohto faktu človeka okamžite začnú nenávidieť. Občas sa to všetko samozrejme dokáže maskovať za dobrý úmysel. Nemám problém tomu počas celého svojho života veriť. Mnoho ľudí verí že keď dosiahnu nejaký cieľ tak ich v spoločnosti budú mať ľudia radšej. Ale v skutočnosti je to jeden obrovský omyl, lebo môže prísť ešte jeden rovnako nebezpečný extrém. Človek v snahe vyzerať chudšie, tak môže vyzerať tak chudo až to môže priniesť rovnako závažný zdravotný problém. Za snahou dobre vyzerať je v skutočnosti množstvo preplakaných dní a úzkostných stavov. Pravdepodobne je toto tá odvrátená stránka samotného života.

Niekedy sa mi zdá že sme sa ako spoločnosť veľmi nepohli. Lebo predsudky nemusia zažívať iba ľudia čo sú nejakým spôsobom v menšine, ale aj ľudia čo môžu byť súčasťou väčšiny. Či je človek pri sebe alebo je chudý tak predsudky bude zažívať tak či tak a bude úplne jedno ako kto vyzerá. Nikto si nevie predstaviť že čo človek musí naozaj prežívať a môže byť za tým úplne hlbší problém. Mnoho ľudí by chcelo niečo dosiahnuť lebo im záleží na svojom zdraví ale ťažko to dosiahnu keď ich v tom nemá kto morálne podporiť. A keď zisťujú ako im ktokoľvek kladie polená pod nohy, tak jednoducho nebudú mať chuť niečo reálne zmeniť. Presne toto je ten problém a stále sa im pripomína ako vyzerajú čo ich psychika nemusí vždy uniesť.

A mnoho ľudí premýšľajú nad tým že ukončia svoj život, lebo ich druhí ľudia súdia za to ako vyzerajú. Ľudia čo za to logicky nemôžu tak musia premýšľať nad tým len kvôli ľudským predsudkom. Všetko silou mocou musí do bodky dokonalé a skvelé. Občas sa zabúda aké je to byť perfektný vo svojom vlastnom vnútri. Zabúda sa na to že človek nemusí absolútne perfektný aby ho mal niekto rád. Keď má človek čo z niečím bojuje priateľov vďaka ktorým dokáže ten svoj boj zvládnuť všetko je vtedy lepšie. A aj pochvaly typu že ako človek skvelo schudol v skutočnosti ešte viac môžu ublížiť ak nie sú myslené úprimne a znejú skôr posmievačne. Človek potrebuje počuť že je niekto na neho v určitom pokroku hrdý. Pravdepodobne toto by bolo omnoho úprimnejšie a ľudskejšie zo strany ľudí. Lebo ten človek čo by to počul mal o niečo väčšiu motiváciu ísť ďalej.

Lebo nič viac ako ľudské povzbudenie nedokáže motivovať človeka aby niečo dokázal. Lebo každá aj tá malá snaha môže sama o sebe mať naozajstný zmysel. Pravdepodobne určité pozitívne myšlienky dokážu človeka povzbudiť k niečomu. Vždy to tak je aj existuje nejaká nádej ktorá by ľudstvo ako také posunula všetko by bolo lepšie. Na tomto celom reálne stojí náš svet a o to viac je potrebné načúvať ľudom. To že človek povie niečo čo vo svojom vnútri cíti, tak ešte neznamená že sa sťažuje. Ľudia sa naučili komentovať iných bez ohľadu na to ako vyzerajú, lebo majú pocit že je to tak správne. Ich mylná predstava stojí na tom že človek musí vyzerať dobre aby ho mali naozaj radi. Ľudia čo majú radi človeka takého aký naozaj je tak si zaslúžia miesto v tomto svete. Namiesto toho aby ľudia hodnotili postavu človeka, tak by mali skôr hodnotiť aký je človek vo vnútri.

Súčasný svet bohužiaľ často je postavený na povrchných hodnotách. Vonkajšia krása je určitým falošným základom vďaka ktorému ľudí v skutočnosti uznávajú. Jednoducho v tomto je život naozaj zvláštny a niekedy je správne odstrkovať od seba ľudí čo majú určitú inakosť a nemusí byť závislá len na forme postihnutia. Namiesto posudzovania ľudí treba nájsť spôsob ako ich reálne povzbudiť. To že nie sú všetci chudými neznamená že ich treba odsúdiť. Nie všetci za to naozaj môžu a nech robia čokoľvek tak ich telo jednoducho neposlúcha. Vonkajšia krása nie je dôležitá a jednoducho cez ňu nemožno posudzovať človeka. Mnoho ľudí by si zaslúžili viac morálnej podpory vďaka ktorej by sa omnoho ľahšie vyrovnali z náročnými situáciami v živote. Pochopme ľudí nie všetci si to vybrali a nie vždy za to reálne môžu. Namiesto súdenia by sa im malo reálne pomôcť, lebo ak sa v spoločnosti ťahá za jeden povraz všetko ide omnoho ľahšie.

Moment pravdy – tretia séria – 1. časť

Niekedy sa môže zdať že v živote nedokáže nič dodať energiu, ale v skutočnosti je všetko inak. Uvedomujem si že môj život je o veľkých a aj malých momentoch ktoré môžu ovplyvniť môj život. Sú ľudia čo mi ukazujú presne ten smer ktorým sa vo svojom živote naozaj uberať. Viem že nech sa čokoľvek v živote udeje nejakým spôsobom to zvládnem. Lebo mnoho vecí sa dá zvládnuť aj bez nejakých zbytočných slov. Akákoľvek cesta ktorá do môjho života nejakým spôsobom prišla bola jednou veľkou výzvou. Keď aj prišli nejaké prekážky a starosti vždy som to dokázal zvládnuť. Impulz ktorý mi za nejaké obdobie dokázal dodávať silu som videl v ľuďoch. Bez ohľadu na to či sú blízko alebo ďaleko ma mnohým veciam dokázali naučiť. Nejak som sa naučil že je oveľa dôležitejšie žiť pre samotný moment a viem že sťažovanie by mi vôbec nepomohlo. Občas nie všetci rozumejú mojej vnútornej ceste a tomu že radšej chcem byť pokojným. Ale vôbec to nevadí lebo v skutočnosti som za túto cestu šťastný. Prichádzam na mnohé poznania a realisticky k nim dokážem aj pristupovať. Dokážem kráčať na miesta kde viem že budem obklopený pokojom. Občas vediem svoje vlastné vnútorné boje sám zo sebou, ale pravdepodobne toto mi skutočne dáva silu. To čo ma dokáže potešiť nachádzam v hudbe, v ľuďoch a v mnohých maličkostiach čo robia tento svet krajším. Moja vnútorná sila je ako guľa ktorou sa nechávam strhnúť a som za to vďačný. Som rád za všetky skúsenosti ktoré ma v živote niečo naozaj dokázali naučiť. Lebo som sa posunul a tento impulz by potrebovali naozaj všetci. Všetci čo veria v to že naozaj nádej z nás všetkých dokáže robiť lepších ľudí. Som rád za každý jeden moment pravdy pri ktorom si dokážem uvedomiť realitu a vďaka tomu sa posúvam ďalej.

Pri písaní článku mi pomáhala skladba Ran-D – Living For The Moment (2020 Remix).

Kráčanie z myšlienkou

Kráčam v tomto svete z myšlienkou že ma mnoho vecí upokojí. Uvedomujem si že tento svet mi dáva šancu sa na veci pozerať pokojne. Som rád že všetko sa deje v určitej postupnosti a neponáhľam. Počúvam svoj vlastný vnútorný hlas ktorý ma podvedome privedie na správne myšlienky. Dostávam sa niekam kde ma dokáže obklopovať samotný pokoj v mojej duši. Nech kráčam kamkoľvek viem že naozaj môžem ísť tým správnym smerom. Nebojím sa toho že vždy keď budem niekam kráčať vždy sa na to správne miesto naozaj dostanem. Viem že kráčať môžem kamkoľvek kam to moje vlastné srdce naozaj dokáže dovoliť. Zvládnem všetko v sprievode tých správnych zvukov, myšlienok a nálad. Nech sa čokoľvek v mojom živote tak viem že ma nič viac nedokáže zaskočiť.

Prijatie okolností

Na prvý pohľad to nevyzerá v ľudskom živote úplne najľahšie. Ale nikdy nebolo nič ľahké ako sa na prvý pohľad zdá. Musíme si prejsť všetkými možnými vecami aby sme sa dostali k tomu čo chceme. Nie vždy všetko vyjde a toto je niečo s čím treba počítať. Vždy dokáže existovať možnosť vďaka ktorej sa dokážeme o niečo ľahšie vyrovnať s tým čo môžeme skutočne zažívať. Naša realita bude vždy odlišná od našich skutočných predstáv. Keď nad niečím premýšľame tak máme pocit že je to väčšinou správne. Samozrejme že ten úmysel sám o sebe je dobrým, len niekedy to dokáže vypáliť úplne inak. Niekedy som v bode že musím premýšľať nad tým ako dokážem prijať okolnosti okolo seba. Učím sa prijať že nič v našom živote nebude úplne večné. Že ľudia ktorých poznám s tohto sveta raz odídu a jednoducho s tým nespravím nič. Všetci musíme prijať okolnosti ktoré sa okolo nás dejú bez ohľadu či ich vieme ovplyvniť. Každý z nás sa dostane do okamihu kedy sa dotkne neba. Viem že človek sa dokáže vyrovnať prakticky zo všetkým aj keď to na začiatku môže bolieť. Mám to tak ja a má to tak prakticky každý jeden človek. Všetci si prechádzame dobrými a aj zlými vecami. Len o to dôležitejšie je nájsť vnútornú silu vďaka ktorej sa dokážeme s toho dostať. Občas máme silu ľudom povedať niečo viac a inokedy niečo menej. Všetko je o okolnostiam ktoré nás k niečomu skutočne dovedú. Nemusíme poznať všetky dôvody, ale všetko sa deje pre niečo. Celý život je pravdepodobne o prijatí samotnej reality ktorá sa nám jednoducho deje a nezastavíme ju. Vieme že nás akékoľvek problémy časom môžu úplne prevalcovať. Ale napriek tomu musíme nájsť energiu ako ísť ďalej. Nie vždy sa to podarí, ale keď prídeme na to čo je správne budeme sa mať oveľa lepšie.

Mimo sveta

Premýšľam často nad tým aké by to bolo byť mimo tohto sveta. Aké by to bolo byť mimo toho rozruchu a úplne sa odčleniť od všetkých ľudí. Viem že táto myšlienka znie ako určitá utópia ktorá bude nereálna, ale je potrebné si to nejakým spôsobom pripustiť. Časom príde takáto etapa života kedy si budem musieť prežiť nejaké okamihy života samostatne. Nepríde to okamžite a viem že ešte stále budú situácie s ktorými si neporadím vždy úplne sám. Ešte budem nejaký čas načúvať ľudom čo mi chcú naozaj dobre. Lebo viem že všetky ich myšlienky mi môžu pomôcť sa posunúť ďalej. Budú okamihy kedy budem robiť samostatné kroky a môže to prísť prakticky kedykoľvek. Či niekto bude rešpektovať to čo urobím je otázne. Lebo prídu okamihy na ktoré sa jednoducho musím pripraviť vo svojej vlastnej mysli.

Viac sa chcem od ľudí nejakým spôsobom odlíšiť a nebyť súčasťou určitého stáda. Lebo si uvedomujem že v niektorých okamihoch mám omnoho na viac než si sám myslím. Ono nech sa to akokoľvek javí človek vo svojej podstate dokáže byť silným vtedy keď si prejde niektorými vecami sám. Dôležité je aby sa nevytváral určitý spoločenský nátlak, lebo vďaka tomu môže ľudská psychika trpieť. Svet sa stal veľmi zvláštnym miestom, kde sa vytvárajú určité spoločenské rozdiely. Nemusím ani písať o tom že čo všetko musí ľudská duša zvládnuť. Každý človek dokáže na niektoré veci v živote nájsť samostatne odpoveď.

Predstavujem si že existuje miesto kde by bol skutočný pokoj. Miesto kde by na človeka nemalo nič dosah a dokázal byť žiť v súlade s prírodou. Pravdepodobne mnoho ľudí dokáže žiť mimo samotnej civilizácie a žijú omnoho lepším životom ako my čo sme súčasťou civilizácie. Uvedomujem si že aj ľudia čo s tohto sveta odišli tak sa už netrápia a dokážu nás chrániť zo samotných nebies. Aj môj kamarát ktorý tu už nie je cítim že ma chráni z nebies a dáva na mňa aby som bol v poriadku. Pravdepodobne je mojim strážnym anjelom ktorý aj keď mimo tohto sveta, tak už viem že vo svojom živote viac netrápi. Našiel presne ten pokoj ktorý ten svet dole nie vždy dokázal priniesť.

Niekedy si pustím hudbu na slúchadlách aby som unikol s tejto reality. Aby som pochopil že život nie je o tom vnímaní sveta. Lebo keď sa prenesiem niekam tak cítim ako mi to psychicky dokáže pomôcť. Cítim že ako moja duša sa dokáže psychicky očistiť od všetkých pocitoch ktoré mám. Viem že niekedy je to silnejšie než moje vlastné ja, ale napriek tomu že sa to nejakým spôsobom dá zvládnuť. Nehľadal som nikdy nejaké výhovorky a ani som nehovoril že sa niečo nedá zvládnuť. Viem že mi často mnoho vecí bolo podsúvaných a že som sa vo svojom vnútri cítil podceňovaný. Ako navonok som dokázal byť šťastný, ale vo vnútri som si uvedomoval že je všetko inak. Každý deň som si uvedomoval že medzi tým čo je vo vnútri a navonok je jedna veľká priepasť. Že je tam niečo do čoho môžem náhle spadnúť a nebudem sa môcť viac zdvihnúť.

Život vždy bude o určitom vnútornom boji a takto to môže prežívať úplne každý. Možno to naše šťastie môže byť určitou ilúziou ktorú si okolo seba vytvoríme a vďaka ktorej o tom svojom pocite ľudí presvedčíme. Nie všetci ľudia na svete majú pozitívne dni a niekedy prídu aj tie negatívne. Niekedy mnoho vecí nevyjde podľa plánu alebo do toho zasiahnu nejaké okolnosti ktoré nemáme moc ovplyvniť. Nech to je akékoľvek jednoducho nám život dáva šance ktoré my musíme využiť lebo sa pravdepodobne nebudú opakovať. Nemôžme povedať že niečo spravíme neskôr, lebo jednoducho sa daná príležitosť nemusí viac prísť.

Keď často zatvorím oči tak si predstavím že som s tohto sveta unikol niekam inam. Že som niekde na nejakom mieste kde je svetlo a rozprávam sa s tým hore. Ľudia by radi počuli alebo čítali že či v niečo verím, samozrejme že niečomu verím. Len si uvedomujem že svoju vieru v niečo nedávam najavo a viem že sa dá žiť dobre bez toho aby som o tom komukoľvek rozprával. Lebo nie je dôležité o viere iba rozprávať a stále hovoriť tie isté slová, ale skutočne to musí vychádzať z ľudského srdca. Verím aj v reálne veci alebo ľudí ktorých sa môžem dotknúť. Všetko mi dokáže dávať logiku vtedy pokiaľ mám v tom čo cítim skutočnú istotu. Lebo život nestojí na tom že budem hovoriť čomu a komu všetkému naozaj verím, lebo je dôležitejšie podľa toho žiť.

Pokiaľ ešte nie som mimo tohto sveta a ešte som jeho prirodzenou súčasťou budem sa snažiť podľa toho žiť. Budem hľadať spôsoby ako dajú veci zvládnuť aj napriek tomu že ľudia nebudú tomu rozumieť. Svoju vnútornú intuíciu budem vždy počúvať a veriť jej. Lebo kamkoľvek pôjdem či sám alebo z niekým tak ma to môže zaviesť na správne miesto. Musím sa pripraviť na to že mnohé situácie bude potrebné zvládnuť samostatne. Už teraz je potrebné sa riadiť svojim rozumom a nenechať sa kýmkoľvek v živote ovplyvňovať. Treba si vypočuť myšlienky ľudí a niektoré názory vďaka ktorým si zoberieme s toho len to najlepšie. Ľudia čo to myslia dobre tak im treba načúvať, lebo nás niekam skutočne posúvajú. Ja som rád že si od každého človeka môžem zobrať to najlepšie a ísť ďalej. Raz keď budem mimo tohto sveta, tak budem vďačný za to čo som v ňom skutočne zažil a že to boli okamihy na ktoré nikdy nezabudnem.

Na vlnách pokoja

Na vlnách pokojných zvukov sa dokážem vznášať, hľadať v nich tú správnu hodnotu. Keď kráčam v súlade s nimi všetko je omnoho ľahšie a krajšie. Občas zatvorím oči a predstavím si jeden nádherný farebný priestor. Priestor s pokojnou kombináciou zvukov, spevu a pokojných slov. Nechávam všetko vo svojom vnútornom pokoji dozrieť, nech ma moja vlastná duša na to správne miesto zavedie. Viem že keď niekam kráčam kde je pokoj všetko ide omnoho ľahšie. Nastávajú vo mne všetky možné pocity radosti a eufórie vďaka čomu dokážem byť v pokoji. Nech kamkoľvek idem, viem že vždy budem počuť čo ma dokážu povzbudiť aby som išiel ďalej. Neprestávam veriť svojmu vnútornému hlasu že všetko čo robím je naozaj správne. Viem že moja myseľ dokáže byť pokojná bez ohľadu na všetky okolnosti a to je niečo čo ma dokáže motivovať ísť ďalej.

Hľadanie spôsobu ako ísť ďalej

Občas človek potrebujem nájsť cestu pri ktorej si začne uvedomovať ako ďalej. Už to nie je také ako kedysi keď veci bolo omnoho jednoznačnejšie. Pamätám si na obdobie svojho života kedy som mal v mnohých veciach jasno. Samozrejme nehovorím že to tak v živote vôbec nemám, len musím nad tým viac premýšľať. Musím hľadať spôsob ktorý bude pre mňa prijateľný a vďaka ktorému dokážem kráčať týmto svetom. Uvedomujem si že na ceste životom môžem stretnúť rôznych ľudí. Niektorí ľudia sa budú tešiť s toho čo robím a iní ľudia ma môžu zahrnúť vulgarizmami na moju osobu alebo sa budú navážať do ľudí ktorých si vážim. Robiť niečo čo ma vo voľnom čase teší je niekedy oveľa ťažšie než si ľudia môžu predstaviť.

A to čo píšem tak okamžite neznamená že sa nejakým spôsobom do ľudí navážam alebo ich chcem nejako uraziť. Uvedomujem si aj to že by som nikdy nechcel byť slávny a uznávaný. Pravdepodobne preto lebo úspešní ľudia často trpia depresiami a ich cena za slávu môže byť niekedy privysoká.. To že sa mi niečo podarí v živote vôbec neznamená že som slávny a podobné veci. Ak niečo vo svojom živote napíšem tak automaticky neznamená že moralizujem. A ani nezľahčujem súčasné problémy sveta, len aby som uspokojil ľudí okolo seba. Uvedomujem si že sa niečo deje, ale priam sa to nekomunikuje správnym spôsobom. Pravdepodobne by som ja nedokázal prísť na nejaké lepšie riešenie, ale pokúšal by som sa to komunikovať lepšie. Viac by som sa pokúšal načúvať aj iným názorom bez toho aby ma niekto nálepkoval.

Za celých 9 rokov čo píšem tak som na blogu nenapísal ani jeden vulgarizmus. Viem že keby som ho napísal tak by ma ľudia začali nenávidieť a veľmi by sa kvalita mojich článkov uberala nesprávnym smerom. Ak sa voči niečomu v živote vyhradím tak k tomu nepotrebujem krik alebo používať vulgárne slová. Nepotrebujem sa nechať na úroveň iných ľudí ktorí radi používajú vulgarizmy a majú pocit že ich to robí inteligentnými. To že človek začne na niečo nadávať tak automaticky neznamená že bude inteligentným a múdrym, lebo takto to v živote nefunguje. Lebo krikom a hnevom sa nikdy nič nevyriešilo a ani sa nevyrieši. Občas by bolo skvelé taký pocit nadobudnúť, ale nikdy to neprinesie nejaké reálne riešenie.

Ja nikdy som nemal problém ísť vo svojom živote ďalej aj bez písania. Lebo viem že všetko v živote sa dá zvládnuť a viem že k radosti mi stačí tak málo. Občas sa dostanem do bodu kedy ani neviem čo naozaj vymyslím. Neviem či to čo bude napísané dá ľudom skutočný zmysel. Niekedy aj na mňa príde vlna myšlienok že to čo robím tak ľudia pravdepodobne nedokážu úplne doceniť. Bojujem s tým že pravdepodobne pri mojich článkoch bude svietiť číslo 1 a tým to pravdepodobne aj skončí. Viem že viac ľudí si to čo napíšem v skutočnosti ani neprečíta, lebo siahajú po mojich starších článkoch ktoré ich dokážu osloviť viac. Logicky to chápem, lebo v skutočnosti nepoznám identitu všetkých svojich čitateľov a ani neviem či sú to skutoční ľudia.

Z určitého hľadiska sa snažím uveriť tomu že všetko čo v živote robím je naozaj správne. Chcem tomu veriť, lebo pravdepodobne viera v niečo ma dokáže niekam posunúť. Uvedomujem si že nemám nejaký veľký cieľ čo by som v rámci blogu reálne mohol dokázať. Niekedy si myslím že som dokázal povedať všetko a občas cítim že niektoré veci zostali nevypovedané. Mnoho myšlienok mám v hlave a pravdepodobne ich vôbec nepoužijem. Lebo moja životná energia sa na tie veci nebude jednoducho sústrediť. Čím som starší tak si uvedomujem ako sa moje názory za tie roky dokázali zmeniť. Aj to čo ma niekedy ťažilo už ma viac neťaží a pozerám sa na to z úsmevom. Žijem viac v pokoji a menej v hneve ktorý by ma nikam neposunul.

Som vďačný za okamihy ktoré ma dokázali niekam posunúť. Že keď bola nejaká možnosť ktorú som mal využiť, tak som ju dokázal využiť. Že som jednoducho nesedel a nečakal že niečo v živote mi príde samé. Lebo ak sa má človeku splniť nejaký sen tak musí preto niečo urobiť. Niekedy veci trvajú dlhšie a vyžadujú si určitú ľudskú trpezlivosť. Ale vždy sa dá v živote ísť ďalej len treba to chcieť a veriť tomu. Vždy budem hľadať spôsob ako sa niečo dá a nie ako sa niečo nedá. Robím veci bez ohľadu na uznanie ľudí, lebo viem že ak sa vzdám tak by to bola moja prehra. Ak budem cítiť že bude potrebné ubrať s toho čo robím tak jednoducho uberiem. Už teraz nechávam viac dozrieť svoje nápady kým ich reálne publikujem. Nechávam si nejaký časový odstup a už sa tak bláznivo nenáhlim.

Viem že kamkoľvek bude moja cesta smerovať tak sa s tým nejako popasujem. Aj keď občas je ísť ďalej pri momentoch v mojom živote ťažšie. Teraz je všetko skôr o potvrdení že dokážem udržať niečo čo dlhodobo funguje. Viem ak raz skončím tak potom moja snaha niečo napísať bude ocenená. Verím že všetko čo som v živote urobil bolo naozaj správne bez ohľadu na okolnosti. Zatiaľ ešte viem nájsť spôsob ako ísť ďalej či v rámci stránky alebo v rámci života. Ale uvedomujem si že raz príde doba kedy tá inšpirácia nebude. Musím sa na tento scenár pripraviť a nikdy neviem kedy to môže naozaj príde. Ale viem že ak to príde, tak sa s tým jednoducho popasujem. Tak ako som sa dokázal popasovať prakticky zo všetkým čo v mojom živote prišlo.

Využitie možností ktoré máme

Ak máme niečo urobiť, tak to urobme teraz alebo keď je možnosť. Lebo potom sa tá možnosť viac nemusí opakovať, nemusí prísť príležitosť aby sme niečo reálne uskutočnili. Už nie je priestor na slová neskôr, nedá sa, potom to spravím a mnohé podobné. Nie je priestor na hľadanie nejakých výhovoriek ako z niečoho vycúvať pri prvej príležitosti. Urobme veci kým máme čas a kým sa to ešte dá. Lebo keď budeme v určitej fáze života, tak si budeme vyčítať ako sme mohli niečo urobiť a neurobili pre náš cieľ absolútne nič. Ak máme nejakú príležitosť a dá sa v rámci možností zrealizovať, tak to aspoň skúsme. Lebo keď to neskúsime bude nám to neskôr ľúto. Možno sa neudeje všetko okamžite a je za tým nejaká časová postupnosť, ale dá sa to zvládnuť. Náš život máme pevne vo svojich rukách a môžeme urobiť všetko čo nám naše možnosti dovoľujú. Občas nevieme ovplyvniť veci do ktorých zasiahnu nečakané okolnosti kedy to nemáme úplne vo svojich rukách. Ale je dôležité urobiť správnu vec to bude ten prvý krok aby každý z nás napredoval. Či to bude trvať kratšie alebo dlhšie nie je podstatné, dôležitejšie je to že sme sa aspoň pokúsili pre to niečo urobiť. Lebo ak človek neurobí nič, tak je to oveľa horší scenár. Keď v niečom vyvinie snahu a nepodarí sa mu to, tak nemusí byť smutný lebo to aspoň skúsil. Aj malá snaha niečo urobiť sa cení.

Šťastná voľba

Nech je ten môj život akýkoľvek tak vždy budem vedieť že ma niečo drží nad vodou. Uvedomím si že na tomto svete nie som úplne osamoteným. Vždy prídem na to že je tu niekto kto mi podá pomocnú ruku keď cítim že padám. Ľudia často nerozprávajú o tom že čo alebo kto im dal tú vnútornú silu. Ja cítim že bez ohľadu na všetky okolnosti vo mne viac prevažujú tie pozitívne pocity. Cítim že keď vo svojom živote urobím tak dokážem byť na to maximálne hrdý. A najme ak na niektoré veci v živote dokážem prísť sám. Myslím si že často môže prísť nádej v podobe ľudí čo ma dokážu niekam posunúť.

Čoraz viac si uvedomujem že všade sa nájsť množstvo skvelých ľudí. Občas je takým paradoxom že ľudia s ktorými si rozumiem môžu ďaleko aj niekoľko kilometrov. Ale viem že ak mám možnosť v rámci ľudí tak sa snažím byť pre nich tým najlepším kamarátom. Viem že existuje tá správna cesta ktorá ma dokáže niekam reálne doviesť. Keď človek z ľudí vycíti pozitívne správanie tak sa tiež podľa toho správa. Pravdepodobne existuje liek na to aby sme sa voči sebe dokázali správať dobre. Keď niečo vyžarujeme tak logicky budeme mať okolo seba podobnú skupinu ľudí. Ľudia vycítia z nás ten pokoj a auru dve hlavné cnosti ktoré nás zdobia.

Uvedomujem že ako realita môže byť úžasným priestorom, tak úžasným priestorom je aj ten virtuálny. Lebo si uvedomujem že si vážim všetkých ľudí rovnako bez ohľadu na to či ich stretnem alebo nestretnem. Nemôžem robiť nejaké rozdiely lebo si uvedomujem že každý človek je niečím zaujímavý. Lebo v živote sa v zlomových situáciách ukáže kto je naozajstným priateľom. Ja cítim že každý človek v zlomovej situácii dokázal stáť pri mne. Keď niekedy prichádzajú obavy tak viem že je tu niekto kto ma morálne podrží. Ja prirodzene verím v ľudské dobro a doteraz viem že veriť v niečo je naozaj správne.

Pravdepodobne ma mnoho ľudí ktorých som spoznal aj na platforme Twitch naučili byť lepším. Ale nielen oni, ale aj samotní ľudia v reálnom svete. Lebo aj jedna strana a aj tá druhá strana sú skutočné dobré. Cítim že ma robia šťastnými v každej jednej chvíli. Aj moja rodina a aj priatelia ma dokážu robiť šťastnými. Lebo nikdy nebudem vnímať nejaký rozdiel a všetci do môjho srdca patria rovnako. Viem že ak mám nejakú možnosť nejakým spôsobom robiť ľudom radosť tak to využívam. Lebo život mi dáva množstvo šancí a tie je potrebné využívať každý jeden deň. Ak niečo pokazím tak vždy je šanca že môže prísť niečo lepšie. Môže prísť úplne nové poznanie vďaka ktorému môžem byť lepší človek.

Mám množstvo šťastných volieb pri ktorých robím to čo ma teší. Uvedomujem si že keď odovzdám niečo zo seba tak to ľudia naozaj ocenia. Viem že nech čokoľvek urobím tak to reálne má zmysel. Má to zmysel najme preto, lebo som pre to naozaj niečo urobil. Neuspokojil som sa z myšlienkou, ako sa v živote niečo nedá. Už to že môžem niečo vyjadriť je svojim spôsobom určitý dar ktorý nemá každý. Preto keď mám inšpiráciu a viem že ma dokážu napadnúť zmysluplné myšlienky tak ich spíšem. Viem že na tomto svete je množstvo pozitívnych a uvedomelých ľudí vďaka ktorým viem že dokážem ísť ďalej. Bez ohľadu na vzdialenosť sú tu vždy v každom prítomnom okamihu. Viem že v živote existujú šťastné možnosti vďaka ktorým dokážeme vnútorne rásť. Môže nás posunúť vpred čítanie, pozeranie edukatívnych kanálov alebo sa nejakým iným spôsobom môžeme vzdelávať. Je správne využívať možnosti vďaka ktorým sa dokážeme cítiť šťastne.

Mne vo veľkej miere dokázalo pomôcť aj počúvanie hudby alebo vnímať ASMR. Lebo keď napríklad počúvam ASMR tak sa dokážem vždy upokojím a cítim hlbšie prepojenie z ľuďmi čo ho robia. Jednoducho sa dokážem prepojiť na ich energiu a zároveň cítim že som pokojnejší. Lebo viem že keď aj príde nejaká obava alebo strach, tak ma ASMR dokáže priviesť na úplne iné a krajšie myšlienky. Predstavím si že určitá skupina čo ho robia sú fyzicky so mnou. Myslím na nich ako ma svojimi slovami dokážu objať a poskytnúť mi absolútny pocit bezpečia. Ale zároveň aj hudba je niečím čo mi pomáha sa na veci pozerať inými očami. Uvedomím si že keď počúvam niektoré pesničky tak mnoho textov mi pripomína určité obdobie môjho života. A pravdepodobne aj tieto texty ma inšpirujú napísať niečo čo dokáže dať zmysel aj iným ľudom.

Všetci máme možnosti volieb vďaka ktorým sa budeme cítiť šťastne. Každý z nás má voľbu urobiť niečo čo cíti že je naozaj správne. Aj ja viem že slovo neskôr zo svojho slovníka jednoducho vynechávam. Nehovorím že sa niečo nedá alebo že niečo urobím neskôr lebo takéto moje myslenie by bolo neprijateľné. Ak mám niečo vo svojom živote urobiť, tak to musím urobiť teraz. Lebo keď niečo vo svojom živote neurobím tak ma to neskôr môže mrzieť a budem frflať ako som mal voľbu niečo spraviť a nevyužil som to. Ak si budem na sto percent istý že je potrebné niečo urobiť, tak to jednoducho bez akéhokoľvek premýšľania urobím. Lebo všetci máme možnosti ktoré môžu náš život spraviť lepšími a preto keď máme šancu tak ju využime. Urobme všetko preto aby sme na svoj život spomínali cez okamihy vďaka ktorým sme využili svoj čas. Že sme využili každú možnosť, aby sme dokázali zažiť niečo pekné.

V hlbokom spojení

Som v hlbokom spojení s tebou bez ohľadu na to že si ďaleko. Premýšľam nad tebou stále intenzívnejšie aké by bolo to sa ťa skutočne dotknúť. Bolo by skvelé ťa vidieť a nájsť v tebe pokoj ktorý už teraz nachádzam. Keď ťa počujem tak sa moje vnútro okamžite dokáže upokojiť. Predstavujem si ako s tebou niekam kráčam a uvedomujem si viac podstatu samotného života. Nechávam sa unášať tvojou pozitívnou energiou a viem že som na tej správnej ceste. Aj keď ťa neuvidím vždy budem myšlienkami s tebou. Vždy pri tebe na teba budem silnejší a múdrejší, lebo sa v skutočnosti pohnem ďalej. Aj keď si vzdialená veľké množstvo kilometrov vždy sa s tvojej prítomnosti budem tešiť. Aj keď ťa nikdy nebudem môcť objať, ale vždy budem cítiť že si niekde pri mne. Vždy budem medzi nami určité spojenie vďaka ktorému budem vedieť že je všetko v najlepšom poriadku.