Energetické polia

Často to čo sa môže zdať že sa nás veľmi netýka, tak je to práve naopak. Zisťujeme že všetko čo sa deje v našom živote tak je podriadené nášmu vedomiu. Je mnoho vecí na ktoré sa vo svojom živote môžeme pozerať rozdielne. Zistíme že máme v sebe určité energetické pole ktoré do veľkej miery ovplyvňuje našu náladu. A to pole v skutočnosti nie je iba jedno ako sa môže v skutočnosti zdať. Sú štyri a tri energetické polia sú pre nás životne dôležité. Možno to zo začiatku nepripadá do úvahy, ale naše vnútro v ňom je toľko vecí ktoré stále sa snažíme spoznať. Snažíme sa pochopiť že prečo na tomto svete sme a aké máme v skutočnosti poslanie. Často potrebujeme porozumieť veciam ktoré sú medzi nebom a zemou.

Určite by bolo správne začať tým že všetko v našom živote ovplyvňuje cez našu mentálnu stránku. Snažíme sa pochopiť že prečo sa nám určité veci v skutočnosti dejú. Rozmýšľame nad tým že prečo sa nám niekedy snívajú sny, kde sa nám ľudia v nich snažia vysať energiu. Snažia sa z nás urobiť absolútne nepoužiteľných ľudí, jednoducho je naše podvedomie silno niekým ovládané. Buď nejakou entitou alebo nám jednoducho mozog dáva určitý signál že niečo nie je v poriadku. Vieme že vďaka našej mentálnej stránke dokážeme omnoho viac racionálne uvažovať. Od našich myšlienok často závisí to že či sú v skutočnosti pozitívne alebo negatívne. Ak cítime že máme lásku, šťastie, zdravie a všetky tie ľudské hodnoty tak sme omnoho šťastnejší. Vnímame význam vecí ktoré sa nám dejú a potrebujeme určitý čas aby sme ich skutočne pochopili. Aby sme v skutočnosti zistili že nás nemôže všetko prevalcovať a potrebujeme nájsť rovnováhu v našej duši.

Ďalšie naše pole je to emocionálne a ovplyvňuje to naše emócie ktoré máme v sebe. Môžu nás sprevádzať pozitívne pocity lásky, istoty, oddanosti a radosti. Tie pozitívne emócie môžu vystriedať tie negatívne emócie ktoré môžu byť znakom osamelosti, obáv, zloby, odmietania alebo môžu byť vedomými a nevedomými. Jednoducho sa môže zdať že ani naša aura nemusí byť na tom až tak dobre. Vďaka niektorým životným okolnostiam zistíme že vo vnútri nás niečo môže ťažiť a nemusia to byť len určité postavy v snoch. Môže to byť aj niečo čo sme si vo svojom živote prežili a tá spomienka sa nám v tej chvíli okamžite vráti. Naše emócie často môžu vytvárať určité záblesky svetiel ktoré ľudskú dušu v skutočnosti môžu triafať.

Duchovné pole nám umožňuje poznať určitý zdroj a vďaka nemu zisťujeme cieľ nášho bytia. Premýšľame nad tým že prečo sme tu a že čo ešte môžeme dokázať. Vďaka nemu môžeme pociťovať určité vibrácie, ktoré nám otvárajú bránu k novému poznaniu života. Náš život bude vtedy vyjadrením lásky, blaženosti, múdrosti a sily. Ale napriek tomu zistíme že je všetko v našom tele veľmi dokonale prepojené. Náš mozog vysiela signály do tela a vďaka tomu zisťujeme že čo vo vnútri cítime. Niekedy môžeme cítiť veľkú radosť zo života a inokedy môžeme cítiť návaly smútku s tým že nemáme silu niečo povedať alebo napísať. Vieme že je vtedy v nás niečo čo je zablokované a preto sa nedokážeme okamžite usmievať. Jednoducho tá vnútorná bolesť musí nejako odznieť, aby sme cítili pocit upokojenia. Lebo jednoducho keď biela a čierna nie sú v súlade teda ying a yang tak vtedy je jasné že je nejaký problém. A ten problém nie je vždy vonkajšieho charakteru, ale v skutočnosti je problémom vnútra teda našej duše.

Stále sa opakuje určitá myšlienka že všetko je v našej hlave a je na tom dačo pravdy. Viem že aj v mojej hlave sa veľmi veľa vecí, ale nejako si poviem že sa to dá zvládnuť. Často to chce čas pochopiť že sme súčasťou niečoho väčšieho. Každý človek na svete je iný a nemôžeme mu zabrániť aby cítil aj tie pocity ktoré nie sú pozitívne. Všetci sme ľudia a každý človek na svete si zaslúži pochopenie a porozumenie. Nikto na tomto svete nie je až tak sám, len si treba dať niekým pomôcť. Treba často načúvať svojmu vnútornému hlasu a zistiť že nám nikto nechce v živote zle. Každý na tomto svete môže byť určitým živlom či to je voda, vzduch, zem, éter a oheň. Každý živel môže nejakým spôsobom ovplyvňovať naše vlastnosti a to ako sa vo vnútri cítime. Jednoducho vieme že vyžarujeme určitú energiu bez ohľadu na to či je pozitívna alebo negatívna.

Viem že mnoho ľudí potrebuje nádej na tomto svete a zistenie že to nie je až také zlé. Len sa občas môžeme niečoho obávať, lebo nás to v skutočnosti drží na pozore. Život je plný rôznych prekvapení a nikdy nevieme na čom v skutočnosti môžeme byť. Uvedomujeme si že naša cesta často musí byť posiata prekážkami, aby sme sa potom dostali k tomu najlepšiemu. Keď si prejdeme všetkým, tak ukážeme že ako dokážeme byť vnútorne silnými ľuďmi. Veľa vecí v živote nie je jednoduchých, ale postupne ich dokážeme zvládnuť. Len všetko chce trpezlivosť a čas, nič sa nedokáže udiať okamžite. Možno keby máme len pozitívne pocity, tak by sme si nevážili svoj život a všetko by sme brali ako samozrejmosť. Keď sa všetky naše polia tak sa v nás vytvorí obrovská guľa energie, ktorú by sme najradšej rozdali všetkým okolo nás. Keď z nás dokáže vyžarovať dobro tak to ľudia dokážu okamžite vycítiť.

Ja verím že ľudia ktorých mám rád že ich smútok s tváre zmizne a budú opäť na tej správnej vlne. Verím že skvelý človiečik ktorého mám najradšej na svete že všetko vo svojom živote zvládne a ukáže svoju vnútornú silu. Lebo všetci ľudia majú v sebe tú vnútornú silu a tá sa ukáže až v tých ťažkých zlomových chvíľach. Keď sa budeme všetci vzájomne podporovať a budeme stáť pri sebe, tak nás život bude o niečo lepší a krajší. Dokážeme prekonať všetko čo nás niekedy vo vnútri môže ťažiť, len to nevzdajme. Hľadajme spôsoby ako v živote veci budú skutočne fungovať a všetko bude také aké to má byť.

Súhra šťastia

Často sa vraví že v živote množstvo vecí závisí od nášho šťastia. Nemôžeme povedať že či sa nám niečo v skutočnosti podarí. Lebo vlastne ani sami to nemôžeme dopredu vedieť. Niekedy ľudia povedia že množstvo vecí je dosť závislých aj na určitej náhode. Ale v skutočnosti samotná náhoda neexistuje a nič nám do života nepríde úplne samo. Len vieme že musíme niečo pre to skutočne urobiť. Musíme často vyvinúť snahu, aby sme dokázali že všetko okolo seba zvládneme. Dlhodobo ľudský mozog často musí spracovať veľké množstvo informácii aby sa s nich mohli vybrať tie najdôležitejšie. Už od určitého obdobia sa zamýšľam nad vecami ktoré mám ako ovplyvniť. Že vo veľkej miere môžem ovplyvniť nejako svoj spôsob života. Premýšľam o tom že či všetky moje úvahy sú vôbec vhodné na verejné prezentovanie.

Vždy premýšľam aj nad tým že prečo sa ľudia často zaoberajú vecami ktoré nemajú ako zmeniť. Je množstvo vecí ktoré často nemáme ako ovplyvniť či sú to nejaké prírodné katastrofy v podobe zemetrasení, záplav, chorôb a mnoho iných vecí. Ja si uvedomujem že je to smutné, ale viem že keby som sa stále voči tomu nejako trápil, tak by som sa vo svojom živote neposunul. Ako vnímam že sa v živote niečo deje, ale viem že keď budem na to frflať tak to vôbec nemám ako zmeniť. Jediné čo by nás ako ľudstvo malo skutočne trápiť je to že či sme sa v zlomových okamihoch dokázali správne rozhodnúť. Že či sme nad našimi myšlienkami skutočne premýšľali a uvedomili si že aká je v nich obrovská sila. Lebo naše myšlienky nielen že ovplyvňujú náš život, ale ovplyvňujú aj životy ostatných ľudí. Na základe sa ukáže že či naše priateľstvá s ľuďmi skutočne prežijú.

A nežime si v tom že šťastie za nami samé, lebo v skutočnosti my za tým šťastím musíme ísť. My musíme niečo urobiť s tým aby sme sa cítili skutočne dobre. Nikto za nás neurobí tie zásadné rozhodnutia, lebo v skutočnosti ich musíme urobiť my. Od nášho rozhodnutia sa často odvíja celý náš život. Zo začiatku si to celé ani neuvedomujeme, ale uvedomíme si to až na samotnom konci. Potom si búchame hlavu o stenu že koľko vecí v živote sme mohli urobiť a neurobili sme ich. Buď sme to vzdali alebo sme jednoducho nevyužili šance ktoré sme reálne dostali. Pravdepodobne je veľké šťastie že v skutočnosti žijeme a že môžme svojimi myšlienkami niečo povedať.

Často si aj pri súťažiach do ktorých sa zapájam uvedomujem že keď to neskúsim, tak neviem ako to dopadne. Keď sa mi niečo podarí, tak logicky sa s toho teším a keď sa mi niečo nepodarí tak ma to mrzí. Dnes som si odpálil šancu vyhrať lístky na skvelú kapelu Lola Marsh a toto ma bude mrzieť ešte veľmi dlho. Môžem povedať že to bolo mojou vinou, lebo som sa v súťažnej otázke ktorá bola jednoduchá pomýlil. Miestami si ani neviem vysvetliť že čo sa dialo v mojej hlave, že či som mal okno alebo môj mozog zareagoval na informáciu ktorú vyhodnotil nesprávne. To je pravdepodobne prvýkrát kedy sa na seba vyslovene hnevám a bude ma to dlho trápiť. Len mi to ukázalo že keď mám nejakú šancu tak ju musím využiť na sto percent a ani jednu súťaž neodfláknuť. Nesmiem robiť chyby, ktoré ma v skutočnosti oberú o nejakú budúcu šancu aby sa mi nabudúce niečo podarilo.

Ale o to viac je potrebné sa vyhýbať chybám aj v samotnom živote. Pravdepodobne existuje jediné riešenie a to je nerobiť tie chyby príliš často lebo si ľudia povedia že ich robím schválne. Vraví sa že mýliť sa je ľudské, ale mýliť sa prehnane veľa nie je ľudské. Jednoducho nadmerné množstvo chýb nám v skutočnosti len škodia. Pri tých chybách často spadneme až do samotného negativizmu, frustrácie, zlosti a hnevu. Kombinácia všetkých tých faktorov je úplne šialená a nikto z nás ju nesmie dopustiť. Radšej nech pri nás stojí šťastie a aj súhra okolností ktorá nám k tej našej spokojnosti napomôže.

Mám v hlave toľko vecí že je ich potrebné niekedy odfiltrovať. Viem že keď sa zaoberám všetkými možnými vecami a riešiť že s čím som nespokojný tak by som si nepomohol. Len viem že vo svojom živote je potrebné dať nádej a kontrolovať si emócie. Čoraz viac viem že nie je dobré určité myšlienky dávať na sociálnu sieť a zaplňovať tam priestor. Ak uznám že určité myšlienky sú zmysluplné a môžu tým ľudom niečo dať, tak len vtedy budú von. Viac budem uvažovať čo napíšem a čo v skutočnosti aj poviem. Nevravím že to čo si poviem, tak sa okamžite aj stane diať sa to bude postupne. Lebo v živote sa žiadna zmena nestane okamžite, ale prichádza postupne a všetko príde v správny okamih.

Pravdepodobne všetko čo sa v živote stalo a podarilo tak bolo súhrou šťastia. Do toho prišli aj nejaké okolnosti ktoré ma utvrdili v tom že niečo robím správne. Aj tie veľké veci čo sa podarili, tak vyšli vďaka mojej trpezlivosti a tomu že to nevzdal. Pomohlo mi že som začal súťažiť a že vďaka tomu som sa dostal na miesta na ktoré by som sa bežne nedostal. Keby som to neskúšal, tak by mi všetky tie moje myšlienky na ktoré by som myslel zostali len v rovine určitých snov. Skutočné šťastie aké v skutočnosti máme keď vieme že nás niekto v tých našich myšlienkach podporuje a stojí pri nás. Lebo keby tí ľudia nestáli pri mne a neverili v to že sa mi niečo podarí, tak by som určité veci nerobil a ani by som tento blog nikdy netvoril. Nerobím to kvôli sebe alebo preto že by som chcel zafrajeriť pred ostatnými, ale skôr chcem odovzdať nejaké myšlienky ktoré majú zmysel. Môj život je súhrou určitého šťastia a za to šťastie som v skutočnosti veľmi vďačný. Niekedy si prajem aby to šťastie vydržalo čo najdlhšie.

Odpovede

Každý z nás túži po určitom životnom poznaní ktoré nás niekam dovedie. Tiež to tak mám a viem že často je potrebné kráčať cestou kde sú tie odpovede. Často potrebujeme okolo nás nájsť ľudí čo nám pomôžu pochopiť celý tento život. Potrebujeme premýšľať o veciach viac v súvislostiach a často použiť vlastnú fantáziu. Niekedy len zavriem oči a predstavím si že som vo fantazijnom svete, kde je všetko úplne farebné a pokojné. Kde prevláda pokojná aura a pri ktorom neexistuje žiadny strach. Niekedy sa môže zdať že je všetko okolo nás zložité, ale jediné zistenie ktoré nám stačí ku šťastiu je pochopiť vlastnú dušu. Lebo vďaka našej duši dokážeme poznať odpovede aj na tie najzložitejšie otázky. Zrazu v jednom okamihu všetka tma zmizne a okamžite sa rozprestrie samotné svetlo.

Často je ľudská predstavivosť nekonečnou studňou pre nové myšlienky. Sú momenty pri ktorých premýšľam a poviem si že nie všetko v mojom živote si zaslúži pozornosť. Nie preto že by som na to kašlal, ale nechcem svoju myseľ zahlcovať niečím zbytočným a nepodstatným lebo sa všetko odokryje samé. Možno že náš život nie je úplne rozprávkou, ale niekedy si to tak vo svojom vnútri predstavím. Uverím že všetko okolo nás môže byť bezstarostné, lebo si uvedomím že ma nič neťaží. V myšlienkach sa často prenesiem do iného sveta a nemyslím na svoje vnútorné starosti. Lebo viem že každý človek môže vyhrať nad tým s čím v skutočnosti bojuje.

Viem že veľa vecí v živote nám nebudú jasné a budeme sa nad nimi zamýšľať. V skutočnosti len s odstupom času pochopíme že všetko čo sa v našom živote stalo, tak bolo len pre naše dobro. Lebo vieme že na tomto svete nie sme sami ako si môžeme myslieť. Občas sa zdá že všetko vo svojom živote zvládneme sami, ale v skutočnosti to tak nie je. Len vieme že potrebujeme niekoho kto nám ukáže že ten náš život má skutočne zmysel. Potrebujeme zistiť že jediné riešenie aké vo svojom živote máme je mať voči sebe dostatok sebalásky. Lebo ako sa spieva v jednej známej piesni že láska je odpoveďou na všetko. Keď dokážeme mať radi seba, tak potom dokážeme mať radi iných. Neexistuje návod ako by mal fungovať život, ale vieme že k nemu patrí sa správne rozhodnúť.

Všetko čo urobíme sa postupne premietne do našich životov a to je v poriadku. Je v poriadku keď veci okolo seba necháme plynúť a len žijeme je pre určitý okamih. Niekedy potrebujeme uniknúť od kolobehu všetkých starostí a vypočuť si hudbu. Upokojiť svoju dušu a povedať si že okolo nás čo sa deje, tak sa má skutočne diať. Potrebujeme do svojho života viac vzniesť vnútorný pokoj a nechať nech sa všetko prirodzene vyvinie. Treba si predstaviť že niekto pred nami stojí a ukazuje nám tú správnu cestu. V jednom okamihu zistíme že je všetko omnoho jasnejšie a nič nie je až také zložité.

Niekedy v živote prídu také možnosti ktoré keď využijeme, tak naše vnútro bude šťastné. Aj tie maličkosti ktoré okolo nás v skutočnosti sú tak nás formujú. Čím sme starší, tak čoraz viac sa sústredíme na našu vnútornú pohodu. Neriešime veci ktoré v živote nevieme ovplyvniť, len sa snažíme žiť samotnou prítomnosťou. Pravdepodobne toto je najlepšou odpoveďou na náš vlastný život to uvedomenie že sme sa vnútorne od určitých vecí oslobodili. Dospeli sme k tomu že je naše vedomie čoraz silnejšie a nič nás nedokáže zastaviť. Tá vnútorná sila ktorú v sebe máme, tak z nás robí lepších ľudí.

Často o čom potrebujeme v skutočnosti tak na to musíme prísť sami. Všetky tie odpovede ktoré potrebujeme skutočne poznať, tak na ne prídeme časom. Len to v nás musí skutočne dozrieť, aby sme prišli na to že od života veľa toho nepotrebujeme. Len vieme že existuje cesta ktorou sa každý z nás môže vydať. Buď to bude cesta lásky a istoty alebo to bude cesta pri ktorej bude vládnuť neistota a strach. V živote často stojíme pred dôležitou voľbou sa rozhodnúť správne. Môže to vo veľkej miere ovplyvniť vzťahy, ale na druhej strane budeme vedieť že sme niečo v živote urobili. Na konci toho všetkého zistíme že všetko čo sa udialo tak malo zmysel. Jednoducho sa nadýchneme a zistíme že sme vykročili tou správnou nohou. Dostaneme nádej že čo do nášho života prišlo, tak prišlo v tej správnej chvíli.

Ja som rád že mám v určitých veciach skutočne jasno a že je moje vnútro pokojné. Cítim že kráčam tou správnou cestou kde sú len dobrí ľudia a viem že sa nie je čoho báť. Lebo tá nádej mi v skutočnosti dodáva silu nech to je v tom živote akékoľvek. Lebo viem že svetlo v mojej duši dokáže prežiariť všetko čo bolo kedysi tmavé. Potrebujeme sa ponoriť viac do sveta našej vnútornej fantázie a myslieť na niečo iné. Veriť tomu že všetko čo sa v našom živote deje je len skúškou. Aj keď urobíme niekedy chyby, tak je potrebné posunúť sa ďalej a nezastať na mieste. Rozprestrime krídla a pokúsme vzlietnuť najvyššie ako to len naša ľudská myseľ dokáže. Nech nás naša vnútorná sila sprevádza a nech je naše šťastie skutočne naplnené.

 

Vnútorný svet

Často o svojom vnútornom svete premýšľam,

vo svojom vnútri tie odpovede stále hľadám,

niekedy neviem že či sú tie odpovede správne,

neviem že či niečo vo svojom živote robím dobre,

pokúšam sa všetko okolo seba pochopiť,

s každej maličkosti sa dokážem tešiť,

občas moja duša by najradšej kričala,

nejaký svoj príbeh ľudom vypovedala,

ale viem že nechcem ľudom ublížiť,

nechcem ich svojimi slovami sklamať,

ak aj nie je niekedy niečo v poriadku,

ľudom sa ťažko vciťuje do duše autistu,

premýšľam nad tým čo skutočne poviem,

viem že prečo som sa stal introvertom,

občas v mojom živote prídu aj pochybnosti,

premýšľam nad tým že či ma ľudia majú vôbec radi,

ďakujem ľudom že čo vedia o autizme a sú tu pre mňa,

že s nimi môžem rátať aj do budúcna,

viem že aké je to zložité ten vnútorný svet pochopiť,

aj ja ho stále učím nejakým spôsobom chápať,

rád by som veľa vecí povedal ale nechcem byť neriadená strela,

nechcem byť človekom čo robí veci bez uvažovania,

obdivujem extrovertov že sa neboja toľko vecí povedať,

že nepremýšľajú nad tým že by to mohlo niekomu ublížiť,

ja viem že musím zostať vo svojej podstate uvedomelým,

aby som pre ľudí dokázal byť pozitívnym vzorom,

niekedy príde v mojom vnútri smútok,

zamyslím sa nad tým že mnoho vecí mohlo byť inak,

nepotrebujem sa vyhovárať na svoju diagnózu,

pozerať sa na svet inak si vyžaduje vnútornú silu,

ja som rád keď sa mi v živote podarí,

prídu aj momenty keď sa nie vždy darí,

vždy sa nejako pokúšam s vecami vyrovnať,

napriek všetkému to musím nejako zvládnuť,

možno sa niekedy vo svojom vnútri cítim sám,

ale tých pár skutočných ľudí okolo seba mám,

snažím sa byť pre každého dobrý človek,

pokúsiť sa v živote spraviť ten správny krok,

tí čo môj vnútorný svet poznajú a chápu ho,

ďakujem im že v mojom srdci majú svoje miesto.

 

 

 

Mimo komfortnej zóny

Ono na začiatku to môže pôsobiť veľmi zvláštne, ale v skutočnosti si potrebujeme niečo uvedomiť. Ako každý človek má rád svoje rituály a svoje špecifické veci ktoré robí. Ja to tiež tak mám, ale je potrebné s tej bubliny v skutočnosti vyjsť. Treba prestať utekať pred určitými vecami a je potrebné im nejakým spôsobom čeliť. O to viac je potrebné hľadať spôsoby, ktoré nás dokážu doviesť k poznaniu. Ukážu nám že ten virtuálny svet vlastne nie je veľmi skutočným svetom. Len vieme že s ľuďmi čo sú ďaleko tak si môžeme byť bližší a z inými ľuďmi čo sú blízko tak sa im vzďaľujeme. Môžeme mať pocit že tá komfortná zóna je skvelá a že by bolo najradšej veci prežívať sami a v tichosti. Ale v skutočnosti toto nás nedokáže spraviť šťastnými ako sa môže zdať.

Realita nám často ukáže že je lepšie byť s ľuďmi ktorých máme radi osobne. Lebo tie osobné zážitky nám s nimi nikto nezoberie a budeme na to spomínať. Pri jednom super človeku ktorého som spoznal, som si uvedomil veľké množstvo vecí a začal som sa na svet pozerať inak. Nie že by to tak predtým nebolo, ale viem že sa inak pozerám na svoj vnútorný svet. Že nie je to vždy o tom zažívať tie introvertné momenty, ale aj tie momenty pri ktorých človek reálne niekoho spozná. Až keď človek vyjde s tej svojej vnútornej bubliny, tak zistí že je všetko úplne iné a odlišné. Vnímam že ma často ľudia čo majú určité pozitívne zmýšľanie dokážu niekam posunúť.

Mnoho ľudí je pre mňa nesmiernou inšpiráciou a je ich veľké množstvo. Možno sa zdá že je tých ľudí málo, ale potom sa zamyslím že je veľa ľudí ktorí mi tú svoju dobrotu vrátia a sú prínosom pre tento svet. Viem že ja s ľudí to dobro vycítim a netreba k tomu žiadne slová ktoré by vyjadrovali určitú emóciu. Niekedy len stačí vedieť že som tu pre ľudí a že aj oni sú tu pre mňa aby mi ukázali cestu. Viem že mám ten svoj svet, ale napriek tomu chcem ho zdieľať s tými správnymi ľuďmi. A viem že byť iným mi často prináša na veci úplne iný pohľad. Všetci sme súčasťou určitej inakosti a snažíme sa svet pochopiť v rôznych súvislostiach.

A to že každý človek je skvelý v niečom inom tak nám ukazuje ako je tento svet rozmanitý. Máme vo svojom živote toľko možností, ktoré keď využijeme tak máme šťastný a zmysluplný život. Ja som veľmi vďačný keď môžem spoznať toľko skvelých a inšpiratívnych ľudí ktorých ľudské príbehy mi dávajú možnosť sa viac do nich vcítiť a viac ich pochopiť. Lebo náš život by mal stáť presne na tom že dokážeme ľudí okolo seba pochopiť a prijať ich takých akí v skutočnosti sú. Naša spoločnosť je plná skvelých ľudí čo aj keď vedú svoje vnútorné boje, tak v zlomových situáciach dokážu ukázať svoju vnútornú silu.

Obdivujem ľudí čo napriek tomu že majú deti s určitým postihnutím, tak všetko zvládajú úplne statočne. Pre mňa títo ľudia sú najväčšou inšpiráciou v tom ako sa dá pochopiť inakosť. Nevadí že každý človek na svete je iný, lebo keby je každý človek na svete rovnaký tak by v našom svete prevládala nuda. Jednoducho by tu rôzne opakujúce sa vzorce na ktorých to často stojí. A vyjsť s komfortnej zóny nie je iba to že treba okamžite vyjsť s domu, ale skôr to znamená že v živote je potrebné urobiť niečo čo sme ešte nikdy neurobili. Pokúsiť sa urobiť niečo odlišné a zároveň sa pokúsiť od spoločnosti nejako odlíšiť. Je o hľadaní spôsobov ako tento život žiť skutočne správne a ako si reálne obohatíme.

Lebo keď stretneme ľudí čo majú úplne totožný príbeh ako my, tak sa s nimi vieme rýchlo stotožniť. Vieme si k nim nájsť cestu a zistíme že nie sme na tomto svete sami. Lebo je veľmi potrebné, aby sa ľudia vzájomne počúvali a načúvali svojim vlastným pocitom. Aby sa načúvalo ľudom čo majú deti s postihnutím a zaslúžia si pochopenie a empatiu. Všetci by sme mali sa snažiť držať spolu a vzájomne sa pochopiť, aby sa nám lepšie žilo. Ak sa má mať tento život nejaký zmysel, tak mu v skutočnosti musíme dať zmysel my. Musíme sa snažiť byť pozitívnymi vzormi pre ľudí a vedieť im dať nádej. Všetci ľudia na svete si zaslúžia pochopenie, empatiu, lásku a nádej. Treba hľadať spôsoby ako bariéry zdolávať a ako si ten život v skutočnosti uľahčiť.

Som vďačný že vďaka reálnemu svetu som spoznal tých správnych ľudí. Že ma tí ľudia svojou dobrotou a ľudskosťou dokážu inšpirovať k tomu aby som sa stále tešiť zo všetkého čo skutočne príde. Najme samotná realita mi ukazuje akých jedinečných a krásnych ľudí som spoznal. Že sú to ľudia plný empatie, pochopenia, ľudskosti, dobroty, lásky a vnútornej sily. Ďakujem každému človeku čo mi ukazuje že svet mimo tej komfortnej zóny je omnoho krajší a lepší. Vždy je lepšie keď môžeme sa niekomu v realite pozrieť do očí a objať ho. Nech to je akékoľvek, tak reálny svet človeka naučí ako si skutočne má vážiť ľudí. Som vďačný za všetky tie priateľstvá ktoré prišli a ukázali mi že všetko v živote sa skutočne dá zvládnuť.

 

Obrazy v ľudskej hlave

Možno sa to môže zdať že je to veľmi nepravdepodobné, ale každý človek môže mať v sebe nejaké spomienky. V hlave sa mu môžu premietať vo forme fotografii, jednotlivých obrazov na ktoré si rád spomína. Presne tento silný moment sa udial vo veľmi emotívnej časti seriálu Mr. Robot kde hlavná postava išla do kina a v jednom okamihu sa zjavilo svetlo. Niekedy si to možno neuvedomujeme, ale keď nad niečím rozmýšľame tak sa to svetlo objaví aj u nás. To svetlo môže byť našou cestou po ktorej máme skutočne ísť. Lebo keď ľudská duša často tápa v tme, tak to znamená že niečo nie je v poriadku. Aj keď tmu vo svojom živote tiež potrebujeme, ale nemôžeme ju vždy vnímať ako negatívny pocit. Naše vnútro musí občas zhasnúť, aby našlo svoj vlastný vnútorný pokoj. Celý náš život je postavený na všetkých obrazoch ktoré máme vo svojej hlave. Predstavujeme si toľko vecí o ktorých ani nečakáme že sa nám skutočne udiali. Niekedy si predstavíme niečo čo by sa nám malo skutočne podariť. Máme sny o ktorých snívame a prajeme si aby sa nám splnili. Často nám to naše podvedomie vraví čo máme urobiť, len často to možno ani neurobíme. Lebo sa vo veľkej miere obávame že sa nám to čo chceme nepodarí. Lebo človek je v hlave nastavený na viacero možných scenárov. Lebo v skutočnosti si my vytvárame všetky tie obrazy v hlave a je iba na nás aké im dáme v skutočnosti farby.

Nezodpovedný raj

Kde nie je žiadna zodpovednosť,

prevláda v ľuďoch čoraz viac sebeckosť,

málokto si prizná že v živote zlyhal,

vo svete masiek som tomu neporozumel,

občas cítim že prestáva fungovať rovnováha,

že v nej sa ľudská duša k zemi rúca,

príliš veľa napätých situácii a zloby,

nikto v živote nikdy nebude bez viny,

hrdinovia s tohto sveta navždy odišli,

prišli iní čo ich myšlienku pochovali,

úprimnosť prestala byť na prvom mieste,

čoraz viac sa v spoločnosti klame,

nie vždy sú cestou radikálne riešenia,

ktoré v skutočnosti vôbec nič neriešia,

príliš veľa výčitiek je v samotnej spoločnosti,

chýba v ľuďoch kúsok skutočnej zodpovednosti,

nezodpovedný raj v ktorom sa ľudstvo raz reálne pozabíja,

ale čoraz viac plamene všetko skutočne pohltia,

prestávame sa vzájomne počúvať a riešime iných,

lebo to máme zaužívame vo svojich predstavách,

ľudia by najradšej chceli mať všetko okamžite,

málokto si niečo v živote skutočne vydrie,

unáhlená doba čoraz viac ničí naše sny,

ťažké je zísť s tej nesprávnej cesty,

na všetko kašlať vôbec nie je riešenie,

mladá generácia má pocit že to tak skutočne je,

zdravý rozum nahrádzajú nevzdelané masy,

nezrelé rozhodnutia ľudstvo dostávajú do záhuby,

sme v pasci s ktorej sa nevieme vôbec dostať,

nechávame sa niektorými ľuďmi slepo viesť,

manipulácia a klamstvá sú dnes na prvom mieste,

ľudom je niekedy jedno že čo sa skutočne stane,

zodpovednosť za problémy dokáže málokto niesť,

ktovie že či sa v živote niečo skutočne napraví,

že či sa niečo v tomto svete skutočne zlepší,

ak chceme žiť v zodpovednom raji,

tak je potrebné aby sme sa k sebe dobre správali,

popieranie reality niektorými politickými predstaviteľmi,

zabúdajú na smutné skutočnosti čo sa v živote skutočne stali,

politici vo svojich prejavoch jeden na druhého nadávajú,

pozornosť od vážnych vecí najradšej odpútavajú,

rozdielnosť názorov tu stále zostáva,

všetko môže zmeniť len jedna jediná voľba,

ľudia zúria čoraz viac a stále je to cítiť,

za zmenu je potrebné zo zdravým rozumom bojovať,

emócie ovplyvňujú spôsob ako veci vnímame,

pravda môže byť niekde v nedohľadne,

ale napriek všetkému sa netreba vzdať,

ukázať že za správne veci sa dá bojovať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stíšenie sa

Všetky emócie ktoré v sebe máme, tak veľmi rýchlo dokážu vyplávať na povrch. Cítim že všetkého v našom živote je priveľa a pravdepodobne treba nájsť spôsob ako utíšiť našu myseľ. Sústredíme sa na veľké množstvo vecí naraz a možno to úplne až tak nezvládame ako si myslíme. Lebo myslíme často čo treba spraviť a málokedy sa vo svojom živote upokojíme. Naše emócie sú čoraz hlučnejšie a je potrebné aby sme ich v sebe utíšili. Rozhádže nás prakticky čokoľvek priam aj nejaká maličkosť. Mnoho ľudí často nevie nájsť východisko a nevedia ako ísť ďalej. Niektorí hľadajú odborníka ktorý by im pomohol a iní ľudia hľadajú pomocnú ruku v človeku ktorému najviac veria. Rozhádže nás politika a rozhádžu aj odlišné názory ľudí. Možno len niekedy treba akceptovať že každý človek môže veci vnímať inak. Každý človek má právo nezaslepene vnímať všetko okolo seba. Potrebujeme do svojho života vniesť viac pokoja a rozvahy. Nesnažiť sa hádať a mať pocit že sa všetko hádkami skutočne vyrieši. Potrebujeme sa viac stíšiť a počúvať hudbu ktorá každého dokáže upokojiť. Robme to čo nás upokojí a čo nás robí šťastnými ľuďmi. Viem ako sa to všetko ľahko hovorí a nie vždy to ide, ale je to potrebné. Upokojiť sa neznamená že človek bude uspokojený z daným stavom. Len človek jednoducho príde na to že koľko vecí v živote nepotrebuje riešiť. Nepotrebuje si zaťažovať hlavu niečím čo nie vždy môže zmeniť. Len je potrebné sa sústrediť na tie správne veci, ktoré každého človeka posúvajú vpred. Potrebujeme v skutočnosti sa zamyslieť, precitnúť, upokojiť a najme naše vnútro skutočne stíšiť. Každý z nás to vnútorné stíšenie potrebuje, aby sme zistili že aj v tichosti a v pokoji sa dá nájsť nejaké správne riešenie.

Cítime to spoločne

Nikdy som si nemyslel že to poviem,

že v tebe skutočné pochopenie nájdem,

občas mám pocit že sme sa mali nájsť,

že sme sa mali už skôr spoznať,

usmievam sa keď ti venujem svoje myšlienky,

pri tebe mám pocit že dokážu prejsť všetky búrky,

viem že si možno s úplne iného sveta,

vďaka tvojmu svetu viem kde je moja vnútorná sila,

cítim že vďaka tebe dokážem mať úsmev na perách,

že tvoje slová mi pomáhajú niesť sa na ramenách,

tvoja čistá duša mi ukazuje že sa oplatí veriť v dobro,

aj napriek tomu že si niekoľko kilometrov ďaleko,

pri tebe všetok vnútorný nepokoj stíchne,

chápeš ma napriek tomu že sa v živote nevyhnem chybe,

úprimnosť ktorá ťa zdobí je pre mňa tou najkrajšou,

najviac vynikáš svojou vnútornou krásou,

naše priateľstvo je už teraz veľmi silné,

nebojím sa že bude aj úprimné,

na mnohých veciach sa dokážeme zhodnúť,

dokážeme jeden druhého vzájomne pochopiť,

som šťastný že si súčasťou môjho života,

že si tak skvelá osoba a nádherná čistá duša.

 

 

 

Vďačnosť

Občas cítim že možno príliš ďakujem ľudom okolo seba, ale viem že je iba jeden človek ktorý si to moje ďakujem skutočne zaslúži. V skutočnosti mojej mamine môžem ďakovať za to že sa množstvo vecí v mojom živote splnilo. Lebo viem že množstvo myšlienok ktoré často som mal v hlave, tak by jednoducho boli myšlienkami. Možno by sa množstvo vecí neuskutočnilo, keby si ich držím v hlave. Množstvo zážitkov sa uskutočnilo len vďaka mojej mamine a kvôli nikomu inému. Často sa môže zdať že za niektoré veci v živote nie som dostatočne vďačný, ale som a robím všetko ako najlepšie viem.

Často v živote je treba nájsť spôsob ako tú vďačnosť do života premietnuť. Ako treba v živote za mnohé veci poďakovať, ale zároveň je potrebné nedovoliť aby to zašlo do extrému. Človek by mal rodine ďakovať za to kým je a že bez tých rodičov by nebol nikde. Mnoho ľudí si myslí že všetko vo svojom živote zvládnu bez rodičov. Ale v skutočnosti aby ich na ceste niekto skutočne usmernil. Mnoho mladých ľudí ešte stále potrebujú tú rodičovskú ruku a zároveň potrebujú oporu. Mnoho ľudí povie svojim rodičom aby neriešili čo sa v ich živote deje.. Problém sa neriešia tým že sa povie slovíčko nerieš alebo nie je to tvoja vec. Nie vždy si ľudia uvedomujú že ich rodičia vychovali a formovali ich do samotnej budúcnosti.

Ja som vďačný že ich okolo seba mám a viem že bez nich by som nebol tým kým som. Možno keby mi nedávali rady a nevystríhali ma pred niektorými vecami nebol by som dobrým človekom. Viem že vo svojom živote často urobím chyby ktoré ma mrzia a ktoré mrzia aj mojich rodičov. Snažím sa robiť všetko aby som vo svojom živote ich nikdy nesklamal, lebo viem že ich nikto v mojom živote nikdy nenahradí. Človek môže mať vo svojom živote množstvo priateľov, ale tí nikdy tú rodinu nenahradia. Stále si to uvedomujem a viem že ich láska voči mne bude nekonečná a bezpodmienečná.

Narozdiel od niektorých ľudí ktorých stretnem v živote tak mi povedia pravdu. Aj keď tá pravda niekedy bolí, ale uvedomím si že im jediným na mne skutočne záleží. Keď vo svojom vnútri cítim že padám tak len oni sú tu skutočne pre mňa. Spoločne s hudbou mi pomáhajú sa dostať cez všetky možné okamihy. Viem že si poviem aké sú veci niekedy ťažké, ale uvedomím si že mnoho ľudí to má oveľa ťažšie. Mnoho ľudí by bolo šťastných keby mali rodičov a v skutočnosti sa o nich starajú cudzí ľudia ktorí im rodičovskú lásku nikdy nenahradia.

Som vďačný za to že mám strechu nad hlavou a že mám domov kde ma niekto skutočne čaká. Mnoho ľudí na svete by si prialo mať taký domov a reálne sú na ulici. Stoja tam smutne a prajú si len to jediné aby im niekto skutočne pomohol. Nie vždy za to že sa ocitli mimo domova reálne aj môžu. Mnohé situácie si jednoducho človek nevyberie a jednoducho sa stanú. Ak aj sa stane že človek za nejakú životnú situáciu môže, tak ho nemožno súdiť. Všetko sa v živote deje z nejakého dôvodu a je na každom človeku ako svoj život uchopí.

V živote je potrebné aby každý človek dokázal byť vďačným. Lebo nielen že to patrí k slušnému správaniu, ale je to aj prirodzenou súčasťou života že za niektoré veci poďakujeme. Ako som vďačný za moju rodinu a za to že mi dali život bez nich by som nebol ničím. Vďaka nim viem že je potrebné v tomto svete potrebné zostať pokorným a normálnym človekom. Lebo si vážim tie hodnoty ktoré do mňa vštepovali a chcem k nim raz viesť aj moje deti, teda ak ich raz budem mať z mojou budúcou potencionálnou partnerkou.

Mojej rodine a ľudom okolo mňa chcem skutočne poďakovať že mám za celé obdobie života tie najkrajšie zážitky. Bez nich by som množstvo krásnych koncertov, podujatí a mnoho iných nádherných vecí čo mi obohatili dušu nezažil. Som vďačný že sú súčasťou môjho života a že všetky moje myšlienky postupne mi pomáhajú zhmotňovať do reálnych činov. Viem že im nikdy nepoviem aby niečo neriešili alebo že niečo nie je ich vec, lebo ja si ich skutočne vážim. Slovíčka ako nerieš alebo nie je to tvoja vec dokáže povedať iba človek bez duše a bez srdca. Ja také slovíčka som nikdy nepoužil a nikdy v mojom živote nebudú mať miesto. Viem že som iný a že sa na svet pozerám odlišne ako iní ľudia, ale som šťastný že v tomto svete žijem. Som vďačný rodičom za to že môjmu životu vždy dokážu dať zmysel a vždy budem robiť všetko preto, aby som im robil radosť. Lebo viem že im na mne záleží a snažia robiť všetko preto aby som sa cítil čo najlepšie.