Archív pre júl 2016

Otvorme si srdcia

29. júla 2016

Žijeme vo svete kde sme prestali rozlišovať že kto je kto a vytvára sa akási nenávisť, ktorú si často odnášajú aj ľudia, ktorí nemôžu za to, ako sa správa iná skupina ľudí. Pomaly už sa ani nerozlišuje že komu treba reálne pomôcť a komu reálne nie. Je to niekedy ťažké sa pozrieť do svojho vlastného srdca a uvedomiť si, že všetci okolo nás sú ľudia a nikto z nás nie je dokonalý. Lebo v dnešnej spoločnosti je ľahké súdiť niekoho, ale málokto sa pozrieť na to, aké je to na druhej strane. Že nie všetci ľudia na svete sú zlí, ako nám ten obraz vytvárajú médiá, vlády a akékoľvek propagandistické články plné zlosti a nenávisti. Nepreplo mi a nešibe mi, len si uvedomujem že tu skrátka chýba zdravý rozum a akýkoľvek správny úsudok. Naša mentalita je nesprávne nastavená a taký potom bude aj obraz spoločnosti v ktorej reálne žijeme. Presne toto je veľký problém, ktorý namiesto jednoty nás rozdeľuje a potom sa prílišne radikalizujeme. Ja vždy budem za to, aby sa ľudom čo sú v reálnych problémoch reálne pomohlo a aby sa pred nimi nezatvárali dvere. My sme kedysi tiež utekali, ale to bola iná doba a vedeli sme sa prispôsobiť veciam čo sa dejú okolo nás. Skrátka najväčší sen ľudí bol odcestovať do západných krajín na ktoré sa tak nadáva a často sa určité veci bagatelizujú. Už čoraz ľudia vidia ako sa slovo utečenec zneužíva na rôzne nenávistné a priam až rasistické prejavy šialencov.

Ja vždy verím že sú ľudia čo aj napriek neľahkému boju si zaslúžia šancu a tým treba pomôcť. Ľudom čo nezneužívajú systém, ale ľudia čo našu kultúru nejako obohatia a pri ktorých si povieme, že sú reálne prínosom pre našu spoločnosť. Naučili sme sa žiť s komunitou ľudí čo majú tmavú pleť a ktorí vedia aj skvele spievať. Skrátka by sme sa naučili aj s ľuďmi čo skutočne utekajú pred vojnou a ktorí sú vojnovými utečencami. To je problém dnešnej spoločnosti že každého utečenca budú nazývať zlým, ale v skutočnosti nikto mu do tváre nevidí. Ja nie som človek čo bude všetkých súdiť podľa seba a nezamyslím sa nad tým, že aj ja nemám dáke chyby, lebo určite mám. Každý má chyby, len málokto si to dokáže reálne priznať a uvedomiť si čomu treba čeliť. Ja vždy budem veriť že v ľuďoch sa skrýva niečo dobré a nebudú všetkých ľudí hádzať do jedného vreca. Všade sú dobrí ľudia, len ich ľudia musia nájsť a uvedomiť si, že možno tá tmavšia rasa sa môže správať lepšie než si všetci myslíme. Skrátka všetky naše pocity čo často prežívame, tak nie vždy ich vieme ovládať a sú často časovanou bombou. To že nesúhlasím s tým aby bol teror, strach a teroristi, tak ešte neznamená že všetkých okolo seba nenávidím. Určite aj ten Ahmed čo môže prísť do Európy, ten pravdepodobne bol silno namotaný na určitú ideu že neveriacich čo nesúhlasia s islamom treba okamžite zabiť a že treba ovládnuť celý svet.

Nikto sa nezamýšľal že v skutočnosti prečo teroristi sa rozhodli ovládnuť svet a nastoliť v ňom chaos. Je to skrátka jednoduché, lebo určité krajiny bombardovali ich štáty a nenažranosť po rope bola omnoho silnejšia než ľudský život v Libyi, Sýrii, Pakistane, Afganistane a priam v celej Afrike. Lebo chuť po zabíjaní civilistov bola silnejšia než boj proti teroristom. Skrátka tým ľudom boli domovy rozbombardované, že jediná možnosť ktorá reálne existovala bola utiecť pred nebezpečenstvom. Ja si neviem predstaviť že čo by urobili ľudia, čo príliš moralizujú nad tým, pravdepodobne by tiež utiekli. Ja by som tiež utiekol, lebo si treba uvedomiť že ten strach o vlastný život je absolútne prirodzený. Skrátka často je prekrúcaná realita že ako sa máme reálne správať voči ľudom čo utekajú pred vojnou. Skrátka nie je riešenie nenávidieť všetkých okolo seba, ale to ešte neznamená že si nebudeme dávať pozor a rozoznávať že kto je kto. Predstavme si že koľko cudzincov na Slovensku reálne žije a dokázali sa reálne prispôsobiť, čo si myslím že to dokáže každý. Ako nie som zástanca toho, aby niekto v našej krajine presadzoval svoju vieru, ale to ešte neznamená že ten človek nemôže porozprávať o tom, ako sa žije v jeho rodnej krajine. Aj keď si myslím že väčšina ľudí čo príde na Slovensko tak naše tradície rešpektuje a my ich rešpektujeme ako ľudí.

Ja rozumiem politikom čo nechcú migrantov, ale pravdepodobne nechcú tých čo by chceli vyťažiť pre seba nejaké výhody. Určite by som bol radšej za vojnových utečencov a kresťanov čo sa rýchlejšie prispôsobia určitej kultúre a zvyklostiam. Rozumiem že ľudia majú strach a môže sa stať že vďaka tomu strachu môžeme byť nejakým spôsobom izolovaný od sveta. Ja by som sa tiež bál, že či sa nestane niečo na mieste, ktoré môže nadobudnúť nebezpečie a pri ktorom sa tí teroristi môžu objaviť. Posledné správy čo boli o teroristických útokoch ukazujú že politika vládnych predstaviteľov skrátka zlyhala na jednom najpodstatnejšom základe. Ten najzákladnejší bod toho celého je bezpečnosť a ochrana občanov, skrátka na tomto to zlyhalo. Skrátka vidíme že ako táto situácia bola podcenená a opäť si to odniesli nevinní ľudia. Teraz už je neskoro polemizovať že kto bol na akom mieste a že či tam bol v nesprávny čas. Skrátka len si treba uvedomiť, že otvárať dvere všetkým nemusí byť vždy tá najšťastnejšia cesta a vedie priam k deštrukcii štátu ako takého. Že s tými ľuďmi čo utekajú, tak prichádzajú aj šialenci s Islamského štátu rozvrátiť celý svet a destabilizovať ho. Skrátka to je ten priamy cieľ, aby sme sa nenávideli medzi sebou a neznášali všetkých okolo seba.

To čo sa udialo vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a v iných krajinách tak proste nebola žiadna náhoda. Aj tie krajiny potom sa idú pomstiť teroristom a nakoniec sa ukáže že to znova schytali civilisti teda muži, ženy, starí rodičia a deti. Môže sa to diať aj iným krajinám, ktoré nenesú vinu na bombardovaní krajín, môže sa to udiať na Slovensku a môže sa to udiať aj v Česku. Ale narozdiel od tých krajín Slovensko aspoň nepôjde bombardovať Sýriu, Líbyu alebo po prípade Afriku, ale je možné že budú asistovať v boji proti terorizmu. Lebo my by sme mali v prvom rade pomôcť sebe a potom dokážeme pomôcť aj iným. Skrátka nikto nebude ľudský na povel, ale preto, lebo človek sa narodil s ľudskosťou v srdci. Ja si myslím že každý človek dokáže pomôcť a otvoriť svoje srdce, ak má na to reálne možnosti a finančné prostriedky. Skrátka humanita sa nedá vykonávať na povel, že príde niekto kto zatlieska a budeme sa chovať ako pajáci na gumičke. Určite by človek nemal prestať pomáhať a nechať sa odradiť hlúpymi rečami. Ale určite by človek mal odlišovať a nehádzať všetkých do jedného vreca. Skrátka je ľahké súdiť situáciu v ktorej sme reálne ani neboli, ale aj napriek tomu si musíme urobiť nejaký ten názor. Nechceme ale skrátka tiež máme právo sa inteligentne a vecne vyjadriť ak je niekde reálny problém.

Nebojme sa otvoriť dvere inakosti, ale určite buďme v strehu. Ja viem že všetci ľudia sú vo svojej podstate dobrí a báť sa niečoho čo človek nepozná  sa dá pochopiť. Tiež nesúhlasím aby tu dakto nosil burky a aby šíril strach, ale som za to, aby skrátka na každého bol spravodlivý meter. Aby sa nikto nemohol sťažovať že ten má tamto a že tento má hento, skrátka musí fungovať rovnováha. Len často si musíme uvedomiť, že nie tí čo utekajú môžu za to, čo sa reálne deje vo svete. Skrátka vinu na tom všetkom nesú politici, nadnárodné korporácie a mimovládne organizácie platené zo zahraničia. Aj keď nemyslím že všetky mimovládky nesú na tom vinu, ale určité áno a potom miestami aj utečencov navnadili že majú otvorené dvere do sveta a ukázalo sa to ako nesprávny krok. Začali zlyhávať azylové kontroly a pomaly ani nevieme že kto je kto a potom si pustíme medzi seba aj teroristu. Majme otvorené srdce a nenechajme si ho niečím skaziť, ale stále si uvedomme že či toto všetko dokážeme zvládnuť. A ku moslimom len toľko, že ja nemám nič proti nim, stále verím že sú medzi nimi dobrí ľudia ktorí nie sú až tak ovplyvnený koránom a islamom. Že tí ľudia napriek všetkému nebudú zabíjať ľudí čo nesúhlasia s ich náboženstvom. Ale nebudem rozdeľovať ľudí na tých čo sú umiernený a na tých čo sú radikálny. Lebo to je také rozdeľovanie ako keď sa biela rasa rozdeľuje na tú tmavú rasu a potom sa zbytočne rozdeľuje spoločnosť.

Čo som chcel týmto povedať, tak je to, aby sme nemali predsudky voči všetkému. Máme právo vyjadriť svoj názor, ale nevyjadrovať ho formou nadávok a nejakých iných vulgárnych slov. Tak ako vieme dať šancu ľudom vo svojom okolí, tak dajme šancu aj ľudom čo potrebujú pomoc. Ale najprv pomáhajme sebe, povzbudzujme sa a nedovoľme aby nás premohla nenávisť. Nehádajme sa medzi sebou ako politici v parlamente, ale hľadajme riešenia ako zlepšiť tento svet, lebo viem že tieto riešenia sú. Ak sa niečoho bojíme, tak sa to naučme vecne vysvetliť a nemať zbytočné výhovorky, lebo toto môže byť naša slabina. Skrátka nehľadajme stále len to čo nás v spoločnosti môže len rozdeliť, ale to čo nás môže reálne spájať. Skrátka nebojme sa otvoriť srdce a uvedomiť si, že nie všetko okolo nás je skutočné zlé, ako nám to daktorí tak s vervou opisujú. Len si to prílišne pripúšťame a potom na základe toho veci zovšeobecňujeme všetko ostatné. Som za spravodlivosť na tomto svete a za to, aby sme odlíšili čo je skutočným zlom vo svete. Lebo iba takto zistíme že kto je dobrý a kto naopak je zlý. Iba takto si dokážeme utriediť určité myšlienky v hlave a povedať si, že kde je skutočná pravda. Len všetko je v našej mentalite a v tom aký reálne zaujmeme svoj reálny postoj a že či ten postoj je správny ukáže až čas. Každý človek má možnosť aby vedel reálne odlíšiť čo je problém a čo problémom naopak nie je.

Územie ovládané Talibanom v Afganistane sa opäť zväčšilo

29. júla 2016

V rukách alebo pod vplyvom extrémistov je 36 okresov a ďalších 104 je „v ohrození“.

Militantné hnutie Taliban získalo v Afganistane pod svoju kontrolu ďalšie územia. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy dozorného orgánu americkej vlády pre obnovu Afganistanu (SIGAR), informovala agentúra DPA.

V dokumente, opierajúcom sa o americké vojenské zdroje, sa píše, že zatiaľ čo ešte koncom januára bolo pod kontrolou vlády 70,5 percenta zo 407 okresov, konca mája to bolo len 65,6 percenta.

V rukách alebo pod vplyvom extrémistov je 36 okresov a ďalších 104 je „v ohrození“.

Násilie v Afganistane prudko vzrástlo od ukončenia bojovej misie NATO v decembri 2014. Vlani v bojoch s Talibanom padlo 7000 afganských policajtov a vojakov a 14.000 ďalších utrpelo zranenia, uvádza sa v správe.

Organizácia Spojených národov začiatkom tohto týždňa oznámila, že od januára do júna bolo v Afganistane zabitých alebo zranených 5166 civilistov; to je o štyri percentá viac ako v rovnakom období minulého roka. Každá obeť v tejto štatistike bola potvrdená z troch nezávislých zdrojov.

zdroj: aktuality.sk

Dva svety

25. júla 2016

Každý v živote máme dva svety,

jeden je pozitívny a druhý negatívny,

stále rozoznávame čo je správne,

niekedy niečomu ani nerozumieme,

na jednej strane veríme ľudom,

ale na tej druhej sme si prešli sklamaním,

máme ľudí čo sú naši kamaráti,

ale bojíme sa že budeme plný bolesti,

tešíme sa keď máme s kým rátať,

ale sú ľudia čo nám to môžu zrátať,

každý má niečo čo by rád povedal,

ale vo vnútri by to najradšej v sebe udržal,

každý verí že je v živote niečo pozitívne,

ale cítime že sme fakt vo vojne,

jeden svet je plný lásky,

ten druhý je plný nenávisti,

ľudia čo sa k nám správajú milo,

nerozoznávame či majú v sebe zlo,

všetci chceme žiť v lepšom svete,

v ktorom nás nikto reálne nezabije,

kde bude skutočne mier a láska,

kde pokrytectvo nebude mať viacej miesta,

musíme veriť že všetko bude lepšie,

že všetko čo je ťažké nejako zvládneme.

 

 

 

 

Nemci cvičia 100 sýrskych migrantov, aby mohli pomáhať pri obnove Sýrie

24. júla 2016

Nemecká armáda v rámci pilotného projektu poskytuje výcvik viac ako stovke sýrskych migrantov. Inštruktori cvičia Sýrčanov na civilné úlohy, ktoré by mohli vykonávať po skončení vojenského konfliktu v Sýrii.

V rozhovore pre dnešné vydanie novín Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) to uviedla nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová.

“Naša predstava je, že sa jedného dňa vrátia naspäť do Sýrie a budú pomáhať pri jej obnove,” povedala ministerka pre FAZ. Výňatky z rozhovoru boli zverejnené v sobotu ešte pred jeho dnešným publikovaním, informovala agentúra Reuters.

Migrantov zapojených sú do projektu školia v rôznych oblastiach, ako sú technológie, medicína či logistika. Leyenová neuviedla, či sa počíta s rozšírením programu aj na väčší počet sýrskych utečencov žijúcich v Nemecku.

Podľa ministerky by sa Nemecko mohlo po normalizácii situácie v Sýrii podieľať aj na výcviku tamojších bezpečnostných síl.

zdroj: aktuality.sk

Hektický svet

21. júla 2016

Udialo sa strašne veľa udalostí a vecí na ktoré sa ťažko reaguje. Človek už ani nevie ako sa má k tomu reálne postaviť a ako tomu čeliť. Celý náš život je o tom, že niečomu čelíme a je na nás prakticky, ako sa dokážeme s tým reálne vyrovnávať. Ja tiež prakticky si uvedomujem že čelím určitým životným situáciám, uvedomujem si že určité veci majú na mňa veľký vplyv. Vnútorne stále som sám sebou a vždy beriem určité veci s nadhľadom a zasmejem sa nad nimi. Aj napriek tomu že žijeme prakticky unáhlenú dobu, kde ten čas ide šialene rýchlo  tak si asi málo niektorých vecí užívame. Sme dennodenne obklopený správami čo sa deje vo svete a prakticky nejako sme začali žiť v strachu a neistote. Niekedy by sme si mali uvedomiť že svet nie je iba o samej negativite a o tom čo je zlé. Je veľa dobrých ľudí čo sa snažia tento svet k lepšiemu, snažia sa našu krajinu reprezentovať vo svete. Snažia sa vyzdvihnúť Slovensko či v športe alebo v nejakej inej činnosti v ktorej vynikajú. Skrátka sú to uvedomelí ľudia čo sa neboja veci pomenovať a majú srdce na správnom mieste. Náš svet je príliš hektický a je na čase aby sme niekedy dokázali spomaliť a nájsť si čas jeden pre druhého. Tu nejde len o komunikáciu dvoch ľudí, ale celkovo sa zamerať na veci ktoré sú pre nás skutočne dôležité. Skrátka si musíme uvedomiť že naše ľudské hodnoty sú zakorenené v našom srdci a nikde inde, len tam. Skrátka si musíme uvedomiť že toho zla a nenávisti je vo svete až príliš. Mne už pomaly býva až zle od žalúdka a s tých správ ma maximálne rozbolí brucho. Ja viem že aj týmto správam treba čeliť, lebo nás upozorňujú na to, na čo si máme dávať v živote pozor. Ale už je tých správ a tých strašných obrázkov ako niekomu odtínajú hlavu príliš veľa a ťažko sa mi to vstrebáva. Prílišne myslíme na veci, čo sa mne potvrdilo už viac krát a potom sa ani nevieme poriadne odreagovať. Niekedy by fakt stačilo si pustiť nejakú hudbu, prečítať knihu, pozrieť seriály a filmy, ísť na nejaký koncert a festival, skrátka sa vnútorne upokojiť. Uvedomiť si, že nie všetci ľudia sa hrajú na milučkých, ale že niektorí takí reálne sú.

Povýšme lásku nad nenávisťou a násilím

19. júla 2016

Dnes bude pravdepodobne niečo kratšie, lebo sú veci na ktoré sa nedá napísať veľa slov. Neviem si niekedy vysvetliť že kam sme sa to dostali a akým smerom reálne smerujeme. Preferujú sa všelijaké hodnoty, ale nie hodnoty na základe ktorých by sme si uvedomili kým reálne sme. Že či sme ľudia čo sa okamžite podvolia strachu alebo sme ľudia čo voči tomu strachu bojujú a poukazujú na tom že niečo nie je správne. Áno povedzme si pravdu pravdepodobne je to naozaj tou dobou a tým že veci čo sa dejú vo svete nás ovplyvňujú. Ja by som klamal, keby poviem že nás to neovplyvňuje a že sa nás to netýka. Len vieme že nemôžeme strkať hlavu pri prvom jasnom probléme, ale je dôležité určité veci jasne pomenovať. Najväčší problém ľudí je v tom, že pomenujú v politike len jeden problém, ale v skutočnosti politika ako celok je problém. Riešia len to že má niekto extrémistickú minulosť a ešte si tým nahrávajú nejaké plusové body u verejnosti. Plus k tým hodnotám dodám toľko, že určite radšej sa budú preferovať plagátiky s nápisom Vitajte utečenci alebo nejaké prečiarknuté nacistické hákové kríže. Rieši sa to že niekto nenávidí alebo priam nesúhlasí s multikulturalizmom ku ktorému má jednoznačný postoj. Celá nenávisť sa zvrhla na to, že tí čo poukazujú na problémy sveta, tak sú vlastne xenofóbovia, extrémisti a rasisti. Takže v skutočnosti, ten čo sa bojí o svoj život tak je rasistom, xenofóbom. Ja nemám problém pomenovať veci a keď z niečím nesúhlasím, tak to neznamená že musím byť extrémista alebo rasista. Celé to nálepkovanie spoločnosti je tak pritiahnuté za vlasy, že radšej sa budú ľudia deliť na tábory extrémistov, Smerákov, Matovičovcov a SaSkárov. Som smutný s toho že nenávisť a násilie sú na prvom mieste pred ľudským životom a zdravým rozumom. Reagujem tak v rámci teroristických útokov kde prichádzajú ľudia o život. Skrátka rasová nenávisť nie je na strane tých čo sú obeťami, ale na strane tých čo útočia. Nie aby sa uzatvárali hranice, ale ešte čoraz viac ľudom hrozí reálne nebezpečenstvo a nikto z nás ani nevie že na akom mieste. Ľudia samozrejme všetko zľahčujú, obhajujú ľudí čo robia zle a nevedia rázne povedať kto to má na svedomí. Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, ešte ktorá krajina bude na zozname Praha alebo Slovensko. Ešte čo sa musí stať, aby si ľudia uvedomili že všetko čo sa deje vo svete skrátka nie je v poriadku. Najväčší paradox je že ku všetkému čo sa stane, tak sa priznáva Islamský štát. Takže je to jasný znak toho že islam a akékoľvek násilie tu nemá žiadne miesto. Ja nemám problém s tým ak na Slovensko prídu ľudia čo majú usporiadané hodnoty a vtedy je jedno akej sú národnosti a rasy. Len ľudia nechcú násilie, strach a to aby im dakto vnucoval nejaké hodnoty, ktoré by do našej spoločnosti nesedeli. Nikto nechce žiť v spoločnosti kde sa ľudia budú zabíjať medzi sebou. Všetci chceme žiť vo svete kde láska vyhrá nad nenávisťou, pokrytectvom, falošným humanizmom a násilím. Určite sa nebojme ľudom pomáhať, ale skutočne rozlišujme čo je správne a čo nie, lebo iba takto rozoznáme skutočnú hodnotu života.

V Británii poznajú čas odchodu z EÚ

14. júla 2016

Spojené kráľovstvo formálne opustí Európsku úniu zhruba v decembri 2018.

Napísal to na blogu minister pre brexit David Davis. Článok 50 Lisabonskej zmluvy o reforme EÚ chce Londýn aktivovať už na konci tohto roku. Davisov pohľad na výstupné rozhovory sa zhoduje s predstavami premiérky Theresy Mayovej. Už skôr vyhlásila, že aktiváciu článku neočakáva pred koncom tohto roka.

Podľa Davisa si prípravy vyžiadajú určitý čas. „Celý proces by mal byť dokončený tak, aby mohol byť článok 50 spustený pred koncom tohto alebo na začiatku budúceho roka,“ napísal.

Do decembra 2018 tak očakáva formálnu odluku od Únie. V roku 2020 pred parlamentných voľbami budú podľa neho konzervatívci schopní ukázať voličom prvé úspechy hospodárstva, ktoré budú zamerané na globálne obchodovanie.

Londýn čaká spory v rokovaniach

K otázke prístupu na jednotný úniový trh Davis uviedol, že by bolo ideálne, keby Británia pokračovala s Úniou v bezcolnom obchodovaní. Osobne to považuje za pravdepodobné. Hoci očakáva, že vyjednávania budú sprevádzať spory.

„Hneď ako európske krajiny zistia, že sa v otázke kontroly našich hraníc nechystáme ustúpiť, budú chcieť rokovať podľa svojich vlastných záujmov,“ predpokladá Davis.

Predstavitelia EÚ vyhlasujú, že Londýn si môže prístup na jednotný trh udržať len vtedy, ak bude súhlasiť s jeho štyrmi piliermi: slobodou pohybu ľudí, služieb, tovaru a kapitálu. To sa však vylučuje s predpokladaným obmedzením migrácie do Británie.

Čaká sa na kreovanie vlády

Británia sa neponáhľa s „rozvodovým procesom”. Agentúra Reuters citovala slová doterajšieho šéfa britskej diplomacie a nového ministra financií Philipa Hammonda, ktorý dnes povedal, že Británia ešte nerozhodla o tom, kedy aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, aby tak umožnila oficiálny proces odchodu krajiny z EÚ.

Hammond na otázku rozhlasovej stanice LBC, či vláda aktivuje článok 50 do konca roka, uviedol, že najskôr treba počkať na ukončenie procesu vytvárania novej vlády a keď budú všetci členovia kabinetu vymenovaní, nový tím „si sadne a začne diskusie o stratégii rokovaní” s EÚ.

Priznal, že rozhodnutie voličov zahlasovať za brexit predpokladá aj to, že Británia opustí jednotný trh EÚ, pričom Londýn bude musieť vyrokovať novú dohodu o prístupe na európsky trh, už len v postavení “blízkych susedov a obchodných partnerov”.

Lídri EÚ čakajú na rozhodnutie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na svojom účte na Twitteri uviedol, že brexit vytvoril novú situáciu, na ktorú musia Spojené kráľovstvo a EÚ čo najskôr reagovať. „Teším sa na oznámenie vašich zámerov na túto tému,” uviedol Juncker na adresu premiérky.

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa rovnako na novú vládu v Londýne obrátil s výzvou na prejavenie „usilovnosti”. „Otázka lídrov už bola vyriešená, teraz očakávam, že začneme rýchlo pracovať na obnovení stability,” uviedol Schulz. Šéf europarlamentu patrí medzi zástancov čo najrýchlejších rokovaní o podobe odchodu Británie z EÚ.

K vyhláseniam sa pridal aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý chce s novou britskou premiérkou nadviazať “plodné pracovné vzťahy” a ktorý vyjadril nádej, že ju čo najskôr privíta v Bruseli.

zdroj: aktuality.sk

Bitie občanov za názor

13. júla 2016

Nie je jediný článok kde by som sa nevyjadril k politike a celkovo k systému ako takému. Ale myslím si, že v tejto chvíli je to viac než potrebné. Ešte som sa nikdy nestretol s tým aby verejný činiteľ niekoho napádal za to, že sa voči nemu nejako vyjadrí a že s tým človekom v niečom nesúhlasí. Treba si uvedomiť že nielen polícia je verejným činiteľom, ale aj úradníci, notári, prokuratúra, prezident a každý kto plní nejakú funkciu vo verejnej službe. Treba si uvedomiť že títo ľudia sú často chránený imunitou a nemôžu byť trestne stíhateľný. Najväčší paradox v našom štáte je vyjadriť názor na človeka čo pracuje ako verejný funkcionár. Najme by som sa zameral na to, že ako sú v skutočnosti chránení politici. Že za svoje kroky nemôžu byť stíhaný, lebo ich chránia zákony a samozrejme aj samotná Ústava Slovenskej republiky. V rámci tej ústavy sa potom čudujeme že prečo v tomto štáte nič nefunguje a že v ňom vládnu len zlodeji v saku a kravate. Treba si uvedomiť že politici ešte stále majú imunitu a že stále ich nikto nemôže zatknúť. Teda to v konečnom dôsledku znamená, že polícia v skutočnosti nemôže spraviť nič a nie preto nemôže, ale preto že im to zákony nedovolia. Lebo zákony čo sú v ústave skrátka nepustia a jediný kto bude mať skutočný problém bude mať občan, lebo vyjadrí svoj názor.

V posledných týždňoch sa rieši len jedno ako odvolať Fica a Kaliňáka nielen za kauzu Bašternák, ale celkovo aj za iné kauzy, ktoré nie sú v médiách toľko prezentované. Treba si uvedomiť že nielen koalícia spravila chybu, že zablokovala schôdzu o odvolávaní, ale že aj opozícia má na tom tiež svoj podiel viny. Skrátka sa Národná rada zmenila na jeden veľký chliev v ktorom začali vládnuť chaos a anarchia. Namiesto riešenia skutočných problémov, tak sa len hádajú a neprinášajú žiadne reálne riešenia. Mala by sa riešiť aj Gorila, Sasanka, odpočúvanie poslancov a iné kauzy, ktoré možno sú pravdepodobne zametené pod koberec. Najväčší paradox je že tí čo sa nezaujímajú o vlastný štát a o to že kvôli tomuto režimu sa ľudia zabíjajú, tak si myslím že politici sú odtrhnutý od reálneho sveta. Rieši sa fašizmus čo bol v minulom storočí na čele s holokaustom, ale nerieši sa čo sa deje teraz. Nerieši sa to ako našim ľudom reálne pomôcť, skrátka nemajú čo jesť a spia pod mostom, stávajú sa s nich bezdomovci. Či je to ich vinou alebo za to môže niekto iný, tak to musí každý posúdiť sám. Niektorí ľudia majú sotva len na základné potreby toho čo si môžu reálne kúpiť.

Súčasné protesty ktoré sa dejú pred Bonaparte, tak reálne nevyriešia nič. Je to skrátka len obyčajná komédia kde ľudia vytiahnú kartičky a v skutočnosti sa nevyrieši nič. Ak by sa určitá zmena stala, tak by do vlády prišiel ďalší zlodej čo by sa reálne ešte nenabalil. Tým že sa odvoláva minister alebo premiér, tak maximálne sa môže stať čokoľvek a priam aj rozpad vlády. Ale neviem si predstaviť, čo by robila naša opozícia keby je v koalícii, ale pravdepodobne by štekali po sebe ako taká svorka psov. Skrátka len vrčia, štekajú, ale v skutočnosti nikoho neuhryznú a všetci vieme ako to reálne je. Môžu prekladať zákony, ale aj tak všetko čo vymyslia, tak reálne do druhého čítania neprejde. Neprejde to nielen preto že opozícia má slabé argumenty k daným zákonom čo chcú predkladať, ale aj preto lebo koalícia má skrátka väčšinu, teda že je ich viac než opozičných poslancov. Najme posledný protest ukázal že politik je schopný napadnúť aj obyčajného občana čo mu povie pravdu a tú pravdu reálne ani nevie uniesť. Teda keby obyčajný človek napadne politika ktorý je verejný činiteľ, tak maximálne toho človeka predvolajú na políciu čo sa reálne môže stať a politikovi sa nič nestane. Ak si niekto vypočuje že je fašistický hajzel alebo že je zlodej čo kradne v štáte,  tak by mal krotiť svoje emócie. Tak potom načo dostal politik mandát od ľudí, keď tým ľudom pleskne facku za nadávku alebo celkovo za názor.

Politik by mal ako verejne činná osoba strpieť všetko, nielen pozitívny názor by mal prijať, ale mal by prijať aj ten názor čo bude kritický voči jeho osobe. Ja sa niekedy čudujem že politici čo nadávajú Kotlebovcom do fašistov, že tiež nedostali facku od nich. Ja si neviem predstaviť že aké by to bolo, keby nejaký občan povie politikovi že je zlodej, tak čo urobí pravdepodobne mu tiež dá facku, buď na ľavé líce alebo na pravé líce. Ja sa naozaj zamýšľam nad tým že či človeka už nebudú napádať už aj za to že sa usmieva a že má dobrú náladu, lebo v našom štáte je naozaj možné všetko a aj tie najbizardnejšie veci. Politici by mali zniesť aj nepríjemné otázky médii, možno tiež nie som nejako zástanca médii, ale tiež si skrátka robia svoju prácu a snažia sa ľudí reálne informovať že čo sa deje nielen v politike, ale tak celkovo vo svete. Najväčší problém v našom štáte je, že sa v ňom všetko toleruje a potom sa nemôžme čudovať že sú v ňom samí podvodníci. Podvodníci a najväčší oligarchovia čo sa tešia s toho že môžu okrádať náš štát a ešte majú ochranu.

Ja sa potom nebudem čudovať ľudom keď raz ľudia vyjadria svoju nespokojnosť s tým že prídu do ulíc s roxorovými tyčami. Lebo tí ľudia budú v práve a celkovo ľud má právo byť naštvaný a nasrdený, lebo ja by som bol pravdepodobne tiež a iné by to nebolo. Aj keď samotné násilie neschvaľujem, ale vláda by sa mala báť svojho ľudu už len preto, lebo si ju ten ľud zvolil a oni skrátka sklamali.  Sklamali svojimi sľubmi ako zmenia všetko v prospech ľudí a tieto kecy počúvame 26 rokov, teda od samotnej nežnej revolúcie.  Ak niekto bude chcieť niečo zmeniť, tak o budú nazývať fašistom alebo extrémistom. Nacionalizmus ako ho poznáme a aký je dnešnej podobe,  tak ho odsudzuje veľká časť politickej špičky na čele s koalíciou a opozíciou. Vlastenectvo sa vníma ako niečo zlé a patriotizmus je presne podobný problém. Ak má rád niekto svoju zem, tak by ľudí nemali za to odsudzovať a ja tiež mám rád svoju zem.  Ja si vážim ľudí čo sa snažia nejako reprezentovať Slovensko a robí svojej krajine dobré meno. Majú môj veľký obdiv že sa nevzdali vecí za ktoré reálne bojovali. Skrátka v SaSke určití ľudia ukázali svoju pravú tvár a najme pán Osuský ktorý fyzicky napadol Vaskyho len za to, že mu povedal že je fašistický hajzel a ktorý miestami poukazoval na to, že tento režim núti ľudí páchať samovraždy a je to smutná pravda, ktorú žiaľ politici nechcú počuť alebo im to ich duševná slepota a hluchota nedovoľuje.

Plus ešte pán Danko chce zmeniť fungovanie celého parlamentu čo sa zjavne určitým stranám skrátka nepáči. Z niektorými zmenami súhlasím a z niektorým nie, skrátka nie som jeho zástanca. Najzásadnejšou novelou v parlamente by mal byť Etický kódex ktorý by mal upravovať určité pravidlá akoby sa mali správať ľudia, teda všetci bez rozdielu vrátane politikov. V skutočnosti keby obyčajný občan strelí politikovi facku, tak ho ešte za to zavrú a politik keby dá dakomu facku, tak je to vlastne v poriadku a ešte mu za to aj zatlieskajú. Treba si uvedomiť že demokracia by mala stáť na dvoch veciach a tie sú pre nás zásadné. Ako raz povedal vo svojom výroku Masaryk že základ samotnej demokracie tvorí verejná kontrola a slobodná kritika. Skrátka človek musí zniesť kritiku a je jedno či je v politike alebo nie. Ja tiež neraz znesiem kritiku, keď mi niekto povie, že v určitých veciach nemám pravdu a jediné čo mi ostáva je sa nad tým povzniesť. Človek čo ide do politiky musí rátať s tým, že bude vystavený tlaku okolia, novín a miestami aj televíznym diskusiám. Televízne diskusie ukážu že ako je politik reálne zdatný a že či sa dokáže pred verejnosťou nejako obhájiť. Najme si treba uvedomiť že medzi verejným činiteľom a ústavným činiteľom je veľký rozdiel. V tom prvom prípade je verejný činiteľ osoba ktorá pracuje ako verejný funkcionár alebo úradník, ktorý je vo verejnej službe tým pádom čelí samotnej verejnosti, teda môžu to byť aj ďalší ľudia či to je notár, sudca, prokurátor, prezident a ďalší. Ústavný činiteľ je osoba ktorá plní právomoci v zmysle pravidiel ústavy či je to prezident, vláda, súdy, úrady, poslanci VÚC (Vyšší územný celok).

Keď tak sledujem dianie, tak si uvedomujem že tu niečo v našom štáte zlyháva. Zlyhávajú politici, súdy, polícia a najme náš ústavnodarný a zákonodarný orgán teda Národná rada, tam sa dejú všetky tie najzásadnejšie rozhodnutia ktoré nám buď zlepšia život alebo nám to zhoršia. Všetky tieto veci píšem, lebo reálne všetko zo všetkým súvisí a tvorí to určitú mozaiku. Človek si povie že ho nezaujíma politika, ale v skutočnosti tá politika ovplyvňuje životy nás všetkých. Naše zákony tiež ovplyvňujú chod celého sveta a tak veľmi, že postupne viac prevažuje byrokracia než naše národné cítenie. Preto často sú ľudom podkopnuté nohy, že jedinú možnosť ktorú majú je utiecť zo Slovenska a neutekajú preto že sú zbabelci, ale preto, lebo nemajú dobré podmienky na život. Treba si uvedomiť že človek by nemal mať len nejaké povinnosti voči štátu, ale štát by mal reálne obhajovať jeho práva. To je paradox že ľudia sa skôr starajú o štát, než štát sa stará o nich. Človek má strašne veľa záväzkov voči štátu musí chodiť na úrad práce, musí vybavovať daňové priznania, platiť dane, platiť koncesionárske poplatky dokonca aj tí čo nemajú televíziu ( ľudia zo zdravotným postihnutím ich neplatia a sú oslobodení), človek odvádza dane do štátu prakticky zo všetkého čo si človek kúpi. teda DPH (daň z pridanej hodnoty). Najme si treba uvedomiť že všetko zo všetkým súvisí a každý to môže chápať inak. K záveru by som chcel dodať toľko, že ľudia by s nemali báť vyjadriť svoj názor. Ľudí netreba trestať za to že využijú formu verejnej kontroly a slobodnej kritiky, lebo tí ľudia dali tým politikom mandát a podľa toho by sa mali politici správať.

Maják nádeje

5. júla 2016

Každý v niečo skutočne verí,
verí že sa jeho sen naplní,
nie je všetko v živote stratené,
len je na každom či spraví niečo dobré,
vždy treba veriť že sa zázraky udejú,
že ľudia budú stáť pri sebe po boku,
vždy sa nájde to svetlo na konci tunela,
len nás k nemu musí priviesť viera,
viera v to že nie je všetko iba tmavé,
ale že všetko čo vidíme bude farebné,
že strach porazíme a prerazíme bariéry,
ktoré budujú v nás tie najsilnejšie mantinely,
keď pustíme do svojho života dobro,
tak zlo nebude mať v našom živote žiadne miesto,
keď sa zasvietia svetlá plné nádeje,
prekročíme kúsok s tej krásnej aleje,
veríme že mier je jediná životná cesta,
ako si uvedomiť že kde je naša ľudská cena,
nedovoľme aby nás niečo skutočne porazilo,
lebo po každej búrke bude postupne slnko,
keď sa všetko okolo nás rozprestrie,
tak budeme postupne vidieť maják nádeje,
nádej prebije všetku temnotu okolo nás,
vieme že pri kráčaní nebudeme mať zlomený nos,
že jediná nádej ktorú máme je vkročiť do svetla,
vtedy si uvedomíme že je to naša druhá šanca.

Nehanbime sa za seba

2. júla 2016

Sú veci čo treba povedať,
na ktorých sa bude chlieb lámať,
každý človek je tým svetlom,
čo za sebou spraví svet lepším miestom,
nič sa nemôže diať bez nejakej príčiny,
všetko čo sa deje je súčasťou karmy,
každému sa všetko postupne vráti späť,
pred problémom nemôže nikto utiecť,
aj keď občas sú také myšlienky,
ktoré nás môžu vyviesť s cesty,
myslíme si že koľkým veciam reálne rozumieme,
ale potom prídeme na to že stojíme na tenkom ľade,
vždy budeme bojovať s vnútornými komplexami,
že budú ľudia riešiť naše chyby z minulosti,
budú riešiť to ako vyzeráme a to prečo sme pri sebe,
treba si uvedomiť že nie každý za to reálne môže,
každý z nás vedieme v živote vlastný boj,
nikto z nás nie je a nebude žiadny stroj,
všetci vieme používať správne rozum,
nedovoľme aby nás zlomili vďaka predsudkom,
každý si môže myslieť čo chce na čo má právo,
je len na nás aby nás to duševne nezasiahlo,
máme chvíle kedy chceme byť radšej sami,
popremýšľať nad vecami aby sme mali pokoj v duši,
veciam čo sa dejú v našom živote treba dať čas,
každý v živote má ten svoj poradný hlas,
nedovoľme aby sa nám niekedy niekto smial,
človeku ktorý našu krásnu dušu ešte nespoznal,
nehanbime sa za to aký v skutočnosti sme,
v každom človeku drieme to dobré a láskavé srdce.