Žijeme vo svete kde sme prestali rozlišovať že kto je kto a vytvára sa akási nenávisť, ktorú si často odnášajú aj ľudia, ktorí nemôžu za to, ako sa správa iná skupina ľudí. Pomaly už sa ani nerozlišuje že komu treba reálne pomôcť a komu reálne nie. Je to niekedy ťažké sa pozrieť do svojho vlastného srdca a uvedomiť si, že všetci okolo nás sú ľudia a nikto z nás nie je dokonalý. Lebo v dnešnej spoločnosti je ľahké súdiť niekoho, ale málokto sa pozrieť na to, aké je to na druhej strane. Že nie všetci ľudia na svete sú zlí, ako nám ten obraz vytvárajú médiá, vlády a akékoľvek propagandistické články plné zlosti a nenávisti. Nepreplo mi a nešibe mi, len si uvedomujem že tu skrátka chýba zdravý rozum a akýkoľvek správny úsudok. Naša mentalita je nesprávne nastavená a taký potom bude aj obraz spoločnosti v ktorej reálne žijeme. Presne toto je veľký problém, ktorý namiesto jednoty nás rozdeľuje a potom sa prílišne radikalizujeme. Ja vždy budem za to, aby sa ľudom čo sú v reálnych problémoch reálne pomohlo a aby sa pred nimi nezatvárali dvere. My sme kedysi tiež utekali, ale to bola iná doba a vedeli sme sa prispôsobiť veciam čo sa dejú okolo nás. Skrátka najväčší sen ľudí bol odcestovať do západných krajín na ktoré sa tak nadáva a často sa určité veci bagatelizujú. Už čoraz ľudia vidia ako sa slovo utečenec zneužíva na rôzne nenávistné a priam až rasistické prejavy šialencov.
Ja vždy verím že sú ľudia čo aj napriek neľahkému boju si zaslúžia šancu a tým treba pomôcť. Ľudom čo nezneužívajú systém, ale ľudia čo našu kultúru nejako obohatia a pri ktorých si povieme, že sú reálne prínosom pre našu spoločnosť. Naučili sme sa žiť s komunitou ľudí čo majú tmavú pleť a ktorí vedia aj skvele spievať. Skrátka by sme sa naučili aj s ľuďmi čo skutočne utekajú pred vojnou a ktorí sú vojnovými utečencami. To je problém dnešnej spoločnosti že každého utečenca budú nazývať zlým, ale v skutočnosti nikto mu do tváre nevidí. Ja nie som človek čo bude všetkých súdiť podľa seba a nezamyslím sa nad tým, že aj ja nemám dáke chyby, lebo určite mám. Každý má chyby, len málokto si to dokáže reálne priznať a uvedomiť si čomu treba čeliť. Ja vždy budem veriť že v ľuďoch sa skrýva niečo dobré a nebudú všetkých ľudí hádzať do jedného vreca. Všade sú dobrí ľudia, len ich ľudia musia nájsť a uvedomiť si, že možno tá tmavšia rasa sa môže správať lepšie než si všetci myslíme. Skrátka všetky naše pocity čo často prežívame, tak nie vždy ich vieme ovládať a sú často časovanou bombou. To že nesúhlasím s tým aby bol teror, strach a teroristi, tak ešte neznamená že všetkých okolo seba nenávidím. Určite aj ten Ahmed čo môže prísť do Európy, ten pravdepodobne bol silno namotaný na určitú ideu že neveriacich čo nesúhlasia s islamom treba okamžite zabiť a že treba ovládnuť celý svet.
Nikto sa nezamýšľal že v skutočnosti prečo teroristi sa rozhodli ovládnuť svet a nastoliť v ňom chaos. Je to skrátka jednoduché, lebo určité krajiny bombardovali ich štáty a nenažranosť po rope bola omnoho silnejšia než ľudský život v Libyi, Sýrii, Pakistane, Afganistane a priam v celej Afrike. Lebo chuť po zabíjaní civilistov bola silnejšia než boj proti teroristom. Skrátka tým ľudom boli domovy rozbombardované, že jediná možnosť ktorá reálne existovala bola utiecť pred nebezpečenstvom. Ja si neviem predstaviť že čo by urobili ľudia, čo príliš moralizujú nad tým, pravdepodobne by tiež utiekli. Ja by som tiež utiekol, lebo si treba uvedomiť že ten strach o vlastný život je absolútne prirodzený. Skrátka často je prekrúcaná realita že ako sa máme reálne správať voči ľudom čo utekajú pred vojnou. Skrátka nie je riešenie nenávidieť všetkých okolo seba, ale to ešte neznamená že si nebudeme dávať pozor a rozoznávať že kto je kto. Predstavme si že koľko cudzincov na Slovensku reálne žije a dokázali sa reálne prispôsobiť, čo si myslím že to dokáže každý. Ako nie som zástanca toho, aby niekto v našej krajine presadzoval svoju vieru, ale to ešte neznamená že ten človek nemôže porozprávať o tom, ako sa žije v jeho rodnej krajine. Aj keď si myslím že väčšina ľudí čo príde na Slovensko tak naše tradície rešpektuje a my ich rešpektujeme ako ľudí.
Ja rozumiem politikom čo nechcú migrantov, ale pravdepodobne nechcú tých čo by chceli vyťažiť pre seba nejaké výhody. Určite by som bol radšej za vojnových utečencov a kresťanov čo sa rýchlejšie prispôsobia určitej kultúre a zvyklostiam. Rozumiem že ľudia majú strach a môže sa stať že vďaka tomu strachu môžeme byť nejakým spôsobom izolovaný od sveta. Ja by som sa tiež bál, že či sa nestane niečo na mieste, ktoré môže nadobudnúť nebezpečie a pri ktorom sa tí teroristi môžu objaviť. Posledné správy čo boli o teroristických útokoch ukazujú že politika vládnych predstaviteľov skrátka zlyhala na jednom najpodstatnejšom základe. Ten najzákladnejší bod toho celého je bezpečnosť a ochrana občanov, skrátka na tomto to zlyhalo. Skrátka vidíme že ako táto situácia bola podcenená a opäť si to odniesli nevinní ľudia. Teraz už je neskoro polemizovať že kto bol na akom mieste a že či tam bol v nesprávny čas. Skrátka len si treba uvedomiť, že otvárať dvere všetkým nemusí byť vždy tá najšťastnejšia cesta a vedie priam k deštrukcii štátu ako takého. Že s tými ľuďmi čo utekajú, tak prichádzajú aj šialenci s Islamského štátu rozvrátiť celý svet a destabilizovať ho. Skrátka to je ten priamy cieľ, aby sme sa nenávideli medzi sebou a neznášali všetkých okolo seba.
To čo sa udialo vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a v iných krajinách tak proste nebola žiadna náhoda. Aj tie krajiny potom sa idú pomstiť teroristom a nakoniec sa ukáže že to znova schytali civilisti teda muži, ženy, starí rodičia a deti. Môže sa to diať aj iným krajinám, ktoré nenesú vinu na bombardovaní krajín, môže sa to udiať na Slovensku a môže sa to udiať aj v Česku. Ale narozdiel od tých krajín Slovensko aspoň nepôjde bombardovať Sýriu, Líbyu alebo po prípade Afriku, ale je možné že budú asistovať v boji proti terorizmu. Lebo my by sme mali v prvom rade pomôcť sebe a potom dokážeme pomôcť aj iným. Skrátka nikto nebude ľudský na povel, ale preto, lebo človek sa narodil s ľudskosťou v srdci. Ja si myslím že každý človek dokáže pomôcť a otvoriť svoje srdce, ak má na to reálne možnosti a finančné prostriedky. Skrátka humanita sa nedá vykonávať na povel, že príde niekto kto zatlieska a budeme sa chovať ako pajáci na gumičke. Určite by človek nemal prestať pomáhať a nechať sa odradiť hlúpymi rečami. Ale určite by človek mal odlišovať a nehádzať všetkých do jedného vreca. Skrátka je ľahké súdiť situáciu v ktorej sme reálne ani neboli, ale aj napriek tomu si musíme urobiť nejaký ten názor. Nechceme ale skrátka tiež máme právo sa inteligentne a vecne vyjadriť ak je niekde reálny problém.
Nebojme sa otvoriť dvere inakosti, ale určite buďme v strehu. Ja viem že všetci ľudia sú vo svojej podstate dobrí a báť sa niečoho čo človek nepozná sa dá pochopiť. Tiež nesúhlasím aby tu dakto nosil burky a aby šíril strach, ale som za to, aby skrátka na každého bol spravodlivý meter. Aby sa nikto nemohol sťažovať že ten má tamto a že tento má hento, skrátka musí fungovať rovnováha. Len často si musíme uvedomiť, že nie tí čo utekajú môžu za to, čo sa reálne deje vo svete. Skrátka vinu na tom všetkom nesú politici, nadnárodné korporácie a mimovládne organizácie platené zo zahraničia. Aj keď nemyslím že všetky mimovládky nesú na tom vinu, ale určité áno a potom miestami aj utečencov navnadili že majú otvorené dvere do sveta a ukázalo sa to ako nesprávny krok. Začali zlyhávať azylové kontroly a pomaly ani nevieme že kto je kto a potom si pustíme medzi seba aj teroristu. Majme otvorené srdce a nenechajme si ho niečím skaziť, ale stále si uvedomme že či toto všetko dokážeme zvládnuť. A ku moslimom len toľko, že ja nemám nič proti nim, stále verím že sú medzi nimi dobrí ľudia ktorí nie sú až tak ovplyvnený koránom a islamom. Že tí ľudia napriek všetkému nebudú zabíjať ľudí čo nesúhlasia s ich náboženstvom. Ale nebudem rozdeľovať ľudí na tých čo sú umiernený a na tých čo sú radikálny. Lebo to je také rozdeľovanie ako keď sa biela rasa rozdeľuje na tú tmavú rasu a potom sa zbytočne rozdeľuje spoločnosť.
Čo som chcel týmto povedať, tak je to, aby sme nemali predsudky voči všetkému. Máme právo vyjadriť svoj názor, ale nevyjadrovať ho formou nadávok a nejakých iných vulgárnych slov. Tak ako vieme dať šancu ľudom vo svojom okolí, tak dajme šancu aj ľudom čo potrebujú pomoc. Ale najprv pomáhajme sebe, povzbudzujme sa a nedovoľme aby nás premohla nenávisť. Nehádajme sa medzi sebou ako politici v parlamente, ale hľadajme riešenia ako zlepšiť tento svet, lebo viem že tieto riešenia sú. Ak sa niečoho bojíme, tak sa to naučme vecne vysvetliť a nemať zbytočné výhovorky, lebo toto môže byť naša slabina. Skrátka nehľadajme stále len to čo nás v spoločnosti môže len rozdeliť, ale to čo nás môže reálne spájať. Skrátka nebojme sa otvoriť srdce a uvedomiť si, že nie všetko okolo nás je skutočné zlé, ako nám to daktorí tak s vervou opisujú. Len si to prílišne pripúšťame a potom na základe toho veci zovšeobecňujeme všetko ostatné. Som za spravodlivosť na tomto svete a za to, aby sme odlíšili čo je skutočným zlom vo svete. Lebo iba takto zistíme že kto je dobrý a kto naopak je zlý. Iba takto si dokážeme utriediť určité myšlienky v hlave a povedať si, že kde je skutočná pravda. Len všetko je v našej mentalite a v tom aký reálne zaujmeme svoj reálny postoj a že či ten postoj je správny ukáže až čas. Každý človek má možnosť aby vedel reálne odlíšiť čo je problém a čo problémom naopak nie je.
Jozef Blšák - Svet obyčajného chalana 