Archív pre máj 2019

Hľadať

31. mája 2019

Často pozerám sa na tento svet,

ľudia hovoria že tých hodnôt už niet,

viem že som v určitom bode,

v bode kedy chcem potlačiť tie emócie,

chcem často ujsť s toho bludného kruhu,

utiecť s tých uličiek temného labyrintu,

niekedy cítim že ani sám sebe nerozumiem,

niekedy cítim že nie všetko v sebe uzavriem,

chcem nájsť niekoho kto ma dokáže zniesť,

niekoho kto mi dokáže pravdu do očí vykričať,

predieram sa tým svetom plnom bolestivých spomienok,

niekedy si prajem aby aspoň zasvietil ten plamienok,

napriek tomu že hocikedy že ten oheň vo mne vzbĺkne,

niekedy sa bojím že sa niečo skutočne stane,

vo svete plnom masiek sa túžim niekam schovať,

niekde kde sa nebudem niečoho večne báť,

občas sa zdá že nie všetko je pod kontrolou,

rána sú čoraz ťažšie a sú šialenou morou,

neustály stres prichádza s každej strany,

lebo je ťažké prebúrať všetky tie steny,

neustále zložité veci ktoré neviem ovplyvniť,

kamarátstva ktoré prišli môžu prísť,

niekedy sa bojím že všetko pekné odíde,

že zostanem sám v tej rozbúrenej rieke,

počítam s vecami ktoré sa skutočne nevydaria,

často ľudí čakajú na to čo skutočne urobím ja,

ale viem že možno som urobil viac než som chcel,

napriek životným ranám som v ľudí veriť neprestal,

koľko som mohol povedať ale radšej ich v sebe dusím,

lebo keby sú vyjadrené tak mnoho ľudí stratím,

úprimnosť je správna ak ňou niekomu neublížime,

ak vieme že človek ktorého máme radi s nami ostane,

mám chuť v jednej sekunde okamžite zaspať,

nad všetkým čo sa vo mne často deje premýšľať,

viem že chyby čo sa stali už zo seba nezmyjem,

lebo život je mojim osobným priestorom,

počúvam hudbu lebo mám pocit že mi rozumie,

lebo vďaka nej žijem ďalej vo svojom živote,

keď cítim smútok tak je jediným riešením,

riešením vďaka ktorému kráčam životom,

všetky pochybnosti dáva zo mňa dole,

všetko je v danej chvíli lepšie,

vždy sa pokúšam nájsť tú vnútornú silu,

pochopiť že všetkému treba venovať dostatok času,

že aj vo svojom živote sa môžem cítiť ako v raji,

napriek tomu že si musím prejsť všetkými prekážkami,

prejsť si tým že mi nie každý bude rozumieť,

že aj tie najťažšie chvíle musím sám zvládnuť,

porozumieť že všetko sa deje z určitého dôvodu,

že už nestojí za to kvôli niektorým vyroniť slzu,

verím že raz si poviem že v tomto svete mái zmysel prežiť,

vo svete kde si nikto nebude polená pod nohy klásť,

kde vďačnosť a pokora budú na prvom mieste,

kde sa na všetko zlé skutočne zabudne.

 

Norma

27. mája 2019

Ono často premýšľam nad tým že čo je ešte v norme a čo je už za hranicou. Že či všetko čo v živote má svoju skutočnú hranicu alebo sa často ide za tú pomyselnú hranicu. V dnešnej dobe si človek povie že byť normálnym je veľmi náročné najme v spoločnosti kde sa každý od každého odlišuje. Často človek musí premýšľať že či to čo človek napísať spĺňa nejakú normu pri ktorej sa neporušia pravidlá. Lebo v živote si človek nemôže úplne povedať čo úplne chce, ale musí nad každým slovom popremýšľať. Nie preto že to vyžaduje nejaká spoločenská norma, ale preto že existujú pravidlá či písané alebo nepísané ktoré treba dodržiavať. Ale napriek tomu dnes sa už málo rozlišuje že čo je normálne a čo nie. Niekedy to že sa príliš snažíme dodržiavať pravidlá, tak z nás nebude vždy robiť šťastných ľudí. Ale to okamžite neznamená že budeme niekomu ubližovať alebo si robiť čo chceme.

Ale môžeme sa aspoň pokúsiť vybočiť s toho bežného stereotypu zaužívaných pravidiel a nájsť spôsob ako sa odviazať. Lebo ľudia sa v skutočnosti nevedia veľmi uvoľniť a to je práve tou dobou. Množstvo ľudí niekedy bojuje o svoju existenciu v tomto svete a často o tom ani nepovedia aby svojimi starosťami nezaťažovali ostatných. Niekedy samotný život človeku dáva do cesty ktoré musí reálne prekonať aby sa nejako dostal cez to najhoršie obdobie. Náš život je presne o tom ako sa dokážeme v určitých situáciach správať a že či tomu čo je ťažké odoláme. Že či skutočne dokážeme zdvihnúť hlavu a uvedomiť si že všetko sa dá nejako zvládnuť. Najme sa nesnažme to nejako s tou normálnosťou preháňať, lebo možno vďaka tomu si niektorých potencionálnych priateľov odplašíme.

Ale napriek tomu je dôležité nájsť si cestu k tomu čo je skutočne správne. Hľadať si cestu k ľudom čo sú pre nás dôležitou súčasťou života a pri ktorých vieme že netrpia neustálou zaneprázdnenosťou. Aj keď v dnešnej dobe to nie je veľmi ľahké, lebo niekam sa ženieme a ani nevieme kam. Vo svojej podstate vlastne ani nerozumieme ceste po ktorej sme sa vydali. Vyberieme si príliš jednoduchú cestu a potom zistíme že si tú cestu vybralo viac ľudí a už je vychodená. Ale tú ťažšiu cestu si vyberieme málokto, lebo je posiata prekážkami a veľmi ťažkými výzvami ktoré musíme zvládnuť. Nie je to také ľahké ako sa to nám niekedy snažia nahovoriť vo filmoch a seriáloch. Všetko si musíme v živote vybojovať a o to viac si získavať srdcia ľudí.

Napriek tomu čo sa nám v živote niekedy deje, tak je dôležité aby sme si uvedomili svoju cenu. Aby sme si uvedomili že vo svojom živote nemôžeme vychádzať zo všetkými ľuďmi lebo sa to jednoducho nedá. To by som aj ja chcel vychádzať zo všetkými ľuďmi a viem že sa to jednoducho nedá. Nie preto že to tvrdím ja, ale preto lebo v živote narazíme na zamračených a smutných ľudí. Prípadne majú z niečoho nervy a vieme že najlepšie by bolo keby sme my neprilievali olej do ohňa. Lebo každý v živote má tie svoje starosti a musí si ich nejako vo svojom vnútri vyriešiť. Najme si musíme uvedomiť že nedokážeme vo svojom živote pomôcť všetkým aj keby sme chceli. Lebo ak chceme niekomu pomôcť, tak musíme najprv pomôcť v živote sebe. Musíme pochopiť svoje vlastné vnútro a to že sme jednoducho ľudia čo majú tiež chyby.

Musím si priznať že aj ja vo svojom živote robím chyby a nikdy to nebude iné. Moje chyby pravdepodobne vyplývajú s toho že možno od toho života príliš chcem a príliš očakávam. Niekedy očakávam že budem na každom mieste napriek tomu že sa nedá byť na všetkých miest. Viem že v živote sa nedá jednoducho byť všade a byť tu úplne pre všetkých. Tak rád by som to niekedy chcel, ale uvedomujem si že to jednoducho nejde. Keby to v skutočnosti šlo, tak by všetko v živote bolo o niečo jednoduchšie. O tom viac sa vžívam do ľudí čo s tým doslova bojujú každý jeden deň a stretávajú sa z bariérami na každom kroku. Stretávajú sa s tým že nie všade sa môžu dostať najme kvôli tomu lebo nie všetky miesta majú bezbariérové priestory.

Často viem ako je niekedy v živote ťažké odhadnúť normu toho čo je správne a čo nie. Ale napriek tomu neprestávam veriť že vždy existuje spôsob ako ten život môže byť lepším. Nikdy som nepripúšťal že by sa v živote niečo nemohlo podariť, lebo verím až do konca. Viem že v živote si všetkým musíme prejsť aby sme sa dokázali dostať k tomu najlepšiemu. Niektoré sny si vyžadujú veľké množstvo času čo aj z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem. Uvedomujem že nie všetko sa podarí okamžite, len musíme mať dostatok trpezlivosti. Ale niekedy je to veľmi ťažké a občas sa nám to dokáže skomplikovať. Niekedy len chceme všetko hneď a nepozeráme na to aké sú dôsledky. Vraví že menej je niekedy viac, ale aj tak keď máme nejakú šancu tak ju využime. Lebo nabudúce sa určité veci nemusia udiať a tých ľudí čo sme predtým videli, tak ich nemusíme nabudúce uvidieť.

V živote nech je akákoľvek norma, tak sa nikdy nebojme byť sami sebou. Naučme sa že v živote je potrebné aby sme dokázali porozumieť jeden druhému. Lebo keď sa určité veci v živote naučíme, tak budeme mať veľkú šancu pohnúť sa vpred. Budeme vedieť že všetko čo sa deje v našom živote tak má veľkú cenu. Zistíme že všetka tá námaha ktorú sme do toho dali, tak nebola vôbec márna. Preto je dôležité vo všetkom čo sa v našom živote udeje nájsť nejaký zmysel. Zmysel pre ktorý sa skutočne oplatí žiť a budeme vedieť že nie sme v tomto úplne sami. Lebo pochopíme že každý z nás je na rovnakej lodi a každý má možnosť niečo vo svojom živote zmeniť. Len je dôležité chcieť a nevzdať sa pri prvej prekážke.

 

 

Ľudské povahy 2

25. mája 2019

V živote sa človek stretáva z rôznou skupinou ľudí a je na každom človeku či nám zlepší život. Niekedy sa môže zdá že v živote nie je vo vzťahoch všetko ideálne, ale napriek tomu existuje cesta. Vždy som veril že všetko čo sa v živote stane, tak sa deje kvôli nejakému dôvodu. Často sa zdá že človek má v živote všetkého dosť, lebo som sám vedel aké to skutočne bolo. Vedel som napríklad aj to že v živote stretnem ľudí pri ktorých nie vždy budem vedieť na čom som. Lebo viem že je ťažké zmeniť nejakú tú ľudskú povahu v živote. Život ma naučil že niekedy je lepšie robiť tie menej stereotypné veci a nejako sa odlíšiť od ľudí. Nikdy som nepovedal že sa niečo nedá a ani som nemal potrebu sa nejako vyhovárať. Mám pocit že ako spoznávam ľudí, tak viem že niektorých k svojmu životu jednoducho potrebujem. Vďaka nim dokážem ten život zniesť aj s tými všetkými nedostatkami. Áno viem že som niekedy krehký a citlivý, ale viem že iný už byť nedokážem a nebudem to ani predstierať. Viem že budem človekom ktorého každý pozná a budem sa snažiť robiť všetko čo najlepšie.

Viem že v živote budem narážať na ľudí ktorí budú chcieť odomňa niečo chcieť a viem že im to nebudem chcieť splniť. Lebo viem že v tomto svete funguje manipulácia kde ľudia sa pokúšajú niekoho ovládať. Ale niekedy sa stane že vychádzať zo všetkými nie je vždy to čo skutočne funguje. Čím som starší si stále viac uvedomujem tých hodnôt čo sa stále snažím mať v sebe. Snažím sa byť dobrým človekom pre tých ktorí si to skutočne zaslúžia. Viem že v živote môžem byť vždy tým pozitívnym príkladom ktorý dokáže prežiariť tú temnotu. Niekedy máme pocit že potrebujeme byť sami zo sebou aby sme určité súvislosti. Aby sme pochopili že potrebujeme okolo seba tých dobrých ľudí čo majú srdce na správnom mieste. Ľudí ktorí sa iným nevysmievajú ako vyzerajú a ktorí berú človeka takého aký v skutočnosti je. Myslím si že každý človek čo sa človeku za niečo vysmievali poznal. Viem že keby sa mi niekto vysmieval za niečo, tak by som to už nevnímal. Jednoducho v tomto momente viem ako by mi to bolo jedno. A keby k tomu momentu prišlo, tak ja to znesiem a najme nech to nerobia tým ľudom ktorých mám skutočne rád.

Ono niekedy je to zložité prežiť v živote kde často ľudia na niekoho ukazujú prstom. Nevravím že sú takými ľuďmi všetci, lebo medzi nimi sú tí dobrí na ktorých mám šťastie. Lebo pravdepodobne sú ľudia ktorých som spoznal a za ktorých som veľmi vďačný. Vďaka nim viem že je ten môj život o niečo znesiteľnejší. Ani som sa nikdy nepovažoval za obľúbeného človeka a ani som si túto nálepku nikdy nedával. Lebo viem že som len obyčajným človekom čo sa snaží potešiť zo všetkých tých maličkostí. Neberiem svoj život ako niečo samozrejmé, lebo si uvedomujem že vždy treba spraviť ten krok vpred. Si uvedomujem v akom zlomovom veku sa nachádzam a už sa tá moja mladosť čoskoro skončí.

Inak sa snažím premýšľať o svete a aj o ľuďoch s ktorými mi tie priateľstvá nevyšli. Cez niektoré veci som sa preniesol a uvedomil som si že jediná cesta ktorá existuje je vedieť odpustiť. Preto vo svojom živote necítim nejaký hnev, lebo som sa naučil ísť ďalej. Lebo som pochopil že najlepšia cesta ktorá existuje je necítiť v sebe nejaké negatívne pocity. Aj keď sú situácie kedy sa tomu stresu nedá úplne vyhnúť, ale napriek tomu sa snažím v živote nevzdávať. Skôr chcem byť pozitívnym príkladom pre ľudí čo ma majú radi a rozumejú tomu ako sa niekedy cítim vo svojom vnútri. Nech to akokoľvek vyzerá tak o to viac sa snažím veriť že všetko sa deje pre niečo. Že existujú dôvody kvôli ktorým existuje žiť na tomto svete a uvedomiť že nám ľudia chcú v skutočnosti pomôcť. Ja si to uvedomujem každý deň aj keď to možno nie vždy dám najavo ten svoj pocit. Lebo dokážem posúdiť s kým sa skutočne cítim dobre a kto ma naopak ťahá ku dnu. Uvedomujem si že keď som s ľuďmi ktorí ma chápu a stoja pri mne tak ma to vnútorne posúva. Nedám to väčšinou najavo, lebo nechcem niekomu vnucovať svoj pocit. Lebo v skutočnosti tie činy povedia za nás úplne všetko.

Keď som 5 rokov dozadu písal rovnaký článok tak som bol v období kedy ma vnútorne veľa vecí štvalo. Vedel som že svoju frustráciu zo života nesmiem na ľudí prenášať, ale zároveň som chcel priblížiť ako som to vtedy cítil. Prešlo pomaly 5 rokov a viem že som sa vo svojom vnútri zmenil. Niektoré veci zo seba som dokázal zachovať a niektoré veci som dokázal zmeniť. Viac už dokážem byť nad vecou a viac uvažujem nad vecami ako ich spraviť lepšie. Hľadám spôsoby ako sa niečo dá a nie spôsoby ako sa niečo nedá. Keď viem nejako pomôcť tak rád pomôžem a keď neviem tak aspoň ľudom neubližujem. Nevodím ich za nos a mám pocit že som z určitých vecí jednoducho dospel. Len proste mám rád ten normálny život z hodnotami a ľuďmi čo sa snažia tento svet robiť lepším. Budú veci čo ma ešte zamrzia, ale skôr sa všetko čo nevyšlo snažím prebiť tým pozitívnym. Snažím sa uveriť že všetko sa dá ak má človek tú vnútornú silu ktorú potrebuje. Mne tá vnútorná sila pomáha pochopiť že nie všetko je potrebné riešiť hnevom a zlosťou. Pravdepodobne je lepšie riešiť veci s chladnou hlavou a pokojom než niečo riešiť z horkou hlavou. Lebo každý pozná situáciu keď sa niečo rieši z horkou hlavou a potom si povie že to tak nemal povedať.

Ja čím som starší tak ma tým menej bavia všetky tie intrigy a banality ktoré väčšinou ľudia riešia. Lebo sa od tých nesprávnych hodnôt snažím držať čo najďalej. Mnoho ľudí si niekedy povie že prečo mám ten svoj svet, ale mám ho preto lebo sa snažím vnímať podstatné veci. Všetko pri čom by som strácal čas, tak by ma v skutočnosti zabrzdilo v napredovaní. Som v období kedy si viac vážim svoj život a čas ktorý v ňom skutočne mám. Som vďačný za ľudí ktorých som spoznal a vďaka ktorým viem aký mám byť. Sú to ľudia čo mi dávajú silu už len tým že sú a pri ktorých viac chápem že je potrebné sa usmievať. Teda usmievať sa prirodzene a nie nasilu ako sa v skutočnosti nosí. Lebo každý si zaslúži aby bol braný ako súčasť tejto spoločnosti.

Musíme zvládnuť všetky výzvy ktoré nám ponúka náš život a snažiť sa nevzdať. Lebo celý náš život je o tom aby sme dokázali ľudí okolo mňa a pochopili ich inakosti. Viem že budem robiť všetko aby som to v zložitom boji čo príde nikdy nevzdal. Aby som vždy dokázal mať voči ľudom trpezlivosť ktorá je potrebná. Vždy budem hľadať spôsob ako nezísť s cesty napriek tomu že mnoho ľudí sa o to bude snažiť aby som vybočil zo svojich hodnôt. Len ja nikdy necúvnem a ani sa nikdy nebudem pozerať dozadu, lebo pôjdem vpred. Lebo budem kráčať a budem sa usmievať čo sa na mňa rovnako usmejú. Pokúsim sa urobiť všetko ako najlepšie viem, ale neviem sľúbiť že sa mi úplne všetko podarí na sto percent. Budú situácie kedy sa zmýlim a v niečom neuspejem, ale viem že aj také situácie ma vnútorne dokážu posilniť.

Nechávať sa viesť

23. mája 2019

Občas sa zdajú veci ako nemožné a neuskutočniteľné, ale v skutočnosti celý svoj život máme pevne v rukách. Na ničom inom v živote nezáleží ako na tom že v skutočnosti musíme niečo urobiť sami. Povieme zo začiatku že do toho nejdeme lebo predtým sme mali určitú skúsenosť ktorá nebola veľmi dobrá. Ale v skutočnosti sme sa nechali viesť nesprávnymi ľuďmi a nie tými čo majú dobrú povahu a chcú nám pomôcť. Ani sa netreba snažiť príliš rozmýšľať keď tie riešenia prídu tak nečakane. Nie vždy je potrebné niečo plánovať, lebo tá životná šanca musí prísť sama aby sme prišli na to že či všetko má zmysel. Niekedy čakáme a vieme že nie všetko príde okamžite, ale že si to vyžaduje určitý čas k tomu aby sme pochopili že sme na správnej ceste.

Život nie je až také zložité pochopiť ako sa môže v skutočnosti zdať. Nikdy to nebolo až také zložité, len my sme si začali nejakým spôsobom tie jednoduché veci komplikovať tým že sme sa začali obávať. Začali sme mať v sebe neistotu a nepripustili sme si že môžu do nášho života ľudí ktorí nám ukážu tú správnu cestu. Ale dôležité je nechať sa viesť vlastným srdcom a budeme vedieť že je to správne. Budeme vedieť že rozhodnutie ktoré urobíme tak nás v živote niečo naučí. My sa naučíme keď niečo urobíme sami si to ten náš životný krok. Povieme si v danej chvíli že to vôbec neľutujeme a že tie pekné chvíle by bolo skvelé keby sa opakovali. Viem že tých chvíľ v živote nemá veľa a šťastným ho niekedy spraví aj obyčajná maličkosť ktorá mu zlepší deň.

Príde úsmev niekoho koho ani nepoznáme a srdce nám hovorí že ho chceme spoznať. Chceme vedieť ako sa pri tom človeku skutočne dokážeme cítiť. Niekedy aj tie slová ktoré by sme v danej chvíli vyslovili, tak ich nevyslovíme lebo to všetko prebije ten pozitívny pocit čo sme pri tom človeku cítili. Ten pocit urobiť niečo iné a odlišné za čim nie je nejaký stereotyp je veľmi vzácne. Je veľmi vzácne urobiť niečo pri čom budeme vedieť že je správne aj keď nás ľudia za to budú odsudzovať. Ale napriek tomu že keď niečo urobíme sami do čoho nás nejako nikto nenúti, tak je v skutočnosti oslobodzujúce. Cítime sa lepšie a máme pocit že nám nejakým spôsobom dokázali narásť krídla. Tie pocity šťastia čo pocítime tak nás dokážu vnútorne hriať na srdci.

V živote je vždy potrebné aby sme sa snažili ísť vlastnou cestou a našli vlastné šťastie. Je potrebné aby sme dokázali myslieť na seba a tešili sa zo svojich vlastných pokrokov ktoré sa nám podaria. Lebo tie naše vlastné pokroky sú našim vlastným zrkadlom do ktorého sa môžeme kedykoľvek pozrieť a budeme vedieť že sa nám nebude nikdy smiať. Niekedy na pochopenie života stačí tak málo a najme si priznať že sme všetci na jednej lodi ktorá niekam skutočne ide. Len je dôležité kam dokážeme skutočne kráčať a že či to všetko vychádza z nášho vnútorného presvedčenia. Všetci musíme robiť tie svoje vlastné pokroky aby sme sa niekam skutočne dopracovali. Vždy je dôležité nájsť spôsob ako niečo v živote môžeme dokázať.

Lebo v živote keď niečo skutočne neurobíme, tak nám to môže byť neskôr ľúto. Aj mne bolo ľúto mnoho vecí čo nevyšli, ale často to bolo v takom štádiu že som to nevedel ovplyvniť. Ale napriek tomu som vždy veril že v živote vždy môže prísť niečo lepšie a krajšie. Že vždy môžu prísť nejaké tie krajšie podnety ktoré nejako obohatia ten náš život. Obávame sa čo sa môže v skutočnosti stať a pri tom keď to človek čo najmenej plánuje tak všetko vypáli úplne skvele. Ten skvelý výsledok toho celého nás bude tešiť po celý náš život a hriať na srdci. Niekedy je všetko jednoduchšie než sa prvý pohľad zdá, ale vždy je to o tom prvom kroku. Všetko v živote je o tom prvom kroku čo urobíme pokiaľ si ho dobre premyslíme.

Viem že v živote je množstvo zaužívaných vzorcov, ale nie vždy sú v našom živote potrebné. Musíme vedieť vo svojom živote veci urobiť sami teda samozrejme ak vieme. Prídu chvíle ktoré nám nejakým spôsobom zmenia život, ale vieme že sú to tie správne chvíle. Vieme že všetko čo sa v našom živote má nejaký špeciálny dôvod ktorý si každý môže vysvetliť po svojom. Uvedomujem si to vždy napriek tomu že niektoré veci nedávam veľmi na sebe poznať. Čím som starší tak mi viac záleží na vnútornej kráse človeka a jeho skutočnej osobnosti. Viac je pre mňa dôležité aký je človek vo vnútri a nie aký je navonok. Ako aj vonkajšia krása je pekná čo treba uznať, ale tá vnútorná krása je krajšia. Krajšie je si uvedomiť že človeka môžeme brať takého aký v skutočnosti je. Nezáleží na tom či má niekde piercingy alebo tetovania, lebo jednoducho aj taký človek môže byť jednoducho skvelý.

V živote aj keď je dôležité aby nás niekto postrčil, tak v skutočnosti sa musíme nechať viesť sami. Nechať sa viesť našim vlastným srdcom a zistíme že či nás skutočne zavedie na to správne miesto. Že či budeme z niekým koho máme s celého srdca radi alebo budeme na mieste kde budeme sami a aj napriek tomu sa budeme cítiť dobre. Možnosti je v našom živote veľké množstvo len si musíme vybrať tú správnu. Musíme konať keď je ešte čas a možnosť, lebo potom si to budeme vyčítať. Nikdy nie je neskoro niečo vymyslieť a je úplne jedno v akom veku sa človek skutočne nachádza. Niekedy len stačí veriť že všetko čo sa v našom živote deje, tak má správny dôvod a uvedomíme si že ako nás to vnútorne môže posilniť.

 

 

 

Kľúč k šťastiu

19. mája 2019

Niekedy sa zdá že často v živote musíme nájsť niečo čo náš dokáže spraviť šťastnými. Hľadáme spôsoby ktoré náš život urobia lepším. Všetky situácie ktoré zažívame nás dokážu dostatočne preveriť. Ale vieme že často ideme za naše hranice možností čo skutočne máme. Potrebujeme porozumieť tomu že čo nás v našom živote spraví skutočne šťastnými. Potrebujeme nájsť ten kľúč s ktorým dokážeme otvoriť takmer každé dvere a budeme vedieť že v tom nie sme sami. Pri ktorom budeme vedieť že sme na tej správnej ceste k pochopeniu samotného života.

Každý človek v živote sa snaží nájsť spôsob ako sa môže cítiť šťastne. Snaží sa ho nájsť v každej jednej maličkosti. Chce pochopiť že v živote nič nemôže prísť samo ale musíme tomu nejako pomôcť. Ja tiež chápem že veci nie sú tak jednoduché ako nám je to prezentované. Nie všetky veci o ktorých počujeme tak môžu byť skutočnosťou. Len si ich nejako podvedome predstavujeme a vieme aká môže byť realita. Musíme si uvedomiť že všetko čo sa v živote deje má svoj jasný význam. Uvedomiť si že v živote sa nič nestane pokiaľ s tým niečo skutočne nič nespravíme.

Byť​ šťastným človekom je niekedy vo svete plnom ideálov náročné. Niekedy to šťastie ktoré je nám prezentované skrz televízne vysielanie nie je naozaj skutočné. Že či to nie je len póza pre televíznych divákov. Takto fungujú aj svety Facebooku a Instagramu kde sa ľudia tvária šťastne a pri tom to môže byť falošné pozlátko. Chcem uveriť tomu že skutočné šťastie nikdy nebolo postavené na pretvárke. Mnoho známych osobností si na určitej póze stavia svoj imidž a zároveň rozširujú svoj vplyv. Vedia že keď sa budú nasilu usmievať tak im to prinesie peniaze a vytúžené spolupráce. Sociálne siete sú pre rôznych influencerov, celebrity, streamerov a iných známych ľudí doslova zlatou baňou.

Už spoločnosť ktorá je tam vonku v reálnom svete nepozná skutočné úsmevy. Nepozná aké je to byť šťastný bez toho reálneho predstierania. Všetko ovplyvnila digitálna doba pri ktorej sa ľudia začali izolovať jeden od druhého. Málokto si v dnešnej dobe odfotí moment kedy bol skutočne šťastný, ale aj medzi ľuďmi sa dokážu nájsť pozitívne výnimky. Stále sa nájdu ľudia čo to šťastie nepredstierajú a stále sú tými dobrými ľuďmi ktorých každý pozná či s televíznych obrazoviek, internetu alebo celkovo z reálneho sveta. Tí dobrí ľudia ma stále dokážu niečo dôležité naučiť a to je byť sám sebou. Mnoho ľudí ma naučilo ako sa v živote netreba vzdať nech to je v živote akékoľvek. Všetci sme v štádiu kedy si uvedomujeme že sa v nás niečo mení.

Vo mne sa tiež veľa vecí mení, lebo prakticky sa snažím ísť s tou dobou. Viac si uvedomujem že skutočné šťastie príde len vtedy ak je človek sám sebou. Život je o spoznávaní našich skutočných hodnôt ktoré v sebe máme. Spoznávame ľudí čo náš život robia oveľa lepším. Som šťastný keď viem oceniť všetky tie maličkosti ktoré prináša tento svet. Viem že všetko čo v živote urobíme bude mať svoj prirodzený dopad. Všetko čo budeme robiť prinesie svoje následky a tomu nezabránime. Lebo vieme že život má pre nás pripravené niečo lepšie a krajšie. Lebo vieme že v živote môžme zažiť ešte množstvo zážitkov ktoré nejakým spôsobom obohatia náš život.

Ako sa postupne menil život okolo nás tak som pochopil že niečo je potrebné zmeniť. Nie vo svojej povahe ale zmeniť nejakým spôsobom svoju dušu k lepšiemu. Nie je to proces čo sa udeje okamžite ale reálne si to vyžaduje čas. A práve ten čas nám pomôže si uvedomiť toľko dôležitých vecí. A najme si uvedomíme že skutočné šťastie je len vtedy ak nám slúži zdravie. Ak by sme ho nemali, tak by sme v našom živote nemali nič. Môžeme mať veľké množstvo peňazí, kamarátov a pri tom vieme že všetko čo máme tak si nikdy nezoberieme do hrobu. Lebo zdravie je vždy na prvom mieste pred všetkými vecami ktoré si bežne môžeme kúpiť v obchode. Lebo zdravie sa nedá ničím nahradiť a vieme že je dôležité si uvedomiť že máme svoje poslanie.

Kľúč k šťastiu môže každý človek nájsť vo svojej duši a vo svojom srdci. Každý človek má možnosť pochopiť samotný svet v súvislostiach len ak chce. Na tomto celom stojí náš svet a keď máme nejakú šancu je potrebné ju využiť. Lebo keď nevyužijeme možnosti ktoré máme tak nám to bude neskôr ľúto. O to viac je potrebné v našom živote niečo urobiť aby sme sa skutočne cítili lepšie. O to viac je potrebné nájsť spôsob ako si môžeme náš život urobiť lepším. Najme v živote je potrebné nájsť pokoj v duši a to nie kvôli ľudom, ale najme sa to snažme urobiť kvôli sebe.

Zachráň sa

18. mája 2019

Kráčaj po tomto svete ako najlepšie vieš,

viem že tú správnu cestu v živote nájdeš,

nerob tie chyby ktoré som predtým urobil ja,

spoznaj kde je tvoja skutočná hodnota,

nájdi si správnych ľudí ktorým môžeš veriť,

ľudí pred ktorými nemáš čo skrývať,

nebuď tak opatrný/a v živote ako ja,

na tomto svete nikdy nebudeš sám/sama,

niekedy potrvá istý čas všetko pochopiť,

ale viem že sa v tom nikdy nebudeš strácať,

neupadni do depresie nech sa akokoľvek cítiš,

lebo vo svojom vnútri si tú vnútornú silu nechávaš,

zachráň sa od všetkých temných myšlienok,

ktoré sa stávajú súčasťou tvojich duševných schránok,

emocionálne bloky človeka náhle zmenia,

je to silnejšie než akékoľvek ľudské ja,

prežíval som pocity pri ktorých som nechcel žiť,

pocity pri ktorých som nedokázal spávať,

v jednej chvíli som nechcel byť na tomto svete,

cítil som sa po citových vzťahoch že som tu zbytočne,

zlé myšlienky ktoré boli horšie než samotní démoni,

kvôli nim sa nedalo vyhnúť samotnej opatrnosti,

vo svojom vnútri som našiel tú správnu cestu,

hudba, písanie a rodina mi dali vnútornú cestu,

zachránili ma keď som v danej chvíli pochyboval,

v momentoch keď som na nič chuť skutočne nemal,

napriek tomu že sa v život cítiš bezmocne,

nepremýšľaj o tom že si siahneš po živote,

skús skôr nájsť riešenie keď nevieš ako ďalej,

napriek tomu že nechceš žiť neprestávaj veriť v nádej,

každá cesta na tomto svete sa dá nejako zvládnuť,

len je potrebné tomu skúsiť viac veriť,

nedovoľ aby ťa depresia dohnala k samovražde,

obráť sa na niekoho kto ti reálne pomôže,

zachráň sa kým ešte máš možnosť,

od vplyvov čo ti môžu reálne ublížiť,

nezostávaj sám/sama a obráť sa na správnych ľudí,

všetko sa dá zvládnuť keď si na správnej strane dverí,

nevzdávaj sa vo svojom živote aj keď to nie je vždy dokonalé,

lebo stále je možné veriť tomu že všetko bude perfektné,

nech čokoľvek vo svojom vnútri cítiš neprestaň žiť,

tvoj život je darom nikdy na neho neskús siahnuť,

ži pre rodinu a priateľov čo stoja pri tebe,

lebo by plakali keby sa ti niečo skutočne stane,

si dôležitá súčasť života ako sme my všetci,

splň sny ktoré by tvoju dušu skutočne naplnili.

Voľný tok myšlienok

18. mája 2019

V poslednom období sú veci ktoré sa jednoducho nedajú nejako vysvetliť. Premýšľam nad mnohými vecami a podnetmi ktoré môžu niečo v živote skutočne znamenať. Hľadám nejaký spôsob ako veciam ktoré sa dejú dokážem skutočne porozumieť. Že s veľkou určitosťou existuje niečo medzi nebom a zemou čo si postupne volíme. Celý život nám hovoria ako je dôležité tomu čo cítime skutočne porozumieť a v skutočnosti dôležitejšie ako veciam je porozumieť sami sebe. Ja viem že neraz potrebujem porozumieť sám sebe, aby som neskôr dokázal určitým situáciám. Aby som pochopil že nikdy nebudem mať to svoje netypické správanie ktoré by ľudom nejako ublížilo. Lebo doba človeka jednoducho zmení a vďaka nej sa správa úplne inak. Verím tomu že spoločnosť v ktorej som sa skutočne ocitol, tak tu nie je vôbec náhodou ale z nejakého dôvodu. Viem že všetci sme na tu nejaký čas a že každá možnosť má obmedzenú trvanlivosť. Od jedného momentu to viem stále viac a uvedomujem si že všetko sa môže okamžite skončiť. Som pripravený na to že v živote sa nemusí všetko skutočne podariť a splniť k mojej spokojnosti. Lebo realita je iná a nič v živote sa nedá dopredu naplánovať, nič nemá dopredu pripravený scenár. Nie všetko v našom živote sa môže zopakovať a je na nás či dokážeme využiť šance ktoré nám život dáva.

Svetlá 2

16. mája 2019

Keď sa na svet skutočne pozriem,

všetky tie svetlá okolo seba vidím,

už cítim že vo mne niečo dospelo,

kráčam a viem že svieti slnko,

myseľ plná predstáv o samotnom živote,

viem že raz sa zázrak v živote stane,

nemôžeme tie pocity v sebe popierať,

lebo vieme že ich potrebujeme poznať,

jej hudba je tým skutočným svetlom,

pri nej na všetky starosti zabúdam,

verím v tie normálne ľudské veci,

ktoré môžu v človeku spôsobovať radosti,

nádej stále zostáva v srdci človeka,

stále veríme že všetko na dobré sa obracia,

pozrime sa do očí tomuto svetu,

vieme že pochopiť ho má skutočnú cenu,

starosti tým sa v živote vôbec nedá vyhnúť,

ale napriek tomu si prestávajme cestu k sebe hľadať,

rozdiely tu boli vždy od samotného počiatku,

hudba vo mne dokáže zahojiť každú ranu,

niektoré situácie môžu občas bolieť,

ale viem že to svetlo dokážem vždy nájsť,

viem že na každý bôľ existuje riešenie,

že všetko zlé sa raz a navždy spláchne,

zavrieť oči je niekedy potrebné,

to svetlo do seba je dôležité,

dajme šancu všetkým tým veciam,

otvorme náruč k tým skutočným hodnotám,

hľadajme cestu pri ktorej niečo skutočne nájdeme,

cestu ktorá nás do toho správneho cieľa dovedie.

Čas môj drahocenný

13. mája 2019

Uvedomujem si koľko ja mám času,

času vďaka ktorému nechcem premárniť šancu,

občas pociťujem že všetko ide rýchlo,

nerozumiem čo sa to vôbec stalo,

ale viem že príležitosť ktorú stále mám,

že ju už nikdy nepremrhám,

kedysi bez rozumu a vo väčšej naivite,

už nie všetko v živote pripisujem náhode,

viem že môj čas v živote je príliš drahý,

nie vždy sa dá aby ho so mnou trávil každý,

niekedy si musím vybrať čo je správne a čo nie,

mojim srdcom sa vždy budem vracať k mojej rodine,

nech to v živote bude akékoľvek ťažké,

viem že neskôr to bude skutočne dobré,

neviem sa vyhnúť pocitom ktoré dostávam,

nie všetkému v živote skutočne rozumiem,

ale viem že keby to tak bolo,

tak by miesta pre mňa nikdy nebolo,

trpezlivosť ktorú si nesiem na pleci,

vďaka nej viem že mám ľudskosť v srdci,

v tejto dobe sa niekam ponáhľame,

voľného času už toľko nemáme,

som rád že si môžem vypočuť hudbu,

rád si zapnem niečo čo ma dá do kľudu,

seriály pri ktorých sa môžem zamyslieť,

ktoré mi niečo do života môžu dať,

niekedy sa nad vecami reálne zasmejem,

nad tým ako človek môže uveriť klebetám,

nie všetko v živote môže byť sranda,

ale byť nad vecou je základná istota,

smejem sa často nad tupým humorom,

ale aj nad tým skutočne rozumným,

čítam knihy lebo pri nich zabudnem na starosti,

čoraz viac viem že nemám čas na hlúposti,

niekedy je lepšie byť niekde bokom,

lebo viem že určité veci nezmením,

milujem normálny život tak ako Sima Martausová,

rozdávam lásku všetkým tak ako Anka Repková,

nechávam sa viesť srdcom a zisťujem čo je správne,

verím tomu že všetko sa z nejakého dôvodu deje,

nad textami rozmýšľam v zlomových momentoch,

ale občas ma vnútorne premôže aj strach,

či to niekto zoberie dobre neviem často odhadnúť,

ale je to na každom človeku či to dokáže pochopiť,

milujem ten svoj vnútorný pokoj,

vďaka ktorému je inšpirácie na písanie habadej,

v živote sa stane že sa niekedy zmýlim,

tomu sa jednoducho nevyhnem,

nedá sa mať vždy všetko pod kontrolou,

ale zakaždým sa učím žiť s pokorou,

nikdy som sa necítil ako nejaká hviezda,

som len človek čo sa snaží tešiť zo života,,

len sa učím kráčať životom v láske a pokore,

nepotrebujem byť súčasťou Plesu v opere,

teším sa na tie dni keď nebudem nad všetkým premýšľať,

že všetko pod svojou kontrolou budem navždy mať,

som len obyčajný človek čo sa snaží tešiť zo života,

viem že nie vždy sa môže opakovať nejaká šanca,

nechcem sa v živote do nejakých vecí zamotať,

alebo nejako inak s tej svojej cesty zísť,

lebo viem že svoj čas venujem rodine a tým správnym ľudom,

pre ktorých som skutočne dobrým človekom.

Vo svojom svete

11. mája 2019

Niekedy sa môže zdať že niečo v mojom svete môže byť úplne odlišné od sveta ostatných ľudí. Často prijímam rôzne podnety či tie vnútorné alebo vonkajšie pri ktorých premýšľam že či ma dokážu spraviť šťastnými. Čim som starší tým menej sa chcem zaplietať do nejakých situácii a vecí ktorým v skutočnosti nerozumiem. Lebo viem že mi to nedáva žiaden význam a že by som sa zbytočne do toho zamotával. Žijem tak ako najlepšie viem a ja som rád že ma o možnosť žiť život ešte nikto neobral a dúfam že ani neoberie. Príliš si uvedomujem že sú veci ktoré bežne ani tak nevyslovím, lebo viac je mi bližší vnútorný pokoj. Lebo viac je mi bližšie to celý svoj život prežiť v mieri a v pokoji. Treba v živote spoločensky žiť čo je pravda, ale na druhej strane nie je dobré sa na ľudí príliš naviazať. Lebo ľudia čo sú blízko tak v človeku nezanechajú nejakú emóciu, ale ľudia čo sú na úplne inej strane Slovenska ju zanechajú. Ja viem že často zažívam stresové situácie ktoré ma netešia a neteší ma s nimi vôbec žiť. A pravdepodobne okrem rodiny tomu čo cítim ešte nikto nedokázal porozumieť, lebo každý si hovorí to svoje a nepočúva čo mu niekto povie.

Ja nie som človek čo by sa hneď na počkanie každému otvoril. Lebo viem že som sa na tomto pri jednej životnej skúsenosti popálil a tú chybu nemienim opakovať. Niekedy cítim že som už starý na všetky tie intrigy a to ako sa niekedy ľudia k sebe správajú. Často si vravím že som s úplného iného sveta, kde je viac pokoja, lásky a mieri. Nehľadám žiadne konflikty ktoré by som potreboval nejako umelo vyvolať a ani nechcem byť ich súčasťou. Proste chcem mať pokoj od všetkej tej negatívnej energie ktorú niekedy cítim. Ale viem že je normálne si pofrflať a nikomu to nikdy vyčítať nebudem, lebo viem že aj toto je potrebné. Lebo potrebujeme určitú životnú emóciu zo seba reálne dostať a budeme vedieť že sa cítime lepšie. Ja si to poviem v duchu len tak pre seba, aby to nezaťažovalo nejako okolie.

Často rozmýšľam o tom že tiež potrebujem sa vnútorne stíšiť a vnútorne pochopiť že nepotrebujem veľa ľudí okolo seba. A často si uvedomujem že v živote nie je potrebné mať toho veľa. Menej je niekedy viac a snažím sa robiť veci ktoré nie sú veľmi stresujúce. Ale na druhej strane sa tomu stresu neviem vyhnúť, lebo sa stáva súčasťou mňa. Často mnohí ľudia niekedy sa snažia všetko zľahčiť, ale v skutočnosti nerozumejú ako sa cítim. Nerozumejú tomu že mám svoj svet a nemôžu ho pretvárať podľa vlastných predstáv. Viem že koľko ľudí by zo mňa rado urobilo extroverta alebo človeka čo by chodil častejšie do spoločnosti. Niekedy sa človek cíti v spoločnosti viacerých ľudí sám a inokedy je rád že v tej spoločnosti skutočne je. Ja som rád v spoločnosti, ale nie za každú cenu a ani sa nikam nasilu netlačím. Nikomu nevnucujem svoj vnútorný pocit a ani sa nesnažím ľudí meniť. Skutočná podstata života je založená na tom aby sme boli niekde kde sa skutočne budeme cítiť dobre. Lebo ak sme niekde kde si doslova musíme všetko odtrpieť, tak to nás šťastnými nikdy nespraví.

Ja som rád s ľuďmi čo majú v sebe kopec pozitívnej energie a ktorí ma dokážu niekam posunúť. Lebo viem že ľudia čo majú v sebe príliš veľa negatívnej energie tak takí ľudia ma budú ťahať len ku dnu. Často je pravda taká že rodina si človeka v skutočnosti zastane, nikto iný si človeka a jeho práva reálne nezastane. Lebo viem že to tak v skutočnosti je a doteraz sa to nezmenilo. Viacmenej sa snažím vyhľadať ľudí čo sú viac nad vecou a ktorí by dokázali ma vnútorne pochopiť. Ľudí čo by vo mne nevyvolávali stres, ale pomohli by mi sa v živote posúvať ďalej. Ale neviem sa vyhnúť ani ľudom čo v živote človeku niečo závidia a ešte sa mu za to že je iný vysmievajú. Viem že ľudia vycítia že sa niečo deje a sú ľudia ktorí ma dokážu pochopiť. Ľudia čo menej súdia a viac chápu že nič nebolo v živote pre mňa tak ružové.

Často keď počúvam hudbu tak si uvedomujem že sa potom cítim lepšie. Viem že ma dokáže rozveseliť alebo si môžem pri nej poplakať, ale viem že ma tá hudba nedokáže sklamať. Zo slúchadlami zabúdam na všetok stres ktorý sa vo mne reálne nahromadí. Niekedy viem že potrebujem uniknúť s tej všednej reality kde sa reálne ukáže kto má akú tvár. Kde sa ukáže že nie všetci budú s človekom za dobre a že skôr sa všetko deje zo zištných dôvodov. Ja dokážem akceptovať svety ostatných ľudí, ale o to viac budem vďačný keď zostanem taký aký v skutočnosti som a stále mať v sebe pokoru. Byť dobrým človekom a vedieť že sú ľudia čo to v skutočnosti nezneužijú. Mal som veľa skúsenosti kedy som nemal šťastie na správnych ľudí a dodnes ma to mrzí. Mrzí ma že často niektoré veci ktoré sa stali tak som v nich bol tiež na vine. Preto som možno viac voči ľudom rezervovanejší viac rozmýšľam komu sa skutočne otvorím. Viac premýšľam nad každým slovom ktoré skutočne vyslovím a to sa nedeje preto lebo som si to náhle zmyslel, ako by si to niektorí ľudia mysleli.

Nechcem byť človekom do ktorého si budú môcť ľudia s radosťou kopnúť alebo si niekto svoju frustráciu vybije na mne. Nie som skrátka boxovacie vrece a tiež mám tú svoju dôstojnosť teda ak ju vôbec mám. Vôbec sa nechcem meniť a nechcem aby niekto čakal že sa s introverta stanem okamžite extrovert. Lebo toto je presne to čo nechcem a viem že by som dobrým človekom viac nebol. Keď sa človeka snaží niekto pretvoriť vo svoj vlastný obraz, tak to nie je dobré. Ja som radšej sám sebou a vo svete kde môžem pokojne počúvať hudbu, vnímať rôzne šumy a vnímať okolo seba pozitívnych ľudí. Ja som rád za ten svoj svet, ale napriek tomu sa nestránim ľudí. Len si uvedomujem komu sa mám skutočne otvoriť a komu nie. Moja rodina ona veci vycíti aj bez nejakých tých slov navyše. Ku mne ako autistovi nie je vždy ľahké si nájsť cestu a tí čo si ju našli tak ma skutočne pochopili. Mnoho ľudí tie hodnoty ktoré v sebe mám pochopili a nebolo im to potrebné podrobne vysvetľovať. Ľudia z dobrým srdcom tomu čo cítim skutočne rozumejú a chápu ma.

Žijem vo svojom svete preto, lebo vďaka tomu skutočne chápem súvislosti. Chápem to že niekedy nie je ľahké niečo dokázať ako sa môže skutočne zdať. Ani mne sa všetko v živote nepodarí, často si poplačem a niekedy sa aj vystresujem. Niekedy sa obávam že o ten môj vnútorný svet prídem a že už nebudem môcť byť lepším človekom. Preto sa snažím robiť veci ktoré sú pre mňa menej stresujúce a pri ktorých viem že sa budem skutočne cítiť dobre. Kedy si ľudia uvedomia že som tiež len človek čo sa snaží niekam posunúť. Ja budem rád keď zostanem rozumným človekom vďaka čomu ma ľudia skutočne poznajú. Človekom čo najprv porozmýšľa nad vecami a potom ich môže robiť. Viem že je potrebné niečo zmeniť a je to niečo čo sa nezmení zo dňa na deň. Nič v živote sa nezmení zo dňa na deň a viem že sa budem viac snažiť robiť veci pri ktorých nebudem v strese a pri ktorých budem šťastný.